Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412200312
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1412200312.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobcu: E. E., nar.
XX.X.XXXX,trvalébydliskoO.3,K.,zastúpeného:AKH.P.,spol.sr.o.,sosídlomRadvanská1.P.O.BOX
196, 810 00 Bratislava, IČO: 50 085 573, proti žalovanému: E. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko A.
5, K., zastúpenému: B.. Martinou Mrázovou, advokátkou so sídlom Šoltésovej 20, Bratislava, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného, každého v podiele vo výške 1 k
celku k nehnuteľnostiam a to :
1. stavba - chata, súpisné číslo XXX, postavená na pozemku parcelné číslo XXXX, ktorá sa nachádza
v katastrálnom území J. K., v obci K. - mestská časť J. K., v okrese K. IV a ktorá je zapísaná na LV č.
XXXX, vedenom U. úradom K., katastrálny odbor,
2. pozemok, evidovaný ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha
o výmere 101 m2,

3. pozemok, evidovaný ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 80 m2,
4. pozemok, evidovaný ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha
o výmere 554 m2,
ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území J. K., v obci K. - mestská časť J. K., v okrese K. IV a ktoré
sú zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom K., katastrálny odbor.

II. Nehnuteľnosti, a to :
1. stavba - chata, súpisné číslo XXX, postavená na pozemku parcelné číslo XXXX, ktorá sa nachádza
v katastrálnom území J. K., v obci K. - mestská časť J. K., v okrese K. IV a ktorá je zapísaná na LV č.
XXXX, vedenom Okresným úradom K., katastrálny odbor,
2. pozemok, evidovaný ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha
o výmere 101 m2,
3. pozemok, evidovaný ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 80 m2,
4. pozemok, evidovaný ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha
o výmere 554 m2,
ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Záhorská K., v obci K. - mestská časť J. K., v okrese K. IV a
ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom K., katastrálny odbor.
sa p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva žalovaného.

III.Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovivyrovnacípodielakoprimeranúnáhraduzaspoluvlastnícky
podiel žalobcu v sume 111.896,55 eura, a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 32.889,63 eura do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.
V. Ž i a d n a zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.01.2012 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k pozemkom parc. č. XXXX/XX, XXXX, XXXX/XX a chate súp. č. XXX postavenej

na pozemku parc. č. XXXX, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území J. K., v obci K. - mestská
časť J. K., v okrese K. IV a ktoré boli pôvodne zapísané na LV č. XXXX. Žalobca uviedol, že je
podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 k celku,
pričom druhou podielovou spoluvlastníčkou je žalovaná M.. M. Q. (právna predchodkyňa terajšieho
žalovaného).Žalobuodôvodniltým,žespoločnéužívanienehnuteľnostimedzisporovýmistranamivedie
k nezhodám a o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva sa nedokážu dohodnúť. Reálne rozdelenie

nehnuteľnosti, vzhľadom k nerovnomerne rozloženému pozemku a spoločným priestorom, nie je možné.
Navrhol, aby súd podielové spoluvlastníctvo zrušil, nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalovanej a
zaviazal ju zaplatiť žalobcovi polovicu trhovej ceny prikázaných nehnuteľností.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že súhlasí s návrhom žalobcu v tej časti žaloby, v

ktorej navrhuje, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán a prikázal nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva žalovanej. Zároveň potvrdila, že dohoda medzi žalobcom a ňou nie je možná.
Vzhľadom na to, že žaloba je v časti výšky vyrovnacieho podielu neurčitá a nekonkrétna, keďže žalobca
neuviedol relevantnú sumu, ktorú požaduje zaplatiť za vyrovnací podiel, nevie zaujať stanovisko k
tejto časti žaloby. Zároveň uviedla, že žalobca jej doposiaľ nepredložil žiadny návrh na zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a nie je teda pravdou, že by prebiehala nejaká mimosúdna
komunikácia medzi ňou a žalobcom, ako bolo uvedené v žalobe.

3. Súd uznesením č.k. 6C/6/2012-56 zo dňa 16.4.2013 pripustil zmenu na strane žalovaného tak,
že na miesto pôvodnej žalovanej MUDr. M. Q. vstúpil E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 5, K., a

to z dôvodu prevodu spoluvlastníckeho podielu pôvodnej žalovanej na nového nadobúdateľa - jej
syna. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe súhlasil so zrušením spoluvlastníctva a prikázaním
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného. Nesúhlasil však so zaplatením polovice trhovej
ceny nehnuteľností titulom vyrovnacieho podielu, nakoľko podľa jeho názoru je potrebné rozlišovať
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom a k stavbe (chate). Vlastnícke právo k

predmetnej chate nadobudli žalobca a pôvodná žalovaná na základe Darovacej zmluvy zo dňa
08.07.1994 od O. E., ich otca. Hodnota daru bola stanovená znaleckým posudkom č. XX/XX, zo dňa
15.04.1994, vypracovaným T.. T. A., Q. 5, XXX XX K., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby a oceňovanie nehnuteľností na cenu 95.970.-Sk (3.186,62 eura). Pôvodne postavená chata mala
v čase prevodu (r. 1994) už 18 rokov, pričom niektoré prvky stavby boli už zo staršieho materiálu.

