Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/193/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201800
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201800.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a

členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: COOP Jednota
Dunajská Streda, spotrebné družstvo, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 790, 929 01 Dunajská Streda, IČO:
00 168 831, právne zastúpený: Michalko Legal s.r.o., so sídlom Suché miesto 47, 900 25 Chorvátsky
Grob, IČO: 50 367 943, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
5952/63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 102406363/2018 zo dňa 29. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2012. O jej výsledku
vyhotovil protokol č. 101964166/2017 zo dňa 14. septembra 2017 (ďalej len „protokol“). Na základe
výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 101518451/2018 zo dňa 7. augusta 2018

(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie
máj 2012 v sume XXX XXX,XX eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet v sume XXX XXX,XX eur a vyrubil
daň v sume XX XXX,XX eur. Predmetná daňová kontrola bola začatá dňa 27. novembra 2015 na
základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 21124806/2015 zo dňa 29. októbra 2015, ktoré bolo doručené
žalobcovi dňa 3. novembra 2015.

2. Vyrubený rozdiel DPH pozostával z nepriznaného práva na odpočet dane z dodávateľských faktúr

v sume XXX XXX,XX eur od dodávateľa Porrima, s. r. o., so sídlom Trenčianska 30, 821 09 Bratislava,
IČO: 46 096 850 (ďalej len „Porrima, s. r. o.“), za nákup tovaru (drogistický tovar, nealkoholické nápoje,
potraviny) v mesiaci máj 2012 v celkovej výške XXX XXX,XX eur.

3. Daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie máj 2012 bolo zistené, že žalobca následne dodal
obstaraný tovar od spoločnosti Porrima, s. r. o. odberateľom do iného členského štátu (Maďarsko),
pričom pri dodaní tohto tovaru si uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného

členského štátu podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Predmetný tovar bol dodaný odberateľovi – Lbis Six Korlátolt
Feleloségu Társaság, so sídlom Huba Vézer utca 8/1/3, 2800 Tatabánya, Maďarsko, IČ pre DPH: A.(ďalej len Lbis Six“). K nákupu tovaru od dodávateľa Porrima, s. r. o. žalobca predložil počas daňovej
kontroly dodávateľské faktúry spolu s dodacími listami.

4. Správca dane k dodávateľovi žalobcu zistil, že v predmetnom zdaňovacom období boli konateľmi
spoločnosti Porrima, s. r. o. maďarskí občania – B. C. (od 11. júla 2011 do 5. marca 2013) a D. E. (od
11. júla 2011 do 14. októbra 2013). Od 14. októbra 2013 bol konateľom spoločnosti občan Rumunska F.
G.. Spoločnosť Porrima, s. r. o. bola založená dňa 2. apríla 2011 so sídlom na adrese Boženy Němcovej
8, Bratislava. Od 8. októbra 2011 do 24. apríla 2017 bolo sídlo spoločnosti na adrese Trenčianska 30,

Bratislava. Od 25. apríla 2017 bolo sídlo spoločnosti na adrese Prievozská 4B, Bratislava. Správca
dane za účelom preverenia dodávok tovaru od spoločnosti Porrima, s. r. o. vykonal dňa 8. marca 2016
miestne zisťovanie na vtedajšej adrese sídla spoločnosti (Trenčianska 30, Bratislava), o čom spísal
úradný záznam č. 102694401/2016 zo dňa 8. marca 2016. Počas miestneho zisťovania správca dane
zistil, že sa na uvedenej adrese nachádza bytový dom s viacerými bytovými jednotkami, pričom na
žiadnom viditeľnom mieste sa nenachádzalo označenie dotknutej spoločnosti. Správca dane následne

zaslal na adresu spoločnosti Porrima, s. r. o. oznámenie o tom, že dňa 6. apríla 2016 opakovane
vykoná miestne zisťovanie. Oznámenie sa vrátilo správcovi dane neprevzaté s poznámkou „adresát
neznámy“. Dňa 6. apríla 2016 správca dane opakovane vykonal miestne zisťovanie na adrese sídla
spoločnosti Porrima, s. r. o., avšak opäť nebol nikto z uvedenej spoločnosti zastihnutý. Je tak evidentné,
že spoločnosť Porrima, s. r. o. po zmene konateľa so správcom dane nekomunikovala a nepreberala si

poštové zásielky. Z informácie získanej od Daňového úrad Bratislava vypláva, že spoločnosť Porrima,
s. r. o. nakupovala tovar, ktorý bol dodaný žalobcovi, od jediného dodávateľa, a to od spoločnosti NEVIA
s. r. o., so sídlom Parková 45, 821 05 Bratislava, IČO: 46 410 953 (ďalej len „NEVIA s.r.o.).

5. Daňový úrad Bratislava ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa dokladov z registračnej pokladne

zaúčtovaných v hlavnej knihe spoločnosti NEVIA s.r.o. bola dodávateľom predmetných tovarov pre
spoločnosť NEVIA s.r.o. spoločnosť WELDER s.r.o., so sídlom Palatínova 61/2, 945 01 Komárno,
IČO: 45 381 704 (ďalej len „WELDER s.r.o.). Konateľ spoločnosti WELDER s.r.o. – Péter László sa
vyjadril, že spoločnosť WELDER s.r.o. nemala a ani nemá žiadne podnikateľské aktivity so spoločnosťou
NEVIA s.r.o. Prevažujúcim predmetom podnikania spoločnosti WELDER s.r.o. bolo opracovávanie kovu

a zámočnícke práce.

6. Daňový úrad Bratislava ďalej uviedol, že konateľ spoločnosti NEVIA s.r.o. H. B. každý deň po pripísaní
platieb od spoločnosti Porrima, s. r. o. vyberal peniaze z účtu a odovzdal ich konateľovi spoločnosti Lbis
Six H. I., ktorý ich v ten istý deň vložil na účet žalobcu. Z uvedenej informácie vyplýva, že H. B. (konateľ

spoločnosti NEVIA s.r.o.) odovzdával peniaze H. I. (konateľovi spoločnosti Lbis Six), ktorý ich následne
vkladal na účet žalobcu ako úhrady faktúr za dodaný tovar.

