Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/78/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200437

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200437.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-6S/78/2020

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov
senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej
veci žalobcu: BATAX, spol. s r.o., so sídlom Rovinka 34, IČO: 31 450 342, zastúpeného advokátom
Mgr. Petrom Rybánskym, so sídlom Farská 46, Nitra, IČO: 44 036 213, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100172200/2020 zo dňa 16. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

BA-6S/78/2020

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 100172200/2020 zo dňa 16. januára 2020 a prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu
Bratislava č. 102189336/2019 zo dňa 18. septembra 2019 a vec v r a c i a Daňovému úradu Bratislava
na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

BA-6S/78/2020

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2018, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.

101422213/2019 zo dňa 11. júna 2019 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“). Protokol z daňovej
kontroly a výzva na vyjadrenie sa k nemu boli dňa 12. júna 2019 doručené žalobcovi, ktorý sa k zisteniam
uvedenýmvprotokolevyjadrilpodanímdoručenýmsprávcovidanedňa01.júla2020.Dňa11.septembra
2019 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov
predložených k protokolu žalobcom.2. Správca dane rozhodnutím č. 102189336/2019 zo dňa 18. septembra 2019 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume XX XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február
2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume XX XXX,XX eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume
XX XXX,XX eur.

3. Žalobcovi neuznal uplatnenú DPH v sume XX XXX,XX EUR vyčíslenú na prijatých faktúrach č.
201801050, 201801072, 201801076, 201801081, 201801088, 201801101, 201801105, 201801112,
201801120, 201801124, 201801130, 201801132, 201801136, 201801139 (základ dane predstavoval
celkovo sumu XXX XXX,XX eur) od dodávateľa Laser Systems s.r.o., pretože neboli naplnené
podmienky v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Vykonanou daňovou kontrolou u žalobcu dospel k záveru,

že z nadobudnutia tovaru (pohonné hmoty) z prijatých faktúr od dodávateľa Laser Systems s.r.o.,
ktorý zabezpečoval prepravu tovaru u externého prepravcu O.G.TRANS s.r.o., prepraveného z OMV
Lobau, Rakúsko priamo žalobcovi v tuzemsku, prípadne odberateľom žalobcu, bol žalobca v zmysle
§ 11 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 69 ods. 6 zákona o DPH osobou povinnou platiť daň.
Konštatoval, že u dodávateľa Laser Systems s.r.o. nevznikla z dodania tovaru pre žalobcu daňová

povinnosť, ktorá bola v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona o DPH predmetom dane v tuzemsku. Mal za to,
že povinnosťou dodávateľa bolo vystaviť faktúru za dodanie tovaru pre žalobcu bez DPH a žalobca bol
povinný nadobudnutie tohto tovaru z iného členského štátu tzv. samozdaniť na riadku 7 a 8 daňového
priznania DPH.

4. Zistil, že došlo k reťazovému obchodu medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o. - SP Consulting
s.r.o. - Laser Systems s.r.o. (prepravca O.G.TRANS s.r.o.) - žalobca, pri ktorom nastal jediný pohyb
tovaru od prvého dodávateľa priamo k žalobcovi, prípadne odberateľom žalobcu alebo časti pohonnej
hmoty vyskladnenej u žalobcu a časti vyskladnenej u odberateľa žalobcu, prípadne aj prevezenej priamo
k odberateľovi žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na bod 38 rozhodnutia Súdneho dvora Európskej

únie (ďalej len „SDEÚ“) v prípade EMAG C-245/04, ako aj bod 3.1 rozsudku vo veci EUROTYRE
C-430/09 a bod 36 rozhodnutia vo veci TORIDAS C-386/16. Konštatoval, že žalobca zaslal objednávku
svojmudodávateľoviLaserSystemss.r.o.,ktorýzaistilsvojhoprepravcuO.G.TRANSs.r.o.,abynačerpal
pohonné hmoty zo skladu Lobau, Rakúsko a prepravil ich priamo k žalobcovi, prípadne odberateľovi
žalobcu.

5. Mal za to, že moment prevodu práva disponovať s tovarom ako vlastník na spoločnosť Laser Systems
s.r.o. od jeho dodávateľa SP Consulting s.r.o. musel nastať pred začatím prepravy v mieste dodania
tovaru, t. j. v Rakúsku, keďže od prevodu vlastníckeho práva sa odvíja aj právo prepraviť tovar z
iného členského štátu do tuzemska. Vzhľadom na to, že prepravu tovaru zabezpečil daňový subjekt

Laser Systems s.r.o., muselo byť podľa jeho mienky vlastnícke právo k tovaru z OMV Slovensko, s.r.o.
registrovanej v Rakúsku prevedené na spoločnosť SP Consulting s.r.o. ešte v Rakúsku, pretože prevod
sa uskutočnil skôr, ako začal prepravu vykonávať Laser Systems s.r.o. medzi členskými štátmi Rakúsko
– Slovensko, a teda za miesto dodávky tovaru pre spoločnosť SP Consulting s.r.o. sa považuje miesto
v členskom štáte odoslania zásielky alebo dopravy tovarov (Rakúsko). Uviedol, že v prípade dodania

tovaru OMV Slovensko, s.r.o. - SP Consulting s.r.o. preto nemožno hovoriť o dodaní tovaru s prepravou
zakladajúcom uplatnenie oslobodenia dodávky tovaru v rámci Spoločenstva. Dodávke OMV Slovensko,
s.r.o. - SP Consulting s.r.o. - Laser Systems s.r.o. teda nemohol pripísať prepravu v rámci Spoločenstva,
keďže prvá ani druhá dodávka tovaru nezakladala zaslanie alebo dopravu, a za miesto prvej a druhej
dodávky sa považuje Rakúsko, kde sa tovar nachádzal v čase začatia dodávky.

