Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123204277
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123204277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. C. XX/XX, XXX XX A. D., zastúpený JUDr. Vierou Kubicovou, advokátkou so sídlom
Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: E. F. G., správca úpadcu: Rapid life životná
poisťovňa, a.s. v konkurze, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, so sídlom
kancelárie správcu: Masarykova 21, 040 01 Košice, zastúpeného DEMKO & PARTNERS s. r. o., so
sídlom Werferova 1, 040 11 Košice – mestská časť Juh, IČO: 54 245 729, o určenie popretej pohľadávky,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 30Cbi/3/2023-78 zo dňa 6. marca 2024,

takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 30Cbi/3/2023-78 zo dňa 6. marca 2024.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len ako súd alebo súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 30Cbi/3/2023-78 zo
dňa 6. marca 2024 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktoré je povinný nahradiť žalobca.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca žiadal súd o určenie, že pohľadávka žalobcu vyplývajúca
z Poistnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2,
040 71 Košice, IČO: 31 690 904 (ďalej len „úpadca“)
v konkurze vedenom pod sp. zn. 31K/28/2017, uplatnená v prihláške pohľadávky do konkurzu vedeného
na majetok úpadcu v celkovej výške 5.313,22 EUR, evidovaná v zozname pohľadávok pod poradovým
číslom 5511 je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky oprávnená, a existuje, a žalobca je jej

veriteľom.

2.1. Žalobu odôvodnil tým, že si prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu Spotrebiteľské
Centrum, IČO: 42 249 708, Andyho Warhola 33, Medzilaborce uplatnil svoju pohľadávku v konkurze
na majetok úpadcu, vyhláseného uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 31K/28/2017 zo dňa
23.01.2018, zverejneného v Obchodnom vestníku SR č. 20/2018 dňa 29.01.2018. Žalobcovi bolo dňa
10.02.2023 doručené oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 05.12.2022. Pohľadávka

bola v zmysle Oznámenia popretá čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v rozsahu istiny a
nákladov z uplatnenia. Žalobca poukazujúc na § 199 ods. 9, § 23, § 28, § 32 zákona č. 7/2005 o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) v platnom znení mal
za to, že základná lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula dňa 16.03.2018 a originálna lehotana popretie pohľadávok uplynula dňa 16.04.2018. Uzneseniami súdu zverejňovanými v Obchodnom
vestníku dochádzalo k opakovanému predlžovaniu lehoty na popretie pohľadávok. Aby súd uznesením
účinne predĺžil lehotu na popretie pohľadávok, musí vydať rozhodnutie o jej predĺžení pred jej uplynutím,

v opačnom prípade uplynutím lehoty na popretie pohľadávok sa v zmysle § 32 ods. 16 ZKR pohľadávka
v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Túto fikciu zistenia nie je následne možné
zvrátiť predĺžením lehoty. V zmysle § 238 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 199
ods. 9 ZKR uznesenie o predĺžení lehoty na popretie pohľadávok malo byť v rámci plynutia lehoty na
popretie pohľadávok aj zverejnené v Obchodnom vestníku SR. K zverejneniu uznesenia o predĺžení

lehotypojejuplynutídošloprvýkrátvovzťahuklehote,ktoráuplynuladňa16.07.2018.Poukázalnasvoju
tabuľku s výpočtom lehôt ako aj na výpis z Obchodného vestníka SR 137/2018 zo dňa 18.07.2018. Aj
následnevovzťahukďalšímuzneseniamdošloniekoľkokrátkoneskorenémuzverejneniuvObchodnom
vestníku SR. Zároveň, za predpokladu, že lehota by plynula ďalej a bola ďalej súdom opakovane
predlžovaná, tak najneskôr lehota, ktorá uplynula dňa 11.02.2022, nebola účinne predĺžená, a to z
dôvodu, že uznesenie o predlžení lehoty bolo vydané dňa 14.02.2022 a zverejnené v Obchodnom

vestníku SR dňa 18.02.2022, a teda súd ani nevydal rozhodnutie v lehote na popretie pohľadávok.
Vzhľadom na fikciu zistenia prihlásenej pohľadávky správca nebol oprávnený pohľadávku po 11.02.2022
poprieť a z tohto dôvodu je jeho popretie neúčinné. Poukázal na skutočnosť, že zákon č. 62/2020
Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „lex corona“) sa

pri počítaní vyššie uvedených lehôt neuplatní z nasledovných dôvodov: Vo vzťahu k uplatneniu § 1
ods. 1 lex corona je potrebné venovať pozornosť najmä prvej časti tohto ustanovenia, a to: „Lehoty
ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv
na súde,.......“. Túto časť vety nie je možné stotožňovať možnosťou súdu predĺžiť lehotu na popieranie
pohľadávok, a to z dôvodu, že zjavne nejde o uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Poukázal aj na

dôvodovú správu k citovanému ustanoveniu, podľa ktorej najmä: „Navrhované ustanovenie je zamerané
na súkromnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva najmä
Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.“ Ani gramatickým výkladom a ani z účelu a logiky
ustanovenia nevyplýva, že by sa toto ustanovenie mohlo aplikovať aj na možnosť súdu predĺžiť lehotu
na popieranie pohľadávok. Súdu predložil tabuľku plynutia lehôt vydaných a zverejnených uznesení

súdu o predĺžení lehoty, z ktorej vyplýva, že uznesenie súdu o predĺžení lehoty vydané dňa 30.04.2021
a zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 07.05.2021 bolo vydané a aj zverejnené po lehote na
popieranie pohľadávok, ktorá uplynula dňa 29.04.2021. Z tabuľky je zrejmé aj to, že ani súd nevychádzal
z aplikácie ustanovení lex corona, keďže vydal aj dve rozhodnutia počas plynutia jednej lehoty. Popierací
úkon správcu tak bol urobený po uplynutí lehoty na popretie pohľadávok.

2.2. Prihlásená pohľadávka veriteľa bola popretá z dôvodu, že nárok vyplývajúci z prihlášky voči
úpadcovi uplatnil zástupca žalobcu uvedený v prihláške pohľadávky samostatne za seba, keďže
nebolo z jeho strany ani zo strany žalobcu preukázané plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo zástupcu
žalobcu na jej zastupovanie. Nároky z uplatnenej prihlášky preto bolo podľa správcu potrebné z

dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie na strane zástupcu žalobcu uvedeného v prihláške v celom
rozsahu a výške poprieť, keďže ich v konkurze proti úpadcovi uplatnila osoba, ktorá ani potenciálne
nedisponuje uplatneným hmotnoprávnym nárokom uvedeným v prihláške, resp. oprávnením na
samostatnú dispozíciu predmetnými hmotnoprávnymi nárokmi uvedenými v prihláške. Zástupca žalobcu
(veriteľa) a ani žalobca (veriteľ) nedoložili do spisu konkurzu a ani k rukám správcu plnomocenstvo

na zastupovanie, ktoré by oprávňovalo zástupcu žalobcu účinne signovať a uplatniť prihlášku a nebolo
preukázané zákonné oprávnenie zástupcu žalobcu v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Poukazujúc na § 29 ods. 1 a 6, § 30 ods. 1, § 32 ods. 1 a 9 ZKR a § 31 ods. 1, § 32 ods. 1
Občianskeho zákonníka uviedol, že splnomocnenec v rámci konania za splnomocniteľa musí tretím
osobám dať zreteľne najavo, že nekoná vo svojom mene, ale jeho konanie je konaním v mene inej

osoby. Princíp publicity vyžaduje zverejnenie priameho zastúpenia. V opačnom prípade sa uplatní
nevyvrátiteľná domnienka, že konajúca osoba koná sama za seba, vo vlastnom mene a je z toho konania
aj zaviazaná. Ak by aj takáto osoba v skutočnosti konala v záujme inej osoby a na jej účet, môže ísť
len o nepriame zastúpenie (Občiansky zákonník I, 2. vydanie 2019 (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík,
Sedlačko, Tomašovič a kol.). Výklad správcu obsiahnutý v oznámení o popretí pohľadávky ohľadom

toho, že v prípade nepreukázania zastúpenia a absencie plnomocenstva ide priamo o úkon zástupcu a
nie zastúpeného, považuje za nesprávny a rozporný s obsahom a výkladom Občianskeho zákonníka,
ako aj súdnej praxe. V zmysle princípu publicity bolo z prihlášky zrejmé, že zástupca žalobcu nekoná vo
svojom mene, ale v mene zastúpeného, absentovalo iba preukázanie konania za iného. Nevyvrátiteľnádomnienka v zmysle § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uplatní iba v prípade, ak zástupca nedá
zreteľne najavo, že koná v mene inej osoby. Za danej skutkovej situácie by žalovaný postupoval správne,
ak by prihlášku pohľadávky považoval za nepodpísanú, a teda bez splnenia náležitosti prihlášky podľa

§ 29 ods. 1 písm. f) ZKR, avšak podanú žalobcom - veriteľom (a nie jej zástupcom), a teda na ňu nemal
prihliadať.Taktiežsprávnympostupomžalovanéhobybolo,akbynaprihláškuneprihliadalzdôvodu,žek
nej neboli pripojené listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Správca, resp. jeho predchodca mal
uplatniť postup v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 ZKR, avšak správca, resp. jeho právny predchodca
zapísal pohľadávku do zoznamu pohľadávok, a teda na prihlášku pohľadávky prihliadal. Vo vzťahu k

uvedenému poukázal na súdnu prax a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33K/258/2022-144
zo dňa 08.11.2022, kde súd rozhodol o tom, že na prihlášky veriteľov sa neprihliada práve z dôvodu
nepredloženia listín, ktoré preukazujú skutočnosti uvedené v prihláške.