7. V nadväznosti na vyššie uvedené informácie týkajúce sa obchodných transakcií uskutočnených
medzi spoločnosťou Porrima, s. r. o., a spoločnosťou NEVIA s.r.o. správca dane vykonal dňa 8. marca

2016 miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti NEVIA s.r.o., o ktorom spísal úradný záznam
č. 102694837/2016 zo dňa 8. marca 2016. Počas výkonu miestneho zisťovania správca dane zistil,
že sa na uvedenej adrese nachádza rodinný dom, na poštovej schránke umiestnenej pri bráne do
dvora sa nachádzal zoznam s názvami viacerých obchodných spoločností, pričom obchodné meno
spoločnosti NEVIA s.r.o. na zozname uvedené nebolo. Počas výkonu miestneho zisťovania správcu

dane komunikoval s J. B., ktorý sa predstavil ako majiteľ nehnuteľnosti a vyjadril sa, že na dotknutej
adrese poskytuje služby virtuálneho sídla viacerým spoločnostiam a v prípade, ak spoločnosť nie je
uvedená na zozname umiestnenom na poštovej schránke, znamená to, že s danou spoločnosťou už
nespolupracuje.

8. Ďalšou relevantnou prílohou, ktorú Daňový úrad Bratislava zaslal správcovi dane spolu s odpoveďou
na žiadosť o poskytnutie informácií bol protokol č. 9104404/5/5424209/2013/Dob zo dňa 5. decembra
2013 z daňovej kontroly DPH vykonávanej u daňového subjektu NEVIA s.r.o. za zdaňovacie obdobie
január 2013. V protokole je v súpise kontrolovaných dokladov a písomností predložených ku kontrole
uvedená aj zmluva o prenájme skladu zo dňa 1. decembra 2012 uzatvorená s prenajímateľom GOEXSK

s.r.o., so sídlom Tržničné námestie 4810, 945 01 Komárno, IČO: 35 926 546 (ďalej len GOEXSK
s.r.o.“), predmetom ktorej je prenájom skladov na ul. Bratislavská 34, Šamorín. Počas miestneho
zisťovania správca dane zistil, že na adrese Bratislavská 34, Šamorín sa nachádza starší obytný dom
so štyrmi bytovými jednotkami, za domom sa nachádza menšia okrasná záhrada s garážou a drevenýmprístreškom. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnej adrese sa nenachádzajú priestory vhodné na
uskladnenie väčšieho množstva tovaru.

9. Správca dane si ďalej vyžiadal informácie týkajúce sa bankových účtov, ktoré boli evidované ako
bankové účty, ktoré používala spoločnosť Porrima, s. r. o., v súvislosti so svojou podnikateľskou
činnosťou. Zo zistených skutočností vyplynulo, že spoločnosť Porrima, s. r. o., obchodovala v
preverovanom období len so žalobcom a iných odberateľov v preverovanom období nemala.

10. Správca dane požiadal aj o zaslanie informácií týkajúcich sa bankových účtov, ktoré evidoval
ako bankové účty, ktoré používala spoločnosť NEVIA s.r.o. v súvislosti so svojou podnikateľskou
činnosťou. Zo zistených informácií správcom dane bolo zrejmé, že spoločnosť NEVIA s.r.o. obchodovala
v preverovanom období len so spoločnosťou Porrima, s. r. o., a iných odberateľov v preverovanom
období nemala.

11. Správca dane počas daňovej kontroly zistil, že cena niektorých výrobkov, ktoré žalobca nakupoval od
spoločnosti Porrima, s. r. o., bola niekoľkonásobne vyššia oproti cene, za akú bolo možné tieto výrobky
kúpiť voľne na trhu.

12. Z dôvodu preverenia dodávok tovaru pre odberateľa Lbis Six zaslal správca dane dňa 26. apríla

2016 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) č. 531252/2016 do členského štátu
Maďarsko. Dňa 14. septembra 2016 prijal správca dane odpoveď na predmetnú žiadosť, v ktorej
maďarský správca dane uviedol, že spoločnosti Lbis Six bola registrácia pre DPH zrušená dňa 24.
februára 2014. V spoločnosti Lbis Six bola vykonávaná kontrola DPH za 1., 2. a 3. štvrťrok 2012
z dôvodu nezrovnalostí v systéme VIES (VAT Information and Exchange System). Maďarská daňová

správa zistila, že spoločnosť Lbis Six nakupovala tovar (pracie prášky, energetické nápoje) zo Slovenska
od žalobcu. Spoločnosť Lbis Six predmetné dodávky – nadobudnutie tovaru z iného členského štátu
neuviedla v daňových priznaniach. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Lbis Six bol tovar prepravený
do Maďarska, do miest Györ a Tata. Maďarský správca dane však skonštatoval, že ani jedna z adries nie
je vhodná na skladovanie, keďže sa na adresách nachádzali bytové domy. Tovar nakúpený od žalobcu

dodala spoločnosť Lbis Six rumunskej spoločnosti S. C. Masine Store. Táto rumunská spoločnosť však
v čase obchodovania so spoločnosťou Lbis Six nebola platiteľom DPH, keďže nemala platnú registráciu.
Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Lbis Six, ako aj podľa zistení maďarskej daňovej správy, tovar
nebol prepravený na územie Rumunska, ale do mesta Iža nachádzajúceho sa na území Slovenskej
republiky. Z uvedených informácií vyplýva, že spoločnosť Lbis Six nepriznala a nezdanila nadobudnutie

tovaru, ktorý jej dodal žalobca v kontrolovanom daňovom období. Zároveň z odpovede maďarskej
daňovej správy vyplýva, že tovar, ktorý mal dodať žalobca zo Slovenska do Maďarska, sa vrátil späť
na územie Slovenska.

13. K preprave tovaru (drogistický tovar, nealkoholické nápoje, potraviny), ktorý bol predmetom

preverovania počas daňovej kontroly sa žalobca vyjadril, že pri nákupe tovaru zabezpečoval prepravu
dodávateľ Porrima, s. r. o., na svoj účet, pričom tovar bol prepravovaný do skladových priestorov žalobcu
na adrese Želežničná 81, Okoč. K uvedenému žalobca predložil správcovi dane evidenciu vozidiel,
ktoré vchádzali do areálu skladu v Okoči za obdobie január 2012 až december 2012. Žalobca taktiež
predložil k dodávateľským faktúram od spoločnosti Porrima, s. r. o., dodacie listy, na ktorých boli uvedené

evidenčné čísla vozidiel (ďalej len „EČV“), ktoré mali tovar prepraviť do skladu v Okoči. Ani jedno
z uvedených vozidiel však nebolo zaznamenané v evidencií vozidiel, ktorú predložil žalobca, a ktoré
vchádzali do areálu skladu v Okoči za obdobie január 2012 až december 2012. Správca dane požiadal
o poskytnutie údajov o držiteľoch a vlastníkoch motorových vozidiel, ktorých EČV boli uvedené na
dodacích listoch. Následne, na základe získaných informácií vykonal správca dane miestne zisťovanie

u spoločnosti Merkantil D.S., s.r.o., so sídlom Mliečany 63, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 34 137 491
(ďalej len „Merkantil D.S., s.r.o.“), ktorá bola v roku 2012 vlastníkom preverovaných motorových vozidiel.
Počas miestneho zisťovania správca dane získal vyjadrenie, že spoločnosť Merkantil D.S., s.r.o.
nevykonala prepravu týmito vozidlami tak, ako je to uvedené na dodacích listoch, pričom k tomuto
tvrdeniu boli predložené záznamy o prevádzke vozidiel. Z predložených záznamov vyplynulo, že

predmetné vozidlá v preverovaných dňoch vykonávali prepravu, ale na iných prepravných trasách.

