Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, September 29, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/112/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522205117
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1522205117.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: G.. B. R. Z. L. O.
H. E. L. Ý. , D.., U.Ý. N. XX.X.XXXX, F. R. R., F. Č.. XX/A, zastúpený spoločnosťou VIVID LEGAL,
s. r. o., Bratislava, Plynárenská č. 7/A, IČO: 36 807 915, za ktorú koná Mgr. Miroslava Budinská,
Mgr. Dušan Mihaleje, proti žalovanému: Startitup s.r.o., Bratislava, Panónska cesta č. 7, IČO: 47 759

089, zastúpený spoločnosťou Highgate Law & Tax s. r. o., Bratislava, Nivy Tower, Mlynské Nivy č.
5, IČO: 51 477 262, za ktorú koná JUDr. Ing. Peter Varga, Mgr. Tomáš Demo, o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 50.000,-- €, s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava V) zo dňa 9. januára 2023, č.k. 24
C 62/2022-32, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaného o d m i e t a .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Mestský súd Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava V) rozsudkom pre zmeškanie
žalovanéhopodľa§273C.s.p.zodňa9.1.2023,č.k.24C62/2022-32,vyhovelžalobeavovýrokuI.uložil

žalovanému povinnosť po dobu siedmych dní na úvodnej stránke webového portálu www.startitup.sk
, prevádzkovaného žalovaným, zverejniť ospravedlnenie v nasledovnom znení:
„Spoločnosť Startitup, s.r.o. sa za vyjadrenia v článku „Firme B. R. sa v pandemickom roku finančne
darilo, zisk sa nafúkol o desiatky percent“, uverejnenom na webstránke www.startitup.sk
dňa 10.9.2021 a za neoprávnené zásahy do osobnostných práv MUDr. B. R.,
PhD., MUDr. B. R., PhD. ospravedlňuje“, a to v písomnej forme, rovnakým typom písma, s rovnakou

veľkosťou písma, ako bolo písmo použité žalovaným v titulku článku „Firme B. R. sa v pandemickom
roku finančne darilo, zisk nafúkol o desiatky percent“ zo dňa 10.9.2021, do pätnástich
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 50.000,-- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a napokon vo výroku III. priznal žalobcovi
voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

1.2. Pri odôvodnení rozsudku súd postupoval podľa ustanovenia § 275 C.s.p. Mal za to, že boli
kumulatívne splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie uvedené v ustanovení §
273 písm. a/, b/, c/ C.s.p. Zdôraznil, že na výzvu obsiahnutú v uznesení zo dňa 14.9.2022 adresovanú
žalovanému,ktoréuzneseniežalovanýspolusožalobou,jejprílohami,poučenímzostranysúdu,prevzal
dňa 8.10.2022, aby sa v lehote 15 dní písomne k žalobe vyjadril a ak uplatnený nárok v
celom rozsahu neuznáva, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré

sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 167 ods. 1, ods. 2 C.s.p.), žalovaný sa
písomnevsúdomstanovenejlehotekžalobenevyjadril,nepredložilžiadneprostriedkyprocesnejobrany.V danom uznesení súd zároveň poučil žalovaného o následkoch nesplnenia si uloženej povinnosti bez
vážneho dôvodu, a síce o možnosti súdu aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa §
137 písm. a/ C.s.p. rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie (§ 273 C.s.p.).

1.3. Výrok o trovách konania súd odôvodil ustanovením § 255 ods. l, § 262 ods. 2 C.s.p. a úspešnosťou
žalobcu.
1.4. Zároveň dal stranám sporu zákonné poučenie (§ 356 písm. b/, § 277 ods. l, ods. 2, ods. 3
C.s.p.). Rozsudok bol účinne doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 25.1.2023, žalovanému dňa
27.1.2023 (po uplynutí úložnej lehoty). Do elektronickej schránky súd prvej inštancie rozsudok odoslal

dňa 9.1.2023.

