Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 23Sas/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100744
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100744.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,

v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX D. D. - C., proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO:
30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
č. 590 327 6247 0 zo dňa 03. 07. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 590 327 6247 0 zo dňa 03. 07. 2024
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 05. 2024 z r
u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Žiadosťou zo dňa 19. 03. 2024 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku podľa Zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom
poistení“). Starobný dôchodok žiadal priznať od 27. 01. 2022.

2. O žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 19. 03. 2024 rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie
(ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 590 327 6247 0 zo dňa
13. 05. 2024, ktorým bola žiadosť žalobcu o starobný dôchodok podľa § 60, § 65, § 255 a § 274 Zákona
o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon č. 100/1988 Zb.“) zamietnutá (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

3. Orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí citoval § 65 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom

poistení, § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., § 21 ods. 1, § 174
ods. 1 a 2 Zákona č. 100/1988 Zb. a následne uviedol, že uvedené ustanovenia umožňovali priznať
starobný dôchodok pri dovŕšení nižšieho veku, t.j. 56, 57, 58 a 59 rokov aj občanom, ktorí nezískali dobu
zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie alebo do I. a II. kategórie funkcií v rozsahu uvedenom
v § 21 ods. 1 Zákona č. 100/1988 Zb.. U žalobcu nebolo preukázané splnenie požadovanej podmienky,
a preto nárok na zníženie dôchodkového veku žalobcovi nevznikol. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky v Bratislave č. SPC-OSZ-VZ-45.468 - 1/2011 z 14. 03. 2011 vyplýva, že žalobcovi

bol priznaný výsluhový dôchodok od 01. 01. 2011 podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.
z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“). Na vznik nároku
na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskejslužby od 29. 09. 1978 do 12. 09. 1980 v III. pracovnej kategórií, doba trvania služobného pomeru
v Hasičskom a záchrannom zbore od 06. 10. 1989 do 31. 12. 2010 v III. pracovnej kategórii. Žalobca
v období od 06. 10. 1989 do 31. 12. 2010 vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie,

a preto ani s prihliadnutím na § 274 Zákona o sociálnom poistení nie je možné žalobcovi znížiť jeho
dôchodkovývek,pretožezamestnaniezaradenédoIII.pracovnejkategórieanipodľapredpisovúčinných
pred01.01.2004nároknazníženiedôchodkovéhovekunezakladalo.Dôchodkovývekžalobcadosiahol
dovŕšením 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov dňa 27. 01. 2022. Ku dňu 27. 01. 2022 žalobca získal
5 083 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 13 rokov a 338 dní obdobia dôchodkového poistenia,

pričom presný rozpis tvorí prílohu osobného listu dôchodkového poistenia. Nakoľko v období trvania
služobného pomeru žalobcu v Hasičskom a záchrannom zbore nebol žalobca zaradený do I. alebo II.
kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 01. 01. 2011, na nárok ktorého mu bola
zhodnotená doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore zaradená do III. pracovnej
kategórie, nie je možné žalobcovi zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku
na starobný dôchodok.

4. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 10. 06. 2024. O odvolaní žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 590 327 6247 0 zo dňa 03. 07.
2024, vydaným prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne tak, že odvolanie žalobcu
v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný

dôchodok potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

5. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla tie isté skutočnosti, ako sú uvedené
v prvostupňovom rozhodnutí ako i to, že žalobcovi bola podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. SPSČ-OSZ-45468-6/2022-VZ zo dňa 05. 04. 2022 na vznik nároku na výsluhový dôchodok

a jeho sumu zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 29. 09. 1978 do 12. 09. 1980
v III. pracovnej kategórii a doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore
od 06. 10. 1989 do 31. 12. 2010 v III. pracovnej kategórii. Žalovaná s poukazom na § 274 Zákona
o sociálnom poistení uviedla, že u žalobcu nebol založený nárok na zníženie dôchodkového veku.
Žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov dňa 27. 01. 2022,

pričom ku dňu 27. 01. 2022 žalobca získal 5 083 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 13 rokov a 338
dní obdobia dôchodkového poistenia. Obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb považovaných
za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení boli uvedené v osobnom liste
dôchodkového poistenia predstavujúcom súčasť napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Po citácii
§ 60 ods. 10, § 60 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení žalovaná uviedla, že vzhľadom na to,

