Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Cpr/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125203238
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125203238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Železničná

spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939 proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C. právne zastúpený: Advokátska
kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548
o zaplatenie 3 599,27 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa

právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 30.04.2025 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 3599,27
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z istiny odo dňa 09.06.2023 až do zaplatenia.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 07.02.2023 došlo medzi žalobcom ako bývalým zamestnávateľom
a žalovaným ako bývalým zamestnancom k uzatvoreniu písomnej pracovnej zmluvy, na základe ktorej
bol žalovaný zaradený do profesie 3108 - rušňovodič (v zácviku) na dobu určitú.
Podľa čl. I. ods. 1 pracovnej zmluvy, vznik pracovného pomeru nastal dňa 01.03.2023. Súčasťou zmluvy
bola v článku II. aj Dohoda o zvýšení kvalifikácie, ktorou si žalobca so žalovaným upravili vzťahy podľa

§ 155 Zákonníka práce.
Zamestnanec pred dátumom uzatvorenia pracovnej zmluvy sa riadne podrobil vstupnej lekárskej
prehliadke a vstupnému psychologickému vyšetreniu s výsledkom o možnosti vykonávať navrhnutú
prácu.
Uvedený zamestnanec si začal v zmysle čl. II. Osobitné ustanovenia o dohode o zvýšení kvalifikácie
riadne zvyšovať kvalifikáciu tak, aby po ukončení zvýšenia kvalifikácie mohol byť zamestnávateľom
zaradený na výkon práce v profesii č. 3007 - rušňovodič.

Na základe oznámenia žalovaného o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72
Zákonníka práce zo dňa 25.04.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že končí s ním pracovný pomeru ku
dňu 30.04.2023. Pracovný pomer teda trval od 01.03.2023 – 30.04.2023.
Žalobca opätovne vyzval žalovaného na úhradu nákladov, ktoré mu vznikli z dôvodu zvyšovania
kvalifikácie s tým, že táto výzva bola upravovaná do konečnej podoby, ktorou sa žaluje suma 3599,23
Eur s prísl.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.06.2025 (č.l.80-83), v ktorom uviedol, že žalobou
uplatnený nárok v celom rozsahu popiera, čo do dôvodov aj výšky. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že
do jeho ambície vykonávať prácu na pozícii rušňovodič zasiahli zdravotné problémy. Tiež uviedol, že
pri uzatváraní pracovnej zmluvy plne neporozumel aké sú právne aspekty a aké môžu byť následkyuzatvorenia takejto dohody v širšom zmysle. Aké práva a povinnosti mu z nich vyplývajú, predovšetkým
bol rád, že získal prácu. Nemá právne vzdelanie a nerozumie prečo sa od neho požaduje žalovaná
suma. Po preštudovaní žaloby žalovaný namieta platnosť dohody o zvýšení kvalifikácie, ktorá tvorila

súčasť pracovnej zmluvy a túto pokladá za neplatnú.
Žalovaný má za to, že v dohode o zvýšení kvalifikácie absentuje špecifikácia študijného odboru
a označenie školy. Má za to, že interné školiace stredisko zamestnávateľa alebo iný subjekt – Železnice
SR ani jeho organizačná jednotka nie sú školou, nie je možné zamieňať ich so školou a nemajú právne
postavenie školy.

Žalovaný má za to, že v jeho prípade nemala byť uzatvorená dohoda o zvýšení kvalifikácie, pretože
školenia, na ktorých sa zúčastnil treba chápať ako zaškolenie zamestnanca s poukazom na ustanovenie
§ 154 ods. 1 Zákonníka práce.
Rovnako má za to, že výška požadovaných nákladov je neproporciálna k príjmu ním dosiahnutého ako
zamestnancom a dĺžke trvania jeho pracovného pomeru ukončeného v skúšobnej dobe a preto ju treba
pomerovať aj poukazom na čl. 2 Zákonníka práce.