Celková výmera pôvodnej chaty bola len 36 m2, t.j. 6 x 6 m. Žalovaný a jeho matka (pôvodná žalovaná)
túto chatu a pozemky značným spôsobom zhodnotili a zhodnocujú, a to postupným dobudovaním,
prestavbou a nadstavbou chaty a úpravami pozemkov, pričom súčasná výmera pôdorysu chaty je 80 m2.
K zhodnocovaniu týchto nehnuteľností žalobca neprispel a ani neprispieva. Rekultivácia pozemkov, ich
úpravyazhodnoteniebolivykonávanévýlučnežalovaným,resp.jehomatkou.Jezrejmé,žezhodnotenie

nehnuteľnosti bolo vykonané žalovaným a jeho právnou predchodkyňou, keďže žalobca žije nepretržite
od 60-tych rokov v zahraničí a o zhodnotenie nehnuteľností sa nepričinil. Žalovaný preto navrhol
zamietnuť žalobu v časti, ktorá sa týka uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi polovicu
trhovej ceny nehnuteľností.

4. Súd o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 6C 6/2012-542 zo dňa 27.06.2017 tak, že
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zrušil, tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť vyrovnací podiel ako primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky
podiel v sume 21.515,-eura. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 7Co
1/2018-590 zo dňa 23.01.2020 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že povinnosťou súdu
prvej inštancie v ďalšom konaní bude pri rozhodovaní o primeranej náhrade za zrušenie podielového
spoluvlastníctva vychádzať zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností v čase vyporiadania, prihliadnuc už na
novúkoncepciudokazovaniapodľaustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadku.Vzávislostiodstanovenia
výšky primeranej náhrady bude potrebné zistiť, či spoluvlastník, ktorému má vec pripadnúť, disponuje

dostatočnými finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady druhému spoluvlastníkovi.Bude potrebné opätovne stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľností a v danom čase aj posúdiť, ktorý
zo spoluvlastníkov preukáže schopnosť zaplatiť primeranú náhradu, čo je ďalším a rovnako podstatným
kritériom pri posudzovaní komu je vhodné prikázať vec. Zároveň bude súd prvej inštancie povinný

ustáliť, či investície do veci boli vynaložené so súhlasom alebo bez súhlasu druhého spoluvlastníka
a v rámci širšieho vyporiadania spoluvlastníctva sa vysporiadať s podaniami žalovaného, ktorými si
uplatnil investície do spoločnej veci a s podaním žalobcu, ktorým preukazoval podiel na zveľaďovaní a
údržbe spoločnej veci. O takomto prípadnom nároku bude potrebné rozhodnúť samostatným výrokom,
je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R

46/1991).

5. Súd preto, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 3 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „C.s.p.“), vykonal vo veci opätovné
dokazovanie určením všeobecnej ceny nehnuteľností, výsluchom znalca, výsluchom žalovaného,
oboznámil sa opätovne s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový

stav: žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré tvoria predmet sporu,
každýsveľkosťouspoluvlastníckehopodielu1.Žalovanýsastalpodielovýmspoluvlastníkomuvedených
nehnuteľností na základe uzatvorenej darovacej zmluvy medzi pôvodnou žalovanou ako darkyňou a
žalovaným ako obdarovaným, vklad pod č. V 437/13 povolený dňa 28.01.2013 (č.l. 55). Zo stavebného
povolenia zo dňa 17.08.1993 (č.l. 168) vyplýva, že na rekreačnej chate budú na základe povolenia

vybúrané priečky medzi pôvodnou kuchyňou, WC a izbou, čím vznikne jedna miestnosť a bude
prevedená prístavba priamo napojená na jestvujúcu stavbu; za stavebníka bol v stavebnom povolení
označený O. E., t.j. otec žalobcu a pôvodnej žalovanej (č.l. 93). Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa
24.07.1997 (č.l. 170) vyplýva povolenie užívať stavbu rekreačnej chaty po jej prestavbe a nadstavbe.
Adresátmi kolaudačného rozhodnutia boli žalobca s bydliskom v Nemeckej spolkovej republike a právna

predchodkyňa žalovaného. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 22.8.2005 medzi predávajúcim: SR - Lesy
Slovenskejrepubliky,štátnypodnikakupujúcimi:M..E.E.aM..M.Q.(č.l.173)vyplýva,žekupujúcikúpili
za kúpnu cenu 716.782,-Sk pozemky parc. č. XXXX zastavaná plocha, výmera 80 m2, parc. č. XXXX/
XX, ostatná plocha, výmera 101 m2 a parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha, výmera č. 554 m2. Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2015 (č.l. 211) pôvodná žalovaná postúpila na žalovaného svoju

pohľadávku voči žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľností, pohľadávka bola určená
vo výške 65.779,25 eura. Súčasťou zmluvy je aj podrobný rozpis jednotlivých prác vykonaných na
nehnuteľnostiach, osobitne na chate v sume spolu 810.000,- Sk a cena nakúpeného stavebného
materiálu v sume 616.762,- Sk (č.l. 216 + pozn. súdu, jednotlivé doklady vynaložené pôvodnou
žalovanousúnač.l.281-476).Zohláseniastavebnýchúpravaudržiavacíchpráczodňa08.06.2015(č.l.