že ku dňu 27. 01. 2022 žalobca nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia
v rozsahu najmenej 15 rokov, ale len v rozsahu 13 rokov a 338 dní, nesplnil jednu z podmienok
na nárok na starobný dôchodok, a preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol a jeho žiadosť
bola zamietnutá. Následne žalovaná citovala § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení
s tým, že z uvedeného vyplýva, že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok

na výsluhový dôchodok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, nie je možné
toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov
o sociálnom poistení. Keďže žalobca nebol v období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo
II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu (Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov) a tento výsluhový

dôchodok bol žalobcovi od 01. 01. 2011 priznaný, doba zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok
sa v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení nepovažuje za obdobie
dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. Žalovaná v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia tiež uviedla, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky
poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274

Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy
starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby
získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku
neboli zohľadnené. Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikytak,žepreposúdeniedôchodkovýchnárokovzohľadňujeajdobu

profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu
dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č.
128 (ďalej len „Dohovor č. 128“). V prípade žalobcu predmetný postup neprichádza do úvahy z dôvodu,
že obdobie profesionálnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore nebolo zaradené do I. alebo II.kategórie funkcií, a preto nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie
je možné posudzovať nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa zovšeobecnené právneho názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaná tiež poukázala na právny názor Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyslovený v Uznesení IV. ÚS 481/2011 - 19 zo dňa 10. 11. 2011, v zmysle
ktorého dôveru v určitú rozhodovaciu prax v skutkovo i právne porovnateľných veciach vyvoláva
až prezentovaná rozhodovacia prax súdov najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu a nie
ojedinelé rozhodnutie súdu. Žalovaná inak rozhodla o dôchodkových nárokoch poistencov so získanou
dobou služobného pomeru len v tých individuálnych prípadoch, v ktorých bola v súlade s § 191

a ods. 6 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“) zaviazaná rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom
rozhodnutí. Námietky žalobcu v podanom odvolaní týkajúce sa zhodnotenia doby služobného pomeru
pre priznanie starobného dôchodku žalovaná vyhodnotila ako nedôvodné, pričom pri hodnotení doby
služby žalobcom v Hasičskom a záchrannom zbore nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry
a čl. 33 Dohovoru č. 128. Žalobca nesplnil podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu

najmenej 15 rokov, preto jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá. Napadnuté rozhodnutie
žalovanej bolo žalobcovi doručené dňa 16. 07. 2024

Správna žaloba

6. Žalobca osobne podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu (12. 09. 2024) na Správny
súd v Banskej Bystrici v znení jej doplnenia zo dňa 25. 09. 2024, ktorou sa domáhal, aby správny
súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa,
pričom súhlasil, aby správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Žalobca namietal,
že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy boli vydané v rozpore s § 65 ods. 1 Zákona

o sociálnom poistení a jeho účelom, ako i v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, ako i v rozpore
s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu
a súdov Slovenskej republiky č. 5/2011) a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca
poukázal na čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a na oznámenie Federálneho
ministerstva zahraničných vecí č. 416/1991 Zb., z ktorého vyplýva, že bol prijatý Dohovor č. 128,

ratifikáciu ktorého Československou socialistickou republikou zapísal dňa 11. 01. 1990 generálny
riaditeľ Medzinárodného úradu práce s tým, že Československá socialistická republika prijala záväzky
pokiaľ ide o III. časť Dohovoru č. 128. Dohovor č. 128 nadobudol platnosť pre Českú a Slovenskú
Federatívnu republiku dňa 11. 01. 1991. Žalobca s poukazom na uvedené uzavrel, že má za to, že
Dohovor č. 128 sa v plnom rozsahu vzťahuje na jeho vec a má prednosť pred Zákonom o sociálnom