Pokiaľ ide o jeho zdravotnú spôsobilosť má za to, že nikdy nemal byť posúdený ako zdravotne spôsobilý
vykonávať prácu na pozícii rušňovodič. V deň lekárskej prehliadky t.j. dňa 03.02.2023 dal vyšetrujúci
očný lekár žalovanému odporúčanie na ďalšie vyšetrenie zraku pre podozrenie na očný glaukóm
v spádovej ambulancii.
Na záver podania žalovaný uviedol, že žaloba je nedôvodná v plnom rozsahu z nasledujúcich dôvodov:

- nie je možné platne uzatvoriť dohodu o zvýšení kvalifikácie pred vznikom pracovného pomeru a pred
začatím výkonu závislej práce pre zamestnávateľa,
- v prípade školiaceho strediska – organizačnej zložky spoločnosti Železnice SR sa nejedná o študijný
odbor a o školu,
- v prípade žalovaného išlo o zaškolenie a nie o zvýšenie kvalifikácie,

- žalovaný nebol zdravotne spôsobilý na výkon práce, pretože stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať
ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce,
- žalobca bližšie v žalobe nepopísal, nezdôvodnil a teda nepreukázal náklady, ktoré by vynaložil na
žalovaného.

3. Žalobca sa k predmetu konania ďalej vyjadril svojou replikou zo dňa 09.07.2025 (č.l. 95-100), v ktorej
uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že pri uzatváraní pracovnej zmluvy plne neporozumel všetkým
právnym aspektom, ktoré z nej vyplývali je tvrdením účelovým.
Žalobca má za to, že pracovná zmluva ako aj dohoda o zvyšovaní kvalifikácie obsahovali všetky
zákonom vyžadované náležitosti. Rovnako má za to, že za školu treba považovať aj Ústredný inštitút

vzdelávania a psychológie.
Žalobca má tiež za to, že z kvalifikačnej dohody, z ktorej vyplýva, že po ukončení zvyšovania kvalifikácie
mal byť zaradený do profesie č. 3007 - rušňovodič je zrejmé, že študijným odborom bol odbor rušňovodič
ako odbor zameraný na obsluhu hnacích koľajových vozidiel.
Pokiaľ ide o tvrdený zdravotný stav žalovaného, žalobca sa odvoláva na výsledok lekárskej prehliadky

a vstupného psychologického vyšetrenia, ktoré boli urobené so záverom, že je schopný vykonávať
požadovanú činnosť s tým, že žalobca žiadne informácie o nejakom podozrení zo strany vyšetrujúceho
lekára nemal.
Ďalej poukazuje na to, že žalovaný oznámil svoje problémy so zrakom až po skončení pracovného
pomeru v čase, keď už žalobca od neho začal vyžadovať preplatenie nákladov na zvyšovanie

kvalifikácie. Prvýkrát sa lekárskeho vyšetrenia pokiaľ ide o odbor oftalmológie žalovaný zúčastnil až
25.08.2023 a následne až pri ďalšom lekárskom vyšetrení dňa 15.12.2023 mu bol diagnostikovaný
glaukóm s nasadenou antikolaguačnou liečbou liekom Unilad.

4. K predmetu konania sa žalovaný ďalej vyjadril podaním zo dňa 28.08.2025 (č.l. 130-131) formou

dupliky, v ktorom len zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach s tým, že podľa neho nešlo
o dlhodobú (sústavnú) prípravu na povolanie, ale o vzdelávanie formou kurzu, ktorý mal povahu
krátkodobej formy získania kvalifikácie, ktorá podľa žalovaného zodpovedá zaškoleniu a na takéto
zaškolenie kvalifikačná dohoda podľa § 155 uzatvorená nemohla byť, pretože žalobca mal postupovať
podľa § 154 ods. 1 Zákonníka práce.

5. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 16.10.2025, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom listín tvoriacich súdny spis, pričom z týchto listín vyplynulo nasledujúce:5.1. Medzi žalobcom ako bývalým zamestnávateľom a žalovaným ako bývalým zamestnancom bola
dňa 07.02.2023 uzatvorená pracovná zmluva, súčasťou ktorej pod bodom II. boli osobitné ustanovenia
o dohode o zvýšení kvalifikácie.