218) vyplýva, že na chate súp. č. XXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX bude vykonané zateplenie
celej chaty, odobratie dlažby na terase, položenie novej izolácie a pokládka novej dlažby. Zmluva
o postúpení pohľadávky bola žalobcovi doručená dňa 06.11.2015 (doručenka na č.l.224). Žalobca k
žalovaným predloženým listinám vo vyjadrení doručenom súdu dňa 13.11.2015 (č.l. 225) poukázal na
fiktívnosť uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok, podľa neho ide o ničím nepodloženú zmluvu,

keďže pohľadávka pôvodnej žalovanej voči žalobcovi nikdy neexistovala, nikdy nebola avizovaná a
ani uplatnená žiadnym spôsobom. Z fotokópii faktúr, zmluvy o dielo na výrobu a montáž plastových
výrobkov s izolačným dvojsklom zo dňa 12.9.1994 (č.l. 284) v cene 100.000,-Sk, dodacích listov,
poštových platobných poukážok, príjmových a výdavkových dokladoch, fotokópií pokladničných blokov,
rozpisov prác a ich hodnoty, vyplýva, že právna predchodkyňa žalovaného vynakladala od roku 1994

finančné prostriedky na nákup tovarov použiteľných na zhodnotenie a renováciu nehnuteľnosti. Z
faktúry č. 2015/01 vyhotovenej dňa 29.06.2015 (č.l. 416) vyplýva, že dodávateľ B. K., IČO: XXXXXXXX
faktúroval pôvodnej žalovanej na zaplatenie sumu 3.415,- eur za práce v súvislosti s výkopom základu,
búracími prácami, šalovanie, armovanie, betónovanie, vnútorná omietka, montáž zámkovej dlažby,
zemné práce, montáž dlažby, dátum dodania podľa faktúry bol dňa 25.05.2015. Taktiež z faktúry

č. 2015/02 zo dňa 20.07.2015 vystavenej dodávateľom B. K. (č.l. 426), ďalej faktúry 15VF018 zo
dňa 07.07.2015 vystavenej dodávateľom FT-IZOL, s.r.o. (č.l. 429), ďalej z faktúry č. 00000062 15
vystavenej dňa 20.08.2015 dodávateľom TECHNEX-M spol. s r.o. (č.l. 432) vyplýva, že ako odberateľ
je uvedená pôvodná žalovaná. Z potvrdení na č. l. 440 - 444 vyplýva, že pôvodná žalovaná zaplatila
za stavebné práce na dome L. - O.. Žalobca dňa 14.06.2017 zaslal súdu dokumenty (č.l. 477 - 499),

preukazujúce podieľanie sa žalobcu na údržbe domu a najmä povinnostiach vyplývajúcich z jeho
spoluvlastníckeho podielu. Z príkazu na úhradu zo dňa 03.02.2006 (č.l. 478) vyplýva, že z čísla účtu
príkazcu XXXXXXXXXX/XXXX bola na účet príjemcu č. XXXXXXXX/XXXX zaplatená suma 84.128,50
Sk a ako doplňujúci údaj je uvedené: „M. Q. vykázané doklady v spojení s vyňatím pozemku z lesnéhofondu M. Q.“. Z príkazu na úhradu zo dňa 02.12.2005 (č.l. 489) vyplýva, že z čísla účtu príkazcu
XXXXXXXXXX/XXXX bola na účet príjemcu č. XXXXXXXX/XXXX zaplatená suma 358.241,- Sk a ako
doplňujúci údaj je uvedené: „Úhrada spoluvlastníckeho podielu za parcely XXXX/XX, XXXX, XXXX/XX,

list vlastníctva č. XXXX, Kúpna zmluva č. 5854/2005 - 160, M. Q.“, kópia tohto dokladu sa nachádza
na časti dokumentu zo dňa 17.06.2005 vydaného Lesmi Slovenskej republiky, š.p., závod A., ako to
vyplýva z odtlačku pečiatky v jeho pravom dolnom rohu; uvedený dokument predstavuje potvrdenie
kúpnej ceny za pozemky a navrhnutá cena je 358.241,- Sk. Z príkazu na úhradu zo dňa 30.04.2004 (č.l.
490) vyplýva, že z čísla účtu príkazcu XXXXXXXX/XXXX, ktorého názov je Q. M., bola na účet príjemcu

