Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa

Judgement was issued by JUDr. Miriam Szárazová

Legislation area – Občianske právoSpoluvlastníctvo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201037
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8524201037.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobkyne: A. B., A. C., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Vladimír Dlugolinský, advokát,
AdvokátskakanceláriasosídlomLevočská1,06401StaráĽubovňa,IČO:42231582,protižalovanej:E.
F., A. G., na neznámom mieste, zastúpená: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava,
IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v katastrálnom území H., obec H., okres I. J., evidovaným na liste vlastníctva č. XXX, a to k:
- parcele registra „E“ č. 414, trvalý trávny porast o výmere 156 m2,

- parcele registra „E“ č. 415, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 300 m2 a
- parcele registra „E“ č. 450/1, záhrada o výmere 482 m2.

II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne novovytvorené parcely v kat. území H., obec
H., K. I. J. v zmysle geometrického plánu, ktorý bol vyhotovený B. L., geodetom, so sídlom Chmeľnica
č. 249, IČO: 10 768 394 pod č. 127/2022 zo dňa 28.8.2022 a úradne overený Okresným úradom Stará
Ľubovňa, katastrálnym odborom C. M. N. dňa 26.9.2022 pod č. G1-560/2022 a to:

- parcelu registra „C“ č. 415, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 456 m2,
- parcelu registra „C“ č. 450/1, trvalý trávny porast o výmere 245 m2,
- parcelu registra „C“ č. 2259/22, trvalý trávny porast o výmere 255 m2,
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 z celku.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej sumu 3.030,00 eur ako náhradu za
prikázané spoluvlastnícke podiely na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, a to do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanej domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, a to k parcele registra „E“ č. 414, trvalý trávny
porast o výmere 156 m2, parcele registra „E“ č. 415, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 300 m2 a
parcele registra „E“ č. 450/1, záhrada o výmere 482 m2, všetky nachádzajúce sa v katastrálnom území
H., obec H., K. I. J. a aby vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že novovytvorené parcely v zmysle

pripojeného geometrického plánu č. 27/2022, č. G1-560/2022 prikáže do jej výlučného vlastníctva.

2. Žalobu dôvodila tým, že ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností, konkrétne parcely registra „E“
č. 414 a č. 415, na ktorých je umiestnená stavba v jej výlučnom vlastníctve – rodinný dom súp. č. XXa jeho príslušenstvo a parcely registra „E“ č. 450/1 predstavujúcej záhradu, ktoré nadobudla o veľkosti
podielu 1 z celku na základe uznesenia sp. zn. 1D/71/22, právoplatného dňa 12.5.2022 (osvedčením
o dedičstve v roku 2022) a ktoré v minulosti užívali jej právni predchodcovia, má v súčasnosti záujem

na ich nerušenom, samostatnom užívaní, čomu však bráni spoluvlastnícky podiel žalovanej, neznámej
spoluvlastníčky zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, o veľkosti podielu 2/4 z celku. Vo
vzťahu k spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom uviedla, že reálne rozdelenie
vzhľadom na ich umiestnenie, zastavanosť a tiež budúcu využiteľnosť nie je dobre možné, preto navrhla
druhý spôsob vyporiadania – prikázaním pozemkov vytvorených na základe geometrického plánu

vyhotoveného (v dôsledku potreby zosúladenia právneho a reálneho stavu) geodetom B. L., úradne
overeného Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym odborom prostredníctvom C. M. N. dňa
26.9.2022 pod číslom G1-560/2022, do jej výlučného vlastníctva. Ako primeranú náhradu za odstupujúci
podiel vo vzťahu k novovytvorenej parcele registra „C“ č. 415 navrhla sumu vo výške 10,00 eur/m2 a vo
vzťahu k parcelám registra „C“ č. 450/1 a č. 2259/22 sumu vo výške 3,00 eur/m2.