Podľa tejto pracovnej zmluvy zamestnanec nastúpi do práce 01.03.2023 a bude zaradený do profesie
3018 - rušňovodič, ktorá spočíva vo výkone práce pod priamym dozorom určeného zamestnanca.
Bližšie vymedzenie obsahu práce mala ustanoviť pracovná náplň vydaná zamestnávateľom, ktorá je
nedeliteľnou súčasťou tejto pracovnej zmluvy, pričom táto súdu predložená nebola.
Podľa bodu I. ods. 9 pracovnej zmluvy sa žalovaný ako zamestnanec zaviazal získať predpoklady

ustanovené právnymi predpismi a splniť tak požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce rušňovodič
dohodnuté v pracovnej zmluve, zaviazal sa tak úspešne ukončiť zvýšenie kvalifikácie získaním odbornej
spôsobilosti podľa zákonov upravujúcich potrebu získania osvedčenia pre činnosť rušňovodiča.
5.2. Žalobca súdu ďalej predložil náklady na vyškolenie záujemcu o profesiu rušňovodiča, ktoré mali byť
prílohou č. 2 tejto zmluvy a viazať sa k osobitným ustanovenia o dohode o zvýšení kvalifikácie, pričom
náklady na vyškolenie záujemcu o profesiu rušňovodiča predstavovali sumu 5352,97 Eur.

5.3.Listomzodňa31.07.2023(č.l.14-15)žalobcaoznámilprávnemuzástupcovižalovanéhosvojprávny
názor na prejednávanú vec s tým, že v žiadnom prípade nejde o zdokonalenie výkonu už dohodnutej
práce formou získania špecifických vedomostí alebo zručností na základe už nadobudnutého stupňa
vzdelania a to účasťou na preškolení alebo krátkodobým vzdelávaním, ale kvalifikačná dohoda bola
uzavretá za účelom zvýšenia kvalifikácie.

Zvýšenie kvalifikácie sa malo vykonať prostredníctvom ŽSR, pod ktoré spadá organizačná zložka
Ústredný inštitút vzdelávania a psychológie. Zároveň žalobca prezentoval svoj právny názor, že dohoda
o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti.
5.4. Žalovaný listom zo dňa 25.04.2023 oznámil žalobcovi, že ukončuje pracovný pomer v skúšobnej
dobe ku dňu 30.04.2023 (č.l.16).

5.5. V rámci procesného úkonu ďalej súdu žalobca predložil list žalovaného zastúpeného právnym
zástupcom zo dňa 14.07.2023, ktorým mu žalovaný oznamoval, že podľa jeho názoru si žalobca
nedôvodne uplatňuje úhradu nákladov spojených s tvrdeným zvýšením kvalifikácie, pričom v tomto liste
sú uvedené skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol aj v rámci vyjadrenia k žalobe.
5.6. Žalobca rovnako súdu predložil listiny týkajúce sa kontroly vykonanej Inšpektorátom práce Prešov

s tvrdením, že táto kontrola bola ukončená bez závad, pričom predmetom kontroly bol aj zamestnanec
- žalovaný vrátane pracovnej zmluvy a dohody o zvyšovaní kvalifikácie (č.l. 21-23, 42-44, 52).
5.7. Žalobca rovnako súdu predložil výplatnú pásku za mesiac 03/2023, z ktorej vyplýva hrubá mzda
882,69 Eur. Z výplatnej pásky za mesiac 04/2023 vyplýva hrubá mzda vo výške 1000,80 Eur (č.l.27).
5.8. Žalobca súdu predložil listiny týkajúce sa zvyšovania kvalifikácie žalovaného a to harmonogram

prípravy 03/2023 - 1. týždeň (č.l.28), harmonogram prípravy 03/2023 - 2. týždeň č. 8, harmonogram
prípravy 03/2023 - 3. a 5. týždeň (čl. 29-30).
5.9. Žalobca ďalej súdu predložil potvrdenie o tom, že žalovaný bol účastníkom kurzu OS24-B1 (č.l.31).
5.10. Z listu Železníc SR zo dňa 27.03.2023 (č.l.34) bolo zistené, že kurz rušňovodič pre osobné
vlaky vykonávaný Ústredným inštitútom vzdelávania a psychológie mal byť vykonaný od 03.04.2023 do