poistení. Podľa žalobcu žiadne skutočnosti nebránia žalovanej pri posúdení splnenia podmienok
vzniku nároku na starobný dôchodok, pokiaľ ide o dobu dôchodkového poistenia, zhodnotiť aj dobu
poistenia, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok. Vznik nároku
na výsluhový dôchodok nemá žiaden vplyv na výpočet výšky starobného dôchodku. Zhodnotením tejto
doby dochádza iba k tomu, že žalobca aj so započítaním doby dôchodkového poistenia podľa Zákona

o sociálnom poistení splní jednu z kumulatívnych podmienok, ktorou je minimálna doba dôchodkového
poistenia v rozsahu 15 rokov. Žalovaná o takomto postupe nemá žiadne pochybnosti u zahraničných
poistencov, ktorým do doby dôchodkového poistenia započíta aj dôchodkové poistenie získané v rámci
iných krajín Európskej únie a priznaná výška starobného dôchodku odzrkadľuje iba dôchodkové
poistenie v rámci Slovenskej republiky. Žalobca namietal, že doba dôchodkového poistenia, ktorú získal

pre vznik nároku na výsluhový dôchodok má byť zhodnotená vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia na posúdenie splnenia podmienky ustanovenej v § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení,
pričom výška starobného dôchodku by sa vypočítala iba za dobu dôchodkového poistenia, ktorú
žalobca získal v rámci všeobecného systému sociálneho poistenia. Žalobca v tomto smere poukázal
na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/108/2012, sp. zn. 9So/138/2011, sp.

zn. 9So/74/2014, sp. zn. 5Sžo/195/2010 a na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako
i na Rozsudky Správneho súdu v Bratislave. Ďalej uviedol, že sociálne zabezpečenie príslušníkov
Hasičského a záchranného zboru bolo do 31. 12. 2007 riešené vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia v súlade s ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení. Príslušník Hasičského a záchranného
zboru a jeho zamestnávateľ (služobný úrad - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) až do 31. 12.

2007 odvádzal poistné na dôchodkové poistenie, z ktorého sa uhrádzajú dôchodky (starobný dôchodok)
do príslušných fondov Sociálnej poisťovne v súlade s ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení, ktoré
po prijatí zákona č. 519/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov
avojakovúčinnýod01.01.2008,zostalonaďalejvSociálnejpoisťovni(t.j.neboloprevedenénaosobitnýúčet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky). Na vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu
podľa Zákona o sociálnom poistení sa má zhodnotiť nielen doba dôchodkového poistenia získaná do 31.
12. 2007, tak ako to vyplýva z § 60 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, ale aj doba trvania služobného

pomeru, ktorú získal od 01. 01. 2008 do skončenia služobného pomeru, t.j. má sa zhodnotiť celková
doba dôchodkového poistenia. Žalobca tiež namietal, že sa v žiadosti o priznanie starobného dôchodku
nedomáhal jeho priznania z titulu tzv. „kategórii“, ale z titulu, že splnil dobu dôchodkového poistenia
a dovŕšil fyzický dôchodkový vek.

Vyjadrenie žalovanej

7. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 07. 10. 2024 navrhla, aby správny súd správnu
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Nariadenie pojednávania vo veci nežiadala. V plnom rozsahu
sa pridržiavala právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok, ktoré bolo uvedené
v napadnutom rozhodnutí a v prvostupňovom rozhodnutí.

Replika žalobcu

8. Žalobca v replike zo dňa 29. 10. 2002 uviedol, že zotrváva na podanej správnej žalobe a jej dôvodoch
v plnom rozsahu.

9. Žalovaná možnosť podať dupliku nevyužila.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny
súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie žalovanej,
ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných

rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna
žaloba je dôvodná.

11. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je
upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych

veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú
vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach
podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.

12. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 05. 11.
2025 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené od dňa 22. 10. 2025), keďže
účastníci nežiadali nariadenie pojednávania a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na jeho nariadenie
podľa § 107 ods. 1 SSP.

13. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

14. Podľa čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (1) Občania majú právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. (3) Po dosiahnutí

ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá
dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného
hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby
účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov.

15. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach
azákladnýchslobodách,ktoréSlovenskárepublikaratifikovalaabolivyhlásenéspôsobomustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku
a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.16. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ktorý bol
ČSSR ratifikovaný 11. 01. 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov ak má alebo ak by mala

inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku
sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

17. Podľa § 1 ods. 1, 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení (1) Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie,
upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu
sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho
poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.
(2) Tento zákon upravuje aj výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom
osobitným predpisom. (3) Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej

informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského
a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnejsprávy1a) (ďalej
len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b) vojakov mimoriadnejslužby1c) (ďalej len
„profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom,2) ak tento
zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 60 ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení (2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie
policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo

čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55) (3) Obdobie dôchodkového poistenia nie je
obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na
vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok,
sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

20. Podľa § 293fw Zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom
1967 sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa

nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného v rokoch
1957 až 1966, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. Na účely podľa prvej vety platí § 65 ods.
6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 rovnako.

21. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu. 55)

22. Podľa § 274 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného
dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma
určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia

dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov
uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo
sirotského dôchodku.

23. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.24. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vydané
prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky

potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia s poukazom na § 60, § 65, § 255, § 274
Zákona o sociálnom poistení a § 21 a § 174 Zákona č. 100/1988 Zb..

25. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 19. 03.
2024 požiadal orgán verejnej správy prvého stupňa o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal

priznať od 27. 01. 2022. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych
a sociálnych činností č.p.: SPC-OSZ-VZ-45.468-1/2011 zo dňa 14. 03. 2011 vyplýva, že žalobcovi bol
podľa § 38, § 39, § 58, § 60 a v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) Zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný
od 01. 01. 2011 výsluhový dôchodok v sume 757,88 Eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia o priznaní
výsluhového dôchodku vyplýva, že žalobca doručil žiadosť o priznanie výsluhového dôchodku od 01.
01. 2011. Rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej

Bystrici č. 8/1/2010 zo dňa 20. 12. 2010 bol žalobcovi ukončený služobný pomer na základe jeho
písomnej žiadosti dňom 31. 12. 2010. Pre výpočet výsluhového dôchodku bola žalobcovi podľa § 58
Zákona č. 328/2002 Z. z. zhodnotená doba trvania služobného pomeru 23 rokov a 77 dní, pričom
za túto dobu žalobcovi patrí výsluhový dôchodok vo výške 49 % základu určeného podľa § 60 Zákona
č. 328/2002 Z. z.. Základom na výpočet výsluhového dôchodku bol priemerný mesačný služobný plat

žalobcu v ukončenom kalendárnom roku 2010 vo výške 1 546,69 Eur, a preto uvedených 49 % z tohto
platu predstavuje výsluhový dôchodok v sume 757,88 Eur mesačne.

26. Správny súd uvádza, že v konaní medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca
dosiahol dôchodkový vek (62 rokov a 10 mesiacov) a ani to, že žalobca je od 01. 01. 2011

poberateľom výsluhového dôchodku. Spornou bola otázka započítania doby zhodnotenej na účely
priznania výsluhového dôchodku do doby dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení
pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok. Žalobcovi nebola zo strany žalovanej
pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na starobný dôchodok zhodnotená doba základnej vojenskej
služby od 29. 09. 1978 do 12. 09. 1980 v III. pracovnej kategórii a ani doba trvania služobného pomeru

