Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225201330
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225201330.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobkyne: A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpená: Mgr. Peter Baran, advokát, Šarišská
1976/18, 091 01 Stropkov, IČO: 50 280 899 proti žalovanému: 365.bank, a. s., Dvořákovo nábrežie 4,
811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie, že úver je bezúročný a

bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že úver zo Zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, z
XX.XX.XXXX, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX,
z XX.XX.XXXX uvedená v časti [2] Zmluva o úvere, bod 3] v znení: „ Klient vyhlasuje, že nemá osobitný
vzťah k Banke v zmysle ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť

tejto zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto
vyhlásenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, z
XX.XX.XXXXuvedená v časti [2] Zmluva o úvere, bod 4] v znení: „ Podpisom tejto zmluvy zmluvné
strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník],

ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s príslušnými ustanoveniami OP
pre úver.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX,
z XX.XX.XXXXuvedená v časti [2] Zmluva o úvere, bod 5] v znení: „ Zmluvné strany sa
dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad,
budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10. II. Časti Všeobecných

obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a
záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere dostupná pôžička č.
XXXXXXXXXX, z XX.XX.XXXX uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička

účinných od 1.8.2011, a to v článku 5 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie,
bod 5.6, v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké
záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z
omeškania,[3]úrokzúveru,[4]splátkaistinyúveru.VprípadeviacerýchpohľadávokBankyvočiKlientovi
sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade,
ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ
udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely

splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatnépohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta
voči Banke.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI.Súd určuje, žezmluvnápodmienkavZmluveoúveredostupnápôžička č.XXXXXXXXXX,z
XX.XX.XXXX uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička účinných od 1.8.2011, a
to v článku 6 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4, v znení: „ V
prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, 12/13 Banka je oprávnená úročiť
nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej

v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta
voči Banke.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX,
z XX.XX.XXXX uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička účinných od 1.8.2011,
a to v článku 8 – Oznamovacia povinnosť, doručovanie, bod 8.1 v znení: „Klient je povinný oznámiť

Banke všetky zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, najmä týkajúce sa jeho osobných údajov, kontaktnej
adresy, zamestnávateľa, niektorého z telefónnych čísiel uvedených v ZoÚ a bankového spojenia, a to do
15 dní od takejto zmeny. Klient je ďalej povinný oznámiť Banke okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť
jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené konkurzné alebo exekučné konanie
týkajúce sa jeho majetku. Klient zodpovedá za škody, ktoré Banke vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto

povinností. V prípade nesplnenia si povinnosti Klienta podľa tohto bodu OP je Banka oprávnená účtovať
Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku, pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty
nie je dotknutý nárok Banky na náhradu škody.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX,

z XX.XX.XXXX uvedená v Sadzobníku poplatkov – účinnosť od XX. XXXXXXXXX XXXX, a to v
článku Úvery pre obyvateľstvo, časť dostupná pôžička, v znení: „10. 1. upomienka po omeškaní splátky
9,96 € 11. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, z

XX.XX.XXXXuvedená v Sadzobníku poplatkov – účinnosť od XX. XXXXXXXXX XXXX, a to v článku
Úvery pre obyvateľstvo, časť dostupná pôžička, v znení: „16. Porušenie informačnej povinnosti klienta
v zmysle obchodných podmienok - zmluvná pokuta 33,19 €.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

X. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

% s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému určenia, že úver je bezúročný a bez
poplatkov a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle výroku tohto rozhodnutia, ako aj

náhrady trov konania.
2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu o úvere dostupná
pôžička č. XXXXXXXXXX, z XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie
úveru vo výške 1000,-- eur, ktorý sa zaviazala žalovanému splatiť v 60 mesačných splátkach po
32,62 eura. V Zmluve bola uvedená úroková sadzba vo výške 25,50 %, RPMN vo výške 30,38 %,

priemerná RPMN vo výške 45,66 %, splatnosť prvej splátky do 12.12.2011, dátum konečnej splatnosti
12.11.2016, výška nákladov 777,- eur a celková čiastka úveru predstavujúca súčet výšky úveru a
celkových nákladov spojených s úverom. Žalovanému na predmetný úver uhradila sumu vo výške
1.301,28 eur. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvorila ako spotrebiteľka
so žalovaným, obchodníkom, ktorý dodáva finančnú službu. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná

o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej aj „ZoSÚ“). V zmluve nie je uvedený druh spotrebiteľského úveru.
Pojem doba trvania zmluvy v zmluve nenašla. V zmluve nie je uvedený údaj o predpokladoch použitých
pre výpočet RPMN. K tomu poukázala na rozsudok SD EÚ, sp. zn. C-677/23, z 23.1.2025. Zmluva

neobsahuje ani údaj o celkovej čiastke. Zmluva obsahuje iba informáciu o tom, ako sa celková čiastkavypočíta, avšak bez toho, aby tam bola uvedená aj konkrétna hodnota celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť. Údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je povinná náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uvedená v § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona. V zmluve je totiž uvedená len

výška úveru a celkových nákladov spotrebiteľa a tiež to, že celková čiastka na zaplatenie je ich súčtom.
Táto formulácia nenapĺňa požiadavku zákonodarcu v hore citovanom zákonnom ustanovení. Ak by aj
vychádzali z toho, že takáto formulácia je dostačujúca, potom by to znamenalo, že celková čiastka,
ktorú má spotrebiteľ zaplatiť je 1.777,- eur (1.000,- eur istina + 777,- eur náklady), čo je nesprávny údaj.
Keď si totiž vynásobíme počet splátok (60) výškou mesačnej splátky (32,62 eur), dostaneme výsledok

1.957,20 eur, a to je skutočný údaj o celkovej čiastke. V Zmluve napokon nie je uvedená ani správna
hodnota RPMN. Podľa kalkulačky NBS, je hodnota RPMN daného úveru vo výške 35,73 %, pri splátke
uvedenej v zmluve vo výške 32,62eur mesačne a nie RPMN 30,38 %, ako je uvedená v Zmluve. V
Zmluve je uvedený číselný údaj o úrokovej sadzbe (25,50%), nie je tam však uvedené, či ide o dennú
úrokovú sadzbu, mesačnú, ročnú, resp. úrokovú sadzbu za iné obdobie. Takéto neurčité vymedzenie
úrokovejsadzbynemožnopovažovaťzanaplneniezmysluzákonaospotrebiteľskýchúverochasplnenie

obligatórnej náležitosti vyžadovanej týmto zákonom. Ak by však vychádzali z toho, že hodnota 25,50 %
predstavujeročnúúrokovúsadzbu,potompoukázalanapriemernéúrokovémieryzúverovposkytnutých
v eurách rezidentom eurozóny, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov, v novembri
2011, vo výške 11,32 % p.a. Úrok stanovený veriteľom v úverovej zmluve je viac ako dvojnásobne vyšší.
Výška úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Považuje ročnú