2.3. Žalovaný teda poprel pohľadávku nielen po uplynutí lehoty na popretie pohľadávok (fikcia jej zistenia
nastala najneskôr dňa 12.02.2022), ale z hľadiska jej obsahu aj v rozpore so zákonom a rozhodovacou

praxou súdov Slovenskej republiky. Žalobca pritom v čase podania prihlášky pohľadávky bol zastúpený
zástupcom, ktorý zaňho prihlášku podal, čo žalobca preukazuje plnomocenstvom. Má za to, že prihlášku
pohľadávky nemožno v prípade nepredloženia plnomocenstva považovať za podanú samotným
zástupcom, ale je potrebné ju považovať za podanú žalobcom. Taktiež, absencia plnomocenstva
nemôže byť dôvodom popretia pohľadávky žalobcu, ale mala byť dôvodom na neprihliadanie na podanie

ako na prihlášku pohľadávky.

3. Žalovaný sa v rámci svojej procesnej obrany vyjadril, že je zrejmé, že v konkurze na majetok úpadcu
bola lehota určená na popretie pohľadávky správcom podľa ustanovenia § 32 ods. 3 písm. a) ZKR
súdom opakovane predlžovaná. Súhlasil, že tzv. základná lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula

dňom 16.03.2018, avšak nesúhlasil so záverom žalobcu, že uznesenie o predĺžení lehoty na popretie
pohľadávok je potrebné zverejniť v Obchodnom vestníku v rámci plynutia lehoty na popretie pohľadávok
ako nevyhnutný predpoklad toho, aby toto uznesenie malo relevantný účinok pre predĺženie lehoty na
popretie pohľadávok a lehota na popretie pohľadávok, ktorá uplynula dňa 11.02.2022 nebola účinne
predĺžená z dôvodu, že uznesenie o predĺžení lehoty na popretie pohľadávok vydané dňa 14.02.2022

nebolo súdom vydané v rámci plynutia lehoty na popretie pohľadávok. Poukázal na to, že v zmysle §
199 ods. 1 ZKR zverejňovanie uznesení a iných písomností v Obchodnom vestníku treba považovať iba
za spôsob (formu) doručovania týchto uznesení a písomností účastníkom konkurzného konania a iným
osobám, o ktorých to ustanovuje ZKR (z dôvodu vyššieho počtu účastníkov týchto konaní). Doručenie
uznesení a písomností však nemožno stotožňovať s povinnosťou súdu rozhodnúť v jednotlivých veciach

spôsobom (formou), akým majú byť doručované. Záver žalobcu, že pre účinné predĺženie lehoty na
popretie pohľadávok sa vyžaduje, aby uznesenie o predĺžení lehoty bolo vydané a zároveň aj zverejnené
v rámci plynutia lehoty na popretie pohľadávok v Obchodnom vestníku, nevyplýva zo žiadneho z
ustanovení ZKR. Poukázal aj na § 199 ods. 5 ZKR, v zmysle ktorého podľa neho na účinné predĺženie
lehoty na popretie pohľadávok postačí len vydanie uznesenia súdu o jej predĺžení a nevyžaduje sa aj

jeho zverejnenie v Obchodnom vestníku, ako aj na komentár k ZKR: Ďurica, M. Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii, Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 1496, podľa ktorého: „Súd môže
rozhodnúť o predĺžení lehoty na návrh alebo aj bez návrhu len do skončenia lehoty na popieranie
pohľadávok, pretože inak nastanú ex lege účinky nepopretia.“ Uznesením súdu o predĺžení lehoty na
popieranie pohľadávok sa neukladajú žiadne povinnosti a nespadá ani do kategórie rozhodnutí, ktoré

musia byť zverejnené v Obchodnom vestníku bezodkladne. Výklad, že uznesenie o predĺžení lehoty
na popieranie pohľadávok musí byť v rámci plynutia lehoty na popieranie zároveň aj zverejnené v
Obchodnom vestníku, by bol prílišne formalistický.

3.1. K neúčinnému predĺženiu lehoty na popretie pohľadávok a lex corona uviedol, že pokiaľ ide o lehotu

na popretie pohľadávok, ktorá mala uplynúť dňom 13.03.2020 (žalobca ju uvádza vo svojom tabuľkovom
prehľade tvoriacom prílohu žaloby), v dôsledku § 1 ods. 1 písm. b) lex corona táto lehota uplynula
až dňom 26.04.2020. Plynutie lehoty na popretie pohľadávok ovplyvnené neplynutím lehoty v čase
od 13.03.2020 do 26.04.2020 znázornil žalovaný vo svojom tabuľkovom prehľade, z ktorého vyplýva,
že uznesenie, ktorým súd predĺžil lehotu na popieranie pohľadávok, bolo vydané pred uplynutím tejto

lehoty, keďže lehota na popieranie pohľadávok mala uplynúť dňa 17.03.2022 a rozhodnutie bolo vydané
dňa 14.02.2022. Uvedeným rozhodnutím (uznesením) súd predĺžil lehotu na popieranie pohľadávok
do 16.04.2022. Nesúhlasil so záverom žalobcu, že lex corona sa pri počítaní vyššie uvedených lehôt
neuplatní. Konkurzné konanie je súdnym konaním. Keďže z pohľadu správkyne konkurznej podstaty ideo lehotu na uplatnenie jej práva (poprieť pohľadávku veriteľa), bolo by v rozpore s účelom lex corona,
pokiaľ by aj vo vzťahu k lehote na popretie pohľadávok nemalo byť na jeho základe priznané spočívanie
alebo predĺženie tejto lehoty, a to aj napriek tomu, že táto lehota bola predĺžená rozhodnutím súdu.

Napokonskutočnosť,želexcoronasanaspočívanieresp.predĺženietýchtolehôtvzťahuje,vyplývaajzo
stanoviskaOkresnéhosúduKošiceIzodňa04.01.2023,ktorýmsúdvybavilpodnetprihlásenéhoveriteľa
na výkon dohľadu nad činnosťou správcu. V závere stanoviska sa uvádza, že v predmetnom podnete
(v jeho tabuľkovej prílohe - predlžovanie lehoty na popieranie pohľadávok) nebol vôbec zohľadnený lex
corona. Uvedené stanovisko žalovaný priložil. Tabuľkový prehľad žalobcu považuje za nesprávny a to z

toho dôvodu, že žalobca spojil s uznesením súdu o predĺžení lehoty vydaným dňa 05.03.2020 nesprávne
jej plynutie. Žalobca v spojitosti s týmto uznesením označil uplynutie lehoty k 27.04.2020, čo ovplyvnilo
nesprávne plynutie lehoty v nasledujúcom období. Podľa názoru žalovaného predmetným uznesením
bola lehota predĺžená do 26.05.2020.

3.2. Zastáva názor, že splnomocnením splnomocnenec preukazuje oprávnenie konať za inú osobu

v rozsahu v ňom uvedenom. Iba originál splnomocnenia disponuje právnou silou, ktorá spočíva v
tom, že jednoznačne preukazuje prejavenú vôľu zastúpeného. Na preukázanie uvedeného tvrdenia
poukázalnauznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa25.05.2015podsp.zn.:5Sži/29/2014.Zuvedeného
rozhodnutia analogicky vyplýva, že pokiaľ splnomocnenec (Spotrebiteľské centrum) nepreukázal
samostatne splnomocnenie konať za žalobkyňu – veriteľku, bolo na mieste uzavrieť, že prihlášku podal

vo vlastnom mene. Vo vzťahu k názoru žalobcu, že žalovaný by bol postupoval správne, ak by prihlášku
pohľadávky považoval za nepodpísanú, a teda bez splnenia náležitostí prihlášky podľa § 29 ods. 1 písm.
f) ZKR, z ktorého dôvodu malo byť správne na prihlášku neprihliadať, poukázal na Nález Ústavného
súdu SR zo dňa 21.11.2019 pod č.k..: II. ÚS 165/2019-35. Má za to, že postupoval vecne správne,
ak pohľadávku žalobcu poprel čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti i výšky, pričom na všetkých

dôvodoch popretia pohľadávky uvedených v Oznámení o popretí pohľadávky zotrval.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil
nasledujúci skutkový stav:

4.1. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 11.01.2018, sp. zn. 31K/28/2017 začal konkurzné konanie
voči úpadcovi. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/28/2017 zo dňa 23.01.2018, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 30.01.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a za správcu bola
ustanovená F. H. I., ktorá bola odvolaná z funkcie správcu. Uznesením zo dňa 21.05.2019, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2019, bola do funkcie správcu ustanovená E. F. G. (žalovaná).