3. Zástupca žalovanej SPF, vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pokiaľ ide o otázku samotného zrušenia
podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, nemá k nej výhrady. Čo sa týka spôsobu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v jeho správe a nakladaní, spravidla
uprednostňujereálnerozdelenie,čojeajvsúladesust.§142Občianskehozákonníkaurčujúcimporadie
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, to však vzhľadom na výmeru jednotlivých parciel a veľkosť

podielu žalovanej považuje za neúčelné, poukazujúc na skutočnú podstatu slovného spojenia „dobré
možné“ výslovne použitého v citovanom ustanovení spočívajúcu v tom, že aj po prípadnom rozdelení má
vecnaďalejabezzávadslúžiťuspokojovaniupotrieb,naktoréjeurčená,inakprichádzadoúvahyspôsob
vyporiadania prikázaním veci. V tomto smere poukázal na to, že v predmetnom prípade ide o pozemok,
na ktorom je umiestnený rodinný dom vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, resp. pozemky v jeho

bezprostrednej blízkosti. V prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva spôsobom prikázania
poukázal na skutočnosť, že primeraná náhrada musí nutne vychádzať zo všeobecnej ceny, teda ceny
ovplyvnenej dopytom a ponukou v určitom mieste a čase. Vychádzajúc z predloženého oznámenia o
trhovej cene porovnateľných nehnuteľností v obci H. vypracovaného miestnou realitnou kanceláriou
v inom súdnom konaní vedenom Okresným súdom Stará Ľubovňa, považuje cenu 10,00 eur/m2 ako

primeranú náhradu za prikázanie podielu, a to bez rozdielu, vo vzťahu ku všetkým prejednávaným
parcelám.

4. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v replike poukázala na širší okruh majetkovoprávnych
okolností vo vzťahu k samotnému vyporiadaniu a tiež aj žiadanej primeranej náhrade za prikázanie

podielu zástupcom žalovanej, a to najmä tvar parcely, lokalitu, dostupnosť a jej prípadné ďalšie
účelné využitie. K tomu dodala, že novovytvorené parcely registra „C“ č. 450/1 a č. 2259/2, za
ktorých prikázanie navrhla ako primeranú náhradu 3,00 eur/m2 sa nachádzajú v svahovitom teréne,
s obmedzeným využitím a dostupnosťou, pričom svoje tvrdenie o primeranosti náhrady podporila
predloženou kúpnou zmluvou zo dňa 24.7.2024 znejúcou na kúpnu cenu 3,00 eur/m2. Napokon

zopakovala, že predmetné nehnuteľnosti už museli byť jej právnymi predchodcami buď finančne, alebo
zamenením vykompenzované, inak by bola výstavba na nich, resp. ich užívanie problematické.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Zástupca žalovanej sa na nariadené pojednávanie nedostavil,
svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a zástupcu žalovanej

SPF v súlade s § 180 CSP. Zástupca žalobkyne na skutkových tvrdeniach zotrval, a to jednak vo vzťahu
k spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním novovytvorených nehnuteľností
vytvorených geometrickým plánom č. 27/2022, G1-560/2022 do výlučného vlastníctva žalobkyne, ako
aj vo vzťahu k výške náhrady za uvedené prikázanie. Poukázal tiež na súhlas zastúpenej žalovanej s
prikázaním veci – v zhode názorov o nehospodárnosti rozdelenia sporných nehnuteľností a existujúci

rozpor medzi stranami sporu vo vzťahu k navrhovanej náhrade za prikázanie parcely registra „C“ 450/1
a č. 2259/22 vo výške 3,00 eur/m2.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a po vyhodnotení dôkazov, za preukázané

podstatné skutkové tvrdenia považuje:

6. Žalobkyňa a žalovaná, nezistená vlastníčka, sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra „E“ č.
414, trvalý trávny porast o výmere 156 m2, parcely registra „E“ č. 415 zastavaná plocha a nádvorie ovýmere 300 m2 a parcely registra „E“ č. 450/1 záhrada o výmere 482 m2, obe v podiele 1 z celku, čo
mal súd preukázané z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H., obec H., okres I. J.,
na ktorom sú evidované okrem parciel, vo vzťahu ku ktorým je vedený spor o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva aj ďalšie parcely.

7. Z predloženého geometrického plánu špecifikovaného v bode 2 predmetného rozsudku,
vyhotoveného za účelom špecifikácie vyporiadavaných nehnuteľností vyplýva, že z parcely registra „E“
č. 414 trvalý trávny porast o výmere 156 m2 bol odčlenený diel č. 1 o výmere 156 m2 ktorý bol pričlenený

k novovytvorenej parcele registra „C“ č. 415 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 456 m2; z parcely
registra „E“ č. 415 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 300 m2 bol odčlenený diel č. 2 o výmere
300 m2 ktorý bol pričlenený k novovytvorenej parcele registra „C“ č. 415 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 456 m2 a z parcely registra „E“ č. 450/1 záhrada o výmere 482 m2 bol odčlenený diel č. 3 o
výmere 245 m2 ktorý bol pričlenený k novovytvorenej parcele registra „C“ č. 450/1 trvalý trávny porast o
výmere 245 m2 a diel č. 4 o výmere 255 m2 k novovytvorenej parcele registra „C“ č. 2259/22 trvalý trávny

porast o výmere 255 m2, pričom tieto novovytvorené parcely žiada žalobkyňa prikázať do jej výlučného
vlastníctva za primeranú náhradu.