2. Proti tomuto rozsudku pre zmeškanie podal odvolanie žalovaný podaním zo dňa 20.1.2023, majúc
za to, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b/ C.s.p.), pretože
1./ žalobcove tvrdenia uvedené v žalobe nie sú hodnoverne preukázané, sú postavené výlučne na
subjektívnom výklade žalobcu a nemajú oporu v ním navrhnutých dôkazoch, a teda nebol riadne

preukázaný skutkový stav, na podklade ktorého súd vydal rozsudok; 2./ skutkový stav, na podklade
ktorého súd priznal rozsudkom žalobcovi ním uplatnené nároky, je už na prvý pohľad sporný, čím bolo
porušené jeho právo na spravodlivý proces a ohrozené základné princípy fungovania právneho štátu.
Súd je povinný skúmať podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.
2.1. Žaloba trpí vadami a nedostatkom osobitných náležitostí, ktoré zákon na posúdenie žaloby a

osobitne na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 132 C.s.p.) vyžaduje. Nie je náležite a nesporne
preukázaný skutkový stav, a teda nie sú splnené základné podmienky pre rozhodnutie o nárokoch
žalobcu uvedených v žalobe, osobitne pravdivosť a dôvodnosť jeho tvrdení.
2.2. Ani formálne splnenie všetkých podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie nestačí na vydanie
rozsudku pre jeho zmeškanie. Základom pre vydanie takéhoto rozsudku môžu byť len také žalobné

tvrdenia, ktoré vedú k záveru, že podľa nich možno výrokom rozsudku priznať práve to plnenie, ktorého
sa žalobca domáha. Neúplné tvrdenia, u ktorých nie je možné taký záver vyvodiť, alebo tvrdenia, ktoré
sú so žalobným návrhom v rozpore, neumožňujú vyhovieť návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného. V tejto súvislosti odkázal na Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck,
2022, s. 1336, marg. č. 5. Keďže sa nevyjadril v súdom uloženej lehote, súd mal možnosť vydať

rozsudok pre zmeškanie. Avšak vzhľadom na závažnosť zásahu do jeho (žalovaného) procesných práv,
do jeho ústavných práv, nemôže vydanie rozsudku pre jeho zmeškanie legitimizovať argumentácia, že
zákon výslovne neukladá súdu povinnosť zaoberať sa vhodnosťou vydania kontumačného rozsudku v
podmienkach konkrétnej procesnej situácie.
2.3. Nesprávnosť automatického vydávania kontumačných rozhodnutí je podčiarknutá gramatickým

výkladom Civilného sporového poriadku, ktorý pri rozsudkoch pre zmeškanie vydaných pred nariadením
pojednávania dáva súdu možnosť, nie povinnosť, na rozdiel od § 274 C.s.p., na jeho vydanie. V
tejto súvislosti odkázal na judikatúru ŠŤASTNÝ, Peter, ŠTEVČEK, Marek. § 273 [Charakter rozsudku pre
zmeškanie a podmienky na jeho vydanie]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana,
MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAČOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2.

vydanie.Praha:C.H.Beck,2022,s.1118,marg.č.1,zákonč.460/1992Zb.ÚstavaSlovenskejrepubliky,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cbdo 50/2019, uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 4.6.2019, sp.zn. I. ÚS 233/2019. V ďalšom sa odvolateľ venoval veci samej,
žalobcom v žalobe tvrdeným a nepreukázaným skutočnostiam.
2.4. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

3.Žalobcavosvojomvyjadreníkodvolaniužalovanéhonavrholnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil ustanovenie § 273 C.s.p.,
tiež to, že žalovaný účelovo formuluje a skresľuje argumentáciu. Ako vyplýva z komentára k citovanému

zákonnému ustanoveniu nevyžaduje sa, resp. je pojmovo vylúčené, viazať v tejto fáze konania vydanie
kontumačného rozsudku na návrh žalobcu; ide výlučne len o procesnú možnosť súdu, ktorý je viazaný
len princípom procesnej ekonómie. Napriek tomu však bude pravidlom vydanie takéhoto kontumačného
rozsudku, a len v špecificky odôvodnených prípadoch sa odporúča pokračovať v konaní. Ak súd prikročí
k pravidlu vydania kontumačného rozsudku, podmienky § 273 C.s.p. musia byť splnené kumulatívne.

