Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 8, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124201441
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6124201441.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: 365.bank, a.s.,

IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO:
36 853 186, Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanej: V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/
X, G., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., IČO: 55 962 165, Stankovany 549,
o zaplatenie 12.885,84 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 141,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 24,22 eura od 10.02.2024 do zaplatenia,
zo sumy 21,50 eura od 12.03.2024 do zaplatenia,

zo sumy 59,38 eura od 11.04.2024 do zaplatenia,
zo sumy 16,31 eura od 14.05.2024 do zaplatenia,
zo sumy 8,35 eura od 12.06.2024 do zaplatenia,
zo sumy 12,19 eura od 11.07.2024 do zaplatenia,
z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 6.043,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5% ročne
zo sumy 295,09 eura od 07.12.2021 do zaplatenia,
zo sumy 301,13 eura od 07.12.2021 do zaplatenia,
zo sumy 301,13 eura od 07.12.2021 do zaplatenia,
zo sumy 301,13 eura od 07.12.2021 do zaplatenia,
zo sumy 301,13 eura od 07.12.2021 do zaplatenia,
zo sumy 301,13 eura od 07.12.2021 do zaplatenia,
zo sumy 301,13 eura od 07.12.2021 do zaplatenia,

zo sumy 301,13 eura od 07.12.2021 do zaplatenia,
zo sumy 301,13 eura od 07.12.2021 do zaplatenia,
zo sumy 301,13 eura od 07.12.2021 do zaplatenia,
zo sumy 301,13 eura od 07.12.2021 do zaplatenia,
zo sumy 301,13 eura od 26.12.2021 do zaplatenia,
zo sumy 301,13 eura od 26.01.2022 do zaplatenia,
zo sumy 301,13 eura od 26.02.2022 do zaplatenia,

zo sumy 301,13 eura od 26.03.2022 do zaplatenia,
zo sumy 301,13 eura od 26.04.2022 do zaplatenia,
zo sumy 301,13 eura od 26.05.2022 do zaplatenia,
zo sumy 301,13 eura od 26.06.2022 do zaplatenia,
zo sumy 301,13 eura od 26.07.2022 do zaplatenia,
zo sumy 301,13 eura od 26.08.2022 do zaplatenia,
zo sumy 26,55 eura od 26.09.2022 do zaplatenia.a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 200,- eur splatných vždy do 27. dňa v mesiaci
s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa
s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 20.12.2023, postúpenou tunajšiemu súdu

dňa 03.04.2024, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
12.885,84 eura (istina 12.876,84 eura + poplatky 9,- eur) spolu s úrokom v sume 892,12 eura, úrokom
z omeškania v sume 1.326,61 eura a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 12.876,84 eura
od 11.11.2023 do zaplatenia, ako aj priznania náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.03.2017 uzatvoril žalobca (do 02.07.2021 podnikajúci pod
obchodným menom: Poštová banka, a.s.) so žalovanou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 19.600,- eur. Žalovaná načerpala
úver dňa 01.03.2017. Žalobca zároveň vyhlasuje, že pri poskytovaní úveru postupoval s odbornou
starostlivosťou a pred uzavretím zmluvy o úvere (ako aj po jej uzavretí) si splnil všetky zákonné

povinnosti. Podľa úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za
predčasne splatný. Žalovaná poskytnutý úver riadne nesplácala napriek tomu, že žalobca upozornil
žalovanú na jej omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Keďže žalovaná úver nesplácala, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 06.12.2021 a
požiadal žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Splatnosť jednotlivých splátok bola

dohodnutá na 25. deň v mesiaci. Viac ako tri mesiace v súlade s §53 ods.9 OZ bol v tom čase dlžník
v omeškaní so splátkou splatnou dňa 25.08.2021, pre ktorú žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť. Pre
úplnosť žalobca uvádza, že podľa § 1 písm. a) v spojení s § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. sa
premlčacie lehoty predlžujú o 76 kalendárnych dní. Žalovaná do zosplatnenia uhradila na úver sumu
12.921,42 eura, z čoho pripadlo na istinu 6.229,64 eura, na úroky 6.158,38 eura a na poplatky a poistné

533,40 eura. Prehľad splátok vyplýva z aktuálneho stavu úveru z bankového informačného systému
vedeného v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
žalovaná svoj záväzok čiastočne plnila nasledovne: úhrada 47,99 eura zo dňa 09.12.2021, úhrada
27,95 eura zo dňa 12.01.2022, úhrada 14,05 eura zo dňa 10.02.2022, úhrada 63,64 eura zo dňa
09.03.2022, úhrada 25,38 eura zo dňa 11.04.2022, úhrada 25,45 eura zo dňa 10.05.2022, úhrada 27,82

eura zo dňa 09.06.2022, úhrada 26,39 eura zo dňa 11.07.2022, úhrada 16,98 eura zo dňa 10.08.2022,
úhrada 31,48 eura zo dňa 12.09.2022, úhrada 36,68 eura zo dňa 11.10.2022, úhrada 29,60 eura zo
dňa 10.11.2022, úhrada 31,79 eura zo dňa 09.12.2022, úhrada 35,88 eura zo dňa 11.01.2023, úhrada
25,51 eura zo dňa 13.04.2023, úhrada 13,22 eura zo dňa 10.10.2023, úhrada 13,71 eura zo dňa
10.11.2023. Uvedené plnenia sa započítali prednostne na nesplatenú istinu úveru. Istina pohľadávky

tak predstavuje 12.876,84 eura (19.600,- eur ako výška poskytnutého úveru - 6.229,64 eura ako platby
žalovanej započítané na istinu pred zosplatnením úveru - 493,52 eura ako sumár úhrad po dátume
zosplatnenia započítané na istinu po zosplatnení úveru). Žalobca si uplatňuje nárok na zvyšnú časť
neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR.
Celkové úroky, ktoré mala na úver žalovaná zaplatiť, predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky

sumu 7.050,50 eura (celkové náklady 28.908,42 eura - istina 19.600,- eur - poistné 2.257,92 eura
(96 mesiacov x 23,52 eura) - poplatok za poskytnutie úveru pri čerpaní 0 eur. Vzhľadom na doteraz
zaplatené úroky predstavujú nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 892,12 eura (7.050,50 eura -
6.158,38 eura). Žalobca si zároveň uplatňuje neuhradené poplatky vo výške 9,- eur, ktoré predstavujú
reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej).

