Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124202493
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124202493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu

JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: Obec Pohranice, so
sídlom Pohranice 185, 951 02 Pohranice, IČO: 00 308 382, zast. JUDr. Viktor Mlynek, advokát, Štúrova
1419/43, 949 01 Nitra, IČO: 53 109 538, proti žalovanej: A. B. C., B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
XXXXXC.,zast.D.E.D.,advokátka,Coboriho9,94901Nitra,IČO:42428505,ozaplateniesumy3.980
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 36C/19/2024-224
zo dňa 11. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na
ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 4 písm. a), b), § 13 ods. 10 zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou na súd dňa 01.03.2024,
domáhal, aby mu žalovaná zaplatila sumu 3.980 eur spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania.
Uviedol, že dňa 02.03.2022 bola medzi Paneurópskou vysokou školou n. o. a žalobcom, v tom čase
zastúpenou žalovanou, uzatvorená zmluva o zabezpečení štúdia, predmetom ktorej bola úprava práv
a povinností vysokej školy a študenta - žalovanej, pri zabezpečení štúdia v profesijnom programe
Executive LL.M. - online forma. Cena za toto štúdium, teda školné, predstavovalo spolu sumu 3.980 eur,

ktorú žalobca uhradil tromi splátkami. Z uvedeného vyplývalo, že žalovaná ako v tom čase starostka a
štatutárny orgán žalobcu, neoprávnene použila finančné prostriedky patriace žalobcovi a teda všetkým
občanom, na zaplatenie jej individuálneho štúdia ako fyzickej osoby. Podľa žalobcu však žalovaná
takýmto konaním prekročila svoju právomoc, keďže si štúdium, resp. školné uhradila z finančných
prostriedkov žalobcu, čím sa evidentne žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu. Obecné
zastupiteľstvo dňa 09.12.2021 schválilo v "Rozpočte obce Pohranice na rok 2022 s výhľadom na
roky 2023 a 2024" uznesením č. 78 zvýšenie finančných prostriedkov na účely vzdelávania, avšak v

položke výdavkov bolo uvedené, že tieto prostriedky sú určené výlučne na "školenia, kurzy, semináre,
porady", avšak nie na získanie vzdelania zo strany žalovanej, aj keď vtedy ako starostky žalobcu, a to
vonkoncom takého štúdia, pri ktorom nebolo jasné, na aký prospech takéto štúdium bolo pre žalobcu.
Podľa žalobcu tak žalovaná vedome obišla potrebu schválenia takéhoto neoprávneného výdavku najej štúdium zo strany obecného zastupiteľstva (ďalej aj ako „OZ“), a teda bolo nespochybniteľné, že
obecnézastupiteľstvonevyslovilopoužitiefinančnýchprostriedkovnatakýtoúčelsúhlas.Takétoštúdium
nebolo možné subsumovať pod niektorú z uvedených položiek, keďže evidentne v tomto prípade nešlo o

žiadne školenie, kurz, seminár ani poradu, pričom takéto štúdium žalovanej úplne strácalo relevantnosť
v prospech žalobcu, teda jeho účelnosť pre žalobcu neexistovala. Neexistoval tu nárok žalovanej,
aby jej toto bolo hradené z financií žalobcu, čím zo strany žalovanej došlo k získaniu majetkovému
prospechu bez právneho dôvodu. Žalobca považoval uhradenie predmetného školného z jeho rozpočtu
za vynaloženie finančných prostriedkov v rozpore so schváleným rozpočtom žalobcu a so zákonmi

upravujúcimi nakladanie s financiami obce, a to zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a zákonom č.
523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Žalobca mal za to, že žalovaná si musela byť
vedomá, že predmetné štúdium a titul, ktorý získa v profesijnom programe Executive LL.M., neprinesie
žalobcovi žiadny reálny prínos, čím teda išlo o nedôvodný prospech na úkor žalobcu a jej obyvateľov,
keďže takéto štúdium, resp. jeho výsledok nebolo nutné na vykonávanie funkcie starostu. Zároveň dĺžka
štúdia (termín jeho ukončenie a získanie titulu žalovanou) presiahli funkčné obdobie žalovanej ako

starostky žalobcu, to znamenalo, že vedomosti nadobudnuté takýmto štúdiom žalovaná nikdy nevyužila
v prospech žalobcu a bolo prospešné výlučne žalovanej ako fyzickej osobe na jej súkromné účely, čo
bolo určite v rozpore s cieľmi sledovanými pri použití verejných financií. Poukázal na § 4 ods. 2 Zásad
hospodárenia s majetkom obce Pohranice, ako aj na § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa
žalobcu žalovaná v pozícii starostky obce Pohranice naložila s finančnými prostriedkami obce v rozpore

s ich účelovým určením, čím sa voči žalobcovi bezdôvodne obohatila na jeho úkor a bola tak povinná
takéto obohatenie vrátiť, keďže sa plnilo to, čo mala znášať samotná žalovaná a nie žalobca. Žalovaná
na predžalobnú výzvu žalobcu nereagovala.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že v čase štúdia bola starostkou obce a vystupovala

ako štatutárny orgán obce Pohranice, z dôvodu čoho ju nebolo možné vnímať ako fyzickú osobu.
Poukázalanato,žesvojímkonaním neprekročilasvojuprávomocpodľa §451Občianskehozákonníka.
Vylúčila možnosť, že by sa v prípade úhrady školného pre starostu obce jednalo o bezdôvodné
obohatenie. Mala za to, že išlo o úhradu školného s úmyslom prehĺbiť si vedomosti vo verejnej správe
spôsobom, ktorý bolo možné zlúčiť s výkonom povinnosti štatutára obce. Takýto spôsob bol v plnom

súlade aj s § 13 ods. 10 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého starosta si prehlbuje vedomosti
potrebné na výkon funkcie starostu. Táto definícia neurčila spôsob vzdelávania a žiadnym spôsobom
ho neobmedzila na školenia či semináre ako uviedol žalobca. Pokiaľ išlo o schválenie výdavkov na
štúdium zo strany obecného zastupiteľstva, poukázala na uznesenie číslo 78 zo dňa 09.12.2021, kedy
zmena rozpočtu bola schválená obecným zastupiteľstvom obce, teda zastupiteľstvo bolo o navýšení

položky na vzdelávanie informované a v prípade, že by s výdavkom nebolo uzrozumené, nemuselo
s ním súhlasiť. K podpísaniu zmluvy došlo dňa 02.03.2022. Obecné zastupiteľstvo schválilo rozpočet
obce na úrovni položiek, a preto ich použitie v členení na položky, bolo v plnej kompetencii štatutára,
ktorý mal v rukách výkonnú moc a rozhodoval o všetkých záležitostiach, ktoré neboli vyhradené
obecnému zastupiteľstvu. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu ohľadne toho, že štúdium nebolo možné

subsumovať pod niektorú z uvádzaných položiek z dôvodu, že metodické usmernenie MF SR zo
dňa 08.12.2004 upravilo ekonomickú klasifikáciu rozpočtovej klasifikácie a špecifikuje položky, pričom
položku 637 služby definuje tak, že patria sem akékoľvek ďalšie vstupy na činnosť nezaradenú v
predchádzajúcich špecifických položka 631 až 636 realizovanú dodávateľským spôsobom, respektíve
na dohodu o vykonaní práce. V položke číslo 637001 školenia, kurzy, semináre, porady, konferencie,

sympóziá, boli uvedené všetky výdavky na vzdelávanie, a preto nebolo potrebné hľadať inú položku,
ktorá by výdavky špecifikovala. Škola poskytla vzdelávaním službu, a preto bola zaradená v súlade s
metodickým pokynom. Vzhľadom na prax vo verejnej správe bolo bežné, že zamestnávateľ umožnil
zamestnancom zlepšovať si vzdelanie, ktorým potom prinášal prospech. Formu vzdelávania nebolo
možné presne vymedziť a ani zákon nedefinoval spôsob, akým si mal starosta prehlbovať vedomosti.

Z uvedeného vyplývalo, že nemohlo prísť k získaniu majetkového prospechu a na vzdelanie mala
žalovaná právny dôvod, keďže takýto spôsob vzdelávania bol v plnom súlade so zákonom o obecnom
zriadení. Aj Združenie miest a obcí Slovenska svojím newsletterom, zasielaným mailom starostom obcí,
nabádal na vzdelávanie v programe MBA alebo LL.M. Predpokladala, že starostov, ktorí využili možnosť
vzdelávať sa, bolo viac, nakoľko im to zákon priamo ukladá. K tvrdeniu žalobcu o vynaložení finančných

prostriedkov v rozpore so schváleným rozpočtom žalobcu a so zákonmi žalovaná uviedla, že obecné
zastupiteľstvo schválilo zdroje v kapitole určenej na vzdelávanie. V čase pôsobenia žalovanej ako
zástupcu obce vykonávala funkciu hlavnej kontrolórky obce F. B., ktorá vypracovala správu ohľadne
tejto veci. Táto správa bola doručená na políciu, na prokuratúru, ktoré už danú vec riešili. Ani jeden ztýchto orgánov porušenie zákona v danej veci nezistil. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu ohľadom toho, že
štúdium neprinieslo žalobcovi žiadny prínos. Žalovaná opätovne kandidovala na funkciu starostu obce a
mala plný záujem uplatňovať získané vedomosti ďalej, pričom tieto uplatňovala už aj priebežne. Žiaden

subjekt nemôže vopred vedieť, či a ako dlho bude ten, kto sa vzdeláva, mať možnosť uplatňovať získané
vedomosti. Žalovaná vychádzala z dobrého úmyslu, všetky jej práce sa venovali témam v samospráve.
O dianí v obci sa žalovaná aktívne zaujímala a jej obyvateľom ochotne pomôže.

4. Súd prvej inštancie vec prejednal na nariadenom pojednávaní a v rámci dokazovania sa oboznámil

s listinami, predloženými stranami sporu, oboznámil sa s vyšetrovacím spisom, vypočul zástupcu obce,
žalovanú, svedkov (poslanca a kontrolórku obce), vyjadreniami strán sporu, pričom zistil nasledovné:

4.1.Podľaosvedčeniazodňa20.11.2018miestnavolebnákomisiavPohraniciachosvedčili,žežalovaná
- A. B. C., bola zvolená za starostu obce Pohranice dňa 10.11.2018.

4.2. Dňa 02.03.2022 bola uzatvorená zmluva o zabezpečení štúdia č. 152 00 02 medzi Paneurópskom
vysokou školou n.o., Bratislava ako vysokou školou a žalobcom, v zastúpení starostom A. B. C., ako
študentom. Predmetom zmluvy bola úprava práv a povinností vysokej školy a študenta pri zabezpečení
štúdia v profesijnom programe Executive LL.M - online forma. Cena za štúdium (školné) bolo dohodnuté
na sumu 3.980 eur; splatná bola v sume 398 eur pri podpise zmluvy, v sume 1.592 eur do 13.05.2022

a v sume 1.990 eur do 26.08.2022.

4.3. Žalobca uhradil sumu 398 eur dňa 08.03.2022 (faktúra č. 22DDZ0026, program Executive
LLM), sumu 1.592 eur dňa 08.03.2022 (faktúra č. 22DDZ0027) a sumu 1.990 eur dňa 24.08.2022
(faktúra č. 22LLM30008). Tieto platby boli evidované v konte rozpočtových výdavkov, obdobie pohybov

01.2022-12.2022. K jednotlivým faktúram boli vyhotovené likvidačné listy (nie je na nich podpis žalovanej
ako starostky obce).

