Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120209056
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7120209056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne A. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
D., D. XX, zastúpenej Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., advokátom, Kováčska 40 a Advokátskou
kanceláriou Babjak s.r.o., Košice, Zvonárska 8, IČO: 54 542 286 proti žalovaným: 1/ tiba invest, a.s.,
Bratislava, Gorkého 4, IČO: 54 086 531, zastúpenej GARAJ & Partners s.r.o., Bratislava, Jozefská
3, IČO: 54 086 531 a 2/ A. E. B., F., nar. XX.XX.XXXX, C., A. XXXX/XX, zastúpenej Mgr. Tatianou
Molecovou, advokátkou, Myjava, Kamenné 1054/4, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 34C/25/2020 z 15. júna 2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku I. v časti vo vzťahu k žalovanej 2/ včítane súvisiaceho
výroku III. o trovách konania v tejto časti.

Žalovanej 2/ priznáva proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku I. v časti vo vzťahu k žalovanej 1/ a v súvisiacom výroku III.
o trovách konania v tejto časti a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu a priznal žalovaným 1/ a 2/ jednotlivo nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti
žalobkyni.

2. Z odôvodnenia je zrejmé, že tak rozhodol o žalobe, ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd rozsudkom
zrušil vecné bremeno spočívajúce v práve prejazdu cez pozemok parc. č. 345 o výmere 228 m2 –
zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. G. A., obec Košice – Staré Mesto

k pozemkom parc. č. 347/1 o výmere 600 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 347/2 o výmere
97 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, zapísaným na LV č. XXXXX pre kat. úz. G. A., obec Košice –
Staré Mesto skutkovo dôvodiac tým, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat.
úz. G. A. H. na LV č. XXX, a to pozemku parc. č. CKN č. 345 o výmere 228 m2 – zastavaná plocha
a nádvorie a stavby súp. č. XXXX na parcele č. 345 – dom, pričom v časti C: Ťarchy listu vlastníctva
je zapísané vecné bremeno – právo prechodu pešo cez podjazd domu postavenom na pozemku parc.
č. 345 k pozemku parc. č. 346 na LV č. XXXXX v prospech vlastníka vedeného na LV č. XXXXX, R V

13/86, Z 1862/93 v.z. 79/94 a vecné bremeno – právo prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 345
k pozemkom parc. č. 347/1 a 347/2 v prospech vlastníka vedeného na LV č. XXXXX, Z-2819/05 v.z.
689/05.Súd vec právne posúdil podľa § 151m ods. 1, 2, 3, § 151o ods. 1, 2, 3, § 151p ods. 1, 2, 3, § 100 ods.
1, § 109 a za použitia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Konštatoval, že predmetom konania po pripustení zmeny žaloby bolo zrušenie vecného bremena

spočívajúceho v práve prejazdu cez pozemok parcely č. 345 – zastavaná plocha a nádvorie evidovaný
na LV č. XXX pre kat. úz. G. A. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne k pozemkom parciel č. 347/1 –
zastavaná plocha a nádvorie a č. 347/2 – zastavaná plocha a nádvorie, evidované na LV č. XXXXX pre
kat. úz. G. A. vo vlastníctve žalovanej 1/.
Poukázal na to, že žalobkyňa oprela žalobný návrh o § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka tvrdiac,

že je preukázané, že došlo k zmene pomerov medzi časom vzniku vecného bremena a súčasným
obdobím, kedy po 1./ vecné bremeno bolo zriaďované pre jedného človeka (žalovanú 2/), aby mohla
využívať priestory vo dvore pre prevádzku svojej ambulancie), a teda bolo zriadené in personam, pričom
v súčasnosti vecné bremeno využíva viacero spoločností, ich zamestnanci a klienti, a preto zmeny
vlastníckych pomerov a rozširovanie okruhu osôb oprávnených vstupovať na pozemok sú tak dôvodmi
odôvodňujúcimi zmenu pomerov; po 2./ dňa 30.4.2014 Mesto Košice vydalo rozhodnutie o umiestnení

stavby „Bytový dom M 32“ na pozemku parciel KN-C č. 347/1 a 347/2 v kat. úz. G. A. a v prípade výstavby
tohto bytového domu by sa v ďalšom zvýšil počet užívateľov prístupu cez jej pozemok, t.j. schválenú
zmenu vo využívaní daného územia označila za ďalšiu významnú okolnosť odôvodňujúcu zmenu
pomerov; po 3./ konštrukčne (stavebne a staticky) dufart nespĺňa požiadavky pre prejazd motorových
vozidiel, prejazdom by mohli byť spôsobené vážne statické poruchy jestvujúceho objektu, mohlo by

dôjsť k vážnemu poškodeniu všetkých inžinierskych sietí vedených v podlaží dufartu a v dôsledku jeho
zvýšeného využívania na prejazd motorových vozidiel v prípade realizácie stavby a jej následného
užívania by vecné bremeno žalobkyňu neprimerane zaťažovalo až v takom rozsahu, že by to mohlo viesť
kstavebnýmpoškodeniamstavbyvjejvlastníctve;po4./pozriadenívecnéhobremenadošlokrozšíreniu
počtu zdravotníckych ambulancií a lekárne v budove v jej výlučnom vlastníctve, cez ktorú vedie dufart,

ďalšie stomatologické ambulancie boli zriadené v budove vo dvore so súp. č. 1037, čím došlo k zvýšeniu
počtu návštevníkov danej budovy využívajúcich dufart, ktorý je tiež využívaný aj na zásobovanie a zber
zdravotníckeho materiálu; po 5./ v súlade s platnou legislatívou pre zdravotnícke zariadenie, tvrdila, že
musí byť zabezpečený bezbariérový prístup do prevádzok zdravotníckych zariadení a lekárne, pričom
iný bezbariérový prístup ako ňou vybudovaná existujúca plošina nie je možný. Dodal, že okrem toho

žalobkyňa poukázala na to, že právo prejazdu zo strany žalovanej 1/ sa ani nevyužívalo a navrhla preto
nepriznať náhradu za zrušenie vecného bremena práva prejazdu motorovými vozidlami.
Súd vymedzil nesporné a sporné okolnosti v posudzovanej veci.
Za nesporné mal, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. G. A. na ul. Moyzesova
32 v Košiciach zapísaných na LV č. XXX a to pozemku – parcela KNC č. 345 – zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 228 m2 a stavby súp. č. 1035 – dom postavený na pozemku – parcela KNC
č. 345, že na tieto nehnuteľnosti je na LV č. XXX v časti C. Ťarchy zapísané vecné bremeno právo
prechodu pešo cez podjazd domu postavenom na pozemku parc. č. 345 k pozemku parc. č. 346 na LV
č. XXXXX v prospech vlastníka vedeného na LV č. XXXXX a vecné bremeno práva prechodu a prejazdu
cez pozemok parc. č. 345 k pozemkom parc. č. 347/1 a 347/2 v prospech vlastníka vedeného na LV

č. XXXXX, že žalovaná 1/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. G. A. na ul. Moyzesova
32 v Košiciach zapísaných na LV č. XXXXX a to pozemku – parc. KNC č. XXX/X – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 566 m2 a pozemku – parc. KNC č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 97 m2, že titulom kúpnej zmluvy zavkladovanej pod V-8628/97 nadobudli vlastnícke práva
k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX pre kat. úz. G. A., a to pozemkom – parc. CKN č. 345,

347,348, 349, 350 a k stavbám - domu súp. č. XXXX na parc. č. 345 a domu súp. č. XXXX na parc. č.
348 manželia I. A. J. B., F. a A. E. B., F. (žalovaná 2/) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov;
že pod číslom zmeny (č.z.) 689/05 bol ako záznamová listina Z-2819/05 zapísaný na základe návrhu
žalovanej 2/ a I. A. J. B., F. na záznam rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 17C/216/2003-169,
právoplatný dňa 27.5.2005, ktorým súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalovanej 2/ a I. A.

J. B., F., že v rozsudku na strane 4 (výrok!) je uvedené: „Navrhovateľ je povinný umožniť odporkyni
prechod a prejazd cez pozemok parc. č. 345, zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. G. A. a to za účelom
prístupu k parcelám č. 347 a 348 zapísaným na tom istom liste vlastníctva, a to počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku. Odporkyňa je povinná umožniť navrhovateľovi prechod a prejazd cez pozemok parc.
č. 347, zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. G. A. a to za účelom prístupu k parcelám č. 349 a 350

zapísaných na tom istom liste vlastníctva, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.“, že správny
orgán zapísal na základe predloženej listiny (citovaného rozsudku) na novozaložený LV č. XXXXX pre
kat. úz. G. A. pozemky – parcely registra CKN č. 347, 348 a stavbu – dom súp. č. XXXX na parcele
CKN č. 348 do výlučného vlastníctva MUDr. Viery Gonsorčíkovej, CSc. – žalovanej 2/ a na LV č. XXXpre kat. úz. G. A. pozemky – parcely CKN č. 345, 349, 350 a stavbu – dom súp. č. XXXX na parcele
CKN č. 345 do výlučného vlastníctva A. J. B., F., že správny orgán vykonal zápis vecného bremena
vyplývajúceho z predloženej listiny na LV č. XXX pre kat. úz. G. A. v znení: „Vecné bremeno: Právo

prechodu a prejazdu cez parcelu č. 345 k parc. č. 347 a 348 v prospech vlastníka vedenom na LV č.
XXXXX, Z-2819/05 č.z. 689/05“ a „Oprávnený z vecného bremena k parc. č. 347 na LV č. XXXXX“ a na
LV č. XXXXX pre kat. úz. G. A. v znení: „Vecné bremeno: Právo prechodu a prejazdu cez parcelu č.
347 k parcelám č. 349 a 350 v prospech vlastníka vedenom na LV č. XXX, Z-2819/05 č.z. 689/05“,
„Oprávnený z vecného bremena k parc. č. 345 na LV č. XXX, Z-2819/05 č.z. 689/05.“, že dňa 7.7.2016

rozhodol správny orgán o povolení vkladu darovacej zmluvy z 30.6.2016 uzavretej medzi Doc. MUDr.
Jozefom Gonsorčíkom, CSc. ako darcom C. A. B. C. – žalobkyňou ako obdarovanou, ktorej predmetom
o.i.bolinehnuteľnosti-pozemokparc.CKNč.345astavba–domsúp.č.XXXXnaparc.č.345,zapísané
na LV č. XXX pre kat. úz. G. A., že z rozhodnutia správneho orgánu Okresného úradu Košice, katastrálny
odbor z 8.10.2020 vyplýva, že v darovacej zmluve z 30.6.2016 je čl. II. uvedené, že na LV č. XXX je
v časti C.ťarchy o.i. uvedené – „Vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 345

k pozemkom parc. č. 347/1 a 347/2 v prospech vlastníka vedenom na LV č. XXXXX, Z-2819/08 v.z.
689/05, s ktorým je obdarovaná oboznámená nazretím do LV č. XXX, že rozhodnutím o povolení vkladu
kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim EEI s.r.o. a právnou predchodkyňou žalovanej 1/ tiba, a.s.
z 3.4.2008 (vklad povolený 10.4.2018) nadobudla vlastnícke právo k pozemkom parc. CKN č. 347/1
a 347/2 zapísaným na LV č. XXXXX pre kat. úz. G. A. právna predchodkyňa žalovanej 1/ spoločnosť tiba

a.s., že v predmetnej kúpnej zmluve je v čl. 3 v bode 3.3. uvedené, že predávajúci oboznámil kupujúceho
sťarchami,ktorésaviažukpredmetukúpyavyplývajúzLVč.XXXXXprekat.úz.G.A.,atookreminých:
- v bode 3.3.2. „Vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 347/1 k pozemkom
parc. č. 349 a 350 v prospech vlastníka vedenom na LV č. XXX, Z-2819/05 v.z. 689/05, - v bode 3.3.3.
„Oprávnený z vecného bremena k nehnuteľnosti pozemok parc. č. 345 na LV č. XXX pre kat. úz. G.

A., Z-2819/05 v.z. 689/05, - v bode 3.3.4., že „Kupujúci berie na vedomie a súhlasí, že predmet kúpy
nadobudne spolu s vecnými bremenami, nakoľko tieto predstavujú vecné bremená pôsobiace „in rem“;
že pôvodne žalovaná 1/ - tiba zanikla v dôsledku rozdelenia a jedným z jej právnych nástupcov sa stala
tiba invest a.s., IČO: 54 086 531, ktorá podľa rozdelenia sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
súvisiacich s konaním.

Súd mal na základe vymedzených nesporných okolností za zrejmé, že na nehnuteľnostiach vo
vlastníctve žalobkyne nachádzajúcich sa v Košiciach – Staré Mesto, kat. úz. G. A. zapísaných na LV č.
XXX a to parcela CKN č. 345 – zastavaná plocha a nádvorie a stavba súp. č. XXXX na parc. č. 345 –
dom v časti C. sú zapísané ťarchy - vecné bremeno - právo prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č.
345 k pozemkom parc. č. 347/1 a 347/2 v prospech žalovanej 1/ ako oprávnenej z vecného bremena.

Za sporné vymedzil námietky žalovanej 1/, že: po 1./ každé vecné bremeno zodpovedajúce právu
prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosti sa považuje za vecné bremeno „in rem“, po 2./ účelom rozsudku,
ktorým bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prejazdu a prechodu bolo zabezpečiť,
aby po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov mohli byť pozemky účelne využívané
aj v budúcnosti, a teda účelom bolo zriadiť vecné bremeno „in rem“; po 3./ žalobkyňa na základe

darovacej zmluvy nadobudla pozemok spolu s vecným bremenom, s čím podľa textu darovacej
zmluvy bola uzrozumená, po 4./ žalovaná 2/ a docent B. previedli vlastnícke právo k pozemkom na
právnych predchodcov žalovanej 1/ spolu s vecným bremenom, a teda právny predchodca nadobudol
nehnuteľnosť spolu s vecným bremenom; po 5./ právo prejazdu podľa vecného bremena nie je
premlčané, a to z dôvodu, že bolo žalovanou 2/ a jej právnymi predchodcami realizované, po 6./ cez

pozemok vo vlastníctve žalobkyne je prostredníctvom vecného bremena zabezpečený jediný prístup
k pozemkom vo vlastníctve žalovanej 1/, po 7./ zákonné podmienky pre obmedzenie, resp. zrušenie
vecného bremena (práva prejazdu) v zmysle § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka nie sú splnené,
nakoľko zmena pomerov nenastala a ani nevznikol hrubý nepomer medzi povinnosťou a výhodou, ktoré
vyplývajú z vecného bremena, pretože: - ak sa navýšil počet osôb oprávnených vstupovať cez dufart,

tak nie z dôvodov na strane žalovanej 1/, - k realizácii výstavby bytového domu ešte nedošlo, - vzhľadom
na zmeny vykonané žalobkyňou v podjazde nie je možné realizovať prejazd motorovými vozidlami cez
dufart; - ak žalobkyňa poukazuje na vysokú fluktuáciu ľudí/klientov lekárne a zdravotníckych zariadení
a na otváranie dverí dovnútra dufartu, faktom je, že v celom tomto objekte boli vždy prevádzkované
ambulancie lekárov a aj iné prevádzky, kde bola vždy fluktuácia ľudí, vždy sa dvere otvárali dovnútra

dufartu, a i napriek tomu bolo možné zabezpečiť prejazd motorovými vozidlami, a teda podľa žalovanej
1/ nenastala žiadna zmena pomerov.Konštatoval, že žalovaná 2/ žiadala žalobu vo vzťahu medzi ňou a žalobkyňou zamietnuť pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie v spore, nakoľko je nepochybné, že vecné bremeno prešlo v dôsledku
predaja nehnuteľností na nového vlastníka.

