Rozhodnutie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 13, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Csp/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125227492
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:6125227492.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom
Kadnárova 9877/85, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. XXX, 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, obidvom žalovaným zastúpeným: Mgr.
Ondrej Barna, advokát, so sídlom Zámocká 529/34, Stropkov, IČO: 52 824 837, o zaplatenie 17 023,10

eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.02.2025 sa domáhal
od žalovaných zaplatenia istiny 17 023,10 eur, úrokov vo výške 3 970,66 eur, a úrokov z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 17 043,10 eur od 24.06.2022 do 04.02.2025 a úrokov z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 17 023,10 eur od 05.02.2025 do zaplatenia. Voči žalovaným si uplatnil nárok na
náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka,
a.s., so sídlom: Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320 155, poskytol žalovaným na základe
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10.03.2020 pod číslom úverového účtu 317953221 a
reg.číslom235532311100320(ďalejajako„úverovázmluva“)úvervovýške18700eur,ktorýsažalovaní
zaviazali uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Zmluva o poskytnutí

spotrebiteľskéhoúverubolauzavretáelektronickyprostriedkamidiaľkovejkomunikácie.Zapodpisystrán
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa považujú podpis, dokumentované vyjadrenie súhlasu
bezpečnostným prvkom, ktorý bol žalovaným pridelený pre využívanie služieb Nonstop Banking alebo
dokumentované vyjadrenie súhlasu niektorej zo strán zmluvy prostriedkami diaľkovej komunikácie v
zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Právny predchodca žalobcu pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle

ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaných
splácať úver, pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovaných a
účel úveru, čo preukazujeme výstupom zo Spoločného registra bankových informácii a preverením
príjmužalovaných.Vrozporesozmluvnýmidojednaniamiúverovejzmluvydlžnícisvojzáväzokuhrádzať
pravidelné mesačné splátky neplnili riadne a včas, čo žalobca preukazuje predloženým výpisom z
úverového účtu. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných na úhradu omeškaných úverových

splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia.
Nakoľko žalovaní napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškanýchúverových splátok nezaplatili, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej
zmluvy a v súlade s čl. Všeobecných obchodných podmienok s označením „Podmienky požadovanej
predčasnej splatnosti úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany veriteľa“ vyhlásil ku dňu 13.06.2022

predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 09.03.2022.
Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej
sumy bolo žalovaným doručené dňa16.06.2022 v súlade s čl. Všeobecných obchodných podmienok
s označením „Doručovanie a vyhlásenia klienta“. Nakoľko žalovaní v poskytnutej 7-dňovej lehote od
doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatili, voči právnemu

predchodcovi žalobcu sa tak od 24.06.2022 dostali do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s
príslušenstvom. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou
Všeobecná úverová banka, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom
dňa 14.02.2020 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07.02.2024 bola pohľadávka voči žalovaným
z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom
boli žalovaní upovedomení písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust.

§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výška postúpenej pohľadávky bola postupcom vyčíslená ku
dňu 31.01.2024. Žalovaní boli vyzvaní právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu
nesplateného úveru. Po dátume vyčíslenia postúpenej pohľadávky žalovaní zaplatili na úhradu svojho
dlhu sumu 20 eur, ktorá bola započítaná na úhradu dlžnej istiny úveru. Žalobca si v tomto konaní
uplatňuje voči žalovaným len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo

výške 17023,10 eur, spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaní žalobcovi napriek predžalobnej upomienke
nezaplatili. Zároveň si v tomto konaní uplatňujeme voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvných
úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným
na úhradu celkových nákladov.

3. K žalobe žalobca priložil fotokópie dokladov totožnosti žalovaných, žiadosť o VÚB pôžičku –
refinancovanie, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ č. 235532311100320
sďalšouzmluvnoudokumentáciou,zoznamdokladovkVÚBPôžičke,úverovýprehľad,tretiuupomienku
– pokus o zmier, poštový podací hárok, výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom,
rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok s dodatkom č. 3 a prílohou, žiadosť o postúpenie

a prevod, oznámenie o postúpení pohľadávky, výzvu na zaplatenie pohľadávky, epotrvrdenky, výstup
z lustrácie SRBI, dokument označený „OVEROVANIE BONITY KLIENTA“, potvrdenie ÚPSVaR Bardejov
o poberaní rodičovského príspevku za rok 2020 a informačný dokument o poistnom produkte.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 24.02.2025 platobný rozkaz sp.zn.

3Up/146/2025, ktorým podanej žalobe vyhovel.

5. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní v 1. a 2. rade odpor, na čo žalobca navrhol pokračovanie v
konaní, preto Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Bardejov, ktorému bola vec
postúpená dňa 07.05.2025.