4.4. Žalobca mal ku obdobiu 12.2022 v plnení výdavkov/podľa funkčného členenia v položke 637 001,
popis: školenia, kurzy, semináre, porady, v rámci rozpočtu schválenú sumu 5.500 eur, upravenú 5.500

eur a plnenie 4.500 eur.

4.5. Predžalobnou výzvou zo dňa 05.12.2023 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 3.980 eur
s príslušenstvom s tým, že ako starostka obce použila obecné prostriedky na zaplatenie jej štúdia,
čím neoprávnene prekročila svoju právomoc a bezdôvodne sa obohatila v neprospech obce. Štúdium

nespadá do žiadnej z uvedených položiek a ide o vynaloženie finančných prostriedkov v rozpore so
schváleným rozpočtom a so zákonmi o nakladaní s financiami obce. Predmetné štúdium obci neprinesie
žiadny osoh a ide o jej nedôvodný prospech na úkor obyvateľov obce.

4.6. Podľa zápisnice z 5. zasadnutia obecného zastupiteľstva (aj ako OZ) žalobcu zo dňa 09.12.2021

bolo uznesením č. 77 OZ vzaté na vedomie odborné stanovisko hlavnej kontrolórky obce k návrhu
rozpočtu na rok 2022 a viacročného rozpočtu na roky 2023 a 2024 a uznesením č. 78 bol OZ schválený
rozpočetobcenarok2022svýhľadomnaroky2023a2024sozmenamiohľadneodstupnéhoaznížením
položky dotácii. Za hlasovali všetci prítomní poslanci (9 hlasov), proti: 0, zdržal sa: 0 a nehlasovali: 0.

4.7. SIEA listom zo dňa 30.06.2023 zaslala žalobcovi správu o zistenej nezrovnalosti pri projekte
Zníženie energetickej náročnosti Obecného úradu v Pohraniciach, a to v sume 24.782,14 eura.

4.8. Pod položku č. 637 služby, patria akékoľvek ďalšie vstupy na činnosť nezaradené v
predchádzajúcich špecifických položkách 631 ž 636 realizované dodávateľským spôsobom, resp.

na dohodu o vykonaní práce. Položka 637 001 - Školenia, kurzy, semináre, porady, konferencie,
sympóziá. Patria sem napr. výdavky na školenia pracovníkov pri nadobúdaní nehmotného majetku s
výnimkou školení týkajúcich sa nadobúdania informačno-komunikačných technológií klasifikovaných
na podpoložke 637040, ako aj výdavky na prípravu pracovníkov - školenia pre budované prevádzky,
účastnícke poplatky usporiadajúcim právnickým osobám pôsobiacim v príslušnej oblasti, stravovacie a

ubytovacie výdavky, odmeny za prednáškovú činnosť, nákup materiálu, publikácií a pomôcok na akcie,
nájomné za prednáškové priestory, príp. iné náklady na akcie, okrem cestovného, ktoré sa klasifikuje
pod 631 (ide o metodické usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky kč. MF/010175/2004-42 zo dňa 8. decembra a vysvetlivky k ekonomickej klasifikácii rozpočtovej
klasifikácie).

4.9. Uznesením OZ obce č. 128/2023 zo dňa 06.12.2023 bolo zrušené uznesenie obce z 21.06.2023 č.
84, ktorým bol starosta obce poverený, aby vyzval bývalú starostku s vrátením neoprávnených výdavkov
za štúdium v sume 3.990 eur.

4.10. Z vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-679/CH-NR-2022 vyplývalo, že E. G. podal trestné oznámenie

na neznámeho páchateľa z dôvodu podozrenia na zneužitie verejných financií. Uznesením OR PZ Nitra
zo dňa 17.06.2022 bol podnet oznamovateľa odmietnutý, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného
stíhania alebo iný postup. O sťažnosti oznamovateľa Okresná prokuratúra Nitra uznesením zo dňa
26.07.2022, č. 1Pn 563/22/4403-6 rozhodla tak, že ju zamietla ako nedôvodnú a v odôvodnení uviedla,
že neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spáchaniu prečinu žalovanou, pretože v rozpočte
obce na rok 2022 boli vyhradené finančné prostriedky na účely vzdelávania jej zamestnancov, rozpočet

bol riadne schválený príslušným rozpočtovým procesom, takže starostka obce nenaložila s finančnými
prostriedkami obce v rozpore s ich účelovým určením, čím by spôsobila obci škodu. Uvedené štúdium
spočívalo v absolvovaní niekoľkých prednášok (seminárov) z oblasti práva, po absolvovaní ktorých
študent obdrží diplom. Čo sa týkalo námietok pri zverejňovaní zmluvy na jej webovom sídle a v
centrálnom registri zmlúv, tie budú predmetom preskúmania netrestným úsekom Okresnej prokuratúry

Nitra.

4.11. Dňa 12.04.2022 vypracovala hlavná kontrolórka obce Pohranice čiastkovú správu finančnej
kontroly, ktorá bola zameraná na povinné zverejňovanie zmlúv za rok 2022. Bola v nej uvedená pod č. 7
aj zmluva na zabezpečenie štúdia: exekutíve LL.M.- online forma v sume 3.980 eur. OZ obce Pohranice

na riadnom zasadnutí dňa 09.12.2021 uznesením číslo 78 v súlade s § 11 ods. 4 zákona o obecnom
zriadení schválilo rozpočet obce Pohranice na rok 2022 s výhľadom na roky 2023 a 2024 s navrhnutými
zmenami. V rozpočte vo výdavkovej časti na prvej strane v položke 6 63 637 001 v oddiele školenie,
kurzy, semináre, porady, konferencie, bola rozpočtovaná suma 5.500 eur. Z toho dôvodu konštatovala,
že zmluva uzatvorená na zabezpečenie štúdia pre pani starostku nebola v rozpore so zákonom číslo

583/2004 Z. z. o rozpočtovaných pravidlách územnej samosprávy.

4.12. Zmluva o zabezpečení štúdia, číslo zmluvy 8/2022, bola uzatvorená 02.03.2022, zverejnená
30.05.2022 a účinná od 31.05.2022.

4.13. Obec Pohranice má ustanovené zásady hospodárenia s majetkom obce Pohranice pričom v §
1 ods. 4 (účel a pôsobnosť zásad hospodárenia), bolo uvedené, že tieto zásady hospodárenia sa
nevzťahujú na finančné prostriedky obce, hospodárenia ktorých sa riadi zákonom číslo 523/2004 Z. z.,
583/2004 Z. z., schváleným rozpočtom obce a pravidlami rozpočtového hospodárenia.

4.14.Podľa§4ods.4(majetokobce)zásadhospodárenia,onadobúdaníhnuteľnýchvecívobstarávacej
cene do 1.700 eur vrátane, za jednu vec alebo súbor vecí, tvoriacich jeden funkčný celok, rozhoduje
starosta. V ostatných prípadoch rozhoduje obecné zastupiteľstvo.

4.15. Okresná prokuratúra Nitra listom zo dňa 29.09.2022 upovedomila p. G. o spôsobe vybavenia

podania, ktoré bolo netrestnému úseku postúpené z trestného úseku prokuratúry. Zmluva o zabezpečení
štúdia spadá pod povinne zverejňované zmluvy, pričom zverejnená bola dňa 30.05.2022 a nasledujúcim
dňom sa stala aj účinnou, t.j. bola zverejnená do troch mesiacov od uzavretia zo dňa 02.03.2022. Preto
platí, že k uzavretiu zmluvy došlo. Predmetnú zmluvu nebolo potrebné zverejniť v centrálnom registri
zmlúv.Prokurátorkonštatoval,žeobecprizverejňovanízmluvypostupovalavzmysleustanovenízákona

číslo 211/2002 Z. z., teda porušenie zákona v postupe obce zistené nebolo.

4.16. Okresná prokuratúra Nitra upovedomila žalovanú listom zo dňa 15.11.2023 o vybavení podnetu,
ktorým žiadala preskúmať zákonnosť uznesenia OZ obce Pohranice číslo 84/2023. Bola informovaná
o tom, že OZ obce išlo nad rámec svojich kompetencií ohľadne poverenia starostu obce na výzvu na

vrátenie finančných prostriedkov od žalovanej, preto bol podaný proti uzneseniu číslo 84/2023 protest
prokurátora.4.17. V úradnom zázname zo dňa 30.09.2022, číslo Pd230/22/4403 - 4 sa prokurátor zaoberal
anonymným podaním, týkajúcim sa preskúmania zákonnosti postupu obce v súvislosti s uzatvorenou
zmluvou o zabezpečení štúdia, predovšetkým súlad úhrady školného z prostriedkov obce so zákonom

číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí. Poukázal na uznesenie číslo 78 zo dňa 09.12.2021, kedy bol
obecným zastupiteľstvom obce Pohranice schválený rozpočet obce na rok 2022, ďalej na čiastkovú
správu z finančnej kontroly hlavnej kontrolórky obce. Na základe toho konštatoval, že obec nakladala
s finančnými prostriedkami obce ako s druhom majetku obce na úhradu školného vo výške 3.980
eur a to po tom, čo bolo nakladanie s týmito finančnými prostriedkami schválené v rozpočte obce.

Obec Pohranice má schválené zásady hospodárenia s majetkom obce zo dňa 16.12.2019, kde v § 1
ods. 4 zásad je uvedené, že dané zásady hospodárenia sa nevzťahujú na finančné prostriedky obce,
hospodárenie ktorých sa riadi schváleným rozpočtom obce a pravidlami rozpočtového hospodárenia.
Na základe toho nezistil žiadne právne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na uplatnenie prostriedkov
prokurátorského dozoru v tomto smere.

4.18. Združenie hlavných kontrolórov miest a obcí Slovenskej republiky (aj ako ZHK SR) v stanovisku
zo dňa 22.01.2025 k žiadosti žalobcu uviedlo, že aktuálna slovenská právna úprava nepozná žiaden
vzdelanostný cenzus pre výkon funkcie starostu, podmienka minimálneho stredoškolského vzdelania
bola zrušená rozhodnutím Ústavného súdu PL. ÚS 18/2014. Zákon č. 102/2010 Z. z.. zaviedol povinnosť
starostu prehlbovať si vedomosti potrebné na výkon jeho funkcie. Z dôvodovej správy k uvedenému

zákonu vyplývalo, že vzhľadom na širokú pôsobnosť obcí je nevyhnutné zvýšenie úrovne vedomostí
starostu. Podľa ust. § 13 ods. 10 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, starosta si prehlbuje
vedomosti potrebné na výkon funkcie starostu. Uvedené ustanovenie je tzv. imperfektnou normou, ktorej
porušenie nie je naviazané na sankciu. Z toho vyplýva, že je možné vynaložiť určité finančné prostriedky
obcenavzdelaniestarosturesp.naprehĺbenievedomostístarostu,napr.účasťounarôznychškoleniach,

týkajúcich sa územnej samosprávy. V rámci hospodárnosti a efektívnosti nakladania s financiami obce
však musí ísť o primeraný výdavok, ktorého cieľom má byť riadny výkon funkcie starostu. Dalo do
pozornosti zákon č. 253/1994 Z. z. o platových pomeroch starostov, ktorý nepozná príspevky či iné
výdavky poskytované na vzdelávanie starostu. Zároveň platové pomery starostov sú na dostatočnej
úrovni, aby získanie ďalšieho vzdelania bolo možné vyriešiť v záujme a réžii samotného starostu.