Za právny základ pre vznik vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 345
kpozemkomparc.č.347/1a347/2vprospechvlastníkavedenomnaLVč.XXXXXsúdoznačil rozsudok
Okresného súdu Košice I z 5.4.2005 vyhlásený v konaní o vyporiadanie BSM I. A. J. B., F. a žalovanej
2/, ktoré bolo vedené na súde pod sp. zn. 17C/216/2003. Z odôvodnenia rozsudku zistil, že žalovaná 2/
(v konaní o vyporiadanie BSM v procesnej pozícii odporkyne) žiadala, aby súd pri delení nehnuteľností

zaviazal I. A. J. B., F. (v procesnej pozícii navrhovateľa) trpieť prechod cez jeho pozemok parc. č. 345
a rovnaký záujem vyjadril aj navrhovateľ v súvislosti s prístupom k parc. č. 350. Vzhľadom na uvedené
súd s poukazom na § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka za
účelom umožnenia prístupu k nehnuteľnostiam po delení majetku v BSM vo veci zriadil vecné bremená.
Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného mal za jednoznačné, že účelom zriadenia vecného
bremena súdom bolo zabezpečiť prístup k pozemkom a stavbám postavených na týchto pozemkoch

kýmkoľvek, aby tieto pozemky a stavby aj po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bývalých
manželov mohli byť v budúcnosti reálne využívané, a teda vecné bremeno zriadené rozsudkom súdu
v konaní o vyporiadanie BSM z 5.4.2005 je vecné bremeno in rem. Na podporu tejto svojej argumentácie
súd poukázal na rozhodnutie R50/1985 a R1/89 s tým, že vecné bremená zriadené rozhodnutím
súdu podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú vždy vecnými bremenami in rem, lebo sa viažu

k určitým nehnuteľnostiam a prechádzajú s vlastníctvom týchto nehnuteľností na ich nadobúdateľa; nie
sú teda obmedzené na určité konkrétne osoby; z ich vecnoprávnej povahy totiž vyplýva, že sú časovo
neobmedzené, a ani súd nemôže svojim rozhodnutím vopred určiť ich zánik; je vylúčené, aby takto
zriadené vecné bremeno patrilo len určitej osobe.
Súd bez ohľadu na uvedenú právnu úpravu a judikatúru dospel k presvedčeniu, že vôľou účastníkov

konania o vyporiadanie BSM bolo zriadiť vecné bremeno in rem, tak ako tvrdila žalovaná 2/, a nie in
personam, ako tvrdila žalobkyňa a svedok bývalý manžel žalovanej 2/ a manžel žalobkyne I. A. J.
B., F. a to z dôvodu, že súd do výlučného vlastníctva navrhovateľa I. A. B. prikázal o.i. aj parc. č.
349 o výmere 37 m2-zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 350 o výmere 883 m2-záhrada, záhradný
domček bez súpisného čísla na parcele č. 349 a sklad v záhrade na parc. č. 350 nachádzajúce sa

bezprostredne za parcelami č. 347/1 a 347/2, a z logického hľadiska by bolo nezmyselné, aby zriadil
vecné bremená in personam, t.j. len v prospech účastníkov konania o vyporiadanie BSM, nakoľko
v prípade takto zriadeného vecného bremena by bolo ďalším nadobúdateľom týchto nehnuteľností, resp.
nájomcom absolútne znemožnený prístup k nehnuteľnostiam. Dôvodil, že tento logický záver podporuje
aj tá skutočnosť, že dva roky po vyporiadaní BSM žalovaná 2/ kúpnou zmluvou uzavretou s kupujúcou

East Europe Investments, s.r.o. previedla vlastnícke práva k pozemkom – parc. č. 347/1-zastavaná
plocha a nádvorie a parc. č. 347/2-zstavaná plocha a nádvorie, ktorá spoločnosť ako kupujúca okrem
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiamnadobudlaajprávoprechoduaprejazduzodpovedajúcevecnému
bremenu, a to podľa čl. IV ods. 11. kúpnej zmluvy, a tiež ho podporuje aj skutočnosť, že I. A. J.
B., F. . ako predávajúci uzavrel 31.8.2012 kúpnu zmluvu s právnou predchodkyňou žalovanej 1/ tiba,

a.s. ako kupujúcou k pozemkom – parc. č. 349-zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 350-záhrada,
pričom okrem iných vecných bremien v čl. IV bod 4.4.1. kúpnej zmluvy bolo uvedené vecné bremeno,
ktoré zabezpečovalo prístup aj k týmto pozemkom; súd mal za evidentné, že obaja účastníci konania
o vyporiadanie BSM mali úmysel zriadiť vecné bremeno in rem, ktoré je nevyhnutné na realizovanie
výkonu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. Súd dodal, že aj žalobkyňa musela mať vedomosť

o charaktere existujúceho vecného bremena, keďže nadobudla pozemok zaťažený vecným bremenom
na základe darovacej zmluvy z 1.7.2016 od darcu – svojho manžela, bývalého manžela žalovanej 2/,
v ktorej darovacej zmluve bolo výslovne uvedené aj vecné bremeno, s ktorým sa žalobkyňa podľa
darovacej zmluvy riadne oboznámila.
Následne v intenciách žalobných tvrdení žalobkyne posudzoval, či v zmysle § 151p ods. 3 Občianskeho

zákonníka došlo k zmene pomerov spôsobujúcej hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného z neho, pričom dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tohto
svojho skutkového tvrdenia a teda žalobu nemal za dôvodnú. Z vykonaného dokazovania priloženou
fotodokumentáciou, ktorú predložila žalovaná 1/ a z obhliadky, ktorú súd vykonal konštatoval, že
pôvodne bol v celom dufarte rovný povrch, ktorý v zásade nebránil v prejazde motorovými vozidlami,

pričom prejazd sa aj realizoval, čo potvrdili nielen štatutárny zástupca žalovanej 1/, žalovaná 2/, ale aj
svedkovia I. A. J. B., F. a K. A. L.. Súčasný stav dufartu zistený obhliadkou zo 17.2.2023, konštatoval, že
v dôsledku zmien vykonaných žalobkyňou aj zrealizovaním novej rozoberateľnej rampy pre imobilných
pacientov z oceľovej nosnej konštrukcie a prefabrikovaných wpc dielcov v roku 2019 neumožňujeprejazd motorovými vozidlami, ani motocyklom, bicyklom či invalidným vozíkom aj vzhľadom na to, že
automatickou kovovou bránou osadenou žalobkyňou je dufart zakončený skokom. Zdôraznil , že tieto
zmeny boli vykonané bez vedomia predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľností evidovaných na LV č.

XXXXX, v prospech ktorých bolo zriadené vecné bremeno. Konštatoval, že sa nejedná o trvalú zmenu,
čo vyplynulo aj z bodu II.2 znaleckého posudku č. 1/2023 znalca Ing. Ladislava Labisa, PhD., a je
možné stav prinavrátiť do pôvodného stavu pred úpravami. Súd mal za to, že žalobkyňa postupovala
tak, že fakticky znemožnila žalovanej 1/ právo prejazdu motorovými vozidlami a tým aj nerešpektovala
svoje povinnosti vyplývajúce jej ako aktuálnej vlastníčke zaťaženej nehnuteľnosti z charakteru vecného

bremena.
Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne, ktorá za ďalší dôvod odôvodňujúci zmenu pomerov
mala zmeny vlastníckych pomerov a rozširovanie okruhu osôb oprávnených vstupovať cez pozemok,
pretože z dokazovania považoval za zrejmé, že v nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne, žalovanej
1/ a jej právnych predchodcov boli prevádzkované ambulancie a lekáreň a nebytové priestory v objekte
Moyzesova 32 boli na základe nájomnej zmluvy využívané aj napr. na poskytovanie služieb vo vedení

účtovníctva. Konštatoval, že v dôsledku zmien vykonaných žalobkyňou v dufarte je prejazd dufartom
momentálne motorovými vozidlami vylúčený, a preto k zvýšeniu počtu užívateľov dufartu a aj prejazdu
motorovými vozidlami nedochádza.
V súvislosti s ďalšou skutočnosťou, ktorou žalobkyňa odôvodňovala zmenu pomerov a to, že dňa
30.4.2014 Mesto Košice vydalo rozhodnutie o umiestnení stavby „Bytový dom M32“ na pozemku parc.

č. 347/1 a 347/2 v kat. úz. G. A., ktorá navrhovaná stavba je novostavbou bytového domu s piatimi
samostatnými bytovými jednotkami, ktorého súčasťou je 6 parkovacích miest, a teda v prípade výstavby
by sa vo významnom rozsahu zvýšil počet užívateľov prístupu cez pozemok vo vlastníctve žalobkyne,
súd uviedol, že z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že rozhodnutím Mesta Košice ako
príslušného stavebného úradu z 23.1.2020 bolo stavebné konanie vo veci povolenia stavby prerušené

na dobu 60 dní od doručenia rozhodnutia, pričom nebolo v konaní ani tvrdené a ani preukázané, že by
stavebné konanie vyústilo do vydania stavebného povolenia, a teda keďže k výstavbe bytového domu
nedošlo, zmena pomerov v smere naznačenom žalobkyňou nenastala.
Pokiaľ sa týkalo ďalšieho dôvodu pre zmenu rozsahu a obsahu vecného bremena, tvrdeného
žalobkyňou a to, že dufart stavebne a staticky nespĺňa požiadavky pre prejazd motorových vozidiel,

ktorým (prejazdom) by mohli byť spôsobené vážne statické poruchy objektu a zároveň by mohlo dôjsť
k vážnemu poškodeniu všetkých inžinierskych sietí vedených v podloží dufartu, na ktoré tvrdenia
predložila znalecký posudok č. 1/2023 znalca Ing. Ladislava Labisa, PhD. z 31.3.2023, súd prisvedčil
argumentácii žalovanej 1/, že znalec v znaleckom posudku len uviedol všeobecné tvrdenia, bez
zistenia a zhodnotenia relevantných údajov, skutkových okolností, bez uvedenia akýchkoľvek výpočtov

a použitých metód; v posudkovej časti znalec uviedol len všeobecné informácie o predmetnom
meštianskom dome na A. XX E. D. a všeobecne zhodnotil technický stav dufartu. V znaleckom posudku
zákonom nedovoleným spôsobom presiahol znalecké kompetencie, keď sa vyjadril k právnej otázke a
to uvedúc, že právo prejazdu cez pozemok parc. č. 345 pre majiteľa pozemkov parc. č. 347/1 a 347/2
bol v katastri zapísaný v rozpore s príslušnou legislatívou, čo všetko vyvolalo pochybnosti o objektivite

podaného znaleckého posudku.
Ak žalobkyňa tvrdila, že jej môže vzniknúť škoda, resp. jej už škoda vznikla v súvislosti s realizáciou
inžinierskych sietí v dufarte uložených právnymi predchodcami žalovanej 1/, súd toto tvrdenie
vykonaným dokazovaním nemal preukázané; žalobkyňa nepreukázala akúkoľvek výzvu právnym
predchodcom žalovanej 1/ na náhradu akejkoľvek vzniknutej škody, resp. na navrátenie do pôvodného

stavu.
V súvislosti so zrušením vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu, ktoré odôvodňovala
žalobkyňa poukazovaním na Dopravno-inžinierske posúdenie pre účely stavebného povolenia, v októbri
2017 vyhotovené K. L. M. a Dopravno-inžinierske posúdenie a Dopravno-technické posúdenie objektu
bytového domu z apríla 2023, poukázal súd na to, že žalovaná 1/ odborné vyjadrenie K. M. z apríla 2023

spochybnila a označila za nepreskúmateľné zdôrazniac, že posudzoval právne otázky, keď sa vyjadril,
že právo prejazdu cez pozemok parc. č. 345 pre majiteľa pozemkov parc. č. 347/1 a 347/2 bolo v katastri
zapísané v rozpore s legislatívou a bez overenia skutkového stavu. Súd prisvedčil žalovanej 1/, že K.
M. s najväčšou pravdepodobnosťou prevzal niektoré konštatovania na základe informácií žalobkyne,
keď napr. na strane 7 uviedol, že: „Z tohto dôvodu sa vjazd do brány motorovými vozidlami majiteľom

objektu Moyzesova 32 na parc. č. 345 v súčasnosti nevyužíva, ani v minulosti nevyužíval.“. Súd uviedol,
že Dopravno-inžinierske a dopravno-technické posúdenie, že sa s ním oboznámil a vzal do úvahy pri
svojom rozhodovaní, ale rovnako sa oboznámil so znaleckým posudkom znaleckej organizácie JHS
s.r.o. č. 329/2023 vyhotoveným vo veci možnosti prejazdu motorových vozidiel cez existujúci prejazdv stavbe súp. č. 31035 z 26.5.2023, ktorý predložila žalovaná 1/, z ktorého vyplynul záver, že existujúci
podjazd je spôsobilý na prejazd osobných motorových vozidiel. Z prílohy znaleckého posudku v rozpore
s tvrdeniami K. M. o neakceptovateľnosti vjazdu a výjazdu do dufartu a z dufartu z hľadiska bezpečnosti

a plynulosti dopravy v dotknutom úseku už v minulosti, vyplynulo, že Krajské riaditeľstvo PZ, Krajský
dopravný inšpektorát oznámil Magistrátu mesta Košice, referát dopravy listom z 31.1.2012, že súhlasí
s dostavbou dvorovej časti objektu na ulici Moyzesovej 32 v Košiciach za podmienok osadenia zvislého
trvalého dopravného značenia, ktoré vymedzil. Súd vzhľadom na existenciu podobných motorovými
vozidlami prejazdných dufartov na A. ulici a závery znaleckého posudku č. 329/2023 dospel k záveru,

že prejazd osobných motorových vozidiel, motocyklov a bicyklov dufartom nie je vylúčený.
Súd na základe obhliadky na mieste samom zo 17.2.2023 zistil, že žalovaná 1/ nevie realizovať prístup
na svoje pozemky parc. č. 347/1 a parc. č. 350 z N. ulice a nevie ich realizovať ani z L. O.; jediný prístup
má, a to len pešo, keďže prístup motorovými vozidlami vzhľadom na realizované zmeny v dufarte je
vylúčený, cez pozemok parc. č. 345 vo vlastníctve žalobkyne, ktorý je zaťažený v katastri nehnuteľností
zapísaným vecným bremenom.

Súd vychádzajúc pri rozhodovaní zo situácie, ktorá bola v čase rozhodovania, ako aj zo situácie,
ktorá existovala v čase zriadenia vecného bremena, dospel k záveru, že tvrdenia žalobkyne o hrubom
nepomere medzi vecným bremenom a výhodou vyplývajúcou z vecného bremena neboli preukázané.
Mal za to, že ak žalobkyňa vykonáva účelovo zmeny na zaťaženom pozemku, ktorými zabránila
realizovať právo prejazdu, nie je možné konštatovať, že došlo k naplneniu zákonných podmienok pre

zrušenie, resp. obmedzenie vecného bremena. Dodal, že navyše žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosť
zaťaženú vecným bremenom na základe darovacej zmluvy, bola si plne vedomá, že nadobúda
nehnuteľnosti zaťažené a bude musieť strpieť obmedzenia vyplývajúce z vecného bremena.
Pokiaľ sa týka námietky premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, vznesenej žalobkyňou,
súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že toto právo nie je premlčané a bolo realizované

právnou predchodkyňou žalovanej 1/ v lehote 10 rokov pred podaním žaloby, ktorú skutočnosť žalovaná
1/ preukázala predloženou fotodokumentáciou (č.l. 321 až 323 spisu) a opak tvrdený žalobkyňou
preukázaný nebol.
Vo vzťahu k žalovanej 2/ súd žalobu zamietol pre nedostatok jej pasívnej vecnej legitimácie
v spore, keď ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalovanej 2/, s tým že zriadené vecné bremeno

v konaní o vyporiadanie BSM nebolo viazané na konkrétnu osobu (žalovanú 2/), ale bolo viazané na
nehnuteľnosť. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že súčasným vlastníkom nehnuteľnosti parc.
č. 347/1 a 347/2 a zároveň aj oprávneným z vecného bremena je žalovaná 1/.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešným žalovaným priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa a to v rozsahu všetkých jeho výrokov z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. f/ a písm. h/ CSP. Podľa nej, súd pri vyporiadaní sa, resp. posúdení
pre danú vec podstatných otázok, za ktoré mala potrebné považovať otázku charakteru zriadenia
vecného bremena, či ide o vecné bremeno in rem alebo in personam, otázku premlčania práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu a napokon otázku, či došlo k zmene pomerov spôsobujúcej vznik
hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam nezohľadnením relevantných dôkazov, na základe ktorých došlo aj k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci. Napokon namietla, že pri posudzovaní ňou vymedzenej tretej otázky ani nezohľadňoval
ňou predložený znalecký posudok, ktorý hrubý nepomer preukazoval a súčasne ktorý potvrdzoval

predchádzajúce odborné vyjadrenie, ktoré predložila v konaní, a to bez toho, aby bola spochybnená
správnosťodbornýchzistení.Obdobnesúdpostupovalajvovzťahukodbornémuvyjadreniudopravného
inžiniera, ktoré predložila a ktoré potvrdzovalo jeho predchádzajúce vyjadrenie zo stavebného konania.
Mala za to, že týmto postupom súd jej znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Taktiež žalobkyňa namietla, že súd prebral

skutkové tvrdenia žalovaného 1/ a považuje ich za preukázané bez toho, aby sa náležitým spôsobom
vyporiadalsjejprotichodnýmiskutkovýmitvrdeniami,taktiežnezohľadňujeňoupredloženédôkazyalebo
ich bagatelizuje.
Namietla, pokiaľ súd dospel k záveru, že vecné bremeno v danom prípade má charakter vecného
bremena in rem viažuceho sa na vlastníctvo pozemkov parc. č. 347/1 a 347/2, že tento záver

nekorešponduje s explicitným vymedzením vecného bremena v rozsudku, ktorým bolo zriadené, ako ani
s vôľou účastníkov daného konania. Poukázala na doslovné znenie výroku rozsudku Okresného súdu
Košice I sp. zn. 17C/216/2003 z 5.4.2005, z ktorého mala za zrejmé, že zriaďované vecné bremeno
malo pôsobiť iba medzi bývalými manželmi (a citovala: „Navrhovateľ je povinný umožniť odporkyniprechod a prejazd cez pozemok parc. č. 345...a to za účelom prístupu k parcelám č. 347 a 348...a to
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku“.) Poukázala aj na odôvodnenie rozsudku, z ktorého vyplýva,
že: „Odporkyňa žiadala, aby súd pri delení nehnuteľnosti zaviazal navrhovateľa trpieť prechod cez jeho

pozemok parc. č. 345, rovnaký záujem vyjadril i navrhovateľ v súvislosti s prístupom k parcele č. 350“.
Aj z tohto, tvrdila, že vyplýva, že záujem o zriadenie vecného bremena bol iba pre strany daného
sporu. Aj obe dotknuté strany to tak vnímali, dokonca žalovaná 2/ to potvrdila aj vo svojom písomnom
vyjadrení z 8.10.2020, ktoré súd ani nevzal do úvahy. Citovala z označeného vyjadrenia žalovanej 2/,
v ktorom žalovaná 2/ uviedla, že nehnuteľnosti predala a že jedine nedopatrením nedošlo k zrušeniu

