Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124011826
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124011826.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubomíryKubáňovejačlenovsenátu

JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného
A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 38T/20/2024 zo dňa 10.06.2025 na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 5. novembra 2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému A. B. , narodenému XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom C. XXX,
toho času bytom D. E. XXX,

u k l a d á:

podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného
zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa §
38 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 100
(jednosto) hodín.

Podľa § 55 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce
najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu, osobne, vo svojom voľnom čase a bez

nároku na odmenu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný A. B. (ďalej len
obžalovaný) uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
od 01.09.2023 doposiaľ si neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona
o rodine na svoje maloleté dieťa F. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorej výška mu bola uložená rozsudkom
Okresného súdu Nitra pod číslom 11P/261/2018 zo dňa 14.08.2019, právoplatným dňa 22.08.2019, vo

výške 130 € mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám
matky maloletej dcéry D. G., ktorej bola maloletá zverená do starostlivosti a výchovy, pričom túto
povinnosť si riadne neplnil od 01.09.2023 doposiaľ, čím mu takto po čiastočných úhradách vznikol dlh
na výživnom vo výške 250 eur.Za to mu bol podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr.
zák., zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2
Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol

na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil tým, že sa mu
nezdá správne, vo veci výživného na jeho maloletú dcéru, keďže dlžná čiastka nie je až taká vysoká, aby

bol odsúdený na 8 mesiacov odňatia slobody. Uviedol, že výživné platí pravidelne, snaží sa, aby to bolo
vždy v daný mesiac, ale nakoľko je živnostník, nie vždy mu peniaze chodia v rovnaký dátum, a preto
nestihol uhradiť dlžnú sumu do určeného času. Momentálne dlžná suma je 250 eur a už v auguste bude
doplatená, preto žiadal o prehodnotenie trestu.
Pred konaním verejného zasadnutia odvolacieho súdu bol obžalovaný poučený o účinnej ľútosti podľa
§ 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s tým, že ak dlžné výživné v sume 770 eur ku dňu 17.09.2025, kedy

bol určený termín verejného zasadnutia uhradí, môže byť spod obžaloby oslobodený. Toto verejné
zasadnutie bolo odročené na 08.10.2025, kedy zvyšok dlžného výživného bol iba 380 eur, pričom
dňa 08.10.2025 sa obžalovaný verejného zasadnutia nezúčastnil, následne bolo verejné zasadnutie
odročené na 29.10.2025, kedy opätovne nebol prítomný a dostavil sa až dňa 05.11.2025 s tým, že
uviedol, že okrem dlžnej sumy 250 eur má uhradené bežné výživné. Okrem toho uviedol, že od

03.11.2025 je bez práce, pracoval v Mochovciach pre stavebnú firmu a keďže sa stavebné práce
ukončili, tak dostal výpoveď, pričom výplata za september a október mu neprišla. Na úrade práce sa
ešte nenahlásil, pretože sa črtá, že za také dva týždne, nevie, presne povedať za koľko, by mohol
znova pracovať, pracoval pre firmu Zoborstav. Je vyučený inštalatér, avšak vzhľadom na to, že sa
pracuje už s novými technológiami, tak sa preorientoval na inú prácu na stavbe ako izolatér, klampiar.

V súčasnosti si nemá od koho požičať 250 eur a v prípade, že by mu bol uložený iný trest, napr. trest
verejnoprospešných prác, to by bol ochotný vykonávať, aj keby to bolo mimo riadneho pracovného času
v osobnom voľne a nedostal by za to žiadnu mzdu.
V konečnom návrhu obžalovaný uviedol, že sa snažil doplatiť dlžné výživné, nepodarilo sa mu to,
rozhodnutie je na súde a po tom, čo ho súd poučil o verejnoprospešných prácach, s týmto by súhlasil.

Svedkyňa D. G. na verejnom zasadnutí uviedla, že výživné za mesiac október jej bolo obžalovaným
poslané, jediné, ktoré dlhuje, je výživné v sume 250 eur a to, že jej obžalovaný neplatil výživné, nemalo
vplyv na deti, nijakým spôsobom netrpeli.