13.06.2023 s ďalšími informáciami.
5.11. Zo mzdového dekrétu vydaného žalobcom žalovanému (č.l. 38) vyplýva, že od 01.03.2023 mu
bola priznaná tarifná mzda vo výške 834 Eur mesačne.
5.12. Súd sa ďalej oboznámil s lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti na výkon práce (č.l.46),
z ktorého vyplýva, že lekársku preventívnu prehliadku absolvoval žalovaný v Železničnej nemocnici

Košice a na uvedenú prácu sa vyžadovala zmyslová spôsobilosť pre zmyslovú skupinu 1. Lekárska
preventívna prehliadka bola vstupnou prehliadkou a zároveň prehliadkou týkajúcou sa potvrdenia
schopnostivykonávaťnočnúprácu.Podľavýsledkutejtolekárskejpreventívnejprehliadkyzamestnanec,
teda žalovaný spĺňal požiadavku pre zmyslovú skupinu 1. a bol spôsobilý vykonávať prácu v noci.
Rovnakoajzposudkuopsychickejspôsobilostivyplynulo,žežalovanýjespôsobilývykonávaťnavrhnutú

prácu rušňovodiča.
5.13. Listom zo dňa 28.04.2023 (č.l.51) oznámil žalobca žalovanému, že berie na vedomie jeho
oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a pracovný pomer sa končí dňom
30.04.2023.
5.14. Pohľadávka uplatnená žalobou bola žalobcom požadovaná na zaplatenie od žalovaného výzvou

zo dňa 28.02.2025 (č.l.63) a táto obsahovala aj vyčíslenie nákladov, podľa ktorých tieto náklady spočívali
v nasledujúcich položkách: poučenie BOZP - 20,35 eur, adaptačný program - 281,01 Eur, blok 1,7,8 –
746,22 Eur, hrubá mzda - 1883,49 Eur, odvody - 668,11 Eur a spolu náklady 3599,27 Eur.5.15. Súd si od žalobcu výzvou zo dňa 24.06.2025 (č.l. 93) vyžiadal presnú špecifikáciu nákladov,
ktorých úhrada sa žalobou požadovala od žalovaného. Na túto výzvu reagoval žalobca podaním zo
dňa 09.07.2025 (č.l. 95-110), v rámci ktorej súdu zaslal aj rozpis činností žalovaného od 01.03.2023 –

28.04.2023, teda za čas jeho zamestnania u žalobcu, keďže jeho pracovný pomer skončil 30.04.2023,
pričom dni 29.04.2023 aj 30.04.2023 pripadli na sobotu a nedeľu.
5.16. Vo vzťahu k problémom žalovaného s očami súd požiadal o vyjadrenie jeho ošetrujúceho
oftalmológa výzvou zo dňa 05.09.2025 za účelom zistenia, či žalovaný trpel neliečeným glaukómom aj
v čase, keď sa zúčastnil očného vyšetrenia u oslovenej lekárky v dňoch 25.08.2023 a 15.12.2023, ale

na výzvu súd odpoveď nedostal.
5.17. Následne žalovaný listom zo dňa 06.10.2025 (č.l.143) súdu oznámil, že pokiaľ ide o jeho zrakové
problémy, lekársky posudok sa mu zatiaľ nepodarilo zabezpečiť s tým, že predbežné vyšetrenie mal
absolvovať až na prelome 10/11.2025.

6. Vzhľadom na zaujatý právny názor súd nepotreboval ďalej otázku zrakového postihnutia žalovaného

skúmať a preto ohľadne tohto ním tvrdeného problému nepristúpil k ďalšiemu dokazovaniu.

7. Na základe vykonaného dokazovania tak Okresný súd Prešov má za nesporné, že dňa 07.02.2023
došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, v rámci ktorej bola uzatvorená
ďalšia osobitná dohoda a to tzv. dohoda o zvýšení kvalifikácie zamestnanca.