– výmazu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 345
k pozemkom parc. č. 347/1 a 347/2 v prospech vlastníka vedenom na LV č. XXXXX. Po odsťahovaní,
keďže ju za 13 rokov nikto neoslovil mala za to, že je všetko v poriadku. Uznala, že: „moje vecné
bremeno“ by sa malo zrušiť, keďže tento zápis zostal v katastri nedopatrením“. Poukázala aj na výpoveď
svedka A. J. B., ktorý vo výpovedi rovnako uviedol, že vecné bremeno právo prechodu a prejazdu
zriadené rozsudkom súdu v konaní o vyporiadanie BSM bolo zriadené ako vecné bremeno in personam,

teda len v prospech účastníkov konania o vyporiadanie BSM. Podľa jej názoru, je v danom prípade
jazykové vyjadrenie daného právneho úkonu v rámci rozsudku, ako aj vôľa oboch účastníkov bola
úplne jednoznačné a to malo sa zriadiť vecné bremeno iba medzi účastníkmi daného vzťahu; akákoľvek
iná interpretácia je v rozpore s jazykovým vyjadrením a v rozpore s deklarovanou vôľou účastníkov.
Namietla, že sa súd v odôvodnení týmto aspektom vôbec nezaoberal, hoci naň poukazovala. Ako už

uviedla ani nezohľadnil a nezaoberal sa vyjadrením žalovanej 2/ z 8.10.2020. Na tom základe tvrdila,
že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne
právne posúdil charakter vecného bremena, keď nezohľadnil samotné jazykové vyjadrenie úkonu,
ktorým sa zriadilo vecné bremeno a vôľu konajúcich strán.
Nesúhlasila so závermi súdu, ktorý v súvislosti s ňou uplatnenou námietkou premlčania práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu dospel k záveru, že k premlčaniu nedošlo. Argumentovala, že
súd vychádzal výlučne z toho, že vecné bremeno práva prejazdu má charakter in rem a nezaoberal
sa vôbec tým, že by malo charakter in personam. Ak by sa vychádzalo z toho, že vecné bremeno
zriadené rozsudkom súdu malo charakter in personam, tak nepochybne boli splnené podmienky pre
jeho premlčanie. Poukázala na vyjadrenie žalovanej 2/ z 8.10.2020, ktorá uviedla, že sa po predaji

svojej nehnuteľnosti v roku 2007 odsťahovala do Bratislavy a odvtedy toto právo prejazdu ale ani právo
prechodu nevyužívala. Žalobkyňa mala za to, že táto skutočnosť v konaní nebola sporná a žalovanou
2/ spochybňovaná. To znamená, ak vecné bremeno má účinky in personam, je vo vzťahu k žalovanej
2/ premlčané, keďže sa po dobu viac ako 10 rokov z jej strany nevyužívalo.
Dôvodila, že ak by aj vecné bremeno malo charakter in rem, odôvodnenie rozhodnutia súdu v odseku

70. nie je dostatočné na preukázanie toho, že sa v lehote 10 rokov aj využívalo, tento záver súdu tvrdila,
že nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Z daných fotografií (na ktoré poukázal súd – poznámka
odvolacieho súdu) nie je možné zistiť, kedy boli vyhotovené a preto na ich podklade nie je možné
dospieť k záveru, že to bolo v období predchádzajúcich desiatich rokov. Rovnako nebolo preukázané,
že motorové vozidlo nachádzajúce sa na fotografii patrí žalovanej 1/, aby bolo možné konštatovať, že

žalovaná 1/ realizovala prejazd. Naopak poukázala na svedeckú výpoveď I. B., ktorý vypovedal, že
vostatnýchdesiatichrokochaništatutárnyzástupcažalovanej1/anijejzamestnanciprejazdmotorovými
vozidlami nerealizovali. Poukázala na to, že obdobne vypovedala i ona, keď uviedla, že neevidovala
počassvojho20-ročnéhopôsobeniavobjekte,abyžalovaná1/realizovalaprejazdmotorovýmivozidlami
cez dufart. Mala za to, že žalovaná 1/ opak nepreukázala, t.j. nepreukázala, že by jej konateľ alebo

zamestnanci realizovali prejazd. Pokiaľ žalovaná 1/ poukazovala na využívanie prejazdu motorovým
vozidlom žalovanou 2/ alebo I. B., namietala, že užívanie prejazdu zo strany týchto osôb nie je možné
pripočítať v prospech žalovanej 1/. Dokonca ani to sa nerealizovalo v období predchádzajúcich 10
rokov. Namietla, že nie je pravdivé ani tvrdenie žalovanej 1/, že tak ona ako aj jej právni predchodcovia
mali v nehnuteľnostiach za dufartom svoje sídlo, resp. prevádzku (na Moyzesovej 32); z obchodného

registra a živnostenského registra to nevyplýva. V daných nehnuteľnostiach, tvrdila, že nebol ani odber
elektriny počas predchádzajúcich 10 rokov. Taktiež dala do pozornosti, že tieto nehnuteľnosti, v ktorých
údajne mali byť kancelárie žalovanej 1/ neboli ani v jej vlastníctve, ale boli vo vlastníctve spoločnosti
MONAQ Leasing, čo vyplýva z listov vlastníctva. Ak aj štatutárny zástupca žalovanej 1/ a svedok L. tvrdili
opak, nekorešponduje to s verejne dostupnými informáciami a zároveň odporuje tvrdeniu žalobkyne

ako aj výpovedi svedka B.. Namietla, že sa súd nevyporiadal s tým, prečo by svedecká výpoveď K.
L. mala mať vyššiu výpovednú hodnotu ako svedecká výpoveď I. B.. Poukázala, že K. L. je finančne
a kolegiálne prepojený so štatutárnym zástupcom žalovanej 1/. Mala tak za možné konštatovať, že právo
prejazdu zaniklo z dôvodu, že počas premlčacej doby sa nevyužívalo. Na podklade fotografií, na ktorépoukázal súd, nie je možné dospieť k skutkovému zisteniu, že žalovaná 1/ využívala prejazd motorovými
vozidlamivpredchádzajúcich10rokoch.Namietlavtejsúvislosti,žesasúdnevyporiadalanistvrdeniami
strán sporu a svedkov, na základe ktorých by bolo možné ustáliť skutkový stav pre účely rozhodnutia

o premlčaní/nepremlčaní práva. Súd teda na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, následkom čoho aj za také mala to, že súd neskúmal otázky premlčania z pohľadu
charakteru vecného bremena in personam.
Nesúhlasila ani so záverom súdu, že jej tvrdenia o hrubom nepomere medzi vecným bremenom
a výhodou vyplývajúcou z vecného bremena neboli preukázané. Označila tento záver za nesprávny

s tým, že k nemu súd dospel v dôsledku toho, že bez relevantných dôvodov neprihliadal na ňou
predložené dôkazy. Predložila znalecký posudok č. 1/2023 vyhotovený K. P. P., L. súdnym znalcom
v odbore Stavebníctvo, odvetvie Statika stavieb, a to vo veci možnosti prejazdu motorových vozidiel
cez jestvujúci dufart na A. XX, ktorý v posudku posudzoval statické dôsledky prejazdu motorovými
vozidlami na jej stavbu. Poukázala na závery z neho, že dufart konštrukčne (stavebne a staticky)
nespĺňa požiadavky pre prejazd motorových vozidiel, ktorým (prejazdom) by mohli byť spôsobené

vážne statické poruchy jestvujúceho objektu, primárne ide o horizontálne dynamické zaťaženie vyvolané
prejazdom vozidiel, a zároveň by mohlo dôjsť k vážnemu poškodeniu všetkých inžinierskych sietí
vedených v podloží dufartu. Tieto závery znalca, argumentoval, že potvrdzovali závery odborného
vyjadrenia, ktoré vyhotovil autorizovaný stavebný inžinier pre statiku stavieb K. K. H. 26.10.2017 pre
účely stavebného konania, ktoré taktiež do konania predložila. Žiaden iný predložený dôkaz správnosť

záverov znalca ani stavebného inžiniera nespochybňoval. Znalecký posudok č. 1/2023 mal preukazovať
vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Napriek tomu súd tento
dôkaz nezohľadnil, čo odôvodnil v odseku 62. tým, že „znalec uviedol všeobecné tvrdenia bez zistenia
a zhodnotenia relevantných údajov, skutkových tvrdení bez uvedenia akýchkoľvek výpočtov, použitých
metód.“ Poukázala na to, že toto konštatovanie súd nekriticky prevzal z vyjadrenia žalovanej 1/ bez toho,

aby bližšie špecifikoval aké výpočty príp. metódy v posudku chýbajú. Za najpodstatnejšie považovala
to, že neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval opak ohľadom týchto odborných zistení.
Pokiaľ súd odôvodnil neprihliadnutie na predložený znalecký posudok aj tým, že „znalec presiahol svoje
kompetencie, keď sa vyjadril k právnej otázke, keď uviedol, že právo prejazdu cez pozemok č. 345 pre
majiteľa pozemkov parc. č. 347/1 a 347/2 bolo v katastri zapísané v rozpore s príslušnou legislatívou

a bez overenia si skutkového stavu“ čo malo vyvolať pochybnosti o objektivite podaného znaleckého
posudku, argumentovala, že je možné neprihliadnuť na vyjadrenie znalca k danej právnej otázke, ale nie
jemožnéspochybňovaťodbornúčasťznaleckého posudkubeztoho,abybolpredloženýdôkazoopaku.
Súdny znalec vo vyhotovení znaleckého posudku vyhlásil, že je si vedomý právnych následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku. Rovnako posudok m á všetky zákonom predpísané náležitosti.

Preto súd bol povinný postupovať podľa § 209 CSP a vykonať ho, ako by šlo o znalecký posudok
vyhotovený znalcom ustanoveným súdom. Súd však nekriticky a až neobjektívne prebral tvrdenia
žalovanej 1/.
Taktiež predložila odborné vyjadrenie – Dopravno-inžinierske a Dopravno-technické posúdenie objektu
bytového domu, ktoré vyhotovil K. L. M. v apríli 2023, ktorým aktualizoval svoje predchádzajúce

vyjadrenie. V ňom konštatoval, že: „Dopravné napojenie objektu na nadradený komunikačný systém
nespĺňa požiadavku minimálnej šírky jazdného pásu, odstupu vjazdu od jazdného pásu komunikácie
A., situovanie vjazdu do radenia svetelnej križovatky, nedodržanie rozhľadových pomerov, nedodržanie
ochranného pásma plynových rozvodov, nedodržanie šírkového usporiadania a konštrukcie spevnenej
plochy bytového domu Moyzesova 32.“ Ďalej poukázala na záver posudzujúceho odborníka, ktorý

na základe skutočností uvedených v posúdení objektu Moyzesova č. 1035/32, parc. č. 345 odporučil
z hľadiska dopravno-inžinierskeho a dopravno-technického: „Vecné bremeno práva prechodu
a prejazdu cez pozemok parc. č. 345 k pozemkom parc. č. 347 a 347/2 v prospech vlastníka vedenom na
LV č. XXXXX preklasifikovať v LV č. XXX na Vecné bremeno práva prechodu pešo cez podjazd, tak ako
je to na LV č. XXX pre prechod k pozemku parc. č. 346/1, 346/3“ Na základe tohto odborného posúdenia

je možné vyvodiť, že žalovaná 1/ ani legálne nemôže využívať daný dufart na prejazd motorovými
vozidlami. Aj vo vzťahu k tomuto odbornému vyjadreniu súd v odseku 65. odôvodnenia nekriticky prevzal
stanovisko žalovanej 1/ že je toto vyjadrenie nepreskúmateľné a taktiež rieši aj právnu otázku. Mala za
to, že tieto skutočnosti nie sú dôvodom, aby súd neprihliadol na odbornú stránku z posudku spočívajúcu
v dopravno-inžinierskom a dopravno-technickom posúdení možnosti prejazdu cez predmetný dufart.

Dala do pozornosti, že nebol predložený akýkoľvek iný dôkaz, z ktorého by vyplývalo niečo iné. Súd
však napriek tomu odmietol prihliadať na závery tohto posudku.
V súvislosti so žalovanou 1/ predloženým znaleckým posudkom vyhotoveným znaleckou organizáciou
JHS s.r.o. č. 329/2023 vo veci možnosti prejazdu motorových vozidiel cez existujúci prejazd v stavbesúp. č. 1035 z 26.5.2023, podľa ktorého záverov existujúci podjazd je spôsobilý na prejazd osobných
motorových vozidiel, poznamenala, že znalecký posudok rieši stavebno-technickú spôsobilosť, nie však
dopravno-inžiniersku a dopravno-technickú spôsobilosť, to znamená, rieši iba otázku, či cez daný dufart

prejde osobné motorové vozidlo, ale nerieši, či vzhľadom na dopravné pomery a platné právne predpisy
a technické normy je prejazd možný. Súd však prevzal tento posudok a svoj záver postavil na ňom.
Avšak aj zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva možnosť prejazdu (len) pre osobné motorové
vozidlá, pričom rozsah zapísaného vecného bremena spočívajúceho v prejazde, zahŕňa tak osobné,
ako aj nákladné motorové vozidlá.

To, že súd v konaní neprihliadol na znalecký posudok č. 1/2023 vyhotovený K. P. P., L., súdnym znalcom,
ako ani na odborné vyjadrenie Dopravno-inžinierske a dopravno-technické posúdenie objektu bytového
domu vyhotovené K. L. M. z apríla 2024, označila za nesprávny procesný postup súdu, ktorým jej súd
znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Okrem toho neprihliadnutie na predložené dôkazy má za následok, že zistený
skutkový stav nezodpovedá vykonanému dokazovaniu.

Pokiaľ sa týka otázky okolností odôvodňujúcich zmenu pomerov na strane jednej a vznik hrubého
nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného na strane druhej, poukázala na to, že ich
podrobne rozobrala vo svojom vyjadrení z 19.4.2023, pričom súd v odôvodnení rozsudku tieto jednotlivé
okolnosti nerozlišoval.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov, dôvodila, že vecné bremeno bolo zriadené rozsudkom súdu dňa 5.4.2005

(17C/216/2003), pričom podstatou jeho zriadenia bolo to, že malo slúžiť na prístup bývalej manželky
vtedajšieho vlastníka - žalovanej 2/ k nehnuteľnosti, v ktorej prevádzkovala ambulanciu, to znamená na
prístup jednej osoby. Poukázala na to, že i samotná žalovaná 2/ vo vyjadrení z 8.10.2020 uviedla, že
vecné bremeno bolo zriadené pre ňu a len nedopatrením nedošlo k jeho zrušeniu pri ďalších predajoch.
Následnými prevodmi vlastníckeho práva došlo k zvyšovaniu počtu subjektov užívajúcich nehnuteľnosti

vo dvore, pričom sa vecné bremeno rozšírilo aj na zamestnancov spoločnosti, ktoré sa stali vlastníkmi;
týkalo sa to aj žalovanej 1/. T.z. oproti niekdajšiemu právu prejazdu, ktoré mala iba jedná osoba, došlo
k nárastu osôb, ktoré toto právo by mohli využívať. Súd nesprávne poukázal v odôvodnení v odseku
58. na to, že v objekte aj predtým boli prevádzkované iné ambulancie, lekáreň a na základe zmluvy
aj poskytovanie iných služieb, pretože právo prejazdu však mala iba A. B., nie nájomcovia priestorov.