Zástupca krajského prokurátora uviedol, že rozsudok súdu I. stupňa považuje za zákonný a správny vo
všetkých jeho výrokoch a mal za to, že prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom k vine obžalovaného. Poukázal na to, že aj z verejného zasadnutia
a prednesu obžalovaného je zrejmé, že tento svoju vyživovaciu povinnosť ani dodatočne neuhradil
v celom rozsahu a to napriek tomu, že od 03.11.2025 je bez zamestnania, t. j. dovtedy pracoval a mal

možnosť svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plniť. Výrok o treste považoval za zákonný a trest uložený
obžalovanému za primeraný a to aj s poukazom na skutočnosť, že prejednávaného skutku sa dopustil
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné a navrhol ho zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
– obžalovaným podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Na základe odvolania obžalovaného krajský súd preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku
a dospel k záveru, že pokiaľ ide o vinu, táto bola správne ustálená, pretože z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť od 01.09.2023 až do
dňa 10.06.2025, kedy bol vyhlásený rozsudok súdu I. stupňa. Dlžné výživné obžalovaný začal uhrádzať

od júla 2024, avšak ku dňu rozhodnutia súdu I. stupňa dlh na výživnom predstavoval sumu 250 eur.
Ani napriek riadnym poučeniam odvolacieho súdu toto dlžné výživné obžalovaný neuhradil, pričom bolo
preukázané, že od mesiaca júl 2025 až do 05.11.2025 platil bežné výživné v sume 130 eur na maloletú F.
B., pričom stále jej dlhuje sumu 250 eur. Na základe týchto skutočností potom odvolací súd sa stotožnils rozhodnutím súdu I. stupňa, pokiaľ ide o vinu, že obžalovaný najmenej dva mesiace v období dvoch
rokov si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a teda dopustil sa prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

Okrem iného obžalovaný nesúhlasil ani s výškou uloženého trestu, ktorý mu bol uložený súdom I. stupňa
a tento považoval za neprimerane prísny.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pri úvahách o druhu a výmere trestu
postupoval v zmysle ustanovení § 34 ods. 1 až ods. 4 Tr. zák., pričom bral do úvahy spôsob spáchania
trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu

páchateľa a možnosť jeho nápravy. Poukázal na to, že bol štyrikrát trestaný, pričom v troch prípadoch
sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Nitra sp. zn. 0T/85/2024 zo dňa 20.04.2024 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., kde mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so
skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov do 21.10.2025 a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na
18 mesiacov, z čoho je zrejmé, že prejednávaného trestného činu sa dopustil počas plynutia skúšobnej

doby. Ďalej uviedol, že obžalovaný spáchal štyri priestupky. Konštatoval preto, že postupujúc podľa § 38
ods. 2 Tr. zák. u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť, zistil však jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. a to, že už bol odsúdený, pričom prihliadol na jeho odsúdenie
v konaní 0T/85/2024, a preto mu ukladal trest v rámci trestnej sadzby podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a to
až na 2 roky. Mal za to, že s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý už bol súdne trestaný, trestný

čin spáchal počas skúšobnej doby podmienečne odloženého trestu, spáchal štyri závažné priestupky,
na jeho pomery a na závažnosť a následok spáchaného trestného činu, považoval za primeraný trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s tým, že na výkon trestu ho zaradil do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko ešte nebol vo výkone trestu odňatia
slobody. Uložený trest tak považoval za dostatočný a spravodlivý a z hľadiska jeho ochrannej funkcie,

represívnej zložky trestu a z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie za primeraný.
Čo sa týka osoby obžalovaného, súd I. stupňa správne zistil, že podľa odpisu z registra trestov bol
obžalovaný štyrikrát súdne trestaný, pričom v troch prípadoch bol odsúdený pre prečin zanedbania
povinnej výživy a vo všetkých troch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Štvrtý záznam
v registri trestov má za odsúdenie Okresným súdom Nitra zo dňa 20.04.2024 sp. zn. 0T/85/2024 pre