6. Zástupca žalovaných v podanom odpore uviedol, že v žalobe absentuje akékoľvek tvrdenie žalobcu
o tom, z čoho presne pozostáva jeho uplatňovaný nárok, zo splatnosti akých splátok odvodzuje svoju
pohľadávku. Žaloba žalobcu je teda vnútorne rozporná a ako taká s poukazom na povinnú súladnosťˇ
tvrdenížalobcusobsahoma(ne)úplnosťounavrhovanýchdôkazovnemôžeobstáťaužztýchtodôvodov

je potrebne´ žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca teda nedisponuje ním tvrdeným nárokom v
tvrdenom rozsahu a to ani čiastočne. Podľa názoru žalovaných nie je možné žalobcom uplatnený návrh
považovať za oprávnený z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky stanovené § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, a teda nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu
prax súdov. Z obsahu jednostranných právnych úkonov nemožno zistiť s akou konkrétnou splátkou

mám byť v omeškaní, aká časť omeškaného plnenia má predstavovať istinu a ďalšie príslušenstvo.
Nie je preto možné žiadne overenie si tvrdení žalobcu. Poukazuje taktiež na nesplnenie povinnosti
skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať dohodnutý záväzok, čo môže mať dopad na rozsah dôvodnosti
uplatňovaného nároku žalobcu. Okolnosti tohto skúmania je potrebné podrobiť osobitnému súdnemu
prieskumu. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej

praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Predmetom úverovania bolo refinancovanie
skorších existujúcich úverov, ktoré už v tom čase žalovaní neboli schopní splácať. Pôvodný veriteľ im
pod dojmom a tvrdením výhodnosti refinancovania poskytol posudzovaný úver, hoci mal vedomosť o
ich reálnej platobnej neschopnosti. Poukazujú na neskúmanie schopnosti splácať úver, čo sa považujeza hrubé porušenie právnej povinnosti veriteľa, ktorá vznikla v predkontraktačnej fáze. Poukazujú aj na
neskúmanie bonity, a preto navrhujú, aby žalobca v prípade pokračovania v konaní preukázal akým
spôsobom skúmal bonitu s poukazom na konkrétne parametre zmluvného vzťahu, hoci už v úvode

svojho návrhu žalobca tvrdí opak. Zmluva taktiež obsahuje zmluvne´ podmienky, ktoré svojim obsahom
vytvárajú hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy v neprospech žalovaných, čo by súd mal ex offo
zohľadniť a vyhlásiť za neprijateľné. Tieto rozvedú v ďalšom priebehu súdneho konania. Neuznávajú
preto peňažný nárok uvedený v platobnom rozkaze v celom rozsahu.

7. Zástupca žalobcu vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že vyjadrenie žalovaných považuje za
neodôvodnené a s chýbajúcou oporou v zákone a skutkovom stave, pričom tvrdenia žalovaných sa
javia ako účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu svojho záväzku. Žalovaní vo svojom písomnom podaní
neuviedli žiadne právne relevantné skutočnosti a svoje tvrdenia nijako nepreukázali.

8. Zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 07.10.2025 uviedol, že nakoľko predmetom žaloby

je zaplatenie bankovej pohľadávky, za účelom preukázania aktívnej legitimácie predkladá súdu aj výzvy
právneho predchodcu žalobcu, banky, zo dňa 20.04.2022 a zo dňa 10.06.2022. Predloženými výzvami,
doručovanými žalovanému na adresu, ktorú uviedol v zmluve o úvere, preukazuje splnenie zákonných
podmienok pre platné postúpenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 z. o bankách. Už v žalobe žalobca uviedol, že
v súlade s čl. Všeobecných obchodných podmienok s označením „Podmienky požadovanej predčasnej

splatnosti úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany veriteľa“ vyhlásil ku dňu 10.06.2022 predčasnú
splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s
výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 16.06.2022 (dátum vrátenia zásielky)
v súlade s čl. Všeobecných obchodných podmienok s označením „Doručovanie a vyhlásenia klienta“.
Predsamotnýmvyhlásenímpredčasnejsplatnostibolzároveňžalovanývyzvanýnaúhraduomeškaných

splátok, a to výzvou zo dňa 20.04.2022 označenou ako „Tretia upomienka“. Predmetná výzva bola
žalovanému doručovaná dňa 20.04.2022 pod číslom zásielky D. a D., čo preukazuje predloženým
podacím hárkom (dátum odoslania je zrejmý z podacieho hárku - na ľavej strane zboku). K výzve súdu
uvádza, že spôsob doručovania a aj tzv. fikcia doručovania je upravená vo Všeobecných obchodných
podmienkach VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebiteľského úveru VÚB PÔŽIČKA fyzickým osobám -

občanom. Konkrétne v Čl. VII bod. 1 je uvedené, že „Tieto písomnosti vrátanie iných písomností sa
(napr. upomienky, odstúpenie) sa považujú za doručené aj vtedy, ak sa zásielka vráti veriteľovi ako
nedoručiteľná (adresát neznámy, nezastihnutý, nesprávna adresa, adresát požiadal o doposielanie),
a to dňom podania zásielky. Inak sa písomnosť, ktorá bola zasielaná ako doporučená zásielka alebo
doporučená zásielka do vlastných rúk považuje za doručenú dlžníkovi dňom, keď ju podľa údajov