3.1. Ide jednoznačne o žalobu na plnenie, žalovanému bolo doručené uznesenie, ktorým mu bola
uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe, označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
žalovaný bol o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie poučený, a teda boli splnené všetky
podmienky pre rozhodnutie podľa ustanovenia § 273 C.s.p. Žalovaným prezentované tvrdenie, že nieje nesporne preukázaný skutkový stav, nie je podmienkou vydania rozsudku pre zmeškanie. V tomto
štádiu súd nevykonáva dokazovanie, pretože si žalovaný nesplnil svoju povinnosť a k žalobe sa vôbec
nevyjadril, a teda skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel. Podľa ustanovenia § 151 ods. l C.s.p. sa preto

považujú za nesporné. Argumentácia žalovaného týkajúca sa výpovede žalobcu je až absurdná, pretože
žalovaný hodnotí nevykonaný dôkaz (výsluch žalobcu) a tvrdí, že výsluchom žalobcu by nemohlo byť
preukázané akékoľvek tvrdenie; dokazovanie nebolo vykonané a rozsudok pre zmeškanie je procesným
dôsledkom nečinnosti žalovaného. V predmetnej veci boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného, žaloba jednoznačne spĺňa všetky náležitosti, nakoľko súd ho nevyzval na

odstránenie vád žaloby postupom podľa ustanovenia § 129 C.s.p.
3.2. Splnenia podmienok potrebných pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sa netýka ani argumentácia
žalovaného v tom, že považuje žalobu a nároky žalobcu za nedôvodné a skutkovo právne nesprávne.
Svoju nečinnosť sa snaží účelovo interpretovať ako zásah do jeho procesných práv, avšak takáto
argumentácia nemôže obstáť, pretože žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k žalobe, riadne uplatňovať
svoje procesné práva, o dôsledkoch svojho konania/nekonania bol riadne poučený.

3.3. Žalovaným citované rozhodnutia sa nedajú aplikovať v predmetnej veci. Nález sp.zn. III. ÚS
373/2020 bol vydaný vo veci, kde súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie vo veci, kde
bolo predmetom sporu aj určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Išlo teda o typ žaloby,
o ktorej rozsudkom pre zmeškanie vôbec nemožno rozhodnúť. Nález sp.zn. III. ÚS 121/2021 sa týkal
skutkového stavu, kedy sa konateľka žalovanej strany nedostavila na pojednávanie bez ospravedlnenia,

nakoľko bola hospitalizovaná pre problémy so srdcom, na pojednávanie sa dostavil jej syn, nejednalo
sa o prvé pojednávanie a žalovaná strana bola v spore dovtedy aktívna. Rozhodnutie Ústavného súdu
Českej republiky sp.zn. I. ÚS 2656/12 je založené na skutkovom stave, kedy žalovaná strana
podala odpor proti platobnému rozkazu, bola v spore aktívna, tvrdila zánik nároku zápočtom, ale o
termíne pojednávania sa nedozvedela od svojho právneho zástupcu, a preto sa naň nedostavila, čo súd

neuznal ako ospravedlniteľný dôvod, pričom ústavný súd hodnotil aj aktivitu sťažovateľky.
3.4. Argumentácia žalovaného v predmetnej veci je zavádzajúca, snaží sa domôcť práv, ktoré mu
nepatria. Od začiatku bol v spore nečinný, doslova odignoroval uznesenie súdu, neexistuje žiaden
zákonný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku. Snaží sa poprieť skutkové tvrdenia uvedené v
žalobe, uvádza vlastné skutkové tvrdenia, čo je v tomto štádiu sporu nemožné. Túto argumentáciu,

dôkazy, mal žalovaný uvádzať vo vyjadrení k žalobe.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní, na odvolacom návrhu.
Ďalej dôvodil, že zákon pripúšťa podanie odvolania proti rozsudku pre zmeškanie v prípade, ak neboli
splnené podmienky na jeho vydanie. Nimi nie sú nevyhnutne len podmienky osobitne zakotvené pre

