Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 10, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Sas/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100289
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Klimekova

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100289.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Klimekovou, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XXX, XXX XX C., právne zastúpeného: JUDr. Michal Feciľak,
advokát, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul.
29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
12.05.2025, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.03.2025
a vec v r a c i a na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, ústredie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou v sociálnych veciach doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 22.05.2025
žalobcažiadalpreskúmaniezákonnostirozhodnutiagenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovne(vďalšom
texte pre zjednodušenie označovaný aj ako „žalovaný“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.05.2025 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo v celom rozsahu zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené
rozhodnutieSociálnejpoisťovneústredieč.XXXXXXXXXXXzodňa04.03.2025(ďalejaj„prvostupňové
rozhodnutie“). Žalobca v podanej správnej žalobe žiadal, aby sú rozhodol tak, že zruší rozhodnutie

žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu
súd priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania.

Administratívne konanie

2. Žalobca dňa 05.02.2025 podal žiadosť o starobný dôchodok.

3. Prvostupňový orgán dňa 04.03.2025 vydal rozhodnutie, ktorým jeho žiadosť zamietol. V odôvodnení
rozhodnutia poukázal na to, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR sp. zn. 55207/2007-1462-2
Z zo dňa 06.11.2007 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 11.09.2007 podľa zákona č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi
zohľadnená doba základnej vojenskej služby od 30.0.1980 do 30.09.1982 v III. pracovnej kategórii,
ako aj doba služobného pomeru od 01.03.1992 do 10.09.2007 v III. pracovnej kategórii. Prvostupňový

orgán s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) uviedol, že žalobcovi nie
je možné dobu výkonu základnej vojenskej služby a dobu služobného pomeru hodnotiť na nárok na
starobný dôchodok. Prvostupňový orgán uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 63rokov a 2 mesiacov, dňa 22.10.2024, nakoľko sa narodil v roku 1961 (podľa § 293fw a prílohy č. 3a
zákona č. 461/2003 Z. z.). K uvedenému dátumu na účely posúdenia nároku na starobný dôchodok
získal 4929 odpracovaných dní, čo je 13 odpracovaných rokov a 184 dní. Prvostupňový orgán uviedol,

že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok, nakoľko ku dňu 22.10.2024 (ku ktorému žiadal
priznanie starobného dôchodku) nezískal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Na nárok na
starobný dôchodok bolo zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení
rozhodnutiapoukázalnaskutkovézisteniaprvostupňovéhoorgánu,podľaktorýchbolžalobcovipriznaný
výsluhový dôchodok od 11.09.2007 (rozhodnutím Colného riaditeľstva SR č. 55207/2007-1462-2 zo dňa
06.11.2007). Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba základnej vojenskej
služby od 30.09.1980 do 30.09.1982 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od 01.03.1992

do 10.09.2007 v III. pracovnej kategórii. Uviedol, že zamestnanie v služobnom pomere colníka nebolo
zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, preto nie je možné v prípade žalobcu aplikovať § 274
zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie. Žalovaný poukázal na to, že zosúladil aplikačnú prax s právnym názorom
NajvyššiehosúduSRtak,žepreposúdeniedôchodkovýchnárokovsazohľadňujeajdobaprofesionálnej

služby zaradená do I. a II. kategórie funkcií a následne sa určí aj suma dôchodku v súlade s čl. 33 ods.
2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (č. 461/1991 Zb.).