Získanie titulu LL.M. v oblasti samosprávy a štátnej správy sa nepovažuje za nevyhnutný na riadny
výkon funkcie a záujem o získanie uvedeného titulu prevyšuje osobný záujem nad záujmom obce.
Absolvovanie tohto štúdia neprinieslo obci žiadny reálny prínos, nakoľko bolo ukončené po uplynutí
mandátu starostky. Poukázal na § 155 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce; napriek tomu, že v
prípade starostky nejde o klasický vzťah zamestnanecký, mohla starostka v mene obce s osobou B.

C. uzatvoriť dohodu a primerane použiť ustanovenia § 155 zákonníka práce. Tým by sa vytvoril právny
rámec, ktorý mohol legitimizovať úhradu nákladov na štúdium aj s primeraným riešením vzniknutej
situácie. Obecné zastupiteľstvo v rámci svojich právomocí je oprávnené schváliť v rozpočte finančné
prostriedkynaúhradualebočiastočnúúhraduajtakejtoformyvzdelaniastarostu.Poukázalnametodické
usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky k č. MF/010175/2004-42 zo dňa 8.

decembra a vysvetlivky k ekonomickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie do položky "637001 Školenia,
kurzy, semináre, porady, konferencie, sympóziá", pričom táto položka sa podľa ich názoru nevzťahuje
na štúdium na Paneurópskej Vysokej škole v Bratislave so získaním titul L.LM (Master of Laws).
Keďže štúdium na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave v profesijnom programe Executíve LLM. -
Online forma, osobitným uznesením pre bývalú starostu, A. B. C., nikdy nebolo schválené Obecným

zastupiteľstvom obce Pohranice, z položky "637 001 Skolenia, kurzy, semináre, porady, konferencie,
sympóziá" v zmysle platnej legislatívy nemohla byť uhradená, teda podľa ich názoru úhrada štúdia na C.
H. I. H. A. so získaním titul LL.M (Master of Laws) bývalou starostkou bola neoprávneným výdavkom z
rozpočtu obce Pohranice a môže byť naplnená skutková podstata trestného činu porušovanie povinnosti
pri správe cudzieho majetku podľa § 237 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení, ako

aj skutková podstata neoprávneného obohatenia sa v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka.

4.19. Združenie miest a obcí Slovenska oznámilo žalobcovi na jeho žiadosť, že nepopiera odporúčanie
zástupcom svojich členov prehlbovať si vedomosti v oblasti riadenia samosprávy. Na druhej strane
dodalo, že ZMOS nemá kompetenciu ani príslušnosť vyplývajúcu zo zákona, inštruovať zástupcov

svojich členov k tomu, aby si akékoľvek štúdium financovali z obecných zdrojov a zasahovať tak do
výlučnýchkompetenciíorgánovsamosprávvyplývajúcichz§4ods.1zákonač.369/1990Zb.oobecnom
zriadení.4.20. Podľa dodatku č. 21 metodického usmernenie MF SR č. MF/010175/2004-42 zo dňa 8. decembra
(vysvetlivky k ekonomickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie pri zostavení rozpočtu na roky 2022
až 2024) do položky "637001 Školenia, kurzy, semináre, porady, konferencie, sympóziá" patria napr.

výdavky na školenia pracovníkov pri nadobúdaní nehmotného majetku, školenia spojené s používaním
informačného systému, ako aj výdavky na prípravu pracovníkov - školenia pre budované prevádzky,
účastnícke poplatky usporiadajúcim právnickým osobám pôsobiacim v príslušnej oblasti, stravovacie a
ubytovacie výdavky, odmeny za prednáškovú činnosť, nákup materiálu, publikácií a pomôcok na akcie,
nájomné za prednáškové priestory, príp. iné náklady na akcie, okrem cestovného, ktoré sa klasifikuje

pod 631.

4.21. Na internetových stránkach sú zverejnené články, v ktorých sa hovorí o tom, že zástupcovia
samosprávy, ako aj iní zamestnanci obcí absolvovali program vzdelávania, ktorý bol odporúčaný priamo
ZMOS; išlo o program MBA alebo LL.M. Má sa jednať o študijný program formou postgraduálneho
vzdelávania, ktorý je určený aj pracovníkom miestnej samosprávy na všetkých stupňoch riadenia.

Internetové stránky J., označujú program LL.M. ako kurz, a tak ho označuje aj Právnická fakulta
univerzity Palackého v Olomouci.

4.22. Ministerstvo financií SR listom zo dňa 10.12.2024 žalovanej odpovedalo na jej žiadosť ohľadne
účtovania výdavkov na vzdelávanie starostov v programe LL.M., ako aj účtovania v rozpočte obce.

Uviedlo, že odporúčajú vychádzať z vysvetliviek metodického usmernenie MF SR z 08.12.2004 a
vysvetliviek k ekonomickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácii, a to napr. podpoložkám 637001, 637006,
637016, 642014. K oprávnenosti výdavkov uviedlo, že treba vychádzať z príslušných právnych
predpisov, ktoré táto klasifikácia nenahradzuje.

4.23. Podľa zverejnených zmlúv o zabezpečení štúdia medzi Central European Education Institute s.r.o.
a obcou Horný Hričov, ako aj Mestom Revúca, školné študentov bolo hradené v celosti, resp. v časti
priamo obcami ako účastníkmi zmluvy.

5. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami bolo nesporné, že žalovaná

vykonávala funkciu starostu žalobcu - obce Pohranice, ako aj to, že počas jej funkčného obdobia došlo
k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečení štúdia medzi žalobcom a Paneurópskom vysokou školou n.o.,
Bratislava, predmetom ktorej bol profesijný program Executive LL.M - online forma. Taktiež nebolo
sporné, že žalobca uhradil cenu za štúdium v 3 splátkach, a to v celkovej sume 3.980 eur. Predmetom
sporu zostalo právne posúdenie ohľadne prípadného majetkového prospechu, ktorý podľa žalobcu

získala žalovaná, pretože svoje štúdium ako starostka obce financovala z finančných prostriedkov
žalobcu bez toho, aby o tom malo vedomosť obecné zastupiteľstvo žalobcu.

6. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva.
Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej

nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Hovoríme o funkcii reparačnej
či reštitučnej. Ťažiskom skutkovej podstaty plnenia bez právneho dôvodu je poskytnutie plnenia jedným
subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia.
V praxi môže ísť o prípady poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom,
plnenie tzv. nedlhu (teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod.). Podstatným

pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca
plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. Ak by osoba
poskytujúca plnenie takouto vedomosťou preukázateľne disponovala, mohlo by takéto konanie byť
posúdené ako dar. V praxi však bude zrejme mimoriadne náročné odlíšiť takýto dar od plnenia bez
právneho dôvodu.

7. Súd prvej inštancie považoval strany sporu za vecne legitimované subjekty, pričom žalobca mal
oprávnenieuplatniťnárokvočižalovanej,pretožepráveonuhradilspornéfinančnéprostriedky.Žalovaná
bola zase osobou, o ktorej vzdelávanie sa jednalo, keďže v dotknutom období pôsobila vo funkcii
starostu žalobcu - obce Pohranice. Samotný protest prokurátora, v dôsledku ktorého došlo k zrušeniu

uznesenia obce č. 84/2023, podľa názoru súdu nespôsobil zánik možnosti uplatnenia nároku žalobcu
voči žalovanej.8. Následne vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žaloba je nedôvodná,
pretože na strane žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Zmluva o
zabezpečení štúdia bola platným a účinným právnym úkonom, bola riadne zverejnená na webovom

sídle žalobcu, pričom skutočnosť, či k jej zverejneniu došlo len pár dní pred uplynutím lehoty, nemá
dopad na predmet sporu. Z predložených listín súd zistil, že v rámci rozpočtu na rok 2022 prijalo obecné
zastupiteľstvo dňa 09.12.2021 uznesením č. 78 výdavky na položku 637 001 sumu 5.500 eur, a to
bez námietok a pripomienok. Súd poukázal aj na výpoveď svedkyne F. B., ktorá súdu potvrdila, že
výdavok na vzdelanie žalovanej ako starostky obce bol zaradený v dotknutej položke práve na jej návrh,

čo deklarovala aj v čiastkovej správe ako kontrolórka obce. Cena za štúdium, ako už bolo uvedené,
bola hradená v 3 platbách, pričom posledná z nich bola vykonaná v auguste 2022, t.j. 5 mesiacov po
uzatvorení zmluvy. V nadväznosti na to sa súd musel vyporiadať s námietkami žalobcu v tom smere,
že "štúdium" žalovanej nemožno zaradiť do položky 637 001, pretože podľa názoru žalobcu nejde o
školenie, kurzy, semináre, porady (čl. 13). Na základe toho sa súd zaoberal aj metodickým usmernením
MF SR (metodické usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky k č. MF/010175/2004-42

zo dňa 8. decembra a vysvetlivky k ekonomickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie), ktoré vysvetľuje
jednotlivé položky. Bolo v ňom uvedené, že do položky 637 001 patria napr...... Súd bol toho názoru, že
do tejto položky boli zaradené finančné prostriedky na účely vzdelávania, pričom túto položku rozpočtu,
ako aj názvy ostatných položiek nemožno vykladať striktným gramatickým výkladom, ale bolo potrebné
ich posudzovať v širších súvislostiach. Podľa metodického pokynu bol v pol. 637 uvádzaný príkladný,

tzv. demonštratívny výpočet položiek. To znamenalo, že pod túto položku bolo možné zahrnúť aj iné
ako len tam uvedené položky. Bolo nesporné, že v prípade žalovanej išlo o starostku obce, ktorej
oprávnením bolo vzdelávať sa. Štúdium LL.M je určitou formou vzdelávania. To vyplývalo aj z výpovede
svedkyne, ktorá bola kontrolórkou obce v dotknutom období a o vzdelaní hovoria aj ostatné inštitúcie,
poskytujúce vzdelanie formou programu LL.M. alebo MBA. Treba prihliadnuť na to, že vzdelanie tohto

typu spočívalo v absolvovaní niekoľkých prednášok (seminárov) online formou, vypracovaní práce z
oblasti práva a obdržaní diplomu o ich absolvovaní. V tomto prípade nešlo o bežné vysokoškolské
štúdium. Skutočnosť, či mohla žalovaná zhodnotiť týmto spôsobom získané vedomosti, bolo ťažko
hodnotiť, ale jedno bolo možné určite uviesť, a to ten fakt, že získala nové vedomosti a skúsenosti v
danej oblasti a na prehlbovanie vedomostí potrebných na výkon funkcie starostu mala aj oprávnenie

podľa zákona o obecnom zriadení. Okrem toho súd mal preukázané, že žalobca mal ustanovené
zásady hospodárenie s majetkom obce Pohranice, podľa ktorých v § 1 bod 4 bolo uvedené, že zásady
sa nevzťahujú na tie prostriedky obce, hospodárenie ktorých sa riadi zák. č. 523/2004, č. 583/2004,
schváleným rozpočtom obce a pravidlami rozpočtového hospodárenia. Úhrada sumy 3.980 eur bola
schválená v rozpočte obce, preto v tomto prípade nemohol súd pristúpiť k aplikácii zásad hospodárenia

(napr. § 4 ods. 4 zásad). Súd vykonaným dokazovaním nezistil žalobcom namietané porušenie zákona o
obecnom zriadení, tj. nebolo zrejmé, ktoré ustanovenie zákona malo byť v postupe obce pri úhrade ceny
za vzdelanie žalovanej z prostriedkov obce porušené. Použitie finančných prostriedkov na položku 637
001 bolo schválené rozpočtom obce, pričom zaplatenie sumy na vzdelanie žalovanej ako štatutárneho
zástupcu obce aj vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti, nebolo realizované v rozpore so zákonmi

a inými právnymi predpismi. Právny názor súdu, že v tomto prípade išlo o vzdelávanie, bol prezentovaný
aj podľa verejne dostupných informácii (napr. J.), kde sa uvádza, že "program LL.M. Master of Laws
(LLM) je manažérske vzdelávanie v oblasti práva. Nejde o vysokoškolské vzdelanie, ale o prestížny
manažérsky vzdelávací program. Nenahrádza vysokoškolské štúdium. Na štúdium sa nevzťahuje zákon
o vysokých školách v zmysle zákona 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov ani príslušné slovenské zákony, vyhlášky a nariadenia ani vysokoškolským štúdiom
podľa zahraničných právnych predpisov. Profesijné vzdelávanie je ako dôkaz o úspešnom absolvovaní
vzdelávacieho programu. Štúdium sa špecializuje na prehĺbenie znalostí v oblasti práva."