č. XXXXXXXXXX/XXXX zaplatená suma 120,- Sk a ako doplňujúci údaj je uvedené: „členské 2003.“
Z dokumentu na č.l. 497 súd zistil, že tento nie je datovaný ani nie je podpísaný, je rukou napísaný a
obsahuje špecifikáciu položiek a v spodnej časti je uvedené „dlh - 84128,50 Sk.“ Z vyjadrenia žalovanej
zo dňa 26.06.2017 (č.l. 502) súd zistil, že žalobcom predložené listiny podľa pôvodnej žalovanej
preukazujú, že iba ona sa podieľala na úhrade všetkých nákladov, výdavkov spojených so zhodnotením
chaty a jej prestavbou na rodinný dom, súčasne z dokladov vyplýva, že jediný náklad, ktorý žalobca

vynaložil, bola kúpna cena za spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na pozemkoch, kúpených od Lesov
Slovenskej republiky, štátny podnik. Žalobca podľa uvedeného vyjadrenia žiadne iné náklady, ktoré
by vynaložil, nepreukázal. V písomnej svedeckej výpovedi pôvodnej žalovanej zo dňa 18.11.2016 (č.l.
462) táto uvádza, že po emigrácii jej brata - žalobcu v roku 1970, sa snažila zveľadiť dedičstvo po
svojich rodičoch. Žalobca podľa uvedenej výpovede od emigrácie žije trvalo v Nemecku, nepodieľal

sa finančne, ani prácou, ani iným zabezpečením materiálu na tom, že sa pôvodná záhradná chatka
zmenila na riadny rodinný dom. Žalobca žije a pracuje dlhodobo v Nemecku a na Slovensko chodil len
veľmi sporadicky. V zmysle uvedenej výpovede pôvodná žalovaná na vlastné náklady zabezpečovala
kompletnú projektovú dokumentáciu a výplatu dodávateľov na búracie a výkopové práce, dodávateľov
na hrubú stavbu, murárov, elektrikárov, tesárov, klampiarov, kúrenárov, vodoinštalatérov, ako aj všetky

revízne správy ku kolaudačnému rozhodnutiu. Celkové náklady, ktoré v súvislosti s prestavbou chatky
na rodinný dom pôvodná žalovaná vynaložila, boli v sume 1.300.000,- Sk. Napokon pôvodná žalovaná
vo svojej písomnej výpovedi uvádza, že v lete 2016 na dome začala zatekať strecha, taktiež sa objavila
pleseň na stenách domu v značnom rozsahu. Po obhliadke domu odborným pracovníkom bolo potrebné
okamžite odstrániť havarijný stav, preto výlučne z vlastných prostriedkov zabezpečila sanáciu celej

terasy, novú izoláciu terasy, ako aj kompletné zateplenie celého domu v sume celkom 29.171,03 eur,
žalobca sa na žiadnom z týchto nákladov nijakým spôsobom nepodieľal.

6. Súd vo veci uznesením č.k. 6C 6/2012-682 zo dňa 24.01.2022 ustanovil znalca T.. B. O., aby
vypracoval znalecký posudok, v ktorom určí všeobecnú hodnotu nehnuteľností tvoriacich predmet

sporu, určí, o akú všeobecnú hodnotu boli predmetné nehnuteľnosti zhodnotené od v roku 1994
do vypracovania znaleckého posudku a uvedie, aké faktory (opravy, úpravy, prestavby, prístavby,
nadstavby a pod.) ovplyvnili zvýšenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Ustanovený znalec vypracoval
znalecký posudok č. 73/2022 zo dňa 04.08.2022 (č.l. 703), v zmysle ktorého je všeobecná hodnota
nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve sporových strán určená v sume 223.793,10 eura. Na

pojednávaní konanom dňa 15.11.2023 súd vykonal výsluch znalca, na ktorom znalec zotrval na
správnosti záverov svojho posudku, poukázal na to, že súdom skôr ustanovený znalec vo svojom
posudku č. 6/2014 použil na určenie hodnoty nehnuteľností nižšie koeficienty, ako s ohľadom na jeho
odborný názor mal. Na uvedenom pojednávaní žalobca aj žalovaný súhlasili so znalcom určenou
všeobecnou hodnotou nehnuteľností tvoriacich predmet sporu. Žalobca súdu preukázal detailom účtu z

internetbankingu nemeckej banky Leaseplan bank, že ku dňu 06.11.2023 o 12.48 hod. mal na svojom
účte sumu 130.991,41 eura. Žalovaný počas svojho výsluchu súdu na uvedenom pojednávaní potvrdil,
že disponuje dostatkom finančných prostriedkov na to, aby zaplatil polovicu sumy určenej novším
znaleckým posudkom žalobcovi, v prípade nutnosti vie na najbližšie pojednávanie predložiť výpis z účtu.
7. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“),

vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
8. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej vec.
9. Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,

rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
10. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerýmspoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
12. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.
13.Podľa§526ods.1OZ,postúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť

dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
14. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