4.2. Pohľadávka žalobcu vo výške 5.313,22 eur bola prihlásená do konkurzu. Správkyňa poprela
pohľadávku z dôvodov uvedených v oznámení o popretí pohľadávky. Oznámenie o popretí pohľadávky
bolo doručené žalobcovi dňa 10.02.2023.

4.3. Z prihlášky pohľadávky zo dňa 10.03.2018 (predloženej žalovaným na pojednávaní dňa
06.03.2024), súd zistil, že ako veriteľ je v prihláške uvedený A. A., Malé Vozokany 16, Malé Vozokany.
Zástupcom veriteľa bolo Spotrebiteľské Centrum, IČO: 42 249 708, Andyho Warhola 33, Medzilaborce.
Na zadnej strane prihlášky v bode 50 (Podpis veriteľa) nečitateľný podpis a dodatok „v zastúpení“. V
prihláške je uvedená celková suma pohľadávky 5.313,22 eur, ktorá pozostáva z istiny 4.673,93 eur,

úrokov z omeškania vo výške 599,29 eur a z nákladov z uplatnenia vo výške 40 eur. Ako právny
dôvod vzniku pohľadávky je uvedené: „Pohľadávka veriteľa vyplýva z poistnej zmluvy č. 412200002. V
zmysle ust. § 195 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, zanikla dňom vyhlásenia konkurzu poisťovne - dlžníka. Istina pohľadávky pozostáva
zo zaplateného poistného k predmetným zmluvám. Nakoľko sa dlžník s plnením záväzkov z poistnej

zmluvy dostal do omeškania, veriteľ si uplatňuje úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Veriteľ si prihláškou
uplatňuje nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,00 eur
podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka prostredníctvom zástupcu, ktorého splnomocnil žiadosťou o
zastupovanie č. 30000703117. Poistná zmluva a splnomocnenie veriteľa udelené zástupcovi v súlade

s ust. § 13 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 666/2005 Z.z. o Kancelárskom poriadku pre
správcov, je prílohou na samostatnom nosiči.“4.4. Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu v celom rozsahu čo do právneho dôvodu vzniku, výšky
aj vymáhateľnosti. V popieracom prejave zo dňa 05.12.2022 poukázal na to, že k prihláške neboli
pripojené žiadne prílohy, ani plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo zástupcu popretého veriteľa účinne

signovať a uplatniť prihlášku za popretého veriteľa do konkurzu, a teda na tento právny úkon učinený za
popretého veriteľa nebolo preukázané oprávnenie zástupcu veriteľa v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho
zákonníka.Prihláškupopretéhoveriteľatedasignovalaosobabezpreukázanéhooprávneniataktokonať
za veriteľa. Predmetná prihláška a ňou uplatňovaná pohľadávka je teda uplatnená samostatne zo strany
zástupcu veriteľa, ktorý nie je držiteľom hmotnoprávneho nároku na jej zaplatenie zo strany úpadcu.

Zástupca veriteľa nemôže úspešne samostatne bez preukázaného hmotnoprávneho nároku, ktorý by
naňho prešiel, účinne uplatniť akýkoľvek právny nárok v konkurze, keďže v takom prípade absentuje
aktívna vecná legitimácia uplatniť si prihláškou nárok, ktorý patrí len veriteľovi a nie jeho zástupcovi.

5. Súd vec právne posúdil podľa § 28 ods. 1 až 7, § 29 ods. 1 až 10, § 30 ods. 1 až 2, § 32 ods. 1 až
21, § 195 ods. 1 až 6, § 196 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ZKR“), § 13 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 666/2005
Z. z., § 31 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), § 150 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 369c ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka.

6. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd konštatoval, že sporné v konaní medzi stranami
bolo, či lehota na popieranie pohľadávok bola predlžovaná riadne a včas, či správca poprel
pohľadávku v zákonom stanovenej lehote, či správca poprel pohľadávku z relevantných dôvodov
a či je táto pohľadávka v konkurznom konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn.

31K/28/2017 nesporná čo do právneho dôvodu vzniku, vymáhateľnosti, výšky a poradia ako aj udelené
plnomocenstvo.

6.1. K otázke riadneho a včasného predĺženia lehoty správcovi na popretie pohľadávky súd uviedol,
že z konkurzného spisu Mestského súdu Košice sp. zn. 31K/28/2017 bolo zistené, že konkurz na

majetokúpadcubolvyhlásenýdňa30.01.2018.Základnáprihlasovacialehotanaprihláseniepohľadávok
uplynula dňa 16.03.2018 a základná popieracia lehota správcovi na popretie prihlásených pohľadávok
veriteľov uplynula dňa 16.04.2018. V rozhodnom období od vydania prvého uznesenia do popretia
pohľadávky žalobcu správcom, ako aj doposiaľ, každé uznesenie o predĺžení lehoty na popieranie
pohľadávok bolo súdom vydané pred uplynutím lehoty na popretie pohľadávok, pričom každým

uznesením bola predĺžená lehota o 30 dní v súlade s § 32 ods. 4 ZKR. V zmysle § 1 zákona č. 62/2020
Z.z. lehota na popieranie neplynula od 27.03.2020 do 30.04.2020 a v zmysle § 8 zák. č. 62/2020 Z.z.
lehota na popieranie neplynula od 19.01.2021 do 28.02.2021.

6.2. Súd mal za to, že na účinné predĺženie lehoty na popretie pohľadávok postačí len vydanie uznesenia

(rozhodnutia) súdu o jej predĺžení a nevyžaduje sa aj jeho zverejnenie v Obchodnom vestníku. Súd
môže rozhodnúť o predĺžení lehoty na návrh alebo aj bez návrhu len do skončenia lehoty na popieranie
pohľadávok, pretože inak nastanú ex lege účinky nepopretia. Uznesením súdu o predĺžení lehoty na
popieranie pohľadávok sa neukladajú žiadne povinnosti a nespadá ani do kategórie rozhodnutí, ktoré
musia byť zverejnené v Obchodnom vestníku bezodkladne.

6.3. Súd v odôvodnení rozsudku vysvetlil, že aj na konkurzné konania sa vzťahujú ust. § 1 a § 8
zákona č. 62/2020 Z.z. Konkurzné konanie je súdnym konaním. Keďže z pohľadu správkyne konkurznej
podstaty ide o lehotu na uplatnenie jej práva (poprieť pohľadávku veriteľa), bolo by v rozpore s účelom
lex corona, pokiaľ by aj vo vzťahu k lehote na popretie pohľadávok nemalo byť na jeho základe priznané

spočívanie alebo predĺženie tejto lehoty, a to aj napriek tomu, že táto lehota bola predĺžená rozhodnutím
súdu. Skutočnosť, že lex corona sa na spočívanie resp. predĺženie týchto lehôt vzťahuje, vyplýva aj zo
stanoviska Okresného súdu Košice I zo dňa 04.01.2023 (predloženým v konaní zo strany žalovaného),
ktorým súd vybavil podnet prihláseného veriteľa na výkon dohľadu nad činnosťou správcu. Dodal, že
ak sa veriteľom, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, predĺžili lehoty v konkurznom konaní (napr.

lehota na prihlásenie pohľadávok), potom je logické, že sa predĺžili aj lehoty vzťahujúce sa k úkonom
správcu konkurznej podstaty. V spornom mesiaci február 2022 s prihliadnutím na lex corona končila
správkyni lehota na popieranie pohľadávok dňa 25.02.2022, pričom uznesením zo dňa 14.02.2022,
zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 18.02.2022 bola opätovne predĺžená do 28.03.2022. Súddospel k záveru, že lehota na popieranie pohľadávok bola predlžovaná riadne a včas, správkyňa poprela
prihlásenú pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej lehote a nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty
uvedenej v ustanovení § 32 ods. 16 ZKR.

6.4. K samotnému popretiu pohľadávky súd uviedol, že z písomného vyjadrenia správcu zo dňa
24.04.2023, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že k prihláške pohľadávky žalobcu neboli pripojené žiadne
prílohy, ani plnomocenstvo, pričom zákon neumožňuje po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok
dopĺňať prihlášku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zástupca uvedený v prihláške a podpísaný na

prihláške nemohol konať za žalobcu. Predmetnú prihlášku nie je teda možné považovať za prihlášku
pohľadávok žalobcu do konkurzu, preto si žalobca nemôže uplatňovať nárok na určenie popretej
pohľadávky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k
záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

6.5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalovanému

priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

7. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), e), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

7.1. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP uviedol, že súd v bode 27. a 31.
odôvodnenia a ani nasledujúcich bodoch neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že popretie
správcu bolo uskutočnené riadne a včas. K bodu 29. odôvodnenia uviedol, že z tam citovaného
stanoviska súdu nevyplýva skutočnosť, že na spočívanie resp. predĺženie lehôt sa vzťahuje lex corona,

ako to uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku súd. Súd sa podľa jeho názoru v odôvodnení
rozsudku vôbec nezaoberal plynutím lehôt pri aplikácii lex corona napriek tomu, že mu žalobca predložil
podrobné výpočty plynutia lehôt. Keďže súd dostatočne nezdôvodnil svoje rozhodnutie, žalobca je
limitovaný v zdôvodnení svojej obrany a v odvolacích dôvodoch, keďže mu nie je zrejmé, akou úvahou
súd dospel k uvedenému záveru.