úrokovú sadzbu uvedenú v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX
vo výške 25,50 %, za absolútne neplatnú. Ak je v danom prípade ročná úroková sadzba v rozpore
s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatná, vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
poukázala na to, že na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje neuvedenie čo i len jednej z
náležitosti zmluvy vyžadovaných zákonom. Vo vzťahu k nároku na určenie neprijateľných zmluvných

podmienok uviedla, že spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi ňou a žalovaným má formulárový
charakter. Ide o vopred pripravenú predtlač žalovanej, do ktorej žalovaný dopisoval len jej údaje. Jej
„zmluvná voľnosť“ bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné
zmluvné podmienky ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú
diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Namietala neprijateľnosť zmluvnej

podmienky uvedenej v časti [2] Zmluva o úvere, bod 3] v znení: „ Klient vyhlasuje, že nemá osobitný
vzťah k Banke v zmysle ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť
tejto zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru, ku dňu keď sa Banka dozvie o nepravdivosti
tohto vyhlásenia.“, pričom v súvislosti s touto zmluvnou podmienkou poukázala na rozsudok Krajského
súdu Prešov, sp. zn. 6CoCsp/16/2024, z 19.9.2024. Ďalej žiadala vysloviť neprijateľnosť zmluvnej

podmienky v časti [2] Zmluva o úvere, bod 4], v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú
Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník], ktorá je
zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s príslušnými ustanoveniami OP pre
úver.“ Odkazujúc na ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom
od 1.5.2014 a tiež § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka. Ako tretiu neprijateľnú zmluvnú podmienku

žiadala určiť podmienku vedenú v časti [2] Zmluva o úvere, bod 5], v časti, v znení: „Zmluvné strany sa
dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad,
budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a
záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“ dôvodiac, že nešlo o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku vytvárajúcu materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Ako štvrtú neprijateľnú
zmluvnú podmienku žiadala určiť podmienku v článku 5 Obchodných podmienok pre úver dostupná
pôžička - šikovná rezerva - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6], v znení:
„Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola

platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania,
[3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa
platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade,
ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ
udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely

splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné
pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta
voči Banke.“ S tým, že toto ustanovenie poskytuje žalovanému možnosť započítavať jej platby na iný
účel, akým je splatenie istiny tohto úveru, a bez ohľadu na moju vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladánevyvážený vzťah, pokiaľ ide o započítavanie platieb spotrebiteľa na predmetný úver, keďže umožňuje
žalovanémupostupovaťvtomtosmerenepredvídateľneazapočítavanieplatiebspotrebiteľasatakstáva
preňhonetransparentné.Piatuneprijateľnúzmluvnúpodmienkužiadaurčiťpodmienkuuvedenúvčlánku

6 - Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4], v znení: „V prípade, ak
sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu
úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to
oddátumupredčasnejsplatnostiaždoúplnéhosplateniazmluvnéhozáväzkuKlientavočiBanke.“Stým,
že pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil zmluvné úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého

obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do úplného zaplatenia istiny jeho postavenie výrazne
zhoršuje. Šiestu podmienku uvedenú v článku 8 - Oznamovacia povinnosť, doručovanie, bod 8.1] v
znení: „Klient je povinný oznámiť Banke všetky zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, najmä týkajúce sa
jeho osobných údajov, kontaktnej adresy, zamestnávateľa, niektorého z telefónnych čísiel uvedených
v ZoÚ a bankového spojenia, a to do 15 dní od takejto zmeny. Klient je ďalej povinný oznámiť Banke
okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo

zahájené konkurzné alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku. Klient zodpovedá za škody,
ktoré Banke vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto povinností. V prípade nesplnenia si povinnosti Klienta
podľa tohto bodu OP je Banka oprávnená účtovať Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v
Sadzobníku, pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok Banky na náhradu škody.“
považuje za neprijateľnú pre jej nezrozumiteľnosť. Nie je zrejmé, ktoré okolnosti sú tie, ktoré môžu

negatívne ovplyvniť schopnosť spotrebiteľa plniť záväzky. Neprijateľnosť siedmej podmienky uvedenej
v Sadzobníku poplatkov, účinnosť od XX. XXXXXXXXX XXXX, v článku Úvery pre obyvateľstvo, v
časti Dostupná pôžička, v znení: „ 10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 € 11. 2. upomienka po
omeškanísplátky24,90€.“ArgumentačnepodporilaodkazomnaprávoplatnýrozsudokOkresnéhosúdu
Prešov, sp. zn. 8Csp/1/2023, z 27.4.2023 a rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 19Csp/25/2022, z

27.2.2023. Ako ôsmu neprijateľnú zmluvnú podmienku žiadala určiť podmienku uvedenú v Sadzobníku
poplatkov, platnosť od 13. septembra, v článku Úvery pre obyvateľstvo, v časti Dostupná pôžička,
v znení: „16. Porušenie informačnej povinnosti klienta v zmysle obchodných podmienok - zmluvná
pokuta 33,19 €.“ S tým, že túto si so žalovaným individuálne nedojednala. Táto bola včlenená do textu
sadzobníka poplatkov, pričom ju nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, pritom žalovaný ju zverejňuje

len na obchodných miestach a na internetovej stránke žalovaného.
3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.5.2025 poprel tvrdenia žalobcu a má za to, že Druh Zmluvy o úvere
vyplýva priamo z jej označenia - Zmluva o úvere, dostupná pôžička. Okrem toho Žalobca o predmetný
druh úveru sám požiadal, a to písomnou žiadosťou o úver. Vyjadrenie, že teda nepoznal druh úver je
zjavne nepravdivé a účelové. Žalobca svojim podpisom tak na Žiadosti o úver ako aj na Zmluve o úvere