9. S poukazom na uvedené súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú a zamietol ju. Pokiaľ

išlo o vyjadrenie združenia hlavných kontrolórov, na ktoré poukazoval žalobca, súd uviedol, že
išlo o vyjadrenie občianskeho združenia a podľa ustanovení Civilného sporového poriadku nebol
týmto žiadnym spôsobom viazaný. Na základe toho súd nemal povinnosť vychádzať zo záverov
stanoviska tohto občianskeho združenia. Samotný ZMOS v odpovedi, adresovanej žalobcovi, nepoprel,
že odporúča prehlbovať si vedomosti starostov obcí, ale nemá kompetenciu ani príslušnosť k tomu, ako

vzdelávanie financovať. To, že niektoré obce, resp. mestá podpisujú podobné zmluvy o zabezpečení
štúdia, vyplývalo aj zo zmlúv, zverejnených na stránkach obcí, predložených žalovanou. Súd zároveň
uviedol, že niektoré z námietok žalobcu boli predmetom trestných konaní, pričom OČTK nezistili žiadne
porušenie zákona, pre ktoré by konštatovali záver o spáchaní prečinu. Taktiež Okresná prokuratúra Nitranedospela k záveru, ktorý by odôvodňoval uplatnenie prostriedkov prokurátorského dozoru, s výnimkou
uznesenia OZ obce Pohranice č. 84/2023 (poverenie starostu obce na vyzvanie žalovanej ohľadne
vrátenia sumy 3.980 eur).

10. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že ak aj žalovaná osobitne nepredložila na OZ návrh na
schválenie výdavkov na jej vzdelanie, nezistil tým porušenie žiadnych zákonov, upravujúcich činnosť
samospráv, ako ani žiadneho dokumentu obce. Suma na vzdelávanie žalovanej ako vtedajšej starostky
obce bola súčasťou rozpočtovanej položky a samotný rozpočet obce na rok 2022, z ktorého bola suma

3.980 eur uhradená, bol OZ jednohlasne aj schválený. Nad rámec uviedol, že vzťahy medzi žalovanou
ako starostkou obce a poslancami OZ obce, konkrétne i poslancom E. G. (vypovedal ako svedok) neboli
najlepšie, čo mal súd preukázané ich výpoveďou. Skutočnosť, že žalovaná neoznámila poslancom OZ
osobitne informáciu o jej vzdelávaní a financovaní z rozpočtu obce, súd nevyhodnotil ako ani rozpor
s dobrými mravmi. Súd mal preukázané, že poslanci nemali žiadne pripomienky k návrhu rozpočtu
v položke 637, pričom tento návrh mali k dispozícii, tj. mali možnosť sa s ním oboznámiť, pýtať sa,

informovať, prečo je na položku určená suma 5.500 eur. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na správu
kontrolórky obce, ktorá schválila úhradu vzdelávania starostky cez rozpočet, pričom kontrolórke obce
za tento postup nebolo nikdy nič vytknuté zo strany obce a ani iného správneho alebo štátneho orgánu.
Podľa názoru súdu sa žalovaná bezdôvodne neobohatila na úkor žalobcu a nemôže byť v jej neprospech
ani tá skutočnosť, že vzdelanie ukončila až v čase, keď už funkciu starostu nevykonávala. V ďalšom

volebnom období tiež kandidovala na post starostu, ale už nebola občanmi obce zvolená. Iný prípad by
mohol nastať vtedy, keby vzdelanie neukončila, o čom ale nemožno v tomto spore hovoriť.

11. S poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu
trov konania, pričom prihliadol na tú skutočnosť, že súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, preto

žalovaná je procesne úspešnou stranou; v dôsledku čoho jej súd priznal voči žalobcovi nárok na plnú
náhradu trov konania. Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanej nepriznať.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, keďže napadnutý rozsudok

považoval za vecne nesprávny, nepresvedčivý, nepreskúmateľný a teda nezákonný, a odvolanie
odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. V prvom rade uviedol, že napadnutý rozsudok vo
forme zamietnutia žaloby považoval za veľmi prekvapivý a nesúladný so zásadou vedenia súdneho
procesu spravodlivým a kontradiktórnym spôsobom. K zisteniam súdu o platnosti a účinnosti právneho
úkonu dodal, že zmluva bola zverejnená výlučne na základe toho, že žalovaná bola ohľadne tejto veci

vypočutá na polícii, z čoho bolo zrejmé, že žalovaná evidentne mala záujem „utajiť“ uzavretie zmluvy
pred verejnosťou, pričom o tejto zmluve tak, ako vyplýva z výpovedí svedkov, sa poslanci dozvedeli
náhodne. Čiže síce to nemá priamy vplyv na neplatnosť zmluvy, avšak tak ako to tvrdil od začiatku,
bol tu zjavný úmysel žalovanej nezverejniť zmluvu riadne a včas. Teda takýto pohľad súdu považoval
za nesprávny a príliš formalistický. Ohľadom rozpočtu na rok 2022 dodal, že nebolo pravdou, že by

výdavok na vzdelanie žalovanej ako starostky obce bol zaradený v dotknutej položke, tak ako to ustálil
súd, keďže predsa z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že konkrétne o takomto štúdiu nemalo
obecné zastupiteľstvo, teda jednotliví poslanci žiadnu vedomosť, teda nemali ani odkiaľ predpokladať,
že nejaké štúdium žalovanej by malo byť hradené z obecného rozpočtu. Čiže takáto položka nebola
vôbec definovaná, nebola predmetom rokovania obecného zastupiteľstva, takže obecné zastupiteľstvo

o tomto vôbec nevedelo a nemenilo ani rozpočet obce z toho dôvodu, že žalovaná si chce nechať
zaplatiť svoje štúdium z obecných prostriedkov. To znamenalo, že tvrdenie súdu nebolo správne, keďže
obecné zastupiteľstvo použitie finančných prostriedkov na štúdium žalovanej nikdy neprerokovalo a
ani neschválilo. K metodickému usmerneniu MF SR, ktorým sa zaoberal súd, žalobca uviedol, že
štúdium žalovanej nemožno zaradiť do položky 637 001, pretože jednoznačne nejde o školenia, kurzy,

semináre, porady, konferencie, sympóziá. Podľa názoru žalobcu súd v tejto súvislosti nesprávne uviedol,
že výpočet položiek je demonštratívny, keďže predsa z názvu položky 637 001 vyplýva, že sem patria
výlučne Školenia, kurzy, semináre, porady, konferencie, sympóziá bez možnosti ďalšieho rozširovania.
Bolo pritom zrejmé, že štúdium, ktoré si zaplatila žalovaná z obecných peňazí pod túto položku, nebolo
možné zaradiť, a preto takýto výdavok bol v rozpore aj s predmetným metodickým usmernením. Nebolo

mu tiež zrejmé, z čoho súd ustálil, že úhrada sumy 3.980 eur bola schválená v rozpočte obce, pretože
bolo riadne preukázané, že poslanci obecného zastupiteľstva nemali žiadnu vedomosť, že by malo
byť z rozpočtu obce platené štúdium žalovanej. Za nesprávny postup považoval aj to, že súd sa bez
ďalšieho odvolával napr. na webovú stránku J., pričom tu uvedenú špecifikáciu programu LL.M berieza správnu a danú, avšak nebolo mu ani zrejmé, z akého dôvodu súd použil takúto argumentáciu,
pričom ak by aj pristúpil na to, že v prípade LL.M ide o manažérske vzdelávanie v oblasti práva,
teda nejde o vysokoškolské vzdelanie, ale o prestížny manažérsky vzdelávací program, ani takúto

položku neuvádza predmetné metodické usmernenie. Zároveň bolo však v tomto smere dôležité, že
súdom odkazovaná definícia tohto študijného programu nevyplýva zo žiadneho zákona, ale len z nejakej
webovej stránky, pričom smerodajné bolo viac to, že predmetom zmluvy bolo zabezpečenie štúdia.
Preto bolo s prihliadnutím na vyššie uvedenú citáciu z nejakej internetovej stránky, ktorú súd považoval
za danú, úplne arbitrárny záver súdu o tom, že v prípade vyjadrenia Združenia hlavných kontrolórov

miest a obcí SR, ide len o vyjadrenie občianskeho združenia, ktorého názorom súd nie je viazaný,
čo znamená, že súd nemal povinnosť vychádzať zo záverov stanoviska tohto občianskeho združenia.
Tu pritom videl výrazné pochybenie súdu v tom, že jednak na jednej strane sa nedôvodne priklonil ku
konštatovaniu uvedenému na internetovej stránke, ale na druhej strane sa vôbec nijako nevysporiadal
s tvrdeniami relevantného subjektu, teda združenia kontrolórov miest a obcí, zamestnancov miest a
obcí pracujúcich v útvaroch hlavného kontrolóra a odborníkov zaoberajúcich sa legislatívou v tejto a

príbuzných oblastiach, čo znamená, že nebolo na mieste tvrdenie súdu, že by argumenty takéhoto
združenia mali byť pre posúdenie veci irelevantné. Pričom ak by aj súd neprihliadal na argumenty
uvedené vo vyjadrení tohto združenia, súd bol povinný dať odpovede na takéto argumenty, keďže
išlo zároveň o tvrdenia žalobcu a teda jeho procesný útok, na ktorý predsa súd musí reagovať a v
celom rozsahu dať odpovede, prečo jednotlivé argumenty nepovažoval za správne. A to o to viac, že

v tomto prípade ide o veľmi relevantné argumenty, ktoré spochybnili celé tvrdenia žalovanej, avšak
tým, že súd na ne nijak nereagoval a len formalisticky uviedol, že nimi nie je viazaný, určite založil
napadnutý rozsudok vadou arbitrárnosti. Toto stanovisko pritom úplne vyvracia argumentáciu žalovanej
a aj svedkyne p. F. B. ako bývalej hlavnej kontrolórky žalobkyne, že „takéto financovanie štúdia starostov
má byť bežné“ a teda že má byť v súlade so zákonom, ak sa peniaze z obecného rozpočtu použijú na