7.2. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP uviedol, že súd nevykonal ním navrhnuté
a predložené dôkazy, a to výpočty plynutia lehôt na popretie pohľadávok s aplikáciou lex corona a bez
jeho aplikácie. Uvedené pritom považuje za zásadnú skutočnosť, keďže v prípade, ak správca poprel
pohľadávku po zákonom stanovenej lehote, takéto popretie nie je účinné.

7.3. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP videl v tom, že ak sa použije
akýkoľvekvýpočet,vždydôjdektomu,želehotabolavnejakomdátumezmeškaná,atonielenčosatýka
dátumu zverejnenia uznesenia o predĺžení lehoty v Obchodnom vestníku SR, ale aj jeho vydania. Ako
dôkaz priložil 3 tabuľky: predlžovanie lehoty na popretie pohľadávok, predlžovanie lehoty na popretie

pohľadávok – lex corona a predlžovanie lehoty na popretie pohľadávok – lex corona doplnená verzia
(ktorá obsahuje iný výpočet a ktorým aj tak dospel k tomu, že lehota na popieranie pohľadávok uplynula
6.10.2021). Žalovaný vo svojej tabuľke predlžovania lehôt upravil plynutie lehôt tak, aby k zmeškaniu
nedošlo, avšak lehotu možno vždy predĺžiť len o 30 dní.

7.4. Za nesprávne právne posúdenie považuje skutočnosť, že výklad súdu v napadnutom rozsudku
ohľadom toho, že v prípade nepreukázania zastúpenia a absencie plnomocenstva ide priamo o úkon
zástupcu a nie zastúpeného, je nesprávny a rozporný s obsahom a výkladom OZ, ako aj súdnej praxe.
V zmysle princípu publicity bolo z prihlášky zrejmé, že zástupca žalobcu nekoná vo svojom mene, ale v
mene zastúpeného, absentovalo iba preukázanie konania za iného. Nevyvrátiteľná domnienka v zmysle

§ 32 ods. 1 OZ, podľa ktorej konajúca osoba koná sama za seba, sa uplatní iba v prípade, ak zástupca
nedá zreteľne najavo, že koná v mene inej osoby. Samotný základ odôvodnenia popretia pohľadávky
zo strany žalovaného, s ktorým sa súd plne stotožnil, je tak v rozpore s výkladom OZ. Z obsahu
prihlášky bolo zrejmé, že zástupca neprihlasoval svoju pohľadávku, ale pohľadávku žalobcu. Vyplýva
to nielen z textácie a formulácií prihlášky, ale aj zo skutočnosti, že prihlášku v mene žalobcu podávalo

Spotrebiteľské Centrum, IČO: 42 249 708, Andyho Warhola 33, Medzilaborce, ktorého predmetom
činnosti bolo zastupovanie spotrebiteľov pri uplatňovaní ich práv. Je nemysliteľné, aby nepredloženie
plnomocenstva k podaniu, z ktorého je zrejmé konanie zástupcu za zastúpeného, malo za následok
právny záver, že podanie bolo podané priamo zástupcom. Okrem toho, ide o výklad, ktorý je v príkromrozpore so znením zákona a so súdnou praxou, ide aj o prílišný formalizmus, ktorý ignoruje zmysel a
účel zákona. Za danej situácie by žalovaný postupoval správne, ak by prihlášku pohľadávky považoval
za nepodpísanú, a teda bez splnenia náležitosti prihlášky podľa § 29 ods. 1 písm. f) ZKR, avšak podanú

žalobcom - veriteľom (a nie jej zástupcom), a teda na ňu nemal prihliadať v súlade s ustanovením § 29
ods. 1 ZKR prvej vety. Taktiež správnym postupom žalovaného by bolo, ak by na prihlášku neprihliadal
z dôvodu, že k nej neboli pripojené listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Žalovaný, resp.
jeho predchodca mal uplatniť postup v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 ZKR. Opätovne poukázal na
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33K/258/2022 – 144 zo dňa 08.11.2022, kde súd rozhodol

o tom, že na prihlášky veriteľov sa neprihliada práve z dôvodu nepredloženia listín, ktoré preukazujú
skutočnosti uvedené v prihláške.

7.5. Podľa jeho názoru na prejednávanú vec nie je možné aplikovať Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky, č.k. II US 165/2019-35 zo dňa 21. novembra 2019, pretože ten je založený na odlišných
skutkových okolnostiach a išlo o reštrukturalizačné konanie. V danom prípade išlo o situáciu, kedy ujma

na strane sťažovateľky vznikla z dôvodu, že na jej prihlášku správca neprihliadol z dôvodu nepredloženia
plnomocenstva, a zároveň skonštatoval, že sťažovateľke uplynula lehota na prihlásenie pohľadávky. V
prípade žalobcu by v prípade neprihliadnutia na jeho prihlášku tento mal ešte dostatok času na opätovné
prihlásenie pohľadávky. Naopak, čas mu uplynul v dôsledku nezákonného popretia pohľadávky po
uplynutí premlčacej doby na jej uplatnenie. Okrem toho pokiaľ Ústavný súd SR konštatoval, že

nepredloženie plnej moci nie je postihnuteľné neprihliadaním na prihlášku, nakoľko by išlo o prílišný
zásah do práv sťažovateľky, tak už vôbec nemôže prichádzať do úvahy popretie pohľadávky z dôvodu
absencie plnej moci ako formy „trestu“ za nepredloženie plnej moci. Popretie pohľadávky z tohto dôvodu
ani zákon neumožňuje, nakoľko neexistuje právny základ na popretie pohľadávky a už vôbec nie
nelogickou „zmenou veriteľa“ a dokonca na subjekt založený na zastupovanie spotrebiteľov. Predmetné

rozhodnutie teda potvrdzuje tvrdenia žalobcu, že ak sa nemôže z dôvodu formálneho nedostatku ani
len neprihliadať (čo je inštitút trestajúci formálne nedostatky prihlášky), určite sa uvedené nemôže
z dôvodu formálneho nedostatku popierať (čo je inštitút trestajúci obsahové nedostatky prihlášky).
Nepredloženie plnomocenstva k prihláške za účelom preukázania zastúpenia malo v dôsledku konania
žalovaného a výkladu súdu v napadnutom rozsudku za následok hmotnoprávne popretie pohľadávky

žalobcu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Vyvodenie takéhoto záveru z dôvodu formálneho
nedostatku prihlášky je zjavne excesívnym formalizmom. Nezákonným konaním správcu tak došlo k
situácii, v ktorej si žalobca myslel, že má pohľadávku riadne prihlásenú a nič neindikovalo, že by mala
akékoľvek nedostatky. Žalovaný následne opakovaným predlžovaním lehoty na popretie pohľadávok,
a tým aj predlžovaním konania, spôsobil, že žalobcovi uplynula premlčacia doba na uplatnenie svojej

pohľadávky, o ktorej si myslel, že ju má riadne prihlásenú (keďže žalovaný na ňu prihliadal a bola
zapísaná do zoznamu pohľadávok). Z formálneho nedostatku prihlášky tak žalovaný vytvoril materiálny
nedostatok. Uvedené bráni žalobcovi v uplatnení jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.Bolopovinnosťousúdupoužiťtakývýkladcitovanýchzákonnýchustanovení,ktorýbyuvedené

základné práva žalobcu neporušoval, ale garantoval. Podotkol, že išlo o bezprecedentné zlyhanie
neziskovej organizácie na ochranu spotrebiteľov – Centra, ktoré opomenulo priložiť plnomocenstvá k
veľkému množstvu prihlášok pohľadávok do konkurzu. Namiesto toho, aby sa súd za takejto do očí
bijúcej nespravodlivej situácie postavil na stranu spotrebiteľov a výkladom práva, ktorý je v súlade so
znením zákona a súdnou praxou, napravil vzniknutú situáciu, súd zvolil formalistický výklad zákona.