potvrdil, že mu boli poskytnuté informácie z Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere. Zmluva o úvere jasne obsahuje dva základné údaje, a to počet mesačných splátok v bode
2.1 Zmluvy o úvere, a to 60 mesiacov a termín konečnej splatnosti úveru dňa XX.XX.XXXX. Doba
splácania úveru bola dohodnutá na 60 mesačných splátok s rovnakým dátumom splatnosti. Žalobca a
žalovaný sa v Zmluve o úvere dohodli, že žalobca bude splácať úver vo forme pravidelných mesačných

splátok vždy k 12. dňu v mesiaci, a to v počte 60 splátok. Žalobca mal úver splácať formou splátok
vo výške 32,62 eur. Zmluva o úvere obsahuje údaj o RPMN banky, a to vo výške 30,38 %. Podľa
Žalobcu však nebola uvedená správne, nakoľko mu nezáväzná internetová kalkulačka vypočítala RPMN
vo výške 35,73%. Tieto kalkulačky sú však len informatívnym a nezáväzným prostriedkom, ktorých
závery nie je možné považovať za hodnoverné a aplikovať na dané súdne konanie. Pokiaľ ide o

namietanú zmluvu podmienku uvedenú v časti 2 bod 3. žalovaný nevidí relevantný dôvod na to, aby
takáto zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je vylúčená
v spotrebiteľských vzťahoch a zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej situácie spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku týkajúcu sa spôsobu započítavania platieb na poplatky, úroky a istinu,
táto vychádza u obchodnoprávneho charakteru zmluvy o úvere, preto nemožno hovoriť o neprijateľnosti

zmluvnej podmienky. V súvislosti s namietanou zmluvnou podmienkou uvedenou v článku 6 bod 6.4
uviedol, že zmluvné dojednanie, ktorým spotrebitelˇ dáva súhlas veritelˇovi na postúpenie pohľadávky
z úverového vzťahu, nezbavuje veriteľa povinnosti uloženej kogentným ust. § 92 ods. 8 Zákona o
bankách v súvislosti s postúpením pohľadávky z úverovej zmluvy uzatvorenej so spotrebiteľom, preto je
námietka žalobcu o neprijateľnosti nedôvodná. V ďalšej časti venoval argumentáciu žalovaný námietke

premlčania nároku z bezdôvodného obohatenia, čo nebolo predmetom tohto sporu. Záverom žiadal
žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.4. Žalobkyňa v replike zo dňa 2.7.2025 uviedla, že slovné spojenie „dostupná pôžička“ nepomenováva
druh zmluvy o úvere, pričom zákonodarca vyžaduje vyjadrenie druhu úvere. V zmluve nie je uvedené
ani to, že ide o spotrebiteľský úver. Zmluva neobsahuje ani pojem doby trvania zmluvy. K výške RPMN

uviedla, že je pravdou, že internetové kalkulačky poskytujú informatívny výpočet, avšak rozdiel medzi
hodnotou RPMN uvedenou v zmluve (30,38%) a hodnotou vypočítanou na internetovej kalkulačke
(35,73%) je viac ako 5%. Tento rozdiel nemôže byť ospravedlnený informatívnosťou internetovej
kalkulačky (ide napokon o kalkulačku na webovom portáli Národnej banky Slovenska), pretože ak by
tomu tak bolo, potom sú tieto internetové kalkulačky úplne zbytočné. Na čo je spotrebiteľovi užitočná

kalkulačka, kde je odchýlka 5% v hodnote RPMN. Z obsahu napadnutej spotrebiteľskej zmluvy a z
tam chybne uvedených celkových nákladov úveru (v zmluve uvedená hodnota 777,00 eur)
je úplne zrejmé, že nesprávna hodnota RPMN nespočíva v tom, že internetové kalkulačky poskytujú
iba orientačný a informatívny výpočet ale v tom, že do výpočtu RPMN neboli zahrnuté všetky náklady
spojené so spotrebiteľským úverom. Ak je výška splátky 32,62 eur a počet splátok 60, potom je
celková čiastka 1.957,20 eur. Ak od tejto sumy odpočítame výšku úveru (1.000,-eur), dostaneme celkové

náklady úveru, čo je suma 957,20 eur. Táto hodnota je však Strana 4 z 9 o 180,20 eur vyššia ako
v zmluve deklarovaných 777,- eur. Ak žalovaný do hodnoty celkových nákladov nezapočítal všetky
náklady, potom je zrejmé, že všetky náklady nezahrnul ani do výpočtu RPMN, keďže podľa § 2 písm.
i) ZoSÚ sa ročnou percentuálnou mierou nákladov rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa

§ 19. Správna výška RPMN, ako ju predkladá podľa internetovej kalkulačky NBS, teda jednoznačne
poukazuje na nesprávnosť vstupných údajov, ktoré použil pri výpočte RPMN žalovaný. Odpoveď na
otázku, ktoré náklady do celkového výpočtu RPMN, ako aj hodnoty celkových nákladov žalovaný
nezahrnul by bolo možné jednoducho zodpovedať z obsahu zmluvy, ak by žalovaná dodržala literu
zákona a do zmluvy by explicitne uviedla, ktoré predpoklady použila pre výpočet RPMN (§ 9ods. 2

písm. j) ZoSÚ).Tieto však neuviedla a na absenciu náležitostí vo svojom vyjadrení nereaguje. Pokiaľ
ide o celkovú čiastku, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, túto zmluva neobsahuje. K absencii úrokovej
sadzby sa žalovaný vo vyjadrení k žalobe nevyjadril, preto zotrvala na argumentácii zo žaloby. K
navrhovanému vysloveniu neprijateľných zmluvných podmienok žalobkyňa ešte uviedla, že pre súdenú
vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú

zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Pokiaľ ide o neprijateľnosť zmluvnej
podmienky uvedenej v časti [2] Zmluva o úvere, bod 3] má za to, že zisťovanie osobitného vzťahu klienta
k banke bez toho, aby bolo spotrebiteľovi vysvetlené, čo je to vlastne osobitný vzťah k banke nemožno
hodnotiť ako náležité a keď je k tomu navyše pripojená sankcia neplatnosti zmluvy resp. okamžitej
splatnosti úveru v prípade nepravdivosti takéhoto vyhlásenia klienta, potom nemožno pochybovať

o značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach klienta. Pokiaľ ide o neprijateľnosť dojednaných
zrážok zo mzdy, poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov z 27.1.2025 sp.zn. 7Csp/140/2024.
Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v čl. 6 bod 6.4, táto zmluvná podmienka je v rozpore s
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/42/2020, kde dovolací súd dospel
k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške,

akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Tento záver vyplýva pre súd aj
z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/172/2020 z 29.04.2021. K zmluvnej
podmienke uvedenej v obchodných podmienkach v článku 5 - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok
a zabezpečenie, bod 5.6 uviedla, že aj v prípade tejto podmienky ide už o notoricky neprijateľnú zmluvnú
podmienku vo vzťahu ku všetkým obchodníkom, ktorí ju použili a bola predmetom súdneho konania.