úhradu faktúr za štúdium žalovanej na súkromnej vysokej škole v prípade, že takáto položka nebola
priamo schválená v rozpočte žalobkyne. Namietal tak, že súd sa zjavne nechal ovplyvniť výlučne ničím
nepodloženým názorom žalovanej, že odborné stanovisko nie je pre súd dosť hodnoverné, lebo ide iba
o „nejaké“ občianske združenie, hoci toto Združenie hlavných kontrolórov miest a obci SR bolo založené
už v roku 1992, čiže už 33 rokov pôsobí v samospráve SR a vždy bolo a aj stále je považované za

druhé (hneď po ZMOS) najstaršie združenie odborníkov venujúcich sa pôsobeniu v kontrolnej činnosti
v samospráve, lebo v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je každé mesto a aj každá
obec povinná mať zvoleného hlavného kontrolóra, ktorého povinnosti pri zabezpečovaní riadneho
fungovania samosprávy miest a obcí sú nespochybniteľné. Toto si pritom súd mohol dôkladnejšie
overiť a nemohol by potom toto naozaj odborné stanovisko, ktoré je podpísané priamo prezidentom

ZHK SR a vypracovala ho odborná legislatívno-právna komisia, ktorá pracuje pri tomto združení a jej
členovia sú volení priamo najvyšším orgánom združenia, ktorým je snem a jej členovia sú navrhovaní
z radov členskej základne a sú to všetko odborníci, ktorí pracujú vo funkciách hlavných kontrolórov
už dlhšie obdobie a sú vo svojich funkciách, prevažne v mestách, na plný úväzok, čiže problematika
fungovania samospráv, ako aj zákonov, ktoré sa na ňu vzťahujú, je im dostatočne známa, aby sa

mohli odborne vyjadriť k akejkoľvek problematike, týkajúcej sa správneho hospodárenia miest a obcí so
zverenými finančnými prostriedkami. Teda žalobca videl pochybenie súdu v tom, že tento nedal žiadne
odpovede na tvrdenia žalobcu. Následne opätovne uviedol svoje tvrdenia. „Celková suma za uvedené
„štúdium" bývalej starostky činila sumu 3 980,00 Eur, ktorá bola uhradená v troch splátkach v roku
2022, z ktorých dve splátky boli uhradené pred nadobudnutím účinnosti zmluvy. Z vyššie uvedeného

vyplýva,žejemožnévynaložiťurčitéfinančnéprostriedkyobcenavzdelaniestarosturesp.naprehĺbenie
vedomostí starostu, napr. účasťou na rôznych školeniach týkajúcich sa územnej samosprávy. V rámci
hospodárnosti a efektívnosti nakladania s financiami obce však musí ísť o primeraný výdavok, ktorého
cieľom má byť riadny výkon funkcie starostu. Dávame však do pozornosti zákon č. 253/1994 Z. z. o
platových pomeroch starostov, ktorý nepozná príspevky či iné výdavky poskytované na vzdelávanie

starostu. Zároveň platové pomery starostov sú na dostatočnej úrovni, aby získanie ďalšieho vzdelania
bolo možné vyriešiť v záujme a réžii samotného starostu. Získanie titulu L.LM v oblasti samosprávy a
štátnej správy sa nepovažuje za nevyhnutný na riadny výkon funkcie a záujem o získanie uvedeného
titulu prevyšuje osobný záujem nad záujmom obce. Absolvovanie tohto štúdia neprinieslo obci žiadny
reálny prínos, nakoľko bolo ukončené po uplynutí mandátu starostky. § 155 zákona č.311/2001 Z. z.

zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom písomnú dohodu v prípade,
ak zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi náklady na štúdium. Dohoda v zmysle tohto ustanovenia má
obsahovať aj ďalšie náležitosti, okrem iných aj povinnosť uhradiť zamestnávateľovi náklady spojené
so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Napriektomu, že v prípade starostky nejde o klasický vzťah zamestnanecký, mohla starostka v mene obce
s osobou B. C. uzatvoriť dohodu a primerane použiť ustanovenia § 155 zákonníka práce. Tým by
sa vytvoril právny rámec, ktorý mohol legitimizovať úhradu nákladov na štúdium aj s primeraným

riešením vzniknutej situácie. Podľa našich informácií k uzatvoreniu obdobnej dohody nedošlo. Obecné
zastupiteľstvo v rámci svojich právomocí je oprávnené schváliť v rozpočte finančné prostriedky na
úhradu alebo čiastočnú úhradu aj takejto formy vzdelania starostu. Podľa Metodického usmernenia
Ministerstva financií Slovenskej republiky k č. MF/010175/2004-42 zo dňa 8. decembra a vysvetlivky
k ekonomickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie do položky „637001 Školenia, kurzy, semináre,

porady, konferencie, sympóziá“ patria výdavky na školenia pracovníkov pri nadobúdaní nehmotného
majetku, ako aj výdavky na prípravu pracovníkov - školenia pre budované prevádzky, účastnícke
poplatky usporiadajúcim právnickým osobám pôsobiacim v príslušnej oblasti, stravovacie a ubytovacie
náklady, odmeny za prednáškovú činnosť, nákup materiálu, publikácií a pomôcok na akcie, nájomné
za prednáškové priestory, príp. iné náklady na akcie, okrem cestovného, ktoré sa klasifikuje pod 631.
Táto položka sa podľa nášho názoru nevzťahuje na štúdium na Paneurópskej Vysokej škole v Bratislave

so získaním titul L.LM (Master of Laws). Keďže štúdium na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave
v profesijnom programe Executíve LLM. - Online forma, osobitným uznesením pre bývalú starostu, A.
B. C. nikdy nebolo schválené Obecným zastupiteľstvom obce Pohranice, z položky „637 001 Skolenia,
kurzy, semináre, porady, konferencie, sympóziá“ v zmysle platnej legislatívy nemohla byť uhradená,
teda podľa nášho názoru úhrada štúdia na Paneurópskej Vysokej škole v Bratislave so získaním titul

L.LM (Master of Laws) bývalou starostkou bola neoprávneným výdavkom z rozpočtu obce Pohranice
a môže byť naplnená skutková podstata trestného činu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 237 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení, ako aj skutková podstata
neoprávneného obohatenia sa v zmysle paragrafu 454 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie
uvedených skutočností a podľa citovaných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov nárok

obce Pohranice považujeme za oprávnený, ako aj vymáhanie neoprávnene vynakladaných finančných
prostriedkov bývalou starostkou za správny.“ Judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie sp.
zn. 6Sžo/58/2017) pritom vystríha pred prílišným formalizmom pri posudzovaní úkonov účastníkov
súdneho konania a tiež Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 155/2017. Zotrval na tom, že
prísnym formalistickým prístupom a postupom súdu, ktorý bol zvolený v tomto prípade, došlo k mareniu

možnosti žalobcu konať pred súdom v medziach platného právneho poriadku. V prípade napadnutého
rozsudku a argumentácie súdu v ňom uvedenej tak zjavne ide o reštriktívny (obmedzujúci) výklad
práva, teda nie pozitívny - v prospech žalobcu, čo určite nie je v súlade so zásadou vysluhovania
spravodlivosti. Súd si tak v tomto prípade evidentne účelovo a nespravodlivo zvolil postup, že akýkoľvek
dôkaz predložený žalovanou považoval za príznačný, avšak dôkazy predložené žalobcom buď vôbec

nezobral do úvahy, čo ani nevysvetlil, resp. ich považoval za nehodnotné. Namietal tiež postup súdu,
keď v odôvodnení napadnutého rozsudku síce uviedol odpoveď Združenia miest a obcí Slovenska
predloženú žalobcom, že ZMOS nemá kompetenciu ani príslušnosť k tomu, ako vzdelávanie financovať,
pričom súd k nej nezaujal žiadne stanovisko a vôbec takýto dôkaz nekonfrontoval s argumentáciou
žalovanej, že ZMOS má odporúčať, aby si starostovia hradili štúdium LL.M z obecných prostriedkov.

Teda aj v tomto smere bolo zrejmé, že súd nepodrobil sporné tvrdenia strán sporu skúmaniu a nedal
tak žiadnu odpoveď na skutkové tvrdenia, ktoré sú v rozpore. Taktiež namietal argument súdu, ktorý
použil v odôvodnení napadnutého rozsudku, že aj niektoré obce, resp. mestá podpisujú podobné zmluvy
o zabezpečení štúdia, čo má vyplývať zo zmlúv zverejnených na stránkach obcí, ktoré predložila
žalovaná. V takomto názore, o ktorý súd tiež opiera dôvod na zamietnutie žaloby, však videl veľký

nedostatok, keďže vôbec nebolo zrejmé, za akých konkrétnych podmienok boli takéto zmluvy uzavreté,
teda či to ktoré obecné zastupiteľstvo priamo súhlasilo s takýmto výdavkom, k čomu v tomto prípade
nedošlo, taktiež akým spôsobom má tá ktorá obec takéto financovanie upravené a v neposlednom
rade, takéto zmluvy nemajú žiadnu výpovednú hodnotu v tom, či boli takéto výdavky oprávnené,
keďže to že v tej ktorej obci takýto postup nikto nenamietal, ešte nemôže byť argument pre súd, že

je to paušálne v poriadku. Súd poukázal aj na internetové články, ktoré predložila žalovaná a podľa
ktorých zástupcovia samosprávy, ako aj iní zamestnanci obcí absolvovali program vzdelávania, ktorý
bol odporúčaný priamo ZMOS, pričom išlo o program MBA alebo LL.M, ktorý sa označuje ako kurz.
Súd v tejto súvislosti poukázal aj na zmluvy o zabezpečení štúdia medzi Central European Education
Institute s.r.o. a obcou Horný Hričov, ako aj Mestom Revúca, na základe ktorých malo byť školné

hradené v celosti, resp. v časti obcami ako účastníkmi zmluvy. Aj k tomuto uviedol, že nebolo možné,
aby súd odkazoval na nejaké ničím nešpecifikované skutočnosti, ktorých právny základ môže byť úplne
odlišný ako v tomto prípade. Nesúhlasil ani s takým názorom súdu, že to, že žalovaná neoznámila
obecnému zastupiteľstvu osobitne informáciu o jej vzdelávaní a financovaní z rozpočtu obce, nejde orozpor s dobrými mravmi, keďže toto znamená, že zmluva ani nemohla byť nikdy schválená a teda ide
jednoznačneopostupžalovanejvrozporesozákonom,akoajsdobrýmimravmi.Celýproces,týkajúcisa
zaplateniaštúdiažalovanej,sapretojavilakoúplnenetransparentnýavrozporesozákonomazásadami

hospodárenia žalobcu. Namietal tiež zachovanie 5- dňovej lehoty, pretože vyjadrenie žalovanej k nášmu
vyjadreniuzo31.01.2025boloprávnemuzástupcovižalobcudoručenéaždňa10.02.2025,tedadeňpred
pojednávaním a dokonca v deň pojednávanie bolo súdu krátkou cestou zo strany žalovanej doručené
do spisu nejaké irelevantné fotokópie posťahované z internetu, ku ktorým sa tak žalobca nemohol a
nedokázal úplne relevantne odborne vyjadriť, avšak aj napriek tomu to súdu nebránilo v tom, aby z týchto

listín vychádzal pri odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom na druhej strane, v súdom ustanovenej
lehote doručené stanoviská Združenia HK SR a ZMOS, vôbec nebral do úvahy, hoci boli súdu a teda aj
žalovanej doručené v sudcovskej lehote na vyjadrenie sa, čo znamená, že žalovaná mala možnosť sa v
dostatočnom rozsahu oboznámiť s obsahom žalobcom predložených podaní, avšak žalobcovi bolo toto
právo odopreté, keďže jediné čo mohol, bolo, že sa na predmetnom pojednávaní k tomu mohol vyjadriť
právny zástupca žalobcu bez náležitého zhodnotenia celého obsahu listín doložených žalovanou, čím

došlo jednoznačne k porušeniu princípu kontradiktórnosti sporového súdneho konania, teda žalobca
videlpochybeniesúduvtom,žetunebolazachovanátzv.zásadarovnostizbraní,čopredstavujedôležitý
dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku. Mal tiež za to, že bolo nad mieru všetkých pochybností
jasné, že poslanci sa nemali ako dozvedieť, že by v rozpočte mohla byť takáto položka zahrnutá, lebo
nedostali od vtedajšieho vedenia obce k návrhu rozpočtu na rok 2022 žiadnu dôvodovú správu ani