7.6. K uplatneniu § 1 lex corona uviedol, že ani gramatickým výkladom a ani z účelu a logiky ustanovenia
nevyplýva, že by sa toto ustanovenie mohlo aplikovať aj na lehotu, v ktorej súd môže predĺžiť lehotu na
popretie pohľadávok. Ani z pohľadu správcu a jeho práva na popretie pohľadávok nemožno na lehotu
na popretie pohľadávok takto nazerať (ako to uviedol súd v bode 29. odôvodnenia), keďže nejde o

uplatnenie práva na súde. Taktiež nejde o súkromnoprávny vzťah správcu. Správca je do svojej funkcie
ustanovovaný súdom a postupuje v zmysle zákona. Súkromnoprávny vzťah je konsenzuálny a vzniká
na základe právneho úkonu. Nestotožňuje sa s poslednou vetou bodu 27. odôvodnenia rozsudku. Lex
corona nadobudol účinnosť dňa 27.03.2020. V prípade jeho aplikácie musí byť aplikovaný § 1 písm.
b) z dôvodu, že lehota na popretie uplynula 13.03.2020, a teda pri aplikácii tohto ustanovenia uplynie

27.04.2020, nie 30.04.2020, ako to uvádza v odôvodnení súd. Lehota by uplynula 30.04.2020 iba v
prípade, ak by malo ísť o aplikáciu písm. a) citovaného ustanovenia. To však nie je tento prípad, keďže
došlo k uplynutiu lehoty v zákonom stanovenom čase a teda došlo k jej predĺženiu, nie k jej spočívaniu.
Navyše súd môže jednu lehotu v zmysle § 32 ods. 4 ZKR predĺžiť najviac o 30 dní a nemôže dôjsť kpredĺženiu jednej lehoty o viac dní na základe viacerých uznesení v rámci plynúcej lehoty na popretie, čo
sa zrejme súd snažil vyjadriť predposlednou vetou v bode 27. odôvodnenia. Súd tiež zjavne neaplikoval
ustanovenie § 8 lex corona účinného od 19.1.2021, hoci ho v odôvodnení rozsudku spomína. Aplikáciou

§ 1 a § 8 lex corona podľa jeho názoru nie je možné dôjsť k inému záveru než, že uznesenie súdu
o predĺžení lehoty vydané dňa 30.04.2021 a zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 07.05.2021
bolo vydané a aj zverejnené po lehote na popretie pohľadávok, ktorá uplynula dňa 29.04.2021. Súd
nesprávne posúdil a aj nedostatočne zdôvodnil, prečo považuje len vydanie uznesenia za dostatočné
(bez zverejnenia v Obchodnom vestníku). Doručenie je dôležitou právnou skutočnosťou, od ktorej sa

odvíjajú následky rozhodnutia, a teda nedoručené rozhodnutie nemôže mať účinky predĺženia lehoty na
popretie pohľadávok. Ustanovenie § 32 ods. 4 ZKR explicitne používa slovo „predĺžiť“ správcovi lehotu.
Nedoručením uznesenia o predĺžení lehoty na popretie nemôže prísť k predĺženiu lehoty.

7.7. Za nesprávny považuje aj výrok o náhrade trov konania, keďže je toho názoru, že súd nemal priznať
náhradu trov konania žalovanému, ale mal postupovať podľa § 257 CSP z dôvodu, že existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa. Veritelia úpadcu boli ukrátení na svojich právach vyplývajúcich z poistných
zmlúv z dôvodov nie na ich strane. Došlo k zlyhaniu, ale nie na strane žalobcu, avšak práve toto zlyhanie
tretích osôb má na žalobcu najväčší dopad, a iba jemu je spôsobená ujma. Priznaním náhrady trov
konania žalovanému tak dochádza k ešte väčšiemu prehĺbeniu tejto ujmy a prehĺbeniu nespravodlivosti,
ktorá im v tomto prípade bola už spôsobená a je stále otázne, či dôjde k jej náprave (keďže v konkurznej

podstate v súčasnosti nie je fakticky dostatok majetku). Namiesto toho, aby sa súd za takejto do očí
bijúcej nespravodlivej situácie postavil na stranu spotrebiteľov a použitím práva zjemnil nespravodlivosť,
ku ktorej došlo, túto nespravodlivosť ešte prehlbuje.

8. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Tabuľkový prehľad

predložený súdu prvej inštancie žalovaným, bol založený na aplikácii ustanovenia § 1 písm. b) lex
corona. V oboch prípadoch [pri aplikácii ustanovenia § 1 písm. a) ako aj písm. b)], bola lehota na
popretie pohľadávok ovplyvnená buď jej neplynutím po stanovenú dobu alebo jej neskorším uplynutím.
Konkurzné konanie je súdnym konaním. Keďže z pohľadu správkyne konkurznej podstaty ide o lehotu
na uplatnenie jej práva (poprieť pohľadávku veriteľa), bolo by v rozpore s účelom lex corona, pokiaľ

by aj vo vzťahu k lehote na popretie pohľadávok nemalo byť na jeho základe priznané spočívanie
alebo predĺženie tejto lehoty, a to aj napriek tomu, že táto lehota bola predĺžená rozhodnutím súdu.
Nesúhlasí s tým, že by súd prvej inštancie nevysvetlil, akou úvahou sa spravoval. Súd prvej inštancie
svoj názor oprel o konkrétne ustanovenia tohto predpisu s ozrejmením časových výsekov, v ktorých
lehota na popieranie neplynula. Poukazuje na to, že súd v bode 27. odôvodnenia neuviedol, že by

lehota na popieranie pohľadávok k daným dátumom uplynula, ale že do uvedeného dátumu neplynula.
Žalobca opomína aj tú skutočnosť, že v prípade aplikácie ustanovenia § 1 písm. b) lex corona, nemožno
vzťahovať na predĺženie lehoty, ktorá mala skončiť pôvodne ku dňu 13.03.2020, uznesenie súdu o
predĺžení lehoty vydané konkurzným súdom dňa 05.03.2020. Uznesením súdu zo dňa 05.03.2020 bola
lehota na popieranie pohľadávok predĺžená o 30 dní, a to na obdobie od 14.03.2020 do 13.04.2020.

Pri aplikácii ustanovenia § 1 písm. b) lex corona je potrebné vychádzať z uznesenia konkurzného súdu
vydaného dňa 04.02.2020, ktorým bolo plynutie lehoty predĺžené do 13.03.2020. Takto predĺžená lehota
potom mala v spojitosti s ustanovením § 1 písm. b) lex corona uplynúť až 27.04.2020. Nesprávnosť
tabuľkového prehľadu o plynutí lehoty na popieranie pohľadávok predloženého žalobcom je daná tým,
že žalobca spojil uznesenie súdu vydané dňa 05.03.2020 s predĺžením lehoty do 13.03.2020 a nie s

predĺžením lehoty do 14.04.2020. Neprotirečí ani záveru súdu prvej inštancie, ktorý na spočívanie lehoty
na popretie pohľadávok aplikoval ustanovenie § 1 písm. a) a ustanovenie § 8 písm. a) lex corona (a
nie ustanovenie § 1 písm. b) a ustanovenie 8 písm. b) lex corona). V oboch prípadoch totiž lex corona
spôsobil, že lehota na popieranie pohľadávok (hoc predlžovaná konkurzným súdom), buď uplynula
neskôr ako pôvodne mala [§ 1 písm. b) a § 8 písm. b)], alebo po konkrétny čas spočívala (§ 1 písm. a) a

§ 8 písm. a). Žalovaný predložil tabuľkový prehľad plynutia lehôt, z ktorého vyplýva, že všetky uznesenia
konkurzného súdu boli vydané v rámci plynutia lehôt na popieranie pohľadávok.

8.1. Zotrval na svojom stanovisku, že rozhodnutie o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok nie
je v rámci plynutia lehoty nevyhnutné aj zverejniť v Obchodnom vestníku. K otázke plnomocenstva

opätovne poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.05.2018 č.k.: II. ÚS
231/2018-11. Má za to, že bez predloženia riadneho splnomocnenia nemožno so zastúpeným subjektom
riadne konať a neprihliada sa ani na úkony zástupcu v mene zastúpeného a iba originál splnomocnenia
disponuje právnou silou, ktorá spočíva v tom, že jednoznačne preukazuje prejavenú vôľu zastúpeného.Ustanovenie § 32 ods. 1 OZ nenachádza v prejednávanej veci svoje uplatnenie. Nemožno uzavrieť, že
v zmysle princípu publicity z podania (prihlášky) bolo zrejmé, že zástupca žalobcu nekoná vo vlastnom
mene, ale v mene zastúpeného (žalobcu). Uplatní sa § 92 ods. 1 CSP, keďže preukázanie zastúpenia

sa vzťahuje na zastúpenie žalobcu v súdnom konaní. Požiadavka na preukázanie originálu písomného
splnomocnenia je v súdnom konaní nadradená princípu publicity.

8.2. Záver žalobcu, že za danej skutkovej situácie by žalovaný postupoval správne, ak by prihlášku
pohľadávky považoval za nepodpísanú, a teda na ňu nemal prihliadať, považuje za nesprávny. Poukázal

na znenie § 28 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 01.02.2023. Do tohto momentu neprihliadanie
na prihlášku pohľadávky pre absenciu preukázania splnomocnenia udeleného veriteľom svojmu
zástupcovi, nepredstavovalo možný a zákonný postup správcu konkurznej podstaty. Nestotožňuje ani
so záverom žalobcu, že na prejednávanú vec nie je možné aplikovať Nález Ústavného súdu SR zo dňa
21.11.2019 sp. zn.: II. ÚS 165/2019. K odvolacej námietke týkajúce sa náhrady trov konania uviedol, že
to, že „veritelia úpadcu boli ukrátení na svojich právach z poistných zmlúv z dôvodov nie na ich strane“

nezakladá záver, že v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V zmysle tohto
záveru, potom v každom incidenčnom konaní by museli existovať dôvody hodné osobitného zreteľa,
keďže každý veriteľ, ktorý prihlasuje pohľadávku do konkurzu tak činí z dôvodu, že „bol na svojich
právach ukrátený“. Len všeobecné konštatovanie o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa
uvedených až v odvolaní voči rozsudku, nie je relevantné.