Žalovaná namieta premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a poukazuje jednak na
uplynutie subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. V danom prípade nebol uplatnený žiaden
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ale nárok na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Napriek tomu považuje námietku premlčania za
nedôvodnú.

5. Súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 8.10.2025. Na nariadenom pojednávaní súd
vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a vyjadrení, ich príloh, listinných dôkazov a
to: žaloba na č.l. 1-14, zmluva o úvere na č.l. 17, obchodné podmienky na č.l. 18-20, výpis z účtu na
č.l. 21, prepočet RPMN na č.l. 22, priemerné úrokové miery z úverov na č.l. 23, sadzobník poplatkov na

č.l. 24-46, vyjadrenie žalovaného na č.l. 56-62, replika žalobkyne na č.l. 76-80, ako aj ďalším obsahom
spisu.

6. Pri právnom posúdení vychádzal z nasledovných prameňov práva:7. V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverových zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13.Podľa§3ods.3zákonaNRSRč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka.
14. Predmetná zmluva o úvere je vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ
a spotrebiteľ, ako už bolo uvedené zmluvou spotrebiteľskou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 až

54 Občianskeho zákonníka a zároveň zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) a to v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch alebo aj „ZoSÚ“)Zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.17. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ideospotrebiteľskúzmluvuvzmysle§52anasl.Občianskehozákonníka,pretožejuuzatváralažalovaný
ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok

bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by
na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

18. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

19. Podľa ustanovenia § 298 odsek 1 Civilného sporového poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so

spotrebiteľskou zmluvou.

20. Podľa ustanovenia § 298 odsek 2 Civilného sporového poriadku, ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal

plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

21. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je ochrana spotrebiteľa zavedená smernicou Rady
93/13/EHS založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s
podmienkamipripravenýmivopreddruhouzmluvnoustranoubeztoho,abymoholovplyvniťobsahtýchto
podmienok. Súdny dvor tiež vo svojej judikatúre konštatoval, že systém ochrany zavedený smernicou

93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto
situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah (viď rozsudky Pohotovosť, EU:C:2014:101, bod 39 a citovaná
judikatúra; E. E. D., C-26/13, EU:C:2014:282 bod 39 a citovaná judikatúra, ako aj F. A. a G., C-169/14,

EU:C:2014:2099, bod 22). Čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej
podmienky, prináleží jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti
návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia,
s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na

základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej
existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo
má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.22. Ako vyplýva z cit. zák. ust. Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali
spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v
súlade s komunitárnym právom ).

23. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu
práv naplnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp.zn. C-473/00 potvrdil, že
uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť

ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice
rady 93/13/EHS. Ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky a aktívnej legitimácie žalobkyne, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z
28.03.2019, sp.zn. 6Cdo/27/2018, podľa ktorého žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom
vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti

zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je
určovacou žalobou v zmysle § 137ods. 1 písm. c/ Civilného sporového poriadku. Ide o osobitný druh
žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred
neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.
1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.). V

prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Taktiež
z rozhodnutia NS SR z 23.01.2017, sp.zn. 6Ndc/20/2016, vyplýva, že právo súdu vysloviť v konkrétnom
prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale na
rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami inter partes.

24. „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska
vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy
splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná
žalobavychádzazozákonnejpožiadavky,podľaktorejspotrebiteľskézmluvynesmúzásadneobsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v

spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu,
ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva
priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj
zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na
ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového

právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom
spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi
domáhaťsaprávanaochranupredneprijateľnýmipodmienkamivspotrebiteľskýchzmluváchžalobouna
súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).“ (viď rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019)

25. „Zavedenie osobitného konania podľa § 301 C. s. p. neznamená, že spotrebiteľ sa nemôže domáhať
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade
neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti C. s. p. zachované, ale na rozdiel

od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. C. s. p. len s účinkami inter partes.“ (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Ndc 20/2016 zo dňa 23.01.2017)

26. Ak je spotrebiteľovi umožnené domáhať sa svojho práva do budúcna napr. uplatnením si vydania
bezdôvodného obohatenia od žalovaného alebo žiadať primeraného finančného zadosťučinenia, je

namieste aj predmetná žaloba o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Je len na spotrebiteľovi,
ktoré právo si zvolí, resp. ktoré právo z viacerých práv použije. Na primerané finančné zadosťučinenie
(relutárna satisfakcia) zákon explicitne vyžaduje úspech spotrebiteľa pred súdom. Niet žiadneho
dôvodu z okruhu úspešne vedených vecí pred súdom vylučovať práve rozsudok o neplatnosti niektorejzmluvnej podmienky, ak ju spôsobil dodávateľ pri zanedbaní povinnosti postupovať s odbornou
starostlivosťou (§ 7 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa). Za porušenie povinnosti postupovať
s odbornou starostlivosťou treba považovať aj používanie neprijateľných zmluvných podmienok (§

3 ods. 3 ZOS, § 53 ods. 1 OZ), nekalých obchodných praktík (§ 7 a nasl. zákona o ochrane
spotrebiteľa), ale aj iné porušenie práv spotrebiteľa (viď uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6Co/220/2012 z 30.08.2013). Ak spotrebiteľ sleduje dosiahnutie právnej istoty v otázke, či je
zmluvná podmienka neprijateľná, môže sa na súde domáhať žalobou určenia jej neprijateľnosti.
Právna istota v takejto záležitosti je dôležitá a dosiahnutie takejto právnej istoty by nemalo byť

podmieňované (kumulatívne) uplatnením, či už náhrady škody, bezdôvodného obohatenia alebo
primeraného finančného zadosťučinenia. Inými slovami povedané, nemožno spotrebiteľa nútiť do
uplatňovania takýchto plnení pri jeho snahe dosiahnuť právnu istotu čo do (ne)záväznosti zmluvnej
podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti.