Teda argument súdu, že aj v minulosti právo prejazdu mohli vykonávať iné osoby, označila žalobkyňa
za nesprávne, s tým, že až ďalšími prevodmi došlo k zmene a rozšíreniu týchto subjektov.
Za ďalšiu skutočnosť predstavujúcu zmenu pomerov mala to, že 30.4.2014 Mesto Košice vydalo
rozhodnutie o umiestnení stavby „Bytový dom M32“ na pozemku parc. KN C č. 347/1 a 347/2, v kat. úz.
G. A., a teda v prípade výstavby daného bytového domu by sa v ďalšom významnom rozsahu zvýšil

počet užívateľov prístupu cez pozemok žalobkyne a to dokonca vzhľadom na plánované zriadenie 6
parkovacích miest aj o jeho využívanie motorovými vozidlami. Súd v odôvodnení neakceptoval tento
dôvod s poukázaním na to, že stavebné povolenie na stavbu nebolo vydané a že nedošlo k výstavbe
bytového domu, a teda zmena pomerov v tomto smere nenastala. Tento záver označila za nesprávny,
vychádzajúci z nesprávnej interpretácie vzťahu medzi územným konaním a stavebným konaním, keď

právoplatné územné rozhodnutie zmenilo možnosť využitia pozemkov, čím bola daná zákonná možnosť
parkovania na tomto pozemku a to aj v prípade, ak by samotná stavba realizovaná nebola. Žalobkyňa
mala za to, že právoplatné územné rozhodnutie povoľujúce využitie pozemku aj na účely parkovania
predstavuje zmenu pomerov oproti stavu, kedy právo prejazdu mohla využívať jedna osoba.
Ďalšou skutočnosťou odôvodňujúcou danosť zmeny pomerov je, že v dufarte po zriadení vecného

bremena boli vybudované prípojky inžinierskych sietí - vody a kanalizácie samotnou žalovanou 1/.
Realizácia stavby bola povolená v ohlasovacom konaní. Vzhľadom na charakter podlahy v dufarte,
prejazd motorovými vozidlami by mohol poškodiť tieto inžinierske siete, čo vyplýva aj zo znaleckého
posudku č. 1/2023 vypracovaného Ing. Ladislavom Labisom, PhD. dňa 31.3.2023. V konaní nebolo
sporné,žežalovaná1/danéinžinierskesieteumiestnilavdufarte,pričomprejazdommotorovýchvozidiel

cez dufart mohlo by dôjsť k poškodeniu inžinierskych sietí, čo vyplýva zo znaleckého posudku K. P.,
ako aj z vyjadrenia K. H., na ktoré však súd neprihliadol.
Za ďalšiu skutočnosť predstavujúcu zmenu pomerov považovala rozšírenie počtu zdravotníckych
ambulancií a lekárne v budove žalobkyne, cez ktorú vedie dufart, keďže pôvodne sa tam nachádzala
lekáreňajednaambulancia.Následneporekonštrukciibudovyazriadenívecnéhobremena,toznamená

po roku 2007 boli zriadené ďalšie štyri ambulancie v tejto budove, okrem toho boli zriadené ďalšie
stomatologické ambulancie v dome vo dvore so súp. č. XXXX. Rozšírením počtu ambulancií došlo
k zvýšeniu počtu návštevníkov nehnuteľností, ktorí využívajú dufart. Dufart je okrem toho využívaný
aj na zásobovanie a zber zdravotníckeho materiálu. Medzi vstupmi do jednotlivých prevádzok sústiesnené pomery, čo mal súd možnosť zistiť aj pri vykonanej obhliadke, v dôsledku ktorých stiesnených
pomerov by prejazd motorovým vozidlom bol nielen nemožný, ale aj nebezpečný. Mala za to, že sa
súd touto okolnosťou odôvodňujúcou/spôsobujúcou zmenu pomerov v odôvodnení rozhodnutia vôbec

nezaoberal.
Napokon v súvislosti s odôvodnením zmeny pomerov tvrdila, že ako už uviedla, nehnuteľnosti sú
využívané na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení a v rámci takéhoto prevádzkovania musí byť
zabezpečený bezbariérový prístup a keďže iný spôsob realizácie bezbariérového prístupu nebol možný,
musela realizovať plošinu pre zabezpečenie bezbariérového prístupu. Aj táto okolnosť vyžadujúca

potrebu zabezpečenia bezbariérového prístupu je okolnosťou odôvodňujúcou zmenou pomerov. Súd sa
ani touto okolnosťou vôbec nezaoberal.
Vyššieuvedené skutočnosti, ktoré predstavujú zmenu pomerov, dôvodila žalobkyňa, že spôsobili hrubý
nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Dôvodila, že zvýšenie počtu užívateľov
dufartu, realizácia plánovaného stavebného zámeru, užívanie dufartu stavebnými mechanizmami
a následné zvýšenie užívania dufartu zo strany užívateľov bytových jednotiek vo forme prejazdu

motorovými vozidlami by mali výrazný vplyv na statiku stavby v jej vlastníctve, čo vyplýva zo
znaleckého posudku č. 1/2023 vyhotoveného Ing. Ladislavom Labisom, PhD. Ak by teda žalovaná
1/ realizovala prejazd motorovými vozidlami v požadovanom rozsahu, malo by to výrazne negatívny
vplyv na stavbu žalobkyne, hrozili by vážne statické narušenia. Preto vzniká týmto hrubý nepomer
medzi vecným bremenom, ktorého využívanie by výrazne poškodzovalo žalobkyňu, pritom toto vecné

bremeno by bolo v nepomere k výhode oprávneného - žalovanej 1/. Namietala, že súd sa však ako
už uviedla, bez náležitého odôvodnenia rozhodol neprihliadať na znalecký posudok v rozsahu jeho
odborných záverov. Žiaden dôkaz preukazujúci nesprávnosť odborných záverov však nebol zo strany
žalovaných predložený. V ďalšom dôvodila tým, že v rámci jej budovy ako aj v ďalšej budove vo
dvore súp. č. 1037 sú prevádzkované zdravotnícke zariadenia, pričom zákonnou požiadavkou na

prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia je existencia bezbariérového prístupu, ktorý bezbariérový
prístup, ak by malo byť umožnené využitie dufartu pre účely prejazdu motorovými vozidlami, by
nemal (nemohol) byť zabezpečený, ktorá okolnosť by mala za následok nemožnosť prevádzkovania
zdravotníckeho zariadenia v budove, čo by viedlo k ukončeniu prevádzky. Mala za to, že umožnenie
prejazdu cez dufart pre žalovanú 1/ v požadovanom rozsahu by malo výrazný vplyv na možnosť

uskutočňovania jej podnikateľskej činnosti a podnikateľskej činnosti jej manžela ako i prevádzkovanie
ďalších zdravotníckych zariadení, malo by to vplyv na získanie nájomného z prenájmu i ďalších
priestorov v budove, tým by vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného
– žalovanej 1/.
Na základe uvedeného dôvodila, že preukázala splnenie podmienok pre zrušenie vecného bremena

podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Taktiež poukázala na to, že si súd osvojil tvrdenie žalovanej 1/, že jedine cez dufart je a bolo
možné zabezpečiť prejazd motorovými vozidlami k nehnuteľnostiam žalovanej a to pre účely výstavby
a rekonštrukcie na jej pozemkoch. Podľa názoru žalobkyne však pri obhliadke bolo možné zistiť
to, že väčšia časť pozemku parc. č. 350 nie je v dispozičnej sfére žalovanej 1/, že pozemok je

ohradený, vysadené sú na ňom okrasné dreviny, pričom konateľ žalovanej 1/ ani nemal kľúče od
bránky umožňujúce jej vstup na daný pozemok; na pozemok sa dalo dostať iba z L. O. cez susediace
nehnuteľnosti. Z uvedeného mala za zrejmé, že pozemok bol daný do užívania vlastníkovi týchto
susedných nehnuteľností a podľa jej názoru sa tým žalovaná 1/ sama pripravila o možnosť realizácie
výstavby (vo dvore) zamýšľaným spôsobom, a to prekládkou stavebného materiálu a mechanizmov

cez hradbový múr. Uviedla, že v konaní predložila fotografický materiál, z ktorého je evidentné, že na
pozemkoch žalovanej 1/ sa nachádzajú stavebné mechanizmy, a teda vstup de facto sa aj realizoval
iným spôsobom. Z toho vyplýva, že existencia prejazdu cez dufart nie je nevyhnutným predpokladom
na to, aby bolo možné vykonať stavebnú aktivitu na pozemkoch žalovanej 1/.
Dodala, že z obhliadky je zrejmé, že budova vo dvore súp. č. XXXX na parc. č. 346/1 prešla rozsiahlou

rekonštrukciou, ktorú jej vlastník realizoval v roku 2022 za súčasného existujúceho stavu prístupu, t.j.
bezpotrebyprejazdumotorovýmivozidlami.Dodala,žerovnakoajjejbudova–budovažalobkyneprešla
rozsiahlou rekonštrukciou realizovanou bez potreby prejazdu motorovými vozidlami cez dufart, pričom
rekonštrukcia sa týkala aj zadnej časti budovy z dvorovej časti. Uzavrela, že žalovaná 1/ rovnako by
vedela zabezpečiť rekonštrukciu svojich budov bez potreby prejazdu motorovými vozidlami.

Zhrnúc,uviedla,žesúddospelnazákladevykonanéhodokazovaniaknesprávnymzisteniamanásledne
nesprávne posúdil vec ak dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ existuje vecné bremeno
spočívajúce v práve prechodu a prejazdu majúce charakter in rem, nie in personam. Žalobkyňa trvala
na tom, že išlo o vecné bremeno in personam medzi I. B. a jeho bývalou manželkou A. B. a keďže totonebolo zo strany oprávnenej A. B. preukázateľne využívané viac ako 10 rokov, stalo sa premlčaným.
Preto je daný dôvod na jeho zrušenie.
Ak by sa súd nestotožnil s tým, že vecné bremeno má charakter in personam a mal by za to, že má

charakterinrem,namietala,ženebolopreukázanévkonaní,žebytotovecnébremenoboložalovanou1/
využívané počas predchádzajúcich 10 rokov. Zdôvodnenie súdu, že to vyplýva z predložených fotografií
považovala za nedostatočné, keďže z nich nie je možné vyvodiť čas ich vzniku. Teda aj tu mal súd
konštatovať, že vecné bremeno je premlčané.
A napokon ak by aj súd dospel k záveru, že vecné bremeno má charakter in rem a zároveň nie je

premlčané, boli splnené podmienky pre jeho zrušenie podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Tým, že súd neprihliadol na znalecké posudky a odborné vyjadrenia ňou predložené bez toho, aby bola
akokoľvek spochybnená ich odborná správnosť, porušil jej procesné práva navrhovať dôkazy, rovnosť
stránvkonaní,čímdošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Vdôsledkutohodospelknesprávnym
skutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. To viedlo aj k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci.

Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná
jej náhradu trov konania.

5. Žalovaná 1/ vo vyjadrení na odvolanie žalobkyne označila rozsudok súdu prvej inštancie za vecne
správny a navrhla, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil a uplatnila si nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.
Pokiaľ žalobkyňa namietala nesprávne posúdenie charakteru dotknutého vecného bremena súdom,
mala žalovaná 1/ za to, že sa žalobkyňa len neustále snaží svojvoľne prekvalifikovať vecné bremeno na
vecné bremeno in personam. Tvrdila, že v zmysle textu rozsudku, ktorým bolo vecné bremeno zriadené,
bolo zriadené: „Za účelom umožnenia prístupu k nehnuteľnostiam po delení majetku v BSM súd vo

veci zriadil vecné bremená“. Z citovaného, argumentovala, že už pri zriaďovaní rozsudkom hlavným
účelom zriadenia vecného bremena bolo a je zabezpečenie prístupu k nehnuteľnostiam v prospech
každodobého vlastníka oprávnených nehnuteľností ako aj ich bezproblémové a časovo neobmedzené
využitie. Na argumentáciu žalobkyne, že sa jedná o vecné bremeno in personam mala za potrebné
nazerať aj z praktického hľadiska, keď je zrejmé, že jediný prístup k oprávnenej nehnuteľnosti je

možný výlučne cez povinnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne; ak by išlo o vecné bremeno
in personam, potom by nehnuteľnosti nachádzajúce sa za dufartom, t.j. vo vnútri uzavretej dvorovej
časti, boli nevyužiteľné a nepredajné, nakoľko by prístup k ním mala iba jediná osoba, a to žalovaná
2/. Podotkla, že ani právny predchodca žalobkyne, ktorý predal právnemu predchodcovi žalovanej 1/
nehnuteľnosť v uzavretej dvorovej časti, takúto argumentáciu nevyužíval. Ďalej dôvodila, že ak by

vecné bremeno bolo zriadené in personam, iné osoby ako žalovaná 2/ by právo prejazdu cez dufart
reálne realizovať nemohli, avšak už v čase, kedy oprávnené nehnuteľnosti vlastnila žalovaná 2/, právo
prechodu a súčasne aj právo prejazdu využívali aj tretie osoby, a to napríklad pacienti, lekári alebo aj
zdravotné sestry ambulancií, ktoré boli zriadené v týchto nehnuteľnostiach. Cez dufart realizovali právo
prejazdu aj sanitky, ktoré privážali alebo odvážali pacientov, čo potvrdila aj žalovaná 2/. Následne bolo

právo prechodu, ako aj právo prejazdu realizované právnymi predchodcami žalovanej 1/ štatutárom
žalovanej 1/, ktorý bol/je súčasne aj štatutárom právnych predchodcov žalovanej 1/ a zároveň aj
zamestnancami alebo spolupracovníkmi žalovanej 1/, resp. jej právnych predchodcov.
Poukázala na to, že sa žalobkyňa snažila prekvalifikovať a následne vymazať vecné bremeno aj
v katastrálnom konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte, a to neúspešné. Správny orgán posúdil

vecné bremeno ako vecné bremeno in rem.
Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazovala a odvolávala sa na vyjadrenie žalovanej 2/ z 8.10.2020 s tým,
že sa ním súd vôbec nezaoberal, uviedla, že opomenula ostatné vyjadrenia žalovanej 2/ z priebehu
konania, z ktorých je zrejmé, že žalovaná 2/ vníma vecné bremeno ako vecné bremeno in rem a preto
aj namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Už v nasledujúcom vyjadrení z 12.1.2021 však žiadala, aby

súd na jej vyjadrenie z 8.10.2020 vôbec neprihliadal.
Keďže účelom práva prechodu a prejazdu cez povinné nehnuteľnosti je účelné využitie oprávnených
nehnuteľností, bolo by nelogické, aby v tomto prípade bolo vecné bremeno zriadené len v prospech
jednej osoby, a to žalovanej 2/, primárne z dôvodu, že k oprávneným nehnuteľnostiam nie je možné
zabezpečiť žiaden iný prístup, iba cez povinnú nehnuteľnosť, aktuálne vo výlučnom vlastníctve

žalobkyne. Poukázala na záver z obhliadky súdu, v zmysle ktorého žalovaná 1/ nevie realizovať prístup
na svoje pozemky parc. č. 347/1 a 350 z Hradbovej ulice a nevie ich realizovať ani z Poštovej ulice a
jediný prístup na svoje pozemky má, a to len pešo, cez pozemok parc. č. 345 vo vlastníctve žalobkyne.Do pozornosti dala, že zo všetkých nadobúdacích titulov, na základe ktorých prešlo vlastnícke právo k
dotknutým nehnuteľnostiam z pôvodných vlastníkov – žalovanej 2/ a I. B. (ktorí boli účastníkmi súdneho
konania o vyporiadanie BSM, ktorého výsledkom bolo zriadenie vecného bremena rozsudkom) na

právnych predchodcov žalovanej 1/, je zrejmé, že právo prechodu, a súčasne prejazdu bolo všetkými
stranami týchto nadobúdacích titulov - kúpnych zmlúv deklarované a akceptované, t.j. aj žalovaná 2/
a aj I. B. akceptovali, že sa jedná o vecné bremeno in rem. Dokonca aj žalobkyňa, ktorá nadobudla
zaťažený pozemok na základe darovacej zmluvy od darcu – I. B., v darovacej zmluve deklarovala a
akceptovala, že predmetnú nehnuteľnosť nadobúda zaťaženú právom prechodu aj právom prejazdu,

ktoré zodpovedajú vecnému bremenu in rem.
Vsúvislostisdovolávanímsažalobkynenapotrebuzohľadneniajazykovéhovyjadreniavôležalovanej2/
a I. B. ako účastníkov právneho úkonu, ktorým bolo zriadené vecné bremeno uviedla, že vecné bremeno
vzniklo rozsudkom súdu, a teda autoritatívnym rozhodnutím, nie na základe písomnej zmluvy, a teda nie
je dôvodné vykladať vôľu účastníkov právneho úkonu.
V súvislosti s argumentáciou žalobkyne zotrvávajúcej na svojom názore, že vecné bremeno je, resp.

bolo zriadené ako vecné bremeno in personam, a teda je premlčané, nakoľko nebolo žalovanou 2/
realizované viac ako 10 rokov, považovala žalovaná 1/ za nelogické, aby sa súd otázkou premlčania
zaoberal z pohľadu vecného bremena in personam, keď právne posúdil, že ide o vecné bremeno in
rem. Z odvolania však považovala za nepochybné, že žalobkyňa uplatnila námietku premlčania de facto
iba voči žalovanej 2/, nie voči žalovanej 1/, resp. voči jej právnym predchodcom. Z uvedeného potom

vyvodila, že súd nemal a ani teraz nemá povinnosť skúmať premlčanie ako také alebo premlčanie vo
vzťahu k žalovanej 1/, keďže bola žalobkyňou vznesená námietka premlčania len vo vzťahu k žalovanej
2/.
V súvislosti s námietkami žalobkyne ohľadne premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
pre prípad, ak by predmetné vecné bremeno malo charakter in rem, uviedla žalovaná 1/, že pritom

žalobkyňaodkázalanasvojuvlastnúvýpoveďavýpoveďsvedkaI.B.,pričomzvykonanéhodokazovania
vyplýva, že právo prejazdu cez dufart bolo realizované právnym predchodcom žalovanej 1/, a to
realizácia práva prejazdu bola preukázaná nielen predloženou fotodokumentáciou, ale aj výpoveďou
štatutárneho zástupcu žalovanej 1/, ale aj výpoveďou svedka A. L. na pojednávaní 4.10.2022. Svedok L.
sa vyjadroval aj k fotodokumentácií preukazujúcej realizáciu vecného bremena, ktorá fotodokumentácia

bola žalovanej 1/, resp. jej právnemu predchodcovi poskytnutá práve svedkom A. L. ako kolegom
štatutárneho zástupcu a zamestnancom jej právnej predchodkyne. Žalovaná 1/ ako aj svedok zhodne
uviedli, že právo prejazdu právny predchodca žalovanej 1/ K. J. Q., L., A. L. ako zamestnanec
právneho predchodcu žalovanej 1/ a zamestnanci žalovanej 1/ ako aj tretie osoby, ktoré mali s právnymi
predchodcami žalovanej 1/ uzavreté rôzne zmluvy alebo dohody, realizovali ešte aj v roku 2014 a 2015.