8. Predtým ako sa súd vyjadrí k tomu, či táto dohoda o zvýšení kvalifikácie spĺňala všetky zákonné
náležitosti potrebuje objasniť základne pojmy.
Kvalifikáciou zamestnanca je nutné rozumieť súhrn znalostí, schopností a odborných skúseností, ktoré
zamestnanec získal vzdelaním a výkonom odbornej praxe, a ktoré sú využiteľné pri výkone jeho práce

v pracovnoprávnych vzťahoch. Je tak možné jednotlivé kvalifikácie v ich vzájomnom pomeru z hľadiska
ich významnosti klasifikovať ako nižšie a vyššie.
Vyššia kvalifikácia je daná najmä vyšším stupňom vzdelania, poprípade dĺžkou odbornej praxe
zamestnanca. Vzhľadom k tomu, že spoločenské hodnotenie práce sa prejavuje tiež v jej odmeňovaní
môžepritejtohierarchizáciiposlúžiťiporovnaniepriemernýchmiezddosahovanýchzaprácevyžadujúce

jednotlivé kvalifikácie, poprípade tam, kde sa uplatňujú charakteristiky platových tried stanovené
platovými predpismi pre práce, ku ktorých výkonu kvalifikácia slúži a im zodpovedajúce platové tarify.
Zvyšovanie kvalifikácie je možné charakterizovať ako zmenu hodnoty kvalifikácie, ktorú možno
dosiahnuť štúdiom, vzdelávaním, školením alebo inou formou prípravy k dosiahnutiu vyššieho stupňa
vzdelania, ak je toto v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvýšením kvalifikácie sa rozumie tiež jej

získanie a pre zamestnanca môže súčasne znamenať získanie predpokladov pre výkon dohodnutej
práce, ktoré zamestnanec do tej doby nemal. O zvýšenie kvalifikácie pôjde spravidla vtedy, ak
z porovnania práce, ktorú zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy s prácou, ktorú by podľa
svojej kvalifikácie mohol vykonávať, vyplýva rozdiel spočívajúce v tom, že zamestnanec môže a to
v prípade i u iného zamestnávateľa vykonávať prácu významnejšiu.

Na rozdiel od toho, zaškolenie je kvalitatívne a kvantitatívne podstatne nižšia forma nadobudnutia
určitej kvalifikácie na rozdiel od zvýšenia kvalifikácie, ktoré sa uplatňuje predovšetkým pri manuálnych
prácach, a ide o bežné zoznámenie zamestnanca s prácami, ktoré bude podľa uzavretého pracovného
pomeru vykonávať. Najčastejšie sa jedná o manuálne práce a príkladom zaškolenia môže byť práca
pri konkrétnom stroji.

9. O tom, že v prejednávanej veci pri získavaní osvedčenia rušňovodiča išlo o zvyšovanie kvalifikácie
nemôže byť pochýb aj vzhľadom na existujúcu judikatúru, keď napr. zbierkové rozhodnutie R- 14/1981
uvádza, že úspešné absolvovanie vodičského kurzu je pre výkon vodičského povolania získaním
kvalifikácie, v prípade ak zamestnanec túto kvalifikáciu nemal a je potrebná pre výkon jeho pracovnej

činnosti.

10. Ďalej je potrebné upozorniť na nesprávnosť postupu žalobcu ako zamestnávateľa, keď pracovná
zmluva odporuje dohode o zvýšení kvalifikácie a tieto dva právne úkony sú v takom rozpore, že to podľa
súdu samé osebe spôsobuje neplatnosť kvalifikačnej dohody.

10.1. Cieľom kvalifikačnej dohody je umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie, pričom toto zvýšenie
kvalifikácie je v súlade s potrebami zamestnávateľa.Zamestnávateľ sa teda zaväzuje vynaložiť určité prostriedky za účelom zvýšenia kvalifikácie
zamestnanca, čo má byť následne refundované tým, že zamestnanec sa zaviaže u zamestnávateľa
v pracovnom pomere zotrvať po určitú dobu.