27. Súd v zhode s názorom Krajského súdu v Prešove (viď rozsudok sp. zn. 15CoCsp/23/2020 zo

dňa 11.2.2021) zastáva názor, že spotrebiteľ má právo domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky aj bez kumulatívneho uplatnenia nároku na plnenie z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej
podmienky. Uvedené právo predpokladá ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Zz. o ochrane
spotrebiteľa ( ,,ZoS“), podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a tejto ochrany sa môže domáhať na súde (§ 3 ods.5 ). Aj

gramatický výklad ustanovenia § 53a OZ predpokladá takéto určenie dokonca ,,v prvej línii“ a ďalšie
spôsoby ochrany ,,na plnenie“ sú evidentne alternatívami (arg. slovo ,,alebo“). Explicitné zakotvenie
tohto práva do ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č.129/2010 Zz. súvisí len s tým, aby sa odstránili
akékoľvek pochybnosti o možnostiach spotrebiteľa podať žalobu o neplatnosť zmluvy (čiastočnej
neplatnosti ,..et minor“). Principiálne nemožno nútiť žiadneho spotrebiteľa sledujúceho právnu istotu,

aby sa domáhal reštitučného plnenia kumulatívne popri určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

28. Na základe nerozporovaných skutkových tvrdení strán sporu a vykonaným dokazovaním súd zistil,
že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX,
z XX.XX.XXXX. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalobkyňa

zaviazala žalovanému splatiť v 60 mesačných splátkach po 32,62 eura. V Zmluve bola uvedená úroková
sadzba vo výške 25,50 %, RPMN vo výške 30,38 %, priemerná RPMN vo výške 45,66 %, splatnosť prvej
splátky do XX.XX.XXXX, dátum konečnej splatnosti XX.XX.XXXX, výška nákladov 777 eur a celková
čiastka úveru predstavujúca súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Žalovanej na
predmetný úver žalobkyňa uhradila sumu vo výške 1.301,28 eura.

29. Opakujúc sa uzatvorená úverová zmluva od ktorej žalobkyňa odvádza svoj nárok je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uzavretá úverová
zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona. Žalovaný je právnickou osobou, ktorá v rámci
predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalobkyňa bola spotrebiteľom, keďže

je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluvy uzavreté medzi stranami sporu majú charakter zmluvy o
spotrebiteľskomúverevzmyslezák.č.129/2010Z.z.,musiaobsahovaťnáležitostiustanovenézákonom
pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.

30. Súd sa zaoberal aj zmluvnými podmienkami spomenutej spotrebiteľskej zmluvy a konštatuje, že
podmienka v zmluve a teda aj jej obligatórne náležitosti musia byť formulované jasne a zrozumiteľne, to
znamená, že podmienka pre spotrebiteľa musí byť zrozumiteľná nielen z gramatického hľadiska, ale že
zo zmluvy musí jasne vyplývať aj konkrétne fungovanie mechanizmu, ktorého sa dotknutá podmienka

týka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami,
aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske
dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. (viď rozhodnutie SD EÚ C-26/14).

31. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

32. Zo samotnej pripojenej zmluvy je zrejmé, že neobsahuje niektoré z obligatórnych náležitostí
požadovaných zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení platnoma účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej aj len ,,zákon č. 129/2010 Z. z.“) a to v súlade s
§ 9 ods. 2 písm. b) v zmluve nie je obsiahnutý údaj o druhu úveru, ani údaj o dobe trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. g)) a ani všetky predpoklady pre výpočet RPMN (§ 9 ods. 2

písm. j).
33. Z hľadiska hospodárnosti konania pre určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru postačuje
neuvedenie aj údaja podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 11 ods.
1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Len vo vzťahu k
uvedeniu predpokladov pre výpočet RPMN možno uviesť, že predpoklady pre výpočet RPMN majú

byť uvedené zrozumiteľne, stručne a výslovne v zmluve o úvere a nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol
sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy (viď tiež rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 5CoCsp/16/2024). Aj Súdny dvor EÚ dňa 23.01.2025 rozhodol rozsudkom vo veci C-677/23
o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podaného rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z
12.10.2023, pričom uviedol, cit.: “vzhľadom na to, že, ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku,
predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a

výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe
prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy
treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v
tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere
a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto

zmluvy. Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto 2. Článok 10 ods. 2 písm. g)
smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité
na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere
a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto
zmluvy.“ Ďalej na margo argumentov žalovaného sa žiada uviesť, že pokiaľ je podľa žalovaného údaj

z internetovej kalkulačky len informatívny a nezáväzný, potom mal žalobkyni zrozumiteľným spôsobom
vysvetliť prepočet tejto RPMN a hlavne tak, ako to aj SD EÚ zvýrazňuje, prečo sú tieto informácie
a predpoklady podstatné vo svojom rozsudku sp. zn. C-677/23 z 23.1.2025, pričom ani vo vyjadrení
k žalobe samotný žalovaný neuviedol, v čom mal byť výsledok výpočtu RPMN rozdielny od výpočtu
podľa internetovej kalkulačky, aké iné vstupy mali byť dosadené do vzorca, ktoré by umožnili riadne

spotrebiteľovi a koniec koncov aj súdu tento údaj skontrolovať. Vo svojom vyjadrení k žalobe sa
zodpovedaniu, akým spôsobom malo dôjsť k určeniu RPMN vyhol.