8. V zmysle oznámenia vypracovaného realitnou kanceláriou BENARD GROUP s.r.o. dňa 11.11.2024
pre účely konania vedeného Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4C/2/2024, na ktoré odkázal

zástupca žalovanej, sa trhová cena obdobných pozemov v lokalite katastrálneho územia H. odhaduje
na sumu 10,00 eur/m2.

9. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.7.2024 predloženej žalobkyňou vyplýva, že kúpna cena za
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v obci H. bola dojednaná vo výške 3,00 eur/m2.

10. Z potvrdenia zo dňa 2.2.2023 adresovaného právnemu zástupcovi žalobkyne vyplýva, že obec H.
nedisponuje žiadnou písomnou informáciou alebo evidenciou o osobe žalovanej, nemá vedomosť o jej
pobyte, ani o tom, kedy a kde zomrela.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

11. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové.

12. Podľa § 137 ods. 2 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

13. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

14. Podľa § 141 ods. 2 OZ, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.

15. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

17. Podľa § 34 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový
fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a
podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fondnakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami,
ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Postup pozemkového fondu
pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji, zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom

a kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví
nariadenie vlády Slovenskej republiky.

18. Podľa § 13 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré

sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“),
podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.

19. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkomvzneníneskoršíchpredpisov,fondnakladápodľatohtozákonaapodľaosobitnýchpredpisov
s pozemkami: a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15

(ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo
nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore
popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.

20. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k

pozemkom v znení neskorších predpisov, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi
verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje
správca.

21. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k

pozemkom v znení neskorších predpisov, fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1
vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

22. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov, fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených

v § 16 ods. 1 písm. b) a c). Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre náhrady
prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu nie je
možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti.

23. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve
vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak
ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

24. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak.

25. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:

26. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý
výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z
dôvodov hodných osobitného zreteľa, tie však súd v predmetnom konaní nevzhliadol.

27. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ústredným pojmom podielového spoluvlastníctva je „ideálny podiel“, ktorývyjadruje mieru spoluvlastníctva na spoločnej veci. Znamená to, že nikomu nepatrí presne určená časť
veci, ale celá vec patrí všetkým, preto v tomto smere zákon upravuje aj záväzné poradie spôsobov
vyporiadania: 1. rozdelením veci; 2. prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za

primeranú náhradu; 3. nariadením predaja veci a následným rozdelením výťažku. Pri vyporiadaní je súd
povinný prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a tiež na budúce účelné využitie veci. Súd nie
je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania pokiaľ ide o formu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium", avšak ani takéto
návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia.

28. Súd mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi sporných parciel tak,
ako to je popísané v bode 6 predmetného rozsudku. Vo vzťahu k žalovanej súd poukazuje na ust. § 70
ods. 1 zákon o katastri nehnuteľnosti, v zmysle ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak. V danom prípade je na listoch vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H.
žalovaná vedená ako podielová spoluvlastníčka bez identifikačných údajov, bez miesta trvalého pobytu

a opak, teda skutočnosť, že ide o známu vlastníčku, súd nemá preukázaný. Naviac takému stavu
svedčí aj obsah potvrdenia obce H., ktorý zapísaný stav v katastri iba určitým spôsobom validuje. Za
týchto okolností je so žalovanou dôvodné konať ako s nezistenou vlastníčkou zo zákona zastúpenou
Slovenským pozemkovým fondom.