Podľa osobitných ustanovení o dohode o zvýšení kvalifikácie uvedených v bode II. ods. 4. je uvedené
– „po úspešnom ukončení zvýšenia kvalifikácie sa zamestnanec a zamestnávateľ zaväzujú bez
zbytočného odkladu uzavrieť dodatok pracovnej zmluvy, na základe ktorého zaradí zamestnávateľ
zamestnanca na výkon práce v profesii č. 3007 - rušňovodič a to na zamestnávateľom určenom
príslušnom pracovisku, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú inak“.

Avšak v časti týkajúcej sa pracovnej zmluvy označenej ako I. ods. 10 písm.a) sa uvádza – „pracovný
pomer vzniknutý na základe tejto pracovnej zmluvy je dohodnutý na určitú dobu, a to do úspešného
ukončenia kvalifikácie, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak“.
10.2. Z uvedeného vyplýva, že vykonaním záverečnej skúšky by žalovaný získal oprávnenie na výkon
činnostirušňovodiča,zároveňbyvšakvzmyslecitovanéhoustanoveniapracovnejzmluvyjehopracovný
pomer skončil. Potom ustanovenie kvalifikačnej dohody o uzavretí dodatku k pracovnej zmluve je

neaplikovateľné, pretože v tom čase by už pracovná zmluva neexistovala z dôvodu, že pracovný pomer
zanikol práve zvýšením kvalifikácie.
10.3. Podľa súdu už len takéto rozporné ustanovenia spôsobujú sami o sebe neplatnosť kvalifikačnej
dohody, keďže nie je naplnený jej základný cieľ a to, že po zvýšení kvalifikácie má zamestnanec zotrvať
v pracovnom pomere po stanovenú dobu.

11. Súd má však za to, že dohoda o zvýšení kvalifikácie ma ďalšie vady. Podľa § 155 ods. 2 Zákonníka
práce totiž kvalifikačná dohoda musí obsahovať
a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia
b) študijný odbor a označenie školy

c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere
d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak
nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomeru počas dohodnutej doby
11.1. Súd dospel k záveru, že kvalifikačná dohoda v prejednávanej veci neobsahuje spôsob zvýšenia
kvalifikácie, ktorým sa podľa súdu myslí akým spôsobom sa toto zvyšovanie kvalifikácie bude

uskutočňovať (denným štúdiom, internátnou formou v jednotlivých blokoch a pod.). Uvedené súčasťou
kvalifikačnej dohody nie je a preto nie je postačujúci program školení, ktoré súdu predložil žalobca, a to
najmä, ak tieto nie sú prostredníctvom inkorporačnej doložky uvedenej v kvalifikačnej dohode súčasťou
tejto dohody.
Podľa názoru súdu posudzovaná kvalifikačná dohoda ďalej neobsahuje študijný odbor a označenie

školy.Vtomtoprípadenemožnosúhlasiťsožalovaným,žeškoloumožnorozumieťlenškolujejvbežnom
význame ako strednú školu, vysokú školu a pod. Označením školy treba chápať vzdelávaciu inštitúciu,
prostredníctvom ktorej sa má kvalifikácia zvýšiť. Súd má za nepochybné, že takouto vzdelávacou
inštitúciou je aj Ústredný inštitút vzdelávania a psychológie ŽSR, avšak táto inštitúcia, prostredníctvom
ktorej sa malo dosiahnuť získanie kvalifikácie rušňovodiča, v kvalifikačnej dohode uvedená nie je.

Nakoniec má súd za to, že dostatočným spôsobom táto kvalifikačná dohoda neuvádza ani druhy
nákladov a ich celkovú sumu, ktorú by mal zamestnanec v prípade nedodržania svojho záväzku zaplatiť.
V kvalifikačnej dohode sa v bode II. ods. 6 a 7 uvádzajú náklady, ktoré by mal v prípade nedodržania
záväzku zamestnanec zaplatiť, špecifikované ako náklady 1 a náklady 2. Pokiaľ ide o náklady 1
tieto sú dostatočne špecifikované tým, že tvoria prílohu č. 2 zmluvy a ide o náklady na vyškolenie