Z vykonaného dokazovania tak žalovaná 1/ mala za možné s určitosťou ustáliť, že právo prejazdu
zodpovedajúce vecnému bremenu realizované bolo, a to ešte aj v rokoch 2014 a 2015, a teda toto právo
nie je za žiadnych okolností premlčané.
Za nepresné a skresľujúce označila odvolacie námietky žalobkyne namietajúcej, že žalovaná 1/ ani
jej právni predchodcovia nemali v nehnuteľnostiach za dufartom svoje sídlo, resp. prevádzku (na

Moyzesovej 32), čo žalobkyňa zistila z verejných registrov. Žalovaná 1/protiargumentovala, že nikdy
netvrdila, že v oprávnenej nehnuteľnosti mala sídlo, resp. prevádzku, ale mala za zrejmé, že stavbu
stojacu v bezprostrednej blízkosti oprávnenej nehnuteľnosti využívala ako kancelárie a následne táto
stavba bola využívaná ako sklady. Okrem toho je to pre konanie o zrušenie vecného bremena právne
irelevantné.

Pokiaľžalobkyňaspochybňovala,resp.namietala,žestavba,vktorejmalibyťzriadenékancelárienebola
vo vlastníctve žalovanej 1/, ale vo vlastníctve spoločnosti MONAQ Leasing, s.r.o., uviedla žalovaná
1/, že tieto nehnuteľnosti, a to stavbu súp. č. 1036 a pozemok parc. č. 348 nadobudla do svojho
výlučného vlastníctva na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V 877/2023 zo 16.3.2023
č.z. 200/23. To, že nebola žalovaná 1/ alebo jej právni predchodcovia vlastníkmi týchto nehnuteľností

neznamená, že by nebola oprávnená túto nehnuteľnosť využívať. K tejto stavbe, ktorú žalovaná 1/
využívala(resp.jejprávnipredchodcovia)bolomožnésadostaťpešoalebomotorovýmvozidlomvýlučne
cez povinný pozemok a následne oprávnený pozemok, a preto ak žalovaná 1/ mala zriadené kancelárie
alebo sklady aj v tejto budove a súčasne aj v budove súp. č. 3319, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve
právneho predchodcu žalovanej 1/, potom musela a musí vždy využiť povinnú, ako aj oprávnenú

nehnuteľnosť.
V súvislosti so spochybnením dôveryhodnosti svedka A. L. na základe argumentácie žalobkyne, že je
kolegiálne prepojený so žalovanou 1/, namietla, že potom je zrejmé, že doc. B. ako manžel žalobkyne
za žiadnych okolností nemôže byť považovaný za dôveryhodného svedka.Uzavrela, pokiaľ sa týka námietok ohľadne premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, že
z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že právo prejazdu cez dufart ňou - žalovanou 1/, resp. jej
právnymi predchodcami realizované bolo, a to v lehote kratšej ako 10 rokov, a preto nedošlo k jeho

premlčaniu.
Pokiaľ sa týka námietok žalobkyne o nevyporiadaní sa súdu s otázkou zmeny pomerov, resp.
nesprávnym vyporiadaním sa s touto otázkou, ktorá zmena pomerov mala spôsobiť vznik hrubého
nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, namietla žalovaná 1/, že sa súd touto
otázkou zaoberal, pričom dospel k jasnému záveru, že žalobkyňa nepreukázala hrubý nepomer a že

účelovo na zaťaženom pozemku vykonáva zmena, ktorými zabránila realizovať právo prejazdu, a preto
nedošlo k naplneniu zákonných podmienok pre zrušenie, resp. obmedzenie vecného bremena.
V súvislosti s námietkami žalobkyne, že sa súd nezaoberal a neprihliadol na žalobkyňou predložené
dôkazy - znalecký posudok č. 1/2023 vyhotovený znalcom Ing. Ladislavom Labisom, PhD. a odborné
vyjadrenie - Dopravno-inžinierske a dopravno-technické posúdenie objektu vyhotovené K. L. M. v apríli
2023, mala za to, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva opak, a to že súd oba dôkazy vykonal a na základe

zásady voľného hodnotenia dôkazov si urobil vlastný názor; znalecký posudok K. P. bol vykonaný,
avšak súdu vyvstala pochybnosť o objektivite znalca. Za neopodstatnené mala námietky žalobkyne,
podľa ktorej sa súd celkom neobjektívne stotožnil s jej argumentáciou (žalovanej 1/) o tom, že znalecký
posudok K. P. obsahuje iba všeobecné údaje bez zistenia relevantných údajov a skutkových okolností,
bez akýchkoľvek výpočtov a použitých metód, túto námietku žalobkyne (v odseku 14. odvolania)

označila za nezrozumiteľnú. Trvala na tom, že žalobkyňou predložený dôkaz je nepreskúmateľný,
na svojich námietkach voči znaleckému posudku K. P. naďalej zotrvala a najmä uviedla, že bol
znalecký posudok vyhotovený znalcom, ktorý nie je odborne spôsobilý sa k uvedenej (odbornej) otázke
vyjadrovať. Uviedla, že 8.6.2023 podala podnet na preskúmanie konania znalca, okrem iného aj
z dôvodu absencie jeho odbornej spôsobilosti, o čom informovala tak súd, ako aj žalobkyňu; aktuálne

Ministerstvo spravodlivosti SR vykonáva dohľad, ktorý doposiaľ nebol ukončený. Napriek tomu však je
nepochybné, že súd znalecký posudok vykonal a ako dôkaz ho vyhodnotil. Ak žalobkyňa vo vzťahu
k zisteniam uvedeným v znaleckom posudku K. P. namietala, že neexistuje v konaní žiaden iný dôkaz,
ktorý by preukazoval opak ohľadom odborných zistení, uviedla žalovaná 1/, že v znaleckom posudku K.
P. sa žiadne konkrétne, preskúmateľné a overiteľné zistenia nenachádzajú, znalecký posudok obsahuje

iba všeobecné a nepodložené konštatovania. Ak sa teda žalobkyňa snažila niečo znaleckým posudkom
preukázať, neuniesla dôkazné bremeno.
Obdobné argumenty ako vo vzťahu ku znaleckému posudku K. P., mala aj vo vzťahu k odbornému
posúdeniu; trvala na tom, že aj toto je nepreskúmateľné, nezákonné a nie je možné naň prihliadať
ako na relevantný a základný dôkazný prostriedok, najmä z dôvodu, že bolo vypracované bez zistenia

skutkovéhostavu,ibanazákladeinformáciíuvedenýchžalobkyňou.Dodala,žesúdsaokremodborného
vyjadrenia oboznámil aj s ďalšími dôkazmi, z ktorých bolo zjavné, že dufart, a teda povinná nehnuteľnosť
je spôsobila na prejazd motorových vozidiel. Pokiaľ žalobkyňa sa snaží spochybniť znalecký posudok
znaleckej organizácie JHS s.r.o. č. 329/2023, ktorý predložila žalovaná 1/, namietala žalovaná, že
znalec uskutočnil obhliadku a jeho závery vyplývajú zo spoľahlivého zisteného a prevereného reálneho

stavu povinnej nehnuteľnosti na rozdiel od znaleckého posudku Ing. Labisa a žalobkyňou predloženého
odborného vyjadrenia K. M.. Súčasne je zrejmé, že znalecký posudok spoločnosti JHS nebol jediným
dôkazom,ktorýsúdzohľadnil,zohľadnenéboloajsamotnéodbornéposúdenie.Akžalobkyňanamietala,
že nebol preukázaný opak vyplývajúci z ňou predložených listinných dôkazov, podľa žalovanej 1/,
opak bol preukázaný, a to minimálne stanoviskom Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajského

dopravného inšpektorátu z 31.1.2012, ktorým bolo oznámené Magistrátu mesta Košice, že dopravný
inšpektorát súhlasí s dostavbou dvorovej časti objektu na Moyzesovej 32 za podmienky osadenia
zvisléhotrvaléhodopravnéhoznačenia.Nesúhlasilapretostvrdenímžalobkyne,žeprejazdniejemožné
zabezpečiť legálne a poukázala na to, že na tej istej ulici sa nachádzajú mnohé iné podobné a zároveň
prejazdné dufarty s rovnakou dopravnou situáciou, ktorú je možné jednoducho a legálne vyriešiť.

V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne o zmene pomerov poukázala žalovaná na to, že argumentačná línia
žalobkyne nie je jednotná a dokonca z logického hľadiska si vzájomne odporuje.
Pokiaľ žalobkyňa za jednu zo skutočností odôvodňujúcu zmenu pomerov označila schválenú zmenu
vo využívaní daného územia, ktorá má spočívať v tom, že v prípade výstavby bytového domu by sa
vo významnom rozsahu zvýšil počet užívateľov dufartu a namietala nesprávne vyhodnotenie vzťahu

medzi územným rozhodnutím a stavebným konaním, argumentovala žalovaná 1/, že súd posudzuje, či
aktuálna zmena pomerov nastala alebo nie, neposudzuje či taká zmena pomerov môže prípadne nastať.
Pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku.Pokiaľ zmenu pomerov malo zapríčiniť aj vybudovanie prípojok inžinierskych sietí a žalobkyňa
argumentovala nezákonným postupom súdu, ktorý neprihliadal na znalecký posudok K. P., uviedla
žalovaná, že v celom znaleckom posudku K. P. sa o existencii inžinierskych sietí nič nehovorí a ich

existencia nevyplýva ani z príloh k tomuto znaleckému posudku, avšak znalec formuloval záver o tom,
že môžu byť v nejakej hypotetickej situácii poškodené.
Žalovaná 1/ zopakovala, že zo všetkých skutočností ňou uvedených v konaní jasne vyplýva, že k žiadnej
zmenepomerov,ktorábybolaspôsobilávpríčinnejsúvislostivyvolaťakýkoľvekhrubýnepomer,nedošlo,
a preto neboli naplnené zákonné podmienky pre obmedzenie vecného bremena. Súd túto skutočnosť

správne posúdil.
V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne o iných možnostiach prístupu k pozemkom žalovanej 1/, uviedla
žalovaná 1/, že z obhliadky zo 17.2.2023 vyplynul jasný záver, že prejazd motorových vozidiel
k oprávnenej nehnuteľnosti nie je možné zabezpečiť inak ako cez povinnú nehnuteľnosť/dufart cez
žiadnu inú susednú nehnuteľnosť nie je možné prejazd motorových vozidiel zabezpečiť. Za nepravdivé
označila tvrdenie žalobkyne, že parcela č. 350 v kat. úz. G. A. nie je v dispozičnej sfére žalovanej

1/, vysvetľovala, že bola daná do dočasného užívania vlastníkovi susednej nehnuteľnosti z dôvodu,
že aktuálne sa vedie toto súdne konanie, stavebné konanie je pasívne ako aj z dôvodu obštrukčného
správaniasažalobkyne.Fotografie,ktorépredložilažalobkyňa,ktorémalipreukazovaťprítomnosťbagra
pravdepodobne na pozemku v jej – žalovanej výlučnom vlastníctve, namietala, že využíva žalobkyňa na
argumentáciu,ževstupkoprávnenémupozemkusadárealizovaťajinýmspôsobom,avšaktototvrdenie

nie je pravdivé. Žalobkyňa bola prítomná na obhliadke týchto nehnuteľností, a má vedomosť, že právo
prejazdu sa nedá realizovať inak, ako cez povinnú nehnuteľnosť. Namietla, že žalobkyňa nerozlišuje
medzi právom prejazdu cez dufart, ktoré nie je možné zabezpečiť inak a možnosťou realizovania
prekládky materiálu pri realizácii stavby. Avšak to, že je množné stavbu zásobovať iným spôsobom ako
cez dufart neznamená, že existujú zákonné dôvody pre obmedzenie vecného bremena. Skutočnosť, na

ktorú poukazovala žalobkyňa, ako bola alebo nebola realizovaná iná stavba, je absolútne irelevantná,
uviedla žalovaná.
Vzhľadom na skutočnosť, že podané odvolanie je nedôvodné, navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

6. Žalovaná 2/ vo vyjadrení na odvolanie ho označila za účelové, vyjadrila svoj nesúhlas s ním
a s odvolacími dôvodmi uvedenými žalobkyňou. Rozsudok súdu prvej inštancie označila za zákonný
a vecne správny, a s jeho závermi sa stotožnila. Súčasne zotrvala na všetkých doterajších písomných
a ústnych vyjadreniach s výnimkou svojho vyjadrenia z 8.10.2020. Uviedla, že jasne požiadala už
v bezprostredne nasledujúcom vyjadrení z 12.1.2021, aby sa na jej predchádzajúce vyjadrenie

neprihliadalo a súčasne v priebehu ďalšieho konania explicitne špecifikovala svoje stanovisko, skutkovú
a ako aj súvisiacu právnu argumentáciu.
Aby opakovane nedošlo zo strany žalobkyne k dezinterpretácii vyjadrení žalovanej 2/ uviedla, že vecné
bremeno, ktoré bolo zriadené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 5.4.2005 sp. zn. 17C/216/2003
pri vyporiadaní BSM – jej-žalovanej 2/ a I. A. J. B., F., bolo zriadené ako vecné bremeno in rem a nie

ako in personam. Vôľou jej – žalovanej 2/ bolo, aby vecné bremeno bolo zriadené ako in rem tak,
aby bol každému ďalšiemu vlastníkovi oprávnených nehnuteľností umožnený bezproblémový prístup
k týmto nehnuteľnostiam, a to prechodom alebo prejazdom cez dufart/pozemok, ktorý je v súčasnosti
vo vlastníctve žalobkyne. V prípade zriadenia vecného bremena ako in personam by bol ďalším
vlastníkom oprávnených nehnuteľností znemožnený prístup k týmto nehnuteľnostiam, to by spôsobilo

ich nepredajnosť, čo za žiadnych okolností nebolo zámerom ani žalovanej 2/ ani I. A. J. B., F..
Na záver uviedla, že súhlasí s argumentáciou ako aj právnym posúdením svojej pasívnej vecnej
legitimácie súdom v napadnutom rozsudku, a teda, že ona – žalovaná 2/ nie je pasívne vecne
legitimovaná. Uviedla, že naďalej svoju pasívnu vecnú legitimáciu namieta.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil

a priznal jej voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7. Žalobkyňa v odvolacej replike spoločnej na vyjadrenia žalovanej 1/ a žalovanej 2/ sa ohradila voči
tvrdeniam žalovaných o nekonzistentnosti jej právnej argumentácie počas konania a dodala, že ňou
uvádzané dôvody na zrušenie vecného bremena práva prejazdu a to povaha práva in personam,

premlčanie tohto práva ako aj zmena pomerov majúca za následok vznik hrubého nepomeru medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, existujú kumulatívne vedľa seba, čo dôvodnosť žaloby
znásobuje.Ohradila sa aj voči tvrdeniam žalovaných, že znemožňovala realizáciu plánovaného stavebného zámeru
žalovanej 1/, poukázala pritom na svoj ústretový prístup voči žalovanej 1/, keď im umožnila realizáciu
prípojok vody, kanalizácie a elektriny cez svoj pozemok, avšak dodala, že svoj majetok potrebuje pred

