Rozhodnutie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 22, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Cb/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222202252
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8222202252.7

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: Cigeľský komunitný spolok, so
sídlom Cigeľka 28, IČO: 42 230 772, proti žalovanému: MM & K, s.r.o., so sídlom Tehelná 11, Bardejov,
IČO: 36 502 782, zastúpenému: JUDr. Jana Závodská, advokátka, so sídlom Floriánska 19, Košice -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 326 460, o vypratanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: Cigeľský komunitný spolok, so

sídlom Cigeľka 28, IČO: 42 230 772, proti žalovanému: MM & K, s.r.o., so sídlom Tehelná 11, Bardejov,
IČO: 36 502 782, zastúpenému: JUDr. Jana Závodská, advokátka, so sídlom Floriánska 19, Košice -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 326 460, o vypratanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l:

I. Podľa záp.

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 15.05.2014 v konaní vedenom pôvodne pod sp.zn.:
1Cb/110/2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9.988 Eur titulom bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 27.11.2013 – 30.04.2014 spolu s nákladmi na uplatnenie pohľadávky v sume 440 Eur

a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXXX v kat.úz. Bardejov. Žalobca následne zistil, že na pozemkoch a v budove sa
nachádza hnuteľný majetok žalovaného. O tom žalobca vyhotovil fotodokumentáciu. Následne sa
žalobca niekoľkokrát domáhal u žalovaného ústne, telefonicky i písomne vypratania hnuteľných vecí

a nahradenia majetkovej ujmy, ktorá žalobcovi vznikla z dôvodu nemožnosti užívať nehnuteľnosť podľa
svojich potrieb. Dňa 09.12.2013 žalobca zaslal žalovanému výzvu č. 2 a vyzval ho na odovzdaniekľúčov od budovy a brán a na zdržanie sa činností súvisiacich s podnikaním žalovaného. Žalovaný
reagoval listom z 11.12.2013 a oznámil žalobcovi, že hnuteľné veci vypratá v termíne od 16.12.2013
do 20.12.2013, k čomu však nedošlo. Žalovaný pristúpil k vyprataniu dňa 05.02.2014, 15.02.2014

a 22.02.2014, avšak nedošlo k vyprataniu všetkých priestorov. Dňa 17.02.2014 došlo k mimosúdnemu
rokovaniu medzi stranami, na ktorom žalovaného zastupoval JUDr. Róbert Šanta. Nakoľko k vyprataniu
nedošlo ani po tomto stretnutí, bola zástupcovi žalovaného zaslaná predžalobná výzva, a zároveň
bolo žalovanému oznámené, že žalobca si na veci uplatňuje zádržné právo. Výzva sa žalobcovi vrátila
ako neprevzatá v odbernej lehote. Na základe týchto skutočností došlo ku vzniku pohľadávky voči

žalovanému, keď tento užíval priestory a pozemky vo vlastníctve žalobcu od 27.11.2013 doposiaľ,
bez dohody na právnom titule, za užívanie ktorých nebola žalobcovi poskytnutá žiadna náhrada.
Z dôvodu nemožnosti využívať nehnuteľnosti pre svoje potreby, vznikol žalobcovi zákonný nárok na
odškodnenie majetkovým ekvivalentom, rovnajúcim sa prinajmenšom hodnote úžitkov z nebytových
priestorov a pozemkov, hospodársky využívaných, získaných pri bežnom behu udalostí, nakoľko
žalobca nemohol užívať svoj pozemok spôsobom, akým chcel. Žalovaný nemá žiaden vlastnícky ani

vecnoprávny titul na užívanie predmetných nebytových priestorov a pozemkov žalobcu. Medzi stranami
nikdynebolauzavretánájomnáaleboinázmluva,pričomžalovanývyužívalanaďalejvyužívapredmetné
nehnuteľnosti, neplatí žalobcovi žiadnu odplatu, a tým sa bezdôvodne obohacuje. Výška požadovaného
bezdôvodného obohatenia predstavuje výšku obvyklého nájomného za užívanie veci v danom mieste
a čase za porovnateľný pozemok.

3. Žalovaný sa podaním súdu doručeným dňa 12.08.2014 vyjadril k žalobe. Uviedol, že skutočnosti
uvedené v žalobe sa nezakladajú na pravde a nárok žalobcu poprel. Listom zo dňa 06.12.2013 žalobcu
vyzval, aby mu umožnil vypratať si veci. K vyprataniu nedošlo, ale nie pre správanie žalovaného,
ale preto, že žalobca žalovaného do priestorov nevpustil. Po niekoľkých výzvach nakoniec žalobca

vypratanie umožnil až vo februári 2014, ako to sám v žalobe uvádza. K úplnému vyprataniu nedošlo,
ale opäť nie pre správanie žalovaného, ale preto, že žalobca zakázal pokračovať v ďalšom vypratávaní.
Žalovaný má za to, že práve žalobca je ten, kto bráni žalovanému užívať svoj majetok, ak nedovolí
jeho vypratanie. Navyše niektoré veci žalovaný už odpredal a žalobca tieto veci odmieta vydať aj novým
vlastníkom.

4. V priebehu konania žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby, a to tak, že žalobca sa domáhal zaplatiť
sumu 20.976 Eur titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.05.2014 – 30.04.2015 a náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 400 Eur, spolu 30.964 Eur. Zmenu žaloby súd
pripustiluznesenímz16.05.2017,č.k.:1Cb/110/2014–160.Právoplatnosťnadobudlodňom25.05.2017.

5. Podaním súdu doručeným dňa 01.03.2018 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby, a to tak,
že žalovaného zaviaže, zaplatiť žalobcovi sumu 30.964 Eur, náklady na uplatnenie pohľadávky 440
Eur a trovy konania. Pre prípad, že by súd takúto žalobu zamietol, navrhol rozhodnúť eventuálne, a to
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 30.964 Eur, náklady na uplatnenie pohľadávky 440

Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vypratať nehnuteľnosť - priemyselnú budovu – sklad so
súpisným číslom XXXX postavený na parcele č. 3838/66, zastavané plochy a nádvoria o výmere 279
m2, parcely č. 3838/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 783 m2, parcely č. 3838/70, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 237 m2, parcely č. 3838/21 zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2,
parcely č. 3838/33 zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2, parcely č. 3838/2 zastavané plochy

a nádvoria o výmere 1700 m2 vedených na LV č. XXXXX, k.ú. A. (ďalej len „nehnuteľnosť“) do 30 dní od
uhradenia sumy podľa prvého výroku a nahradiť trovy konania. Zároveň formuloval tento výrok aj inak
azmenužalobynavrholpripustiťtak,žežalovanýjepovinnýžiadanúpeňažnúsumužalobcovizaplatiťdo
vypratania nehnuteľnosti, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania. Navrhovanú
zmenu žaloby súd pripustil na pojednávaní dňa 16.09.2020. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom

17.09.2020.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.10.2020, č.k.: 1Cb/110/2014 – 346 a žalobu zamietol.
Žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že zriadenie zádržného
práva žalobca nepreukázal a na vyplatenie sumy bezdôvodného obohatenia nemá právo pre rozpor

s dobrými mravmi, keď na jednej strane žalovanému zamedzil hnuteľné veci z nehnuteľnosti vypratať,
pričom zároveň tvrdil, že pre zapratanie nehnuteľnosti vecami žalovaného nemôže nehnuteľnosť užívať
podľa svojich predstáv, pričom tieto veci má žalovaný na nehnuteľnosti žalobcu umiestnené bezprávnehodôvodu.NaodvolanieKrajskýsúdvPrešoverozsudoksúduprvejinštanciepotvrdilrozsudkom
zo dňa 28.09.2021, č.k.: 7Cob/27/2021 – 404.

7. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 20.10.2022, č.k.:
1Obdo/34/2022 – 505 zrušil rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k vadám
rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že na č.l. 28 bola žalobcom predložená zásielka neprevzatá
vodbernejlehote,adresovanážalovanému,pričompodľaobsahuobálkymalazásielkaobsahovaťnielen
výzvu na zaplatenie peňažnej sumy, ale aj uplatnenie zádržného práva. Nepresvedčivo, pre nedostatok

odôvodnenia vyznel záver súdu prvej inštancie, že žalobca riadne nepreukázal uplatnenie zádržného
práva, keď súd neuviedol dôvod, pre ktorý žalobcom predloženú obálku neakceptoval, nepovažoval za
dôkaz preukazujúci uplatnenie zádržného práva voči žalovanému.

8. Súd následne vykonal dokazovanie výsluchom strán konania, výsluchom svedka B. B. (čl. 174), C.
B. (čl. 177), Ľubomíra Príslopského (čl. 177), Michala Maníka (čl. 178), Jaroslava Silvestriho (čl. 180),

JUDr. Róberta Šantu (čl. 251), písomnými vyjadreniami strán, výpisom z listu vlastníctva pre kat.úz.
Bardejov, LV č. XXXXX (čl. 11), fotodokumentáciou, výzvou z 30.11.2013 a výzvami č. 2-7 (čl. 228 –
233), listom žalovaného z 11.12.2013 (čl. 25), zápisnicou z mimosúdneho rokovania strán z 17.02.2014
(čl. 26), zápisnicou zo zhromaždenia „Riaditeľstva združenia“ z 21.12.2013 (čl. 49), e-mailovou správou
z 21.02.2014 (čl. 211), súpis vecí nachádzajúcich sa na nehnuteľnosti z 04.09.2017 (čl. 182), kúpnou

zmluvouz24.06.2013(čl.212),kúpnouzmluvouz03.06.2013(čl.220),výzvoužalovanéhoz22.01.2018
(čl. 277), vyjadrením k odvolaniu vo veci sp.zn. 3C/68/2016 (čl. 21 spisu 3Cb/49/2022), predžalobná
výzva/oznámenie o uplatnení záložného práva z 04.03.2014 (čl. 94 spisu 3Cb/49/2022), ako i ostatným
obsahom súdneho spisu.

9. Výsluchom žalobcu súd zistil, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného o zabránení vypratania. Žalobca
nemal k dispozícii kľúče od brány ani budovy, preto nemohol žalovanému brániť, prevziať si veci.
Žalovaný po zavkladovaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyzval žalobcu, aby s jeho vecami
nijako nenakladal. Týmto prejavil vôľu, že chce mať na nehnuteľnosti svoje veci, než sa strany dohodnú
na vyprataní. Priestory žalobcu sa vypratávali v januári 2014, dňa 28., 29., 30., 31. Vypratalo sa asi 30

ton materiálu, išlo o oceľové nosníky, betonárky, kovový materiál. Za tieto 4 dni bol odvezený materiál
v objeme asi 40 nákladných áut. Priestor, z ktorého bolo treba materiál odviezť, ohradený nebol. Na
tejto neohradenej časti sa nachádzal materiál v objeme asi 50 ton, ktorý si žalovaný mohol kedykoľvek
odviezť. Došlo k tomu ale až koncom mesiaca február 2014. Tieto veci odvážali páni Košč, Mackanič
a Silvestri, pričom sa medzi sebou sporili, komu vec patrí (čl. 169). Na vypratávanie dňa 05.02.2014

sa dostavilo asi 12 ľudí. Vypratávalo sa asi do 14.00 hod., potom zástupca žalovaného, JUDr. Róbert
Šanta, potreboval odísť do Košíc. Dal pokyn na skončenie prác a odišiel. Samotní účastníci vypratávania
nevedeli, koho je tá, ktorá vec. Žalobca nikdy formálne veci neodovzdával. Vždy tam bol súčasný
konateľ žalovaného a vypratávanie koordinoval JUDr. Róbert Šanta. Paradoxne sa na nehnuteľnosti
nachádzali aj veci, na ktoré si nárokovalo viacero osôb. Tí, ktorí prišli so zdrapom papiera proti tým,

ktorým žalobca veci prv odpredal na základe písomných zmlúv, pričom za veci bolo žalovanému aj
zaplatené (čl. 212 a nasl.). Všetko, čo malo hodnotu, bolo odvezené. Žalovaný na nehnuteľnosti nechal
azbestové dosky, pneumatiky, rozbité autobatérie, neznáme kvapaliny a majetok na vydanie má dnes
už minimálnu hodnotu. Za žalobcom nikdy neprišiel nikto, kto by sa výpisom z účtovníctva alebo iným
spôsobom preukázal, že mu tá, ktorá vec patrí. Odpad musel žalobca odstrániť na vlastné náklady.

Nehnuteľnosti sú zabrané vecami, o ktorých žalobca nevie, komu patria, pričom nikto sa formálne
nedožadoval vydania konkrétnej veci. Žalobca čelil aj vyhrážkam B. B., že ak žalobca vydá vec inému,
než vlastníkovi, draho za to zaplatí. Žalobca mal náklady cez 10.000 Eur, likvidoval odpad, platí dane
a vo výsledku nemôže svoju nehnuteľnosť užívať, pretože je zaprataná vecami žalovaného a zrejme
aj iných osôb, ktoré si ich takto uskladňujú. Žalobca tiež uviedol, že pred areálom sa nachádza vrak

motorového vozidla, ktorý zrejme patrí žalovanému a ani tento si dodnes neodviezol, i keď mu nikto
nebránil. Podľa listu žalovaného z 11.12.2013 je zrejmé, že kľúčmi disponoval žalovaný. B. B. (bývalého
štatutára žalovaného) žalobca informoval o zmene majiteľa nehnuteľnosti v letných mesiacoch 2013. Na
to reagoval tak, že dal vymeniť zámky na vstupnej bráne i hale. Preto nemôže byť pravda, že žalovaný
bránil vyprataniu. Kľúče mal samotný žalovaný. Dňa 05.02.2014 bolo žalovanému oznámené, aby sa

dostavil do spomínaných priestorov. Na mieste bolo asi 12 osôb, nákladné motorové vozidlo, JUDr.
Róbert Šanta a neznámy muž, ktorý sa nepredstavil. D. E. (štatutár žalovaného) žalobcovi odovzdal
kľúče. Žalobca potom otvoril vstupnú bránu a začalo vypratávanie. C. B. otvoril halu kľúčom, ktorý mal
u seba. Posledný termín, ktorý žalovaný žiadal na vypratanie bol 25.02.2014, bol to už štvrtý termín.Na tento sa nikto nedostavil. Reálne si veci vypratať žalovaný mohol do 03.03.2014, kedy si žalobca
uplatnil k veciam zádržné právo. Po spomínanom vyprataní žalovaný ústne ani písomne nekontaktoval
žalobcuanepožiadalopredĺženielehotynavypratanie,neponúkolanižiadneurovnaniesporu.Žalovaný

dodnes nepredložil žalobcovi protokol, ktorý by obsahoval zoznam vecí, ktoré si odviezol z priestorov
žalobcu. Časť nehnuteľnosti žalobcu je žalovaným užívaná bez právneho dôvodu, bez toho, aby sa
viedli mimosúdne rokovania o tom, dokedy si žalovaný môže nechať veci na nehnuteľnosti, bez toho,
aby sa strany dohodli na nejakom uskladnení vecí. Žalovaný zabral pozemky a sklad žalobcu so svojim
hnuteľným majetkom, pretože ho nemal kde skladovať, ale nezložil žiadnu odplatu za toto uskladnenie.

Konal tak v rozpore s dobrými mravmi. Ponechal svoje veci na cudzej nehnuteľnosti, ale odplatu za
uskladnenie odmietol dohodnúť.

