Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120204594
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7120204594.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja
bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, IČO: 31 749 542, zastúpený GARAJ & Partners
s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 8079/2A, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 951
125, proti žalovaným, v 1. rade: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., v 2. rade: F. G.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., v 3. rade: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX
E., o zaplatenie 11.534,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného v 2. rade
proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 29Cb/31/2020-330 zo dňa 09.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I.ZrušujerozsudokMestskéhosúduKošice,č.k.29Cb/31/2020-330zodňa09.10.2023vnapadnutomIII.
a IV. výroku a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Odmieta odvolanie žalovaného v 2. rade.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému v 2. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. MestskýsúdKošice(ďalejlensúdalebosúdprvejinštancie)napadnutýmrozsudkomrozhodoltak,že:

I. Žalovaný v II. rade je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 11.534,61 eur spolu so zmluvným
úrokom ku dňu 16.3.2017 vo výške 1568 eur a úrokom z omeškania vo výške 191,36 eur, zmluvným
úrokom vo výške 3 % p. a. z istiny vo výške 11.534,61 eur od 11.5.2017 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 9,05 % p. a. z istiny vo výške 11.534,61 eur od 11.5.2017 do zaplatenia, zmluvne
dohodnutú pokutu vo výške 1.310,26 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 337,39
eur.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v II. rade v rozsahu 100 %
III. Žalobu voči žalovanému v I. rade a žalovanému v III. rade zamieta.
IV. Žalovanému v I. rade a žalovanému v III. rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca pôvodne žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1., 2. a 3. rade

na zaplatenie istiny vo výške 11.534,61 eur spolu so zmluvným úrokom ku dňu 25.07.2015 vo výške
1.274,83 eur, s úrokom z omeškania ku dňu 25.07.2015 vo výške 170,90 eur, s úrokom z omeškania
vo výške 9,05 % p.a. istiny vo výške 11.534,61 eur od 26.07.2015 do zaplatenia a spolu s nákladmi
spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 337,39 eur s tým, že plnením jedného z týchto žalovaných
zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia. Zároveň žalobca
žiadal, aby boli žalovaní zaviazaní na náhradu trov právneho zastúpenia s tým, že plnením jedného

zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia.3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade a A. H. C., I. J. uzavrel zmluvu o poskytnutí
podpory vo forme úveru č. 802/4472/1998, na základe ktorej bola žalovanému v 1. rade a H. C.
poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 16.596,96 eur (pôvodne 500.000 Sk) (ďalej len „Zmluva o

podpore“) a nenávratný príspevok vo výške 4.979,09 eur (pôvodne 155.000 Sk) pri základnej úrokovej
sadzbe 3 % p.a. s dobou splatnosti 30 rokov.

3.1. Podľa článku VII. bod 7.1. zmluvy o podpore, návratnosť poskytnutého úveru bola zabezpečená
ručením tretích osôb a to žalovaného v 2. a 3. rade. Ručitelia sa zaviazali uspokojiť záväzok dlžníka voči

fondu a to v celosti, alebo jeho nesplatenej časti vrátane jeho úroku, ako aj nenávratného príspevku, ak
dlžník zvlášť hrubým spôsobom porušil ustanovenia zmluvy a ak dlžník neuspokojí na osobitnú písomnú
výzvu pohľadávku fondu. V zmysle článku VII. bod 7.2. zmluvy podpísaní ručitelia ručia za celý dlh
spoločne a nerozdielne fondu a to po celú dobu až do splatenia úveru.

3.2. Na majetok dlžníčky H. C. bol dňa 25.07.2015 vyhlásený konkurz. V nadväznosti na uvedenú

skutočnosť sa žalobca v podanej žalobe odvolával na § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), v zmysle ktorého
nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú
majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za
splatné,aktentozákonneustanovujeinak.Nazákladeuvedenéhosplatnosťpohľadávkyžalobcunastala

dňa 25.07.2015.