vydanie tohto rozsudku (§ 273 C.s.p.), ale aj procesné podmienky (podmienky konania) platné pre každé
súdne konanie, za ktorých splnenia môže súd konať vo veci. Odvolací súd posudzuje, či boli splnené
dôvody, resp. podmienky, na vydanie takéto rozhodnutia, k čomu v odvolaní predložil rozsiahlu právnu
argumentáciu, aktuálnu judikatúru, ktorú ďalej vo vyjadrení doplnil. Popiera, žeby zavádzal súd, snaží sa
len legitímne presadiť svoje práva vo veci a poukázať na to, že v právnom štáte nie je možné právoplatne

vyhrať spor (aj keď na podklade vydaného rozsudku pre zmeškanie) na podklade žaloby, ktorá aj bez
akéhokoľvek bližšieho preskúmania neobsahuje základné zákonom požadované náležitosti v podobe
pravdivého a úplného preukázania rozhodujúcich skutočností a predloženie dôkazov preukazujúcich
tieto skutočnosti. Pri existencii týchto vád nemal byť rozsudok vydaný.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu
žalovaného. Námietky žalovaného považuje len za formálne, ich obsah zodpovedá skôr vyjadreniu k
žalobe, ktoré žalovaný svojvoľne a bez akéhokoľvek ospravedlnenia nepodal. Skutočnosť, že žalovaný
sa zameral na popretie skutkových tvrdení uvedených v žalobe a nie na (ne)splnenie procesných
podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, jednoznačne vyplýva aj z dôkazov, ktoré žalovaný

spolu s odvolaním predložil. Ide najmä o články z Denníka N, resp. iných médií; dané sa nevzťahuje k
procesným podmienkam. Zopakoval, že žalovaný mal možnosť riadne sa vyjadriť k žalobe, ku všetkým
skutkovým tvrdeniam, k uplatnenému nároku, k navrhnutým dôkazom, čo žalovaný odignoroval. V
odvolaní sa snaží uvádzať argumentáciu, ktorá patrí do vyjadrenia k žalobe. Účelovo sa snaží navodiť
dojem, že žaloba má vady, čo obstáť nemôže. Žaloba obsahuje všetky obligatórne náležitosti, je v

nej uvedený komplexný opis rozhodujúcich skutočností, uplatnený nárok je riadne zdôvodnený. Nejde
o nárok na náhradu škody, ktorý by bolo možné odôvodniť konkrétnym matematickým výpočtom, ale
jedná sa o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom nárok je podrobne odôvodnený s poukazom
na kritériá, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Žalovaný sa v odvolacom konaní snaží poprieť skutkové tvrdenia a vydávať to za dôvody pre zrušenie
rozsudku pre zmeškanie z dôvodu nedostatku procesných podmienok. V podanej žalobe priamo uvádza
článok a vychádza z výrokov žalovaného obsiahnutých v článku. Tvrdenia žalovaného (svojvoľný a

mimoriadne zavádzajúci výklad právnej úpravy rozsudku pre zmeškanie, poučenie súdu o tom, že
vydanie rozsudku pre zmeškanie nie je obligatórne) nepreukazuje, žeby v danom prípade neboli
splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Odvolateľ dáva svojský výklad aj vo vzťahu
k aplikácii rozhodnutí súdov, kedy sa snaží negovať relevantnosť skutkového základu, z ktorého
rozhodnutie vychádza. Skutkový základ má nepochybne podstatný význam pre posúdenie, či dané

rozhodnutie možno aplikovať na inú právnu vec. Právnu vetu od skutkového stavu, za ktorého bola
vytvorená, nemožno jednostranne oddeliť a neprihliadať na skutkové okolnosti vyslovenia právneho
posúdenia. Skutkový základ v žalovaným prezentovaných rozhodnutiach neumožňuje ich aplikáciu na
daný skutkový a právny stav.

6. Ďalšie vyjadrenia predložené neboli.