10.Výsluchomžalovanéhosúdzistil,žežalovanýsaviackrátpokúsilovyprataniepriestoruakvyprataniu
nedošlo len preto, lebo tomu zamedzil žalobca. Dňa 05.02.2014, kedy došlo k čiastočnému vyprataniu,
jeho ďalšie pokračovanie zamedzil žalobca. Na stretnutí dňa 17.02.2014 u právneho zástupcu žalobcu,

žalobcapodmienilvyprataniezaplatenímakéhosinájomného,atovovýške6.000až7.000Eur.Kzmene
vlastníka nehnuteľnosti došlo niekedy v novembri 2013, začiatkom decembra 2013 bola žalovanému
doručená výzva na vypratanie. Žalovaný potreboval určitý čas na vypratanie, bolo potrebné presunúť
veľké stroje, zariadenia, čo bolo náročné. Žalovaný sa o zmene vlastníka nehnuteľnosti dozvedel
z prvej výzvy začiatkom decembra. Žalovaný e-mailovou správou z 11.12.2013 informoval žalobcu, že

nehnuteľnosť vyprace v termíne od 16.12.2013 do 20.12.2013. K vyprataniu v tomto termíne nedošlo,
pretože žalovaný sa nedokázal spojiť so žalobcom. Podarilo sa im skontaktovať až začiatkom januára
2014. Žalovaný bol pripravený veci vypratať, mal pristavené autá, stroje. Umožnené mu to nebolo. Nie
je pravdou, že žalobca nemal kľúče od brány a budovy. Na vstupnej bráne bola vymenená kladka, od
ktorej žalovaný kľúče nemal. Tie mal len od budovy. C. F. G. a B. B. sa opakovanie pokúšali skontaktovať

s D. E., a ten so zástupcom žalobcu, čo sa nakoniec podarilo a termín vypratania sa určil na 05.02.2014.
K úplnému vyprataniu nedošlo. Tieto veci žalobca žalovanému naďalej zadržiava, a tým spôsobuje
žalovanému škodu, pretože ich nemôže užívať. Prístup žalobcu označil za nekorektný, a teda, že tento
odmieta vydať žalovanému i iným osobám ich veci, sklad uzamkol a za uskladnenie si žiada náhradu.
Nemal záujem uzavrieť žiadnu zmluvu, ani nájomnú. Veci chcel a potreboval užívať. Ak by tomu tak

nebolo, bol by za odplatu veci ponechal v areáli žalobcu. Veci mimo oploteného areálu sú vo výlučnom
vlastníctve D. E., nie žalovaného. O tom H. A. (zástupca žalobcu) vie, už sa to prejednávalo (čl. 253).

11. Výsluchom svedka B. B. súd zistil, že po problémoch, ktoré konateľ žalovaného D. E. mal, rozhodol
sa nehnuteľnosti, ktoré vlastnil, darovať žalobcovi. Na nehnuteľnosti zostali veci, ktoré boli predtým

odpredané, ale neboli novým majiteľom (kupujúcim) odovzdané. Takisto sa tam nachádza aj majetok
svedka (spálňa, nábytok z detskej izby a obývačky v unimobunke). Po prevode nehnuteľnosti prístup
do areálu nemal, visiaci zámok bol vymenený, svedok mal kľúče od zámku, ktorý tam bol predtým.
Skutočnosť, že zámok bol vymenený zistil niekedy v októbri, novembri 2013. Vrátil sa zo Štúrova
a na bráne našiel oznam o zákaze vstupu, visiaci zámok bol nový. S druhým konateľom (D. E.) vtedy

nekomunikovali, tak nevedel, čo sa stalo. Nakoniec zistil, že nehnuteľnosť je prevedená a že D. E.
bol pre zhoršenie stavu hospitalizovaný, i keď mu primár oddelenia povedal, že stav si hospitalizáciu
nevyžadoval, ale žiadali si to príbuzní. Po darovaní nehnuteľnosti 27.11.2013 sa svedok (bývalý konateľ
žalovaného) už do priestorov nedostal. Uzamkol ho žalobca a uviedol, že vstup dovolí po rozhodnutí
súdu.Svedokbolvyzvaný,abynanehnuteľnosťnevstupoval,čododržal,alekľúčeodpôvodnéhozámku

neodovzdal. Kľúče od haly mu dodnes visia v garáži. V jari 2013, ešte pre prevodom nehnuteľnosti
mal podozrenie, že niekto po areáli budovy chodieva, pretože veci mizli a na podlahe bolo badateľné,
že niekto po nej chodil. Svedok o tom informoval D. E. (vtedy spolu so svedkom druhého štatutára,
dnes jediného konateľa žalovaného). K vydaniu veci došlo jedenkrát, odvážal ich B. B.. Kovový materiál
vyvážal zástupca žalobcu (H. A.), zapisoval si váhy, akoby to bol jeho materiál. Nikto ho na vypratávanie

nevyzval, len bola doručená faktúra na zaplatenie peňažnej sumy za uskladnenie vecí. O stretnutí
splnomocneného zástupcu JUDr. Šantu a žalobcu nevedel. Všetko, čo mu bolo doručené odovzdával
JUDr. Šantovi, aby sa na to pozrel, čo s tým. Na stretnutie podľa zápisnice 17.02.2014 si nepamätá,
vedel len o faktúre na sumu 9.000 Eur, túto JUDr. Šantovi odovzdal. Ten sa následne vybral za právnym
zástupcom žalobcu, ale o výsledkoch stretnutia nebol informovaný.

12. Výsluchom svedka C. B. súd zistil, že ako živnostník vykonával pre žalovaného práce. Na
nehnuteľnosti sa nachádzajú aj jeho veci. Dostal ich od žalovaného ako odmenu za prácu. H. A. ale
vstup na nehnuteľnosť zakázal, k veciam sa preto nedostal. Na nehnuteľnosť išiel s JUDr. RóbertomŠantom a D. E. a veci preberali. Dostavil sa na aute H. A., svedok nevie, kto ho informoval, že tam sú
a povedal im, že tam nemajú čo hľadať a vstúpili na jeho pozemok. JUDr. Róbert Šanta preto navrhol,
aby ho poslúchli, že mu dá vedieť, aký bude ďalší postup. Nedozvedel sa ale nič. Svedok nemal kľúče

od ničoho.

13. Výsluchom svedka I. H. súd zistil, že B. B. ho požiadal, aby mu pomohol pri vyprataní veci. Na
nehnuteľnosť sa dostavil so svojim veľkým autom. Bol tam JUDr. Róbert Šanta, dlhšie čakali a prišiel
aj H. A.. Areál otváral H. A., ktorý prišiel na zelenom aute spolu so svokrom a otváranie zaznamenával

kamerou. Potom sa veci nakladali do auta zn. Tatra a zapli sa aj za vozidlo. Do auta svedka sa nenaložilo
nič. Ostatné vozidlá s vecami odišli a keď sa otočili a vrátili, areál už bol uzamknutý. Svedok čakal pred
areálom. Vypratanie netrvalo do 14.00 hod. Maximálne takú hodinu. Od žalovaného odkúpil nožnice na
plech a iné veci, ale H. A. konštatoval, že cena je nízka a vec mu nevydal. Tovar ale nekupoval od neho.
Keďže veci nedostal, pýtal si peniaze späť, čo mu v hotovosti B. B. vyplatil.

14. Výsluchom svedka B. B. súd zistil, že bol žalovaným požiadaný o pomoc pri prevoze ťažkých strojov.
V roku 2014 vlastnil auto zn. Tatra s mechanickou rukou. H. A. si fotil veci, ktoré sa prevážali. Naložil
a previezol nožnice a nejaké konštrukcie, keď sa otočil pre ďalšie veci, už nebol vpustený dnu. Išlo
o jeden deň, s autom sa otočil asi dva, trikrát. Skončili okolo 13.00 hod.