veriteľa prevzal, alebo ak bola písomnosť uložená na pošte v posledný deň lehoty stanove nej poštovým
doručovateľom na jej vyzdvihnutie. V prípade, keď sa písomnosť nezasiela ako doporučená zásielka
alebo doporučená zásielka do vlastných rúk považuje sa takáto písomnosť za doručenú desiatym
dňom po dni, keď bola písomnosť podľa údajov veriteľa daná na poštovú prepravu...“. V tejto súvislosti
poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR na posudzovanie účinkov doručenia poštových

zásielok. Pre nadobudnutie účinkov doručenia úkonu nie je podstatné, či sa adresát s obsahom
doručovanej zásielky úkonu oboznámil až neskôr, v čase plynutia odbernej lehoty na vyzdvihnutie
uloženej zásielky, resp. tieto účinky nastávajú aj v prípade ak nevyužil možnosť oboznámiť sa s obsahom
uloženej zásielky. (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo 73/2016 uverejnené v časopise zo Súdnej
praxe pod č. 45/2018, príp. uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 129/2010 uverejnené v systéme ASPI pod č.

27/2011.). Napriek uvedenému v prílohe zasiela súdu doklad – výpis z informačného portálu Slovenskej
pošty, z ktorého je zrejmé, že predmetná výzva bola žalovanému doručovaná a žalovaný ju prevzal.

9. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu nariadil pojednávanie na deň 13.10.2025, na ktoré
riadne a včas predvolal zástupcov sporových strán. Zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa

07.10.2025 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň súhlasil s konaním bez jeho účasti.
Na pojednávanie sa dostavil zástupca žalovaných v 1. a 2. rade. Pojednávania sa nezúčastnili sporové
strany, ktoré nežiadali o odročenie pojednávania. Keďže boli splnené procesné podmienky podľa § 180
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na prejednanie veci v neprítomnosti
sporových strán a zástupcu žalobcu, súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

10. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom žaloby, jej príloh, písomných
vyjadrení zástupcov sporových strán ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:11. Zástupca žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní zotrval na doterajšej procesnej obrane
žalovaných. Úverový veriteľ nedodržal postup podľa § 53 ods. 9 OZ, nakoľko v oznámení o okamžitom
zosplatnení úveru nie je uvedené, pre ktorú splátku veriteľ úver zosplatnil. Takýto právny úkon je neurčitý

a absolútne neplatný, čo judikoval už aj Najvyšší súd SR. Pohľadávka pôvodného veriteľa nebola
postúpená platne. Konštatuje absenciu výzvy veriteľa pred postúpením pohľadávky na žalobcu a má za
to, že nebol dodržaný postup v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie uplatnenej pohľadávky
na žalobcu považuje preto za neplatné. Poukazuje tiež na to, že zmluva o úvere bola uzavretá za
účelom refinancovania skorších úverov, pričom pokiaľ by tieto skoršie zmluvy neexistovali, nemala by

zmluva také parametre aké má. Navrhuje, aby žalobca predložil skoršie zmluvy so žalovanými, ktoré boli
predmetom refinancovania. Ďalej poukazuje na to, že banka neskúmala bonitu dlžníkov a vychádzala
z príjmu 500 eur u žalovaného v 1. rade a príjmu 200 eur u žalovanej v 2. rade. Banka nevynaložila
starostlivosť tak ako jej to ukladá zákon. Ďalej poukazuje tiež na to, že splátka úveru je uvedená v
štyroch verziách a dlžník nemal vedomosť, ktorú splátku má platiť. Úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, pričom predložená zmluva obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky – poplatky, ktoré

už boli judikované ako neprijateľné. Navrhuje, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovaným náhradu
trov konania. Poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5Cdo/2/2023, 5Cdo/197/2022 a
6Cdo/15/2023. K argumentácii protistrany poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.:
22CoCsp/28/2024, v ktorom odvolací súd považoval závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
1Cdo/123/2022 za nesprávny právny názor. Navrhol, aby súd žalobu zamietol.

12. Právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155)
a žalovaní v 1. a 2. rade dňa 10.03.2020 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB
Pôžička“ č. 235532311100320, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver – VÚB
Pôžička na refinancovanie vo výške 18 700 eur, s mesačnou anuitnou splátkou vo výške 253,97 eur,

mesačnou anuitnou splátkou vrátane poistenia vo výške 273,44 eur a s výškou úrokovej sadzby 6,9
% platnej ku dňu schválenia úveru. Úver bol určený na splatenie zostatku úverov vo výške 3 476,65
eur (úver poskytnutý VÚB a.s. č. 287102911181119) a 14 238,62 eur (úver poskytnutý VÚB a.s. č.
249902011180719). Žalovaní sa zaviazali úver splatiť 96 mesačnými splátkami, pri splatnosti prvej
splátky úveru dňa 09.04.2020.