Tento nárok si žalobca uplatňuje ako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ v dôsledku toho,
že elektronický formulár pre podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu neobsahuje samostatné
kolónky pre poplatky. Vzhľadom na čiastočné plnenia žalovanej po zosplatení úveru žalobca predkladá
výpočet úrokov z omeškania do momentu realizovania poslednej splátky, a síce úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne; spolu kapitalizované úroky z omeškania 1.326,61 eura. Žalobca si uplatňuje

zákonné úroky z omeškania iba zo sumy nesplatenej istiny úveru. Žalobca teda nepožaduje zaplatenieúrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do a po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru. Upomienky, zosplatňujúca výzva a predžalobná výzva boli zasielané
žalovanej na korešpondenčnú adresu, prípadne na (poslednú známu) adresu uvedenú v zmluve o

úvere. Všetky písomnosti zo strany žalobcu (banky), vrátane spomínanej predžalobnej výzvy, zasielanej
prostredníctvom advokáta žalobcu, boli žalovanej riadne odoslané a doručené v súlade so Všeobecnými
obchodnými podmienkami, ako aj v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020
sp.zn. 5 Cdo 36/2020, publikovaným v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. 4/2021. Žalobca
zároveň upozorňuje na aktuálne rozhodnutia (rôznych senátov) Najvyššieho súdu SR k aplikácii § 53

ods. 9 OZ v obdobných spotrebiteľských sporoch: 4Cdo/132/2021, 4Cdo/140/2021, 7Cdo/268/2020,
5Cdo/224/2021. Pre úplnosť žalobca uvádza, že zo žiadneho zákonného predpisu nevyplýva povinnosť
veriteľa, aby dlžníkovi (spotrebiteľovi) explicitne špecifikoval, pre ktoré konkrétne splátky je v omeškaní.
Jedinou zákonnou povinnosťou veriteľa je „upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva“, čo sa aj stalo v danom prípade. K zosplatneniu úveru preto došlo v súlade so
zákonom. K správnej interpretácii § 53 ods. 9 OZ poukazuje žalobca aj na právne závery Najvyššieho

súdu SR v uznesení zo dňa 30.01.2023 sp.zn. 2Cdo 18/2022. Pri argumentácii k uplatneným úrokom
žalobca poukazoval na R 5/2021: „Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi
náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v tom zmysle, že neuznáva žalobcom uplatnený návrh v celom

rozsahu. Žalobca neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. Zmluva o úvere predstavuje
tzv. refinančný úver, teda poskytnutím úveru vo výške 19.600,- eur došlo k splateniu predchádzajúcich
úverov poskytnutých priamo od žalobcu. Oprávnenosť výšky odhadovaného zostatku všetkých
splatených úverových zmlúv neposudzoval žiadny súd, ale iba žalobca v postavení nebankového
subjektu. Žalovaný zastáva názor, že zmluvy o úvere, z ktorých dlžné sumy boli uhradené refinančným

úverom, sú jednoznačne bezúročné a bez poplatkov a takýmto spôsobom žalobca obchádza zákon
a koná v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka preto takýto refinančný
úver možno vyhodnotiť ako neplatný právny úkon. Za týmto účelom žalovaný navrhuje, aby súd vyzval
žalobcu na predloženie zmluvy o úvere lepšia splátka so zostatkom úveru vo výške 8.185,16 eura
a aby žalobca špecifikoval, z čoho pozostával neuhradený zostatok vo výške 8.185,16 eura. Podľa

názoru žalovanej je zmluva o úvere pre absenciu obligatórnych náležitostí, ako aj pre nesprávne údaje,
bezúročná a bez poplatkov z nasledovných dôvodov. Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2016 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzatvorené od 16. februára 2017 do 15. mája 2017 zverejnené na stránke ministerstva financií SR
uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od

5 do 10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6500 eur bola
priemerná RPMN vo výške 8,99 % p.a.. Zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo
výške 9,36 %, čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu údaja o priemernej RPMN. Podľa
názoru žalovanej zmluva obsahuje aj nesprávny údaj o odplate a RPMN, nakoľko tieto údaje musia
byť v rovnakej výške 9,34 % p.a.. Zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov. Ak súd vyhodnotí, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov,
jednak z dôvodu, že žalobca pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a jednak pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2
zákona, žalovaná nebola ku dňu vyhotovenia listu zo dňa 08.11.2021 v omeškaní so žiadnou splátkou,

nakoľko bola povinná uhrádzať len splátky istiny poskytnutého úveru vo výške 204,17 eura (19.600/96 =
204,17 eura). Preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle §
53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a list zo dňa 08.11.2021, ako aj list zo dňa 06.12.2021, treba
považovať za neplatné právne úkony v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a teda neexistenciu

omeškania pre povinnosť splácať len splátky istiny potvrdil aj Krajský súd Trenčín v rozsudku zo dňa
26.10.2022 sp.zn. 6CoCsp/25/2022. Žalovaná ďalej uviedla, že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu aj
z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, ale keďže bolo preukázané,
že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné, žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. Žalobca v
konaníuplatnilsvojupohľadávkuvyplývajúcumuzuzatvorenejzmluvyoúvere,ktorúpohľadávkuuplatnil

v celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti právnych úkonov podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
treba vyslovil neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia, a teda je nutné konštatovať, že žalobca
nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. S poukazom na uvedenú neplatnosť úkonov je
nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých,už splatných a nepremlčaných splátok, a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1
CSP, ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený, v celosti. Súd by nemohol postupovať
spôsobompriznaniasplatnýchanepremlčanýchsplátok,keďbyuplatnenímpredmetnéhopostupukonal

v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP),
keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu by predstavovala zmenu žaloby, ktorá
je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca
uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno
posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný

(vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok.

4. Žalobca v replike uviedol, že poskytol dlžníkom (žalovanej a V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., G.)
refinančný úver. Podľa § 4 ods. 1 opatrenia NBS č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017, ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver: „Na účely § 7 ods. 24
a 31 zákona sa za výrazné prevyšovanie súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo

navýšených úverov považuje prevyšovanie presahujúce nižšiu z týchto dvoch hodnôt: a) suma 2000
eur, b) suma zodpovedajúca 5 % súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných spotrebiteľských úverov
aleboúverovnabývanie,alebonavýšenýchspotrebiteľskýchúverovaleboúverovnabývanie.“.Vdanom
prípade rozdiel medzi poskytovaným úverom a refinancovanými peňažnými záväzkami neprevyšoval ani
jednu z uvedených hodnôt: 19.600,- eur - 19.381,16 eura / súčet zostávajúcich výšok refinancovaných

úverov = 218,84 eura alebo 1,13 % zo súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov. Preto
sa na žalobcu v súlade s § 7 ods. 24 ZoSÚ nevzťahovala povinnosť skúmať bonitu dlžníkov podľa
ustanovení ZoSÚ (pomeriavať čistý príjem spotrebiteľov a ich výdavky podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ) a
ani zákaz poskytnúť spotrebiteľom úver, ak nespĺňajú limit ukazovateľa schopnosti splácať úver podľa
§ 7 ods. 23 ZoSÚ. Z citovaných ustanovení zákona teda jednoznačne vyplýva, že žalobca pri tomto

druhu úveru nemá povinnosť skúmať bonitu dlžníka podľa ZoSÚ. Aj napriek tomu žalobca skúmal
bonitu dlžníkov, a to prostredníctvom nasledujúcich krokov: - deklarovaný príjem žiadateľky (žalovanej)
zo zamestnania žalobca overil z externého nezávislého zdroja a akceptoval príjem žiadateľky zo
zamestnania vo výške 500,- eur; - deklarovaný príjem spolužiadateľa zo zamestnania žalobca overil z
externého nezávislého zdroja a akceptoval príjem spolužiadateľa zo zamestnania vo výške 1.200,- eur;