15.VýsluchomsvedkaC.J.súdzistil,žeodkúpilnejakéveciodžalovaného.Poverilľudí,abymupreviezli
veci, ktoré si zakúpil. H. A. ich odmietol vydať a vravel niečo o cenách a odkázal ho na súd. Svedok ale
s H. A. neobchodoval, preto s ním ani nemal dôvod rokovať o cenách.

16. Výsluchom svedka JUDr. Róberta Šantu súd zistil, že o pomoc ho poprosil B. B.. Stretol sa s ním

v čase, kedy došlo k prevodu haly i pozemkov, povedal mu, že boli vymenené zámky a nemôže sa dostať
k majetku žalovaného. Bol koniec roka 2013, kontaktoval H. A.. Na vypratanie boli pripravení raz pred
Vianocami a raz medzi sviatkami. Prvýkrát H. A. neprišiel, druhýkrát sa dostavil s otcom D. E. (svojim
svokrom)aoznámili,ženapozemokanidohalyichnevpustia.VtomčasebolD.E.hospitalizovaný.B.B.
chcel uňho zistiť, čo sa deje, ale nebolo dovolené ho navštíviť. H. A. sa správal ako majiteľ vecí, nosieval

šrot do výkupne. B. B. o tom informoval majiteľ výkupne. Nakoniec po prepustení D. E. z nemocnice,
sa mu podarilo skontaktovať s H. A.. Celkom bol žalovaný s autami prichystaní trikrát. Na tretíkrát sa
podarilo časť vecí odviezť. Medzi konateľmi B. B. a D. E. vládli rozpory. Už spolu nechceli podnikať.
Dohodli sa, že hnuteľný majetok sa speňaží, vyrovnajú sa dlhy, požičané veci sa vrátia a žalovaný sa
ako obchodná spoločnosť zlikviduje. Na dohodu si s H. A. podali ruky a dohodlo sa, že sa začne vyvážať.

V tom čase nič nenasvedčovalo tomu, že by sa nemalo vyviezť všetko. Okolo obeda bolo naložené prvé
auto, odišlo vykladať, svedok s B. B. išiel na obed, kde mu povedal, že už je tu zbytočný, že sa vráti do
Košíc. Všetko bolo dohodnuté, vypratávanie mohlo trvať niekoľko dní. Nič nenasvedčovalo tomu, že by
boli nejaké spory. Na ceste do Košíc mu zavolal B. B. a povedal mu, že H. A. všetkých vyhodil, bránu
uzavrel a nedovolil odvážať ďalšie veci. Hneď na to svedok volal H. A.. Ten mu oznámil, že dohodu

ruší a ďalej sa bude môcť baviť len s jeho právnikom. Nepovedal, čo presne sa stalo. Telefón zložil
a nedvíhal. Potom došlo k stretnutiu u právneho zástupcu žalobcu (17.02.2014). Tam bolo svedkovi
oznámené,žežalobcažiadanájomné,ktoréužmalvypočítané.Pojehozaplateníbolochotnývecivydať.
S tým žalovaný nesúhlasil, žiadnu nájomnú zmluvu nechcel uzatvárať. Veci si chcel vziať. Podľa svedka
príčinou zastavenia vypratávania bolo, že výťažok z predaja šrotu bol vyplatený na polovicu H. A. a B.

B.. Po tom, ako sa H. A. toto dozvedel, všetko pozastavil. Nikdy žalovaného žalobca nekontaktoval, že
treba dokončiť vypratávanie, ale na stretnutí 17.02.2014 bolo rovno žalovanému oznámené, že sa žiada
zaplatiť nájomné. Vypratávanie pred Vianocami 2013 inicioval B. B.. Na bráne bol vymenený zámok, k D.
E. do nemocnice ho nevpustili, chcel sa dostať k majetku žalovaného. Zabezpečoval vozidlá, i keď ho
svedok upozorňoval, že možno zbytočne, lebo nebudú vpustení. K dokončeniu vypratania k 21.02.2014

nedošlo, pretože si to žalobca podmienil zaplatením, čo žalovaný odmietol, preto sa k vypratávaniu ani
nepristúpilo.

17. Zo zápisnice z mimosúdneho rokovania strán z 17.02.2014 súd zistil, že žalobca mal žalovanému
zaslať celkom 7 výziev na vypratanie, a to v období od 27.11.2013 do 16.12.2013. Žalovaný mal

záujem veci vypratať, ale nebolo to umožnené zo strany žalobcu. Listom z decembra 2013 žalovaný
žiadal o vypratanie. Výzvy žalobcu podľa názoru žalovaného nesmerovali k vyprataniu. K čiastočnému
vyprataniu došlo 05.02.2014, viac sa nevypratávalo, pretože sa s pánom A. nedohodli.18. Zo zápisnice zo zhromaždenia „Riaditeľstva združenia“ z 21.12.2013 súd zistil, že do 01.12.2013 aj
napriek viacerým ústnym prísľubom neboli vypratané priestory žalobcu, preto bolo postupne zaslaných
celkom 7 výziev na vypratanie alebo na uzavretie nájomných zmlúv. Na výzvy reagoval žalovaný dňa

16.12.2013, kedy sa dostavili B. B. a JUDr. Róbert Šanta. Bol daný prísľub, že priestory a pozemky
budú vypratané hneď, ako zabezpečia ťažkú techniku. Žalobca apeloval, aby bol braný ohľad na
likvidáciu ropných produktov, kvapalín a azbestového materiálu. Bol daný prísľub, že v týždni od
16.12.2013 do 20.12.2013 bude prednostne odvezený nebezpečný materiál, potom ťažký a potom málo
objemný materiál. Napriek požiadavke odovzdať kľúče od budovy, ktorej je žalobca vlastníkom, bolo toto

odmietnuté. V týždni od 16.12.2013 do 20.12.2013 nebol z pozemku odvezený nebezpečný materiál,
ani iný materiál, či stroje. Neboli odvezené ani oceľové konštrukcie, ktoré boli na neoplotenej časti,
teda voľne dostupné. Dňa 16.12.2013 žalobca pri kontrole objektu zistil, že bol zlomený visiaci zámok
na zadnej bráne. Bol spravený videozáznam a brána zabezpečená reťazou. Záverom sa uvádza, že
žalobca bol zastrašovaný a vydieraný žalovaným. Podľa vyjadrenia B. B., tento sa vyslovil, že ponechá
v budove a na pozemkoch stroje a zariadenia i šrot. Žalobca sa obával, že môže dôjsť o odcudzeniu

tohto majetku.

19. Z výziev žalobcu adresovaných žalovanému súd zistil, že na základe výzvy z 30.11.2013 žalobca
žalovanému oznámil a vyzval ho, aby odovzdal kľúče od budovy a brán od areálu a zdržal sa
akéhokoľvek vstupu a nevykonával žiadne činnosti na nehnuteľnosti. Ďalej sa uvádza, že táto výzva

má slúžiť na uzavretie písomnej zmluvy o nájme alebo o vypratanie budovy, príslušenstva a pozemkov.
Podľa výzvy č. 2 z 04.12.2013 žalovaný zabránil žalobcovi v prístupe do budovy a pred objektom
parkuje nákladný príves. Výzva č. 3 z 05.12.2013 je adresovaná B. B.. Uvádza sa, že D. E. už kľúče
odovzdal, avšak podľa názoru žalobcu, B. B. vymenil cylindrickú vložku na objekte Sklad. Vo výzve č. 4
z 09.12.2013 sa uvádza, že kľúče od budovy odovzdané nie sú, čím je blokovaný prístup do budovy. Nie

je možné vypustiť vodu, teplota v noci má klesnúť pod bod mrazu, môže dôjsť k poškodeniu. Vo výzve
č. 5 z 10.12.2013 sa uvádza, aby žalovaný kľúče odovzdal a upozorňuje sa, že v budove sa nachádza
autobatéria vozidla tretej strany, ktoré si chce majiteľ odviezť. Z výzvy č. 6 a 7 z 13.12.2013 vyplýva, že
najneskôr do 16.12.2013 má žalovaný odovzdať predmetné kľúče, inak žalobca vymení visiace zámky.