13. Zo zoznamu dokladov k VÚB Pôžičke plynie, že k žiadosti o úver bol doložený iba sken dokladu
totožnosti žalovaných.

14. Zo žiadosti o VÚB Pôžičku – refinancovanie zo dňa 10.03.2020 plynie, že žalovaný v 1. rade je

ženatý, má stredoškolské vzdelanie bez maturity, býva u rodičov, resp. v nehnuteľnosti vo vlastníctve
tretej osoby. Jeho rodina má 3 členov, pričom má 1 nezaopatrené dieťa. Je zamestnaný od 01.03.2014.
Čistý mesačný príjem uviedol za posledné tri mesiace vo výške 551 eur, 475 eur a 475 eur. Podľa
žiadosti o úver je žalovaná v 2. rade vydatá, má základné vzdelanie, býva u rodičov, resp. v nehnuteľnosti
vo vlastníctve tretej osoby. Jej rodina má 3 členov, pričom má 1 nezaopatrené dieťa. Je ekonomicky

neaktívna. Čistý mesačný príjem uviedla za posledné tri mesiace zhodne vo výške 270 eur mesačne.

15.ZpredloženéhovýpisuSRBIplynie,žežalovanýv1.rademal5odmietnutýchsplátkovýchkontraktov
a 2 existujúce úvery: 1/ s výškou mesačných splátok 54 eur a zostatkovou hodnotou 5 071 eur a 2/ s
výškou mesačných splátok 196 eur a zostatkovou hodnotou 17 636 eur.

16. V zmysle predloženého potvrdenia ÚPSVaR Bardejov zo dňa 10.03.2020 bola žalovaná v 2. rade
poberateľkou rodičovského príspevku v mesiacoch január až marec 2020 vo výške 270 eur mesačne.

17. Predložený dokument označený „OVEROVANIE BONITY KLIENTA“ predstavuje interný dokument

pôvodného úverového veriteľa, z ktorého vyplývajú osobné údaje žalovaného v 1. rade, výšku
akceptovaného príjmu (770,34 eur), splátku schváleného úveru (254,03 eur), schválenú výšku úveru
(18 700 eur) a výšku finančnej rezervy, teda príjem - výdavky (254,03 eur).

18. Z tretej upomienky – pokus o zmier zo dňa 20.04.2022 vyplýva, že ku dňu 20.04.2022 právny

predchodca žalobcu evidoval pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 869,51 eur, ktorý žiadal uhradiť
s upozornením, že ak nedôjde okamžite k úhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť.19. Z výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 10.06.2022 plynie, že dlh
žalovaných v 1. a 2. rade zo Zmluvy sa stal splatný v celom rozsahu naraz a dlžná suma predstavuje
18 243,57 eur. Zásielku si žalovaní v 1. a 2. rade prevzali dňa 16.06.2022.

20. Súd zamietol návrh žalovaných na vykonanie dokazovania vyžiadaním úverových zmlúv, ktoré boli
refinancované zmluvou o spotrebiteľskom úvere, od ktorej žalobca odvádzal svoj uplatnený nárok.
Doplnenie dokazovania v tomto rozsahu podľa názoru súdu nedáva odpoveď na relevantné otázky, ktoré
bolo potrebné riešiť v tomto konaní, a to dodržanie povinnosti banky skúmať bonitu žalovaných, platnosť

okamžitého zosplatnenia spotrebiteľského úveru, platnosť postúpenia uplatnenej pohľadávky a s tým
súvisiacu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Nakoľko takéto dokazovanie súd nepovažoval za potrebné,
zamietol tento návrh žalovaných na doplnenie dokazovania.

21. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

24. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s

ňou spojené.

26. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
10.03.2020 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa

tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver

podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)
a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

28. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskejčinnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

30. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a

pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských
úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d) tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

31. Podľa§ 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

32. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a)
poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a
5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na

údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

33. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky
spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

34. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o

príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa

v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné

minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

35. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubéhoporušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

36. Podľa § 17 ods. 2 ZoSÚ práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a

veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so
všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať
spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

37. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj

bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej
banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej
zmluvy o úvere podľa osobitného predpisu,87aba) pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o
spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo
zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej

banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

38. V prejednávanom spore je nepochybné postavenie strán sporu ako dodávateľa (žalobca)

a spotrebiteľa (žalovaní). Právny predchodca žalobcu vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaní v 1. a 2. rade ako fyzické osoby pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

39. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca (resp. jeho právny predchodca) v konaní
nepreukázal, že postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaných splácať
poskytnutý úver. Žalobca síce súdu predložil výpis z registra SRBI a potvrdenie o príjme žalovanej v 2.
rade, avšak tieto predložené dôkazy, ktorými žalobca preukazoval postup úverového veriteľa v súlade s
§ 7 zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno považovať za postačujúce.

40. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť to, aby dodávateľ vzal na zreteľ
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe
informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a

na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o
získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou
vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je

zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovejschopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme
ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je

nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané

informácie riadne vyhodnotiť.

41. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako

stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/16/2021, rozsudok
Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp/1/2022, tiež Okresného súdu Bardejov sp. zn. 7Csp/80/2020).

42. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej
únie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ
(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).

43. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný
posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do
príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu
úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer
Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod

40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že
má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich
zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod
41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).

44. Vo vzťahu k splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej
povinnosti veriteľa žalobca predložil úverovú zmluvu, žiadosť o poskytnutie úveru, z ktorej sú zrejmé
údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii opísané vyššie, zoznam dokladov k VÚB Pôžičke (doklad
totožnosti), potvrdenie o príjme žalovanej v 2. rade a výpis z registra SRBI vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade.

45. Poskytovanie úverov a pôžičiek je vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto
nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo sa môže
dlžníkovi po uzavretí zmluvy stať. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov,
ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti

konaťsodbornoustarostlivosťouavyhodnotiťbonituspotrebiteľa,keďženarozdielodneistýchokolností
po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase
uzavretia zmluvy zistiteľný. Aj Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri
nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou. Hodnotenie bonity klienta je v podstate skúškou úverovej spôsobilosti dlžníka a na jej

zistení si veriteľ musí dať záležať.

46. Žalobca súdu nepredložil žiaden doklad preukazujúci príjem žalovaného v 1. rade. K uvedenému
súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešov sp. zn. 1CoCsp 8/2022 cit.: „Ako bolo vyššie
naznačené, porušením povinností uvedených v § 7 ods. 1 ZoSÚ má dôsledky uvedené v § 11 ods.

2 prvá veta ZoSÚ. To znamená, že v každom prípade je subjekt poskytujúci spotrebiteľský úver (v
danom prípade právny predchodca žalobcu, t.j. banka) povinný zabezpečiť si doklad o príjme klienta -
spotrebiteľa, teda neskoršieho dlžníka, čo žalobca v danom prípade nepreukázal.“.47. Veriteľ si príjem žalovaného v 1. rade uvedený v Žiadosti o VÚB Pôžičku neoveril (§ 7 ods. 20 písm.
a), ods. 27 ZoSÚ), čo sa považuje za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ (§ 11 ods. 2
veta posledná ZoSÚ).

48. Povinnosťou právneho predchodcu žalobcu bolo skúmať aj výdavky žalovaných v 1. a 2. rade, čo
žalobca rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal s výnimkou úverového zaťaženia žalovaného v 1.
rade, čo súd nepovažuje za dostatočne, ale iba za formálne zisťovanie výdavkov jedného zo žalovaných
spotrebiteľov.Vprípadežalovanejv2.radedodávateľrezignovalnasvojupovinnosťzisťovaťjejvýdavky.

49. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť
odbornej starostlivosti.

50. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/2178/2018-77 z

25.07.2018 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého
před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,
neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a
osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti

o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při
posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně

nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech.
Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým
výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny
informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl,
ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. E., F. G. B., J.:

Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele
využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a
existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo

od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně
dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož
závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele

ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“.

51. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,

že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ
zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.

52. Podľa názoru súdu všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú hrubé porušenie povinnosti
veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 11

ods. 2 ZoSÚ). Právny predchodca žalobcu si nezískal, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril
informácie o bonite klienta, z ktorých by bol schopný zistiť objektívny ucelený obraz o finančnej situácii
žiadateľov o úver. Nedôsledne zisťoval, a preto ani nezohľadnil príjmy ani výdavky žalovaných v 1.
a 2. rade. Aj keď pôvodný úverový veriteľ mal objektívnu možnosť si pred poskytnutím úveru overiť
majetkové a sociálne pomery žalovaných, preukázateľne si zistil výhradne výšku príjmu žalovanej

v 2. rade a úverové zaťaženie žalovaného v 1. rade. Takéto „preverovanie“ majetkových pomerov
žalovaných súd považuje za formálne, nedôsledné, nezodpovedajúce kritériu odbornej starostlivosti,
ktorú je dodávateľ povinný vynaložiť pri overovaní úveruschopnosti žiadateľa o úver.53. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019: „Je nutné
konštatovať, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej
spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov

a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov
znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity
dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti.
Žalobca nemal preukázaný príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver.
Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaná výdavky na živobytie a či jej teda zostáva dostatok finančných

prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle
§ 11 ods. 2 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.“.

54. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022 cit.: „Len
samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať

za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ
nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny
obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.

Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Vychádzajúc z doterajších
výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalobcu ako

spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch čo v spojení s § 11 ods. 2 druhá
veta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný si
na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, keď
síce si obstaral údaje o príjme žalobcu a časti výdavkov spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov (a
pod.), avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu (bývanie a pod.), už žalovaný postupoval nedostatočne,

keď akceptáciou výdavku 20,- Eur mesačne uvedeného žalobcom, si žalovaný bez náležitého zistenia
skutočných výdavkov žalobcu, nemohol vytvoriť dostatočný platobný obraz o platobnej schopnosti
žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.“.