- v rámci posudzovania bonity mal žalobca k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch
žiadateľky a spolužiadateľa (výdavky) zo Spoločného registra bankových informácií; - žiadateľka si
uvádzala rodinný stav vydatá a 0 vyživovaných detí; - spolužiadateľ si uvádzal rodinný stav ženatý a
0 vyživovaných detí; - finančná analýza platná v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo
výške 19.600,- eur na 8 rokov s mesačnou splátkou 277,61 eura. Nemožno opomenúť, že finančná

situácia dlžníkov sa po poskytnutí úveru žalobcom zlepšila. Štyri pôvodné úvery dlžníkov, na ktoré
mesačne vynakladali spolu 330,- eur: - spoločný úver dlžníkov u žalobcu so zostatkom vo výške
8.185,16 eura s mesačnou splátkou vo výške 131,- eur; - úver žalovanej v spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s. so zostatkom vo výške 5.497,- eur s mesačnou splátkou vo výške 100,- eur;
- úver žalovanej v spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. so zostatkom vo výške 3.180,- eur s

mesačnou splátkou vo výške 99,- eur; - dlh z kontokorentného úveru V. vo VÚB, a.s. bolo potrebné
vyrovnať vždy ku koncu mesiaca - v čase poskytnutia úveru zo strany žalobcu predstavoval tento
dlh 1.889,- eur, boli nahradené jedným, výhodnejším úverom s mesačnou splátkou vo výške 277,61
eura. Žalobca tak preukázateľne pomohol dlžníkom, keď nezanedbateľne znížil ich celkové úverové
zaťaženie. Zároveň platí, že úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. V zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ možno pod hrubým porušením
tejto povinnosti rozumieť výlučne posudzovanie schopnosti dlžníka splácať úver bez akýchkoľvek údajov
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Použitá vylučovacia spojka „alebo“ implikuje, že veriteľ (žalobca) má možnosť výberu, ktorý zo spôsobov

si zvolí pri overovaní bonity dlžníka. Tento záver jednoznačne potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 08.02.2024 sp.zn. 17CoCsp/13/2023. Žalobca skúmal bonitu žalovanej prostredníctvom
oboch zákonom rámcovaných spôsobov. Vychádzajúc zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru
zo dňa 01.03.2017, žalobca zistil rodinný stav, počet vyživovaných detí, druh bývania, dosiahnuté
vzdelanie, zamestnanie, čistý mesačný príjem, splátky iných úverov a pôžičiek a zrážky z príjmov

dlžníkov. Súčasne si žalobca zaobstaral údaje zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI)
a Sociálnej poisťovne, ktorými poskytnuté informácie overil. Argumentácia žalovanej zrejme zámerne
a účelovo opomína skutočnosť, že možnosť poskytovať refinančné úvery upravuje priamo ZoSÚ (§ 1
ods. 6 ZoSÚ, § 7 ods. 24 ZoSÚ). Je vylúčené, aby žalobca postupom, ktorý je zákonom aprobovaný,zároveň rovnaký zákon porušoval. Z tohto dôvodu žalobca odmieta ničím nepodložený právny záver
žalovanej, že zmluva o úvere je absolútne neplatný právny úkon, ktorý vychádza prakticky iba z toho,
že ide o refinančný úver. Čo sa týka zostatkov jednotlivých refinancovaných úverov, tie žalobca zistil

nasledovne:zostatokúverovodspoločnostiConsumerFinanceHolding,a.s.aVÚB,a.s.žalobcazistilzo
Spoločného registra bankových informácií a zostatok úveru, ktorý dlžníkom poskytol sám, zistil žalobca
z interného informačného bankového systému. Žalovaná tiež ad absurdum žiada, aby žalobca predložil
do tohto súdneho konania predošlú úverovú zmluvu. Pritom ako jej druhá zmluvná strana nepochybne
sama disponuje jej vyhotovením. Napokon, predmetom tohto sporu nie je refinancovaný úver, resp.

záväzok vyplývajúci z predošlej úverovej zmluvy. Žalovaná tvrdí, že údaj o priemernej hodnote RPMN
na trhu mal byť v zmluve o úvere uvedený vo výške 8,99 %. Nesprávne totiž vychádza z hodnôt, ktoré
platia pre ostatných veriteľov a nie pre banky, resp. pobočky zahraničných bánk. Žalobca v čl. 2.2
(parametre úveru) zmluvy o úvere uviedol ako priemernú RPMN na trhu hodnotu vo výške 9,36 %.
Vychádzal zo súhrnných informácii o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk, ktoré zverejňuje Ministerstvo financií SR za každý štvrťrok. Ministerstvo financií

SR zverejňuje údaje o priemernej RPMN na trhu ku koncu nasledujúceho kalendárneho mesiaca po
uplynutí príslušného štvrťroka. Keďže zmluva o úvere bola uzavretá dňa 01.03.2017, bola táto hodnota
v zmluve uvedená podľa údajov platných k predchádzajúcemu štvrťroku (t.j. k 4. štvrťroku 2016).
Pre spotrebiteľské úvery poskytnuté bankami alebo pobočkami zahraničných bánk (teda subjektami,
medzi ktoré patrí aj žalobca) s dobou splatnosti nad 5 do 10 rokov bola hodnota priemernej RPMN

v 4. štvrťroku 2016 9,36 % (tak ako je uvedené v zmluve o úvere). Postup žalobcu je nepochybne
správny, keďže aj Ministerstvo financií SR striktne rozlišuje medzi: súhrnnými informáciami o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi (tie sú generálne určené pre veriteľov bez
špecifického postavenia) a súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk (tie sú špeciálne určené pre osobitnú skupinu

veriteľov - banky a pobočky zahraničných bánk). V tejto súvislosti žalobca odkazuje aj na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.05.2020 sp.zn. 16Co/113/2019, rozsudok Krajského súdu v
Žiline zo dňa 31.03.2020 sp.zn. 5CoCsp/72020, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.10.2019
sp.zn. 8Co/8/2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 31.05.2018 sp.zn. 16Co/404/2017.
Za daných okolností je hodnota priemernej RPMN v zmluve o úvere uvedená korektne, v súlade s

právnouúpravouplatnouvčaseuzavretiazmluvyoúvere.Výškacelkovejčiastkyúveru,akoajRPMNsa
vypočítava na celú splatnosť úveru. Na rozdiel od nich, výška odplaty predstavuje údaj prepočítavaný na
rok. Žalobca do výpočtu odplaty zohľadňuje nasledujúce náklady spotrebiteľa spojené s úverom: ročná
úroková sadzba, poplatok za spracovanie úveru pri čerpaní na účet v banke, poplatok za spracovanie
úveru pri čerpaní na účet v inej banke, poistné, poplatok za splátku v hotovosti. V tomto prípade žalobca

započítal do odplaty fixnú úrokovú sadzbu a percentuálne vyjadrené poistné na rok. Naproti tomu,
RPMN sa vypočítava podľa komplexného vzorca upraveného v prílohe č. 2 ZoSÚ. Presná hodnota tohto
ukazovateľa je závislá od viacerých aspektov, medzi inými aj prvého časového intervalu od načerpania
úveru po prvú splátku. Platí, že čím je prvý časový interval od načerpania úveru po prvú plátku kratší,
tým je výsledná RPMN vyššia. Odhliadnuc od uvedeného je prima facie zrejmé, že RPMN sa nerovná

odplate, ako nesprávne uvádza žalovaná. Ide o dva samostatné inštitúty, o čom nepochybne svedčí
osobitná právna úprava každého z nich, ako aj odlišný spôsob ich vypočítavania. Zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva, že by hodnota týchto ukazovateľov mala byť rovnaká, ako sa domnieva žalovaná,
práve naopak, ich názor odporuje základnej povahe týchto inštitútov. Námietku žalovanej, že v zmluve o
úvere absentujú predpoklady pre výpočet RPMN, považuje žalobca za absurdnú. Všetky predpoklady,

ktoré žalobca použil na výpočet RPMN, totiž prehľadne uviedol v niekoľkých dokumentoch, ktoré boli
odovzdané žalovanej (a ktoré tvoria súčasť súdneho spisu): čl. 2.2 zmluvy o úvere; čl. 3 bod b) formulára
pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka; samostatná listina, ktorá tvorila súčasť
formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka. Napokon, žalobca v čl.
2.3 zmluvy o úvere uviedol tiež tzv. amortizačnú tabuľku, ktorá obsahuje termíny splatnosti a rozpis

započítania jednotlivých splátok na istinu, úroky, poistenie a poplatky s uvedením zostatku istiny po
započítaní každej splátky pri splácaní úveru. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na R 86/2021,
rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 19.12.2019 vo veci RN c/a Home Credit Slovakia a.s., C-290/19,
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2021 sp.zn. 2Cdo 69/2020, bod 4.2 metodickej pomôcky k
výkladusmernice2008/48/ESvovzťahuknákladomaročnejpercentuálnejmierenákladov,pripomienky