29. Ust. § 142 ods. 1 OZ zaväzuje súd vyporiadať „vec“ (nie „veci“) prioritne „rozdelením“, a to v
prípade, ak je to dobre možné. V tomto smere je potrebné uviesť, že pri vyporiadaní spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam – pozemkom, nie je vecou list vlastníctva, ten je iba sumárom popisných informácií
o viacerých veciach – parcelách. Vzhľadom na zastavanie novovzniknutej parcely registra „C“ č. 415
rodinným domom, ako aj skutočnosť, že novovzniknuté parcely registra „C“ č. 450/1 a č. 2259/22 sú

priľahlými k nej, nie je rozdelenie dobre možné, nakoľko by tieto časti nemohli plne slúžiť účelu, na ktorý
sú určené, resp. ktorému majú potenciálne slúžiť, a to napriek skutočnosti, že v dôsledku ich umiestnenia
nepodliehajú zákazu drobenia.

30. Do úvahy preto prichádza druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie

veci za primeranú náhradu. K tomu súd uvádza, že aj vo vzťahu k spôsobu vyporiadania prikázaním
je v ust. § 142 ods. 1 OZ použitý pojem „vec“, ktorá môže byť za náhradu prikázaná jednému alebo
viacerým z podielových spoluvlastníkov. Ak je vec, parcela, jedna, je potrebné rozhodnúť, či ju je
vhodné prikázať ako celok jednému zo spoluvlastníkov alebo viacerým z nich, ak bola ešte predtým
vylúčená možnosť jej reálneho rozdelenia medzi všetkých podielových spoluvlastníkov. V prípade, že je

predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie vecí, parciel, viacero, existuje možnosť prikázať niektoré
z vecí jednému z podielových spoluvlastníkov a ďalšie inému, čo možno podľa názoru súdu považovať
za „prerozdelenie“, nespadajúce však pod prvý spôsob vyporiadania. Vychádzajúc z uvedeného sa súd
musel vysporiadať s otázkou prikázania veci tzv. „prerozdelením“ medzi žalobkyňu a žalovanú. Napriek
skutočnosti, že obe strany sporu sú na každej z nehnuteľností spoluvlastníkom o podiele rovnom, teda

kritérium veľkosti nesvedčí žiadnej z nich, kritérium účelného využitia každej jednej novovzniknutej
parcely svedčí žalobkyni, ktorá je výlučnou vlastníčkou rodinného domu postaveného na novovzniknutej
parcele registra „C“ 415, ktorú prirodzene má v úmysle užívať ako celok a rovnako aj obe k nej
priľahlé novovzniknuté parcely registra „C“ č. 450/1 a 2259/22, označené ako záhrada. Navyše nemožno
opomenúť skutočnosť, že žalovaná vystupuje v konaní ako nezistená vlastníčka, pri ktorej je domnienka

budúceho využívania potenciálne prikázaných nehnuteľností vylúčená.

31. V dôsledku popísaných okolností súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k parcelám špecifikovaným v
žalobe, pričom vzal do úvahy novovzniknutý stav na základe predloženého geometrického plánu, preto
do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal parcelu registra „C“ č. 415, zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 456 m2, parcelu registra „C“ 450/1 trvalý trávny porast o výmere 245 m2 a parcelu registra
„C“ č. 2259/22 trvalý trávny porast o výmere 255 m2. Naviac tento spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva zhodne navrhli i obe strany sporu vo svojich vyjadreniach.

32. Spornou otázkou sa stala iba všeobecná hodnota nehnuteľností, ktorá má pri vyporiadaní spôsobom

prikázania veci tvoriť primeranú finančnú náhradu zaň, to však tiež len vo vzťahu parcele registra
„C“ č. 450/1 a č. 2259/22, keď zástupca žalovanej nesúhlasil so sumou navrhnutou žalobkyňou vo
výške 3,00 eur/m2, pričom protinávrhom bola suma vo výške 10,00 eur/m2. Všeobecnú hodnotu
prikazovanej veci určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt. Odborná znalecká mienkajejednýmzpodkladovpriurčenívšeobecnejcenynehnuteľností.Ďalšímpodkladommôžubyťinformácie
príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločností, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja
nehnuteľností zaoberajú. Tiež sú tu poznatky a informácie samotných strán sporu o kúpe a predaji iných

porovnateľných nehnuteľností v približne rovnakom období. Treba taktiež zohľadniť skutočnosť, či ide o
pozemky predávané v celosti alebo len o časti, ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať na cenotvorbu
významný vplyv.