7. Odvolací súd preskúmal vec [§ 379, § 380 ods. l C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok; C.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné odmietnuť ako
odvolanie, ktoré bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému prípustné nie je (§ 386 písm. c/ C.s.p.).

8.1. Podľa § 273 C.s.p. súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a/ rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ uznesením uložil žalovanému povinnosť v
určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a

žalovanýtútopovinnosťbezvážnehodôvodunesplnil,b/vuznesenípodľapísmenaa/poučilžalovaného
o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie
a c/ doručil uznesenie podľa písmena a/ žalovanému do vlastných rúk.
8.2. Podľa § 137 písm. a/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

9. Citované procesné ustanovenie upravuje osobitný spôsob ochrany žalovaného proti rozsudku pre
zmeškanie vo forme jeho návrhu na jeho zrušenie. Nemožno totiž vylúčiť, že na strane žalovaného
môže dôjsť v čase určenom na vyjadrenie sa k žalobe k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru,
alebo okolnosti spôsobenej samotným žalovaným, respektíve inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká
súdom mu uložené povinnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 30.6.2010, sp.zn.

4 Cdo 184/2009, m.m. poukázal na to, že z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť,
že ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane
(neboli mu vopred známe), a tie boli príčinou, že sa nemohol vyjadriť, že sa nemohol ospravedlniť,
prípadne požiadať o poskytnutie ďalšej lehoty, a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvody
ospravedlňujúce zmeškané konanie. V tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné

predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (zákonná úprava vychádza z prezumpcie
správnosti rozsudku, pričom v danej veci bude prieskum splnenia podmienok pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie predmetom samostatného odvolacieho konania na základe odvolania žalovaného proti
kontumačnému rozsudku), ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané
žalovaným možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní (tu

nevyjadrenie sa k žalobe); samozrejme za predpokladu, že tieto skutočnosti aj žalovaný skutočne tvrdí.

10. Z obsahu spisu zostalo nepochybné, že o nárokoch žalobcu presne vymedzených v žalobe súd
prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného dňa 9.1.2023, č.k. 24 C 62/2022-32,
podľa ustanovenia § 273 C.s.p. pred nariadením pojednávania majúc za to, že boli splnené všetky

podmienky pre takéto rozhodnutie. S názorom súdu prvej inštancie a jeho záverom sa stotožňuje aj
odvolací súd. Z obsahu spisu rovnako nepochybne vyplýva, že žalobca sa domáha splnenia povinnosti
žalovaným, že uznesením zo dňa 14.9.2022, č.k. 24 C 62/2022-24, ktoré bolo žalovanému účinne
doručené dňa 8.10.2022, uložil žalovanému v lehote 15 dní od doručenia uznesenia povinnosť v určenej
lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti

na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
V uznesení bol žalovaný zároveň poučený o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa ustanovenia § 273 C.s.p. Žalovaný túto povinnosť bez
vážneho dôvodu, napokon vôbec nevysvetlil prečo, nesplnil. Pojednávanie súd nariaďovať nemusel.11.1. Vydanie rozsudku pre zmeškanie sa viaže na splnenie procesných podmienok v predmetnej
právnej veci vymedzených v ustanovení § 273 C.s.p., nie hmotnoprávnych podmienok viažucich sa k

žalobe. Proti kontumačnému rozsudku je prípustný riadny opravný prostriedok (len) za predpokladu,
že neboli splnené podmienky (procesné) na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b/ C.s.p.); vo
vzťahu k predmetnej právnej veci podmienky upravené v ustanovení § 273 C.s.p. Žalovaný v odvolaní
síce tvrdil, že neboli splnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, ale v celom odvolaní sa
venoval len nárokom žalobcu vo veci samej. Na to, aby žalovaný zvrátil účinky kontumačného rozsudku,