16. Podľa § 208 ods. 3 C.s.p., ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných
v znaleckom posudku.
17. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
18. Súd sa v súvislosti so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva musel vysporiadať

s otázkou, komu prikáže nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, keďže rozdelenie veci nebolo v
posudzovanom prípade dobre možné, a to z viacerých dôvodov. Pôvodná nehnuteľnosť bola výrazne
dispozične zmenená, rozšírená a taktiež bol zmenený účel jej využívania. Pôvodne to bola záhradná
chatka, v súčasnosti má parametre rodinného domu, ktorý je trvalo obývaný. Z judikatúry sa za reálne
nedeliteľnú stavbu považuje taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení väčších

nákladov na stavebné úpravy. Vykonanie stavebných úprav treba ponechať na vôľu spoluvlastníkov
alebo len jedného z nich. Z dokazovania je zrejmé, že doterajšie úpravy robila iba pôvodná žalovaná,
vynakladanie ďalších finančných prostriedkov nevyhnutných na stavebné úpravy za účelom dosiahnutia
reálnej deliteľnosti nehnuteľností, by si vyžadovalo od sporových strán ďalšie nemalé finančné
prostriedky. Z návrhu strán na prikázanie predmetných nehnuteľností do vlastníctva jednej zo strán je

pritom nepochybné, že žiadna zo strán nebola ochotná podstúpiť finančnú záťaž s tým spojenú. Preto v
posudzovanom prípade prichádza do úvahy prikázanie veci do vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov
za primeranú náhradu v zmysle § 142 ods. 1 veta tretia OZ. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že
žalobca od roku 1970, kedy odišiel do Nemeckej spolkovej republiky, tam žije a pôsobí; v Slovenskej
republike sa zdržiava len sporadicky. Reálne uvedené nehnuteľnosti nevyužíva, ani nikdy nevyužíval.

Taktiež z detailu účtu z internetbankingu nemeckej banky Leaseplan bank, ktorý žalobca predložil,
vyplýva celkom nepochybne, že žalobca aj v súčasnosti býva v Nemeckej spolkovej republike. Napokon,
v podanej žalobe najskôr navrhoval, aby súd nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva pôvodnej žalovanej,
až v priebehu konania sa začal domáhať prikázania vecí do svojho vlastníctva. Reálna držba a užívanie
nehnuteľnostítakprežalobcunemaliosobitnývýznam,aajpretožiadalzrušiťspoluvlastníctvoaprikázať

vec protistrane. Na druhej strane žalovaný pôsobí a býva v Slovenskej republike, nehnuteľnosti on,
resp. pôvodná žalovaná (matka žalovaného a sestra žalobcu) využíva na bývanie. Pôvodná chatka bola
prerobená na rodinný dom v súčasnom plošnom vymedzení vo výmere 80 m2 (pôvodne mala 36 m2).
Z dokazovania taktiež vyplýva, že investície do nehnuteľností vynakladala pôvodná žalovaná. Je teda
zrejmé, že žalovaný, resp. pôvodná žalovaná nehnuteľnosti (najmä chatu) zveľaďovali, rozširovali a

prispôsobovali za účelom ich využitia na trvalé bývanie, na čo je aj v súčasnosti táto chata využívaná.
Žalovaný, resp. pôvodná žalovaná mali a majú záujem o reálne využívanie nehnuteľností už od doby,
kedy sa stali ich podielovými spoluvlastníkmi. Súd mal preto za preukázané, že je rozumné a spravodlivé
prikázať nehnuteľnosti do vlastníctva tomu zo spoluvlastníkov, ktorý sa o nehnuteľnosti počas celého
trvania spoluvlastníckeho vzťahu staral tým spôsobom, že sa ich snažil zhodnotiť a správal sa ako

dobrý hospodár, ktorý nehnuteľnosti nielen udržiava v stave pôvodnom, ale robí aj kroky k tomu,
aby nestrácali na hodnote a ak je to možné, aby sa ich technický a majetkový stav zhodnocoval.
Nehnuteľnosti dlhodobo využíva žalovaný, resp. jeho rodina, a preto je rozumné predpokladať, že tak
budú robiť aj v budúcnosti. Žalovaný počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 15.11.2023 potvrdil,
že disponuje dostatkom finančných prostriedkov na vyplatenie žalobcu, bol pripravený túto skutočnosť

preukázať výpisom z účtu. Žalobca výpoveď žalovaného ohľadne dostatku finančných prostriedkov
v priebehu konania nespochybnil, súd preto toto jeho tvrdenie považuje za nesporné. Súd prikázal
nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného, keďže ich účelné využívanie bude zabezpečené práve tým, že
tieto budú trvalo obývané jedným zo spoluvlastníkov, resp. členmi jeho rodiny a žalovaný má finančnéprostriedky potrebné na zaplatenie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu. Pokiaľ ide o
určenie výšky primeranej hodnoty vyporiadaného spoluvlastníckeho podielu, súd v zhode so závermi
odvolacieho súdu túto sumu vyčíslil ako polovicu všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Znalec T.. B.