žalobcuvHasičskomazáchrannomzboreod06.10.1989do31.12.2010vIII.pracovnejkategórii.Doba
zhodnotená pre účely priznania výsluhového dôchodku nebola hodnotená pre účely nároku na starobný
dôchodok. Žalovaná zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 5 083 dní, t. j. 13 rokov
a 338 dní, získaných vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

27. Správny súd vyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal, že rozhodnutia
orgánov verejnej správy boli vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, pričom pri rozhodovaní o žiadosti
žalobcu o priznanie starobného dôchodku mali orgány verejnej správy postupovať tak, že mali zohľadniť
všetky doby poistenia (doby služby z osobitného systému a zo všeobecného systému) a starobný
dôchodok primerane krátiť k dobe trvania služobného pomeru žalobcu, ktorá bola rozhodujúca pre výšku

výsluhového dôchodku.

28. Správny súd uvádza, že z právnej úpravy, ktorá sa týka sociálneho poistenia (zabezpečenia)
vyplýva, že všeobecný aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre účely splnenia podmienok
vzniku nároku na dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/

služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu
starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v
civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,
vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania
ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, avšak nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec

získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo
všeobecnéhosystémusociálnehopoisteniaarozsahupoistnéhokrytiazosobitnéhosystémusociálneho
zabezpečenia je možné dospieť k záveru, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje
úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje
iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon o sociálnom zabezpečení

policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala
dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových
dôchodkov, pri ktorých sa hodnotí výlučne doba služby poistenca a nehodnotí sa doba poistenia,
ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systémusociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, ale nie v časti, upravujúcej (v posudzovanom
prípade) nárok na starobný dôchodok. Od dovŕšenia dôchodkového veku žalobcom (27. 01. 2022) má

výsluhový dôchodok žalobcu charakter dávky v starobe, a preto je potrebné na právnu situáciu žalobcu
uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Postup, akým postupovali orgány verejnej správy je porušením
ústavne zaručeného práva žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy
Slovenskej republiky a súčasne viedlo k znevýhodneniu žalobcu v rozpore s citovaným Dohovorom č.
128.

29. Podľa právneho záveru vysloveného v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1So/2/2015 zo dňa 24. 08. 2016 platí, že: „Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá
celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“

30. Správny súd poukazuje na to, že výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby
služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie
jeho výšky (sumy) v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a v súlade s Ústavou Slovenskej

republiky sa zaoberal opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. Na
rozhodovaciu činnosť súdov v tomto smere správne poukazoval v správnej žalobe i žalobca. Správny
súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti najmä rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn.
9So/62/2009), Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. 08. 2011

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky
č. 6/2013 (pod R 83/2013), ako aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp.
zn. 9So/176/2015 z 27. 09. 2017, sp. zn. 10So/59/2014 z 15. 04. 2015, sp. zn. 9So/154/2015 z 28. 06.
2017, sp. zn. 7So/58/2015 z 23. 02. 2017, sp. zn. 9So/15/2016 z 28. 02. 2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 z
29. 10. 2019 a podporne aj judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia ÚS SR I. ÚS

87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV. ÚS 481/2011).

31. Za všetky rozhodnutia správny súd cituje časť Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27. 09. 2017, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že:
„Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)

je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely
výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného
dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej
dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.“
S citovaným právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa správny súd pre účely svojho

právneho posúdenia veci v plnom rozsahu stotožnil. Zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe, vyplýva,
že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení
a určenie sumy starobného dôchodku, mala žalovaná žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového
poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a
z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku,

ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom
systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru
odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia
získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po
dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo

výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej
dávky. Žalobcovi následne vzniká nárok na starobný dôchodok v sume, ktorá je zistená rozdielom medzi
teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie
dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala
obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku

starobného dôchodku je možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.