poškodením chrániť, pričom už pri realizácii uvedených prípojok došlo k poškodeniu jej majetku z dôvodu
tlakového pôsobenia mechanizmov realizujúcich tieto prípojky, čo ju zároveň utvrdilo v presvedčení, že
prejazdy stavebných mechanizmov a následne motorových vozidiel budú spôsobovať poškodenia jej
majetku.
V súvislosti s tým, že súd podľa jej názoru bezdôvodne nebral pri rozhodovaní do úvahy ňou predložený

znalecký posudok č. 1/2023 vyhotovený K. P. P. L. a odborné dopravno-inžinierske a dopravno-
technické posúdenie objektu vyhotovené v apríli 2023 K. L. M., avšak bezvýhradne sa stotožnil so
znaleckým posudkom znaleckej organizácie JHS s.r.o. č. 329/2023 predloženým žalovanou 1/, opätovne
poukázala na to, že tento žalovanou predložený posudok riešil stavebnotechnickú možnosť prejazdu
motorového vozidla, nie však statickú stránku tohto prejazdu, ako aj dopravno-technickú možnosť
prejazdu. Pokiaľ v rámci znaleckého posudku JHS s.r.o. bolo poukázané na stanovisko Krajského

dopravného inšpektorátu z 31.1.2012, dala do pozornosti, že ide o vyjadrenie spred 11 rokov, ktoré
bolo vydané pre účely stavebného konania, ktoré bolo zastavené, pričom Krajský dopravný inšpektorát
sa nevyjadroval ako cestný správny orgán vo vzťahu k miestnym komunikáciám. Cestným správnym
orgánom v danom prípade je Mesto Košice. Vzhľadom na rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý označila
v rozsahu nezohľadnenia ňou predložených listinných dôkazov (znaleckého posudku a odborného

vyjadrenia)zaprekvapujúci,uviedla,žepovydanírozsudkuzabezpečilastanoviskocestnéhosprávneho
orgánu – Mesta Košice, ktoré bolo vydané 2.10.2023. Poukázala na to, že z jeho obsahu vyplýva, že
„daný podchod v nebytovej budove súp. č. 1035 na ulici A. XX nespĺňa požadované parametre STN73
6110/Z2 Projektovanie miestnych komunikácií, čiže nie je vhodný na prejazd motorových vozidiel“. Tiež
je v ňom uvedené, že: „Navrhujeme osadiť elektronickú rampu alebo dlhodobo nechať uzatvorenú jednu

stranu vchodovej brány, aby bol ponechaný iba prechod pre peších“. Mala za to, že toto stanovisko
potvrdzuje odborné stanovisko K. M. a spochybňuje správnosť záverov znaleckého posudku JHS s.r.o.,
pričom práve Mesto Košice ako cestný správny orgán má kompetenciu rozhodovať a vyjadrovať sa
k možnosti pripojenia na miestnu komunikáciu.
Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení poukázala na to, že ohľadom zápisu vecného bremena v katastri

nehnuteľností z hľadiska jeho povahy in rem/in personam rozhodoval Okresný úrad Košice, katastrálny
odbor, ktorý sa stotožnil s tým že ide o vecné bremeno in rem, uviedla, že podala 22.11.2023 na Úrade
geodézie, kartografie a katastra SR návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania
zdôvodunezákonnostirozhodnutiaOÚKošice,katastrálnyodbor,ktorépredmetnépodanieapotvrdenie
o podaní pripojila k odvolacej replike.

Záverom upriamila pozornosť na ňou v odvolaní uvedenú okolnosť, s ktorou sa súd vôbec nezaoberal
a ktorá ani medzi stranami nebola sporná, a to, že v budove žalobkyne sú umiestnené viaceré
zdravotnícke zariadenia a lekáreň, na prevádzku ktorých je potrebné zabezpečiť bezbariérový prístup,
ako to vyplýva z platnej právnej úpravy. Mala za to, že súd na tento fakt nemôže neprihliadať, najmä
ak je to aj vo verejnom záujme.

Navrhla, aby odvolací súd rozhodol podľa jej odvolacieho návrhu.

8. Žalovaná 1/ v odvolacej duplike vyjadrila svoj nesúhlas s argumentáciou žalobkyne uvedenou
v odvolacej replike a navrhla, aby odvolací súd na novoty v odvolacom konaní neprihliadal.
Mala za to, že žalobkyňa v odvolacej replike potvrdila, že dlhodobo a účelovo bráni v realizácii

práva prejazdu cez povinnú nehnuteľnosť k oprávneným nehnuteľnostiam v rozsahu zodpovedajúcom
vecnému bremenu. Zdôraznila, že úpravy dufartu nie sú trvalého charakteru, žalobkyňa ich vykonala
bez súhlasu a vedomia žalovanej 1/, resp. jej právnych predchodcov a bránia jej aj v realizácii práva
prechodu.
Tvrdenie žalobkyne o poškodení jej majetku pri realizácii prípojok a to tlakovým pôsobením

mechanizmov, ktoré mali prípojky realizovať, uviedla, že nebolo nikdy preukázané a ide len o ničím
nepodložené tvrdenie žalobkyne. Nie je zrejmé, v čom údajné poškodenie majetku malo spočívať.
Pokiaľ žalobkyňa v spojitosti so svojimi námietkami o údajnom neprihliadnutí súdu na znalecký posudok
Ing. Labisa a odborné vyjadrenie K. M. predložila do odvolacieho konania Stanovisko mesta Košice
z 2.10.2023 vyhotovené na základe žiadosti žalobkyne z 27.9.2023, dala do pozornosti, že išlo

o žiadosť žalobkyne podanú až po vydaní a doručení rozsudku, pričom však samotnú žiadosť žalobkyňa
nepredložila spolu so stanoviskom, a preto podľa žalovanej 1/, aj keby bolo možné stanovisko ako
dôkaz vykonať, čo nie je, potom by sa jednalo o dôkaz neúplný a nepreukazujúci reálny skutkový
stav. Zo stanoviska nie je zrejmé, akým spôsobom formulovala žalobkyňa žiadosť, či Mesto Košicezisťovalo skutočný stav veci, na základe akých všetkých informácií a podkladov bolo stanovisko vydané,
či zamestnanec Mesta Košice vykonal rovnako ako znalec obhliadku, kedy a ako na mieste samom,
prípadne súvisiace merania, či neexistovali dôvody umožňujúce vylúčiť zamestnanca Mesta Košice

z vydávania stanoviska pre jeho prípadnú zaujatosť a či Mesto Košice konalo v rozsahu svojich
právomoci; namietla správnosť, ako aj zákonnosť stanoviska.
V súvislosti so záverom predloženého stanoviska, v zmysle ktorého „daný podchod v nebytovej budove
so súp. č. 1035 na ulici A. XX nespĺňa požadované parametre podľa STN73 6110/Z2 Projektovanie
miestnych komunikácií, čiže nie je vhodný na prejazd motorových vozidiel“, namietala žalovaná, že STN

niesúvšeobecnezáväznýmprávnympredpisom,nastavbypostavenépredichvydanímichniejemožné
aplikovať, iné dufarty v okolí povinnej nehnuteľnosti/dufartu sú taktiež prejazdné, pričom pochádzajú
z rovnakého alebo približne rovnakého obdobia, pričom zdôraznila, že dufart, t.j. povinná nehnuteľnosť
nie je miestnou komunikáciou, a teda nie je možné ani len uvažovať o odporúčanom využití v stanovisku
uvádzanej STN normy. Keďže dufart nie je miestnou komunikáciou, spochybnila kompetenciu Mesta
Košice vydať takéto stanovisko a posudzovať takýto stav. Namietala, že sa Mesto Košice nevyjadrovalo

ako správny orgán a ani sa nevyjadrovalo k možnosti pripojenia k miestnej komunikácii - v stanovisku sa
vôbec neuvádza ani len žiaden odkaz na miestnu komunikáciu a ani jej špecifikácia. Podľa jej názoru, sa
Mesto Košice nad rámec svojej kompetencie, bez akéhokoľvek odborného posúdenia a mimo konania
účelovo vyjadrovalo k prejazdnosti dufartu, ktorý nie je miestnou komunikáciou. Zotrvala na tom, že
dufart/povinná nehnuteľnosť je spôsobilý na prejazd motorových vozidiel, čo vyplynulo aj zo znaleckého

posudku znaleckej organizácie JHS, z výpovede žalovaného 1/, ako aj svedkov K. A. L. a K. L. N., a čo
bolo potvrdené aj žalovanou 2/.
Poukázala na to, že predložené stanovisko žalobkyňa nikdy v priebehu prvoinštančného konania
nenavrhla vykonať ako dôkaz a svoje oneskorené konanie odôvodnila prekvapujúcim rozsudkom.
Žalovaná 1/ namietla, že rozsudok vôbec nebol prekvapivý a už vôbec nie z dôvodu, že by súd

neprihliadol na odborné posúdenie a znalecký posudok Ing. Labisa. Žalovaná 1/ navrhla, aby odvolací
súd na túto novotu v odvolacom konaní neprihliadol, nakoľko nie je splnený ani jeden z dôvodov podľa
§ 366 CSP.
V súvislosti s poukázaním žalobkyne na to, že podala návrh na preskúmanie rozhodnutí Okresného
úradu Košice, katastrálny odbor mimo odvolacieho konania, uviedla žalovaná, že rozhodnutia katastra,

ktorých sa návrh žalobkyne týka, sú výsledkom katastrálneho konania o oprave chyby v katastrálnom
operáte, ktoré iniciovala žalobkyňa a v rámci ktorého navrhla, aby príslušný správny orgán vymazal
vecné bremeno, ktoré je aj predmetom tohto súdneho konania žalobkyne proti žalovaným 1/ a 2/
využívajúc identickú nesprávnu a nezákonnú argumentáciu ako v žalobe, a to, že vecné bremeno je
svojoupovahouvecnýmbremenominpersonam.Uzavrela,žesatedažalobkyňasnažízrušiťpredmetné

vecné bremeno jednak v súdnom konaní a súbežne aj v správnom konaní o oprave chyby v katastrálnom
operáte. Poukázala však na to, že po vydaní rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor opravných
prostriedkov z 22.2.2021 (OÚ-KE-00P5-2021/006516-005) žalobkyňa nevyužila súdny prieskum, tzv.
správnu žalobu ohľadne rozhodnutia. Postupovala tak až po vydaní rozsudku a po podaní odvolania voči
nemu. Žalovaná 1/ považovala za zrejmé, že žalobkyňa mohla tento mimoriadny opravný prostriedok

využiť aj omnoho skôr a použiť ako dôkaz v súdnom konaní, z čoho vyvodila, že ide novotu v odvolacom
konaní, na ktorú v zmysle § 366 CSP nie je možné v odvolacom konaní prihliadať. Spochybnila, resp.
nemala za zrejmé ani čo predložením návrhu do odvolacieho konania žalobkyňa sledovala, na aké
skutočnosti ním chcela poukázať.
Poukázala na to, že žalobkyňa pristúpila k podaniu žaloby, ako aj k podaniu návrhu na opravu chyby

v katastrálnom operáte až približne 13 rokov po tom, ako tzv. oprávnené nehnuteľnosti nadobudol
do vlastníctva jej právny predchodca od žalovanej 2/, a teda mala za potrebné upriamiť pozornosť aj
na svoju dobromyseľnosť. Dodala, resp. uviedla, že Úrad vedie konanie na návrh žalobkyne pod č.
LP/2023/002398/Pop a ona - žalovaná 1/ je pripravená uskutočniť všetky dostupné právne kroky na
ochranu svojich práv.

Pokiaľ žalobkyňa v odvolacej replike sa odvolávala na to, že sa súd v rozsudku nezaoberal potrebou
zabezpečenia bezbariérového prístupu k zdravotníckym zariadeniam a lekárni uviedla, že spornou
otázkou najmä bolo, či k lekárni a ambulanciám bolo potrebné vybudovať bezbariérový prístup takým
spôsobom, aby žalovanej 1/, resp. aj tretím osobám bol znemožnený prejazd a akýkoľvek peší
a aj bezbariérový prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctva žalovanej 1/, čo uviedla, že je zrejmé aj

zvykonanejobhliadkydňa17.2.2023.Uviedla,žebezbariérovýprístup(odstrániteľnýmostíkvdufarte)je
zakončený „skokom“ vo výške 70 cm nad zemským povrchom a bol vybudovaný bez vedomia a súhlasu
žalovanej 1/. Mala za to, že žalobkyňa nemôže svoje nezákonné konanie ospravedlňovať službou vo
verejnom záujme. Poukázala na to, že v stavbe nachádzajúcej sa na povinnej nehnuteľnosti, ale ajv stavbách postavených na oprávnených nehnuteľnostiach sa vždy nachádzali aj ambulancie lekárov,
pričom k ním bol vždy zabezpečený bezbariérový prístup a to pôvodným spôsobom riešenia dufartu,
ktorý súčasne umožňoval prejazd motorovými vozidlami, dokonca aj prejazd sanitiek. Až po nadobudnutí

nehnuteľností žalovanou 1/ a žalobkyňou, vyvstala u žalobkyne potreba realizovať bez súhlasu jej –
žalovanej 1/ zmeny v dufarte, a teda potreba realizovať bezbariérový prístup, ktorý ani nebol potrebný,
nakoľko bol vždy zabezpečený.
Žalovaná 1/ zotrvala na návrhu, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil a uplatnila si
náhradu trov odvolacieho konania.

9. Podaním z 28.2.2024 doručila žalovaná 1/ podanie „Doplnenie odvolacej dupliky v kontexte nových
skutočností“.
Uviedla, že reagujúc na informáciu žalobkyne v odseku 4 odvolacej repliky kde uviedla, že ohľadom
zápisu vecného bremena v katastri nehnuteľností z hľadiska jeho povahy in rem/in personam podala
návrh na Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky na preskúmanie právoplatných

rozhodnutí mimo odvolacieho konania, sa ona – žalovaná 1/ k návrhu žalobkyne vyjadrila podaním
z 1.2.2024. Preto informovala, že konanie o návrhu žalobkyne bolo ukončené odpoveďou Úradu
geodézie,kartografieakatastraSRz13.2.2024,zn.LPO/2024/000563-9/Po,ktorájej–žalovanej1/bola
doručená 14.2.2024. Z odpovede úradu poukázala na exaktne vyplývajúce dve významné skutočnosti
a to: i/ úrad sa stotožnil so závermi rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor z 8.10.2020

č.: X/2020-Buš a rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov z 22.2.2021
č.: OU-KE-00P5-2021/006516-005, to znamená, že úrad sa stotožnil o.i. s kvalifikáciou predmetného
vecného bremena ako vecného bremena in rem a nie ako vecného bremena in personam, ako
argumentovala žalobkyňa 1/ a ii/v konaní ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutí nedošlo k porušeniu
zákona, návrh je nedôvodný a rozhodnutia sú zákonné.

Tvrdila, že žalobkyňa podala návrh účelovo. Mala za to, že sa návrh argumentačne podobá samotnej
žalobe, v ktorej žalobkyňa identifikovala podľa žalovanej 1/ iba jeden dôvod, podľa nej zakladajúci
dôvodnosť žaloby, a to, že sa jedná o vecné bremeno in personam, a preto má byť toto vecné
bremeno premlčané (s čím žalovaná 1/ nesúhlasila). Tvrdila, že žalobkyňa vzhľadom na jej neúspech
s uplatnenou argumentáciou v konaní na súde, pristúpila k podaniu návrhu ako aj k uplatňovaniu

ďalších nedôvodných novôt v odvolacom konaní. Trvala na názore o nekonzistentnej argumentácii
žalobkyne, ktorá tak v žalobe a aj v odvolaní nesprávne tvrdí, že ide o vecné bremeno in personam ale
v predmetnom návrhu podanom na Úrade geodézie, kartografie a katastra SR ako prvý dôvod uviedla,
že vecné bremeno, ktoré je riadne zapísané v katastri nehnuteľnosti, ktoré bolo realizované právnymi
predchodcami žalobkyne a žalovanej 1/ a ktoré žalobkyňa v rozsahu práva prejazdu navrhuje zrušiť, ani

nikdy nevzniklo. Zdôraznila, že žalobkyňa do podania návrhu na úrad ani raz nespochybnila existenciu
vecného bremena, túto využila iba v návrhu na úrad, len stroho odôvodnenom a bez akejkoľvek zmienky
o prebiehajúcom súdnom konaní, avšak sa v ňom taktiež snaží zrušiť vecné bremeno v rozsahu práva
prejazdu. Žalobkyňa dôvodila, že odpoveď Úradu je len ďalším potvrdením správnosti a zákonnosti
rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj irelevantnosti a absurdnosti žaloby a odvolania žalobkyne, a aj

aktuálneho faktického stavu, ktorý nastal v dôsledku obštrukčného konania žalobkyne.
Pre úplnosť informácií, dodala žalovaná 1/, že si uplatnila návrh na začatie konania o realizáciu práva
prejazdu zodpovedajúceho vecnému bremenu podaním žaloby z 28.12.2023 na Mestskom súde Košice,
ktoré je vedené na pod sp. zn. 53C/1/2024.
Zotrvala na návrhu, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil.