Európskej komisie zo dňa 19.4.2022 vo veci C-12/22 vo vzťahu k vymedzeniu predpokladov na výpočet
RPMN uvedených v zmluve o úvere. Ako vyplýva z predloženého aktuálneho stavu, dlžníci splácali
úver riadne a včas do júna 2021. Následne došlo k viacerým omeškaniam, prípadne k uhrádzaniu
splátok v nedostatočnej výške. V dôsledku toho boli nasledujúce plnenia započítavané spätne na skôrsplatné splátky. V zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ je veriteľ oprávnený (a nie povinný)
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky. Keďže k vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo dňa 06.12.2021, úver bol zosplatnený pre

nezaplatenie splátky za mesiac august 2021 (nebola riadne a včas uhradená splátka splatná dňa
25.8.2021). Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že k predčasnému zosplatneniu dňa
06.12.2021 došlo legitímne, keďže: 1. k vyhláseniu predčasnej splatnosti pristúpil veriteľ až po uplynutí
kvalifikovaného času - troch mesiacov (splátka splatná za mesiac august 2021 bola v čase vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru v omeškaní tri mesiace a 10 dní), 2. dlžníci boli písomne upozornení na

oprávnenie veriteľa predčasne zosplatniť úver v lehote nie kratšej ako 15 dní listom „Upozornenie -
výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 8.11.2021“, ktorý sa dostal do dispozičnej sféry dlžníkov
dňa 11.11.2021, 3. v nadväznosti na splnené zákonné podmienky veriteľ legitímne predčasne zosplatnil
úver ku dňu 06.12.2021, o čom písomne dlžníkov upovedomil listom „Výzva na úhradu dlžnej sumy zo
dňa 6.12.2021“, ktorý im doručoval na poslednú známu adresu.

5. Žalovaná sa v duplike vyjadrila v tom zmysle, že na Okresnom súde Trnava je voči nej vedených
niekoľko súdnych konaní, ktoré preukazujú, že jej finančná situácia je nepriaznivá, a podľa názoru
aj prebiehajúce súdne konanie preukazuje, že žalobca pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou
starostlivosťou. Ustanovenia § 7 ods. 19 až 23 zákona č. 129/2010 Z.z. upravujú limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

Teda ustanovenie § 7 ods. 24 výslovne neuvádza, že veriteľ nie je povinný postupovať podľa § 7 ods.
1 zákona, a preto jednoznačne bol právny predchodca žalobcu povinný postupovať v zmysle § 7 ods.
1 zákona a skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou.
Pri skúmaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver žalobca nezískal od žalovanej žiadne údaje o
nákladoch na bývanie a celkovo na živobytie, z dôkazov, ktoré si zaobstaral žalobca si nemohol urobiť

reálny obraz o tom, aká suma ostane žalovanej po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Pri
skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej
starostlivosti. Žalobca tvrdil, že pri posudzovaní výdavkov žalovanej vychádzal zo sumy životného
minima v čase posudzovania žiadosti. Z dôkazov predložených žalobcom však nevyplýva, že by
žalobca zisťoval priemerné mesačné výdavky žalovanej na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce,

lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa
úverových produktov na finančnom trhu. Z § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom
anapríjemspotrebiteľa,niesatejtozákonnejpovinnostizbaviťodkazomnaživotnéminimum,nakoľkoto

nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho-ktorého spotrebiteľa
a jeho rodiny. Tento postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý používa paušálny údaj v podobe sumy
životného minima, nakoniec neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Žalovaná ďalej uviedla, že z
Dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. k priemernej RPMN vyplýva, že zákonodarca zdôrazňuje
že údaj o priemernej RPMN má vychádzať zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých

spotrebiteľských úveroch veriteľmi, teda nie iba zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk. V zmysle § 21 ods. 2 zák.č.
129/2010 Z.z., na ktorý odkazuje § 9 ods. 2 písm. z), ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje
na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1, v zmysle ktorého veriteľ je povinný
predkladať Ministerstvu financií SR a Národnej banke SR údaje o novoposkytnutých a poskytnutých

spotrebiteľských úveroch. Ako vyplýva z § 21 ods. 1, 2, zákon používa pojem veriteľ, ktorým na účely
tohto zákona sa v zmysle § 2 písm. b) rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Údaj o priemernej hodnote RPMN
zohľadňuje úvery poskytované na finančnom trhu všetkými veriteľmi, vrátane nebankových subjektov.
Údaj o priemernej hodnote RPMN v zmysle zákona zverejňuje sa na stránke Ministerstva financií

SR. Ministerstvo financií zverejňuje na svojej webovej stránke tak Súhrnné informácie o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky veriteľmi, ktoré sú smerodajné pre
nebankové subjekty len ohľadom uvedenia údajov o priemernej RPMN do zmlúv o spotrebiteľskom
úvere, ako aj Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé
štvrťroky bankami a pobočkami zahraničných bánk, ktoré údaje sú ale smerodajné z hľadiska skúmania

najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 53 ods. 6 OZ v nadväznosti na kritérium obsiahnuté vo
vykonávacom predpise, t.j. § 1a ods. 1 nar.vl. SR č. 87/1995 Z.z.. Ak teda súd zisťuje náležitosť
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. z) zák. 129/2010 Z.z., smerodajné sú údaje obsiahnuté
v tabuľke Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivéštvrťroky veriteľmi, ako to vyplýva z § 21 ods. 1, 2 zák.č. 129/2010 Z.z. Ak súd zase zisťuje primeranosť
dojednanej odplaty podľa § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1 ods. 1, § 1a ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995
Z.z., smerodajné sú údaje obsiahnuté v tabuľke Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých

spotrebiteľskýchúverochzajednotlivéštvrťrokybánkapobočiekzahraničnýchbánkprenovoposkytnuté
spotrebiteľské úvery. Z vyššie uvedených dôvodov nie je postup žalobcu pri určovaní priemernej RPMN
správny, keďže pri určovaní priemernej RPMN vychádza z § 1 ods. 4 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., a
teda z priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre
jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov. Nesprávny údaj o priemernej RPMN má za

následok absenciu údaja o priemernej RPMN, čo v konečnom dôsledku znamená, že úver je bezúročný
a bez poplatkov. Podľa názoru žalovanej, napriek tomu, že na prvý pohľad spôsob výpočtu RPMN a
odplaty obsahuje rozdielny výpočet, v konečnom dôsledku vyjadrujú jedno a to isté, a preto by tieto
náležitosti mali byť v rovnakej výške. Záverom žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
priznať jej nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobca ako dôkazy predložil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere
lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.03.2017, Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 01.03.2017,
Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka zo dňa 01.03.2017,
Spotrebiteľské rozhodcovské zmluvy zo dňa 01.03.2017, Žiadosť o spotrebiteľský úver zo dňa
01.03.2017, kópie obálok, kópia doručenky, kópia obálky, Aktuálny stav úveru ku dňu 07.11.2023,

Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 08.11.2021, Výzva na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 06.12.2021, Predžalobná výzva na plnenie zo dňa 10.11.2023, ePotvrdenka s výsledkom
sledovania zásielky, Podací hárok č. EPH257739488 s výsledkom sledovania zásielky, Podací hárok
č. EPH261241972 s výsledkom sledovania zásielky, Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery,
Všeobecné úverové podmienky, Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby účinný od 10.01.2017, Dáta

dopytu zo SRBI zo dňa 01.03.2017, Dáta dopytu zo Sociálnej poisťovne zo dňa 01.03.2017, Opatrenie
NBS č. 10/2017, Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami
a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2016, pripomienky Európskej komisie k RPMN zo dňa
19.04.2022, Pracovný dokument útvarov komisie zo dňa 08.05.2012.