14. Pri predaji tovaru si podľa vyjadrenia žalobcu prepravu zabezpečoval odberateľ Lbis Six na vlastný
účet. V súvislosti s preverením tejto prepravy správca dane vykonal dňa 16. mája 2016 miestnezisťovanie v spoločnosti IMKOTRANS s.r.o., so sídlom Dolnobarská 1117, 930 13 Trhová Hradská, IČO:
44 403 372 (ďalej len „IMKOTRANS s.r.o.“), ktorá bola ako dopravca uvedená na prepravných dokladoch
CMR (Convention Marchandise Routiere). O miestnom zisťovaní správca dane spísal zápisnicu č.

103143935/2016 zo dňa 16. mája 2016. Podľa vyjadrenia konateľa IMKOTRANS s.r.o. sa preprava
v zmysle medzinárodných nákladných listov uskutočnila. Tovar (drogéria, potraviny, energetické nápoje)
bol prepravovaný zo skladových priestorov žalobcu v Okoči do Maďarska. Podľa vyjadrenia konateľa
IMKOTRANS s.r.o., ako aj podľa predložených dokladov, bola preprava tovaru do 31. mája 2012
fakturovaná spoločnosti TAX 4 PROTECTION, s.r.o., so sídlom Cesta Aradských mučeníkov 6019/14,

929 01 Dunajská Streda, IČO: 46 364 196 (ďalej len „TAX 4 PROTECTION, s.r.o.“), ktorej konateľom bol
K. L. I.. Od 1. júna 2012 bola preprava fakturovaná spoločnosti Lbis Six, a to na základe požiadavky K. I..

15. Správca dane tak dospel k záveru, že preverované obchodné transakcie vykonané žalobcom
síce na prvý pohľad navodzujú stav bežných obchodov s predmetným tovarom, v skutočnosti však
išlo o dodanie toho istého tovaru (pravdepodobne opakovane) v nezmenenom stave medzi viacerými

platiteľmi z tuzemska, aj z iného členského štátu. Zároveň, ako bolo počas daňovej kontroly zistené,
dodanie tovaru v rámci tohto reťazca bolo na rôznych stupňoch poznačené podvodom, a to jednak
v tuzemsku, ako aj na území iného členského štátu. Spoločnosť NEVIA s.r.o. deklarovala nadobudnutie
tovaru od subjektov, ktorí jej v skutočnosti tento tovar nedodali, t. j. nevznikla im daňová povinnosť
z dodania tohto tovaru (WELDER s.r.o.). Napriek tomu si spoločnosť NEVIA s.r.o. z nákupu tohto tovaru

odpočítala daň, čím si znížila vlastnú daňovú povinnosť, ktorá jej vznikla dodaním tovaru spoločnosti
Porrima, s. r. o. Zároveň, vzhľadom na to, že spoločnosť NEVIA s.r.o. žiadnych iných dodávateľov
nemala, bolo otázne, od koho tento tovar nadobudla.

16. Na základe už vyššie spomenutého miestneho zisťovania vykonaného v spoločnosti Merkantil D.S.,

s.r.o., správca dane zistil, že vozidlá, ktoré patrili spoločnosti Merkantil D.S., s.r.o. a ktorých EČV uviedla
spoločnosť Porrima, s. r. o., na dodacích listoch, nepriviezli tovar do skladu v Okoči. Keďže spoločnosť
Porrima, s. r. o., uviedla na dodacie listy nesprávne EČV, ktoré mali vykonať prepravu tovaru, bolo
veľmi pravdepodobné, že ona túto prepravu nezabezpečovala. Ak by túto prepravu zabezpečovala,
mala by vedomosť o tom, ktoré konkrétne vozidlá budú tovar prepravovať. Navyše správca dane

mal dôvodné podozrenie, že predmetom dodania medzi subjektami zúčastnenými na preverovaných
obchodných transakciách bol stále ten istý tovar, ktorý sa točil medzi jednotlivými zúčastnenými
spoločnosťami. Dôvodné podozrenie vzbudzovalo najmä to, že (I) predmetom fakturácie bol stále ten
istý sortiment tovarov, (II) nebolo možné identifikovať skutočného dodávateľa tovaru pre spoločnosť
NEVIA s.r.o., nakoľko dodávatelia, ktorých táto spoločnosť označila, popreli dodávky tovaru, (III) tovar

dodaný žalobcom do Maďarska skončil opäť na Slovensku (v meste Iža), pričom nadobúdateľ tovaru
na Slovensku nie je známy, keďže spoločnosť Lbis Six uviedla, že tovar dodala rumunskej spoločnosti
a teda (IV) nie je jasné odkiaľ sa predmetný tovar vzal ani kde skončil. Na dôvažok je potrebné uviesť,
že odberateľ žalobcu (Lbis Six) si nesplnil povinnosti pri nadobudnutí tovaru, nepriznal nadobudnutie
tovaru a neodviedol daň z nadobudnutia tovaru. Zásada neutrality zdanenia pritom predpokladá, že

oslobodeniu od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru v jednom členskom štáte (v štáte odoslania,
resp. začatia prepravy) zodpovedá zdanenie nadobudnutia tohto tovaru v inom členskom štáte (v štáte
určenia, resp. skončenia prepravy).