žiadny písomný komentár, hoci to bol už bežný štandard pri takej dôležitej záležitosti ako je schvaľovanie
obecného rozpočtu, čo bol v podstate hlavný nástroj fungovania obce v nasledujúcom rozpočtovom
roku, ale poslancom bol elektronicky (cez messenger) doručený iba tabuľkový rozpočet na niekoľko
strán, kde bolo veľmi veľa ďalších položiek a žiadny poslanec sa v tejto problematike až tak dopodrobna
nevyznal, čo tak nijako neospravedlňuje vtedajšie vedenie obce, teda žalovanú, že poslancov na to

priamo neupozornila a to evidentne práve z dôvodu, ktorý tvrdil od začiatku, že to malo zostať utajené,
pričom až výsluch žalovanej na polícii ju priviedol k tomu, aby nechala zmluvu zverejniť a tak ju spraviť
účinnou. Bolo tu tak jasné konanie žalovanej všemožne zakryť platby jej štúdia z obecných financií.
Okrem toho zo svedeckých výpovedí (odpovedí) bolo tak bez akýchkoľvek dôvodných pochybností
isté, že poslanci obecného zastupiteľstva nemali a ani nemohli mať akúkoľvek vedomosť o tom, že

by v rozpočte žalobcu malo byť zahrnuté aj konkrétne štúdium žalovanej, keďže toto sa evidentne
transparentne neprerokovalo na obecnom zastupiteľstve, čo znamená, že sa poslanci ani nemohli
priamo k takémuto štúdiu vyjadrovať alebo vzniesť voči použitou obecných peňazí na takéto štúdium
akékoľvek pripomienky, tak ako sa to snaží navodiť žalovaná, resp. svedkyňa. To znamená, že položka
na konkrétne štúdium žalovanej nebola nikdy prerokovaná a teda ani nemohla byť riadne schválená,

čím bolo v súvislosti aj s tu predloženými listinnými dôkazmi zrejmé, že keďže položka pod č. 637001 sa
použitímakéhokoľvekvýkladunemôževzťahovaťnaštúdiumžalovanejazároveňobecnézastupiteľstvo
neschválilo v rozpočte finančné prostriedky na úhradu takéhoto štúdia. Namietal aj to, že súd prihliadol
aj na čiastkovú správy z finančnej kontroly zo dňa 12.04.2022 vtedajšej hlavnej kontrolórky obce, ktorá
schválila úhradu vzdelávania starostky cez rozpočet a to tak z toho dôvodu, že o tejto čiastkovej správe

nemá súčasné vedenie žalobcu žiadnu vedomosť a zároveň bolo zrejmé, že predsa ak žalovanej
takéto štúdium hradené z obecného rozpočtu navrhla samotná vtedajšia hlavná kontrolórka, tak bolo
nepravdepodobné, že by v jej správe, ktorej vierohodnosť však žalobca namieta, uviedla niečo iné. Teda,
čo sa týkalo tejto čiastkovej správy, na tento dokument nebolo možné nahliadať ako na relevantný a
procesne použiteľný dôkaz, keďže sa javí ako podvrh, pričom bola pravdepodobne vytvorená dodatočne

pre potreby žalovanej, keďže dátum vyhotovenia tejto správy nie je identický so žiadnym termínom
zasadnutia obecného zastupiteľstva žalobcu, pričom takéto správy hlavného kontrolóra sa vyhotovujú a
predkladajú na prerokovanie do obecného zastupiteľstva v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení najmenej raz ročne a to najneskôr do 60 dní po skončení príslušného kalendárneho roka.
Ďalšie pochybenie súdu v zmysle nedostatočného zdôvodnenia napadnutého rozsudku a teda formy

rozhodnutia v podobe zamietnutia žaloby videl v tom, že súd sa vôbec nevenoval argumentu žalobcu, že
tento (v čase, keď žalovaná bola starostkou) uhradil dve splátky za jej štúdium už dňa 08.03.2022, teda
ešte pred účinnosťou zmluvy, keďže táto nadobudla účinnosť až v deň nasledujúci po dni jej zverejnení
na web stránke obce Pohranice t. j. dňa 31.05.2022. Zároveň si súd nedal žiadnu námahu, aby vysvetlil
skutočnosť, ktorú žalobca namietal v riadne v lehote doručenom vyjadrení, že likvidačné listy na úhradu

nielen dvoch faktúr (v hodnote 398 € a 1.592 €), ale aj tretej faktúry, ktorá bola síce uhradená až po
nadobudnutí účinnosti zmluvy, ale likvidačný list na úhradu aj tejto tretej faktúry zo dňa 24.08.2022 v
sume 1.990 € vykazoval tie isté nedostatky ako aj predchádzajúce dva likvidačné listy, pričom k tomuto
sa súd nijako nevyjadril a ani žalovaná sa k tomu vôbec nevedela vyjadriť a nespomenula to vo svojejvýpovedi ani bývalá hlavná kontrolórka obce, na ktorej názor sa súd v napadnutom rozsudku viackrát
odvoláva. Taktiež teda ako odvolací dôvod tvorí to, že súd sa nijako nevysporiadal s argumentáciou
žalobcu v tom, že likvidačné listy, ktoré predložil žalobca, neboli podpísané a to aj napriek tomu, že na

ich základe síce bola, ale mala byť vykonaná úhrada štúdia len v takom prípade, ak by boli podpísané
žalovanou ako vtedajšou starostkou a účtovníčkou žalobcu, čo však žalovaná zjavne odignorovala,
čím došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a čo preukazuje flagrantne
nedôslednýprístupžalovanejkvýkonufunkciestarostky.Žalobcatakmalzato,ženapadnutýrozsudokz
vyššie uvedených dôvodov nebol ani riadne preskúmateľný, keďže súd nedbal na celkovú presvedčivosť

jeho odôvodnenia, teda ním zvolené premisy a rovnako závery, ku ktorým na základe týchto premís
dospel, neboli z hľadiska ochrany základných práv žalobcu prijateľné, racionálne a v neposlednom rade
ani spravodlivé a presvedčivé, keďže takéto právne závery súdu boli v extrémnom nesúlade jednak s
rozumným právnym posúdením, ako aj s doteraz nedostatočne skutkovými zisteniami, resp. z nich v
žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáhal, aby odvolací súd
zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 36C/19/2024-224 zo dňa 11.02.2025 a vrátil vec Okresnému

súdu Nitra na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13.KodvolaniužalobcuzaslalapísomnévyjadrenieajžalovanáapoukázalanalistOkresnejprokuratúry
Nitra zo dňa 29.09.2022, z ktorého jednoznačne vyplývalo, že obec pri zverejňovaní zmluvy postupovala
v zmysle ustanovení zákona číslo 211/2002 Z. z., teda porušenie zákona v postupe obce zistené

nebolo. Zmluva o zabezpečení štúdia spadá pod povinne zverejňovanej zmluvy, pričom zverejnená
bola dňa 30.05.2022 a nasledujúcim dňom sa stala aj účinnou, t.j. bola zverejnená do troch mesiacov
od uzavretia zo dňa 02.03.2022. Preto platí, že k uzavretiu zmluvy došlo. Predmetnú zmluvu nebolo
potrebné zverejniť v centrálnom registri zmlúv. V konaní taktiež nebolo preukázané tvrdenie, že by
sa poslanci o uzavretí zmluvy dozvedeli náhodne a rovnako tak ani skutočnosť, že by sa žalovaná

snažila jej uzavretie ,,utajiť“. Tieto tvrdenia Žalobcu zostávajú v rovine ničím nepodložených a pre
rozhodnutie veci nepodstatných dohadov. Opakovane uviedla, že v konaní bol vypočutí len jeden
poslanec obecného zastupiteľstva, ktorý bol poslancom v čase, keď sa schvaľoval rozpočet obce, zvyšní
poslanci navrhnutí a vypočutí žalobcom ako svedkovia v konaní neboli, takže síce na jednej strane
žalobca tvrdí, že jednotliví poslanci nemali vedomosť o štúdiu žalovanej avšak, na preukázanie tohto

tvrdenia nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Ťažiskovým problémom celého sporu bola otázka, či je
možné ,,štúdium“ subsumovať pod položku 637001 Školenia, kurzy, semináre, porady, konferencie,
sympóziá Metodického usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky k č. MF/010175/2004-42
zo dňa 8. decembra. Mala za to, že v prvom rade však treba riadne vyložiť termín ,,štúdium“, pričom
ho vyložila tak, že znamená získavanie vedomostí alebo určitého vzdelania avšak forma, spôsob alebo

metóda, akou sa získavajú, je napríklad seminár, kurz, sympózium a podobne. Vychádzala pritom aj zo
zákona č. 245/2008 Z.z. zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších právnych predpisov. Žalovaná si zvolila formu ,,KURZ“, ktorý spadá pod
položku 637 001. Výučba prebiehala v rozsahu 2 semestre, 9 modulov po á 8 hodín, všetko online,
mimo pracovného času, cena 3.980 EUR. ZMOS na druhej strane poskytuje v spolupráci s Central

European Education Institute možnosť získať titul LL.M, ale najmä MBA, kde výučba prebieha v rozsahu
2 semestre, 4 víkendové stretnutia (piatok- nedeľa), čo bolo v porovnaní so štúdiom, ktoré absolvovala
žalovanározsiahlejšie,výučbaprebiehaprezenčne,takžeúčastníkomvznikaliďalšienákladyvsúvislosti
s cestovaním, ubytovaním a stravou, ktoré neboli zahrnuté v cene za kurz, výučba prebieha mimo
pracovného času, cena 4.200 EUR (LL.M 4.000 EUR, podmienky rovnaké). Na všetkých dokumentoch

používala ZMOS a taktiež aj Central European Education Institute v súvislosti so získaním titulu LL.M
alebo MBA termín ,,KURZ“. Tento termín však nepoužíva len ZMOS a Central European Education
Institute, ale napríklad aj Právnická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci, it-academy alebo Mondo
International Academy, ktoré poskytujú túto formu postgraduálneho vzdelávania. Kurz jednoznačne
spadá pod položku 637 001, a preto tam spadá aj výdavok za školné, ktoré žalovaná uhradila z

prostriedkov rozpočtu Obce Pohranice. Vo vzťahu k argumentu žalobcu, že konajúci súd neprihliadol
na Stanovisko ZHK SR nad rámec odôvodnenia Rozsudku uviedla, že zásadný argument ZHK SR,
prečo štúdium na Paneurópskej Vysokej škole v Bratislave so získaním titul L.LM (Master of Laws)
nemožno subsumovať pod položku 637 001 bol, že ,,štúdium na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave
v profesijnom programe Executíve LLM. - Online forma, osobitným uznesením pre bývalú starostu, A.