O. ju určil v znaleckom posudku č. 73/2022 zo dňa 04.08.2022 (č.l. 703) v sume 223.793,10 eura,
polovica z uvedenej sumy predstavuje 111.896,55 eura, a túto sumu súd uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi. Súd napokon konštatuje, že na pojednávaní dňa 15.11.2023 znalec detailne vysvetlil svoje
východiská pre vypracovanie znaleckého posudku a obe sporové strany vyjadrili súhlas so znalcom
určenou všeobecnou hodnotou nehnuteľností, ktorá preto medzi stranami nebola sporná. S ohľadom na

výšku sumy, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, súd určil v zmysle § 232 ods. 3 veta druhá
C.s.p. žalovanému dlhšiu lehotu na plnenie - v trvaní 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
19. Súd ďalej v tomto konaní uskutočnil vyporiadanie podielových spoluvlastníkov v širšom zmysle.
Súd sa musel vysporiadať s nákladmi, ktoré sporové strany vynaložili do nehnuteľností, zistiť, či boli
na predmetné nehnuteľnosti vynaložené len náklady jedného zo spoluvlastníkov, ktorého, a za akých
okolností. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca sa dlhodobo zdržiava v

Nemeckej spolkovej republike, kde bol aj v čase vykonávania všetkých rekonštrukčných prác, prístavby
a rozšírenia stavby, jej nadstavby, terénnych úprav a oplotení. Podstatné rozšírenie stavby bolo
realizované na základe stavebného povolenia zo dňa 17.08.1993 (č.l. 168), ku kolaudácii stavby došlo
kolaudačným rozhodnutím vydaným dňa 24.07.1997 (č.l. 170), ktoré bolo žalobcovi doručované na
adresu jeho bydliska do Nemeckej spolkovej republiky. Žalobca v priebehu konania súdu nepreukázal,

že by v súvislosti s prácami realizovanými na stavbe v uvedenom období (t.j. od. 1993 do 1997) namietal
proti nim, alebo sa domáhal zastavenia stavebných prác, alebo odlišného postupu, ako bol realizovaný.
Súd preto stavebné úpravy uskutočnené v uvedenom období považuje za zhodnotenie stavby zo strany
pôvodnej žalovanej, s ktorým žalobca ako druhý zo spoluvlastníkov konkludentným spôsobom súhlasil.
V posudzovanom prípade tak došlo ku dohode podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou

vecou podľa § 139 ods. 2 OZ a spoluvlastník, ktorý tieto náklady vynaložil, má voči druhému zo
spoluvlastníkov nárok na ich náhradu vo výške zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu podľa
§ 137 ods. 1 OZ, t.j. vo výške 1. V konaní bola súdu predložená zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 05.01.2015 (č.l. 211), ktorou pôvodná žalovaná postúpila na žalovaného svoju pohľadávku
voči žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľností. Časť postupovanej pohľadávky v sume

1.426.762,- Sk (v prepočte 47.359,82 eura) predstavuje investované finančné prostriedky pôvodnou
žalovanou na zhodnotenie spoločnej nehnuteľnosti (prístavba, prestavba, nadstavba, sanačné práce),
ďalej ostatné náklady (poistenie nehnuteľností, daň z nehnuteľnosti, nájom za pozemky do roku 2005) v
sume 54.904,- Sk (v prepočte 1.822,47 eura) a napokon odhad ceny vlastnej práce pôvodnej žalovanej
na zhodnotení nehnuteľností v sume 500.000,- Sk (v prepočte 16.596,96 eura), čo celkom prestavuje

sumu 65.779,25 eura. Ako ale vyplýva z vyčíslenia súm, ktoré majú tvoriť postupovanú pohľadávku
(č.l. 214-217, 465-476), pôvodnou žalovanou určená suma 1.426.762,- Sk (v prepočte 47.359,82 eura)
predstavuje investované finančné prostriedky, ktoré ona vynaložila do nehnuteľností (z čoho suma
616.762,- Sk predstavuje výslednú sumu bločkov z ERP, príjmových dokladov a faktúr). Obdobne tak
suma 54.904,- Sk (v prepočte 1. 822,47 eura) predstavuje celkovú sumu, ktorú pôvodná žalovaná

zaplatila v súvislosti s nehnuteľnosťami ako daň z nehnuteľností, poistné a nájomné za pozemky do času
ich kúpy. Napokon tak isto aj pôvodnou žalovanou tvrdené vynaloženie sumy 500.000,- Sk (v prepočte
16.596,96 eura) na prácu pre robotníkov a odborných zamestnancov v súvislosti so stavebnými prácami
predstavuje celkovú sumu nákladov, ktorú im pôvodná žalovaná zaplatila. Pre vylúčenie pochybností
súd konštatuje, že aj táto suma predstavuje náklady pôvodnej žalovanej, nie mieru jej práce vynaloženej