6. Zároveň poukázal rozsudok EUROTYRE C-430/09. Prijatím objednávky daňovým subjektom Laser
Systems s.r.o. od žalobcu a prepravením pohonných látok zo skladu Lobau, Rakúsko považoval toto
dodanie za dodávku v rámci Spoločenstva. Uviedol, že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako
vlastník na základe uvedenom na prepravných dokladoch, určoval miesta vykládky a v zmysle rámcovej

zmluvy medzi Laser Systems s.r.o. a žalobcom vlastníctvo prechádza na kupujúceho okamžikom
prevzatia tovaru. Aj s poukazom na § 17 ods. 1 zákona o DPH konštatoval, že daňový subjekt Laser
Systems s.r.o. tým, že vykonal prepravu tovaru zo skladu Lobau, Rakúsko s miestom určenia prepravy
v tuzemsku, je miestom nadobudnutia tovaru žalobcom tuzemsko, a teda žalobca je v zmysle § 11 ods.1 zákona o DPH v nadväznosti na § 69 ods. 6 zákona o DPH osobou povinnou platiť daň správcovi
dane v tuzemsku. Dospel k záveru, že dodanie tovarov medzi Laser Systems s.r.o. a žalobcom je možné
považovať za pohyblivú dodávku tovarov, t. j. miesto dodania bolo v štáte, v ktorom sa tovary nachádzali

v čase, keď začína preprava (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).

7. Z dôvodu, že dodania zakladajúce jeden pohyb tovaru sú považované za časovo po sebe
nasledujúce, vyvodil, že subjekty SP Consulting s.r.o. a Laser Systems s.r.o. predmetné pohonné hmoty
nakúpili a dodali (bez prepravy), pričom tovary boli na území Rakúska a miestom dodania bolo Rakúsko,

a teda tieto spoločnosti mali povinnosť registrácie pre daň v Rakúsku. Daňový subjekt Laser Systems
s.r.o. podľa jeho názoru nesprávne vystavil preverované odberateľské faktúry pre žalobcu. Na základe
okolností posúdil, že dodávka tovaru medzi Laser Systems s.r.o. a žalobcom spĺňa podmienky dodávky
tovaruvrámciSpoločenstva.Dospeltiežkzáveru,ženadobudnutietovaruspoločnosťamiSPConsulting
s.r.o. a Laser Systems s.r.o. v tuzemsku z iného členského štátu nenapĺňa podmienky nadobudnutia
v tuzemsku, pretože miesto a okamih dodania tovaru, resp. prevodu práva nakladať s tovarom ako

vlastník na dané spoločnosti nastal skôr, než sa fyzicky uskutočnila preprava tovaru od spoločnosti Laser
Systems s.r.o. k žalobcovi do miesta určenia dodávky, t. j. tuzemsko. Nepovažoval za sporné, že žalobca
nadobudol fakturovaný tovar, no nebolo preukázané, že spoločnostiam SP Consulting s.r.o. a Laser
Systems s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku, ktorá je jednou
zo základných podmienok na odpočítanie dane u žalobcu vyplývajúca z § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona

o DPH. Konštatoval, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť z dodania tovaru odberateľom v tuzemsku
iba z titulu uvedenia dane vo faktúrach podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, pričom daň splatná iba z tohto
titulu nezakladá právo na jej odpočet. Podotkol, že žalobca nepodal dodatočné daňové priznanie.

8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č.

100172200/2020 zo dňa 16. januára 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že podľa
§ 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Zo znenia rámcovej
zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim Laser Systems s.r.o. a žalobcom ako kupujúcim dňa 22. januára
2018 zistil, že žalobca mal vedomosť, že miestom nadobudnutia pohonných hmôt (ďalej aj „PHM“) je
iný členský štát – Rakúsko, pričom konateľ žalobcu uviedol napr. aj dňa 10. júla 2018 do zápisnice, že

žalobca dáva požiadavku dodávateľovi Laser Systems s.r.o., aby PHM doviezol do tuzemska. Zistenia
podľa jeho názoru preukazujú vedomosť žalobcu, že PHM jeho dodávateľ nadobúda v inom členskom
štáte a miestom plnenia nie je tuzemsko, preto dodanie tovaru nie je predmetom dane v tuzemsku podľa
§ 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ale miestom dodania PHM žalobcovi bolo Rakúsko podľa § 13
ods. 1 písm. a) zákona o DPH, kde sa začala preprava PHM. Po posúdení všetkých zistení, dôkazov

a skutočností považoval za preukázané, že dodávateľovi Laser Systems s.r.o. nevznikla v tuzemsku
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, preto mal žalobcovi vystaviť faktúry bez uvedenia
DPH s prenosom daňovej povinnosti na žalobcu podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH a žalobca mal požiadať
Laser Systems s.r.o. o opravu faktúr.