3.3. K preukázaniu vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v 2. a 3. rade žalobca poukázal na úpravu
ručiteľských záväzkov v Obchodnom zákonníku. Zákonnou podmienkou domáhania sa plnenia od
ručiteľa je skutočnosť, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to

veriteľ písomne vyzval. Táto výzva nie je potrebná v dvoch výnimkách, pričom jednou z nich, na ktorú sa
odvoláva žalobca, je situácia keď je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní. Obchodný zákonník
priamo uvádza ako príklad nepochybnosti o nesplnení záväzku vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.
Žalobca poukázal na to, že po vyhlásení konkurzu na dlžníka ručiteľ vystupuje voči veriteľovi ako
prioritný dlžník a subsidiarita ručenia sa stráca. Vyhlásením konkurzu na majetok H. C. sa stala splatná

pohľadávka žalobcu voči obom pôvodným dlžníkom, vzhľadom na to, že ide o spoločný záväzok.
Pohľadávka sa stala splatná rovnako aj voči obom ručiteľom, keďže inštitút ručenia sa vyznačuje
akcesoritou a práve z jej charakteru vyplýva, že existencia záväzku ručiteľa je existenčne závislá od
hlavného záväzku - ak nastane splatnosť pohľadávky, ktorej splnenie ručiteľ zabezpečuje, splatnosť má
účinky aj voči osobe ručiteľa. Žalobca prihlásil svoju pohľadávku v konkurze, ktorý je vedený pod sp.

zn. 31K/40/2015 na Mestskom súde Košice a v ktorom je v súčasnosti ustanovený správca konkurznej
podstaty JUDr. Gabriel Šoltés. Pohľadávka nebola správcom popretá, avšak nárok žalobcu v konkurze
doposiaľ nebol uspokojený.

3.4. Žalobca vyslovil názor, že pri zmluve o úvere nejde o čiastkové plnenia, pri ktorých sa splátky

premlčujú samostatne podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale jedná sa o jedno plnenie aj
keď bolo plnenie dohodnuté v splátkach a preto za lehotu splatnosti pohľadávky považuje lehotu na
splatenie celého úveru. V danom prípade premlčacia doba začína plynúť po lehote splatnosti celého
úveru. Zároveň poukázal na to, že úroky, na ktoré je dlžník zaviazaný pri zmluve o úvere sú súčasťou
peňažného záväzku a preto omeškaním s plateným týchto úrokov vzniká veriteľovi právo na úroky z

omeškania. V tomto prípade sa nejedná o tzv. úroky z úrokov. Žalobca požadoval úroky z omeškania v
sadzbe 9,05 % p. a. a popritom náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

3.5. K povahe záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy o podpore žalobca
uviedol, že keďže sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je uvedená v § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného

zákonníka ako absolútny obchod, zmluva sa spravuje Obchodným zákonníkom. Na podporu tohto
tvrdenia sa v konaní odvolával na viaceré rozhodnutia súdov vyššej inštancie - uznesenie NS SR sp.
zn. 5Cdo/120/2010 zo dňa 29.03.2012, KS PO sp. zn. 9Co/61/2016 zo dňa 29.06.2017, KS PO sp. zn.
19Co/128/2016 zo dňa 29.06.2017, KS ZI 9Co/277/2016 zo dňa 26.01.2017 a ďalšie.

4. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.12.2020, v ktorom voči uplatnenému
nároku vzniesol námietku premlčania a z uvedeného dôvodu považoval uplatnený nárok za nedôvodný.4.1. Žalovaný v 2. rade sa k podanej žalobe vyjadril tak, že nemá žiadne výhrady, protinávrhy, iné
pripomienky ani doplňujúce informácie.

4.2. Žalovaný v 3. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.08.2020 potvrdil existenciu zmluvy
o poskytnutí podpory uzavretú medzi žalobcom, žalovaným v 1. rade a H. C. vo forme úveru a
nenávratného príspevku. Uviedol, že ho žalovaný v 1. rade pri podpise zmluvy ubezpečoval, že sa jedná
iba o formalitu, že si bude svoje povinnosti riadne plniť a že žalovaný zdôraznil, že ručenie bude len
dočasné a po skolaudovaní stavby, v súvislosti s ktorou bol poskytnutí úver bude zriadené záložné právo

v prospech žalobcu a ručenie sa tým zruší. Uvedeným vyjadrením žalovaný v 3. rade potvrdil existenciu
uzavretej zmluvy aj ručiteľského záväzku. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že podľa informácií, ktoré mu
boli poskytnuté, žalobca odstúpil od zmluvy dňa 16.03.2017. Voči uplatnenému nároku žalobcu preto
vzniesol námietku premlčania a z uvedeného dôvodu považoval uplatnený nárok za nedôvodný.