20. Z výzvy žalovaného z 22.01.2018 súd zistil, že žalovaný v priebehu súdneho konania vyzval žalobcu
na vydanie hnuteľných vecí, ktoré ostali na nehnuteľnosti. Takisto požiadal o vydanie hnuteľných vecí,
ktoré patria D. E..

21. Žalobca na pojednávaní dňa 03.10.2017 predložil súpis vecí (čl. 182 – 184), ktoré sa majú

neoprávnene nachádzať na nehnuteľnosti žalobcu. Spísané hnuteľné veci sa majú nachádzať na tzv.
„Prednom dvore“, v „Hale (garáži) – budove“ a na „Zadnom dvore“. Bola pripojená i fotodokumentácia.
Žalobca uviedol, že spísané veci tak, ako boli zadokumentované majú patriť žalovanému.

22. Na toto reagoval žalovaný podaním súdu doručeným dňa 10.01.2018 a uviedol, že na súpise

a pripojenej fotodokumentácii sa nachádzajú veci, ktoré patria žalovanému, ale i také, ktoré odpredal
obchodnej spoločnosti Silvergas a veci patriace do výlučného vlastníctva D. E.. Vyslovene žalovanému
patria len tieto veci – pohon miešačky 2 ks, miešacie jadrá, zelená unimobunka. Z vecí spísaných
v Hale (garáži) žalovanému patrí len súbor vecí – prevládajú prstence (paleta drevená) (riadok 7) a vozík
stohovací BAS 120 A (riadok 19).

23. Z vyjadrenia k odvolaniu vo veci tunajšieho súdu sp.zn.: 3C/68/2016 súd zistil, že C. E. (otec D. E.)
bol členom riaditeľstva žalobcu spolu s H. A. a B. A.. Uviedol, že D. E. žalobcovi daroval nehnuteľnosti,
ale nie hnuteľné veci. Tie mali D. E. vrátiť. Keď sa D. E. psychicky zrútil, už mu nič nechceli vrátiť, ale
použiť pre seba. Všetky stroje, čo sa dali použiť pred D. E. skryli pod prístrešok. Keď dostali výpis z listu

vlastníctva, vymenili zámky na vchodových bránach a nikoho tam nevpustili. Keď bol D. E. v nemocnici,
dohodli sa s H. A., že všetko rozpredajú. Betonárky odniesli do zberných surovín, aby mal žalobca
peniaze. Nejaké veci ukryli. Vydania materiálu sa domáhal i B. B., niečo mu vydali, ale potom to zastavili
a dohodli sa, že nikomu už nič nedajú. Keď dali odvážať a predať majetok žalovaného do šrotoviska, D.
E. bol proti tomu, ale nakričali naňho, „prefackali“ ho a zamkli vo vnútri haly. H. A. sa zo šrotoviska vrátil

veľmi nahnevaný, že mu nevyplatili všetky peniaze, lebo niečo zobral B. B., tak mu ďalšie veci zakázali
vyvážať. Časť, ktorú mal zobrať D. E. si ponechal žalobca.24. Z predžalobnej výzvy a oznámenia o uplatnení zádržného práva z 04.03.2014 súd zistil, že žalobca
si voči žalovanému uplatnil peňažnú pohľadávku na sumu 6.416,87 Eur z titulu užívania nebytových
priestorov v období od 27.11.2013 až do 04.03.2014, ktorá suma predstavuje majetkovú ujmu, ktorá

vznikla v dôsledku neoprávneného zásahu do vlastníckych práv žalobcu z titulu nemožnosti účelného
a hospodárskeho využitia žalobcom. Bezdôvodné obohatenie sa rovná výške nájomného obvyklého
vdanommiesteačasezaporovnateľnýpozemokzaobdobieod27.11.2013do27.02.2014apredstavuje
sumu 5.661,87 Eur. Žalobcovi vznikli výdavky aj v súvislosti s opatrovaním, ochranou vecí pred
poškodením, stratou a zničením, vykonávanou inventarizáciou, obhliadkou, dopravným a poštovným

v sume 755 Eur. V súvislosti s vymožením tejto pohľadávky si žalobca uplatnil na základe § 151s ods. 4
a § 672 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. odo dňa 03.03.2014 zádržné právo na hnuteľné veci nachádzajúce
sa v prevádzke – v budove a na parcelách zapísaných na LV č. XXXXX v kat.úz. Bardejov.

25. Žalobca v priebehu konania i po vykonanom dokazovaní argumentoval tým, že žalobca nemal
k dispozícii kľúče od brány ani od budovy, a tak nemohol žalovanému brániť prevziať si veci. Kľúče

boli v držbe u žalovaného. Žalovaný mal reálne možnosť vypratávať si svoje veci do 02.03.2014,
nakoľko až od 03.03.2014 si žalobca uplatnil zádržné právo. Za celú dobu žalovaný neprejavil
záujem vec riešiť, ani nepožiadal o predĺženie lehoty na vypratávanie. Záväzok daný splnomocnencom
žalovaného, vypratať veci do 21.02.2014 splnený nebol. Žalobca ďalej argumentoval, že je povinnosťou
žalovaného špecifikovať, ktorý jeho majetok sa na nehnuteľnosti žalobcu nachádza (pojednávanie

zo dňa 06.06.2017). Dňa 21.02.2014 boli z neoplotenej časti pozemku odvezené veľké časti. Tieto
odvážali páni Mackanič a Silvestri. Dnes sa veci na pozemku už nenachádzajú. K veciam, ktoré na
nehnuteľnosti ešte ostali žalovaný nepopieral vlastnícke právo. Má o tom svedčiť zápisnica zo stretnutia
i listy konateľa žalovaného z 06.12.2013 a 11.12.2013, kde dôrazne žiadal žalobcu, aby sa zdržal
akéhokoľvek nakladania s ich majetkom. Žalobca fyzicky chránil majetok žalovaného vykonávaním

obhliadok o čom si viedol písomnú evidenciu. Žalobca trval na tom, že ak žalovaný po zmene vlastníka
nehnuteľnosti ďalej potreboval a užíval, tak bez právneho dôvodu. Žalobca mal záujem uzavrieť so
žalovaný dohodu alebo zmluvu o nájme alebo o budúcom vyprataní nehnuteľnosti, keďže tieto žalovaný
nevypratal ani do povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Pokiaľ by žalovaný dodržal
na čo sa zaviazal a pokračoval by vo vypratávaní aj po 05.02.2014, k žalobe by nebolo došlo.