7. Žalovaná ako dôkazy predložila nasledovné listinné dôkazy: Výplatná páska za 3/2024, Výpis z účtu
za 3/2024, potvrdenie o zrážkach zo mzdy, rozpis príjmov a výdavkov. Žalovaná ďalej navrhla doplniť
dokazovanie zmluvou o úvere lepšia splátka s odhadovaným zostatkom 8.156,16 eura, vyžiadanou od
žalobcu.

8. Žalobca podaním zo dňa 10.06.2024, doručeným súdu dňa 10.06.2024, a podaním zo dňa
22.07.2024, doručeným súdu dňa 22.07.2024, zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy celkom
141,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 24,22 eura od 10.02.2024 do
zaplatenia, zo sumy 21,50 eura od 12.03.2024 do zaplatenia, zo sumy 59,38 eura od 11.04.2024 do
zaplatenia, zo sumy 16,31 eura od 14.05.2024 do zaplatenia, zo sumy 8,35 eura od 12.06.2024 do

zaplatenia, zo sumy 12,19 eura od 11.07.2024 do zaplatenia. Uvedené čiastočné späťvzatia žalobca
odôvodnil tým, že žalovanej boli po podaní žaloby realizované nasledujúce zrážky zo mzdy na základe
dohodyozrážkachzomzdyzodňa01.03.2017,asícedňa09.02.2024suma24,22eura,dňa11.03.2024
suma 21,50 eura, dňa 10.04.2024 suma 59,38 eura, dňa 13.05.2024 suma 16,31 eura, dňa 11.06.2024
suma 8,35 eura, dňa 10.07.2024 suma 12,19 eura, ktoré plnenia žalobca započítal na istinu.

9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti (odsek 8.) vo výroku I.
rozsudku zastavil, keď žalovaná voči späťvzatiu nenamietala.13. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

14. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
§ 296

15. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, ako aj listinnými dôkazmi

zabezpečenými zo strany súdu v súlade s § 295 CSP (výsledky el. lustrácie žalovanej v Registri
obyvateľov a Sociálnej poisťovni na č.l. 178 a 179), keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu
žalovanej, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti (na č.l.
173), pričom súd zistil nasledovný skutkový stav:

16. Žalobca (pod pôvodným obchodným menom Poštová banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník

(spolu so spoludlžníkom) uzavreli dňa 01.03.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi (žalovanej) a spoludlžníkovi účelový úver
určený na refinancovanie vo výške 19.600,- eur s úrokovou sadzbou vo výške 7,90% ročne, RPMN vo
výške 10,70% a priemernou hodnotou RPMN vo výške 9,36%, pričom celková čiastka, ktorú má klient
zaplatiť, bola uvedená vo výške 28.908,42 eura. Úver bol dojednaný s poistením schopnosti splácať

úver. Dlžníci sa zaviazali splácať úver v 96 mesačných splátkach vo výške 301,13 eura, pričom posledná
splátka mala byť vo výške 301,07 eura. Prvá splátka bola splatná dňa 25.04.2017 a termín konečnej
splatnosti úveru bol dojednaný na 25.03.2025. Dlžníci sa dostali so splácaním úveru do omeškania, z
ktorého dôvodu veriteľ po upozornení zo dňa 08.11.2021 úver predčasne zosplatnil ku dňu 06.12.2021.
Vychádzajúc z kópie obálok (na č.l. 20 a č.l. 22), spoludlžník zomrel. Žalovaná na zmluvu uhradila do

06.12.2021 sumu 12.921,42 eura, od 07.12.2021 do podania žaloby sumu 493,52 eura a po podaní
žaloby sumu 141,95 eura.

17. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

18. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

19. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich

úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

21. Podľa § 503 ods. 1 až 3 OBZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažnýchprostriedkov,súsplatnéajúroky,ktorésahotýkajú.(1)Aksaposkytnutépeňažnéprostriedky

majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (2) Dlžník
je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný
zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. (3)

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možnoposkytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie

viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)
a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na

bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

23. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 9 ods. 2 písm. j), k), z) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí
obsahovať tieto náležitosti:

j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

25. Poznámka pod čiarou 18aa) odkazuje na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov a na § 1 a 1a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

26. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 1 ods. 1 a 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“), odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných

prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. (1) Na
účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých

spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. (4)

28. Podľa § 1a nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov

podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.29. Podľa § 9 ods. 9 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

30. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,

výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (1)
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.17) (2)

31. Podľa § 7 ods. 24 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia odsekov
19 až 23 sa nevzťahujú na
a) spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa
tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška

poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných
úverov alebo navýšených úverov.

32. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

33. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak veriteľ nekonal s odbornou

starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

34. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)

35. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

36. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

37. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.38.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§
497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52
a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s
poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý
úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a)

a b) zák.č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy
podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

41. Žalobca (pod pôvodným obchodným menom Poštová banka, a.s.) a žalovaná uzavreli zmluvu, ktorá
má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe
uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver a táto sa zaviazala vrátiť poskytnuté

peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V konaní bolo
sporným, či žalobca ako veriteľ riadne skúmal bonitu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

42. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal, že ako veriteľ pri
poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 ZoSÚ), pričom bol pred uzavretím zmluvy

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď mal
brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti
sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez relevantných údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o

spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

43. Hoci v žiadosti o spotrebiteľský úver sa uvádzajú údaje o príjmoch dlžníkov, uvedené nie je
postačujúce, pretože žalobca v rozpore s ustanovením § 11 ods. 2 ZoSÚ najmä nepreukázal, že by si
za účelom posudzovania bonity od spotrebiteľov vyžiadal doklady preukazujúce ich príjmy, ale najmä

dokladypreukazujúceichvýdavky,keďpodľažiadostivyžadovalibadokladytotožnosti.Veriteľaniriadne
nezisťoval relevantné výdavky dlžníkov, keď v žiadosti sa žiadne, a to ani nevyhnutné (bývanie, strava,
doprava, atď.), mesačné výdavky neuvádzajú.

44. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto

povinnosťnezbavujeveriteľakonaťsodbornoustarostlivosťou,tedavyžiadaťsiodspotrebiteľapotrebné
informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi
a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu,

príp.nezaopatrenédeti).Zákonospotrebiteľskýchúverochvyžadujeskúmaniebonityklientasodbornou
starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7
ods. 1 ZoSÚ, t.j. „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“
je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov,
ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní

relevantných informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom
(ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných
dostupných zdrojov, tak aby získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa.45. Veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, keď posudzoval schopnosť žalovanej a
spoludlžníka splácať úver bez riadnych údajov o ich výdavkoch a bez dokladov o nich, čím
hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 ZoSÚ. Uvedený postup riadneho

posudzovania schopnosti dlžníkov splácať úver bol namieste o to viac, že úverom od žalobcu boli
refinancované štyri skoršie úvery dlžníkov, čo samo o sebe nesvedčí o ich bonite, práve naopak.

46. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Dáta dopytu zo SRBI, kde je: 1. CB skóre žalovanej hodnotené
písmenom F (bližšie k „zlé“), číslom 1 pre vysoký počet aktívnych zmlúv a číslom 2 pre zmluvy

so splátkami po splatnosti; 2. CB skóre spoludlžníka hodnotené písmenom B („zlé“), číslom 1 pre
zmluvy s nevyhovujúcim stavom plnenia za posledných 18 mesiacov a číslom 2 pre vysokú čiastku
prekročenia limitu za posledných 12 mesiacov. Zároveň z uvedeného listinného dôkazu vyplýva: 1.
pri žalovanej zostávajúca suma dlhu vo výške 63.999,- eur s celkovými mesačnými splátkami 1.048,-
eur, pričom jej bolo odmietnutých 10 kontraktov; 2. pri spoludlžníkovi zostávajúca suma dlhu vo výške
60.829,- eur s celkovými mesačnými splátkami 949,- eur, pričom mu bolo odmietnutých 10 kontraktov.

Nezohľadnenie uvedených skutočností a poskytnutie úveru žalovanej a spoludlžníkovi za tejto situácie
nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity spotrebiteľov.

47. Okrem toho, skúmanie záväzkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je ani
dostatočné, pretože záväzky spotrebiteľov nemusia vyplývať z verejných databáz, ale môže sa jednať

aj o pôžičky súkromné. Zároveň, samotné databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch spotrebiteľov,
keďže medzi tie je potrebné zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Nepostačuje
pritom namiesto zisťovania relevantných výdavkov (ako sú náklady na bývanie, telefón, stravu, dopravu,
ošatenie, atď.) zohľadniť len paušálnu sumu vo výške životného minima, keďže výdavky na živobytie
bývajú spravidla vyššie. Súd dodáva, že ani opatrenie NBS zo dňa 14.11.2017 nestanovuje veriteľom

vychádzať pri výdavkoch paušálne zo sumy životného minima, ale výšku životného minima určuje len
ako minimum. Súd poukazuje na to, že v žiadosti o spotrebiteľský úver sa priestor pre výdavky na
živobytie vôbec nenachádza, a teda spotrebitelia ani nemali možnosť údaje o svojich výdavkoch uviesť.
Veriteľ v tu prejednávanej veci teda pred poskytnutím úveru neurobil žiadnu analýzu domáceho rozpočtu
dlžníkov na strane príjmov a výdavkov, keď ich výdavky komplexne a objektívne ani nezisťoval.

48. Ako už súd uviedol, žalobca hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, pričom v takom prípade
sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov a zároveň veriteľ nebol
oprávnený vyžadovať od dlžníkov jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Potreba skúmania
bonityspotrebiteľasodbornoustarostlivosťouvyplývaajzustálenejsúdnejpraxetunajšiehoodvolacieho

súdu (napr. rozsudky Krajského súdu v Trnave: sp.zn. 9CoCsp/77/2020-130 zo dňa 28.07.2021, sp.zn.
11Co/2/2019-106 zo dňa 27.11.2019, sp.zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016). Rovnako je potrebné
poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-44913 zo dňa 18.12.2014, podľa ktorého nesie
veriteľ dôkazné bremeno toho, že riadne skúmal bonitu, pričom nielen že veriteľ musí od spotrebiteľa
vyžadovať dostatočné informácie, ale tieto musia byť aj podložené dôkazmi.

49. Na uvedené nemá žiaden vplyv skutočnosť, že v tu prejednávanej veci išlo o refinancovanie skorších
úverov, keďže v danom prípade sa v zmysle § 7 ods. 24 písm. a) ZoSÚ neuplatnia iba ustanovenia §
7 ods. 19 až 23 ZoSÚ, nie však ustanovenie § 7 ods. 1 ZoSÚ. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou
žalobcu, že postačuje skúmanie bonity iba jedným z dvoch spôsobov uvedených v § 11 ods. 2 veta

tretia ZoSÚ, keď v zmysle tohto ustanovenia práve naopak, stačí porušenie povinnosti skúmať bonitu
čo i len jedným z týchto dvoch spôsobov a ide o hrubé porušenie povinnosti veriteľa.

50. V súvislosti so skutočnosťou, že v tu prejednávanej veci ide o tzv. refinanc, súd podporne odkazuje
napr. na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14CoCsp/13/2022 zo dňa 29.11.2022, podľa

ktorého „ustanovenie § 7 ods. 1 ZoSÚ neposkytuje veriteľovi žiadnu výnimku zo zákonnej povinnosti
skúmať bonitu klienta vždy, keď sa úver poskytuje. Je teda bez právneho významu, či sa poskytuje tzv.
úplne prvý úver, alebo ide o tzv. refinac hoc aj u toho istého veriteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 7 ods. 16 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvorenia posudzovanej zmluvy, je veriteľ povinný hodnoverne preukázať (nielen

tvrdiť) vynaloženie odbornej starostlivosti, pričom z obsahu listinných dôkazov obsiahnutých v spise
je zrejmé, že právny nástupca pôvodného veriteľa, ako pôvodný žalobca, nepreukázal kvalifikované
posudzovanie s odbornou starostlivosťou bonity žalovanej tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 7 ods. 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre priznanie vyššieho stupňa posudzovania bonity a to zákonompožadovanej odbornej starostlivosti (čo podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť pokryté len
zbežnou,rutinnoudokumentáciou),nepostačujetedalenuvedenieurčitýchúdajovzostranyspotrebiteľa
vo formulároch veriteľa bez toho, aby veriteľ preukázal, že skutočne a preukázateľne dodatočne skúmal

a verifikoval si aj z iných zdrojov (mimo jednostranných prehlásení dlžníka) bonitu klienta a to najmä jeho
príjem, majetkové, osobné a zárobkové pomery a úverovú zaťaženosť a predošlú platobnú disciplínu
dlžníka.“

51. Obdobne sa vyjadril aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp.zn. 5CoCsp/4/2021 zo dňa 31.03.2021,

v ktorom uviedol, že „skúmanie bonity zo strany právneho predchodcu žalobcu bez overenia výšky
čistého mesačného príjmu, výdavkov na živobytie, prípadné dlhy na poistení, daniach a podobne, nie
je postačujúce pre splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. Bez
toho, aby právny predchodca žalobcu skúmal aj iné spomínané aspekty, napr. celkové mesačné výdavky
žalovaného, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie
schopnosti žalovaného splácať dlh zo zmluvy. Už samotná skutočnosť, že žalovaný požiadal o úver za

účelom splatenia iných úverov (v žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný uviedol ako účel úveru, pričom
v žiadosti uviedol výšku iných záväzkov vo výške 38.100 eur) mala mať za následok zvýšenú pozornosť
veriteľa“.