34. Keďže v zmluve absentovalo uvedenie predpokladov pre výpočet RPMN, ako aj neuvedenie doby
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a tiež nie je naplnená ani ďalšia iná imanentná náležitosť

v zmysle zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže
ďalšou zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia bola aj celková čiastka, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť súd (táto nebola v zmluve uvedená), preto súd po naplnení podmienok § 11 ods. 1
písm. a) vyslovil, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

35. Následne sa súd zaoberal namietanými zmluvnými podmienkami.

36. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
37. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
38. Nepochybne uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa,

pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o
tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.
39. Prvou podmienkou, ktorú žiadala učiť žalobkyňa za neprijateľnú, je podmienka spomenutá v Zmluve

o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, z XX.XX.XXXX v jej časti [2] Zmluva o úvere, bod 3] v znení:
„ Klient vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v zmysle ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto
vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru ku dňu, keď sa
Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“ Vo vzťahu k tejto podmienke je nutné uviesť, že znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná(napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio

legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná
podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mupomateriálnejstránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná
najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).Neprijateľnú
zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania

v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne
udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10) Podstata
neprijateľnosti zmluvnej podmienky nespočíva v tom, že by spotrebiteľ nebol povinný oznamovať
konkrétne podstatné skutočnosti banke, ale v tom, že posudzovaná spotrebiteľská zmluva v dotknutej
časti tieto podstatné skutočnosti neozrejmuje, v dôsledku čoho je spotrebiteľ v nevedomosti

o tom, aký je skutočný obsah tohto jeho vyhlásenia. Skutočnosť, že banka má zákonnú povinnosť
zisťovať, či klient nie je osobou s osobitným vzťahom k banke, a že v zmluve s klientom má byť
dohodnuté, že v prípade nepravdivosti daného vyhlásenia klienta je banka oprávnená použiť sankciu
okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy neznamená, že formulácia predmetnej zmluvnej podmienky nemá
obsahovať vysvetlenie pojmov, ktoré nemôžu byť priemernému spotrebiteľovi bez ďalšieho známe

(na podporu argumentácie viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6CoCsp/16/2024 zo dňa
19.09.2024).

40. Zmluvná podmienka odporuje aj ustanoveniu § 35 ods. 1 Zákona o bankách, podľa ktorého banka
nemôže s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k banke uzatvárať iba tie obchody, ktoré vzhľadom na

svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientmi. Uvedené zmluvné ustanovenie však
umožňuje banke v prípade existencie osobitného vzťahu klienta k banke vyhlásiť okamžitú splatnosť
každého úveru, nielen rizikového. Neurčitosť je preto dôvodom vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je založená aj
vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej zmluvnej podmienke, z ktorej

nemožno určiť práva a povinnosti spotrebiteľa. Najčastejšie prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti
zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných a náročných technických a iných
sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným
pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád
jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv

a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného vzťahu. Aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa
15.06.2023 sp. zn. III. ÚS 111/2023 plynie, že „...Pokiaľ ide o požiadavku transparentnosti zmluvných
podmienok, ako vyplýva z čl. 4 ods. 2 smernice 93/13, Súdny dvor zdôraznil, že táto požiadavka,
uvedená aj v čl. 5 tejto smernice by nemala byť obmedzená lenna ichzrozumiteľnosť z formálneho
a gramatického hľadiska, ale naopak, ,,... požiadavka jasného a zrozumiteľného formulovania

zmluvných podmienok, a teda transparentnosti, stanovená rovnakou smernicou, sa musí chápať
široko“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. 4. 2014, E. E. D., C-26/13,
EU:C:2014:282, body 71 a 72, ako aj z 9. 7. 2015, H., C-348/14,neuverejnený,EU:C:2015:447,
bod 52). Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že „... informácie o zmluvných podmienkach a
dôsledkoch tohto uzavretia zmluvy poskytnuté pred uzavretím zmluvy majú pre spotrebiteľa zásadný

význam. Najmä na základe týchto informácií sa tento spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný
podmienkami, ktoré predajca alebo dodávateľ vopred vypracoval“ (rozsudky z 21. 3.
2013, D. I./XX, EU:C:2013:180, bod 44, ako aj z 21. 12. 2016, J. K. a i., C-154/15,C-307/15a
C-308/15, EU:C:2016:980, bod 50). Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnoupodmienkou v zmysle generálnej klauzuly ust.§ 53 ods. 1 OZ. Na podporu argumentácie treba aj
pre potreby hospodárnosti možno odkázať na odôvodnenia právoplatných rozhodnutí súdov, kde už
obdobná zmluvná podmienka bola určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku a to príkladmo spomenúc

rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/74/2022 zo dňa 24.10.2022, rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 11Csp/188/2024 zo dňa 05.02.2025, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
18Csp/82/2024 zo dňa 08.01.2025, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp128/2023
zo dňa 26.02.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024 zo
dňa 19.09.2024, rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/25/2024-254 zo dňa 2.7.2024 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 11CoCsp/27/2024 zo dňa 26.3.2025.

41. V poradí druhú zmluvnú podmienku v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, z
XX.XX.XXXX uvedenú v časti [2] Zmluva o úvere, bod 4] v znení: „ Podpisom tejto zmluvy zmluvné
strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník],
ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s príslušnými ustanoveniami OP

pre úver.“ súd tiež posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Táto zmluvná podmienka vo vzťahu
k žalovanému bola právoplatne určená za neprijateľnú, viď rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.
7Csp/140/2024, na ktorého dôvody súd odkazuje.

42. Dohoda o zrážkach zo mzdy má svoju zákonnú oporu v prvej hlave ôsmej časti Občianskeho

zákonníka nazvanej záväzkové právo. V piatom oddiele tejto hlavy v rámci zákonnej úpravy
zabezpečenia záväzkov je v § 551 obsiahnutá aj úprava inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy. Ide o
všeobecnú úpravu vo všeobecnom predpise upravujúcom občianskoprávne vzťahy, t.j. o úpravu ktorá
všeobecne platí tak pre režim spotrebiteľských ako aj nespotrebiteľských vzťahov. To znamená, že pri
aplikácii tejto úpravy na režim spotrebiteľských vzťahov a spotrebiteľských zmlúv nemožno mechanicky

vychádzať len z tejto všeobecnej úpravy, ale je nevyhnutné prihliadať na osobitnú zákonnú úpravu
pre tieto vzťahy, jej účel (ktorým je najmä ochrana spotrebiteľa) a špecifiká, keďže nebolo medzi
stranami sporné a nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že zmluvou bol založený občianskoprávny
spotrebiteľský vzťah.