10. K odvolacej replike z 22.11.2023 (čl. 683) predložila žalobkyňa/odvolateľka „Stanovisko“ vydané
Mestom Košice z 2.10.2023 ako odpoveď na svoju žiadosť o stanovisko k podchodu na ulici A. XX.
Mesto Košice – referát dopravy po konštatácii doručenia žiadosti žalobkyne o stanovisko k prejazdu cez
podchod na ulici A. XX uviedlo, že k žiadosti bolo priložené dopravno-inžinierske a dopravno-technické

posúdenie objektu bytového domu na ulici Moyzesova 32 vypracované autorizovaným stavebným
inžinierom L. M.. Mesto Košice na základe miestneho šetrenia ako aj posúdenia predložených podkladov
na dopravnom dispečingu dňa 28.9.2023 vydalo stanovisko, podľa ktorého: „Daný podchod v nebytovej
budove súpisné č. XXXX na ulici Moyzesova 32 nespĺňa požadované parametre podľa STN 73 6110/
Z2 Projektovanie miestnych komunikácií, čiže nie je vhodný na prejazd motorových vozidiel.“ Navrhlo

osadiť elektronickú rampu alebo dlhodobo nechať uzatvorenú jednu stranu vchodovej brány, aby bol
ponechaný iba prechod pre peších.
Taktiežpripojilakodvolacejreplikesvojepodanie„Návrhnapreskúmanierozhodnutiamimoodvolacieho
konania“ z 20.11.2023 adresované Úradu geodézie, kartografie a katastra SR včítane podacieho lístka.Argumentovala v predmetnom návrhu tým, že na LV č. XXX v časti C. LV zapísané vecné bremená
právo prechodu pešo cez podjazd domu postavenom na pozemku parc. č. 345 k pozemku parc. č. 346
na LV č. XXXXX v prospech vlastníka vedenom na LV č. XXXXX, RV13/86Z1862/93 v.z. 79/94 a právo

prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 345 k pozemkom parc. č. 347/1 a 347/2 v prospech vlastníka
vedenom na LV č. XXXXX, Z-2819/05 v.z. 689/05, ktoré boli zapísané na základe návrhu na záznam
doručenom Správe katastra Košice dňa 19.7.2025 pod Z2819/05 na podklade rozsudku Okresného
súdu Košice I č.k. 17C/216/2003, že ich zápis na LV nezodpovedá výroku podľa súdneho rozhodnutia,
podľa ktorého právo prechodu a prejazdu sa mohlo zriadiť iba v prospech konkrétnej osoby. Mala za

zrejmé, že vecné bremená sa týkajú konkrétnych osôb a prevodom vlastníckeho práva neprešli na
právnych nástupcov. Podľa jej názoru predmetným súdnym rozhodnutím súd uložil účastníkom konania,
konkrétnym osobám povinnosť umožniť prechod a prejazd, pričom z výroku súdneho rozhodnutia
nevyplýva, že sa jedná o zriadenie vecného bremena, ukladá sa účastníkom konania iba plnenie určitej
povinnosti. Preto, uviedla, že žiadala Okresný úrad – katastrálny odbor o opravu správnosti zápisu na
LV č. XXX R. XXXXX pre kat. úz. G. A., ktorý jej návrh bol rozhodnutím č.: X-77/2020-Buš z 8.10.2020

zamietnutý. Na základe jej odvolania, uviedla, že Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, odvolanie zamietol. Predmetným návrhom sa
preto domáhala preskúmania uvedených rozhodnutí v mimo odvolacom konaní podľa § 65 zákona
o správnom konaní. Navrhovala, aby úrad napadnuté rozhodnutia v mimo odvolacom konaní zmenil
tak, že rozhodne o vykonaní opravy v katastrálnom operáte v súlade s výrokom súdneho rozhodnutia -

rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 17C/216/2003.

11. Žalovaná 1/ k svojmu podaniu „Doplnenie odvolacej dupliky v kontexte nových skutočností“
z 28.2.2024 pripojila svoje vyjadrenie, ktoré dala k návrhu žalobkyne 1/ v konaní vedenom na Úrade
geodézie, kartografie a katastra SR z 1.2.2024 a odpoveď Úradu z 13.2.2024 zn. LPO/2024/000563-9/

Pop.
V odpovedi Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zn. LPO/2024/000563-9/Pop z 13.2.2024 úrad
po zhrnutí, čoho sa domáhala navrhovateľka podnetu, ako i stanoviska spoločnosti tiba invest, ktoré
do konania spoločnosť zaslala, uviedol, že sa stotožnil so závermi Okresného úradu, odbor opravných
prostriedkov z 22.2.2021, právoplatným 10.3.2021, v konaní č. OÚ-KE-OOP5-2021/006516, S./XXXX

a tým aj s výsledkom prešetrenia veci a závermi uvedenými v odôvodnení predmetného rozhodnutia.
Poukázal na skutočnosť, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania slúži na nápravu
nezákonných rozhodnutí, ktoré sú výsledkom porušenia zásady zákonnosti v zmysle § 3 ods. 1
Správneho poriadku. Po preskúmaní kompletného spisového materiálu dospel Úrad k názoru, že
podnet navrhovateľky na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je dôvodný. Dôvodom

pre zrušenie alebo zmenu právoplatného rozhodnutia v zmysle, resp. podľa § 65 a nasl. Správneho
poriadku môže byť len nezákonnosť rozhodnutia, t.j. rozpor rozhodnutia so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, v tomto prípade so zákonom č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam a Správnym poriadkom. Pre úplnosť úrad dodal, že medzi
navrhovateľkou ako osobou povinnou z vecného bremena a oprávnenými osobami z vecného bremena

je spor, o čom svedčia aj prebiehajúce súdne konania na Mestskom súde Košice. Úrad mal za to, že
Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov v predmetnom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne odôvodnil,
na čo slúži inštitút opravy chyby, a teda že nie je nástrojom na riešenie vecno-právnych sporov, ktorých
riešenie patrí do výlučnej právomoci súdov. Uzavrel, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona,
a teda podnet navrhovateľky neodôvodňuje zmenu alebo zrušenie predmetného rozhodnutia.

12. Žalobkyňa v stanovisku na predloženie podania žalovanej 1/ „Doplnenie odvolacej dupliky v kontexte
nových skutočností“ poukázala na záverečný odsek odpovede Úradu geodézie, kartografie a katastra
SR, ktorý súčasne aj citovala a vyvodila z neho, že akékoľvek otázky samotnej existencie vecného
bremena či jeho povahy (in personam alebo in rem) sú predmetom vedených súdnych konaní, teda

medzisporovýmistranamijesporvtýchtootázkachasprávneorgányniesúpríslušnénariešenievecno-
právnych sporov, ktorých riešenie patrí do právomoci súdov. Žalobkyňa tak mala za to, že žalovanou
1/ predložené dôkazy žiadnym spôsobom neosvedčujú ňou tvrdenú argumentáciu o tom, že sporné
vecné bremeno vzniklo a že má povahu in rem; v ostatnom žalobkyňa zotrvala na uplatnenej odvolacej
argumentácii.

13. Žalovaná 1/ vo vyjadrení na vyjadrenie žalobkyne z 5.6.2025 uviedla, že žalobkyňa z odpovede
úradu vyvodila nesprávne závery; v nadväznosti na ňou citovanú časť však mala za potrebné zdôrazniť,
že svojím podaním - „Doplnenie odvolacej dupliky“ reagovala na argumentáciu žalobkyne prvýkrátspomenutú v odvolacej replike žalobkyne, kedy poukázala na podanie návrhu na Úrad geodézie,
kartografieakatastraSR,atedatvrdilažalovaná1/,žežalobkyňaopäťnedodržalasvojuúdajnejednotnú
argumentačnú líniu.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas
žalobkyňou ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 – 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

a viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľkou (§ 380 a §
365 CSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, pokiaľ súd
rozsudkom rozhodol zamietnutí žaloby vo vzťahu, resp. v časti proti žalovanej 2/, že je rozsudok vecne
správny, odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť a ako taký preto rozsudok v tejto časti potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).
Pokiaľ súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu vo vzťahu, resp. v časti smerujúcej proti žalovanej

1/, dospel odvolací súd k záveru o opodstatnenosti podaného odvolania a preto rozsudok v tejto časti
zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
389 CSP).

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený 9. októbra 2025 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského

súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli
a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 12.9.2024.

16. Odvolateľka odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd v celom rozsahu zamietol
žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia vecného bremena voči žalovaným 1/ a 2/. Išlo o vecné bremeno

spočívajúce v práve prejazdu cez pozemok parc. č. 345 – zastavaná plocha a nádvorie evidovaný na
LV č. XXX pre kat. úz. G. A. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, k pozemkom parc. č. 347/1 a parc. č.
347/2 , v oboch prípadoch - zastavaná plocha a nádvorie, oba pozemky evidované na LV č. XXXXX
pre kat. úz. G. A. vo vlastníctve žalovanej 1/.
Súd mimo iných za skutočnosť medzi stranami nespornú vymedzil, že na základe č.z. 689/05 bol

ako záznamová listina Z-2819/05 zapísaný na základe návrhu žalovanej 2/ a I. A. J. B., F.. na
záznam rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 17C/216/2003-169, právoplatný 27.5.2005, ktorým súd
vyporiadal ich bezpodielové spoluvlastníctvo a rozhodol o.i. aj o vzájomných povinnostiach účastníkov
konania o vyporiadanie BSM v znení: „Navrhovateľ je povinný umožniť odporkyni prechod a prejazd
cez pozemok parc. č. 345, zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. G. A. a to za účelom prístupu k parcelám

č. 347 a 348 zapísaným na tom istom liste vlastníctva, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Odporkyňa je povinná umožniť navrhovateľovi prechod a prejazd cez pozemok parc. č. 347, zapísaný
na LV č. XXX pre kat. úz. G. A. a to za účelom prístupu k parcelám č. 349 a 350 zapísaných na tom istom
liste vlastníctva, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.“, na základe ktorej predloženej listiny
(rozsudku) správny orgán (kataster) vykonal o.i. na LV č. XXX pre kat. úz. G. A. zápis v znení: „Vecné

bremeno: právo prechodu a prejazdu cez parcelu č. 345 k parcelám č. 347/ a 348 v prospech vlastníka
vedenom na LV č. XXXXX; Z-2819/05 č.z. 689/05“a tiež zápis: „Oprávnený z vecného bremena k parc.
č. 347 na LV č. XXXXX“ a na novovytvorený LV č. XXXXX pre kat. úz. G. A. o.i. zápis v znení: „Vecné
bremeno: Právo prechodu a prejazdu cez parcelu č. 347 k parcelám č. 349 a 350 v prospech vlastníka
vedenom na LV č. XXX; Z-2819/05 č.z. 689/05“ a tiež zápis: „Oprávnený z vecného bremena k parc.

č. 345 na LV č. XXX, Z-2819/05 č.z. 689/05“. Na tom základe vychádzal v ďalšom súd z toho, že na
nehnuteľnostiach (parcela CKN č. 345 – zastavaná plocha a nádvorie a stavba – dom súp. č. XXXX
na parcele č. 345) vo vlastníctve žalobkyne zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. G. A. (ktoré ako
obdarovaná nadobudla na základe darovacej zmluvy od darcu I. A. J. B., F., ktorej vklad bol povolený
7.7.2016) sú v časti C listu vlastníctva zapísané ťarchy – vecné bremeno – právo prechodu a prejazdu

cez pozemok parc. č. 345 k pozemkom parc. č. 347/1 a 347/2 v prospech žalovanej 1/ ako oprávnenej
z vecného bremena. Za právny základ pre vznik vecného bremena označil súd prvej inštancie
rozsudok Okresného súd Košice I z 5.4.2005 sp. zn. 17C/216/2003 vyhlásený v konaní o vyporiadanie
BSM I. A. J. B., F. a žalovanej 2/ s tým, že zistil z odôvodnenia rozsudku že žalovaná 2/ (v konaní ako
odporkyňa) žiadala, aby súd pri delení nehnuteľností zaviazal I. A. J. B., CSc. (v konaní navrhovateľa)

trpieť prechod cez jeho pozemok parc. č. 345 a rovnaký záujem vyjadrila aj druhá strana I. A. J. B., F.
v súvislosti s prístupom k parcele č. 350.17. Žalobkyňa/odvolateľka dôvodila v odvolaní porušením práva na spravodlivý proces v dôsledku
nesprávneho procesného postupu súdu, ktorým jej znemožnil realizovať jej patriace procesné práva (§
365 ods. 1 písm. b/ CSP), tiež tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania

k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vec nesprávne právne posúdil (§
365 ods. 1 písm. h/ CSP). Namietla, pokiaľ súd dospel k záveru, že vecné bremeno v danom prípade
má charakter vecného bremena in rem viažuceho sa na vlastníctvo pozemkov parc. č. 347/1 a 347/2,
že tento záver nekorešponduje s explicitným vymedzením vecného bremena v rozsudku, ktorým bolo
zriadené, ako ani s vôľou účastníkov daného konania.

18. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

19. Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

20. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého

pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

21. Spôsoby vzniku vecných bremien a práv zodpovedajúcich vecným bremenám sú v zákone uvedené
taxatívne.

22. Vecné bremeno môže svojím rozhodnutím zriadiť aj súd v konaní o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti pri jej reálnom rozdelení k novovzniknutej nehnuteľnosti
v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti (§ 142 ods. 3). Toto vecné bremeno môže
byť spojené len s vlastníctvom nehnuteľnosti a nemôže byť zriadené v prospech osoby, ktorá nie je

vlastníkom novovzniknutej nehnuteľnosti.
Ďalej môže súd zriadiť vecné bremeno pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby (stavebníkom) neoprávnene zriadenej na cudzom pozemku, a to za náhradu v prípade, keď súd
nenariadi odstránenie tejto stavby, ani ju neprikáže za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku za
podmienky, že toto vecné bremeno je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (§ 135c ods.

3). V oboch prípadoch najčastejšie ide o právo prístupovej cesty k druhej nehnuteľnosti.
Obdobne ako v prípade upravenom v § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka (pri zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v
prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti) právna veda a prax pripúšťa tiež zriadiť vecné
bremeno rozhodnutím súdu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (§ 150), ak sa

spoločná nehnuteľnosť reálne rozdeľuje na samostatné novovzniknuté nehnuteľnosti, ktoré sa prikazujú
do vlastníctva tak jednému, ako aj druhému bývalému manželovi. Takéto zriadenie vecného bremena je
prípustné v odôvodnených prípadoch na základe analógie (§ 853 v spojení s § 142 ods. 3).
Avšak známe je i odlišné stanovisko J. K. J. k výroku a odôvodneniu nálezu Ústavného súdu ČR
z 22. februára 2011, sp. zn. I. ÚS 2166/2010 v zmysle ktorého: „Súd môže v civilnom spore rozhodovať

konštitutívne len tam, kde mu zákon takú právomoc zveruje.“
Pokiaľ sa týka otázky možnosti zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, odvolací súd poznamenáva, že v danej veci nedošlo k reálnemu
rozdeleniu spoločných nehnuteľností na samostatné novovzniknuté nehnuteľnosti, ktoré by sa ako také
boli prikázali do vlastníctva tak jednému, ako aj druhému z bývalých manželov.

23. Podľa R 16/1987: Ak možno vecné bremeno zriadiť zmluvou, možno ho zriadiť tiež súdnym zmierom,
a to aj keby ho súd nebol oprávnený zriadiť rozhodnutím vo veci samej.
Zmier môže svojím obsahom prekročiť rámec predmetu konania; vždy však z neho musí byť zrejmé,
ako boli vyporiadané nároky, ktoré boli predmetom konania.

Je nesporné, že v danej veci nedošlo ani k uzavretiu zmieru o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.24. V danom prípade je z odôvodnenia rozsudku zrejmé, že sa súd prvej inštancie správne najskôr
zaoberal otázkou vzniku vecného bremena, ktoré žalobou – žalobným petitom žiadala žalobkyňa zrušiť,
ktoré je zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. G. A. a to zapísané bolo záznamom Z-2819/05 č.z. 689/05,

pričom konštatoval, že právnym základom jeho vzniku bol rozsudok Okresného súd Košice I z 5.4.2005
sp. zn. 17C/216/2003 vyhlásený v konaní o vyporiadanie BSM medzi I. A. J. B., F. a žalovanou 2/, s tým,
žezodôvodneniarozsudkuzistil,ževpredmetnomkonanížiadalažalovaná2/(vkonaníakoodporkyňa),
aby súd pri delení nehnuteľností zaviazal I. A. J. B., CSc. (v konaní navrhovateľa) trpieť prechod cez jeho
pozemok parc. č. 345 a rovnaký záujem vyjadrila aj druhá strana I. A. J. B., F. v súvislosti s prístupom

k parcele č. 350, vzhľadom na čo konajúci súd s poukazom na § 853 ods. 1 a § 142 ods. Občianskeho
zákonníka za účelom umožnenia prístupu k nehnuteľnostiam zriadil vecné bremená. S poukazom na
uvedený účel mal súd prvej inštancie za jednoznačné, že vecné bremeno zriadené rozsudkom súdu je
vecné bremeno in rem.