B. C. nikdy nebolo schválené Obecným zastupiteľstvom obce Pohranice, z položky „637 001 Skolenia,
kurzy, semináre, porady, konferencie, sympóziá“ v zmysle platnej legislatívy nemohla byť uhradená,
teda podľa nášho názoru úhrada štúdia na Paneurópskej Vysokej škole v Bratislave so získaním titul
L.LM (Master of Laws) bývalou starostkou bola neoprávneným výdavkom z rozpočtu obce Pohranicea môže byť naplnená skutková podstata trestného činu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 237 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení, ako aj skutková podstata
neoprávneného obohatenia sa v zmysle paragrafu 454 Občianskeho zákonníka. Okresná prokuratúra

Nitra v konaní vedenom pod spisovou značkou Pd 230/22/4403-4 preskúmavala súlad úhrady školného
z prostriedkov obce so zákonom č. 138/1991 Zb. O majetku obcí v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej v texte len ,,Zákon č. 138/1991 Zb.“) a dospela však k opačnému záveru, a to: ,,V preskúmavanej
veci obec nakladala s finančnými prostriedkami obce ako s druhom majetku obce na úhradu školného
vo výške 3.980 EUR a to po tom, čo bolo nakladanie s týmito finančnými prostriedkami schválené

v rozpočte obce. Na nakladanie s finančnými prostriedkami obce sa vzťahujú pravidlá obsiahnuté v
zákone č. 138/1991 Zb. (§ 1 ods. 3 písm. b) tohto zákona) a v internej obecnej úprave t.j. v Zásadách
hospodárenia s majetkom obce. Obec Pohranice má prijaté Zásady hospodárenia s majetkom obce
Pohranice zo dňa 16.12.2019, kde v § 1 ods. 4 zásad je uvedené, že dané zásady hospodárenia
sa nevzťahujú sa finančné prostriedky obce, hospodárenie ktorých sa riadi zákonom číslo 523/2004
Z.z., zákonom č. 583/2004 Z.z., schváleným rozpočtom obce a pravidlami rozpočtového hospodárenia.

Toto ustanovenia zásad nadväzuje na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 138/1991 Zb.,
podľa ktorého sa daný zákon nevzťahuje na nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré upravujú
osobitné predpisy (t.j. zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákon č.
583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy). Preto konštatovala, že nebolo zistené
namietané porušenie zákona č. 138/1991 Zb. v postupe obce v predmetnej veci.... Obec nakladala

s predmetnými finančnými prostriedkami obce po tom, čo boli tieto finančné prostriedky schválené
obecným zastupiteľstvom obce v rozpočte obce , čo potvrdila aj správa hlavnej kontrolórky obce, ktorá
porušenie zákona č. 583/2004 Z.z. nezistila. ...Po preskúmaní skutočností vyplývajúcich z predmetného
podania, vrátane predložených príloh som nezistil žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by
zakladali dôvod pre uplatnenie prostriedkov prokurátorského dozoru.“ Z vyjadrenia Okresnej prokuratúry

Nitra možno dospieť k jednoznačným záverom, a to: • financovanie školného Žalovanej z prostriedkov
rozpočtu obce nie je v rozpore so zákonom, • Žalovaná financovala školné z rozpočtu obce po tom,
čo bol tento výdavok riadne schválený obecným zastupiteľstvom, • akékoľvek dodatočné schválenie
výdavku na školné Žalovanej obecným zastupiteľstvom nebolo potrebné. Okrem vyššie uvedeného
Okresná prokuratúra Nitra jednoznačne vyvrátila argumenty žalobcu uvedené v odvolaní a to, že: •

položka 637 001 sa nevzťahuje na štúdium na Paneurópskej VŠ v Bratislave so získaním titulu L.LM, •
položka 637 001 nebola poslancami obecného zastupiteľstva riadne schválená, • suma na vzdelávanie
Žalovanej nebola súčasťou rozpočtovej položky, • zaplatenie štúdia Žalovanej z prostriedkov obecného
rozpočtu je nezákonné a v rozpore so zásadami hospodárenia obce. Zdôraznila, že predmetom tohto
konania nebolo povinné zverejňovanie zmlúv, likvidačné listy, vzťahy medzi poslancami a starostom

na obecnom úrade, ale predbežná právna otázka, či štúdium zamerané na získanie titulu L.LM možno
subsumovať pod položku 637 001 Metodického usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky
k č. MF/010175/2004-42 zo dňa 8. decembra. Vyjadrila presvedčenie, že v konaní nad akúkoľvek
pochybnosť, najmä v spojení s objektívnymi dôkazmi (List OP NR číslo Pd 230/22/4403-4, List Okresnej
prokuratúry Nitra zo dňa 29.09.2022, List Ministerstva financií SR zo dňa 10.12.2024, Čiastková správa

finančnej kontroly HKO zo dňa12.04.2022) preukázala, že štúdium na Paneurópskej vysokej škole v
Bratislave možno subsumovať pod položku 637 001 a následne, že jej postup bol v súlade so zákonom
a zásadami hospodárenia obce. Poukázala tiež na komentár z portálu EPI.sk k zákonu SNR č. 369/1990
Zb. Ohľadom argumentácie žalobcu, namietajúceho procesný postup súdu a skutočnosť, že nedal
odpoveď na všetky argumenty, poukázala na notoricky známe Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Ďalšie písomné vyjadrenie podané nebolo.

15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti podľa
§ 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP), rovnako
tak viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za
potrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanieanevyžadovalsitodôležitýverejnýzáujem,snásledným

verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodnéarozsudoksúduprvejinštanciejepotrebnépodľa§387ods.1CSPpotvrdiťakovecnesprávny.16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami

strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

17. Z obsahu spisu pritom vyplývalo, že predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 3.980 eur
s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať vo výške neoprávnene

uhradenej ceny za štúdium žalovanej z finančných prostriedkov žalobkyne. Súd prvej inštancie vo
veci samej rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom tak, že žalobu zamietol, majúc pritom za to,
že vykonaným dokazovaním nebolo zistené porušenie zákona o obecnom zriadení, ako ani použitie
finančných prostriedkov nebolo realizované v rozpore so zákonom a inými právnymi predpismi. Rovnako
tak súd prvej inštancie nezistil ani rozpor s dobrými mravmi. V odvolaní žalobca namietal prekvapivosť

rozsudku a nesúladnosť so zásadou vedenia súdneho procesu spravodlivým a kontradiktórnym
spôsobom, nesúhlasil s tým, že by výdavok na vzdelanie bol zaradený v položke 637 001, o štúdiu
nemali jednotliví poslanci žiadnu vedomosť, položka nebola vôbec definovaná, výklad metodického
usmernenia považoval za nesprávny, nesúhlasil s poukazom na webovú stránku J., ale trval na tom, že
smerodajnéjeto,žepredmetomzmluvybolozabezpečenieštúdia.Nesúhlasilstým,žesúdnevychádzal

zvyjadreniaZdruženiahlavnýchkontrolórovmiestaobcíSR(následnedodal,žesanijakonevysporiadal
s tvrdeniami tohto subjektu) a tiež vytýkal, že dôkazy predložené žalobcom buď vôbec nebral do úvahy,
resp. ich považoval za nehodnotné. Namietal tiež, že odpoveď ZMOSu nekonfrontoval s argumentáciou
žalovanej, nesúhlasil s prihliadnutím na čiastkovú správu z finančnej kontroly. Vytýkal tiež, že súd
odkázal na iné zmluvy iných obcí a miest, avšak nezistil konkrétne skutočnosti ich uzatvorenia. Namietal

nezachovanie 5 – dňovej lehoty na prípravu pojednávania.

18. Odvolací súd, zaoberajúc sa odvolacou argumentáciou žalobcu, po prejednaní veci dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku,
na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude duplicitne opakovať (napadnuté rozhodnutie
tvorí s rozhodnutím odvolacieho súdu jeden celok). Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
správne skutkovo a právne zdôvodnené s tým, že následne sa odvolací súd obmedzil už len na
doplnenie dôvodov podporujúcich vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, zameriavajúc sa pritom

na podstatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu.

19. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou nezachovania lehoty na prípravu pojednávania,
pričom konštatoval, že v zmysle § 178 ods. 2 CSP predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi
tak,abymalidostatokčasunaprípravu,spravidlanajmenejpäťdnípredodňom,keďsamápojednávanie

konať. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd mal za to, že na termín pojednávania, konaného dňa
11.02.2025, boli strany sporu predvolané dňa 05.12.2024, teda lehota na prípravu pojednávania bola
zachovaná. Čo sa týkalo zaslaných vyjadrení strán sporu, tieto súd prvej inštancie zasielal na vedomie
a na pojednávaní konanom dňa 11.02.2025 právny zástupca žalobcu potvrdil, že bol oboznámený
svyjadrenímzodňa10.02.2025,tedanevzniklasúduprvejinštanciepovinnosťoboznamovaťpredmetné

podanie na pojednávaní. Rovnako tak právny zástupca žalobcu nevyužil na pojednávaní, konanom dňa
11.02.2025, zákonnú možnosť upravenú v § 181 ods. 4 CSP, ako ani neuvádzal počas pojednávania
svoju neschopnosť predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo preukázať
dôkazy na preukázanie v priebehu konania namietaných skutočností, preto odvolací súd hodnotil
námietku žalobcu, týkajúcu sa nedodržania lehoty na prípravu pojednávania, za irelevantnú. Zároveň

žalobca nenamietal, že by mu niektoré podanie protistrany nebolo doručené, preto ani námietka
nedodržania kontradiktórnosti konania neobstála. Rovnako tak neobstála ani námietka prekvapivosti
súdneho rozhodnutia, pretože na pojednávaní konanom 05.12.2024 súd prvej inštancie doplnil svoje
právne posúdenie a uviedol, že „obec v dotknutom období nakladala s finančnými prostriedkami obceako s druhom majetku obce určeného na úhradu školného vo výške 3.980 eur a to po tom, čo
bolo nakladanie s týmito finančnými prostriedkami schválené v rozpočte obce.“ Z uvedeného bolo
jednoznačné, ktorým smerom právne posúdenie súdu prvej inštancie smeruje a bolo na žalobcovi,

ktorý bol zastúpený právnym zástupcom, aby svoje tvrdenia preukázal vykonanými dôkazmi. Je
potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a okrem zákonných
výnimiek berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania. Sám pritom rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení
strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Pre súd majú tieto závery iba predbežný

charakter, ale je vhodné, aby ak sa v nasledujúcom konaní odklonil od pôvodných predbežných záverov,
umožnil stranám sporu adekvátne reagovať na vzniknutú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie
primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych
práv a oprávnených záujmov. K takémuto procesnému postupu došlo aj na pojednávaní konanom dňa
05.12.2024, k čomu následne právny zástupca žalobcu reagoval podaním zo dňa 31.01.2025, teda aj
podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené zákonné podmienky na prejednanie veci na nariadenom

pojednávaní a po ustálení skutkového stavu a právneho posúdenia súdu prvej inštancie nič nebránilo
vo veci samej rozhodnúť na nariadenom pojednávaní.