43. Podľa § 551 ods.1 až 3 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s
ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

44. Citované ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka teda výslovne umožňuje zabezpečiť
uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov. Predpokladá sa pritom písomná dohoda, t.j. písomne zachytený stret dvoch skutočne daných,
slobodných, vážnych, určitých a zrozumiteľných prejavov vôle. Aj pre túto dohodu platia všeobecné

ustanoveniaObčianskehozákonníkaoprávnychúkonoch(§34anasl.Občianskehozákonníka).Právny
úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmenealebozánikutýchprávalebopovinností,ktoréprávnepredpisystakýmtoprejavomspájajú.Podľa
§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

45. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez
vôle preto niet ani právneho úkonu. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá so žalobkyňou
je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o
určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom

zákazníkov (spotrebitelia ) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje
obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený
na predtlačených tlačivách (tak ako je tomu aj v súdenej veci), spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve
odmietnutie návrhu zmluvy ako celku.

46. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie teda musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právnehoúkonu znamená. Výslovne to zákonodarca vyjadril v zákone č.102/2014 Z.z. novelizujúcom zákon
č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konkrétne v jeho § 5a keď s účinnosťou od 1.5.2014 priamou
normatívnou úpravou nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo

spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho
alebo inej osoby, s výnimkou prípadu jej uzavretia vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol
poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Aj z dôvodovej správy k tejto zmene
vyplýva, že zákonodarcu k tejto zmene viedlo zistenie, že všeobecná úprava v Občianskom zákonníku
nevyžadujúca schválenie súdom, kde stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho vytvára

výraznú nerovnováhu medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je potrebné
túto nerovnováhu korigovať. Vzhľadom na už uvedenú argumentáciu súdu o potrebe preukázania
existencie skutočne danej, slobodnej vôle spotrebiteľa „uzatvárajúceho“ takúto dohodu o zrážkach zo
mzdy pri posudzovaní ktorej ako interpretačné pravidlo môže podporne slúžiť aj právna úprava účinná
od 1.5.2014 je totiž nutné konštatovať, že zakotvenie dohody o zrážkach zo mzdy do úverovej zmluvy sa
v posudzovanej veci zjavne udialo len z vôle veriteľa bez akejkoľvek možnosti žalobkyne túto dohodu zo

zmluvy vylúčiť a uzavrieť zmluvu o úvere aj bez takejto „dohody“. Formulár zmluvy neponúka možnosť
pre vyjadrenie klienta či s týmto predformulovaným „vyhlásením“ súhlasí či nesúhlasí. Zo zmluvy a
spôsobu umiestnenia dohody o zrážkach zo mzdy v nej je zrejmé, že veriteľ vlastne vopred vnútil
(pripraveným predtlačeným tlačivom) konajúcej osobe - žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol
v danom okamihu v hlavnej sfére jej záujmu a to uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ako

to vyplýva z predtlače zmluvy o úvere, konajúca osoba - žalobkyňa sa súčasne jedným a tým istým
podpisomnapredmetnejlistinepodpísalaajpodtúčasť,ktoroumalodôjsťkdohodeozrážkachzomzdy,
keďže ak chcela dostať úver, inú možnosť ani nemala. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave
veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve,

ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo
inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva,
že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok zo zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že táto dohoda v podobe akú má v tu posudzovanej veci
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
čo ju ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve robí takisto absolútne neplatnou podľa §
53 ods.1 a 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase jej uzavretia. Dohoda má navyše základ v
konaní rozpornom s dobrými mravmi. Jednostranne vnútené ustanovenie o dohode o zrážkach zo

mzdy splývajúce s ostatnými podmienkami zmluvy bez vysvetlenia možných dôsledkov tejto dohody
spočívajúcich v možnosti veriteľa bez súdnej kontroly na základe vlastnej predstavy o výške dlhu
siahnuť na príjmy, t.j. základné živobytie spotrebiteľov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O tom,
že dohodou uzavretej v takejto forme sa vytvára výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa nemožno vôbec polemizovať, keďže aj sám zákonodarca to v dôvodovej

správe k zákonu č.102/2014 Z.z. výslovne uviedol ako hlavný dôvod zmeny právnej úpravy s účinnosťou
od 1.5.2014. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku. Na
zdôraznenie argumentácie možno odkázať na písomné pripomienky Európskej komisie vo veci C-30/12,
I. A., F.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej
právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných
podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra

1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa
týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje
vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej
dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku
článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné

opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Formulácia Dohody o
zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú
obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale
priamosozákonom.Prezáversúdubolorelevantné,žespornádohodavzhľadomnajejosobitnývýznambola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje
siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, ktoré sú neprijateľné.

47.PokiaľidezmluvnúpodmienkuvZmluveoúveredostupnápôžičkač.XXXXXXXXXX,zXX.XX.XXXX
uvedenú v časti [2] Zmluva o úvere, bod 5] v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s
rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10. II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient
berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou

na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní.“ Tu treba spomenúť, že rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o
právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je
delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Nejde
o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, nakoľko sa spotrebiteľ vzdáva svojich práv, vyjadriť
nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie. (pozn.: predmetná

zmluvná podmienka bola opakovane určená za neprijateľnú voči žalovanému ešte pod obchodným
menom Poštová banka, a. s., viď napr. rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/198/2019, zo
14. 08. 2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn 16CoCsp/13/2020, z 31.05. 2021,
alebo rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 16Csp/73/2020, zo 06. 10. 2020, potvrdený rozsudkom
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 19CoCsp/55/2020, z 10. 06. 2021).

48. Ako ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku možno posúdiť aj zmluvnú podmienku v Zmluve o úvere
dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, z XX.XX.XXXX uvedenú v Obchodných podmienkach pre úver
dostupná pôžička účinných od X.X.XXXX, a to v článku 5 - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok
a zabezpečenie, bod 5.6, v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez

ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa
Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V
prípadeviacerýchpohľadávokBankyvočiKlientovisaplatbyKlientazapočítavajúnajskôrnapohľadávku
skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom
osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom

peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je
oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich
vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“, nakoľko aj pri tejto podmienke sa spotrebiteľ
ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za
ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu

znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať
zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takého vzťahy je charakteristické,
že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na
zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti
spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou

neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu
práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka
je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa
spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Táto zmluvná podmienka poskytuje
žalovanému ako dodávateľovi úveru možnosť započítavať platby spotrebiteľa na iný účel, akým je

splatenie istiny tohto úveru, a bez ohľadu na jeho vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený
vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, pokiaľ ide o započítavanie platieb na predmetný úver, keďže
umožňuje žalovanému postupovať nepredvídateľne a započítavanie platieb sa tak stáva pre spotrebiteľa
netransparentné. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán,vneprospechspotrebiteľaajetedavrozpores

generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). Na podporu argumentácie viď rozsudky Okresného súdu Prešov
sp. zn. 19Csp/19/2022 zo dňa 19.9.2023, sp. zn. 8Csp/1/2023, zo dňa 27.4.2023, sp. zn. 17Csp/96/2022
zo dňa 18.8.2023, rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6Csp/26/2024, rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 22CoCsp/23/2024.
49. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, z