25. Prijaté závery súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých rozsudkom súdu v konaní o vyporiadanie BSM

(17C/216/200) bolo zriadené vecné bremeno in rem, sa javia minimálne ako predčasne prijaté, resp.
nepreskúmateľné. Súd prijal záver o zriadení vecného bremena rozhodnutím Okresného súdu Košice
I z 5.4.2005 sp. zn. 17C/216/2003 avšak bez toho, aby poukázal na ten konkrétny výrok rozsudku,
ktorým podľa jeho názoru bolo zriadené vecné bremeno, resp. vecné bremená tak ako boli správnym
orgánom zapísané do katastra nehnuteľností záznamom Z-2819/05 č.z. 689/05. Zdá sa, že súd pri prijatí

záveru o zriadení vecného bremena súdnym rozhodnutím vychádzal len z odôvodnenia rozsudku, ale
nie z jeho výroku, len ktorý výrok súdneho rozhodnutia je podľa § 159 OSP záväzný.

26.Podľa§159ods.2Občianskehosúdnehoporiadku(„OSP“),vrozhodnomčaseplatnéhoprocesného
občianskoprávneho kódexu, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky

orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

27. Právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice I o vyporiadaní BSM je záväzným rozhodnutím
štátneho orgánu, je verejnou listinou, ktorú musia, resp. mali rešpektovať okrem účastníkov konania
aj všetky štátne orgány , a teda aj správy katastra (a to aj v prípade že táto verejná listina im nebola

doručená).

28. V danej súvislosti predmetný právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice sp. zn. 17C/216/2003
je verejná listina, na základe ktorej/ktorou bola uložená povinnosť navrhovateľovi umožniť odporkyni
prechod a prejazd cez pozemok parc. č. 345, zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. G. A. a to za účelom

prístupu k parcelám č. 347 a 348 zapísaným na tom istom liste vlastníctva, a to počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku a súčasne bola uložená povinnosť odporkyni umožniť navrhovateľovi prechod a prejazd
cez pozemok parc. č. 347, zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. G. A. a to za účelom prístupu k parcelám
č. 349 a 350 zapísaných na tom istom liste vlastníctva, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

29. Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie
sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti. Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti
vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať.
Každej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane
práva oprávneného subjektu. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom

určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.

30. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

31. Záväzkový právny vzťah (záväzok, obligácia) je právny vzťah, z ktorého jedna strana (dlžník) je
povinná druhej strane (veriteľovi) z daného dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť, a táto je oprávnená to požadovať.
V záväzkovom právnom vzťahu sú subjekty práv a povinností individuálne určené. Oprávneniu
individuálne určitého veriteľa zodpovedá povinnosť individuálne určitého dlžníka. Právo aj povinnosť

sú tu v určitom pomere, preto sa záväzkové právne vzťahy označujú ako relatívne právne vzťahy a sú
odlišné od vecných práv. Vecné práva (nazývame ich právami absolútnymi) pôsobia všeobecne voči
ostatným subjektom bez danosti osobitného právneho dôvodu (§ 126 a nasl.).32. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie, aj keď sa prioritne zaoberal otázkou, či vecné
bremeno, ktoré v konaní žiadala žalobkyňa zrušiť, vzniklo, ako vzniklo a či vzniklo ako vecné bremeno in
remaleboinpersonam, posúdeniunastolenýchotázok nevenovalnáležitúpozornosť. Zistenéokolnosti

neposudzoval vo vzájomnej súvislosti. Aj keď správne konštatoval, že právotvornou listinou v danom
prípade bol právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 17C/216/2003, nevenoval žiadnu
pozornosť tomu, že záznam o zriadení vecného bremena nekorešponduje s rozsudkom, že správny
orgán (správa katastra) na zápis vecného bremena záznamom Z-2819/05 č.z. 689/05 tak ako záznam
v katastri nehnuteľností vyhotovil, nemal potrebný podklad. Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn.

17C/216/2003 ako z právotvornej listiny správnym orgánom zapísané skutočnosti nevyplývajú. Zápis
práva vecného bremena správnym orgánom - správou katastra znamenal de facto nerešpektovanie
právoplatného súdneho rozhodnutia orgánmi verejnej moci.

33. Prihliadnuc na znenie výroku súdneho rozhodnutia, ktoré bolo podkladom pre zápis záznamom,
je potrebné zaoberať sa otázkou, či nešlo o rozhodnutie súdu zakladajúce, resp. ukladajúce obidvom

účastníkom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov navzájom povinnosti,
osobné záväzky - umožniť jeden druhému prechod a prejazd cez ich vlastný pozemok a to za účelom
umožnenia druhému z nich prístupu k jeho k pozemku.
Ak by aj predmetným výrokom rozsudku malo byť zriadené vecné bremeno, na základe znenia výroku je
možné uvažovať len o vecnom bremene, resp. vecných bremenách, v ktorých oprávnenia slúžia určitej

osobe a sú na túto osobu viazané a teda pôsobia in personam Toto právo nemožno zmluvne prevádzať
a neprechádza na inú osobu.
Záver súdu prvej inštancie o zriadení rozsudkom súdu v konaní o vyporiadanie BSM vecného bremena
in rem je bez potrebnej opory vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie nevysvetlil ako dospel
k záveru,, na ktorom založil celé svoje rozhodnutie, a to že ide o vecné bremeno in rem keďže

jednoznačneúčelomjehozriadeniasúdombolozabezpečiťprístupkpozemkomastavbámpostavených
na týchto pozemkoch kýmkoľvek.

34. Odvolací súd vzhľadom na vyššieuvedené považuje odvolaciu námietku odvolateľky, namietajúcej
proti záveru, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, že ide v danom prípade o vecné bremeno in rem

viažuce sa na vlastníctvo pozemkov parc. č. 347/1 a 347/2, za opodstatnenú vrátane argumentácie,
že tento záver nekorešponduje s explicitným vymedzením vecného bremena v rozsudku, ktorým bolo
zriadené, avšak s výhradou, či vôbec bolo zriadené vecné bremeno vzhľadom na znenie výroku
predmetného rozsudku a na otázku či súd mohol v danej veci zriadiť vecné bremeno.

35. V súvislosti s postupom správneho orgánu pri zápise vecného bremena ako práva k cudzej veci
(nehnuteľnosti) majúceho vecno-právny charakter do katastra nehnuteľností na základe predmetného
rozsudku, odvolací súd dáva do pozornosti nasledovné:

36. Podľa § 4 ods. 1 KZ, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k

nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").
Podľa § 4 ods. 2 KZ, zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.
Podľa § 4 ods. 3 KZ, zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné
účinky podľa tohto zákona.

37. Podľa § 5 ods. 1 KZ, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo
k nehnuteľnostiam.
Podľa § 5 ods. 2 KZ, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv

na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
Podľa § 5 ods. 3 KZ, poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností
alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu
ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

38. Vkladom a záznamom sa do katastra nehnuteľností vyznačuje vznik, zmena alebo zánik vecných
práv (pri vklade s právotvornými účinkami; pri zázname záznam len deklaruje taký vecnoprávny
vzťah), poznámka slúži k signalizácii skutočností, ktoré sa dotýkajú zmluvnej voľnosti nositeľ
oprávnení zapísaného v katastri nehnuteľností alebo ktorými je do určitej miery oslabený princíppublicity existujúcich zápisov. Poznámka má deklaratórny charakter a nezapisuje sa ňou právo
k nehnuteľnostiam.

39. Záznam je druhom zápisu, ktorým sa zapisujú údaje o právach k nehnuteľnostiam, ktoré
vznikli niektorým zo spôsobov uvedených v § 34 KZ. Samotným záznamom sa nemenia práva k
nehnuteľnostiam, no vplyv na právne vzťahy mu nemožno úplne odoprieť (pozri komentár k § 4 KZ).
Vykonanie záznamu sa oznamuje dotknutým osobám podľa § 37 KZ

40. Podľa § 34 ods. 1,2,3 KZ, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili
sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z
iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného
celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom

sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv
rozhodujúcom na ich uspokojenie (odsek 1). Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnostidobrovoľnejdražby,10ea/okresnýúradvyznačístavpredtýmtoprávnymúkonomalebopred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 10eb/ (odsek 2) Na

vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 7/ (odsek 3)

41. Podľa § 36 ods. 1,2 KZ v znení platnom v rozhodnom čase( do 30.9.203), správa katastra posúdi,
či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých
nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona (odsek 1).

Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, správa katastra vykoná záznam
do katastra (odsek 2).

42. Vykonaním zápisu vlastníckeho alebo iného vecného práva záznamom do katastra sa nezakladajú,
nemenia ani nezrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. (uznesenie KS

v Košiciach zo 7. júna 1994, sp. z. 6S/11/94, R96/94)

43. Záznam nemá konštitutívny charakter a teda ide len o formu evidencie práv, ktoré vznikli, zmenili
sa alebo zanikli na základe iných skutočností. (rozsudok KS v Bratislave z 18. mája 2016, sp. zn.
1Cob/61/2014)

44. Správa katastra je pri zázname práv do katastra podľa § 5 ods. 2 KZ evidenčným orgánom a má
údaje uvedené v § 42 ods. 2 KZ len zaznamenať do katastra nehnuteľností tak, ako sú uvedené v listine;
listinou v tomto prípade bol rozsudok o vyporiadaní BSM, V jeho výrokovej časti je uvedené len to, že
„Navrhovateľ je povinný umožniť odporkyni prechod a prejazd cez pozemok parc. č. 345, zapísaný na

LV č. XXX, kat. úz. G. A. a to za účelom prístupu k parcelám č. 347 a 348 zapísaným na tom istom liste
vlastníctva, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Odporkyňa je povinná umožniť navrhovateľovi
prechod a prejazd cez pozemok parc. č. 347, zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. G. A. a to za účelom
prístupu k parcelám č. 349 a 350 zapísaných na tom istom liste vlastníctva, a to počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku.“ Preto vykonaný záznam do katastra nehnuteľností podľa rozsudku o vyporiadaní BSM

nie je/nebol správny.
Na rozhodovanie „o vlastníctve a vecných právach k cudzej nehnuteľnosti“ pri záznamovom konaní
nemá správa katastra právomoci. Právomoc v týchto veciach je daná súdu.

45. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra), vyjadrená v § 70

KZ, nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, čo zákonodarca zvýraznil priamo v zákone
slovným spojením „ak sa nepreukáže opak“. Opak sa pritom môže preukázať v nesporovom konaní
rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 KZ alebo
v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti § 80 písm. c/ OSP. (rozsudok NS SR
z 24. septembra 1015, sp. zn. 7Sžr/53/2014)

46. V prípade rozporu medzi právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a stavom skutočným
musí súd vychádzať zo skutočného stavu; pritom je oprávnený posudzovať ako predbežnú otázku, či
záznam Z-2819/05 č.z. 689/05, na základe ktorého došlo k zápisu ťarchy – vecného bremena na LV č.XXX pre kat. úz. G. A. je v súlade s právotvornou listinou – rozsudkom, na základe ktorej bol záznam
vykonaný, prípadne i k iným skutočnostiam, ktoré majú za následok nesúlad medzi stavom katastra
a skutočným stavom.

47. Spornou otázkou, ktorou bude potrebné, aby sa súd prvej inštancie opätovne a dôsledne po
vrátení veci zaoberal bude zistiť, či vecné bremeno, ktoré má byť predmetom zrušenia rozsudkom
súdu, zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. G. A. v prospech žalovanej 1/ ako
zapísanej vlastníčky pozemkov parc. č. 347/1 a parc. č. 347/2 vôbec vzniklo ako vecné bremeno, či

bolo do katastra nehnuteľností zapísané v súlade s právnymi predpismi a to Občianskym zákonníkom
a následne Katastrálnym zákonom a najmä rozhodnutím Okresného súdu Košice I. sp. zn. 17C/
216/2003 z 5.4.2005, alebo či nejde o nesprávny prenos údajov správnym orgánom z rozsudku
- verejnej listiny a zápis skutočností, ktoré z rozsudku vôbec nevyplývajú a teda, že zápis vecného
bremena práva prechodu a prejazdu cez parcelu č. 345 k parcelám č. 347 a 348 všeobecne pre
vlastníka vedeného na LV č. XXXXX katastrálnym orgánom bol bez právneho podkladu. Orgány

katastra, v danom čase to boli správy katastra, nemali oprávnenie v katastrálnom konaní rozhodovať
o vecných právach účastníkov. Otázky vzniku, resp. zriadenia vecného bremena sú upravené v § 151o
Občianskeho zákonníka.
Je pravdou, že sa súd prvej inštancie otázkou vzniku a charakteru vecného bremena ako ťarchy
zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. G. A. v prospech vlastníka pozemkov parc. č. 347/1 a parc.

č. 347/2 evidovaných na LV č. XXXXX pre kat. úz. G. A. zaoberal, avšak ako už odvolací súd vyššie
konštatoval svoj záver neodôvodnil dostatočne a zdá sa, že ani nie správne, keďže sa nezaoberal
a nevychádzal z výroku predmetného súdneho rozhodnutia, ktorým malo byť zriadené, ale poukázal
len na odôvodnenie, ktoré nie je záväzné a žiadne práva a povinnosti odôvodnením rozsudku nemôžu
byť založené.

Až na základe ustálenia či v katastri na LV č. XXX pre kat. úz. G. A. ako ťarcha zapísané vecné
bremeno vôbec vzniklo, s tým, že ak áno, na základe znenia výroku rozsudku o vyporiadaní BSM
mohlo vzniknúť len ako vecné bremeno in personam, alebo či predmetným rozsudkom neboli uložené
účastníkom konania povinnosti majúce charakter osobných záväzkov, bude môcť súd postupovať
ďalej a rozhodnúť o návrhu žalobkyne na zrušenie vecného bremena. Na základe zohľadnenia

všetkých relevantných skutočnosti potrebných pre vyhodnotenie dôvodnosti uplatneného nároku a po
ich posúdení podľa relevantného hmotného práva rozhodnutie následne odôvodní tak, aby sa dôsledne,
presvedčivo a logicky vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v
konaní a argumentmi sporových strán, s námietkami uvedenými v odvolaní a zároveň aby odôvodnenie
spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie

tiež vo vzťahu žalobkyne a žalovanej 1/ o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

48. Pokiaľ ide o ďalšie námietky odvolateľky namietajúcej nesprávne (právne) posúdenie otázky

premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a aj nesprávne posúdenie ďalšej ňou podanou
žalobou nastolenej otázky, či došlo k zmene pomerov spôsobujúcej vznik hrubého nepomeru medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, odvolací súd na základe prijatého záveru o potrebe
opätovného posúdenia veci súdom prvej inštancie a to najmä v rozsahu otázky či vôbec na základe
predmetného rozsudku o vyporiadaní BSM rozhodol súd o zriadení vecného bremena (in personam),

prípadne či súdom uložené povinnosti účastníkom konania (umožniť druhému z nich prechod a prejazd
cez svoj pozemok na jeho pozemok) nemajú charakter osobného záväzku účastníkov, nemal za
dôvodné sa týmito námietkami zaoberať, pretože ich všetky súd prvej inštancie posudzoval z hľadiska
ním prijatého nesprávneho záveru, že ide o vecné bremeno in rem.

49.Pokiaľsazamietnutiežalobnéhonávrhutýkaložalovanej2/, rozhodnutiesúdodôvodnilnedostatkom
jej pasívnej vecnej legitimácie v spore, ktorý záver považuje odvolací súd za správny a preto zamietavé
rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti vo vzťahu k nej ,včítane výroku o trovách konania vo vzťahu
medzi žalobkyňou a žalovanou 2/, ako vecne správne potvrdil. Vzhľadom na žalobný petit, ktorým
žalobkyňa žiadala a to vo vzťahu k obom žalovaným, aby súd rozsudkom zrušil vecné bremeno

spočívajúce v práve prejazdu cez pozemok parc. č. 345 zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. G. A.
(vo vlastníctve žalobkyne) k pozemkom parc. č. 347/1 a parc. č. 347/2 zapísaným na LV č. XXXXX
pre kat. úz. G. A. (vo vlastníctve žalovanej 1/), nevyplynulo ani zo žalobných tvrdení žalobkyne
ani z výsledkov vykonaného dokazovania, aby vecné bremeno, ktoré má, resp. malo byť rozsudkomzrušené sa akokoľvek žalovanej 2/ dotýkalo, resp. s jej osobou súviselo, t.z., aby vykonávala alebo sa
domáhalavýkonuoprávneníztohtovecnéhobremenaaleboabybola vkatastrinehnuteľnostíevidovaná
ako oprávnená z neho.

50. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho
konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou 2/. Žalobkyňa/odvolateľka nebola vo vzťahu
k žalovanej 2/ v odvolacom konaní úspešná, vznikla jej preto povinnosť nahradiť trovy odvolacieho

konania úspešnej žalovanej 2/ v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393
ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.