v lehote 15 dní od doručenia rozsudku musel tvrdiť, čo sa absolútne nestalo, že neboli splnené procesné
podmienky na jeho vydanie vyžadované ustanovením § 273 C.s.p., a síce že mu uznesenie zo dňa
14.9.2022, č.k. 24 C 62/2022-24, doručené nebolo, že mu ním nebola uložená rozhodujúca povinnosť,
že nebol riadne poučený, resp. že uloženú povinnosť nemohol splniť pre vážne, a presne aké, dôvody;
tieto dôvody absolútne netvrdil a ani nepreukázal. Z týchto dôvodov nenavrhoval kontumačný rozsudok
zrušiť. Len takéto dôvody žalovaným tvrdené a následne preukázané by boli spôsobilé odôvodniť, že

neboli splnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, ktoré by zároveň (následne) odôvodnili
aj prípustnosť odvolania proti kontumačnému rozsudku (proti rozhodnutiu súdu vo veci samej).
11.2. V danom štádiu konania súd posudzuje len to, môže posudzovať len to, či okolnosti uvádzané
a preukázané žalovaným možno považovať za ospravedlniteľný dôvod pre nesplnenie (procesných)
povinností uložených súdom a vyplývajúce pre žalovaného z ustanovenia § 273 C.s.p.

12. Keďže teda žalovaný v podaní označenom ako odvolanie proti rozsudku ani len netvrdil, nie
to preukázal, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa
ustanovenia § 273 C.s.p., potom nastala pre vec rozhodujúca ďalšia podstatná právna skutočnosť, a
síce že proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava V) zo dňa

9.1.2023, č.k. 24 C 62/2022-32, nie je prípustný riadny opravný prostriedok. Ním v odvolaní označené
rozhodnutia nemožno aplikovať v prejednávanej veci už len z dôvodu, že dané rozhodnutia neboli
založené na absolútnej pasivite žalovaného, na nerešpektovaní súdneho rozhodnutia. Absolútne bez
právneho významu v tomto štádiu konania je tvrdenie žalovaného v tom, že žaloba nemá zákonné
náležitosti, že žalobca svoje tvrdenie dostatočným spôsobom nepreukázal, pretože tieto dôvody by boli

spôsobilé odôvodniť jeho odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej za predpokladu, že
by skutočne boli dôvody vylučujúce procesné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie uvedené
v ustanovení § 273 C.s.p.; ako je uvedené vyššie, žalovaný také dôvody ani len netvrdil.

13. Žalovaný nebol dostatočne opatrný pri ochrane svojich práv, svoju absolútnu pasivitu nemôže

zohľadňovať vo svoj prospech. Na tomto mieste odvolací súd považuje za dôvodné poukázať na potrebu
dodržania zásady vigilantibus iura scripta sunt. Uvedená zásada vo svojej podstate znamená, že práva
patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,

aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje
práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
4.6.2019, sp.zn. I. ÚS 233/2019). S poukazom aj na uvedenú zásadu a potrebu jej dodržiavania odvolací
súd považuje za nedôvodné odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa porušenia práva na spravodlivý
proces súdom prvej inštancie.

14. Zhrnúc všetko vyššie uvedené v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné (procesné)
podmienky pre rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ich splnenie zakladá dôvod
na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, pre jeho absolútnu pasivitu. Súd nevykonáva
dokazovanie, ktoré by malo vplyv na merito veci tak, ako v priebehu „riadneho“ konania.

Dôvody, pre ktoré bolo možné v danej veci podať odvolanie, ako je uvedené vyššie, naplnené neboli.
Existencia zákonného dôvodu je podmienkou prípustnosti odvolania. Znamená to, že ak odvolací súd
dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí odvolanie odmietnuť v zmysle ustanovenia §
386 písm. c/ C.s.p., pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (odvolanie by
bolo prípustné iba v prípade, ak by neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre

zmeškanie žalovaného), o čo ide aj v prejednávanej veci. V nadväznosti na uvedené a skutočnosť,
že žalovaný dôvod prípustnosti odvolania ani len netvrdil, nieto nepreukázal, odvolací súd rozhodol
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a odvolanie žalovaného proti rozsudku prezmeškanie odmietol. Pre túto skutočnosť odvolací súd potom nemal zákonnú možnosť zaoberal sa
vecnými dôvodmi odvolania proti rozsudku vo veci samej.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi aj v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa
ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011, § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).