XX.XX.XXXX uvedenú v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička účinných od X.X.XXXX,
a to v článku 6 - Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4, v znení: „ V
prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, 12/13 Banka je oprávnená úročiť
nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenejv Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku
Klienta voči Banke.“, táto zmluvná podmienka bola opakovane súdmi vyhodnotená ako neprijateľná,
napríklad aj rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/1/2023 zo dňa 27.4.2023, pričom niet

dôvodu od právneho posúdenia veci uvedeným súdom sa odkloniť. Na podporu argumentácie viď tiež
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19CoCsp27/2021 zo dňa 27.1.2022, ktorý sa týkal tiež
žalovaného a obsahovo obdobnej zmluvnej podmienky a tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 22CoCsp/23/2024.
50. Aj zmluvná podmienka v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, z XX.XX.XXXX

uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička účinných od X.X.XXXX, a to v článku
8 - Oznamovacia povinnosť, doručovanie, bod 8.1 v znení: „ Klient je povinný oznámiť Banke všetky
zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, najmä týkajúce sa jeho osobných údajov, kontaktnej adresy,
zamestnávateľa, niektorého z telefónnych čísiel uvedených v ZoÚ a bankového spojenia, a to do 15
dní od takejto zmeny. Klient je ďalej povinný oznámiť Banke okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť
jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené konkurzné alebo exekučné konanie

týkajúce sa jeho majetku. Klient zodpovedá za škody, ktoré Banke vzniknú v dôsledku nesplnenia
týchto povinností. V prípade nesplnenia si povinnosti Klienta podľa tohto bodu OP je Banka oprávnená
účtovať Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku, pričom zaplatením tejto zmluvnej
pokuty nie je dotknutý nárok Banky na náhradu škody.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Aj
táto zmluvná podmienka bola už vyhlásená za neprijateľnú a to napríklad rozsudkom Okresného súdu

Prešov sp. zn. 9Csp/74/2022 zo dňa 28.11.2022, pričom aj v tomto prípade z dôvodu hospodárnosti
na uvedené rozhodnutie stotožniac sa s ním odkazuje, pričom žalovaný nepreukázal, aby sa nejakým
spôsobom vytýkané neprijateľné zmluvné podmienky v priebehu úverového vzťahu snažil odstrániť.(viď
tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/23/2024).

51. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, z
XX.XX.XXXX uvedenej v Sadzobníku poplatkov - účinnosť od XX. XXXXXXXXX XXXX, a to v článku
Úvery pre obyvateľstvo, časť dostupná pôžička, v znení: „ 10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96
€ 11. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €“ súd uvádza, že aj táto opäť naoktrojovaná
veriteľom umožňuje uložiť spotrebiteľovi neprimerané plnenie v nepreukázanej výške nákladov za

spomenutéupomienkyamápredovšetkýmzaúlohusankcionovaťvuvedenejvýškespotrebiteľa,pričom
okrem zákonnej sankcie mu pridáva aj ďalšie sankcie za omeškanie bez toho, aby sa spotrebiteľka v
tomto prípade podieľala na príprave zmluvnej podmienky. Viď tiež rozsudok Okresného súdu Prešov
sp. zn. 8Csp/1/2023 zo dňa 27.4.2023 a rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 32 Csp/148/2020 a
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/23/2024.

52. Aj posledná žalobkyňou namietaná zmluvná podmienka v Zmluve o úvere dostupná pôžička č.
XXXXXXXXXX, z XX.XX.XXXXuvedená v Sadzobníku poplatkov - účinnosť od XX. XXXXXXXXX XXXX,
a to v článku Úvery pre obyvateľstvo, časť dostupná pôžička, v znení: „ 16. Porušenie informačnej
povinnosti klienta v zmysle obchodných podmienok - zmluvná pokuta 33,19 €.“je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, keďže jednak nebola individuálne dojednaná a je upravená v neprospech
spotrebiteľa, nijakým spôsobom spotrebiteľom ovplyvniteľná. V tomto prípade nepochybne písomná
dohoda absentuje, zmluvná pokuta bola uvedená len v Sadzobníku poplatkov a navyše bola stanovená
za porušenie informačnej povinnosti klienta v zmysle OP, ktoré však vôbec nie sú konkretizované
a dokonca ani v samotných OP nie sú uvedené žiadne informačné povinnosti klienta, OP obsahuje

len oznamovacie povinnosti. Vôbec teda nie je zrejmé aké povinnosti klienta- ich nedodržanie má
byť sankcionované. Nepochybne teda aj táto zmluvná podmienka spĺňa všetky atribúty neprijateľnej
zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. (zároveň táto podmienka už tiež
bola vyslovená za neprijateľnú, viď napríklad rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
4Csp/24/2024.

53. Podľa ust. § 107 ods. 1,2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

54. Podľa ust. § 100 ods. 1,2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110 OZ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkouvlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.
55. Čo sa týka námietky premlčania, tu žalovaný svoju argumentáciu smeroval k bezdôvodnému

obohateniu, ktoré nie je predmetom tohto konania. Súd teda nevidí dôvodnosť tejto námietky zo
strany žalovanej, pretože v tomto konaní sa žiadneho finančného, ani majetkového plnenia žalobkyňa
nedomáha. V spore o neprijateľnosť zmluvnej podmienky sa nemôže žalovaný, ktorý je v postavení
veriteľa, procesne brániť námietkou premlčania. V tomto prípade ide o určovaciu žalobu, ktorou sa
žalobkyňa domáhala určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Taktiež sa domáha určenia

neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktorého určenie za daného stavu nepodlieha premlčania, preto
uplatnená námietka premlčania je nedôvodnou (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017
zo dňa 30.01.2019).

56. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. Žalobkyňa bola v súdnom konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal náhradu
trov konania vo výške 100 %. O konkrétnej výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.