32. Správny súd ďalej uvádza, že argumentácia žalovanej uvedená v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia na str. 4, že výkon služby v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do zvýhodnenejI. alebo II. kategórie funkcií, a preto nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej
republiky, je irelevantná. Výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo
zvýhodnenej kategórii funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené

v § 60 Zákona o sociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia
zásadný. Má vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého
výpočet je výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje.
Žalobca v podanej správnej žalobe dôvodne namietal, že priznania starobného dôchodku sa nedomáhal
z titulu tzv. „kategórií“, nakoľko splnil dobu dôchodkového poistenia minimálne 15 rokov a súčasne

dovŕšil fyzický dôchodkový vek. Skutočnosť, že žalobca dovŕšil fyzicky dôchodkový vek (62 rokov
a 10 mesiacov) dňa 27. 01. 2022 nebola medzi účastníkmi konania sporná, pričom k podaniu žiadosti
o priznanie starobného dôchodku orgánu verejnej správy prvého stupňa zo strany žalobcu došlo až dňa
19. 03. 2024, t.j. po dosiahnutí dôchodkového veku s tým, že žalobca žiadal priznať starobný dôchodok
od 27. 01. 2022, t.j. od momentu dovŕšenia dôchodkového veku.

33. Správny súd v tejto spojitosti podporne poukazuje na závery vyslovené v Rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení: „Odporca (SP) nesprávne
založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií
v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo
všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ

získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná
len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v
rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa
výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho
krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods.

1 zák. č. 461/2003 Z. z..“

34. Správny súd konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení nároku a sumy starobného dôchodku
viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu
služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným

obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení Zákona
o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

35. Správny súd uvádza, že nesprávnou aplikáciou Zákona o sociálnom poistení dochádza k
zhoršovaniu dôchodkového postavenia tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj

počasjehotrvaniaprávnaúpravamalazabezpečovaťkomplexnevýhodnejšiepostaveniesprihliadnutím
na náročné špecifiká ich služby. Vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých
poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho
poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami,
ktorí sú poistení napr. v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna poisťovňa

nemá pochybnosti o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje
primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia
v iných systémoch.

36. Priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie

výkonu služby zhodnotenej pre účely priznania výsluhového dôchodku nebolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení pre účely posudzovania nároku na starobný
dôchodok podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje
len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne
invalidného dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia

nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v
osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe Sociálna poisťovňa poskytne
dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a
poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012). V posudzovanom prípade sa však o uvedený prípad nejedná,

keďže žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a nie invalidný výsluhový dôchodok, invalidný
dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa Zákona č. 328/2002 Z. z..37. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s.
12, § 29, Hiro Balani v. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 05.
1997, Higgins v. Francúzsko z 19. 02. 1998; rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú

súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na
vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie ESĽP Kraska c.
Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) / nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 259/2022
zo dňa 12.10.2022, ods. 39/. Ďalšie dôvody uvádzané v podaniach účastníkov konania nepovažoval
správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia
osobitne nevenoval.

38. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané napadnuté
rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, nie je v súlade so zákonom, lebo vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil. Správny

súd zároveň vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).

39. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného
právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný
dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok s tým, že v zmysle §

191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom správneho súdu viazaný.

40. Správny súd ako obiter dictum dodáva, že príslušná právna otázka týkajúca sa aplikácie čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128 na výsluhových dôchodcov v postavení obdobnom ako u žalobcu bola už
vyriešená ustálenou rozhodovacou praxou, na ktorú poukazoval v podanej správnej žalobe i žalobca.

Keďže žalovaná bola účastníkom týchto súdnych konaní, tak ich výsledky jej museli byť nevyhnutne
známe. Napriek tomu žalovaná prezentovala v preskúmavanom rozhodnutí odlišné právne závery od
ustálenej rozhodovacej praxe. Takýto postup žalovanej nie je možné akceptovať, nakoľko je v rozpore
s požiadavkami právneho štátu a predstavuje zásah do právnej istoty žalobcu.

41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny
súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovanú na ich náhradu. O
výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 438 ods. 1 SSP, 439 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 SSP a contr.).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávneauvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach) a d)
SSP (správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.