20. Ohľadom ďalších námietok, týkajúcich sa nesúladnosti so zásadou vedenia súdneho procesu
spravodlivým spôsobom sa žalobca v odvolaní konkrétne nevyjadril, avšak z obsahu odvolania

vyplýva, že namietal v tomto ohľade priebeh dokazovania a vysporiadanie sa s jednotlivými dôkazmi,
produkovanými ním a tiež protistranou, zo strany súdu prvej inštancie. V tomto ohľade odvolací súd
uvádza, že dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj účastníkov konania, na základe
ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania.
V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov. Skutkové poznatky sú

tie, ktoré dávajú informáciu o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný
nárok. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať,
ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Sporové konanie je pritom
v zásade ovládané prejednávacou zásadou. Podkladom pre určenie predmetu dokazovania sú stranami
predložené skutkové tvrdenia a dôkazy, ako aj informácie zistené súdom. Predmetom dokazovania je

to, čo má byť preukázané. Vymedzenie predmetu dokazovania vo veľkej miere závisí od účastníkov
konania, od ich povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Povinnosť tvrdenia znamená, že žalobca
musí uviesť skutkové tvrdenia, a to pravdivo a úplne. Povinnosť tvrdenia dáva súdu informáciu
o tom, na základe akých skutkových okolností sa žalobca domáha svojho práva. Súd následne
vytriedi skutkové okolnosti na tie, ktoré sú relevantné. Následne prichádza dôkazné bremeno, ktoré

možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na
základe vykonaných dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné
bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo

tvrdí,lenpotommôžesúdzobraťjehotvrdeniezazákladsvojhorozhodnutia.Súdnemusívykonaťvšetky
účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne
na súde. Ak sa súd rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Rovnako tak v odôvodnení svojho rozhodnutia musí odôvodniť aj vykonané dokazovanie.
Vnútorné presvedčenie súdu ako výsledok hodnotenia dôkazov sa tak vytvára na základe starostlivého

uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo
z pravidiel formálnej logiky. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítanie toho, čo uviedli strany sporu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada

voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia
pri hodnotení dôkazov. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje
najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého
má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti a aké prostriedky procesnej obrany použil,
stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán,

ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich hodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.21. V posudzovanej veci preto bol odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci a jeho skutkové závery, dokazovaniu zodpovedajúce, aplikoval naň správny predpis a svoje
rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Okolnosti namietané žalobcom vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia

vykonaných dôkazov nemajú podľa názoru odvolacieho súdu za následok zmenu právneho, ako ani
skutkového posúdenia súdom prvej inštancie. Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie dôkazy
nehodnotil podľa predstavy strany, neznamená, že ich nehodnotil vôbec, resp. nesprávne. Súd prvej
inštancie sa správne v prvom rade zaoberal tým, či sporný výdavok na vzdelanie bol zaradený v položke
637 001 a správne ustálil, že metodické usmernenie MF SR vysvetľuje danú položku príkladmo, čo

nebráni tomu, aby takéto vzdelanie žalovanej bolo do tejto položky zaradené. Naviac, správne súd
prvej inštancie prihliadol na to, že síce bola uzatvorená zmluva o zabezpečení štúdia, avšak nešlo
o štúdium ako také, ale o vzdelávací program, nazývaný v rámci niektorých vzdelávacích programov
aj ako kurz. Kurz podľa jazykového vymedzenia je pritom krátkodobé školenie v istom odbore, cyklus
lekcií, resp. kurz je v školstve vymedzený ako relatívne samostatný organizačný systém skupinového
vzdelávaniaavýcvikunaúčelyvšeobecnejaodbornejprípravy,kvalifikáciearekvalifikácie,zaškoľovania

či doškoľovania, prípravy na riadiacu funkciu a pod. Z uvedených definícií aj podľa názoru odvolacieho
súdu vyplýva, že postgraduálne vzdelávanie, ktoré absolvovala žalovaná, v rámci výkonu svojej funkcie,
bolo možné zahrnúť do položky 637 001, v rámci ktorej boli schválené rozpočtom obce finančné
prostriedky vo výške 5.500 eur, teda nedošlo k prekročeniu rozpočtových prostriedkov, v dôsledku čoho
nebolopotrebnéosobitnérozhodnutieobecnéhozastupiteľstva.Apretonebolomožnéanitúskutočnosť,

že nebolo obecným zastupiteľstvom schválené reálne čerpanie peňazí považovať za dôvod tvrdeného
rozporu s dobrými mravmi. Rovnako tak súd prvej inštancie správne ustálil, že zmluva o zabezpečení
štúdia bola platným a účinným právnym úkonom, bola riadne zverejnená na webovom sídle žalobcu
a samotná skutočnosť, že k jej zverejneniu došlo len pár dní pred uplynutím lehoty, nemá žiaden
vplyv na jej platnosť. Čo sa týkalo konania žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, takéto konanie

zo strany žalobcu preukázané nebolo, nakoľko sporná zmluva bola riadne zverejnená, navýšenie
finančných prostriedkov v rámci položky 637 001 bolo schválené obecným zastupiteľstvom. Samotná
skutočnosť, že v rámci tejto položky neboli uvedené žiadne podpoložky, resp. vysvetlivky pre poslancov
obecného zastupiteľstva neznamená, že nemali povinnosť sa zaujímať o to, na čo konkrétne budú
finančné prostriedky použité. V tomto ohľade neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že poslanci o vzdelávaní

starostky nevedeli, nakoľko v tomto ohľade absentuje unesenie dôkazného bremena. Rovnako tak je
bezpredmetné,ženebolauzatvorenádohodaobcesožalovanouohľadomvzdelávaniapodľaZákonníka
práce. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že žalovaná nebola zamestnancom obce, jej funkcia bola
volená, pričom za výsledok volieb nenesie žiadnu zodpovednosť, v dôsledku čoho ani podľa názoru
odvolacieho súdu ju nemožno sankcionovať bezdôvodným obohatením za to, že reálne jej nebolo

umožnené získané vzdelanie aplikovať v praxi, nakoľko ho ukončila až po skončení funkčného obdobia.
Otázka,čijejďalšievzdelanieboloprínosompreobec,jepodľanázoruodvolaciehosúdulenhypotetická,
pretože ako aj sama žalovaná uviedla, už počas štúdia (t.j. absolvovania jednotlivých školení) vedela
aplikovať získané vedomosti aj do praxe. Námietky, týkajúce sa fakturácie, jej evidencie a úhrad, nie sú
predmetom daného sporu, týkajú sa účtovníctva žalobcu, a preto sa s nimi súd prvej inštancie správne

nezaoberal. Okrem toho z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa oboznámil aj s vyjadrením
Združenia hlavných kontrolórov miest a obcí SR, tento dôkaz posudzoval a vyhodnotil jednotlivo, ako
aj vo vzájomnej súvislosti a ustálil, že toto vyjadrenie nie je preň záväzné. Naviac, v závere združenie
konštatovalo naplnenie skutkovej podstaty trestného činu a tiež neoprávnené obohatenie, ktoré bolo
predmetom daného preskúmania. Konanie žalovanej bolo preverované aj v rámci trestného konania,

pričom podnet oznamovateľa E. G. bol odmietnutý, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania
alebo na postup podľa odseku 2. Teda ani podľa orgánov činných v trestnom konaní odpoveď ZHK
SR nie je záväzná a trestné konanie na jej podklade začaté nebolo. Z predmetného stanoviska však
aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplynulo, že je nevyhnutné zvýšenie úrovne vedomostí starostu.
Uvedené potvrdilo aj ZMOS a tiež nepoprelo, že odporúčalo zástupcom svojich členov prehlbovať si

vedomosti v oblasti riadenia samosprávy. Teda nebolo sporu o tom, že prehlbovanie vzdelávania patrí
k povinnostiam starostu. Sporom bolo financovanie tohto vzdelávania. Keďže však ZHK SR uviedlo,
že musí ísť o primeraný výdavok a tiež uviedlo to, že zákon o platových pomeroch nepozná výdavky
poskytované na vzdelávanie starostu, bolo dôvodné zabezpečovať financovanie vzdelávania starostov
srozpočtovýchprostriedkov(čonepoprelo,lenpolemizovalootom/resp.vyjadrilosvojnázor/,žeplatové

pomery starostov sú na dostatočnej úrovni, aby si získanie ďalšieho vzdelania riešili v záujme a réžii
samotného starostu). Svoj názor však žiadnym zákonným ustanovením neodôvodnili, preto správne súd
prvejinštancieuvedenévyjadreniepovažoval zaprávnynázoraneprihliadalnaň,čovšakneznamenalo,
že s argumentáciou /pre vec podstatnou/ a obsiahnutou aj v rámci vyjadrení žalobcu sa nevysporiadalv rámci svojho odôvodnenia (body 53 – 57). Záverom odvolací súd dodáva, že čo sa týkalo poukazu na
iné zmluvu, uvedené malo dokresľovať tú skutočnosť, že takáto forma vzdelávania starostov je bežná
a slúži výkonu ich funkcie, preto nebolo potrebné skúmať podmienky, za ktorých bolo odsúhlasené.

22. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd zastáva názor, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno tým, že nepreukázal ním tvrdené prekročenie právomoci žalobkyne, keď uhradila „školné“
z finančných prostriedkov žalobcu. Rovnako tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania,
že žalovaná v pozícií starostky naložila s finančnými prostriedkami žalobcu v rozpore s ich účelovým

určením. Ak teda žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevyhodnocoval riadne ním
predložené dôkazy, nemožno jeho námietku vyhodnotiť za spôsobilú privodiť zmenu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa zaoberal dôkazmi predloženými žalobcom,
avšak z nich nemal preukázané, že by žalovaná prekročila právomoci pri úhrade „školného“ z finančných
prostriedkov žalobcu, pričom takéto prekročenie nebolo konštatované ani orgánmi činnými v trestnom
konaní, ani okresnou prokuratúrou v rámci netrestného konania. Rovnako tak žalobca nepreukázal

naloženie s finančnými prostriedkami v rozpore s ich účelovým určením, pretože mali byť určené na
vzdelávanie a to aj bolo realizované. Naviac, v konaní nebolo vôbec zo strany žalobcu preukázané, že
by poslanci obecného zastupiteľstva o tomto vzdelávaní žalovanej nevedeli – vypočutý (a aj zo strany
žalobcu navrhnutý) bol len jeden poslanec.
23. Zároveň odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.Ústavnýsúdvosvojichrozhodnutiachuvedené
konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr.
IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

24. V tejto súvislosti opakovane odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci
nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať

parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Právo (strany)
a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti
služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).
Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené,
pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle

okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vo
svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže

obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie(porovnaj rozsudok Helle proti
Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkova rozhodnutí 1997-VIII).

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože súd prvej inštancie vo veci náležite zistil skutkový stav

a vec i správne právne posúdil v súlade s aktuálne platnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR,
keď zároveň odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %) s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).