5. Žalobcapodanímzodňa03.03.2023doručilsúduodstúpenieodzmluvyopodporezodňa16.03.2017

spolu s doručenkou od žalovaného v 1. rade a zároveň aj poslednú výzvu pred odstúpením od
zmluvy o úvere zo dňa 07.07.2015, ktorou vyzval žalovaného v 1. rade., aby v lehote 15 dní odo dňa
doručenia výzvy doručil potrebné podklady pre riadne splnenie povinnosti ohľadom zriadenia záložného
práva k financovanej nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Uvedenú povinnosť si žalovaný v 1. rade
nesplnil. Predmetná výzva bola pred odstúpením od zmluvy o úvere zasielaná žalovanému v 2. rade a

žalovanému v 3. rade, k čomu žalobca taktiež predložil doručenky. Následne žalobca pred odstúpením
od zmluvy zaslal všetkým žalovaným aj mimoriadnu výzvu zo dňa 26.10.2016. K zriadeniu záložného
právapodľazmluvynedošlo.Žalobcavyzývalžalovanýchnaúhradudlhuatovýzvouzodňa22.01.2020.
Žalovaní boli k dátumu odstúpenia od zmluvy o podpore v omeškaní s úhradou 32. mesačných splátok,
čím došlo k splneniu podmienky ustanovenia článku VIII. bod 4. zmluvy o podpore oprávňujúcej žalobcu

k odstúpeniu od Zmluvy o podpore. Žalobca predložil súdu potvrdenia o doručení odstúpenia od zmluvy
všetkým žalovaným a k námietke premlčania sa vyjadril nasledovne: Žalovaný v 1. rade si odstúpenie
od zmluvy o úvere neprevzal v odbernej lehote, a táto sa následne žalobcovi vrátila dňa 10.04.2017.
Od uvedeného dátumu vrátenia zásielky začala plynúť podľa žalobcu aj samotná premlčacia lehota a
žaloba bola podaná súdu dňa 03.04.2020. Žalobca zároveň poukázal v súvislosti s úrokom z omeškania

na § 506 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je oprávnením veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy
aj s úrokmi. Požiadavka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (dlžnú sumu) vyplýva zo zmluvy o úvere.
Aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj
po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Žalobca mal za to, že Obchodný zákonník po odstúpení od
zmluvy požaduje vrátenie nielen dlžnej sumy, ale aj úrokov ako tzv. ceny poskytnutých peňazí. Preto je

opodstatnené, aby po odstúpení od zmluvy o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníka dlžník naďalej
platil tak úroky z úveru, ako aj úroky z omeškania, ktoré sú buď zmluvne dojednané, alebo zákonné.
Žalobca v rámci predmetného vyjadrenia poukázal aj na zmluvnú pokutu dojednanú v zmluve, v prípade
naplnenia bodu 8.4 zmluvy a to vo výške 10 % z celej dlžnej sumy v termíne do 30 dní od doručenia
výzvy dlžníkovi. Zmluvnú pokutu vyčíslil na sumu 1.310,26 eur.

5.1. Súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 20.06.2023 a to tak, že: Žalovaný v
1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 11.534,61
eur spolu so zmluvným úrokom ku dňu vo výške 1.568 eur a úrokom z omeškania vo výške 191,36 eur,
zmluvným úrokom vo výške 3 % p. a. z istiny vo výške 11.534,61 eura od 11.05.2017 do zaplatenia,

úrokom z omeškania vo výške 9,05 % p. a. z istiny vo výške 11.534,61 eur od 11.05.2017 do zaplatenia,
zmluvne dohodnutú pokutu vo výške 1.310,26 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
337,39 eur.