17. Správca dane medzi najdôležitejšie skutočnosti, podľa ktorých mohol žalobca vedieť, že sa

zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené podvodom uviedol (I) veľkoobchod s predmetným
tovarom nebol hlavnou podnikateľskou činnosťou žalobcu, (II) tovar do svojich maloobchodných
prevádzok nakupoval žalobca od iných dodávateľov, pričom tovar od spoločnosti Porrima, s. r. o.,
bol určený výlučne na veľkoobchodný predaj, (III) dodávateľ – spoločnosť Porrima, s. r. o., bol novo
vzniknutou spoločnosťou, nebol subjektom dlhodobo etablovaným na trhu s predmetným tovarom, (IV)

konateľmi spoločnosti Porrima, s. r. o., boli maďarskí občania, (V) spoločnosť Porrima, s. r. o., nemala
zriadené sídlo, v ktorom by reálne vykonávala svoju ekonomickú činnosť, (VI) taktiež odberateľ Lbis Six
bol novou spoločnosťou, pri ktorej nešlo o spoločnosť dlhodobo obchodujúcu s predmetným tovarom,
(VII) žalobca uviedol, že odberatelia ho oslovili ako prví, pričom je otázne ako sa dozvedeli, že by
im dopytovaný tovar dokázal dodať, keďže jeho hlavnou činnosťou nebol veľkoobchod s predmetným

tovarom, (VIII) žalobca si overoval svojich obchodných partnerov na základe výpisov z obchodných
registrov a prostredníctvom internetového portálu finančnej správy, čo správca dane nepovažuje za
dostatočný a spoľahlivý spôsob vzhľadom na to, že išlo o začínajúcu obchodnú spoluprácu, nových
obchodných partnerov, ktorí na trhu nepôsobili dlhodobo a transakcie, ktoré žalobca uskutočňovals týmito obchodnými partnermi neboli zanedbateľného finančného rozsahu, (IX) žalobca sa nezaujímal
o pôvod tovaru, pritom predmetom dodávok bol aj potravinársky tovar (energetické nápoje, špaldové
nápoje, antioxidačné nápoje, šošovica, fazuľa), (X) správca dane z voľne dostupných internetových

stránok zistil, že cena výrobkov, za ktorú žalobca nakúpil tovar od spoločnosti Porrima, s. r. o. bola
niekoľkonásobne vyššia oproti cene, za ktorú bolo možné tieto výrobky kúpiť bežne na trhu, (XI)
odberatelia uhrádzali faktúry prostredníctvom vkladov v hotovosti na bankový účet žalobcu v slovenskej
banke. To znamená, že konateľ spoločnosti Lbis Six takmer každý deň vycestoval z Maďarska na
Slovensko s hotovosťou približne 100 000 – 120 000 eur, aby uhradil faktúru od žalobcu, (XII) celý

priebeh obchodu vrátane organizácie prepravy tovaru od žalobcu do Maďarska riadil K. L. I., ktorý
objednával tovar a komunikoval s dodávateľom a odberateľmi z pozície ekonomického riaditeľa žalobcu
a zároveň z pozície riaditeľa spoločnosti TAX 4 PROTECTION, s.r.o. zabezpečoval prepravu tovaru pre
odberateľa Lbis Six.

18. Na základe uvedených skutočností správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane

zo sporných faktúr prijatých od dodávateľa Porrima, s. r. o., pretože vo svetle objektívnych skutočností
sa preukázalo, že sa žalobca svojou kúpou a predajom zúčastnil na plneniach, ktoré boli súčasťou
podvodu vo vzťahu k DPH. Zároveň na základe všetkých zistených skutočností je zrejmé, že žalobca
nevenovaldostatočnúpozornosťpreverovaniusvojichobchodnýchpartnerovaneprijalvšetkyopatrenia,
ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že sa svojim plnením nezúčastňuje na plneniach

poznačených podvodom.

19.Vočiprvostupňovémurozhodnutiupodalžalobcaodvolanie,oktoromrozhodolžalovanýrozhodnutím
č. 102406363/2018 zo dňa 29. novembra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že potvrdil
prvostupňové rozhodnutie.

20. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že po oboznámení sa s rozsahom
a dôvodmi odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní tohto rozhodnutia
a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia.

21. K námietke žalobcu k prekročeniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalobca uviedol, že
predmetnú daňovú kontrolu správca dane prerušil v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „daňový poriadok“). V zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej
kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Predmetná daňová kontrola bola začatá dňa 27.
novembra 2015, pričom odo dňa 5. augusta 2016 do 17. júla 2017 bola prerušená. Dňa 19. septembra
2017 bola predmetná daňová kontrola ukončená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti predmetná
daňová kontrola bola vykonaná v lehote najviac jeden rok odo dňa jej začatia.

22. Na základe všetkých zistení závery správcu dane boli v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora
Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) v rozsudkoch vo veci Axel Kittel proti Belgickému kráľovstvu
(C-439/04) a Belgické kráľovstvo proti Recolta Recycling SPRL (C-440/04). Z uvedenej judikatúry SD EÚ
vyplýva, že daňový subjekt musí jednať v dobrej viere, aby sa mohol dovolávať svojho nároku, t. j. práva

na odpočítanie DPH, na ktorý sa judikatúra SD EÚ priamo vzťahuje. Pre daňové subjekty to znamená
venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného
jednania obchodných partnerov nevznikli pochybnosti o tom, že o podvode vedeli, či so zreteľom
k všetkým okolnostiam vedieť mohli. Je totiž v záujme podnikateľského subjektu, aby so zreteľom na
minimalizáciu podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri

uzatváraní obchodných kontraktov (zvlášť so značným finančným dopadom) sa v rámci možností snažil
dbať na bezproblémovosť obchodných partnerov.

23. Ako vyplýva z judikatúry SD EÚ zdaniteľnej osobe môže byť zamietnutý nárok na odpočítanie
dane, avšak musí byť s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázané, že platiteľ, ktorému bol

dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca nárok na odpočet dane, vedel alebo mal vedieť,
že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho
subjektu [rozsudky Mahagében Kft proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó
Főigazgatósága (C-80/11) a Péter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-alföldi Regionális AdóFőigazgatósága (C-142/11)]. Platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje
na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí pre účely smernice Rady 2006/112/
ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica

Rady EÚ 2006/112/ES") považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má
alebonemáprospechzopätovnéhopredajatovarualeboposkytnutiaslužiebvrámcinímuskutočnených
zdaniteľných plnení na výstupe.

II. Správna žaloba

24.Včaspodanoužalobousažalobcadomáhalzrušeniarozhodnutiažalovanéhoakoajprvostupňového
rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie.

25. Žalobca namietal tvrdenie žalovaného, že bol súčasťou podvodného reťazca, a že vedel, resp. mohol
vedieť, že sa svojim plnením zúčastňuje na podvodnom plnení, ktoré však v skutočnosti nikdy nenastalo.