9. Konštatoval,žežalobcanepreukázalnadobudnutietovaruoddodávateľa,ktorébolopredmetomdane
v tuzemsku. Podotkol, že vedomosť žalobcu, že PHM sú prepravované zo skladu Lobau v Rakúsku,
vyplýva aj z vyjadrenia konateľa žalobcu dňa 19. septembra 2018. Uviedol, že v prílohe žalobcom
predložených faktúr od Laser Systems s.r.o. sú spúšťacie listy, v ktorých hlavičke je uvedená RAFF
LAGER LOBAU, žalobca je uvedený ako zákazník, klient a príjemca, adresát, a na predloženom

medzinárodnom nákladnom liste (ďalej aj „CMR“) je uvedená ako odosielateľ RAFF LAGER LOBAU,
ako príjemca je uvedený žalobca, ktorý aj pečiatkou a podpisom potvrdil prevzatie PHM. Mal za to, že
žalobca nepreukázal prijatie dostatočného opatrenia tým, že si zistil, že jeho dodávateľ Laser Systems
s.r.o. bol zaregistrovaným platiteľom DPH a bol zapísaný v obchodnom registri. Vyjadril sa, že zo zistení
vyplýva, že v jeden deň nadobudla od OMV Slovensko s.r.o., registrovanej ako platiteľ dane v Rakúsku,

PHM spoločnosť SP Consulting s.r.o., pričom už na faktúrach vystavených OMV Slovensko s.r.o. pre
SP Consulting s.r.o. je uvedený žalobca ako miesto dodania. Uviedol, že v ten istý deň SP Consulting
s.r.o. vyfakturovala predmetné PHM spoločnosti Laser Systems s.r.o. už so sadzbou a výškou DPH s
tým, že PHM boli stále v sklade v Rakúsku bez fyzického pohybu, a následne Laser Systems s.r.o. PHM
prefakturovala žalobcovi s DPH. Dospel k záveru, že v rámci reťazového obchodu sa uskutočnil jeden

pohyb tovaru od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi (žalobca) s cieľom uplatniť si právo na
odpočítanie dane, pričom neprišlo k dodaniu predmetu dane v tuzemsku, nevznikla daňová povinnosť,
a teda dodanie PHM sa neuskutočnilo tak, ako bolo deklarované na faktúrach.II.
Žaloba

10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100172200/2020
zo dňa 16. januára 2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 102189336/2019
zo dňa 18. septembra 2019, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania
v plnom rozsahu. Správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, zistenie

skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom spisového
materiálu alebo v ňom nemá oporu, resp. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonnéhorozhodnutiavovecisamej.

11. Namietal, že sú mu pričítané porušenia povinností jeho dodávateľa, resp. aj daňového úradu,

pričom závery a ich odôvodnenie odporuje judikatúre SDEÚ na úseku DPH, ako aj slovenskej zákonnej
úprave, keď napadnuté rozhodnutia konštatujú porušenie jeho povinností podľa § 49 ods. 1, ods.
2 písm. a) zákona o DPH v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH, ku ktorým nedošlo, keď jeho
tvrdenia neboli vyvrátené, pričom nedostatočne zistený skutkový stav je de facto v rozpore s obsahom
administratívnych spisov. Správca dane, ako aj žalovaný podľa jeho mienky založili svoje rozhodnutia

na nesprávnom a irelevantnom právnom posúdení, postupovali v rozpore s § 24 daňového poriadku,
dôkaznú povinnosť preniesli výlučne na neho, ním predložené dôkazy nesprávne vyhodnotili, vykonanie
ďalších ním označených dôkazov bezdôvodne odmietli, pričom svoje rozhodnutia odôvodnili porušením
povinností, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplýva a nebolo preukázané.

12. Mal za to, že rámcovou zmluvou bolo preukázané, že nemohol mať vedomosť o spôsobe
zadováženia tovaru jeho dodávateľom (Laser Systems s.r.o.), tovar prijímal od podnikateľského subjektu
v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky, so sídlom na území Slovenskej republiky a vlastnícke
právo k tovaru nadobudol až stočením paliva na území Slovenskej republiky, zaplatením kúpnej ceny
a podpisom dodacieho listu, kedy nadobudol právo nakladať s tovarom. Podotkol, že zaslaním emailu

- objednávky dodávateľovi nemohol nadobudnúť právo disponovať s tovarom ako jeho vlastník a
nemohol ovládať ani kontrolovať dodanie tovaru. Konštatoval, že napriek uvedenému správca dane,
ako i žalovaný dodávky tovaru posúdili ako tzv. reťazový obchod, pri ktorom mal nastať jediný pohyb
tovaru, a to od prvého dodávateľa k nemu, prípadne k jeho odberateľovi. Tvrdil, že nemohol mať
vedomosť o skutočnostiach, na základe ktorých správca dane posúdil daňový režim spoločnosti SP

Consulting s.r.o. (o tejto spoločnosti sa dozvedel až z napadnutých rozhodnutí), Laser Systems s.r.o.
i jeho. Skutočnosť, že bol uvedený v nákladných listoch ako prijímateľ, podľa jeho mienky nemôže
zakladať jeho právo nakladať s tovarom ešte predtým, než sa začala jeho preprava z Rakúska.
Uviedol, že pri odoslaní objednávky nemohol mať vedomosť, kto a kedy započne prepravu tovaru,
ani to, kde sa zaháji preprava tovaru. Vychádzal jedine zo skutočností deklarovaných dodávateľom,

že tento disponuje právom nakladať s tovarom, tovar dodá v dojednaných lehotách na miesto určenia
prostredníctvom ním zabezpečeného prepravcu, a disponuje oprávnením na jeho distribúciu, predaj i
prepravu prostredníctvom oprávnenej osoby.