6. Súd prvej inštancie v ďalšom citoval ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d), § 262, § 263 ods. 1 ObZ, §

46 ods. 1 ZKR, § 306 ods. 1 ObZ, § 48 ods. 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 457 OZ, § 150 ods. 1, § 151
ods. 1, § 153 ods. 1, § 154 CSP, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 ObZ, § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR
č. 21/2013 Z.z. a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
6.1. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie primárne posudzoval otázku, akú povahu
mala stranami sporu uzatvorená Zmluva o poskytnutí podpory č. 802/4472/1998 ( č. l. 10 - 14 ).

Poukázal na konštantnú judikatúru NS SR, v zmysle ktorej uzatvorený právny vzťah je treba považovať
za obchodnoprávny vzťah. Zároveň akcentoval na obsah uvedenej zmluvy, najmä čl. VII. Záručné
podmienky, čl. X. Náhrada škody a čl. XII. Osobitné a záverečné ustanovenia zmluvy odkazuju na právnu
úpravu Občianskeho zákonníka a čl. XII. bod 12.3 druhá veta, podľa ktorého „Vzájomné vzťahy sa riadiaaj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi najmä Občianskym zákonníkom.“ Vychádzajúc
z uvedeného súd posúdil otázku premlčania nároku žalobcu voči žalovanému v 1., 2. a 3. rade podľa
právnej úpravy upravenej v Občianskom zákonníku.

6.2. V ďalšom súd uviedol, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade boli v konaní nečinní a okrem uplatnenia
hmotnoprávnej námietky premlčania zo strany žalovaného v 1. a 3. rade, žiadne iné právne relevantné
skutočnosti z ich strany neboli súdu predložené. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, zo strany súdu
mu boli doručené všetky podania týkajúce sa veci vrátane uznesení podľa ustanovenia § 167 CSP,

avšak z jeho vyjadrenia bolo zrejmé, že k uplatnenému nároku žalobcu nemá protinávrhy, výhrady.
Súd teda posudzoval vec s prihliadnutím na zmenu žaloby žalobcu, a to podľa nároku žalobcu z titulu
odstúpenia od zmluvy zo dňa 16.03.2017, ktoré bolo doručené žalovanému v 1. rade, avšak ten si
zásielku neprevzal a bola vrátená žalobcovi dňa 10.4.2017. Žalovanému v 2. rade bolo odstúpenie
od zmluvy doručené dňa 20.3.2017 a žalovanému v 3. rade dňa tiež 20.3.2017. Nakoľko odstúpenie
od zmluvy predstavuje hmotnoprávny úkon, jeho účinky nastali momentom, kedy sa dostal k jeho

adresátovi. Žaloba bola podaná na súde dňa 3.4.2020. Súd prvej inštancie následne dospel k záveru,
že v konaní nebolo sporné, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade nesplácali poskytnutý úver a dostali sa s
jeho jednotlivými splátkami do omeškania. Podľa súdu nebolo sporné ani to, že zo strany žalovaného
došlo k odstúpeniu od Zmluvy o poskytnutí podpory dňom 16.3.2017. Uviedol, že v súlade s uvedením
podľa bodu 35 tohto rozsudku na premlčanie nárokov žalobcu bolo potrebné aplikovať občianskoprávne

ustanovenia o premlčaní, pričom odstúpením od Zmluvy o poskytnutí podpory sa zmluva od počiatku
zrušila v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 OZ a jednotlivým účastníkom zmluvy vznikla povinnosť vydať
si navzájom čo si plnili podľa ustanovenia § 457 OZ, teda ich vzájomné nároky sa dostali do právneho
režimu bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 OZ a na uplatnenie nárokov z takto zrušenej
zmluvy sa vzťahuje osobitná dvojročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 OZ. Nebolo

tiež podľa súdu sporné, že žalobca v čase odstúpenia od zmluvy vedel o existencii bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaných, preto mu premlčacia lehota začala plynúť doručením odstúpenia o
zmluvy podľa bodu 38 tohto rozsudku.