Súdne konanie

5. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia, nakoľko argumentácia žalovaného, že práca žalobcu (ako colníka) nebola
zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, z ktorého dôvodu nie je možné zohľadňovať obdobie výkonu
štátnejslužbycolníkaaobdobievýkonuzákladnejvojenskejslužbyprirozhodovaníonárokunastarobný
dôchodok, je v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 (č. 416/1991 Zb.). Žalobca mal za to, že mu

nárok na starobný dôchodok vznikol, nakoľko dosiahol dôchodkový vek, mimo colnej správy odpracoval
13 rokov a 184 dní, v základnej vojenskej službe a v colnej správe odpracoval viac ako 17 rokov. To, že
obdobie výkonu základnej vojenskej služby a služobného pomeru bolo zohľadnené pre vznik nároku na
výsluhový dôchodok nezakladá zákonný dôvod na to, aby nebolo zohľadnené pri rozhodovaní o nároku
žalobcu na starobný dôchodok. Žalobca poukázal na to, že táto otázka bola ustálená aj rozhodovacou

činnosťou Najvyššieho súdu SR, konkrétne v rozsudkoch sp. zn. 10So/59/2014, sp. zn. 7So/138/2011
a sp. zn. 9So/15/2016.

6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Vo vyjadrení
zotrvalnaskutkovýchaprávnychzáverochuvedenýchvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia.Uviedol,

že hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov dosiahnutých počas služobného pomeru sa
podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR vzťahuje len na tých poistencov, ktorým
sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do
I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový
dôchodok, pretože podľa názoru Najvyššieho súdu SR nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do

zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií, nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku.
Zároveň poukázal na to, že právny názor Najvyššieho súdu SR vyplývajúci z rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR, na ktoré poukazoval žalobca, nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nepovažoval túto jeho
argumentáciu za dôvodnú.

7. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu dňa 16.07.2025 zotrval na právnej argumentácii
uvedenej v správnej žalobe. Uviedol, že odôvodnenie žalovaného, podľa ktorého obdobie služobného
pomeru v colnej správne nie je obdobím dôchodkového poistenia, a teda ho nemožno pre účely nároku
na starobný dôchodok zhodnotiť z dôvodu, že už bolo zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok
označil za chybné a diskriminačné. Zároveň tento názor nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona.

Rovnako tiež nezaradenie funkcie colníka do zvýhodnenej I. či II. pracovnej kategórie označil žalobca
ako nezákonné. Uviedol, že zaradenie podľa funkcií upravuje len vek odchodu do dôchodku. Záverom
uviedol, že právny názor, z ktorého žalobca vychádzal bol zovšeobecnený rozhodovacou činnosťou
súdov, pričom z uvedeného jednoznačne vyplýva, že doba služobného pomeru v colnej správe sazhodnocuje na účely starobného dôchodku. Zároveň poukázal príkladmo na rozhodnutia súdov týkajúce
sa obdobnej právnej veci – rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 21Sas/2/2023 zo dňa
20.01.2025, rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-20Sa/11/2022 zo dňa 21.08.2023

8. Žalovanému bola výzva na podanie dupliky doručená dňa 01.08.2025, žalovaný sa k replike žalobcu
duplikou nevyjadril.

9. Podľa § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „SSP“) predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a. o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b. vykonáva dokazovanie,
c. to vyžaduje verejný záujem,
d. je to na prejednanie veci potrebné alebo
e. tak ustanovuje tento zákon.

V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

10. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 10.11.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2
SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §
107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie

pojednávania, žalobca v správnej žalobe nenavrhol vykonať dokazovanie a súčasne nenastal ani jeden
zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.

Právne východiská

11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálne poistenie upravuje rozsah sociálneho poistenia,
právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie
sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho

poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

15. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"),

profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"),
ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a

profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol

dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

18. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.19.Podľa§112ods.1zákonač.461/2003Z.z.dávkasapriznáalebosazvýšiododňa,odktoréhodávka
alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala

v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na
jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej
sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

20. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

21. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a
II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

22. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR
bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol

platnosť 11. januára 1991) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v
tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť,
s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených
podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená,
nepresahuje druhú dávku.

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

23. Súd v rámci preskúmavania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia podrobne preskúmal súdny
spis a administratívny spis žalovaného a po zistení, že správna žaloba bola podaná včas oprávnenou

osobou, pristúpil k súdnemu prieskumu veci v rozsahu podľa § 199 a nasl. SSP.