V intenciách článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nemôže správca dane touto podmienkou
argumentovať nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Disproporciou názorov medzi platiteľom dane a
správcom dane sa zaoberal aj SD EÚ v rozsudku Péter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-
alföldi Regionális Adó Főigazgatósága (C-142/11) kde skonštatoval, že platiteľovi DPH nemôže správca
dane odmietnuť právo na odpočítanie dane z dôvodu, ktorý nastal mimo zdaniteľnej osoby, ktorá si toto

právo uplatňuje, ak táto už splnila podmienky podľa § 49 daňového poriadku. Závery, z ktorých vychádza
žalovaný spolu s prvostupňovým orgánom tak nemôžu obstáť.

26. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo
dňa 31. mája 2018, podľa ktorého určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom

subjekte, a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremene nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený, aby nemohli vzniknúť akékoľvek pochybností o jeho realizácií v budúcnosti. Najvyšší súd

Slovenskej republiky tak skonštatoval, že v žiadnom prípade nemožno žalobcovi dávať na ťarchu zánik
dodávateľskejspoločnostianinekontaktnosťjehoprávnehonástupcu.PodobnejudikovalajNajvyššísúd
Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/10/2016 zo dňa 28. marca 2018, kde uviedol, že
skúmanieúčeluprijímaniazdaniteľnýchplneníplatiteľomDPHjeprvoradéapodstatné,pričomprijímanie
takýchtoplnenínazákladeneplatnéhoprávnehoúkonu,nemánavzniknárokunaodpočetDPHvýznam.

Neplatnosť právneho úkonu by bola významnou skutočnosťou v prípade, ak by si obchodní partneri
navzájom vrátili vzájomné plnenia, čo by bolo podkladom na vykonanie opravy základu dane.

27. Žalobca vyvíja svoju činnosť dlhodobo od roku 1953, pričom je zapísaný v obchodnom registri ako
družstvo. V doterajšej svojej činnosti nemal žiadne problémy, riadne uhrádzal všetky daňové povinnosti

ako aj svoje povinnosti voči ostatným štátnym subjektom i obchodným partnerom. O tom svedčí samotná
skutočnosť, že ani daňový úrad ho nepokladal za rizikový subjekt. Nadmerné odpočty DPH za jednotlivé
obdobia mu boli vrátené bez predchádzajúcej kontroly. Táto skutočnosť svedčí o tom, že aj v tomto
prípade za uvedené obdobie došlo k vráteniu nadmerného odpočtu DPH, ktorý bol aj v skutočnosti
vyplatený. K začatiu daňovej kontroly došlo až 27. novembra 2015, a to za obdobie roku 2012, čo je síce

právom žalovaného, avšak jedná sa o neobvyklú kontrolu, pretože oprávnenosť vrátky DPH sa zisťuje
pred jej samotným vrátením, čo je obvyklý zákonný štandard a nie tri roky po vyplatení. Začatie daňovej
kontroly bolo podľa žalobcu podmienené zisteniami prvostupňového orgánu po vykonaní kontroly u
daňových subjektov, a to spoločnosti PORRIMA, s. r. o. a NEVIA s.r.o., kde boli zistené nedostatky,
pričom došlo k zmenám v osobách konateľa a zmene sídla.

28. Samotný prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí uznal, že v rámci výkonu daňovej kontroly
na preverenie dodávok tovaru jeho prepravy a pôvodu zistil, že preverované obchodné transakcie
vykonávané žalobcom navodzujú stav bežných obchodov s predmetným tovarom, avšak vzápätí
skonštatoval, že v skutočnosti išlo o dodanie toho istého tovaru, pravdepodobne v nezmenenom stave

medzi viacerými platiteľmi z tuzemska alebo z iného členského štátu. Na takéto konštatovanie však
nemal ani jeden dôkaz, pretože ako ďalej uviedol, daňovému úradu boli predložené tak ako to vyžaduje
§ 51 Zákona o DPH všetky potrebné doklady, a to faktúry ako aj evidencia DPH za príslušné zdaňovacie
obdobie, daňové priznania a súhrnné výkazy.29. Reálnosť plnenia žalobca preukázal jednoznačne, a to nákupom tovaru spolu s dodacími listami,
dovoz tovaru prepravou motorovými vozidlami a k tomu pripojenými CMR dokladmi. Tovar bol

prepravovaný a vyložený v skladových priestoroch žalobcu, a to v jeho priestoroch Železničná 1, Okoč.
Tento tovar prebrali riadne skladníci, uskladnili ho v týchto priestoroch, o čom títo zamestnanci žalobcu
chceli vypovedať, avšak žalovaný, resp. prvostupňový orgán ich nevypočul. V záujme transparentnosti
na pokyn zodpovedných zástupcov žalobcu tovar bol vyskladnený. Následne tento tovar bol opätovne
naložený na dopravu, o čom svedčia výpovede svedkov. Tovar bol naložený a vyložený u obchodného

partnera v Maďarsku, o čom svedčia CMR doklady z prepravy a podpis odberateľa, že tovar riadne
prevzal na doklade CMR. Tovar bol riadne zaplatený, o čom svedčia bankové výpisy. Za podstatné
v tomto smere považuje samotnú skutočnosť, že pri preberaní tovaru odberateľom bola vykonávaná
fyzická kontrola dodaného a vyskladneného tovaru pozostávajúca z kontroly kvantity a kvality dodaného
a odobratého tovaru, pričom rozdiely sa riešili dobropisom, o čom svedčia listinné doklady. V prípade,
ak by sa tovar nedodával a neodoberal, tak by takéto kontroly sa nevykonávali.

III. Vyjadrenie žalovaného

30. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15. apríla 2019 zhrnul priebeh administratívneho konania
a žiadal podanú správnu žalobu zamietnuť.

31. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2009 zo
dňa 6. júla 2010, v odôvodnení ktorého sa poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva,
a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre
riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať

vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky
pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne
štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na
podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti

údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6
daňového poriadku oprávnené. Za tejto situácie bol daňový subjekt zaťažený dôkazným bremenom v
zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a mal povinnosť predložiť správcovi dane niektorý z dôkazných
prostriedkov, ktorých prípustný rozsah je uvedený v § 24 ods. 4 daňového poriadku, a to už počas
daňovej kontroly.

32. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie a oslobodenie
od dane, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má na to právny nárok. Rovnako je tomu aj
v prípade uplatňovania akejkoľvek daňovej výhody, či úľavy z platenia daní. Preukázať to môže len
na základe nespochybniteľných dôkazov, preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok

pre priznanie uplatneného nároku. Ak daňové orgány spochybnia deklarované zdaniteľné obchody,
je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok.
Akýkoľvek právny nárok možno priznať len za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok.
Podľa žalovaného správca dane rozhodol v súlade so zákonom o DPH, ak dodatočne vyrubili žalobcovi
rozdiel DPH, v prípade nepreukázania skutočnosti, že boli splnené zákonom stanovené podmienky

pre priznanie uplatneného odpočítania podľa § 49 zákona o DPH a oslobodenia od dane podľa § 43
zákona o DPH, čo vedie k záveru, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane. Posudzujúc
vec z hľadiska daňového práva nie je možné priznať žalobcovi právny nárok, ak nepreukázal splnenie
zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu
EU. Relevantným pre daňové orgány je preukázanie nesplnenia týchto zákonných podmienok a nie

dôvodov, prečo tomu tak je. Daňové orgány daňovou kontrolou, ale aj následne vo vyrubovacom konaní
v procese dokazovania zisťujú, alebo preverujú základ dane, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Bolo povinnosťou daňového subjektu počínať
si v obchodných vzťahoch opatrne, s primeranou obozretnosťou, mal si preveriť svojho obchodného
partnera, t. j. daňový subjekt v Maďarsku. Je vecou žalobcu ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich

obchodných partnerov. Z rozsudkov SD EÚ Mahagében Kft proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-
dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága (C-80/11) a Péter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal
Észak-alföldi Regionális Adó Főigazgatósága (C-142/11) vyplýva, že SD EÚ predpokladá obozretnosť
daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, ubezpečiť sa o zákonnomkonaní (dodržiavaní daňových povinností) obchodného partnera. Na základe objektívne zistených
skutočností bolo preukázané nesplnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie uplatneného
oslobodenia od dane, a to nedodanie tovaru do iného členského štátu, ktoré je preto evidentne

neoprávneným, na čo musel správca dane adekvátne reagovať, čo vyústilo do vydania napadnutého
rozhodnutia.

33. Takýto záver je aj v súlade s rozsudkom SD EÚ Mecsek-Gabona Kft proti Nemzeti Adó- és
Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága (C-273/11), v zmysle ktorého článok 138

ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa zamietlo
priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci spoločenstva, ak sa s ohľadom
na objektívne skutočnosti preukáže, že predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v
oblasti dokazovania. To, že žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné,
relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku, znamená
v podstate neunesenie dôkazného bremena ním samotným na preukázanie skutočností, ktoré majú

vplyv na správne určenie dane. Žalovaný má za to, že k zamietnutiu priznania práva na oslobodenie od
dane v prípade intrakomunitárneho obchodu postačuje, ak predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu
boli uložené v oblasti dokazovania (z dôvodov vyššie uvedených nepostačuje len ich formálne splnenie),
t. j. ak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti ním uplatneného nároku.

34. V súvislosti s dôkaznými prostriedkami, ktoré možno vyžadovať od dodávateľa na preukázanie
splnenia podmienok na odpočítania a oslobodenie intrakomunitárneho dodania tovaru od DPH, SD EÚ v
rozsudku Traum EOOD proti Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno osiguritelna praktika“ Varna pri
Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite (C-492/13) uviedol, že prináleží členským
štátom stanoviť podmienky, za akých oslobodia od DPH intrakomunitárne dodania s cieľom zabezpečiť

správne a jednoduché uplatnenie týchto odpočítaní dane a oslobodení a zabrániť podvodu, daňovému
úniku alebo prípadnému zneužitiu. Tiež uviedol, že pri výkone svojich právomocí členské štáty musia
dodržiavať všeobecné právne zásady, ktoré sú súčasťou právneho poriadku EÚ, najmä zásady právnej
istoty a proporcionality.

35. Žalovaný taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že ho účelovo obvinil z podvodu na dani a
jeho vedomosť o podvode založil iba na domnienkach, hypotézach a absurdnostiach. Žalovaný
opätovne uvádza, že v priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly správca dane vykonal rozsiahle
preverovanie, dôkladne vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že preverované obchodné
transakcie vykonané žalobcom síce na prvý pohľad navodzujú stav bežných obchodov s predmetným

tovarom, v skutočnosti však išlo o dodanie toho istého tovaru (pravdepodobne opakovane) v
nezmenenom stave medzi viacerými platiteľmi z tuzemska, aj z iného členského štátu. Zároveň, ako
bolo počas daňovej kontroly zistené, že dodanie tovaru v rámci tohto reťazca bolo na rôznych stupňoch
poznačené podvodom, a to jednak v tuzemsku, ako aj na území iného členského štátu. Zároveň v
rozhodnutí správca dane ako aj žalovaný podrobne uviedli skutočnosti, na základe ktorých žalobca

mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené podvodom.

36. Žalovaný poznamenal, že k priznaniu nároku môže dôjsť len za podmienky, že sa zdaniteľný
obchod reálne uskutoční tak ako to vyplýva z predmetnej fakturácie medzi dotknutými subjektami, čo
v predmetnom prípade nenastalo. Tak ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí uvedený obchod

bol účelový v rámci reťazca firiem s cieľom odčerpať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Uvedené správca dane preukázal zisteniami v rámci daňovej kontroly - daňový subjekt Lbis Six nepriznal
a nezdanil nadobudnutie tovaru, ktorý mu dodal žalobca v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach.
Zároveň z odpovede maďarskej daňovej správy vyplýva, že tovar, ktorý dodal žalobca zo Slovenska do
Maďarska, sa vrátil späť na územie Slovenska, t. j. boli zistené nezrovnalosti ohľadom prepravy tovaru.

IV. Replika žalobcu

37. V replike zo dňa 2. mája 2019 žalobca uviedol, že správca dane nespochybnil fyzické dodanie tovaru,
ale napadnuté rozhodnutie založil na tom, že medzi platiteľmi bol dodávaný ten istý tovar v nezmenenom

stave a opakovane, teda išlo o podvod typu kolotoč, a že dôkazy, ktoré správca dane vykonal, majú
objektívne preukazovať, že žalobca sa na podvode zúčastnil, resp. o ňom vedel alebo musel vedieť.
Správca dane teda nárok na odpočítanie dane žalobcovi dodatočne odoprel nie preto, že tovar nebolfyzicky dodaný, ale z dôvodu, že žalobca sa zúčastnil na podvode, resp. o ňom vedel alebo musel vedieť,
čo majú objektívne preukazovať dôkazy, ktoré správca dane vykonal.