52. Rovnako súd dáva do pozornosti aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13CoCsp/26/2023

zo dňa 04.06.2024, v ktorom odvolací uzavrel, že „skúmanie bonity zo strany právneho predchodcu
žalobcu bez overenia výšky čistého mesačného príjmu, celkového objemu výdavkov, vrátane tých
na živobytie, vyživovacích povinností, nie je postačujúce pre splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust.
§ 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. Bez toho, aby právny predchodca žalobcu skúmal aj iné spomínané
aspekty, napr. celkové mesačné výdavky žalovanej okrem úverových záväzkov, nemohol si utvoriť

reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo
zmluvy. Nemožno teda konštatovať, že zo strany právneho predchodcu žalobcu sa jednalo o konanie
s odbornou starostlivosťou. K posudzovaniu schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver, pristúpil
právny predchodca žalobcu len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii
žalovanej a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch. Odvolací súd poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinností v zmysle ust. § 7
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková,
sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (právny predchodca žalobcu) pristupoval
k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu
by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa

splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov
nezodpovedaného požičania na strane spotrebiteľov. ..... ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s
odbornoustarostlivosťou,t.j.vyžadujevyššístupeňobozretnostiaodbornosti.Prenaplneniepodmienok
uvedených v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške
príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie

zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania
a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku
spotrebiteľskej insolventnosti.“

53. V prípade obdobného postupu veriteľa, ako v tu prejednávanej veci, Krajský súd v Prešove v
rozsudku sp.zn. 14CoCsp/1/2024 zo dňa 25.04.2024 dospel k záveru, že „právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej úver aj napriek tomu, že nemal hodnovernými dokladmi preukázané výdavky na
živobytieatýmzodpovedanúotázku,čižalovanejzostávadostatokpeňažnýchprostriedkovnasplácanie
úveru. V dôsledku takéhoto formálneho a odbornej starostlivosti nezodpovedajúceho postupu právneho

predchodcu žalobcu nedošlo k dostatočnému overeniu bonity žalovanej. ..... Odborná starostlivosť
je vyššia forma starostlivosti ukladaná osobám s určitými profesionálnymi schopnosťami za účelom
dosiahnutia dôležitých cieľov. Dodávateľ tak musí v úzkej súčinnosti s klientom urobiť chtiac - nechtiac
audit domáceho rozpočtu klienta a jeho pozornosti nesmie ujsť nepreukázanie príjmov a výdavkov zo
strany klienta a nepravdivá informácia o jeho už existujúcom úverom zaťažení. ..... odvolací súd v zhode

so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri
overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch.“54. V tu prejednávanom prípade sa teda spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a
preto žalobca nemá (ani nemal) nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani žiadnych
iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany dlžníkov resp.

žalovanej, pričom všetky platby na úver bolo potrebné započítať výlučne na istinu úveru. Keďže žalovaná
z poskytnutého úveru vo výške 19.600,- eur uhradila celkom sumu 13.556,89 eura (12.921,42 eura +
493,52 eura + 141,95 eura), nevrátená zostáva istina vo výške 6.043,11 eura.

55. Žalobca si žalobou okrem istiny úveru uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatkov v celkovej sume 9,-

eur, a to za zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej. V tejto časti súd považoval žalobu
za nedôvodnú, a to najmä z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Okrem toho súd poukazuje
na to, že v predloženej zmluve sa v odseku 3.1 (Poplatky súvisiace s poskytnutým úverom) uvedené
poplatky nenachádzajú. V zmysle § 9 ods. 9 ZoSÚ však veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať
poplatky, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže
uvedené poplatky nie sú ustanovené zákonom a neboli ani uvedené v zmluve, žalobca nemá ani

nemal nárok na ich zaplatenie. Ak mali podľa žalobcu poplatky 9,- eur predstavovať skutočné náklady
veriteľa spojené s vymáhaním úveru, žalobca náklady spojené s vymáhaním úveru v uvedenej výške
nešpecifikoval, ani ničím nepreukázal. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobca nemá nárok na
zaplatenie uvedených poplatkov v sume 9,- eur.

56. Splátky úveru boli splatné vždy do 25. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa
25.04.2017.Vychádzajúcztoho,žeposkytnutýúvervovýške19.600,-eur jebezúročnýabezpoplatkov,
z výšky splátky 301,13 eura, zo splatnosti splátok 25. deň v mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa
25.04.2017, dlžníci mali povinnosť vrátiť sumu úveru v 66 splátkach splatných vždy 25. dňa v mesiaci
počínajúc 25.04.2017 a končiac 25.09.2022, z toho 65 splátok vo výške 301,13 eura a poslednú

splátku dňa 25.09.2022 vo výške 26,55 eura, t.j. 65 x 301,13 eura + 26,55 eura = 19.600,- eur. Z
uvedeného vyplýva, že hoci žalobca nebol oprávnený úver mimoriadne zosplatniť (§ 11 ods. 2 veta prvá
ZoSÚ) a ani tak účinne neurobil, skoršia splatnosť ku dňu 25.09.2022 nastala z dôvodu bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a potreby celú splátku považovať za splátku istiny. Súd pritom podporne
poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 25Co/238/2018-111 zo dňa 12.11.2019, v

ktorom odvolací súd uzavrel, že „v prípade bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru teda predstavuje
dojednaná splátka v celej svojej výške istinu. Spotrebiteľ je potom povinný uhrádzať dojednané splátky v
dohodnutýchlehotáchsplatnosti,avšaknakoľkojepovinnýuhradiťibaistinu,jepovinnýuhrádzaťsplátky
len do doby, kedy dosiahnu poskytnutú peňažnú sumu, teda sa skracuje konečná splatnosť úveru.“

57. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné konštatovať, že splatnosť celého úveru ešte nenastala,
a preto súd vo výroku II. rozsudku zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zostávajúcu nevrátenú splatnú
istinu úveru vo výške 6.043,11 eura (19.600,- eur - 13.556,89 eura). V sume 13.556,89 eura boli pritom
uhradené splátky splatné od 25.04.2017 do 25.12.2020 každá vo výške 301,13 eura a časť splátky
splatnej dňa 25.01.2021 vo výške 6,04 eura (45 x 301,13 eura + 6,04 eura). Neuhradené zostali potom

časť splátky splatnej dňa 25.01.2021 vo výške 295,09 eura (301,13 eura - 6,04 eura), splátky splatné v
období od 25.02.2021 do 25.08.2022 každá vo výške 301,13 eura a splátka splatná dňa 25.09.2022 vo
výške 26,55 eura (295,09 eura + (19 x 301,13 eura) + 26,55 eura), t.j. celkom suma 6.043,11 eura.

58. Keďže žalovaná peňažný záväzok včas a riadne nesplnila, vznikol žalobcovi nárok požadovať od

žalovanej popri plnení istiny vo výške 6.043,11 eura i úrok z omeškania, pretože ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením jednotlivých splátok istiny
nasledujúci deň po ich splatnosti (keď k predčasnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru nedošlo), od
ktoréhodňamážalobcanároknaúrokzomeškaniaaždozaplatenia.Vozvyšnejčastiúrokuzomeškania
súd žalobu zamietol, keďže pri vyčíslenom aj nevyčíslenom úroku z omeškania vychádzal žalobca zo

zosplatnenia úveru, ku ktorému však platne nedošlo. S poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako
je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej priznanej splátky do zaplatenia.
Keďže v období od 16.03.2016 do 26.07.2022 bola základná úroková sadzba určená ECB vo výške

0,00%, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania pri jednotlivých splátkach vo výške 5% ročne, v ktorej
výške žalobca úrok z omeškania aj žiadal. Súd dodáva, že s poukazom na vyčíslenie úroku z omeškania,
žalobca žiadal úrok z omeškania najskôr až odo dňa 07.12.2021 (hoci žalovaná bola v omeškaní už
skôr), a preto mu súd v prípade aj skôr splatných a omeškaných splátok priznal úrok z omeškania ažod tohto dátumu a v prípade neskôr splatných splátok odo dňa splatnosti tej-ktorej omeškanej splátky
vypočítanej súdom s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

59. Nebolo možné súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že žalobca nárok skutkovo vymedzil ako
plnenie z predčasne zosplatneného úveru, a preto nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých
nezosplatnených mesačných splátok. Súd má za to, že nejde o odlišný nárok, keďže stále skutkovo ide
o nárok na plnenie z tej istej zmluvy, pričom posúdenie zosplatenia alebo nezosplatnenia úveru je len
otázkou právneho posúdenia.

60. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je bez právneho významu, či je v
zmluve uvedená nesprávna hodnota RPMN a hodnota priemernej RPMN a tiež či sú v zmluve uvedené
všetky predpoklady pre výpočet RPMN. Napriek tomu súd dodáva, že námietky žalovanej v tomto smere
považoval za nedôvodné, keď zmluva obsahuje všetky náležitosti požadované ustanovením § 9 ods. 2
ZoSÚ. V prípade priemernej hodnoty RPMN je potrebné v zmysle § 9 ods. 2 písm. z) ZoSÚ vychádzať

zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2016, keďže v tomto prípade je „príslušným“ spotrebiteľským úverom
práve spotrebiteľský úver poskytnutý bankou, a nie iným veriteľom. Rovnako nemožno konštatovať
absenciu predpokladov pre výpočet RPMN, pretože tieto predpoklady sú uvedené v čl. 2.2 zmluvy, v čl.
3 bod B) formulára a v rámci informácie o RPMN, pričom nie je potrebné uvádzať konkrétny matematický

výpočet RPMN, ale postačuje uvedenie predpokladov pre tento výpočet. Pokiaľ ide o výšku RPMN, táto
bola vypočítaná správne, a to s poukazom na výpočet podľa Prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z..

61. Súd dodáva, že nevykonal dokazovanie vyžiadaním zmluvy o refinancovanom úvere so zostatkom
8.185,16 eura, pretože ho považoval za nadbytočné, keďže by nemohlo viesť k inému rozhodnutiu súdu.

62. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd vo výroku II. rozsudku zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
sumu 6.043,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 295,09 eura (časť
splátky splatnej dňa 25.01.2021) od 07.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 301,13 eura (splátka splatná
dňa 25.02.2021) od 07.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 301,13 eura (splátka splatná dňa 25.03.2021)

od 07.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 301,13 eura (splátka splatná dňa 25.04.2021) od 07.12.2021
do zaplatenia, zo sumy 301,13 eura (splátka splatná dňa 25.05.2021) od 07.12.2021 do zaplatenia, zo
sumy 301,13 eura (splátka splatná dňa 25.06.2021) od 07.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 301,13 eura
(splátka splatná dňa 25.07.2021) od 07.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 301,13 eura (splátka splatná
dňa 25.08.2021) od 07.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 301,13 eura (splátka splatná dňa 25.09.2021)

od 07.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 301,13 eura (splátka splatná dňa 25.10.2021) od 07.12.2021
do zaplatenia, zo sumy 301,13 eura (splátka splatná dňa 25.11.2021) od 07.12.2021 do zaplatenia, zo
sumy 301,13 eura (splátka splatná dňa 25.12.2021) od 26.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 301,13 eura
(splátka splatná dňa 25.01.2022) od 26.01.2022 do zaplatenia, zo sumy 301,13 eura (splátka splatná
dňa 25.02.2022) od 26.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 301,13 eura (splátka splatná dňa 25.03.2022)

od 26.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 301,13 eura (splátka splatná dňa 25.04.2022) od 26.04.2022
do zaplatenia, zo sumy 301,13 eura (splátka splatná dňa 25.05.2022) od 26.05.2022 do zaplatenia, zo
sumy 301,13 eura (splátka splatná dňa 25.06.2022) od 26.06.2022 do zaplatenia, zo sumy 301,13 eura
(splátka splatná dňa 25.07.2022) od 26.07.2022 do zaplatenia, zo sumy 301,13 eura (splátka splatná
dňa 25.08.2022) od 26.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 26,55 eura (splátka splatná dňa 25.09.2022) od

26.09.2022 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu vo výroku III. rozsudku zamietol.

63. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3) Ak súd uložil

povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. (4)

64. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú, s

prihliadnutím na jej finančné možnosti vyplývajúce z ňou predložených listinných dôkazov, ako aj z
výsledku elektronickej lustrácie žalovanej v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni (rozvedená; čistý
mesačný príjem v sume cca 990,- eur (čistá mzda 420,88 eura + opatrovateľský príspevok na matku
569,- eur)) mal súd za to, že je dôvodné vyhovieť žiadosti žalovanej, a síce povoliť splácanie dlhu vsplátkach, pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovanej s
plnením čo i len jednej splátky. Súd výšku splátky určil v najnižšej možnej výške na 200,- eur mesačne so
splatnosťou do 27. dňa v mesiaci, keď nebolo možné vyhovieť žalovanej a povoliť splácanie v splátkach

vo výške 50,- eur mesačne, pretože pri takejto výške splátky by nebol dlh zo strany žalovanej uhradený
žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia).

65. Súd dodáva, že skutočnosť, že z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nastala skoršia
konečná splatnosť úveru, je v konečnom dôsledku na prospech žalovanej, pretože týmto rozhodnutím

bude vysporiadaný celý úverový vzťah a zároveň je žalovaná povinná úver dosplácať pri nižšej výške
splátky (200,- eur mesačne) oproti splátke podľa zmluvy (301,13 eura mesačne).

66. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

67. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

68. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

69. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

70. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

71. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaná procesne zavinila zastavenie konania
v časti sumy 141,95 eura (plnila žalobcovi po podaní žaloby), pričom vo zvyšnej časti 12.885,84 eura
(istina + poplatky) bol žalobca úspešný v sume 6.043,11 eura, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 47
%ahrubýúspechžalovanej53%,atedakonečnýčistýúspechžalovanejje6%(53-47).Tovkonečnom

dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania
v rozsahu 6 %, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám
nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

72. K zavineniu žalovanej pri zastavení konania súd uvádza, že je bez významu, že išlo o realizáciu

zrážok zo mzdy, keď žalovaná platnosť dohody o zrážkach zo mzdy ani nenamietala a zároveň doposiaľ
neprišlo k splateniu celej istiny úveru zo strany žalovanej.

73. Pri zamietnutí žaloby v časti úroku a úroku z omeškania súd na uvedené neprihliadal ako
na smerodajné pri určení výšky úspechu v konaní, pretože príslušenstvo nebolo samostatným

predmetom konania. Súd pritom podporne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k.
10CoPr/2/2016-361zodňa27.06.2016,vktoromodvolacísúduviedol,že„súdprvejinštancie...pochybil
tiež v tom, že pri posudzovaní úspechu a neúspechu vyčísloval výšku priznaných úrokov z omeškania
ku dňu rozhodnutia súdu, pričom pre takýto postup by bol dôvod len vtedy, ak by úroky z omeškania
tvorili samostatný predmet konania, ak sú však len príslušenstvom istiny, pri posudzovaní miery úspechu

v konaní nie je dôvod na úroky z omeškania prihliadať.“

74. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).