6.3. Nakoniec súd prvej inštancie uviedol, že rozhodujúcim v danom konaní nebola ani tak otázka

charakteru Zmluvy o poskytnutí podpory ( či spadá pod občianske resp. obchodné právo ) ale otázka
aplikácie noriem upravujúcich premlčanie. Teda či sa nároky z uvedenej zmluvy premlčujú podľa
občianskeho resp. obchodného práva. Súd mal za to, že na premlčanie v danom právnom vzťahu bolo
potrebné aplikovať normy občianskeho práva, pričom žalovaní v 1. a 3. rade v konaní úspešne uplatnili
námietky premlčania a zo strany žalovaného v 2. rade neboli žiadne skutkové tvrdenia žalobcu popreté,

nevyužil žiadne právo procesnej obrany a napriek riadne doručenému predvolaniu sa pojednávania
vo veci nezúčastnil, preto ho zaviazal na plnenie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 CSP tak, ako je

uvedené vo výroku II. a IV. napadnutého rozsudku.
8. Proti výrokom III. a IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie a rovnako proti
rozhodnutiu podal včas odvolanie i žalovaný v 2. rade.
8.1. Žalobca podal odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.
Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne

rozsudok zmeniť a žalobe voči žalovaným v 1. a 3. rade v celom rozsahu vyhovieť.
8.2. Podstatou odvolania žalobcu je tvrdenie, že súd prvej inštancie rozhodnutie nedostatočne odôvodnil
a je nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil. V tomto smere odvolateľ uviedol, že obsah zmlúv o úvere
uzavretých medzi účastníkmi konania, majú obchodnoprávnu povahu a riadia sa ustanoveniami zákona

o ŠFRB, ale právne vzťahy vzniknuté na základe týchto zmlúv o úvere podliehajú obchodnoprávnej
úprave, lebo tieto otázky možno v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka riešiť podľa Obchodného
zákonníka. Pojem „otázka“ použitý v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné vykladať ako
inštitút, v tomto prípade inštitút premlčania, a úpravu tohto inštitútu v Obchodnom zákonníku je potrebné
považovať za ucelenú a od Občianskeho zákonníka nezávislú úpravu.

Súčasne sa nestotožnil s právnym názorom súdu, v zmysle ktorého platným odstúpením sa zmluva
o poskytnutí podpory od počiatku (ex tunc) zrušuje. Vzhľadom na potrebu aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými nie je možné konštatovať, že
platným odstúpením žalobcu od Zmluvy o poskytnutí podpory došlo k jej zrušeniu od počiatku, ergona strane žalobcu nemohlo dôjsť odstúpením k bezdôvodnému obohateniu, čo následne ovplyvňuje
aj dĺžku a plynutie premlčacej doby. Záväzkový vzťah vyplývajúci z úverovej zmluvy je absolútnym
obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, preto na

usporiadanie vzájomných nárokov v súvislosti s odstúpením od zmluvy o úvere nemožno použiť právnu
úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

8.3. V závere odvolania žalobca zhrnul, že právny záver súdu obsiahnutý v rozsudku, v zmysle ktorého
sa pri rozhodovaní o nárokoch žalobcu na úhradu istiny, zmluvného úroku, zmluvnej pokuty, či posúdenie

platnosti odstúpenia od zmluvy budú aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka považuje za prejav
nesprávneho právneho posúdenia veci. Takýto právny názor priamo odporuje výslovnému zneniu
Obchodného zákonníka o absolútnych obchodných záväzkových vzťahoch, ako aj ustálenej judikatúre
a všeobecne rešpektovaným právnym názorom právnych teoretikov. Navyše aplikáciou Občianskeho
zákonníka na zmluvu o poskytnutí podpory medzi žalobcom a žalovanými by došlo k situácii, že sumy,
o ktorých je žalobca presvedčený, že na ich zaplatenie má nárok v súlade so zmluvou a Obchodným

zákonníkom,sataknevrátiado„vnútro-obrátkového“systémuŠtátnehofondurozvojabývaniaanemôžu
byť použité na poskytovanie podpôr/ úverov na bývanie iným žiadateľom (ktorí by možno mali lepšiu
platobnú disciplínu než žalovaní).
Ďalej uviedol, že ustanovenia Obchodného zákonníka (vrátane § 261 ods. 6 a §§ 506, 507, 508) sú
v tomto smere veľmi logické a ich účelom je zabrániť takýmto patovým situáciám, kedy sa veriteľovi