9. Odvolateľ sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu vyjadril a zopakoval svoju argumentáciu
o neuplatnení lex corona na prejednávanú vec. Práve aplikácia § 1 písm. a) a § 8 písm. a) lex
corona súdom namiesto § 1 písm. b) a § 8 písm. a) lex corona, je zmätočná a súdom nevysvetlená.
Súd bez bližšieho odôvodnenia zvolil aplikáciu takých ustanovení právneho predpisu, ktoré vo svojich

podaniach nepredpokladala žiadna zo sporových strán. Na posudzovanie veci súdom prvej inštancie
podľatýchtoustanoveníprávnychpredpisovnebolisporovéstranyžiadnymspôsobomupozornené,kich
aplikáciisanemohlinijakýmspôsobomvyjadriť,čozakladávaduprekvapivostinapadnutéhorozhodnutia
a porušenie práva na spravodlivý proces. Aplikácia týchto ustanovení nebola súdom v napadnutom
rozhodnutí vysvetlená a rozhodnutie neobsahuje ani výpočet plynutia jednotlivých lehôt, čo zakladá aj

nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia. Už z podaní sporových strán je pritom zjavné, že výpočet
plynutia lehôt sa môže odlišovať, keď sporové strany predložili každá svoj vlastný výpočet ich plynutia
lehôt. Ak by sa mal na plynutie lehoty pre súd na predĺženie lehoty na popieranie pohľadávok aplikovať
lex corona, musí sa aplikovať § 1 ods. 1 písm. b), a to z dôvodu, že lehota, ktorá bola predĺžená
uznesením súdu vydaným dňa 04.02.2020 uplynula dňa 13.03.2020, a teda deň po 12.03.2020, ako to

explicitne uvádza toto ustanovenie. Teda lehota pre súd na predĺženie lehoty na popieranie pohľadávok
uplynuladňa27.04.2020.Zvyjadreniažalovanéhojeevidentné,žemárovnakýnázor,atedavôbecnieje
zrejmé v čom vidí nesprávnosť tabuľkového prehľadu predloženého žalobcom. Vo vzťahu k ustanoveniu
§ 8 ods. 1 lex corona účinného od 19.01.2021 je názoru, že sa má aplikovať písm. a) tohto ustanovenia, a
to z dôvodu, že by lehota uplynula dňa 27.01.2021. Z tabuľkového prehľadu žalovaného vyplýva, že buď

počíta s tým, že sa viacerými uzneseniami súdu o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok vydanými v
rámci plynutia lehoty, lehota predĺžila o 30 dní viackrát, resp. že sa vydaným uznesením predĺžila lehota,
ktorá ešte nezačala plynúť. Podľa názoru žalobcu takáto aplikácia ustanovenia ZKR je neprípustná
a nemá v ňom oporu. Žalobcovi nie je absolútne zrejmé ako sa žalovaný v tabuľkovom prehľade
vo svojom vyjadrení k odvolaniu dopracoval k dátumu uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok

17.05.2020,predĺženejnazákladeuzneseniasúduvydanéhodňa05.03.2020.Podľajehonázorulehota,
ktorá uplynula dňa 13.03.2020 bola predĺžená uznesením súdu zo dňa 05.03.2020 do 17.05.2020
(s aplikáciou ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a) lex corona). Následne uznesením zo dňa 01.04.2020
bola lehota predĺžená do 16.06.2020 a podľa logiky žalovaného bola táto lehota predĺžená uznesením
súdu vydaným 04.05.2020 a zverejneným 12.5.2020 do 16.07.2020. Lehota plynula od 17.05.2020 do

16.6.2020, toto uznesenie bolo vydané a zverejnené pred tým ako vôbec začala lehota, ktorej predĺženia
sa má podľa žalovaného týkať, plynúť. Podľa názoru žalobcu zákon nepripúšťa, aby súd uznesením
predĺžil lehotu, ktorá ešte nezačala plynúť, resp. ktorá už uplynula. Taktiež nepripúšťa, aby bola lehota
predĺženáoviacako30dní,hocibolipočasjejplynutiavydanéviaceréuzneseniaojejpredĺžení.Žalobca
považuje tabuľkový prehľad predložený žalovaným za irelevantný, a to z dôvodu, že ustanovenia lex

corona nemali byť vôbec aplikované a ich aplikácia žalovaným nie je správna, rovnako ako aplikácia
súdu prvej inštancie.9.1. K otázke potreby zverejnenia rozhodnutia súdu v Obchodnom vestníku zotrval na svojich
predchádzajúcich tvrdeniach. K nepredloženiu plnomocenstva uviedol, že nespochybňuje povinnosť
preukázať zastúpenie na základe originálu písomného plnomocenstva v súdnom alebo inom konaní.

Výklad žalovaného, že požiadavka na preukázanie písomného splnomocnenia je nadradená princípu
publicity, však nemá oporu v právnej úprave. Tvrdenie, že pri aplikácii procesných predpisov je možné
ignorovať hmotnoprávnu úpravu jednotlivých úkonov, ktoré sa v konaní predkladajú, je absurdné. Je si
toho vedomý aj súd prvej inštancie, ktorý sám v napadnutom rozhodnutí cituje ustanovenia § 31 OZ.
Popieracím dôvodom nebolo procesné pochybenie a nepredloženie splnomocnenia, ale neexistencia

hmotnoprávneho nároku. Čo je v rozpore s ustanovením § 31 OZ. V kontexte konkurzného práva
tak bolo potrebné na prihlášku nazerať ako na nepodpísanú. Nestotožňuje sa s výkladom žalovaného
k § 28 ods. 2 (v znení do 01.02.2023). Skutočnosť, že posledná veta § 28 ods. 2 ZKR bola do
zákona doplnená až 01.02.2023 neznamená, že dovtedy predstavovala nezákonný postup. Doplnením
predmetného ustanovenia do ZKR len došlo k doplneniu bežne zaužívanej praxe do zákona, a teda k
zosúladeniu praxe so zákonom. O uvedenom svedčí aj súdna prax, konkrétne rozhodnutie Okresného

súdu Bratislava I, č. k. 33K/258/2022 – 144 zo dňa 08.11.2022. Zotrval na názore, že závery Nálezu
Ústavného súdu SR zo dňa 21.11.2019 pod sp. zn.: II. ÚS 165/2019 sú na daný prípad neaplikovateľné.

9.2. K problematike náhrady trov konania uviedol, že pri podávaní prihlášky bol žalobca zastúpený
Spotrebiteľským centrom, ktorého predmetom činnosti bola ochrana spotrebiteľov. Na ich odbornosť sa

plne spoľahol, pričom popretie pohľadávky bolo spôsobené buď ich chybou alebo zmenami správcov.
Žiaľ v čase popretia pohľadávky Spotrebiteľské centrum nebolo a do dnes nie je kontaktné. Keďže v
konkurznej podstate úpadcu nie je dostatok majetku, je zrejmé, že v prípade úspechu žalobcu, by neboli
pravdepodobne uspokojené, nie len nároky žalobcu z poistenia, ale ani nárok na náhradu trov konania,
aj keby mu boli riadne súdom priznané. Je nespravodlivé, aby bol žalobca zaviazaný na náhradu trov

konania a musel ich zaplatiť, a však v prípade, ak by bol na náhradu trov konania zaviazaný žalovaný,
zaplatiť by ich nemusel, keďže by na náhradu nemal finančné prostriedky v konkurznej podstate.

10. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že v prejednávanej veci nedošlo k prekvapivému rozhodnutiu.
V súlade s ustanoveniami CSP súd vec prejednal na pojednávaní, ktorého sa právny zástupca žalobcu

ani žalobca samotný nezúčastnili. Predvídateľnosť nemožno chápať tak, že pokiaľ v prejednávanej
veci sporové strany protichodne argumentovali, či tzv. lex corona je na plynutie lehoty na popieranie
pohľadávok (a jej viacnásobné predlžovanie súdom) potrebné aplikovať, alebo jeho aplikácia je naopak
vylúčená,bolopovinnosťousúduprvejinštancie,abysporovéstranyinformovalotom,žejehoposúdenie
veci bude spočívať na aplikácii iného ustanovenia toho istého právneho predpisu ako právne strany

predpokladali. To platí aj v situácii keď aplikáciu odlišného ustanovenia toho istého predpisu jedna
zo sporových strán považovala za vecne správnu a druhá sporová strana jednak aplikáciu odlišného
ustanovenia toho istého predpisu na prejednávanú vec vylučovala a jednak na nej dokumentovala,
že ani v prípade tejto aplikácie nedošlo k popretiu pohľadávky žalobcu v zákonom stanovenej lehote
(tabuľkové prehľady žalobcu v prílohe žaloby). Tzv. predvídateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie je

chápaná ako legitímne očakávanie sporovej strany, že jej spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Nemožno ju však chápať tak, že súd prvej inštancie
má povinnosť ponechať sporovej strane priestor na zaujatie stanoviska k aplikácii každého právneho
predpisu, o ktorý sa chystá oprieť výrok svojho rozhodnutia.