55. Žalobca teda predloženými dôkazmi nepreukázal, že by jeho právny predchodca konal s

vynaložením odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver a súd dospel
k záveru o hrubom porušení povinnosti úverového veriteľa podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. V tomto smere súd
poukazujenajudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúniecit.:„Jevšakpotrebnézdôrazniť,žedodržiavanie
tejto zásady by bolo porušené, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch
5 a 8 smernice 2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu

umožňovali preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa článku 5 tejto smernice a
jednak neoveril jeho úverovú bonitu. Naopak účinné vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48
zabezpečuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom
správny výkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod
21 tohto rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý

proces. Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť
vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a
povinnosti poskytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13).

56. Súd majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti vychádzal zo záveru o nemožnosti predčasného

zosplatnenia úveru a keďže považoval porušenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu v intenzite
hrubého porušenia povinnosti v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovaných splácať
úver, úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). Zosplatnenie je preto neplatným
právnym úkonom.

57. ZoSÚ v ust. § 17 upravuje podmienky postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy,
ktoré v danom prípade neboli splnené. Pred termínom konečnej splatnosti nebolo možné úver zosplatniť
v dôsledku záveru o neplatnosti zosplatnenia. Nakoľko sa pohľadávka nestala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a konečná splatnosť žalovaným poskytnutého úveru tiežnenastala (prvá splátka 09.04.2020 a dojednanými 96 anuitnými splátkami – a to aj bez zreteľa na
žiadosť o odklad splátok z dôvodu pandémie COVID-19 na dobu 6 mesiacov), postúpenie pohľadávky
nebolo súladné s ust. § 17 ZoSÚ, teda pohľadávka bola na žalobcu postúpená v rozpore so zákonom.

58. Ďalším dôvodom prečo v prejednávanom spore nemohlo ísť o platné predčasné zosplatnenie úveru
je dôvod, na ktorý poukázal opakovane už v minulosti aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa
28.06.2018 sp.zn. 6Co/26/2017 kde vo vzťahu k náležitostiam zosplatnenia dlhu uviedol, že „taký
právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj, a to identifikáciu tej

nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu.
Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa § 103 OZ. Preto možno
celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon,
ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti nejasný, vyvoláva otázniky, a preto neplatný pre jeho
neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ)“. Uvedený názor bol potvrdený aj v ďalších rozhodnutiach Krajského súdu
v Prešove (viď napr. rozsudok zo dňa 29.10.2019 sp.zn. 20Co/90/2019, bod 17 jeho odôvodnenia).

59. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.06.2022 podľa názoru súdu
neobsahovalo jednoznačné, jasné a určité a rovnako nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie
jeho urobenia smerom k právnemu postaveniu spotrebiteľa a trvaniu spotrebiteľského záväzku. Vôbec
neobsahovalo dôležitý údaj, a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť

svoje právo na zosplatnenie celého dlhu, neobsahovalo ani výšku omeškaných splátok. Zosplatnenie
úveru vôbec neobsahuje jednoznačné, jasné a určité a rovnako nezameniteľné skutkové odôvodnenie
jeho urobenia, vôbec neuvádza identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť
svoje právo na zosplatnenie celého dlhu, preto podľa názoru súdu je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 tohto zákona absolútne neplatné. Akýkoľvek úkon, ktorým je dotknutý

spotrebiteľský záväzok a ktorý sa týka práv a povinností spotrebiteľa, musí byť aj náležite odôvodnený.
Požiadavka odôvodnenia je daná práve tým, aby sa spotrebiteľ nielen adekvátne oboznámil s dôvodmi
konania na strane dodávateľa, ale aby sa mohol vo vzťahu k jednostrannej zmene zmluvných pomerov aj
adekvátnebrániť.Akniejeuvedenánapr.splátka,prenezaplateniektorejsaveriteľrozhodolvyužiťsvoje
právo na zosplatnenie celého dlhu, potom spotrebiteľ nevie posúdiť splnenie zákonných podmienok pre

predčasné zosplatnenie úveru, nevie sa voči nemu adekvátne brániť, nevie kedy vzhľadom na § 103 veta
druhá Občianskeho zákonníka začne plynúť premlčacia doba celého zročného dlhu. Ak by stačilo urobiť
vyhlásenie predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru oznámením tejto vety s poukazom na porušenie,
ktoré si spotrebiteľ má len sám odvodiť štúdiom ďalších dokumentov bez konkrétneho vymedzenia
jeho dôvodu a v prípade omeškania bez konkrétneho uvedenia, ktorá splátka je tou splátkou, s ktorou

spotrebiteľ podľa dodávateľa je viac ako 3 mesiace v omeškaní a pre ktorú sa právo zosplatnenia úveru
využíva, potom by to bol sám spotrebiteľ a v prípade súdneho sporu až súd, ktorý by mal ex offo vykonať
audit stavu skutkového a právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a vyhľadávať dôvod oprávnenosti
tohto úkonu, pričom by mohol dôjsť aj k dôvodom, na ktoré dodávateľ pri vykonaní tohto úkonu ani
nepomyslel, čo je neprípustné. Súd preto aj z uvedených dôvodov oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti považuje za absolútne neplatný právny úkon.