24. Predmetom konania bol prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
prvostupňového orgánu, ktorými bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku.
V preskúmavanej veci nebolo sporným, že žalobca dosiahol ku dňu 22.10.2024 (teda k dátumu od

ktorého žiadal priznanie starobného dôchodku) dôchodkový vek. Rovnako nebola spornou skutočnosť,
že žalobcovi bol od 11.09.2007 priznaný výsluhový dôchodok. Sporným bolo posúdenie ďalšej
podmienky pre priznanie starobného dôchodku, a to získanie doby 15 rokov dôchodkového poistenia.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný do obdobia dôchodkového poistenia za účelom
posúdeniavznikunárokunastarobnýdôchodoknezapočítaldobuvýkonuzákladnejvojenskejslužby(od

30.09.1980 do 30.09.1982) a dobu služobného pomeru colníka (od 01.03.1992 do 10.09.2007), nakoľko
tieto boli zhodnotené v rámci nároku žalobcu na výsluhový dôchodok, ktorý bol žalobcovi priznaný
rozhodnutím Colného riaditeľstva SR č. 55207/2007-1462-2 zo dňa 06.11.2007, a to od 11.09.2007.

25. Podľa záverov žalovaného, ak žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na

výsluhový dôchodok, obdobie služobného pomeru podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003
Z. z. nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto ho pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť
nemožno.

26. Z právnej úpravy sociálneho poistenia (zákon č. 461/2003 Z. z.) a sociálneho zabezpečenia

ostatných skupín poistencov (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
v znení neskorších predpisov) je zrejmé, že aj keď oba systémy sociálneho poistenia sú založené
na hodnotení dôb poistenia (či už služby alebo zamestnania), osobitný systém poistenia príslušníkov
ozbrojenýchzborovneobsahujeúpravustarobnýchdôchodkov,ktorábyzohľadňovaladobuichpoistenia
v celom rozsahu (teda aj v civilnom zamestnaní), ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov,

sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových
dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby služby poistenca.27. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. plnil
funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ako dávka existujúca

či už samostatne, alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového
veku podľa zákona č. 461/2003 Z. z.. Súd zároveň poukazuje na to, že do 30. júna 2003 boli
príslušníci špecifikovaní v § 1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení
v rámci všeobecného systému sociálneho zabezpečenia bez obmedzenia (§ 6 ods. 1 písm. b/ zák.
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení), po tomto dátume sa policajtom v zmysle § 21 ods. 3

zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2002 Z. z. do doby zamestnania potrebnej na
nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonávali v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nadobudol
účinnosť 1. januára 2004. Z dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z. z. vyplýva záver, že zámerom
zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o
sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované

za výsluhový dôchodok podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z. z. plnili funkciu starobného dôchodku z
osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného
pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom
dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o
sociálnom zabezpečení (poistení).

28. Podľa § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v prípade, ak policajt (v
zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. – aj ozbrojený príslušník finančnej správy)
vykonávalprofesionálnuslužbuvrozsahuzakladajúcomnároknavýsluhovýdôchodok,dobajehoslužby
by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia nemala hodnotiť. Avšak podľa § 39 zákona č.

328/2002Z.z.prevýškuvýsluhovéhodôchodkusanehodnotíceléobdobietrvaniaprofesionálnejslužby,
ale len ukončené celé roky. Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. „zvyškové doby“ nie je týmto
zákonom upravené. Pri posudzovaní spornej otázky je teda v konkrétnom prípade potrebné vychádzať
zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo hodnotené pre
„výšku“ dôchodku v osobitnom systéme, potom takéto obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom

systéme sociálneho zabezpečenia.

29.SúdpodpornepoukazujenarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.7So/138/2011zodňa15.08.2012
(R 83/2013), v ktorom Najvyšší súd vyjadril právny názor k tejto problematike: „Zákon o sociálnom
poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia

a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Z pôsobnosti
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci
ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali
službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového
poistenia, resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však

nemôže mať za následok ich nižšie nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového
systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme. Ustanovenie § 1 ods. 3
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku
na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného
zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek
hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia
vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností
potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie

dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky
dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového
dôchodku,invalidnéhodôchodkualebočiastočneinvalidnéhodôchodkupodľa§40až45a§101zákona
č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku
poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového

poistenia.“

30. Uvedený výklad je konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a je podporený ustálenou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 7So/19/2016 zo dňa04.07.2017; rozsudok sp. zn. 7So/22/2015 zo dňa 28.06.2016 ako aj rozsudok sp. zn. 9So/15/2016 zo
dňa28.02.2018)aNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepubliky(napr.rozsudoksp.zn.9Sk/1/2021
zo dňa 27.06.2022).

31. Ak teda žalovaný rozhodol tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok
podľazákonač.461/2003Z.z.absolútnevylúčilhodnoteniedobyjehopoistenia,ktorézískalvosobitnom
systéme sociálneho poistenia, tak jeho rozhodnutie má za následok, že žalobcovi nebolo zachované
jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

32. Pretože žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej
republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení plní funkciu
starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume
primeranej dobe trvania služobného pomeru, na určenie vzniku nároku a sumy starobného dôchodku
podľa zákona č. 461/2003 Z. z. má žalobca zákonný nárok, aby mu bola do doby zamestnania

započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Suma starobného dôchodku sa následne zníži podľa
článku 33 ods. 2 Dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba
služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Zámerom zákonodarcu bolo
zákonom č. 328/2002 Z. z. zabezpečiť, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku

zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného
dôchodku poistenca, ktorý by mal všetky doby poistenia (zamestnania) hodnotené len vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia.

33. Za nesprávny záver považuje súd aj tvrdenie žalovaného, že žalobcom citované rozsudky

Najvyššieho súdu SR sú aplikovateľné výlučne u tých poberateľov výsluhového dôchodku, ktorých
služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia
v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku nemá totiž žiadnu súvislosť so zisteným
obdobím dôchodkového poistenia poistenca.

34. V súvislosti s námietkou žalovaného o neodôvodnenosti poukazu na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR zo strany žalobcu, nakoľko v nich uvedený právny názor nebol zovšeobecnený, a teda sa nejedná
o ustálenú rozhodovaciu prax súdov, súd aj s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR a Najvyššieho správneho súdu, uvádza, že vyššie zachytený právny názor bol opakovane
vyjadrený v rozhodnutiach spomínaných súdov, pričom neskoršia rozhodovacia prax týchto súdov tieto

názory nespochybnila. Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o opakovane vyjadrovaný právny názor,
a teda ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít je
možné považovať aj vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach opakujúci sa právny názor.

35. Vo svetle vyššie uvedeného súd konštatuje, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP).

36. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že zrušil správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré rovnako ako
správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd

zároveň v súlade s § 191 ods. 4 SSP vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, v ktorom
tento opätovne posúdi nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom
zohľadnívyššieuvedenýprávnynázor,vzmyslektoréhoprirozhodovaníonárokunastarobnýdôchodok
u žalobcu bude zohľadňovať celé získané obdobie dôchodkového poistenia, teda získané aj v rámci
osobitného systému dôchodkového poistenia (počas výkonu štátnej služby colníka, ako aj obdobie

výkonu základnej vojenskej služby). Následne vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by
žalobcovi patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia. Z takto učenej teoretickej sumy starobného dôchodku následne v súlade
s čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočíta sumu z pomernej časti zodpovedajúcej dobe služby, ktorá bola
v prípade žalobcu zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku (nárok a výška). Výška starobného

dôchodku tak bude v konečnom dôsledku krátená o žalobcovi vyplácanú sumu výsluhového dôchodku,
nakoľko vychádzajúc zo zákona č. 328/2002 Z. z. po dovŕšení dôchodkového veku plní výsluhový
dôchodok funkciu starobného dôchodku, a to vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru.37. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po
právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 1 a 5 SSP a § 493e SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).