13. Upozornil, že rámcová zmluva deklaruje, že mal obdržať tovar „zo Slovenska“ fakturovaný

slovenskou sadzbou DPH. Mal za to, že správca dane, ako i žalovaný jednoznačne nesprávne
vyhodnotili a určili moment prevzatia tovaru, a teda nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru z jeho
strany, ktorý má byť ešte v Rakúsku. Prípad EMAG C-245/04, bod 38 podľa neho nie je možné aplikovať
na túto vec, resp. na jeho spoločnosť, pretože preukázateľne nenadobudol tovar v rámci Spoločenstva.
Zároveň poukázal na bod 46 rozhodnutia EMAG C-245/04 s tým, že miestom dodávky podľa rámcovej

zmluvy, jej povahy a priebehu obchodnej transakcie medzi ním a dodávateľom Laser systems s.r.o. je
Slovenská republika. Súčasne sa vyjadril, že nie je účastníkom vzťahu, ktorý je popísaný v rozhodnutí
Euro tyre holding B.V., rozsudok C-430/09. Navyše nie je s poukazom na súkromnoprávny charakter
jednotlivých obchodov v jeho kompetencii vyhodnocovať daňový režim spoločnosti SP Consulting s.r.o.
ani Laser systems s.r.o. Považoval za nesporné, že na neho nemožno za žiadnych okolností aplikovať

§ 69 ods. 6 zákona o DPH, keďže nenadobudol právo nakladať s tovarom v Rakúsku, a už vôbec nie
pred začatím prepravy. Uviedol, že až do momentu stočenia pohonnej látky do jeho nádrží nemohol s
tovarom disponovať ani ovládať nakladanie s ním, nemal vedomosť o presnom mieste jeho uloženia,
nemal dosah ani na jeho prepravu a jej priebeh. Preto nie je možné od neho spravodlivo požadovať,aby sa registroval pre daň v Rakúsku, čo vylučuje jeho zodpovednosť za správcom dane uvádzané
porušenie ustanovení zákona o DPH.

14. Okrem toho poukázal na absenciu aplikácie osobitného režimu právnych predpisov o nakladaní s
pohonnýmilátkamizostranysprávcudaneižalovaného.Uviedol,žeodoberalpohonnéhmoty,tedatovar
na ktorý sa vťahujú ustanovenia zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonospotrebnejdanizminerálnehooleja“)azákonač.199/2004Z.z.
Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov ja v znení neskorších predpisov (ďalej len „colný

zákon“), od spoločnosti Laser Systems s.r.o., ktorá nie je oprávneným príjemcom podľa § 2 zákona o
spotrebnej dani, a preto bol oprávnene presvedčený o tom, že daňový režim fakturácie za tovar je v
súlade so všetkými právnymi predpismi. Podotkol, že jeho spoločnosť nemohla nadobudnúť pohonné
hmoty ani získať dispozičné právo k tovaru na území Rakúska, pretože nie je subjektom povinným
z hľadiska spotrebnej dane, nevystupuje ako oprávnený príjemca, ale je distribútorom pohonných látok.
Mal za to, že výpoveďami svedkov a dožiadaním mal správca dane preveriť a potvrdiť skutočnosti, že

SP Consulting s.r.o. a Laser systems s.r.o. nie sú oprávnenými príjemcami podľa zákona o spotrebnej
dani z minerálneho oleja.

15. Zároveň namietal odmietnutie jeho tvrdení a predložených dokladov bez vysvetlenia. Pokladal
za zrejmé, že správca dane nedostatočne zdôvodnil svoje úvahy a jeho závery prevzal žalovaný bez

posúdenia vykonaných dôkazov a záverov. Upozornil, že v napadnutom rozhodnutí možno nájsť iba
všeobecné konštatovania žalovaného, že správca dane vykonal dokazovanie zákonným spôsobom,
a odmietnutie jeho námietok bez bližšieho odôvodnenia. Napadnuté rozhodnutia podľa jeho názoru
trpia nedostatkom odôvodnenia, sú nepreskúmateľné a arbitrárne. Podotkol, že bez vysvetlenia je mu
nekonkrétne vyčítaná účelovosť jeho postupu, a to dokonca spoločným konaním s jeho dodávateľom,