neoplatí využiť právo na odstúpenie od zmluvy, hoci dlžník porušuje svoje povinnosti. Nie je náhoda,
že vzťah zo zmluvy o úvere je absolútnym obchodom, na ktorý je treba vždy aplikovať ustanovenia
tretej časti Obchodného zákonníka. Ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka, vrátane osobitných
ustanovení o odstúpení od zmluvy o úvere, sú totiž nastavené tak, aby veriteľ mohol účinne využiť svoje
právo na odstúpenie od zmluvy a zároveň spravodlivo dostal späť peňažné prostriedky, ktoré dlžníkovi

poskytol, vrátane dohodnutej odplaty za ich poskytnutie, t. j. zmluvného úroku.
Uzavrel, že Zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru je jednoznačne úverovou zmluvou. Ak sa
na ňu nebude aplikovať Obchodný zákonník, ale Občiansky zákonník, bude dochádzať k absurdným
následkom (t. j. k zvýhodňovaniu nedisciplinovaných dlžníkov), ktorým sa zákonodarca snažil predísť
práve zaradením úverovej zmluvy medzi absolútne obchody a tiež osobitnou právnou úpravou

odstúpenia pri zmluve o úvere.
Nakoniec uviedol, že:
- zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru Zákon o ŠFRB komplexne neupravuje, preto vždy musel
byť súčasne aplikovaný aj iný právny predpis – Obchodný zákonník z dôvodu úverov ako absolútnych
obchodov,

- obsah žalobcom uzatvorenej zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru zodpovedá podstatným
častiam zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka,
- právny vzťah zo zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru je tzv. absolútnym obchodom a musí sa
spravovať Obchodným zákonníkom,
- žalobca má nárok na vrátenie úveru aj po odstúpení od zmluvy a zároveň má nárok na zmluvný úrok

až do vrátenia úveru,
- odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

9. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odstúpením žalovaného v 1. rade
od zmluvy o poskytnutí podpory sa zmluva ruší od počiatku, pričom odstúpenie od zmluvy má za

následok zánik pôvodného záväzku akoby k nemu ani nebolo došlo a strany sú povinné si vydať všetko,
čo na základe takéhoto záväzkového vzťahu plnili druhej strane. Ak teda odstúpením od zmluvy o
poskytnutí podpory sa táto ruší od počiatku, nemôže obstáť ani argumentácia o existencii ručiteľského
záväzku žalovaného v 2. rade, ako sekundárneho záväzku popri hlavnom záväzku žalovaného v 1.
rade. Ak hlavný záväzok dlžníka (žalovaného v 1. rade) odstúpením od zmluvy zanikol, rovnako tak

na základe neexistencie hlavného záväzku zanikol aj sekundárny (ručiteľský) záväzok žalovaného v
2. rade. Ručiteľský záväzok žalovaného v 2. rade sa nevzťahuje na povinnosť žalovaného v 1. rade
vydať žalobcovi všetko, čo si navzájom plnili na základe záväzkového vzťahu zaniknutého odstúpením
od zmluvy o poskytnutí podpory.
Zároveň uviedol, že ak súd vyhodnotil námietku premlčania podanú zo strany žalovaných v 1. a 3. rade

ako oprávnenú, vznáša túto námietku aj on, a teda, že nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade je
premlčaný.
K bezdôvodnému obohateniu uviedol, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením právneho dôvodu,ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodne sa obohatí aj ten,
zakohosaplnilo,čopodľaprávamalplniťsám.Anijedenzozákonnomdanýchspôsobovbezdôvodného
obohatenia nemožno vzťahovať na žalovaného v 2. rade. Z tohto dôvodu nemožno oprieť rozsudok súdu

vo veci o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v 2. rade, a to bez
ohľadu na to, či ide o nárok žalobcu premlčaný alebo nepremlčaný.