60.Vdanomprípadenebolisplnenévšetkyzákonnépodmienkyprezosplatnenieúverupodľa§565OZv
spojení s § 53 ods. 9 OZ, t.j. že právnym predchodcom žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným
spôsobom aj pre jeho neurčitosť tohto právneho úkonu (§ 37 OZ) z dôvodu chýbajúcej identifikácie

nezaplatenej splátky, pre ktorú sa právny predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť úver.

61. V zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2018 bol pod číslom R 60/2018
publikovaný judikát so záverom: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky.

Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny
úkon.“. Vzhľadom na uvedené a tiež z dôvodov, ktoré súd rozvedie ďalej, nemôžu byť podľa názoru
súdu žiadne pochybnosti, že zákonom o bankách sú odchylne od všeobecných pravidiel o postúpení
pohľadávky v Občianskom zákonníku sprísnené pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné
subjekty. Pre platné postúpenie pohľadávky banky tak musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky

upravené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom predovšetkým a najmä pohľadávka, alebo jej časť
môže byť postúpená bankou len vtedy, ak je splatná a to až po predchádzajúcej písomnej výzve banky,
a ak klient napriek nej nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku.62. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky
na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho

peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný. (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, publikovaný v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 38/2025)

63. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca s poukazom na aktuálne rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č. R 38/2025 nepreukázal relevantnú písomnú výzvu banky tak, ako ju má na mysli
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Takouto výzvou nemôže byť výzva jeho právneho predchodcu zo dňa
10.06.2022 (výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom), ani ,,Tretia upomienka“
zo dňa 20.04.2022. Uvedené výzvy obsahom ani účelom nie sú výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Ide len o upozornenie žalovaných na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a

oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, teda o úkony vyžadované v ustanovení § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka na to, aby bolo možné úver predčasne zosplatniť. Uvedené sledujú účel
upozornenia v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp. oznámenia o predčasnom zosplatnení
úveru bankou a nemajú náležitosti písomnej výzvy banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo
je logické, keďže sa týmito úkonmi sledovalo niečo úplne iné ako výzva v súvislosti s postúpením

pohľadávky, ku ktorému malo dôjsť takmer 2 roky po týchto výzvach. Tzv. tretia upomienka zo dňa
20.04.2022 nemôže byť výzvou z zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách už len preto, že žalovaní
v nej boli vyzývaní na úhradu dlžnej sumy ako nedoplatku na splátkach v čase, keď ešte neskôr
postupovaná pohľadávka ani nebola splatná. Keďže postúpiť možno len pohľadávku banky, ktorá je
splatná, tak logicky aj výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách má sa týkať už splatnej pohľadávky.

Navyše predložená tretia upomienka ani výzva na predčasné splatenie úveru s príslušenstvom vôbec
neobsahujú poučenie o možnosti postúpenia pohľadávky, výzva na predčasné splatenie úveru ako
následok jej nerešpektovania výslovne uvádza len vymáhanie pohľadávky banky využitím všetkých
dostupných právnych prostriedkov, v žiadnom prípade preto nemôže ísť o výzvy v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách. Žiadnu inú osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i

len časti svojho peňažného záväzku spred postúpenia pohľadávky s dokladom o doručení/doručovaní
žalobca súdu nepredložil.

64. Účelom zákona o bankách bolo po výzve banky poskytnúť klientovi 90 dňovú ochrannú lehotu,
v rámci ktorej môže zvrátiť cesiu pohľadávky banky tým, že ešte pred postúpením uhradí omeškaný

peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Ak by zákonodarca daným vyjadrením v §
92 ods. 8 zákona o bankách (v prvej vete) nezamýšľal poskytnutie 90 dňovej ochrannej lehoty klientovi
banky na zvrátenie postúpenia pohľadávky, potom by druhá veta predmetného ustanovenia nedávala
zmysel. Preto výzvou v zmysle tohto ustanovenia nemôže byť akákoľvek výzva/upomienka uskutočnená
kedykoľvek v priebehu trvania úverového vzťahu (tu bola tretia upomienka vyhotovená cca 2 roky pred

postúpením pohľadávky), ale musí to byť výzva na úhradu už splatnej pohľadávky, ktorá sa následne má
postúpiť. Keďže cieľom zákonodarcu bola ochrana spotrebiteľa a poskytnutie mu poslednej možnosti
úhrady dlhu a tak odvrátenie postúpenia pohľadávky mimo bankový dohľad, potom absolútne nemôže
obstáť výklad, ktorý by za výzvu považoval akúkoľvek upomienku, či výzvu, aj spred niekoľkých rokov
a aj len vo vzťahu k určitej splátke či splátkam. Osobitná, samostatná úprava v § 92 ods. 8 zákona o

bankách by inak bola úplne zbytočná, keďže splatnej pohľadávke takmer vždy prechádza nejaká výzva
na plnenie/či upozornenie (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

65. Ako súdna prax už opakovanie konštatovala, za písomnú výzvu banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách nemožno považovať oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. O to menej by

za takú výzvu bolo možné považovať ešte len upozornenie na možnosť predčasného zosplatnenia
úveru. V tejto súvislosti súd do pozornosti žalobcu dáva rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
17CoCsp/47/2020, kde súd jasne uviedol (viď bod 10. odôvodnenia), že: „Žalobca považoval za výzvu
v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách výzvu dňa 19.01.2016, ktorou právny predchodca
žalobcu vyzval žalovaného na predčasne splatenie úveru. Doručenie predmetnej výzvy nebolo sporné.

Obsahom spisu síce je oznámenie veriteľa zo dňa 19.01.2016, ktoré bolo žalovanému doručené dňa
27.01.2016,tútovšaknemožnopovažovaťzavýzvuvzmysleustanovenia§92ods.8zákonaobankách,
nakoľko táto neobsahuje upozornenie na omeškanie tej ktorej splátky a neobsahuje poučenie o možnostipostúpenia pohľadávky. Ide o jednostranný právny úkon, ktorým je vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru.“.

66. Žalobca preto nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok postupiteľnosti bankovej pohľadávky,
nepreukázal riadnu písomnú výzvu banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a jej riadne doručenie
žalovaným, preto nemožno mať pohľadávku na žalobcu za postúpenú platne.

67. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022, v ktorom v bode 27. uviedol cit.: ,,Z uvedeného je tak zrejmý reťazec
úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je
písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní s o splnením č o len časti svojho peňažného záväzku
voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č.l. 18 a 19 spisu) síce sekundárne
vyplýva,žežalovanísúpreprípadporušeniavomeškanísosplatenímsplátkyúveru,ktorétrváviacako3
mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú
výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského
charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru
aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“.

68. Súd má za to, že v prejednávanom spore neboli preukázané zákonné podmienky postupiteľnosti
pohľadávky banky a aktívna vecná legitimácia žalobcu, teda platné postúpenie pohľadávky voči
žalovanému, či čo i len jej časti na žalobcu.

69. Súd má za to, že v konaní bolo preukázané, že k platnému zosplateniu úveru nedošlo nielen pre

nedôsledné skúmanie bonity žalovaných, ale aj pre nesúlad postupu právneho predchodcu žalobcu pri
zosplatnení úveru s ustanovením § 565 a § 53 ods. 3 OZ a § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ak nedošlo
k zosplatneniu celého úveru, žalobca nemôže žiadať zaplatenie ešte nesplatných splátok. Konečná
splatnosť predmetného úveru bola dojednaná na mesiac apríl 2028, a teda úverový vzťah naďalej trvá.

70. Pohľadávka, ktorá je predmetom konania sa z vyššie uvedených dôvodov nestala splatnou, pričom,
ako už súd vyššie uviedol, podľa § 17 ods. 1, 2 ZoSÚ jednou z podmienok na postúpenie pohľadávky zo
spotrebiteľského úveru je, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda, že je buď po
konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. nastala splatnosť aj poslednej splátky, alebo
ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom končenej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j.

pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Ak by súd vychádzal z toho, že úver nebol platne
predčasne zosplatnený tak, ako to už uviedol, potom pohľadávka právneho predchodcu žalobcu bola
postupovaná v čase, kedy ešte nenastala splatnosť celého zvyšku úveru, keďže posledná splátka úveru
bude splatná až v mesiaci apríl 2028. Za tohto stavu by bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu
postupovaná v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Žalobca tak nie je aktívne vecne legitimovaný

na podanie tejto žaloby, pričom preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je
imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok NS SR z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

71. K otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd ďalej dodáva, že zákonná úprava postúpenia
pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z. z. o

bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o
bankách“) ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis) o postupovaní
pohľadávok v § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka. Zákonné predpoklady pre platné postúpenie
pohľadávky banky, ktoré museli byť splnené v čase postúpenia pohľadávky upravoval ku dňu, kedy malo
dôjsť k postúpeniu pohľadávky (teda ku dňu 07.02.2024) § 92 ods. 8 zákona o bankách.

72. Vzhľadom na konštatovanú absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanej veci, súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

73. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

74. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.75. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

76. Pokiaľ ide o trovy konania, súd o týchto rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 a 2 CSP. Žalovaní v 1. a 2 rade boli v konaní plne procesne úspešní, keďže žaloba bola zamietnutá
v celom rozsahu. Súd tak žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

% voči plne procesne neúspešnému žalobcovi.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.