čo nebolo preukázané. Uviedol, že z jeho účtovných evidencií a predložených dokladov vyplýva, že
si voči nemu iný platiteľ dane (Laser systems s.r.o.) uplatnil daň z tovarov, ktoré mu boli dodané
na území Slovenskej republiky, právo odpočítať daň mu vznikla, nakoľko deklaroval viacerými dokladmi
skutočnosť,ženadobudolprávostovaromnakladaťakovlastníknaúzemíSlovenskejrepubliky-prevzal
ho, uskladnil a následne predal svojim odberateľom, dodanie tovaru a možnosť s ním nakladať sa

uskutočnilo v momente stočenia pohonných hmôt do jeho nádrží na území Slovenskej republiky, čo
potvrdili všetky zúčastnené resp. vypočuté osoby. Vyjadril sa, že ak mali správca dane a žalovaný
pochybnosti o relevancii predložených dokladov, mali v intenciách § 24 daňového poriadku vykonať
ďalšie dokazovanie týkajúce sa momentu dodania tovaru, najmä okamihu, kedy nadobudol právo
nakladať s tovarom ako vlastník.

III.
Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 15. júla 2020, v ktorom zotrval

na svojom stanovisku uvedenom v napadnutom rozhodnutí, navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať trovy
konania a právneho zastúpenia. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia boli riadne odôvodnené, skutkový
stav bol riadne zistený a je v súlade s obsahom administratívneho spisu, pričom zistené nedostatky
boli subsumované pod príslušnú právnu normu. Nie je podľa neho pravdivé tvrdenie, že dôkazná
povinnosť bola prenesená na žalobcu za iné daňové subjekty, keď žalobca neuniesol svoju dôkaznú

povinnosť. Konštatoval, že miestom dodania PHM dodávateľa Laser Systems s.r.o. bolo Rakúsko a
žalobca nadobudol PHM v tuzemsku z iného členského štátu, z čoho mu vyplývali povinnosti uvedené
v § 11 zákona o DPH. Tvrdenia o nevedomosti žalobcu, že jeho dodávateľ nesprávne vystavil faktúry s
DPH,ženevedelospôsobezadováženiaPHMdodávateľomapod.označilzanepravdivé.Vyjadrilsa,že
žalobca mal vedomosť, odkiaľ PHM pochádzajú, kde sa nachádzajú, odkiaľ sa dopravujú do tuzemska,

čo dokazuje zmluva, dodacie listy a CMR. K námietke, že neboli vykonané dôkazy navrhnuté žalobcom,
uviedol, že správca dane tým nepostupoval v rozpore s § 24 daňového poriadku. Poukázal na obsah
spisu, z ktorého vyplýva, že žalobca počas daňovej kontroly nenavrhol vykonať žiadne dôkazy a až
vo vyjadrení k protokolu navrhol doplniť dokazovanie vypočutím svedkov, štatutárov spoločností alebo
iných osôb za spoločnosti Laser Systems s.r.o., OMV Rakúsko a OVM Slovensko s.r.o. Mal za to, že

výpovede zamestnancov žalobcu ani opätovné výpovede zástupcov uvedených spoločností a konateľa
žalobcu nemôžu mať vplyv na zmenu zisteného skutkového a právneho stavu v prospech žalobcu.

IV.Ďalšie vyjadrenia

17. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril v replike zo dňa 14. augusta 2020, v ktorej

zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Mal za to, že v prejednávanej veci je potrebné priradiť prepravu
v prospech spoločností OMV Slovensko s.r.o. a SP Consulting s.r.o., keďže: iba OMV Slovensko s.r.o.
v danom reťazci disponuje povolením oprávneného príjemcu; pre SP Consulting s.r.o. zabezpečovala
spoločnosť Laser Systems, s.r.o. prepravu a prepravu jej fakturovala; žalobca nemohol disponovať
tovarom na území Rakúska, nakoľko nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným

príjemcom; podľa vyjadrenia colného úradu zo dňa 12. augusta 2019 spoločnosť OMV Slovensko s.r.o.
deklarovalaakooprávnenýpríjemcadovozPHMnaúzemieSlovenskejrepublikyaďalejsniminakladala
ako distribútor; nadobudnutie PHM spoločnosťou SP Consulting s.r.o. na území Slovenskej republiky
vyplýva aj z výpovede A. A. B. zo dňa 25. júna 2020; podľa vyjadrenia Finančného riaditeľstva zo
dňa 05. júna 2020 nie je dovolené, aby spoločnosť OMV Slovensko s.r.o. previedla práva z povolenia
oprávneného príjemcu na SP Consulting s.r.o.; a spoločnosť SP Consulting s.r.o. platila za dopravu

PHM, ktorú jej prefakturovala spoločnosť Laser Systems s.r.o. Odkazujúc na ustálenú súdnu prax (Herst
C-401/18, AREX C- 414/17) považoval za nepochybné, že prepravu tovaru mu nemožno pričítať, keďže
vlastnícke právo k PHM nadobudol až ich stočením do nádrží a splnením ďalších zmluvných povinností.

18. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

19. Žalobca vo svojom ďalšom podaní zo dňa 27. januára 2021 navrhol pripojiť spis z daňovej kontroly
v jeho spoločnosti za zdaňovacie obdobie júl 2018, z ktorého vyplýva spôsob spolupráce spoločností
OMV Slovensko s.r.o. a SP Consulting s.r.o., ako aj vyžiadať od spoločnosti OMV Slovensko s.r.o.
doklad o „zapožičaní“ povolenia oprávneného príjemcu spoločnosti SP Consulting s.r.o. Namietal, že

správca dane nevykonal zisťovanie u príslušného správcu dane v Rakúsku, nezistil, v akom daňovom
režime obchodovala spoločnosť OMV Slovensko s.r.o. vo vzťahu k svojmu dodávateľovi a k odberateľovi
SP Consulting s.r.o. ani kto ako vlastník doviezol pohonné hmoty na územie Slovenskej republiky a
nevyhodnotil, či OMV Slovensko s.r.o. fakturoval svojmu odberateľovi SP Consulting s.r.o. s uplatnením
čl. 138 smernice 2006/112/ES, pričom podľa metodického pokynu k § 43 zákona o DPH mal správca

dane skúmať dôkazy odosielania tovaru dožiadaním v členskom štáte (Rakúsko) s poukazom na prípad
Twoh. Poukázal tiež na to, že priradenie prepravy v reťazových transakciách v rámci Európskej únie je
s účinnosťou od 1. januára 2020 upravené v § 13a zákona o DPH.

V.

Konanie na správnom súde

20. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z

Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym
súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/78/2020. V súlade s platným
a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 07. júna 2023 v zmysle § 51
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 2S Správneho súdu v Bratislave a následne bola
dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v
Bratislave.

VI.

Pojednávanie

21. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“), ako súd vecne a miestne príslušný
na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) po vykonaní pojednávania dňa 21. augusta 2025 v prítomnosti

právneho zástupcu žalobcu, žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil
a o odročenie pojednávania nežiadal, pojednávanie odročil v zmysle § 116 SSP za účelom verejného
vyhlásenia rozsudku. Následne dňa 16. septembra 2025 rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 04. septembra 2025 oznámené na úradnejtabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie
správcu dane vrátane postupu, ktorý prechádzal ich vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a

napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je potrebné zrušiť a vec vrátiť správcovi
dane na ďalšie konanie.

22. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a ďalších svojich písomných
podaniach, pričom zhrnul v nich obsiahnutú argumentáciu. Súčasne poukázal na rozsudok Správneho

súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/154/2022 zo dňa 10. októbra 2023, rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 20S/44/2022 zo dňa 20. januára 2022, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 10 Sžfk/2/2021 zo dňa 25. júla 2023, oznámenie Colného úradu Bratislava č.
108564/2019 zo dňa 22. februára 2019, rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/153/2022
zo dňa 07. septembra 2023 rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/104/2019 zo dňa 07. mája
2020, metodický pokyn žalovaného k odpočítaniu dane podľa § 49 a k uplatneniu práva na odpočítanie

dane podľa § 51 zákona o DPH z januára 2019, metodický pokyn žalovaného č. 8/DPH/2022/MP
z októbra 2022 a metodický pokyn žalovaného k určeniu miesta dodania tovaru podľa § 13 zákona
o DPH z januára 2020, ktoré krátkou cestou doručil súdu.

VII.

Relevantná právna úprava

23. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

25.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

26. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho

konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

27. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

28. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

29. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

30. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.31. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o DPH na účely tohto zákona je tuzemskom územie Slovenskej
republiky.

32. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom

určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

33. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom
odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet

do tuzemska z iného členského štátu.

34. Podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom do 30. júna 2021 nadobudnutie tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu je predmetom dane, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá

nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom
štáte, a
b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za
protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a
okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.

35. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

36. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

37. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo

majú byť platiteľovi dodané.

38. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VIII.
Právne posúdenie

39. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných
námietok preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 100172200/2020 zo dňa 16.

januára 2020, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102189336/2019 zo dňa 18. septembra
2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 79 286,52 eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie február 2018, nepriznaný nadmerný odpočet v sume 21 248,16 eur a vyrubená
vlastná daňová povinnosť v sume 58 038,36 eur.

40. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z neprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom spisového
materiálu alebo v ňom nemá oporu, resp. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred

orgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonnéhorozhodnutiavovecisamej.

41. Žalovanému, resp. správcovi dane konkrétne vytkol, že ich závery odporujú judikatúre SDEÚ
aj slovenskej zákonnej úprave. Správca dane a žalovaný podľa jeho mienky postupovali v rozpores § 24 daňového poriadku, dôkaznú povinnosť preniesli výlučne na neho, ním predložené dôkazy
nesprávne vyhodnotili, vykonanie ďalších ním označených dôkazov bezdôvodne odmietli, pričom svoje
rozhodnutia odôvodnili porušením povinností, ktoré nebolo preukázané. Uviedol, že nemohol mať

vedomosť o spôsobe zadováženia tovaru jeho dodávateľom, tovar prijímal od podnikateľského subjektu
v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky, so sídlom na území Slovenskej republiky a vlastnícke
právo nadobudol stočením paliva na území Slovenskej republiky, zaplatením kúpnej ceny a podpisom
dodacieho listu, kedy nadobudol právo nakladať s tovarom. Poukázal na absenciu aplikácie predpisov
o nakladaní s pohonnými látkami správcom dane i žalovaným. Napadnuté rozhodnutia zároveň podľa

jeho názoru trpia nedostatkom odôvodnenia, sú nepreskúmateľné a arbitrárne.

42. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky: (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných

plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C. D.,
C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci E. F. G., C-610/19 zo
dňa 03. septembra 2020, bod 43; vo veci G. H. C., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 24).
Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm.
a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.

septembra 2016, bod 29; vo veci E. F. G., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 43; vo veci G. H. C.,
C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie
(status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie
na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci G. H.
C., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C- 281/20 zo dňa 11. novembra

2021, body 26, 27).

43. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte
ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty
(§ 4 ods. 1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako

zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa
ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň
z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako
podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

44. V zmysle rozsudku SDEÚ vo veci C-245/04 (EMAG) zo dňa 06. apríla 2006 platí, že ak dve po sebe
nasledujúce dodávky toho istého tovaru vykonané za protihodnotu medzi zdaniteľnými osobami, ktoré
konajú ako také osoby, zakladajú jediné zaslanie tohto tovaru v rámci Spoločenstva alebo jedinú dopravu
tohto tovaru v rámci Spoločenstva, toto zaslanie alebo táto doprava môže byť pripočítaná iba jednej z
týchto dvoch dodávok a len táto dodávka bude oslobodená od dane podľa čl. 28c A písm. a) prvého

pododseku šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ
jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995.

45. V rozsudku vo veci C-430/09 (Euro Tyre Holding) zo dňa 16. decembra 2010 dospel SDEÚ k záveru,

ževovzťahukdvomposebenasledujúcimdodávkamtohoistéhotovarumedzirozdielnymizdaniteľnými
osobami, ktoré konajú ako také, ktorý bol predmetom iba jednej prepravy v rámci Spoločenstva, určenie
transakcie, ktorej sa má pripísať táto preprava, t. j. prvá alebo druhá dodávka, sa vykoná na základe
celkového posúdenia všetkých okolností veci samej na účely stanovenia, ktorá z týchto dvoch dodávok
spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na dodávku v rámci Spoločenstva.

46. Podľa rozsudku SDEÚ vo veci C-414/17 (AREX CZ) zo dňa 19. decembra 2018 sa má čl. 2 ods. 1
písm. b) bod i) smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade existencie reťazca po
sebe idúcich nadobudnutí, ktoré sa týkali tých istých výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani a ktoré
viedli len k jednej preprave týchto výrobkov v rámci Spoločenstva v režime pozastavenia spotrebnej

dane, okolnosť, že sa tieto výrobky prepravujú v tomto režime, nie je rozhodujúca pre určenie, ktorému
nadobudnutiu treba priradiť prepravu na to, aby toto nadobudnutie podliehalo dani z pridanej hodnoty
podľa tohto ustanovenia.47. SDEÚ v rozsudku vo veci C-401/18 (Herst) zo dňa 23. apríla 2020 dospel k záveru, že čl. 20 smernice
Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať
v tom zmysle, že zdaniteľná osoba uskutočňujúca jedinú prepravu tovaru v rámci Spoločenstva v režime

podmienečného oslobodenia od spotrebnej dane s úmyslom nadobudnúť tento tovar pre svoje vlastné
podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu v členskom štáte určenia, nadobúda právo
nakladať s uvedeným tovarom ako vlastník v zmysle tohto ustanovenia, ak je splnená podmienka, že má
možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie tohto tovaru, najmä rozhodnutie
predať ho.

48. V danom prípade žalobca v podanej správnej žalobe spochybňoval závery správcu dane a
žalovaného, že predmetný tovar - pohonné hmoty fakturované dodávateľom Laser systems s.r.o.
boli žalobcovi dodané na území Rakúska, pričom žalobca tvrdil, že dodanie predmetného tovaru sa
naopak uskutočnilo na území Slovenskej republiky, kde získal možnosť s tovarom nakladať, a to
momentom stočenia pohonných hmôt do jeho nádrží. Žalobca pritom v rámci žalobných bodov namietal

aj nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, pretože trpia nedostatkom odôvodnenia, s ktorou
námietkou sa správny súd stotožnil.

49. Správny súd konštatuje, že správca dane v predmetnej veci zistil, že došlo k reťazovému obchodu
medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o. - SP Consulting s.r.o. - Laser Systems s.r.o. - žalobca,

pri ktorom nastal jediný pohyb tovaru od prvého dodávateľa priamo k žalobcovi, prípadne odberateľom
žalobcu, pričom miestom dodania tovaru bolo s poukazom na § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH miesto
začatia prepravy, t. j. Rakúsko. Žalobcovi v danom prípade nebolo priznané právo na odpočítanie dane
z predmetných faktúr vystavených dodávateľom Laser Systems s.r.o. s poukazom na § 49 ods. 1 a 2
písm.a)zákonaoDPHzdôvodunepreukázania,žespoločnostiamSPConsultings.r.o.aLaserSystems

s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Z prvostupňového
rozhodnutiavyplýva,žežalobcazaslalobjednávkudodávateľoviLaserSystemss.r.o.,ktorýzaistilsvojho
prepravcu O.G.TRANS s.r.o., aby načerpal pohonné hmoty zo skladu Lobau, Rakúsko a prepravil ich
priamo k žalobcovi, prípadne odberateľovi žalobcu. Správca dane dospel k záveru, že prevod práva
disponovať s tovarom ako vlastník na spoločnosť Laser Systems s.r.o. od jeho dodávateľa SP Consulting