9.1. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie
vo všetkých odvolaním napadnutých výrokoch zodpovedá príslušným ustanoveniam hmotného práva

a bol vydaný v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami, preto sa v celom rozsahu stotožňuje
s podrobným, zrozumiteľným a vyčerpávajúcim odôvodnením. Má za to, že súd prvej inštancie správne
zistil, právne posúdil i náležite odôvodnil aplikáciu právnej úpravy premlčania podľa zákonných noriem
občianskeho práva a stanovil aj začiatok plynutia premlčacej lehoty a správne konštatoval úspešné
uplatnenie námietky premlčania žalovaným v 3. rade, čoho nepochybným dôsledkom bolo zamietnutie
žaloby voči žalovanému v 3. rade v celom rozsahu.

10. Žalobca v odvolacej replike v podstatnom zotrval na obsahu svojich vyjadrení v odvolaní.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu proti výrokom III.
a A., ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na

prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie
prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

12. Primárne sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými

dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod
uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j., že súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. f),
t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide

o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na

súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup

k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP
ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne

konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajúvykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne

priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

16. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť odvolateľom tvrdených odvolacích dôvodov,
obsahom ktorých boli námietky týkajúce sa porušenia práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové

zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody sú
dané.

17. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

18. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať.

19. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19.1. Odôvodnenie rozsudku je teda tou časťou, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých
dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu
práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní

prípadných opravných prostriedkov.

19.2. Odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení absentuje označenie prostriedkov procesného útoku a
procesnej obrany vykonaných súdom na preukázanie tvrdení strán sporu, ako aj skutkový základ, tedasúhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov
zistených dokazovaním, t.j. vykonaním dôkazov navrhnutých stranami sporu na preukázanie nimi
uvádzaných skutkových tvrdení, ktorý (skutkový základ) súd následne podriaďuje pod príslušné právne

normy s cieľom určiť práva a povinnosť strán sporu (t.j. rozhodnúť o uplatnenom nároku). Súd prvej
inštancie síce uvádza skutkovú a právnu argumentáciu strán sporu a reprodukuje ich vyjadrenia, avšak
napriek tomu, že v bode 21 svojho rozhodnutia odkazuje na zistený skutkový stav, teda stav zistený
súdom, tento v odôvodnení rozhodnutia absentuje.

19.3. Za situácie, keď predmetom odvolacieho prieskumu má byť i odvolateľom tvrdená nesprávnosť
skutkových zistení súdu prvej inštancie, teda posúdenie toho, či z vykonaných dôkazov dospel súd prvej
inštancie k správnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm. f) CSP ), pričom skutkové zistenia
súdomprvejinštancieabsentujú,niejemožnédospieťkzáveruonaplnení/nenaplnenítohtoodvolacieho
dôvodu. Uvedené platí aj pre odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže nie je zrejmé,
„čo“ (aký skutkový stav) bol pod príslušné právne normy podradený.

Tieto nedostatky rozhodnutia sú tak naplnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
keď do práva na spravodlivý proces (ktorého obsah je pomerne široký) možno zahrnúť aj právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, teda na odôvodnenie spĺňajúce atribúty podľa § 220 CSP.

19.4. Zhľadiskaprávnehoposúdeniavzťahustránsporu,jesprávny,ajkeďbližšieneodôvodnený,záver

súdu prvej inštancie, že sa jedná o vzťah obchodnoprávny. Uvedené vyplýva i z rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR č.k. 4Cdo/106/2018 zo dňa 29.04.2019 a 8Cdo/9/2019 zo dňa 29.04.2020, ktorý v analogických
veciach, na základe historického exkurzu úpravy spotrebiteľského práva vo vnútroštátnej právnej úprave
a výklade relevantných ustanovení právnych predpisov dospel k záveru, že ŠFRB je osobitný subjekt
zriadený zákonom na realizáciu podpory štátu v oblasti bytovej politiky zákonom upravenými nástrojmi,

pri ktorej nemá postavenie dodávateľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ním
uzatvorené zmluvy pri realizácií podpory štátu v oblasti bytovej politiky nemajú charakter spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19.5. Vzhľadom na predmet konania, obsah odvolania žalobcu a právne závery súdu prvej inštancie,

považuje odvolací súd za nevyhnutné uviesť, že sa nestotožňuje s právnym posúdením nároku súdom
prvej inštancie ako bezdôvodným obohatením.
Odstúpením od zmluvy v prípade obchodného záväzkového vzťahu totiž zmluva nezaniká od počiatku
(ex tunc), ale až doručením odstúpenia druhej strane (ex nunc). To znamená, že aj keď v dôsledku
odstúpenia zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy ( s výnimkou tých, u ktorých to ustanovuje