38. Žalovaný taktiež skonštatoval, že daňovým úradom vôbec nejde o to, čo sa v konkrétnom prípade
stalo, keďže sledujú iba jeden ciel, a to vybrať daň za každú cenu od subjektu, u ktorého sú na to
najlepšie predpoklady s ohľadom na jeho majetkové pomery. Daňové úrady všetky argumenty daňových
subjektov úplne ignorujú a zámerne prehliadajú fakt, že do reťazového obchodu možno zapojiť v
podstate akúkoľvek spoločnosť bez toho, aby o tom vedela. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo by primerane

rozumovo vyspelý človek riskoval majetok svojej spoločnosti tým, že by ju vedome zapojil do reťazového
obchodu so spoločnosťami, ktoré medzi sebou uskutočňujú fiktívne obchody, ktorých jediným cieľom je
podvádzať na dani.

39. Žalovaný na repliku žalobcu nereagoval.

V. Relevantná právna úprava

40. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou
osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba,

ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je
zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte
a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

41. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

42. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo
zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

43. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu; ak platiteľ
nemá faktúru, môže uplatnenie práva na odpočítanie dane preukázať aj iným hodnoverným dokladom

osvedčujúcim nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a vznik daňovej povinnosti
pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v príslušnom zdaňovacom období, d) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom
je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

44. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022
Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022
Z. z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v

ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre
a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 1S/193/2018 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/193/2018.

45. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015

Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci bez
nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 24. septembra 2025, keďže boli splnené
podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa § 107 SSP.VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

46. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu

verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté
rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo
stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP).

47. Predmetom tohto konania je rozhodnutie, ktoré je výsledkom daňovej kontroly vykonanej u

žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2012 až december 2012, z ktorej bol vyhotovený Protokol č.
101964166/2017 zo dňa 14. septembra 2017. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane neuznal
žalobcovinároknaodpočítaniedanezfaktúrprijatýchodtuzemskéhododávateľaPorrima,s.r.o.,vyrubil
rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012 v sume XXX XXX,XX eur, t. j. nepriznal nadmerný
odpočet v sume XXX XXX,XX eur a vyrubil daň v sume XX XXX,XX eur za nákup tovaru z dôvodu,
že podľa správcu dane k deklarovanému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a jeho dodávateľom

nedošlo tak, ako tvrdil žalobca.

48. Správny súd na ustálenie rozsahu preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu
dane v rozsahu žalobných bodov považuje za potrebné ozrejmiť, že sa bude zaoberať len žalobnými
bodmiuvedenýmivžalobedoručenejsprávnemusúdudňa17.decembra2018aniedôvodmiuvedenými

v doplnenej žalobe zo dňa 20. februára 2019, doručenej správnemu súdu dňa 22. marca 2019,
pretože žalobca po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby rozširoval žalobu o ďalšie žalobné
body. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 12. decembra 2018, kedy aj nadobudlo
právoplatnosť. Posledným dňom dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie správnej žaloby bol 12.
február 2019, do kedy mohol žalobca rozširovať rozsah správnej žaloby o ďalšie žalobné body. Keďže

žalobca kvalitatívne rozšíril žalobu podaním zo dňa 20. februára 2019 (teda osem dní po uplynutí lehoty
na podanie správnej žaloby) a rozšírenie žaloby doručil správnemu súdu až dňa 25. marca 2019, urobil
takpouplynutízákonnejlehotyavzhľadomnakoncentračnúzásadusasprávnysúddôvodmiuvedenými
v rozšírení žaloby už nezaoberal (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/24/2010).

49. Napriek tejto skutočnosti však správnemu súdu nedá marginálne neuviesť, že žalobca pri tak
závažnej námietke uvedenej v rozšírení žaloby a týkajúcej sa vylúčenia zamestnanca správcu dane,
ktorý mal participovať na daňovej kontrole, ani len neuviedol meno konkrétneho zamestnanca a
konkrétne dôvody, ktoré podľa žalobcu odôvodňovali jeho vylúčenie z výkonu daňovej kontroly. Nestačí

len odkázanie na ustanovenie daňového poriadku. Správny súd prízvukuje, že vo všeobecnosti nie je
jeho úlohou vyhľadávať za žalobcu dôvody žaloby a potvrdzuje to aj konštantná judikatúra Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (napr. R 58/2001, ZSP 5/2005).

50. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými

hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej
súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných
povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú
úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,

pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

51. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie

skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo
strany správcu dane, že "daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno". Daňový subjekt vyčerpá vlastné
dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru
a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitéhododávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a
jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú
samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou

podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods.
1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu
na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského
reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol
vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom

platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15. marca 2011,
rozsudky SD EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond
House).

52.Subjekty,ktoréprijmúvšetkyopatrenia,ktoréjemožnédôvodneodnichpožadovaťnazabezpečenie,
aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo

iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že
stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04,
C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v
rozpore s právom Európskej únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom

podvode (rozsudky zo dňa 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto
Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25).
Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená
pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je
súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na

odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta
Recycling, bod 61).

53. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je
zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, keď znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou

požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. V záujme
predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov,
je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by
mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 ObZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti
ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej

pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania
väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych
konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (napríklad uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 104/2012-89 zo dňa 1. marca 2012, rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/25/2011 zo dňa 27. októbra 2011, sp. zn.

4Sžf/25/2011 zo dňa 13. septembra 2011 a sp. zn. 2Sžf/42/2012 zo dňa 18. apríla 2013).

54. Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c písm. a) prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/
EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu
- spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej

smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v
oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a
k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať
s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný
alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky

opustil územie členského štátu dodania. Skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom
členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je
predmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar
skutočne opustil územie členského štátu dodania, nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na
účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od DPH (rozsudok vo veci C-409/04 Teleos).

55. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej(rozsudok SD EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). Podľa názoru
správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a SD EÚ.

56. Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobe máj 2012 predložil správcovi
dane faktúry vystavené spoločnosťou Porrima, s. r. o., CMR doklady, kúpne zmluvy na tovar a
dodacie listy. Nepredložil však objednávky na potraviny v konkrétnych množstvách, zápisy zo stretnutí
s obchodnými partnermi, na ktorých došlo k objednaniu tovaru, ich prípadné doplnenia, opravy,

komunikáciu s obchodnými partnermi (odberateľmi, dodávateľmi, prepravcami), prípadné reklamácie
tovaru. Žalobca teda hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a
neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré je primárnym predpokladom na uplatnenie nároku na odpočet
DPH. Žalobca takisto nepreukázal, že by došlo k materiálnemu naplneniu pojmu „odoslanie“ tovaru v
rámci Spoločenstva v zmysle právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad vo veci
C-409/04), teda že by existoval dôvod na postup podľa § 43 zákona o DPH. Maďarská spoločnosť

Lbis Six, ako odberateľ žalobcu, nemala skladové priestory, nepriznala dodanie tovaru zo Slovenska od
žalobcu, ani neodviedla daň v Maďarsku z tohto tovaru. Správca dane zistil, že tovar (drogistický tovar,
nealkoholické nápoje a potraviny) nebol následne dodaný rumunskej spoločnosti S.C. Masine Store, ale
skončil opäť na Slovensku v obci Iža. Jednotlivé spoločnosti boli medzi sebou personálne prepojené,
jedna osoba zabezpečovala obchod tak pre žalobcu ako aj jeho odberateľa Lbis Six (K. I.) a zároveň

zabezpečovala dopravu tovaru, iná osoba (H. B.) vyberala peňažné prostriedky z účtu a vkladala ich
spoločnosti Lbis Six (pre ktorú pracoval člen predstavenstva žalobcu K. I.) a vkladala ich na účet žalobcu
ako platbu za údajne dodaný tovar.

57. Správca dane po predložení uvedených listín zo strany žalobcu a po vzniku pochybností o existencii

tovaru, postupoval správne a začal preverovať reálnosť dodania tovaru v rámci svojho dôkazného
bremena. Správca dane správne preveroval dodávateľov žalobcu, pretože riadne označenie dodávateľa
je jednou z náležitostí faktúry a slúži na verifikáciu vierohodnosti faktúry podľa § 71 ods. 1 písm. c)
zákona o DPH. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť NEVIA s.r.o. deklarovala nadobudnutie
tovaru od subjektov, ktorí jej v skutočnosti tento tovar nedodali, t. j. nevznikla im daňová povinnosť z

dodania tohto tovaru (WELDER s.r.o.). Napriek tomu si spoločnosť NEVIA s.r.o. z nákupu tohto tovaru
odpočítala daň, čím si znížila vlastnú daňovú povinnosť, ktorá jej vznikla dodaním tovaru spoločnosti
Porrima, s. r. o. (dodávateľ žalobcu). Zároveň, vzhľadom na to, že spoločnosť NEVIA s.r.o. žiadnych
iných dodávateľov nemala, bolo otázne, od koho tento tovar nadobudla.

58. Správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávku tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť
vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy, ktoré vyvrátia skutočnosti zistené
správcom dane v rámci jeho dôkazného bremena, a ktoré budú svedčiť o tom, že uvedený typ
kontrolovaného zdaniteľného kontraktu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom
sa nijako neodlišovala od ním vykonávaných obdobných obchodov. Správny súd na tomto mieste

poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj
tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti
je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu
činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 ObZ), ale
aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak robí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu

obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 265
ObZ právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom
sú oprávnené (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/54/2017 zo dňa
23. januára 2019).

59. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku opätovne pripomína, že dôkazné
bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte,
pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným smernicou Rady 2006/112/ES je boj
proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004,
Gemeente Leusden a Holin Group, C- 487/01 a C-7/02, Zb. s. I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára

2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom
konaní po tom, čo správca dane nepochybne preukázal účasť žalobcu v podvodnom reťazci, spočívala
na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia
a dôvodnosť odpočtu DPH i dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymidokladmi) a vyvrátil tak zrejmé zistenia daňových orgánov. Žalobca však nepreukázal, že vynaložil a
prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti,
aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, nebude spochybnené.

60. Žalobcovi možno vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 243a ObZ) pri výbere
obchodného partnera. Rovnako je nedostatočné preverovanie svojho obchodného partnera len cez
obchodný register a register správcu dane. Neobstojí ani prípadné tvrdenie žalobcu, že nevedel o
činnosti člena jeho predstavenstva K. I., ktorý popri členstve v predstavenstve žalobcu (v období od 6.

apríla 2011 do 6. apríla 2016) vykonával aj činnosť pre iné obchodné spoločnosti: bol spoločníkom a
konateľom spoločnosti TAX 4 PROTECTION, s.r.o. (v období od 14. októbra 2011 do 20. januára 2015),
a zabezpečoval prepravu tovaru pre maďarského odberateľa Lbis Six. V tomto smere je nevyhnutné
poukázať na zákaz konkurencie upravený v § 65 ObZ (všeobecné ustanovenie) a § 249 ObZ, ktoré sa
týkajú osobitne členov predstavenstva v družstve.

61. Záverom správny súd poukazuje, že Krajský súd v Bratislave už právoplatne rozhodol vo viacerých
veciach rovnakých účastníkov konania, týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia roku 2012 a to:
- vo veci sp. zn. 2S/223/2018 rozsudkom zo dňa 3. júla 2019 vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu august
2012,
- vo veci sp. zn. 2S/222/2018 rozsudkom zo dňa 3. júla 2019 vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu

december 2012,
- vo veci sp. zn. 5S/225/2018 rozsudkom zo dňa 26. apríla 2022 vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu
apríl 2012, pričom správny súd správnu žalobu totožného žalobcu vo všetkých vyššie špecifikovaných
prípadoch zamietol. Rozhodnutia sp. zn. 2S/222/2018 a 6S/223/2018 boli následne predmetom
prieskumu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na základe kasačných sťažností žalobcu, pričom

najvyšší súd v rozhodnutiach sp. zn. 5Sžfk/62/2019 zo dňa 2. júna 2020 a sp. zn. 6Sžfk/62/2019 zo
dňa 20. mája 2020 kasačné sťažnosti žalobcu zamietol. Voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci sp. zn. 6Sžfk/62/2019 zo dňa 20. mája 2019 podal žalobca ústavnú sťažnosť, ktorá
bola rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 144/2021 odmietnutá.

62. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie správny súd dospel k záveru, že konanie aj
rozhodnutie žalovaného sú v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o DPH, bol správne a podrobne
zistený skutkový stav a vec bola správne právne posúdená, preto správny súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP.

63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu,
aby mu nahradil trovy konania. Navyše, žalovaný nebol v konaní právne zastúpený, keďže zamestnáva
zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho v konaní pred súdom zastupujú.

64. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a

§ 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.