na nehnuteľnosti, ako to vyplýva zo špecifikácie týchto nákladov na č.l. 214-217 a 465 - 476. Z
uvedeného je tak nepochybné, že pohľadávka, ktorú pôvodná žalovaná voči žalobcovi postúpila na
žalovaného, predstavuje polovicu ňou vyčíslených súm, t.j. 32.889,63 eura, a nie 65.779,25 eura. Aj
pôvodná žalovaná sa ako vtedajšia podielová spoluvlastníčka nehnuteľností má totiž rovnakou sumou
podieľať na všetkých prácach ohľadne nehnuteľností. Súd z obsahu predložených listín zistil, že celkové

náklady vynaložené pôvodnou žalovanou v súvislosti so stavebnými prácami v rokoch 1993 - 1997 do
nehnuteľností boli 65.779,25 eura, preto bola pôvodná žalovaná oprávnená domáhať sa ich náhrady vo
výške 1, čo je 32.889,63 eura. Žalobca v priebehu konania namietal fiktívnosť a nepodloženosť zmluvy
o postúpení pohľadávok, s čím súd nesúhlasí. Pôvodná žalovaná v konaní preukázala, koľko nákladov
vynaložila do nehnuteľností, ktoré vlastnila v rozhodnom čase spolu so žalobcom, celkom zjavne jej

tak voči žalobcovi vznikla pohľadávka, ktorá je postupiteľná. Skutočnosť, že pôvodná žalovaná už nie
je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností spolu so žalobcom, možno zohľadniť práve uzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá predstavuje právne dovolený a legitímny dôvod na to, aby bývalý
podielový spoluvlastník nehnuteľností umožnil svojmu právnemu nástupcovi (terajšiemu podielovémuspoluvlastníkovi) zahrnúť do vyporiadania v širšom zmysle vynaložené náklady. Preto súd posudzujúc
obsah predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky konštatuje jej čiastočnú platnosť. Postupovanú
pohľadávku totiž netvoria celkové náklady vynaložené pôvodnou žalovanou (a vyčíslené v sume

65.779,25 eura), ale polovica týchto nákladov, t.j. 32.889,63 eura a v tomto rozsahu je zmluva o
postúpení pohľadávky platná. Súd napokon uvádza, že uvedená zmluva sa ako hmotnoprávny úkon
pôvodnej žalovanej dostala do sféry žalobcu dňa 06.11.2015 (č.l. 224), a teda vyvolala predpokladané
právne účinky v zmysle § 41 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku vo v tom
čase platnom znení, t.j. aj účinky uvedené v § 526 ods. 1 OZ.

20. Žalobca v priebehu konania predložil doklady, ktorými preukazoval vynaloženie nákladov do
spoločných nehnuteľností. Súd po oboznámení sa s nimi konštatuje, že žalobca preukázal, že zaplatil
(č.l. 478) na účet pôvodnej žalovanej sumu 84.128,50 Sk, ktorý bol na č.l. 497 označený ako „dlh
- 84128,50 Sk. Súd taktiež z príkazu na úhradu zo dňa 02.12.2005 (č.l. 489) zistil, že žalobca
zaplatil pôvodnej žalovanej sumu 358.241,- Sk, pričom aj v zmysle doplňujúceho údaju išlo o úhradu
spoluvlastníckeho podielu za parcely XXXX/XX., XXXX, XXXX/XX, list vlastníctva č. XXXX, Kúpna

zmluva č. 5854/2005 - 160. Okrem týchto dokladov žalobca v konaní nepreukázal, že by zaplatil
iné náklady v súvislosti so spoločnými nehnuteľnosťami. Ďalšie doklady, ktoré žalobca ešte súdu
predložil (č.l. 490 - 498), predstavujú kópie dokladov, kde ako platiteľ príslušných v nich uvedených
súm sú označení buď pôvodná žalovaná alebo otec žalobcu a pôvodnej žalovanej, O. E.. Súd
má preto z predložených dokladov za preukázané, že náklady vynaložené pôvodnou žalovanou do

spoločných nehnuteľností, ktoré tvoria postúpenú pohľadávku, neboli zo strany žalobcu pôvodnej
žalovanej nahradené. Keďže žalobca súdu žiadne ďalšie doklady preukazujúce náklady vynaložené do
spoločných nehnuteľností žalobcom nepredložil, súd má za preukázané, že v súvislosti s vyporiadaním
v širšom zmysle existuje v súčasnosti pohľadávka voči žalobcovi na náhradu nákladov, postúpená
pôvodnou žalovanou na žalovaného na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.01.2015 v