záujemcov o profesiu rušňovodiča, ktorých max. výška dosahuje 5352,97 Eur. Zároveň súčasťou týchto
nákladov majú byť aj preukázateľné vynaložené náklady na náhradu mzdy zamestnanca, vrátane
zodpovedajúcich odvodov zamestnávateľa na verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie.
Súd je presvedčený o tom, že napriek tomu, že celkovú výšku nákladov je niekedy ťažké uviesť
v presnosti na centy, má byť uvedená minimálne maximálna suma, ktorú by zamestnanec mal

zaplatiť resp. max. suma vynaložená zamestnávateľom na zvýšenie kvalifikácie v prípade, ak by toto
zvýšenie resp. získanie prebiehalo riadnym spôsobom. Zamestnávateľ je predsa ten, kto vytvára osnovy
zvýšenia kvalifikácie a teda vie, v akom rozsahu bude táto kvalifikácia zasahovať do pracovného času
zamestnanca tak, že mu bude poskytnutá náhrada mzdy, preto aspoň orientačná suma je podľa súdu
nutná na to, aby sa zamestnanec vedel so znalosťou veci rozhodnúť, či kvalifikačnú dohodu podpíše

alebo nie.
11.2. Súdu je zrejmé, že žalobca môže poukazovať na rozhodnutie NS SSR uverejnené vo Výbere
súdnych rozhodnutí a stanovísk 1980 pod č. 3 a por. č. 10 so záverom, najvyššiu celkovú sumu možnouviesť v dohode aj iným spôsobom, ako číselným vyjadrením určitej sumy; stačí, ak je uvedená tak
určito, že nemôžu vzniknúť pochybnosti o tom, čo chceli účastníci dohodnúť.
Na takúto námietku by súd uviedol, že aplikovateľnosť toho - ktorého judikátu nemôže byť robená len cez

zverejnenú právnu vetu, ale je potrebné zaoberať sa aj skutkovým stavom veci, z ktorej judikát vyplynul,
a to či tento skutkový stav zodpovedá prejednávanej veci, v ktorej by sa judikát mal uplatniť.
Tu je potrebné uviesť, že táto právna veta bola predmetom kritiky JUDr. Barancovej už v časopise
Socialistické súdnictvo č. 5/1984, ktorá práve upozornila na to, za akej situácie táto právna veta
vznikla. Skutkový stav prejednávanej veci bol taký, že jediným nákladom bolo štipendium vo výške

500 eur mesačne po dobu 12 mesiacov v každom školskom roku. Priamo v rozhodnutí R - 3/1980 sa
uvádza ,,V danom prípade organizácia dohodou prevzala na seba záväzok vyplácať žalovanej po 500
Kčs/mes. (12 mesiacov ročne). Tomu potom zodpovedal v dohode uvedený druh nákladov, ktoré by
mala žalovaná uhradiť organizácii, ak svoj záväzok zotrvať v pracovnom pomere 5 rokov nesplní, alebo
splní len čiastočne. Z toho vyplýva, že pri záväzku poskytovať len štipendium v presne uvedenej sume
bol v dohode uvedený aj druh nákladov, ktoré mala pri nesplnení svojho záväzku pracovníčka uhradiť,

a ich najvyššia celková suma.“
11.3. V prejednávanej veci je zrejmé, že rozsah nákladov bol podstatne vyšší a len za necelé 2 mesiace
trvania pracovného pomeru dosiahol cca 3 600 Eur. Podľa súdu teda bolo nevyhnutné, aby už v čase
podpisu kvalifikačnej dohody zamestnanec vedel k akému finančnému záväzku sa zaviazal pre prípad
nesplnenia podmienok uvedených v kvalifikačnej dohode.

12. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd má za to, že kvalifikačná dohoda je neplatným právnym
úkonom, pričom z neplatného právneho úkonu nemôžu vznikať práva a povinnosti zmluvných strán,
preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Napriek tomu, že žalovaný uspel, súd považuje za
potrebné vyjadriť sa k ostatným jeho námietkam z dôvodu, že s nimi nesúhlasí. Vo vyjadrení k žalobe

žalovaný totižto uviedol, že podľa neho je kvalifikačná dohoda neplatná z dôvodu, že ju nie je
možné platne uzatvoriť pred vznikom pracovného pomeru a pred začatím výkonu závislej práce pre
zamestnávateľa odkazujúc na § 11 ods. 1 zák. práce, podľa ktorého ,,Zamestnanec je fyzická osoba,
ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných
vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. “

12.1. Žalovaný má za to, že táto dohoda má byť neplatná preto, že v čase jej podpisu zamestnancom
ešte nebol.
Tu je potrebné uviesť, že pojem zamestnanec v Zákonníku práce sa používa aj v prípade osoby, ktorá
robí pracovnoprávny úkon v čase, keď ešte zamestnancom nie je. Podľa súdu je tomu tak z dôvodu, že
pomenovávanie tejto osoby zložitým výrazom ako budúci zamestnanec, záujemca o prácu a pod., by

bolo nepraktické a sťažovalo by úpravu uvedenú v jednotlivých ustanoveniach Zákonníka práce. Ako
argument pre tento názor, že kvalifikačná dohoda môže byť uzavretá aj osobou, ktorá ešte nie je de
iure zamestnancom slúži napr. § 42 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého pracovný pomer sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje
inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ vydať zamestnancovi. Je zrejmé,

že v čase podpisu pracovnej zmluvy osoba, ktorá ju podpisuje ako budúci zamestnanec de iure
zamestnancom ešte nie je, napriek tomu ju Zákonník práce označuje ako zamestnanca. Obdobne je to
napr. aj pri Dohode o hmotnej zodpovednosti, ktorá sa bežne uzatvára spolu s pracovnou zmluvou.
12.2. Pokiaľ ide o námietku, že organizačná zložka spoločnosti Železnice SR a to jej školiace stredisko
nespĺňa požiadavky školy, s tým sa súd vyrovnal v predchádzajúcej časti odôvodnenia s tým, že pojem

škola nemožno vykladať reštriktívne.
12.3. Pokiaľ ide o námietku, že v prípade žalovaného išlo o zaškolenie a nie zvýšenie kvalifikácie s touto
sa tiež súd nestotožnil, čo vysvetlil vo vyššej časti odôvodnenia.
12.4. V prípade námietky zdravotnej nespôsobilosti súd nevylučuje, že v konečnom dôsledku skutočne
žalovaný mohol byť zdravotne nespôsobilý na výkon práce rušňovodiča, keďže však táto otázka nebola

rozhodujúcapreposúdenievecisamej,považovalsúdzanehospodárnetýmtosmeromvykonávaťďalšie
dokazovanie.
12.5. Nakoniec mal žalovaný za to, že žalobca dostatočne v žalobe nepopísal, nezdôvodnil a teda
nepreukázal náklady, ktoré by vynaložil na žalovaného. S týmto súd čiastočne súhlasí, pretože žalobcu
vyzval na to, aby podrobne za každý deň trvania pracovného pomeru špecifikoval akú činnosť vykonával

žalovaný a aké náklady súvisiace so získaním resp. zvýšením kvalifikácie žalobcovi vznikli.
Tu je napr. potrebné upozorniť na to, že pokiaľ ide o internátny kurz ten sa začínal dňom 03.04.2023,
avšak v rámci vyčíslených nákladov na náhradu mzdy žalobca uviedol aj náklady na celú náhradu
mzdy za mesiac 03/2023. Z predložených dokladov (č.l.109) vyplýva, že napr. v dňoch 06.03.2023a 07.03.2023 mal žalovaný online školenie. Z č.l. 29 vyplýva, že v dňoch 06.03.203 a 07.03.2023
sa online školenie týkalo etického kódexu, štruktúry spoločnosti, oboznámenia sa so všeobecnými
a základnými otázkami pre výkon rušňovodiča a súd je teda presvedčený, že všetky tieto činnosti

neboli zvyšovaním resp. získaním kvalifikácie a nemohli byť zahrnuté do požadovanej náhrady mzdy
uplatnenej žalobou.

13. Na záver teda súd opakuje, že uzatvorenú kvalifikačnú dohodu posúdil ako neplatný právny úkon
a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

14.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
14.1. Žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.