33. Vo vzťahu k pozemku parcely registra „C“ č. 415 súd uvádza, že jeho trhová hodnota musí byť

vyššia v porovnaní s ostatnými prikazovanými parcelami z dôvodu, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom
rodinného domu na nej stojacom. Medzi záujmom na kúpe nehnuteľnosti (dopytom), a to aj jednou zo
sporových strán a trhovou cenou je priama úmera, preto súd považoval jednotkovú cenu 10,00 eur za
jej prikázanie za primeranú, s tou súhlasili aj obe strany sporu, pričom taký súhlas možno pripodobniť k
dojednaniu o kúpnej cene a súd považuje túto suma za primeranú. Vo vzťahu k parcele registra „C“ č.
450/1 a č. 2259/22, súd poukazuje na viaceré kritériá, ktoré vzal do úvahy pri určovaní výšky náhrady, a

to: umiestnenie v svahovitom teréne, obmedzenú dostupnosť, ako aj možný účel využitia. Tieto okolnosti
vo svojom súhrne odôvodňujú stanovenie jednotkovej ceny k týmto parcelám vo výške 3,00 eur/m2.
V rámci dokazovania žalovaná priložila vyjadrenie realitnej kancelárie k trhovej cene nehnuteľností
určenej vo výške 10,00 eur/m2, ktoré bolo produkované v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.
zn. 4C/2/2024, ako aj znalecký posudok, ktorým bola stanovená jednotková všeobecná cena vo výške

7,04 eur/m2. V prejednávanom prípade sa však súd priklonil k cene 3,00 eur/ m2, a to s poukazom
na predloženú kúpnu zmluvu zo dňa 24.7.2024, ktorou obec H. odpredala nehnuteľnosť v sume 3,00
eur za m2. Túto sumu súd považuje za primeranú náhradu, a to z dôvodu umiestnenia predmetných
parciel, prístupu z verejnej komunikácie, svahovitosti terénu a ďalšieho možného využitia. Na záver súd
podotýka, že pre určenie všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností k času rozhodovania nie je právne

relevantný budúci – stále potenciálny – stav, keď pozemok, na ktorom je umiestnená stavba, bude tvoriť
s priľahlými pozemkami, záhradou, jeden funkčný celok, ale stav aktuálny.

34. V dôsledku vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním novovytvorených parciel, ktoré
boliodčlenenéodpôvodnýchparcielregistra„E“č.414,č.415ač.450/1,evidovanýchnalistevlastníctva

č. XXX pre katastrálne územie H., obec H., K. I. J. v zmysle geometrického plánu, do výlučného
vlastníctva žalobkyne, uložil jej tiež súd povinnosť zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za odstupujúce
spoluvlastnícke podiely (zohľadňujúc výmeru novovzniknutých parciel registra „C“ č. 450/1 a č. 2259/22
po ich zameraní, spolu 500 m2) vo výške 3.030,00 eur na účet jej zástupcu - Slovenského pozemkového
fondu. Náhradu za odstupujúce podiely žalovanej je potrebné jej zástupcovi zaplatiť na účet vedený v

Štátnej pokladnici, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (v prípade
platby uviesť variabilný symbol číslom súdneho konania bez lomítok, do poznámky uviesť Okresný súd
Stará Ľubovňa a meno platiteľa žalobkyne), a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol takto:

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci.

37. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

38. Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§257CSPtak,žehostranámsporunepriznal,

atovzhľadomnacharaktersporu,predmetomktoréhojevzájomnévysporiadaniemajetkovýchprávnych
vzťahov medzi stranami sporu tzv. „iudicium duplex“. Ide o konanie, ktoré môže začať na návrh
ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal
ten, kto podal návrh na začatie konania, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že súd v rámci vyporiadania
postupuje v poradí a za podmienok ustanovených zákonom (nie je návrhmi strán viazaný). Rozhodnutie

o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd návrhu vyhovie, je teda rozhodnutím
v záujme oboch sporových strán. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z
podielových spoluvlastníkov dostane jeho podiel buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové
spoluvlastníctvo alebo formou finančnej náhrady. Navyše súd dodáva, že tento spôsob usporiadaniatrov konania navrhli i obe strany sporu, aj keď pre súd nie sú tieto návrhy záväzné. Ak by aj súd mal
rozhodnúť v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci, je potrebné vzhliadnuť skutočnosť, že žalovaná
je nezistenou vlastníčkou, práve z toho dôvodu zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, pričom

ak by bola zaviazaná na náhradu trov konania, uvedené by sa stalo rozhodnutím bez právneho zmyslu,
pravdepodobne nevymožiteľným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môžu oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.