O úmysle previesť nehnuteľnosť vedel žalovaný niekoľko mesiacov vopred, mal tak dostatok času
riešiť otázku spojenú s právnym osudom jeho hnuteľného majetku. Žalobca v čase nadobudnutia
nehnuteľnosti nevedel, koho všetkého veci sa nachádzajú na nehnuteľnosti, bol presvedčený, že ak
vlastník nehnuteľnosti nevie, koho veci sa na nehnuteľnosti nachádzajú, je oprávnený podať žalobu
voči tomu, kto sa k majetku hlási. Listom zo dňa 11.12.2013 žalovaný žalobcovi oznámil, že sa na

nehnuteľnosti nachádzajú jeho veci. Nikto iný si vlastnícke alebo iné nároky voči žalobcovi neuplatnil.
Žalovaný bol povinný presne špecifikovať, komu veci patria. K otázke platnosti, či neplatnosti zádržného
práva argumentoval, že žalovaný tak, ako to uviedol vo svojom vyjadrení dňa 29.01.2021 a 19.11.2020
nepoprel, že žalobca mu doručil faktúru na úhradu nákladov za uskladnenie hnuteľných vecí. Žalovaný
zároveň žiadnym spôsobom nepopieral, že hnuteľné veci ponechané v budove a na pozemkoch žalobcu

majú v žalovanom rozsahu patriť žalovanému. Bolo preukázané, že v mesiaci január a február 2014
došlo zo strany žalovaného k vypratávaniu nehnuteľnosti, a zároveň medzi stranami nedošlo k žiadnemu
vyporiadaniu z hľadiska odplaty za užívanie pozemkov a budovy. Na stretnutí so zástupcom žalovaného
dňa 17.02.2014 bol tento opätovne vyzvaný na úhradu, vypratanie prisľúbil do 21.02.2014. V dôsledku
trvajúcej nečinnosti, resp. pasivity žalovaného si žalobca voči nemu uplatnil zádržné právo, ktoré bolo

namieste a uplatnené v súlade so zákonom. Žalovaný tvrdil, že niektoré veci nepatria jemu, ale do
výlučného vlastníctva D. E., resp. obchodnej spoločnosti Silvergas. Obchodná spoločnosť Silvergas si
svoj hnuteľný majetok prevzala dňa 27.05.2022 – výkopový stroj Fermec, sústruh SN 50B, miešačku
betónu RTM a ohýbačku plechov. Tieto veci boli ponechané žalovaným na nehnuteľnosti žalobcu, resp.
budove pre túto obchodnú spoločnosť, ktorej veci predal, o čom žalobca nemohol mať vedomosť. Podľa

názoru žalobcu, tvrdenia o výlučnom vlastníctve D. E. sú účelové, dôkazmi nepodložené a zavádzajúce.
D. E. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.: 3C/225/2016 o vydanie veci sa vydania týchto
vecí nedomáhal. Navyše v konaní uviedol, že predmetom darovacej zmluvy neboli žiadne hnuteľné veci,
tie ostali vo vlastníctve D. E., resp. žalovaného. Na pojednávaní dňa 17.04.2023 žalobca argumentoval,
že veci žalobcu sa z nehnuteľnosti nevypratávali, len veci obchodnej spoločnosti Silvergas a zo žaloby

o vydanie veci 8 alebo 9 vecí, ktoré D. E. žaloval, mu bola jedna odovzdaná. Čo sa vypratávalo, z toho
je zoznam. Žalobca až po vrátení nedoručenej zásielky o uplatnení zádržného práva odmietol ďalšie
vypratávanie.26. Žalovaný v priebehu konania i po vykonanom dokazovaní argumentoval tým, že žalobcu listom
z 06.12.2014 (zrejme malo byť 2013) vyzval, aby mu umožnil vypratať priestory. K uvedenému nedošlo
len preto, že nebol do priestorov vpustený. Následne žalobcu niekoľkokrát vyzvali, avšak vypratanie

sa podarilo až vo februári 2014. K iba čiastočnému vyprataniu došlo len preto, že ďalšie vypratávanie
zakázal žalobca. Žalobca žalovanému bráni užívať jeho majetok, ako aj iných osôb, pretože niekoľko
strojov bolo predaných, o čom žalobcu upovedomili, ale aj im odmietol veci vydať. Žalovaný mal za
to, že ak žalobca mal záujem vypratať nehnuteľnosť, mal sa domáhať jej vypratania a následne alebo
zároveň, ak mu vznikla nejaká pohľadávka, ktorej výšku a základ by vedel preukázať, mal sa domáhať

jej zaplatenia. Jediným záujmom žalobcu ale je, aby mu žalovaný zaplatil peňažnú sumu. Žalobca nemá
záujem na vyprataní. Ak by súd žalobe vyhovel, žalobca by aj naďalej mohol brániť žalovanému vo
vydaní vecí a podať ďalšiu žalobu o zaplatenie. Žalovaný poprel, že by mal akýkoľvek záujem ponechať
veci na nehnuteľnosti žalobcu. Práve naopak. Z dôvodu, že žalobca nebol ochotný vydať ani všetky
veci, ktoré žalovaný odpredal tretej osobe, žalovaného vystavil tlaku zo strany kupujúcich. Žaloba je
špekulatívna. Žalovaný výzvou z 22.01.2018 vyzval žalobcu na vydanie hnuteľných vecí žalovaného

z nehnuteľnosti žalobcu. Žalobca výzvu prevzal dňa 24.01.2018 a vôbec na ňu nereagoval, pričom
jeho vedomosť o tom, kto je vlastníkom týchto vecí je nepochybná. Časť vecí, ktoré patria žalovanému,
a ktoré sú uložené v priemyselnom areáli žalobcu, tento odniesol do zberne surovín a časť odpredal
obchodnej spoločnosti Silvergas. Žalobca v minulosti tvrdil, že veci si vypratával aj žalovaný, následne
na pojednávaní dňa 17.04.2023 uviedol, že to tak nebolo, ale vypratávané boli len veci iných osôb.

Odporuje si. Žalovaný nesúhlasil, aby bol daný základ nároku odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti žalobcom po moment uplatnenia zádržného práva. Žalobca vedel, že na nehnuteľnosti
sú uskladnené veci, s ktorými podnikal žalovaný, D. E. a veci iných subjektov, ktoré tam boli uložené so
súhlasomdarcuastýmtopridarovaníbolžalobcauzrozumený.Žalobcachodildopriemyselnéhoareálu,
vedel kto všetko tam má uložené veci, a že tieto si prevezú hneď, ako pre nich nájdu vhodný priestor.

Žalobca vedel a bol s tým uzrozumený, že nájsť náhradné priestory a techniku na prevoz vecí si bude
vyžadovať čas. Čas dohodnutý nebol, ale žalobca uviedol, že mu to nevadí. Žalovaný poprel, že by mu
výzva z 13.11.2013 niekedy bola doručovaná. Žalobca nepreukázal, v akom rozsahu mu majú hnuteľné
vecižalovanéhozaberaťpriestornanehnuteľnostiavakomvecitretíchosôb.Žalobcaneuplatnilzádržné
právo zákonným spôsobom. V čase spísania listiny, ktorou bolo uplatnené zádržné právo neexistovala

žiadna splatná pohľadávka. Žalobca zároveň nebol oprávneným držiteľom vecí. Okrem toho v listine
absentuje údaj, voči ktorým hnuteľným veciam si žalobca toto právo uplatňuje. Podanie je nekonkrétne,
a preto neplatné. Nie je bez významu tvrdenie žalobcu, že zádržné právo uplatnil voči veriteľovi, ktorému
je vec povinný vydať. Na druhej strane preukázateľne žalobcovi doručená výzva žalovaného na vydanie
vecí zostala bez odozvy s odôvodnením, že nevie, ktoré veci mu má vydať. To evokuje, že sám žalobca

nevie, za uloženie ktorých vecí si uplatňuje peňažné plnenie.

27. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav.

28. Žalovaný ako obchodná spoločnosť bol zapísaný do obchodného registra, teda vznikol dňom

15.02.2005. V mene spoločnosti konali B. B. a D. E., každý z konateľov samostatne. Odo dňa
26.09.2016 už bol jediným spoločníkom a konateľom D. E.. Žalovaný mal hnuteľné veci potrebné
pre výkon podnikateľskej činnosti uložené na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX vedenom pre
kat.úz. A., a to na pozemku i v budove skladu. Sčasti nehnuteľnosti vlastnil výlučne D. E., sčasti
boli v podielovom spoluvlastníctve. Dňa 08.11.2013 nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve daroval D. E.