sume 32.889,63 eura.
21. V priebehu konania súd ďalej zistil, že na základe ohlásenia stavebných úprav a udržiavacích prác
zo dňa 08.06.2015 (č.l. 218) žalovaným na chate súp. č. XXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX,
má byť vykonané zateplenie celej chaty, odobratie dlažby na terase, položenie novej izolácie a pokládka
novej dlažby. Ani ohľadne týchto stavebných prác súd nezistil, že by žalobca proti nim namietal alebo

ich rozporoval, prípadne sa domáhal ich vykonania iným spôsobom. Súd preto aj v súvislosti s týmito
prácami dospel k záveru, že žalobca s nimi vyjadril konkludentný súhlas a aj v tomto prípade došlo
ku dohode podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ.
Súd ďalej poukazuje na písomnú svedeckú výpoveď pôvodnej žalovanej zo dňa 18.11.2016 (č.l. 462),
z ktorej vyplýva, že táto vynaložila do nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve ďalšie náklady v

sume celkom 29.171,03 eura. Súd má z uvedeného za preukázané, že pôvodná žalovaná v lete 2016
vynaložila náklady v sume celkom 29.171,03 eura do nehnuteľností, ktoré už nevlastnila. Obdobné
súd konštatuje aj ohľadne nákladov, ktoré pôvodná žalovaná platila v roku 2015 na základe faktúr
vystavených na jej meno (viď bod 4. rozsudku). Tieto náklady podľa svojho oznámenia a aj podľa obsahu
predložených dokladov (č.l. 416 - 444) znášala pôvodná žalovaná výlučne sama. S ohľadom na obsah

zmluvy o postúpení pohľadávky a dátum jej uzavretia (05.01.2015), tieto ani netvorili časť pohľadávky
postúpenej na žalovaného, preto ani nemôžu tvoriť predmet vyporiadania v širšom zmysle medzi
žalobcom a žalovaným ako terajšími podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Súd preto na tieto
pôvodnou žalovanou vyčíslené náklady neprihliadal. Súd taktiež neprihliadal ani na mieru zhodnotenia
nehnuteľností, ktorú určil znalec na pojednávaní konanom dňa 15.11.2023 v sume 157.322,- eura. Táto

suma aj podľa vyjadrenia znalca predstavuje vyčíslenie toho, aké náklady by bolo potrebné vynaložiť
do zhodnotenia nehnuteľností v súčasnosti (po zohľadnení vývoja cien) tak, aby tieto nehnuteľnosti
boli v stave zistenom znalcom pri vypracovaní znaleckého posudku. Súd poukazuje na skutočnosť,
že ohľadne stavebných prác vykonávaných v období rokov 1993 - 1997 má podielový spoluvlastník
voči druhému (neinvestujúcemu) spoluvlastníkovi nárok na náhradu nákladov v sume zodpovedajúcej

spoluvlastníckemu podielu neinvestujúceho spoluvlastníka, a túto súd ustálil vo výške vyplývajúcej zo
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.01.2015 (č.l. 211), t.j. v sume 32.889,63 eura. Je pritom
nerozhodné, akú sumu by náklady vynaložené pôvodnou žalovanou predstavovali v súčasnosti, súd v
rámci širšieho vyporiadania medzi podielovými spoluvlastníkmi rozhodoval len o výške nákladov, ktorých
náhradu uloží neinvestujúcemu podielovému spoluvlastníkovi, ktorým bol v tomto prípade žalobca.

Preto súd pri uložení zaplatenia povinnosti žalobcu zaplatiť takto určenú sumu žalovanému k zisteniam
znalca nemohol prihliadať. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v rámci vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle je potrebné zohľadniť, že žalovaný v čase vyporiadania
podielového spoluvlastníctva je ako postupník voči žalobcovi veriteľom pohľadávky na zaplatenie sumy32.889,63 eura, ktorá predstavuje polovicu nákladov vynaložených pôvodnou žalovanou do spoločných
nehnuteľností. Keďže žalobca nepreukázal, že by žalovanému aspoň časť z uvedených nákladov
zaplatil, súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 32.889,63 eura. Aj v tomto prípade, s

ohľadom na výšku sumy, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému, súd určil v zmysle § 232 ods. 3
veta druhá C.s.p. žalobcovi dlhšiu lehotu na plnenie - v trvaní 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p., pričom mal za to, že pomer
úspechu obidvoch strán bol zhruba rovnaký, a preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania. Žalobca sa v konaní domáhal prikázania vecí do vlastníctva, avšak súd tieto

prikázal do vlastníctva žalovanému. Žalovaný v rámci širšieho vyporiadania požadoval zaplatenie sumy
zodpovedajúcej polovici znalcom určenej miery zhodnotenia, čo je 78.661,- eura, avšak súd žalovanému
priznal proti žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 32.889,63 eura. Boli tak splnené podmienky uvedené
v § 255 ods. 2 C.s.p. a súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,

proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.