s.r.o. a rovnako aj prevod vlastníckeho práva k tovaru z OMV Slovensko, s.r.o. na spoločnosť SP
Consulting s.r.o. musel nastať pred začatím prepravy v mieste dodania tovaru (Rakúsko), keďže od
prevodu vlastníckeho práva sa odvíja aj právo prepraviť tovar z iného členského štátu do tuzemska,
pričom prepravu zabezpečila spoločnosť Laser Systems s.r.o. Žalobca mal podľa správcu dane, resp.
žalovaného získať právo nakladať s tovarom ako vlastník vzhľadom na jeho uvedenie ako príjemcu

na prepravných dokladoch s tým, že určoval miesta vykládky.

50. Správny súd je v prejednávanej veci toho názoru, že správca dane a následne ani žalovaný
vo svojich rozhodnutiach náležite neobjasnili, z akých dôvodov v rámci skúmaného reťazového
obchodu, v ktorom došlo len k jednej preprave tovaru z územia Rakúska na územie Slovenskej

republiky od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi, priradili prepravu tovaru práve dodaniu
uskutočnenému medzi spoločnosťou Laser systems s.r.o. a žalobcom, ktoré vyhodnotili ako pohyblivú
dodávku. Toto posúdenie pritom bolo kľúčové pre záver správcu dane, že k žalobcom deklarovanému
dodaniu tovaru spoločnosťou Laser systems s.r.o. došlo na území Rakúska, v čoho dôsledku žalobcovi
nebolo priznané právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Správca dane pritom vychádzal

z uvedenia žalobcu ako príjemcu na prepravných dokladoch a domnienky, že prenos práva nakladať
s tovarom ako vlastník zo spoločnosti SP Consulting s.r.o. na spoločnosť Laser systems s.r.o. (a rovnako
ajprevodvlastníckehoprávaktovaruzospoločnostiOMVSlovensko,s.r.o.naspoločnosťSPConsulting
s.r.o.) sa uskutočnilo na území Rakúska predtým, ako došlo k fyzickej preprave tovaru, avšak bez toho,
aby tento svoj záver náležite odôvodnil, čo následne nenapravil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí.

Správny súd v tomto smere nepovažoval za dostatočné konštatovanie správcu dane, že od prevodu
vlastníckeho práva sa odvíja právo prepraviť tovar z iného členského štátu do tuzemska, a že prepravu
zabezpečila spoločnosť Laser Systems s.r.o., pričom správca dane ani nerozlišoval medzi pojmami
prevod vlastníckeho práva a prenos práva nakladať s tovarom ako vlastník, ktorých obsah nie je totožný.

51. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle bodu 27 rozsudku
SDEÚ vo veci Euro Tyre Holding (na toto rozhodnutie poukazovali v napadnutých rozhodnutiach správca
dane aj žalovaný) odpoveď na otázku, ktorej dodávke sa má pripísať preprava v rámci Spoločenstva,
ak táto dodávka bola vykonaná z účtu alebo na účet osoby, ktorá v prvom prípade ako kupujúci a vdruhom prípade ako dodávateľ bola zahrnutá v oboch dodávkach, závisí od všeobecného posúdenia
všetkých príslušných okolností, ktoré umožňujú určiť, ktorá dodávka spĺňa všetky podmienky vzťahujúce
sa na dodávku v rámci Spoločenstva. Zároveň podľa bodu 42 citovaného rozsudku okolnosť, že tovar

nebol prepravený na adresu prvých nadobúdateľov, neumožňuje vylúčiť, že preprava bola vykonaná
vrámciprvejdodávky,keďžeuplatnenieoslobodeniaoddanenadodávkuvrámciSpoločenstvapodlieha
podmienke, podľa ktorej sa preprava musí ukončiť v inom členskom štáte ako v členskom štáte dodania,
keďže adresa, kde bolo dodanie ukončené, nie je v tejto súvislosti relevantná.

52. Vzhľadom na zistené nedostatky v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia žalovaného a
prvostupňového rozhodnutia správcu dane dospel správny súd k záveru, že obidve tieto rozhodnutia sú
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení
s § 191 ods. 3 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného a rovnako aj prvostupňové rozhodnutie
správcu dane zrušil a vec s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

53. Úlohou správcu dane v ďalšom konaní bude opätovne predmetnú vec posúdiť a rozhodnúť s tým,
že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné, t. j. aby v ňom bolo dostatočne
objasnené, na základe akých relevantných skutočností je (aj s poukazom na citovanú judikatúru SDEÚ)
potrebné uskutočnenú prepravu pohonných hmôt od prvého dodávateľa poslednému odberateľovi
(žalobcovi) priradiť konkrétnemu dodaniu tovaru v rámci zisteného reťazového obchodu. Právnym

názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v zmysle § 191 ods.
6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých istých dôvodov,
môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu v súlade s citovaným zákonným
ustanovením.

54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 správneho súdneho poriadku, podľa
ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 správneho súdneho poriadku.

55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

BA-6S/78/2020

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.