žalobcovi. Za žalobcu koná H. A., švagor D. E.. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti správa katastra
povolila dňom 27.11.2013. Po zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na tejto ostali umiestnené
veci žalovaného, veci D. E., B. B. i ďalších osôb. Žalobca si neželal, aby sa tieto veci na nehnuteľnosti
ďalej nachádzali, nehnuteľnosť chcel užívať podľa svojich predstáv. Dňa 30.11.2013 žalobca vyzval
prvýkrát písomne nevedno koho presne, lebo výzva nemá adresáta a nebol predložený ani podaní

lístok, aby ho kontaktoval za účelom uzavretia písomnej zmluvy – nájomnej alebo o vypratanie.
Výzvou č. 2 adresovanou žalovanému vyzval žalobca, aby žalovaný okamžite odovzdal kľúče od
budovy, príslušenstva a všetkých brán, nakoľko jeho reakciou na výzvu zo dňa 30.11.2013 bola
výmena cylindrickej vložky na objekte „Sklad“. Listom zo dňa 06.12.2013 (v spise sa nachádza len list
z 11.12.2013) žalovaný reagoval na výzvu č. 2 žalobcu a oznámil mu, že kľúče od haly mu odovzdá pri

vyprataní nehnuteľnosti, pretože sa tam nachádzal hnuteľný majetok žalovaného. Vypratávanie začalo
v januári 2014 a pokračovalo do februára 2014. Následne si žalobca uplatnil zádržné právo k veciam
nachádzajúcim sa na nehnuteľnosti a žiadal o zaplatenie bezdôvodného obohatenia.29. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, táto časť zákona upravuje
záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,
že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

31. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

32. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

33. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

34. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

35. Podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať,
aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno

však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

36. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

37. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

38. Podľa § 492 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú
primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej

úpravy.

39. Podľa čl. 17 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“),súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

a iných osôb.

40. Podľa čl. 8 základných princípov C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

41. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

42. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

43. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.44. Podľa § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

45. Predmetný právny vzťah medzi stranami je vzhľadom na ich postavenie ako osôb, ktoré nekonali

v rámci svojej podnikateľskej činnosti, vzťah občianskoprávny (i keď vec je zapísaná v registri „Cb“).
Žalobca nie je podnikateľom, žiadna zo strán nekonala v rámci podnikateľskej činnosti.

46. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ani ústne, ani písomne ani
iným spôsobom, ktorým, by nevzbudzoval pochybnosti o tom, čo chce prejaviť (konkludentne), nemal
záujem prenajať si nehnuteľnosť žalobcu pre účely uskladnenia svojho majetku. Svedčí o tom odpoveď

žalovaného na výzvu žalobcu, ktorý ponúkol riešenie veci uzavretím nájomnej zmluvy alebo uzavretím
zmluvy o vyprataní, takmer hneď po výzve žalobcu (30.11.2013; tvrdiac, že 06.12.2013, písomne
v súdnom spise z 11.12.2013). Žalovaný v liste z 11.12.2013 uvádza, že veci vyprace v termíne od
16.12.2013 – 20.12.2013. V priebehu konania bolo preukázané, že na vypratanie „pred Vianocami“, sa
žalobca nedostavil. Bolo tiež preukázané, že k vyprataniu sa nepristúpilo pre správanie žalobcu ani „po

sviatkoch“. Tieto tvrdenia boli podporené výpoveďou svedka JUDr. Róberta Šantu. Nakoniec sa stranám
sporu podarilo dohodnúť na začatí vypratávania od februára 2014. Čiastočne došlo k vyprataniu.

47. Vo vzťahu k pripustenej zmene žaloby v spojení s opravným uznesením zo dňa 17.04.2023, kedy
súd opravil výroky uznesenia tak, aby boli doslovné s tým, ako o nich žiadal žalobca rozhodnúť, má súd

za to, že nie sú ani alternatívnym petitom, ani eventuálnym petitom, ani alternativou facultas.

48. Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku (napr. vydanie veci, ako je
tomuivdanomprípade),aakbytotovydanienebolomožné(napr.preto,ževecsazničila,stratila),návrh
na relutárnu (peňažnú) náhradu (prisúdenie sumy peňazí, obvykle vo výške náhrady škody). Ak súd

rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa
prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. (citované z uznesenia Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 4 Cdo 113/2010).

49. Aj v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 347/2009 NS SR vysvetľuje, čo je to eventuálny petit. Uvádza, že o

taký petit ide v prípade, ak navrhovateľ žiada zaviazať odporcu na jeden druh plnenia a len ak objektívne
nebude možné vyhovieť prvému petitu, žiada ho zaviazať „in eventum“ na iné plnenie. Tak je to aj pri
návrhu na vydanie veci, ktorý navrhovateľ formuluje tak, že pre prípad nemožnosti vydania veci (či už
preto,lebovecneexistuje,alebojuodporcanemá),žiadaododporcupeňažnúnáhradu.Trebazdôrazniť,
že podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie (iba) jedného nároku. Ak súd dospeje k záveru

o existencií okolností opodstatňujúcich petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit
návrhu zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje.
Vzájomný vzťah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom
(eventuálnom) petite až potom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť
plnenia v zmysle prvého petitu.

50. Alternatívny petit je taký, kde sa navrhuje viac nárokov s tým, že sa ponecháva na úvahe žalovaného,
ktorý z nich splní.

51. Zvláštnym druhom je alternativa facultas (alternatívne zmocnenie), keď je žalovaný odsúdený len

na jedno plnenie, ale zároveň je oprávnený, aby namiesto toho plnil niečo iné. Ak však žalovaný neplní
nič, možno sa exekučne domáhať len prvého, prisúdeného nároku.

52. Žalobca si uplatnil žalobou právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky a až potom, čo ju žalovaný
zaplatí, si môže hnuteľné veci z nehnuteľnosti vypratať. Takto formulovaný petit je nielen nevykonateľný,

ale aj špekulatívny. Potvrdzuje, že žalobca nemá žiaden záujem na vyprataní vecí, ktoré mu majú
brániť v riadnom užívaní nehnuteľnosti, ale že žiada zaplatiť peňažnú pohľadávku. Veci po jej zaplatení
žalovanému už vydá/umožní vypratať. Nejde o alternatívny petit, to znamená taký, ktorý by žalovanému
umožňoval vybrať si, ktorý z nárokov splní. Nejde ani o eventuálny petit (keď jednu povinnosť možnosplniťdvojakýmspôsobom–buďvydaťvecalebonahradiťjejhodnotupeniazmi),ateda,ževprípade,ak
by súd mal zamietnuť žalobu o zaplatenie, tak žiada vypratanie, pretože druhým výrokom nežiada „len“
vypratanie, ale zároveň zaplatenie peňažnej sumy, keď vypratanie podmieňuje zaplatením peňažnej

sumy, to znamená, že žiada druhým výrokom aj to, čo má byť zamietnuté prvým. O alternativu facultas
nejde vôbec.

53. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa jednou žalobou domáhal rozhodnutia o dvoch samostatných
nárokoch – vydanie bezdôvodného obohatenia a vypratanie nehnuteľnosti, ktoré existujú samé o sebe,

preto súd rozhodol o oboch samostatne.

54. Tunajší súd v prejednávanom spore rozhodol rozsudkom č.k. 3Cb/49/2022 – 97 zo dňa 14.08.2023
nasledovne:

I. Súd žalobu o vypratanie nehnuteľnosti zamieta.

II. Súd žalobu o zaplatenie sumy 30.964 Eur s príslušenstvom zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

55.KrajskýsúdvKošiciachrozsudkomč.k.4Cob/222/2023–129zodňa26.03.2025rozhodoloodvolaní
žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie nasledovne:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 3Cb/49/2022-97 z 14. augusta 2023 v
napadnutom II. výroku.

II. Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 3Cb/49/2022-97 z 14. augusta 2023 v
napadnutom I. a III. výroku a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

56. V odôvodnení zrušujúceho výroku odvolací súd uviedol, že bude úlohou súdu prvej inštancie v

prvom rade vysporiadať sa s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore vzhľadom na zistenú zmenu
vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam a s prihliadnutím aj na procesnú aktivitu strán sporu
vec prejednať a o tomto nároku žalobcu (o vypratanie nehnuteľnosti) opätovne rozhodnúť, pričom pri
novom rozhodovaní o veci súd prvej inštancie zohľadní aj vyššie uvedené závery odvolacieho súdu
vzťahujúce sa k posúdeniu nároku na vypratanie nehnuteľnosti. Úlohou súdu prvej inštancie zároveň

bude nové rozhodnutie jasne, stručne a presvedčivo odôvodniť.

57. Predmetom konania tak po čiastočnom zrušení prvotného rozhodnutia súdu prvej inštancie ostal
uplatnený nárok žalobcu na vypratanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. A. a zapísaných na LV č.
XXXXX, a to konkrétne skladu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 3838/66, parcely č. 3838/2 s výmerou

1 700 m2 ostatná plocha, parcely č. 3838/17 s výmerou 783 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcely č.
3838/21 s výmerou 64 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcely č. 3838/33 s výmerou 52 m2 zastavaná
plocha a nádvoria a parcely č. 3838/70 o výmere 237 m2 zastavaná plocha a nádvoria.

58. Na prejednanie sporu po čiastočnom zrušení označeného rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolacím súdom, súd nariadil pojednávanie na deň 22.09.2025 Nariadeného pojednávania sa zúčastnil
zástupca žalovaného a štatutár žalovaného. Žalobca sa na pojednávanie napriek včas doručenému
predvolaniu nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nežiadal o jeho odročenie. Súd
preto podľa § 180 C.s.p. rozhodol o tom, že sa pojednávanie uskutoční v neprítomnosti žalobcu, nakoľko
nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 C.s.p.

59. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojich písomných podaniach a vyjadreniach.
Navrholžalobuzamietnuťvcelomrozsahuapriznaťžalovanémunáhradutrovkonania.Kotázkeaktívnej
vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu.

60. Z aktuálneho výpisu LV č. XXXXX, k.ú. A. vyplýva, že na ňom evidované nehnuteľnosti, ktorých
vypratania sa žalobca podanou žalobou domáha, sú aktuálne vo výlučnom vlastníctve JURCISINS s.r.o.,
so sídlom Kukorelliho 7, Bardejov, IČO: 53 712 650.61. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
22Cdo/1792/2001, v zmysle ktorého neoprávnený zásah do vlastníckeho práva k veci - pozemku -
môže spočívať aj v tom, že na pozemku sú umiestnené hnuteľné veci iného bez toho, aby sa ich

umiestnenie opieralo o právny dôvod, napr. zmluvu, rozhodnutie správneho orgánu, zákon a pod. V
takomto prípade sa môže vlastník pozemku domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva k pozemku
žalobou na vypratanie proti vlastníkovi hnuteľných vecí.

62. Vindikačnou žalobou sa vlastník domáha vydania veci od osoby, ktorá má túto vec u seba. Na to, aby

sa vlastník úspešne dovolal ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou musia byť splnené nasledovné
predpoklady: a/ preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, t. j. k veci, ktorá je predmetom
rei vindicatio (aktívna legitimácia); b/ preukázanie, že vec sa nachádza u tretej osoby, pričom táto
osoba bude v konaní označená ako pasívne legitimovaná (pasívna legitimácia); c/ preukázanie, že táto
osoba, označená v žalobe (návrhu na začatie konania) ako pasívne legitimovaná zadržiava vec u seba
neoprávnene. Totožná ochrana, aká sa poskytuje vlastníkovi v rozsahu ust. § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka,saposkytujeajdobromyseľnémudržiteľovi,t.j.tomuktojeoprávnenýmaťvecusebaavýkon
jeho práv je teda lege artis. V prípade nehnuteľnosti (nehnuteľnej veci) sa vlastnícke právo v zásade
preukazuje výpisom z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností. Nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa
žalobca domáha je potrebné identifikovať náležitosťami v súlade s katastrálnym zákonom v spojení s
vykonávacou vyhláškou ku katastrálnemu zákonu.

63. V prípade, ak súd príde k záveru, že vlastnícke právo svedčí žalobcovi, t. j. tomu kto sa označil za
vlastníka a domáha sa ochrany vlastníckou žalobou podľa § 126 Občianskeho zákonníka, bude skúmať
ďalšie predpoklady pre poskytnutie ochrany v rozsahu predmetného ustanovenia. Samotná skutočnosť,
že žalobca označí v žalobe nejakú osobu ako pasívne legitimovanú ešte neznamená, že táto osoba

pasívne legitimovaná skutočne bude. Pasívna legitimácia tohto subjektu bude závisieť od naplnenia
hmotnoprávnych predpokladov, ktoré sú vymedzené v ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Týmito
hmotnoprávnymi predpokladmi sú, že osoba, proti ktorej návrh na začatie konania (žaloba) smeruje má
skutočne vec vo svojej faktickej moci, a zároveň túto vec zadržiava neoprávnene (vlastník má právo
na ochranu len proti neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva). Vo vzťahu ku všetkým trom

predpokladom úspechu v merite veci bremeno dokazovania zaťažuje žalobcu.

64. Súd konštatuje, že vlastníckej žalobe o vypratanie nehnuteľnosti (reivindikácia) môže byť vyhovené
lenvtedy,akžalobcapreukážesvojevlastníckeprávoknej(tátožalobajeprávnymprostriedkomochrany
vlastníka), a vtedy, ak preukáže, že nehnuteľnosť žalovaný užíva neprávom, teda bez uzatvorenej

zmluvy, bez oprávnenia z vecného bremena, resp. bez iného relevantného dôvodu. V predmetnom
spore sa súd zaoberal otázkou splnenia predpokladov pre úspešné dovolanie sa ochrany poskytovanej
vindikačnou žalobou, najprv otázkou existencie vecnej legitimácie, a to aktívnej (na strane žalobcu) ako
aj pasívnej (na strane žalovaného) a dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktorého sa
v predmetnej veci domáha podanou žalobou. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, k.ú. A.

vyplýva, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností, ktorých vypratania sa podanou žalobou domáha,
teda mu nesvedčí v predmetnom spore aktívna vecná legitimácia.

65. Súd udáva, že aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti
je daná vtedy, keď je žalobca vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. Skúmanie vecnej legitimácie, či

už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (rozsudok NS SR sp.
zn. 2Cdo/205/2009), teda aj sporu o vypratanie nehnuteľnosti, pričom súd je povinný skúmať vecnú
legitimáciu strany sporu z úradnej moci. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru,
že žalobcovi nesvedčí v predmetnom spore aktívna vecná legitimácia, nakoľko nie je vlastníkom
nehnuteľností, ktorých vypratania sa podanou žalobou domáha a zároveň netvrdil a nebolo súdu

preukázané, že by bol inou osobou, ktorá má oprávnenie mať vypratávanú vec u seba (§ 126 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

66. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého

konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žalovaný nenamieta.
Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania (viď
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa27.10.2021, ktorý je publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2022,
pod č. 6).

67. Súd tak podanú žalobu o vypratanie nehnuteľností v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

68. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

69. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

70. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p., pre ktoré by
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu procesného úspechu nemal priznať a ani ich nikto netvrdil.

O trovách konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko súd podanú žalobu zamietol
v plnom rozsahu uplatnených nárokov, priznal žalovanému voči procesne plne neúspešnému žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

P o u č e n i e :

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.