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov (do 21.10.2025), ako i zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov. Z posledného odsúdenia je preto zrejmé, že obžalovaný sa
prejednávaného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Odvolací súd sa však nestotožnil s druhom trestu uloženým súdom I. stupňa a to najmä s poukazom na
skutočnosti zistené na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, že obžalovaný bežné výživné riadne platí,
od 03.11.2025 je síce bez zamestnania, črtá sa mu však možnosť znovu sa zamestnať a i napriek tomu
má snahu bežné výživné svedkyni Belányovej platiť, ako i s poukazom na výšku dlžného výživného 250
eur, ktoré sa mu však i napriek snahe nepodarilo ani počas odvolacieho konania uhradiť. Mal za to, že

uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v rozpore so zásadou primeranosti trestu
vzmysleustanovenia§34ods.1Tr.zák.aúčeltrestujemožnéuobžalovanéhodosiahnuťajbezizolácie
obžalovaného od spoločnosti a to uložením trestu, ktorý ho zároveň povedie k zodpovednejšiemu
prístupu k rodičovským povinnostiam.
Na základe týchto skutočností potom odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý

rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste, keďže tento bol neprimeraný a sám podľa § 322 ods. 3 Tr.
por. rozhodol o treste tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný sa trestného činu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a s poukazom
na ustanovenie § 49 ods. 3 Tr. zák. nemožno podmienečne odložiť výkon trestu, ak súd odsudzuje
páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo

v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Vdanomprípadebolobžalovanýuznanývinnýmznedbanlivostnéhotrestnéhočinuzanedbaniapovinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., pričom dlžné výživné na maloletú F. B. bolo 250 eur a preto
nepodmienečný trest, ktorý mu bol uložený súdom I. stupňa sa javil odvolaciemu súdu ako neprimerane
prísny.

Pri rozhodovaní o druhu a výmery trestu odvolací súd prihliadol na okolnosti a zásady ukladania trestov
uvedenýchv§34ods.1,ods.4Tr.zák.,keďaniodvolacísúdnezistiluobžalovanéhožiadnepoľahčujúce
okolnosti, zistil u neho jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák., že už bol pre
trestný čin odsúdený. Pokiaľ ide o uloženie samotného trestu, odvolací súd mal za to, že na prevýchovuobžalovaného v danom prípade bude postačujúce pôsobiť aj trestom nespojeným s odňatím slobody,
a to alternatívnym trestom, pričom za takýto alternatívny a primeraný trest s poukazom na charakter
spáchanej trestnej činnosti a osobu obžalovaného považoval trest povinnej práce vo výmere 100 hodín,

keďže ho odsudzoval za prečin a horná hranica sadzby trestu odňatia slobody za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. neprevyšuje 5 rokov (§ 54 Tr. zák.).

Takto uložený trest považoval odvolací súd za primeraný, spravodlivý a výchovný, pretože umožní
obžalovanému zostať na slobode, pracovať a z príjmu postupne splácať dlh na výživnom, čím

sa v konečnom dôsledku zabezpečí ochrana záujmov oprávneného dieťaťa – čo je primárnym účelom
ustanovenia § 207 Tr. zák.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka
od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia
alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu

uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Do doby výkonu
trestu povinnej práce sa nezapočítava doba, počas ktorej odsúdený
a/ nemohol vykonávať trest povinnej práce pre dočasnú práceneschopnosť alebo preto, že mu v tejto
dobe práca nebola určená,
b/ vykonával povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby,

c/ zdržiaval sa v cudzine,
d/ bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci.
Podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom
voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa § 55 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo

zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd
premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny
nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne
o spôsobe výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 ods. 5 Tr. zák. súd môže upustiť od výkonu trestu povinnej práce, ak sa odsúdený v čase

výkonu tohto trestu nie z vlastnej viny stal trvalo práceneschopným alebo invalidným alebo z iných
závažných dôvodov.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.