10.1. V otázke aplikácie lex corona zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Podporne
poukázal aj na § 2 ods.1 a § 9 ods. 1 lex corona. K predlžovaniu lehoty uviedol (citujúc § 32 ods. 4
ZKR), že súd môže rozhodnúť o predĺžení lehoty na návrh alebo aj bez návrhu len do skončenia lehoty
na popieranie pohľadávok. Súd môže takto postupovať aj opakovane. Za predpokladu, že aplikácia lex
corona na prejednávanú vec je vecne správna, lehota na popretie bola predlžovaná súdom opakovane a

vždy o 30 dní. Výhrada žalobcu, že malo ísť napr. o „predĺženie lehoty, ktorá ešte nezačala plynúť“ je tak
úplne nesprávna. Lehota predsa plynula od 16.04.2018 s jej opakovaným predlžovaním, pričom každé
jej ďalšie predĺženie nie je jej opätovným začatím plynutia. K prezentovanému názoru o uplynutí lehoty
na popieranie pohľadávok 17.05.2020 uviedol, že to, že uznesením súdu vydaným dňa 05.03.2020 bola
lehota na popieranie pohľadávok predĺžená do 14.04.2020 (pôvodne mala uplynúť dňom 13.03.2020)

vyplýva aj z tabuľkového prehľadu plynutia lehoty (neovplyvneného lex corona), ktorý je prílohou žaloby.
Pri aplikácii ustanovenia § 1 písm. a) lex corona účinného od 27.03.2020 („Lehoty ustanovené právnymi
predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím
ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30.apríla 2020 neplynú“), časť lehoty (od 13.03.2020 do nadobudnutia účinnosti lex corona 27.03.2020), t.
j. v trvaní 14-tich dní uplynula dňom 26.03.2020 a následne lehota neplynula až do 30.04.2020. Zvyšná
časť lehoty v trvaní 16-tich dní uplynula dňom 16.05.2020 (od 01.05.2020 do 16.05.2020).

10.2. K otázke plnomocenstva poukázal na skutočnosť, že v popieracom prejave je výslovne
formulované: „Nárok, resp. nároky vyplývajúce z prihlášky voči Úpadcovi uplatnil Váš údajný zástupca
uvedenývprihláškepohľadávky(pohľadávok)samostatnezaseba,nakoľkonebolozjehostranyaanizo
strany popretého veriteľa preukázané plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo údajného zástupcu veriteľa

na zastupovanie popretého veriteľa.“ S ohľadom na takto formulovaný text si žalobca zjavne zamieňa
dôvod popretia s jeho následkom. Vychádzajúc z tohto textu je dôvodom popretia zjavne absencia
splnomocnenia a dôsledkom záver, že pre jeho nepredloženie (nepreukázanie zastúpenia) treba na
prihlášku pohľadávky nahliadať tak, ako by ju podal zástupca veriteľa, ktorému však nepatrí prihlasovaný
nárok.

10.3. K neprihliadnutiu na prihlášku uviedol, že záver o zosúladení súdnej praxe s právnou úpravou je
nezmyselný. Orgán verejnej moci, ktorým všeobecný súd nepochybne je, nie je oprávnený aplikovať na
konkrétnyskutkovýstavneexistujúceprávnenormy.Navyšežalobcomuvádzanérozhodnutiesúduprvej
inštancie nepredstavuje žiadnu zaužívanú súdnu prax. Žalovaný je presvedčený, že toto rozhodnutie je
vecne nesprávne. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že v danej veci súd zistil, že k prihláške neboli priložené

žiadne listiny, z ktorých by vyplývali vyššie uvedené pohľadávky. Pritom citovaný nález ústavného súdu
uvádza, že „sankcia, podľa ktorej sa na prihlášku neprihliada, je stanovená za neuvedenie základných
obsahových náležitostí“. § 28 ods. 6 ZKR nespája s nepripojením listín preukazujúcich skutočnosti
uvedené v prihláške dôsledok spočívajúci v neprihliadaní na prihlášku. Nepriloženie listín nemá vplyv
na perfektnosť prihlášky, ale môže vyvolať popretie pohľadávky v dôsledku jej nepreukázania.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380

CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

12. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia CSP.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom

stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej

veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní

uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, predstavuje situáciu, keď súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o vadu skutkovú, keď

strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie
takýtodôkaznevykonal.Vyhodnoteniepotenciálnejrelevancienavrhovanéhodôkazu,akoajprípustnosti
jeho vykonania je úlohou a doménou súdu.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

16.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
odvolacieho súdu.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť žalobcom uvádzaných odvolacích dôvodov,
konkrétne či súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, či nedošlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces, či súd vykonal žalobcom navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich
skutočností, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval relevantné právne predpisy
a či si aplikované právne predpisy správne vyložil. Odvolateľ uplatnil prípustné odvolacie dôvody, preto

odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

20. K odvolacej námietke týkajúcej sa nedostatočne odôvodneného posúdenia predĺženia lehoty
na popretie pohľadávky žalobcu, vrátane otázky potreby aplikácie lex corona, odvolací súd uvádza
nasledovné:

20.1. ZKR umožňuje súdu predĺžiť popieraciu lehotu správcovi (aj opakovane) zo zákonom stanovených
dôvodov na návrh, alebo aj bez návrhu, do skončenia lehoty na popieranie pohľadávok (§ 32 ods. 4
ZKR),pretožeinakbynastalizo zákonaúčinkynepopretiastanovenév§32ods.17ZKR.Súdjepovinný
rozhodnúť do skončenia lehoty na popieranie pohľadávok, pričom účinky predlženia lehoty vyplývajúce

z daného rozhodnutia nie sú podmienené zverejnením rozhodnutia v Obchodnom vestníku, keďže v §
32 ods. 4 ZKR takáto podmienka stanovená nie je. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu zakotviť účinky
predĺženia lehoty na popieranie až dňom zverejnenia v Obchodnom vestníku, stanovil by to v citovanom
ustanovení (ako je tomu v § 23 ods. 1 ZKR).20.2. Odvolací súd dopĺňa, že konkurzný súd môže v zákonom stanovených prípadoch o predĺžení
danej lehoty rozhodnúť kedykoľvek po začatí jej plynutia (maximálne však do jej uplynutia). Súdom

predĺžená lehota nezačína plynúť dňom nasledujúcim po dni rozhodnutia konkurzného súdu o predĺžení,
aleažuplynutímpopieracejlehoty,ktorábolarozhodnutímpredĺžená.Účinkypredĺženialehotynastávajú
priamo zo zákona a zverejnenie alebo nezverejnenie uznesenia konkurzného súdu nemá vplyv na
predĺženie lehoty. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, na počítanie lehoty
sa použije § 203a ZKR a posledným dňom popieracej lehoty bude najbližší pracovný deň. Následne

začne plynúť konkurzným súdom stanovená predĺžená popieracia lehota.

20.3. Za nesprávny považuje odvolací súd aj právny názor žalobcu o nedôvodnosti aplikácie § 1 a 8
lex corona z dôvodu, že nejde o súkromnoprávny vzťah správcu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že konkurzné konanie je súdnym konaním, kde z pohľadu správcu konkurznej
podstaty ide o lehotu na uplatnenie jeho práva poprieť pohľadávku veriteľa. Bolo by v rozpore s účelom

lex corona, pokiaľ by aj vo vzťahu k tejto lehote nemalo byť na jeho základe priznané spočívanie alebo
predĺženielehotyatoajnapriektomu,žebolaužpredĺženározhodnutímsúdu.Uvedenéplatíajvprípade
plynutia základnej prihlasovacej lehoty na prihlásenie pohľadávok, pretože aj z pohľadu veriteľa, by bolo
v rozpore s účelom lex corona, pokiaľ by mu nemalo byť priznané spočívanie alebo predĺženie tejto
lehoty. Odvolací dôvod týkajúci sa nesprávnej aplikácie právneho predpisu (lex corona) súdom prvej

inštancie preto odvolací súd vyhodnotil ako nenaplnený.

20.4. Podľa § 1 lex corona, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na
uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020

do účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Citovaný zákon nadobudol účinnosť dňom 27.03.2020.

20.5. Podľa § 8 lex corona, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na
uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku

práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28.2.2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31.12.2020
do účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní, po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Citované ustanovenie bolo do lex corona doplnené s účinnosťou od 19.01.2021.

20.6. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že medzi stranami sporu v konaní nebolo sporné,

že v danom prípade základná lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula dňa 16.03.2018, základná
lehota na popretie pohľadávok správcovi uplynula dňa 16.04.2018 a súdom následne dochádzalo
k opakovanému predlžovaniu lehoty na popretie. Takýto záver prijal aj súd prvej inštancie v bode
27. odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie citoval
v odôvodnení rozsudku aj ustanovenie § 151 ods. 1 a 2 CSP, ktoré bolo namieste v danom prípade

aplikovať. Odvolateľ v odvolaní poukazujúc na to, že oznámenie o popretí pohľadávok mu bolo doručené
dňa 10.2.2023 a v oboch prípadoch (pri aj bez aplikácie lex corona) po uplynutí lehoty na popretie
pohľadávok,poukázalnarôznevýpočty(3tabuľkyvpríloheodvolania)plynutialehôt.Lehotanapopretie,
ktorá mala uplynúť 13.03.2020, pri aplikácii ustanovenia § 1 písm. b) lex corona podľa odvolateľa
uplynula dňa 27.04.2020 a nie 30.04.2020.