zákon alebo zmluva) a plnenie poskytnuté pred odstúpením si strany majú vrátiť (§ 351 ObZ ), toto
plnenie sa nestáva bezdôvodným obohatením, ale ide o vrátenie zmluvného plnenia, pričom v zmysle
§ 351 ods. 1 ObZ zabezpečovací záväzok vyplývajúci z ručenia trvá i naďalej po odstúpení od zmluvy
o úvere.
Súčasne odvolací súd uvádza, že vzhľadom na to, že sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľskú

zmluvu a iné zmluvné dojednania uzavreté v danom smere neboli, platí, že právo na vrátenie plnenia sa
premlčiava vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď oprávnený od zmluvy
odstúpil alebo od momentu keď nastali účinky odstúpenia.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutom III. a IV. výroku ani potvrdiť, ani zmeniť a podľa ustanovenia § 389 ods.
1 písm. b) CSP v uvedenom rozsahu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku
o trovách konania a vec mu vrátil podľa § 391 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v spore,
ktoré bude zodpovedať požiadavkám spravodlivého procesu a bude obsahovať odpovede na všetky pre
rozhodovaný spor podstatné (skutkové a právne) otázky, pretože tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

21. Úlohou súdu prvej inštancie, bude v ďalšom konaní opätovne zistiť skutkový stav a vec právne
posúdiť podľa právnych záverov odvolacieho súdu, pričom primárne bude úlohou súdu prvej inštancie
opätovne posúdiť otázku charakteru daného zmluvného vzťahu, ako aj otázku premlčania a vysporiadať

sa so všetkými relevantnými prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany.

22. Podľa § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.23. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách
pôvodného konania, vrátane odvolacieho konania.

24. Z hľadiska odvolania žalovaného v 2. rade Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34
CSP,popreskúmaníobsahuspisuanapadnutéhorozhodnutia,vmedziachdanýchrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného v 2. rade je nutné odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP, nakoľko nemá náležitosti

podľa § 363 CSP.

25. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

26. Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

27. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

28. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

29. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

30. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie dôvody sú v zmysle ustanovenia § 363 CSP obligatórnou
náležitosťou každého odvolania, pričom zákon odvolacie dôvody taxatívne vymedzuje v § 365 ods. 1
CSP. Odvolateľ je povinný vo svojom odvolaní uviesť niektorý, alebo viaceré, z odvolacích dôvodov
uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 CSP, aby bolo zrejmé, z akých dôvodov považuje napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť
len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

31. Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie (ani odvolací súd) odvolateľa nikdy nevyzýva
(§ 373 ods. 1 posledná veta CSP). To platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje.
Samotné odvolacie dôvody môže pritom odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. V podanom odvolaní žalovaný v 2. rade žiadny odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365

ods. 1 CSP neuviedol a tento nemožno vyvodiť ani z obsahu odvolania, v ktorom poukázal na to, že
rešpektuje postavenie ručiteľa, avšak žiadnym spôsobom sa neobohatil a teda nevie prečo má niesť plnú
zodpovednosť len on. V danom prípade teda nie je zrejmé, čím žalovaný v 2. rade podané odvolanie
odôvodňuje, resp. z akých dôvodov považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny,
pričom zákonná úprava neumožňuje, aby bol odvolateľ vyzvaný na odstránenie vady odvolania v

podobe doplnenia odvolacích dôvodov (§ 373 ods. 1 posledná veta CSP). Pre absenciu odvolacích
dôvodovvodvolanížalovaného,akoneodstrániteľnejvadyodvolania,nemôžeodvolacísúdvodvolacom
konaní pokračovať tak, že by o odvolaní meritórne rozhodol. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej
lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť,odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d) CSP, keďže absencia relevantného
odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade je
potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP, nakoľko nemá povinné náležitosti podľa § 363 a pre vady
odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

33. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade rozhodol odvolací súd podľa

§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému
v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §

427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací

súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).