20.7. Odvolací súd k plynutiu lehôt podľa lex corona uvádza, že z jeho § 1 vyplýva, že deň 12.03.2020
bol zákonodarcom stanovený ako hraničný, keďže v daný deň bola vyhlásená mimoriadna situácia
podľa zákona č. 42/1994 Z. z. (v súvislosti s ochorením COVID). Ak hmotnoprávna lehota uplynula pred
12.03.2020, nemalo uvedené žiadny vplyv na jej plynutie. Ak hmotnoprávna lehota uplynula v období

od vyhlásenia mimoriadnej situácie (12.03.2020) do účinnosti lex corona (26.3.2020, keďže tento zákon
nadobudol účinnosť dňa 27.3.2020), uplatní sa pravidlo podľa § 1 písm. b) (posunutie o 30 dní) a
posledným dňom lehoty bude pondelok 27. apríl 2020 (keďže 25.04.2020 bola sobota). V ostatných
prípadoch (t.j. koniec hmotnoprávnej lehoty pripadne na obdobie od 27.03.2020 do 30.04.2020), lehota
v uvedenom časovom období neplynula. Z citovaného ustanovenia § 1 písm. a) lex corona vyplývalo,

že ak uvedené lehoty začali plynúť pred 27.03.2020 (v prejednávanom prípade napr. 13.03.2020),
uvedeným dňom 27.03.2020 lehoty prestali plynúť až do konca apríla 2020 a od 01.05.2020 začali plynúť
opätovne.20.8. V prejednávanom prípade nebolo sporu o tom, že lehota, na ktorú poukázal odvolateľ (deň vydania
uznesenia súdu 5.3.2020, ktorým bola lehota predĺžená do 14.04.2020 – pozn.: odvolací súd dodáva, že
sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca nesprávne uviedol, že daným uznesením bola predĺžená

lehota do 13.03.2020, pričom bola predĺžená o 30 dní od 13.03.2020 do 14.04.2020) začala plynúť dňa
13.03.2020. Keďže teda mala lehota uplynúť dňom 14.04.2020, je potrebné zohľadniť postup podľa § 1
písm.a)lexcorona(lehotaneuplynulavobdobímedzi12.03.2020–26.3.2020,akotopredpokladápísm.
b) citovaného ustanovenia lex corona). Analogicky uvedený postup platí aj vo vzťahu k § 8 lex corona
(ktorý nadobudol účinnosť dňom 19.01.2021). Záver súdu prvej inštancie v bode 27. a 31. odôvodnenia

rozsudku preto odvolací súd vyhodnotil ako správny.

20.9. Odvolací súd mal za to, že závery súdu vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o tom,
že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu riadne a včas (t.j., že každé uznesenie o predĺžení lehoty na
popieranie pohľadávok bolo súdom vydané pred uplynutím lehoty na popretie, o tom, že lehota bola vždy
predĺžená o 30 dní a o neplynutí lehôt podľa lex corona), sú vyjadrené relatívne stručne, ale zrozumiteľne

a výstižne. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neznemožnil žalobcovi uskutočňovať
jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolací súd uvádza, že ho nepovažuje
za naplnený. Aj z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že žalobca k žalobe predložil tabuľkový

prehľad plynutia lehôt, t.j. svoj výklad výpočtu ich plynutia. Rovnako je z napadnutého rozsudku zrejmé,
že žalovaný tabuľkový prehľad považoval v konaní za nesprávny. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd
zistil, že vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo žalobcovi doručené. Žalobca sa k nemu nevyjadril a svoju
neúčasť na vytýčenom pojednávaní ospravedlnil a vyjadril súhlas s pojednávaním bez jeho účasti. Súd
pritom na pojednávaní dňa 06.03.2024 oboznámil prítomné strany sporu s obsahom súdneho spisu.

Odvolateľomuvedenýtabuľkovýprehľadnemožnopovažovaťzalistinnýdôkazakotaký,ktorýbymalbyť
predmetom dokazovania, keďže je potrebné ho považovať za súčasť podania (žaloby), ktorým žalobca
vysvetľoval svoje právne posúdenie danej otázky. To je pritom vecou konajúceho súdu. Uvedeným
tabuľkovým prehľadom neboli preukazované tvrdenia žalobcu, ale išlo o súčasť argumentácie na
preukázanie dôvodnosti žaloby zo strany žalobcu, pričom uvedené bolo v kompetencii súdu prvej

inštancie v rámci právneho posúdenia. Súd prvej inštancie pritom uvedenú otázku (otázku riadneho
a včasného popretia pohľadávky správcom) dostatočne uzavrel v bodoch 27. až 31. odôvodnenia
rozsudku.

22. Vo vzťahu k dôvodom popretia pohľadávky žalobcu odvolací súd uvádza: Odvolateľ primárne v tomto

kontexte tvrdil, že je nesprávny záver súdu o tom, že v danom prípade podania prihlášky išlo priamo
o úkon zástupcu, ako aj, že žalovaný mal danú prihlášku posúdiť ako nepodpísanú a nemal na ňu
prihliadať podľa § 29 ods. 1 ZKR.

22.1. V konaní nebolo sporným, že žalobca bol v prihláške uvedený ako veriteľ pohľadávky, ako

zástupca bol v prihláške uvedený: Spotrebiteľské Centrum, IČO: 42249708, so sídlom Andyho Warhola
33, Medzilaborce, v prihláške v časti „podpis“ bol umiestnený podpis s poznámkou „v zastúpení“.
Spornou nebola ani skutočnosť, že k prihláške nebolo pripojené plnomocenstvo.

22.2. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením odvolateľa, že v danej situácii nemohla nastúpiť nevyvrátiteľná

domnienka podľa § 32 ods. 1 OZ (v zmysle ktorej by platilo, že splnomocnenec konal vo vlastnom
mene). Z prihlášky bolo bez pochybností zrejmé, že za veriteľa mal konať a prihlášku podať a podpísať
jeho zástupca. V bode 32. odôvodnenia rozsudku podľa odvolacieho súdu súd len uviedol obsah
popieracieho prejavu žalovaného a nejde o závery súdu. Tie sú formulované v bode 33. odôvodnenia
(zástupcauvedenývprihláškenemoholkonaťzažalobkyňuaprihláškunemožnopovažovaťzaprihlášku

žalobkyne a táto si nemôžu uplatňovať nárok na určenie pohľadávky). Záver súdu o nedôvodnosti žaloby
z uvedeného dôvodu je napriek tomu (napriek nesprávnosti jedného zo záverov žalovaného uvedeného
v popieracom prejave) podľa odvolacieho súdu správny z nižšie uvedených dôvodov.

22.3. Podpis veriteľa bol v zmysle § 29 ods. 1 písm. f) ZKR (účinného v čase podania dotknutej

prihlášky) povinnou náležitosťou prihlášky. Keďže dotknutá prihláška podpis obsahovala, nebol by
správny záver, že absentovala povinná náležitosť prihlášky a nemá sa na ňu prihliadať. Je potrebné
podotknúť, že prihlášku, ktorou bola uplatnená pohľadávka, nie je možné opraviť alebo doplniť (§ 30 ods.
2 ZKR). Uvedeného si musí byť veriteľ v procese prihlasovania pohľadávky vedomý a zodpovednosť zasprávnosť a úplnosť prihlášky nesie v celom rozsahu sám veriteľ. Postup správcu, ktorý na prihlášku
riadne prihliadal a záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby, preto odvolací súd vyhodnotil
ako správny. Výlučne prihláška s riadne priloženým plnomocenstvom môže vyvolať následky riadne

prihlásenej pohľadávky v konkurze, ktorý sa v mnohých smeroch vyznačuje formalizmom. Preto podľa
názoru odvolacieho súdu postupoval žalovaný správne, ak ako jeden z dôvodov popretia pohľadávky
žalobcu považoval nepripojené plnomocenstvo udelené žalobcom jeho zástupcovi k prihláške.

23. K odvolacej námietke týkajúcej sa náhrady trov konania odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil

svýrokomII.rozsudkuajehoodôvodnenímvzmyslezásadyúspechu(resp.plnéhoúspechužalovaného
v spore). V danom prípade podľa odvolacieho súdu neboli dané žiadne podmienky na aplikáciu a postup
podľa § 257 CSP (výnimočný prípad a dôvody hodné osobitného zreteľa, napríklad majetkové, sociálne,
osobné a iné pomery strán sporu).

24. Odvolací súd v kontexte svojich vyššie uvedených záverov dospel k záveru, že vo veci nie sú dané

žiadne odvolateľom uvádzané odvolacie dôvody.

25. Na základe uvedeného odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu,
odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že ich náhradu priznal žalovanému voči
žalobcovi.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie ani dovolanie nie sú prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR).