Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 23, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38C/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122206632
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2122206632.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, Daňový úrad Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, 917
65 Trnava, proti žalovanému 1/: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. a proti
žalovanému 2/: E. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. G. D. XXXX/XX, XXX XX H., obidvaja v zast.: JUDr.
Anna Žedényiová, advokát so sídlom Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 17.10.2022 domáhal určenia
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnosti, ktorá je bližšie uvedená a definovaná v žalobe žalobcu.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.06.2018 Daňový úrad Trnava ako správca dane
zriadil na zabezpečenie daňového nedoplatku vyplývajúceho z Rozhodnutia Daňového úradu Trnava
č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.10.2017 záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného 2, daňového
dlžníka: E. B., F. G. XXXX/XX, XXX XX H., vedeným v správe katastra Trnava na liste vlastníctva č.

XXXX: obec Trnava, katastrálne územie H.. Parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape parc.
číslo XXXX/XX, I. A. XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie; stavby súpisné číslo XXXX, na parcele
č. XXXX/XX, druh stavby X, bytový dom; byty a nebytové priestory, byt, vchod F. XX, X. J., K. D.XX,
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX rozhodnutím
č, XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.06.2018, ktorých bol žalovaný 2 (daňový dlžník) v čase vydania
rozhodnutia vlastníkom v podiele 1/1.

3. Vyššie uvedeným rozhodnutím o zriadení záložného práva bolo žalovanému 2 v zmysle ustanovenia
§ 81 ods. 2 zákona ô. 563/2009 Z. z. o správe dani a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len: „Daňový poriadok“) zakázané nakladať s predmetom záložného práva
bez súhlasu správcu dane. Žalovaný 2 ako daňový dlžník mohol vykonať právne úkony týkajúce sa
predmetuzáložnéhoprávavzmyslepredmetnéhorozhodnutialenspredchádzajúcimsúhlasomsprávcu
dane. Rozhodnutie o zriadení záložného práva č. XXXXXXXXX/XXXX bolo doručené žalovanému dňa
07.07.2018. Týmto dňom sa stalo predmetné rozhodnutie vykonateľným (právoplatnosť nastala dňa

23.07.2018). Od tohto termínu platil pre žalovaného 2 zákaz nakladať s príslušnou nehnuteľnosťou.
Právoplatnosť predmetného rozhodnutia oznámil správca dane Okresnému úradu. Katastrálny odbor, v
zmysle § 81 ods. 1 Daňového poriadku listom č.: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.07.2018.4.Dňa10.07.2018bolOkresnémuúraduTrnava,Katastrálnyodbor,doručenýnávrhnavkladdočasného
vlastníckeho práva na základe listiny „zmluva o pôžičke a zmluva o zabezpečovacom prevode práva“
uzatvorenej medzi p. E. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č, XXXXXX/XXX, bytom C. XXX, XXX XX C. ako

veriteľom a E. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX H. ako dlžníkom datovanej zo dňa
XX.XX.XXXX. Predmetom zmluvy je pôžička poskytnutá veriteľom dlžníkovi, ktorá je zabezpečená
zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva, podľa ktorej dlžník dočasne prevádza do výlučného
vlastníctva veriteľa nehnuteľnosť označenú v bode III. tejto zmluvy a to byt. č. XX, nachádzajúci sa na X.
poschodí,vchodč.F.XX,vbytovomdome-XXbj.,súp.č.XXXX.orient.č.XX,postavenýnaparcelereg.

„L.“ č. XXXX/XX, M. ul. F., H., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach obytného
domu v rozsahu 731/10000, spoluvlastnícky podiel v rozsahu 731/10000 na pozemku parc. reg. „L. č.
XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2. Rozhodnutím Okresného úradu Trnava,
Katastrálny odbor. č. V XXXX/XXXX zo dňa 11.07.2018, bol povolený vklad dočasného vlastníckeho
práva p. E. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom C. XXX,XXX XX C.. Vklad bol v zmysle
predmetného rozhodnutia povolený dňa 11.07.2018 a zároveň aj týmto dňom nastali právne účinky

predmetného vkladu.

5. Daňový úrad Trnava na základe uvedených skutočnosti dňa 30.11.2018 doručil Okresnému
súdu Trnava žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. V priebehu súdneho konania dňa 11.12.2020 pôvodný žalovaný 2 zomrel. Uznesením č.

k. 20C/87/2018-87 zo dňa 01.03.2022 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom
pôvodného žalovaného 2 a to s p. A. B.. nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C.. Uznesenie
odôvodnil tým, že tunajší súd Uznesením č. k. 14D/173/2020 Dnot 6/2021 zo dňa 09.06.2021
prostredníctvom notárky JUDr. Ingrid Dubasovej v konaní o dedičstve po poručiteľovi o.i. schválil
dohodudedičovovypriadanídedičstva,podľaktorejmenovanánadobudlapoporučiteľovinehnuteľnosti,

ktoré sú predmetom tohto sporu. Súdne konanie bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.
zn. 20C/87/2018 a bolo ukončené vydaním rozsudku sp. zn.: 20C/87/2018-111 zo dňa 22.06.2022,
ktorým súd žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu zamietol. Zmluva o pôžičke a zmluva o
zabezpečovacom prevode práva bola uzatvorená až po tom, ako nadobudlo vykonateľnosť rozhodnutie
o zriadení záložného práva na nehnuteľnostiach, ktorým bolo žalovanému 2 zakázané nakladať s

nehnuteľnosťami v zmysle ustanovenia § 81 ods. 7 Daňového poriadku, čím žalovaný 2 porušil uložený
zákaz, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre rozpor právneho úkonu so zákonom.
Žalobca nemá vedomosť o tom, či pôžička bola reálne poskytnutá, uvedené sa nepreukázalo ani v
súdnomkonanísp.zn.:20C/87/2018.Zároveňžalobcapoukazujenaskutočnosť,žeposkytnutáfinančná
suma na základe tejto pôžičky nebola ani predmetom dedičstva po zomretom v dedičskom konaní.

Súčasne žalobca poukázal na naliehavý právny záujem na podaní žaloby, ktorým je to, že uvedená
zmluva o pôžičke je neplatným právnym úkonom a bez požadovaného určenia žalobca nedokáže
uchrániť svoje práva a právom chránené záujmy v postavení veriteľa a nedokáže zabezpečiť výkon
záložného práva.

6. Súčasne žalobca svojím podaním zo dňa 08.12.2024 upresnil svoj žalobný návrh, ktorým požadoval
určenie vlastníckeho práva žalovaného 2/ k predmetnej nehnuteľnosti.

7. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení priložil k svojej žalobe rozhodnutie Daňového úradu Trnava
č.: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XXX.XX.XXXX o zriadení záložného práva, oznámenie o nadobudnutí

právoplatnosti záložného práva, rozhodnutie Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru č.:
V XXXX/XXXX, zmluvu o pôžičke a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, rozsudok Okresného
súdu Trnava, sp. zn.: 20C/87/2018-111, žiadosť žalobcu o zápis záložného práva do katastra
nehnuteľností a oznámenie o nezapísaní záložného práva do katastra nehnuteľností od Okresného
úradu Trnava, katastrálneho odboru.

8. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného 1/ a žalovaného 2/ na vyjadrenie sa k žalobe
žalobcu. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu svoje písomné vyjadrenie,
v rámci ktorého uviedol, že dňa 10.12.2016 došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 25.000, Eur

veriteľom E. B. N. dlžníkovi E. B. ml. žalovanému 2/2/, kde pôžička bola zabezpečená zabezpečovacím
prevodom práva k nehnuteľnostiam zapísané na Okresnom úrade Trnava odbor katastra, na liste
vlastníctva č. XXXX, v podiele 1/1 , pre k. ú. V čl. I. predmet zmluvy o pôžičke a zmluva o
zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10.12.2016 je uvedené, že dokladom o odovzdaní a prevzatífinančných prostriedkov vo výške 25.000, Eur bude osvedčený podpis dlžníka E. B. ml. na tejto zmluve.
Na overovacej doložke notára pri osobe veriteľa E. B. st. a dlžníka E. B. ml. sa uvádza, že osvedčuje
sa podpis uznal za vlastný Osvedčenie podpisu uznal podpis za vlastný znamená, že žiadateľ už len

dodatočne pred pracovníkom matriky alebo notára (prípadne ním povereným zamestnancom) vyhlási,
že podpis na listine je jeho, t. j. že ho uznáva za vlastný. Listinu preto teda priamo pred pracovníkom
matriky alebo notárom už nepodpisuje. Z hore uvedeného je zrejmé preto, že k podpisu zmluvy o pôžičke
a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva došlo dňa 10.12.2016 účastníkmi právneho úkonu, a teda
nie ako uvádza žalobca, že až dňa 10.07.2018, kedy do šlo k osvedčeniu podpisu formou uznal podpis

za svoj. V opačnom prípade by notár osvedčil podpis „predo mnou podpísal“.

9. V čl. I. predmet pôžičky sa uvádza, že dokladom odovzdaní a prevzatí finančných prostriedkov vo
výške 25.000,00 Eur bude osvedčený podpis na tejto zmluve. Osvedčený podpis dlžníka na zmluve mal
byť teda len dôkaz o tom, že reálne došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, avšak zároveň nehovorí
nič o tom, kedy (časovo) došlo k ich odovzdaniu(reálnemu odovzdaniu). Z tejto formulácia zmluvy je

preto zrejmé, že odovzdanie a prevzatie pôžičky nie je, resp. nebolo viazané na osvedčenie podpisu
dlžníka na zmluve, resp. podmienené osvedčením podpisu na zmluve a zároveň osvedčenie podpisu na
zmluve nie je dňom odovzdania a prevzatia finančných prostriedkov. V prípade, ak by malo dôjsť reálne
k odovzdaniu peňazí v deň osvedčenia podpisu dlžníka, tak by formulácia zmluvy – zmluvné dojednanie
znelo inak, napr.: k odovzdaniu peňazí dôjde v deň osvedčenia podpisu dlžníkom na tejto zmluve alebo

deň osvedčenia podpisu sa považuje za deň odovzdania a prevzatia finančných prostriedkov dlžníkom.

10. Na notárskom úrade JUDr. Ľubica Zaťková notár prebiehalo dodatočné dedičské konanie po
poručiteľovi E. B., nar. XX.XX.XXXX, predmetom ktorého bolo dodatočné prejednanie dedičstva a to
aktív dedičstva, a to pohľadávku poručiteľa E. B. st. v hodnote 25.000,-Eur právnym titulom zmluvy o

pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10.12.2016, D. O. XXX XXX/XXXX, D not
XXX/XXXX. Z dôvodu, že žalovaná 1/ bola manželkou poručiteľa, sa dedičia dohodli, že pohľadávku
poručiteľa zdedí výslovne len žalovaná 1/ v celosti, a teda čo i len v časti neprešla pohľadávka aj na
žalovaného 2/, nakoľko prededenie pohľadávky poručiteľa v prospech žalovanej 1/ dedičia považovali
za spravodlivé a správne a zároveň týmto aj dedičia poručiteľa potvrdili, že pohľadávka poručiteľa voči

žalovanému2/tu aj reálne existuje, resp. že naozaj aj reálne vznikla, t.j. že reálne došlo dňa 10.12.2016
k odovzdaniu finančných prostriedkov. V návrhu na obnovu dedičského konania zo dňa 09.08. 2022 po
poručiteľovi E. B. st.sa uvádza, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva a k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov došlo dňa 10.12.2016.

11. Žalobca súčasne k absencii súhlasu správcu dane uviedol, že je potrebné posúdiť, aký následok by
mala skutočnosť, že správca dane neudelil súhlas s predmetným právnym úkonom v súlade s § 71 ods.
8 zákona č. 511/1992 Zb. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že právne úkony týkajúce
sa predmetu záložného práva možno vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane, teda
zákon jednoznačne stanovuje, že na vykonanie takýchto úkonov je potrebný predchádzajúci súhlas.

Citované ustanovenie však neupravuje dôsledky porušenia tejto podmienky (požiadavky na daňovníka
vyžiadať si súhlas od správcu dane). Splnením tejto povinnosti nie je podmienená platnosť právneho
úkonu, t.j. zákon nesankcionuje porušenie tejto požiadavky neplatnosťou právneho úkonu. Odvolací súd
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo KS/40/2006, v zmysle ktorého neudelenie
súhlasu správcu dane podľa §71 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. k zmluve o zriadení záložného práva

nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale bráni vzniku účinnosti zmluvy. Ide o právne významnú procesnú
okolnosť, ktorá bráni vkladu, na ktorú musí správa katastra v zmysle § 31 ods. 2 katastrálneho zákona
pri vklade prihliadať. Najvyšší súd SR v tejto veci ustáli, že uzavretie zmluvy o zriadení záložného
práva medzi záložným veriteľom a záložcom, za situácie keď nebol udelený súhlas správcu dane v
zmysle § 71 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. nemožno kvalifikovať ako rozpor s ustanovením § 39

Občianskeho zákonníka a považovať takúto zmluvu za neplatný právny úkon. Zákon o správe daní a
poplatkov je právnym predpisom z oblasti verejného práva a podľa rozsahu pôsobnosti (§ 1 zákona),
ide o procesnoprávny predpis, ktorý upravuje správu daní a poplatkov. Rozpor občianskoprávneho
(hmotnoprávneho) úkonu s procesnoprávnymi predpismi z oblasti verejného práva nemožno hodnotiť
ako neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Neudelenie súhlasu správcu

dane podľa § 71 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. k zmluve o zriadení záložného práva je významnou
procesnou okolnosťou, na ktorú musí správa katastra v zmysle §31 ods. 2 katastrálneho zákona pri
vklade prihliadať. Z uvedeného dôvodu žalovaný 2/ navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.12. Žalovaný 2/ na preukázanie svojich tvrdení doložil konajúcemu súdu uznesenie 17D 110/2022, Dnot
150/2022 zo dňa 18.10.2022, uznesenie 14D/173/2020, Dnot 6/2021 zo dňa 09.06.2021,

13. Následne žalobca doručil súdu svoje písomné vyjadrenie (replika), v rámci ktorého uviedol, že
žalovaný 2/ nepredložil dôkazy preukazujúce reálny vznik pôžičky. Žalobca poukázal na dôkazné
bremeno, že žalovaní majú bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že medzi nimi skutočne aj pôžička
vznikla. Žalobca uviedol, že v čase podania návrhu na vklad pre žalovaného 2/ platil zákaz nakladania
vyslovený v rozhodnutí o zriadení záložného práva. Súčasne žalobca poukázal na obmedzenie platieb

v hotovosti v zmysle osobitného zákona do sumy 15.000,00 EUR. Žalobca poukázal na to, že
konanie o dedičstve na prejednanie sumy pohľadávky po poručiteľovi bolo uskutočnené až 18.10.2022.
Z uvedeného dôvodu žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel.

14. Žalovaný 2/ k vyjadreniu žalobcu v rámci svojho písomného podania (dupliky) uviedol, že žalovaní
ako najbližší príbuzní v dedičskom konaní zhodne uviedli, že k odovzdaniu peňazí došlo dňa 10.12.2016.

Žalovaný 2/ rovnako tak poukázal na právny následok neudelenia súhlasu správcu dane s tým, že
absencia súhlasu nerobí právny úkon neplatným pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): platí, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca

domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

16. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/2003 zo dňa 03. júla 2003 a z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivý proces.“

17. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“

18. Podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné.“

19. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

20. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej
časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

21. Podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „právna istota je stav, v ktorom každý

môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

22. Na ustálenie skutkového stavu súd nariadil pojednávanie v zmysle článku 12 v spojení s § 177 ods.

1 Civilného sporového poriadku. Súd vykonal dokazovanie prostredníctvom listín v spise v zmysle §
204 Civilného sporového poriadku, na základe čoho si ustálil nasledovný skutkový stav. Dňa 19.06.2018
Daňový úrad Trnava ako správca dane zriadil na zabezpečenie daňového nedoplatku vyplývajúceho
z Rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.10.2017 záložné právo knehnuteľnostiam žalovaného 2, daňového dlžníka: E. B., F. G. XXXX/XX, XXX XX H., vedeným v správe
katastra Trnava na liste vlastníctva č. XXXX: obec Trnava, katastrálne územie H.. Parcely registra
„L.“, evidované na katastrálnej mape parc. číslo XXXX/XX, o výmere XXX m2 zastavaná plocha a

nádvorie; stavby súpisné číslo XXXX, na parcele D. XXXX/XX, druh stavby 9, bytový dom; byty a
nebytové priestory, ulica F. XX, X. poschodie, byt č.XX, podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX rozhodnutím č, XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.06.2018,
ktorýchbolžalovaný2(daňovýdlžník)včasevydaniarozhodnutiavlastníkomvpodiele1/1.Daňovýúrad
Trnava na základe uvedených skutočnosti dňa 30.11.2018 doručil Okresnému súdu Trnava žalobu o

určenieneplatnostiprávnehoúkonuanávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Vpriebehusúdneho
konania dňa 11.12.2020 pôvodný žalovaný 2 zomrel. Okresný súd Trnava uznesením 20C/87/2018-87
zo dňa 01.03.2022 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného
2 a to s p. A. B.. nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C.. Uznesenie odôvodnil tým, že
tunajší súd uznesením č. k. 14D/173/2020 Dnot 6/2021 zo dňa 09.06.2021 prostredníctvom notárky
JUDr. Ingrid Dubasovej v konaní o dedičstve po poručiteľovi o.i. schválil dohodu dedičov o vypriadaní

dedičstva, podľa ktorej menovaná nadobudla po poručiteľovi nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto
sporu. Súdne konanie bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 20C/87/2018 a bolo ukončené
vydanímrozsudkusp.zn.:20C/87/2018-111zodňa22.06.2022,ktorýmsúdžalobuourčenieneúčinnosti
právneho úkonu zamietol. Uvedené mal súd za preukázané predložením rozsudku Okresného súdu
Trnava, sp. zn.: 20C/87/2018-111 zo dňa 22.06.2022. Na notárskom úrade JUDr. Ľubica Zaťková notár

prebiehalo dodatočné dedičské konanie po poručiteľovi E. B., nar. XX.XX.XXXX, predmetom ktorého
bolo dodatočné prejednanie dedičstva a to aktív dedičstva, a to pohľadávku poručiteľa E. B. st. v hodnote
25.000,00 Eur právnym titulom zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa
10.12.2016, č. k. 17D 110/2022, D not 150/2022. V rámci dedičského konania sa dedičia dohodli, že
pohľadávku poručiteľa zdedí výslovne len žalovaný 1/ v celosti, teda na žalovaného 2/ pohľadávka

neprešla. Uvedené mal súd za preukázané z predloženého uznesenia notára ako súdneho komisára
povereného prejednaním znovuobjaveného dedičstva po nebohom E. B. st.

23. Medzi stranami sporu bolo okrem iného sporné, či zmluva o pôžičke a zabezpečovacom prevode
práva v dôsledku absencie súhlasu žalobcu ako správu dane je platným alebo neplatným právnym

úkonom a súčasne na pojednávaní konanom dňa 19.04.2024 uviedol, že bude okrem iného v rámci
predmetného konania posudzovať vhodnosť a správnosť podanej žaloby.

24. Po podrobnej a hĺbkovej analýze daného sporu súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe
žalobcu nie je možné vyhovieť a to na základe nižšie uvedených dôvodov. Súd na tomto mieste

uvádza, že žalobca v rámci tohto civilného sporového konania nepreukázal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vlastníckeho práva z dôvodu, že zvolil nesprávny typ žaloby s nesprávnym petitom
(žalobným návrhom) a súčasne súd poukáže, že v dôsledku nesprávne zvolenej žaloby bol sám žalobca
nútený preukazovať skutočnosti, ktoré sa optikou vedeného sporu pred Okresným súdom Trnava pod
sp. zn.: 20C/87/2018 ukázali ako procesne paradoxné a protichodné.

25. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku platí, že: „žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“

26. Nakoľko žalobca v rámci svojej žaloby žiadal súd, aby určil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
bol žalovaný 2/, súd musel v konaní skúmať naliehavý právny záujem. Súd vyhodnotil žalobu žalobcu
ako určovaciu žalobu majúcu svoj právny základ v § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku.
Z uvedeného dôvodu súd pristúpil ku skúmaniu naliehavého právneho záujmu. Žalobca k naliehavému
právnemu záujmu uviedol vo svojej žalobe, že zmluva o pôžičke a zmluva o zabezpečovacom prevode

práva bola uzatvorená až po tom, ako nadobudlo vykonateľnosť rozhodnutie o zriadení záložného
práva na nehnuteľnostiach, ktorým bolo žalovanému 2 zakázané nakladať s nehnuteľnosťami v zmysle
ustanovenia § 81 ods. 7 Daňového poriadku, čím žalovaný 2 porušil uložený zákaz, čo spôsobuje
absolútnuneplatnosťprávnehoúkonuprerozporprávnehoúkonusozákonom.Žalobcanemávedomosťo tom, či pôžička bola reálne poskytnutá, uvedené sa nepreukázalo ani v súdnom konaní sp. zn.:
20C/87/2018. Zároveň žalobca poukazuje na skutočnosť, že poskytnutá finančná suma na základe
tejto pôžičky nebola ani predmetom dedičstva po zomretom v dedičskom konaní. Súčasne žalobca

poukázal na naliehavý právny záujem na podaní žaloby, ktorým je to, že uvedená zmluva o pôžičke
je neplatným právnym úkonom a bez požadovaného určenia žalobca nedokáže uchrániť svoje práva
aprávomchránenézáujmyvpostaveníveriteľaanedokážezabezpečiťvýkonzáložnéhopráva.Žalovaní
uviedli, že subjektívne právo, ktoré žalobca v tomto konaní má, sa týka daňového záložného práva,
nie vlastníckeho práva. Daňové záložné právo sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom s

deklaratórnymi účinkami, nie teda s konštitutívnymi, a teda subjektívne právo žalobcu spočívajúce v
daňovom záložnom práve nie je nijak ohrozené alebo porušené, teda žalobca toto právo bez ohľadu na
to či je alebo nie je zapísané v katastri nehnuteľností má zachované a ho má. To, že nie je možné si
daňové záložné právo žalobcom vykonať, resp. zrealizovať nie je dôvod na určenie vlastníckeho práva
žalovaného 2/. Naviac žalobca neskúmal iný majetok žalovaného 2/ ohľadne výkonu daňovej exekúcie
za účelom uspokojenia daňových nedoplatkov a kde realizácia daňové záložné právo, teda jeho výkon

sa taktiež vykonáva v rámci daňovej exekúcie, daňového exekučného konania. Ak žalobca bol toho
názoru, že príslušný katastrálny úrad postupoval nesprávne pri zápise práv k nehnuteľností, mal žalobca
iné právne nástroje a inštitúty ako sa domôcť nápravy. Nie však v civilnom súdnom konaní o určenie
vlastníckeho práva žalovaného 2/.

27. Pri vyhodnotení existencie alebo neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu v rámci tohto
konania súd poukáže na najnovšiu vedeckú literatúru z oblasti určovacích žalôb v spojení s aktuálnou
rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít zaoberajúcou sa preukázaním naliehavého
právneho záujmu.

28. Naliehavý právny záujem je predpokladom prípustnosti určovacej žaloby. Len keď je daný, súd
určovaciu žalobu prejedná. Všeobecne platí, že na prejednaní každej žaloby musí mať žalobca právny
záujme. Pri žalobách na plnenie je tento právny záujem inherentný. Súd ho však nezisťuje od merita
veci. Vyplýva totiž zo samotnej podstaty merita sporu. Pri určovacích žalobách to však nie je. Určenie
práva a teda skutková a právna dôvodnosť určovacieho výroku totiž automaticky neznamená, že tento

výrok je pre žalobcu aj skutočne potrebný. Právny záujem sa preto skúma, aby súd zistil, že či žalobca
aj skutočne tento výrok potrebuje. Žalobca žiada o určenie práva vtedy, ak je jeho právna pozícia neistá.
Naliehavý právny záujem bude daný vtedy, ak určovací rozsudok túto neistotu vyrieši. Naliehavý právny
záujem možno vnímať ako racionálne obmedzenie prístupu k určovacím žalobám. Jedná sa o procesný
filter na odstránenie nepotrebných určovacích žalôb. Je na žalobcovi, aby uviedol skutkové tvrdenia ako

aj dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Pri
skúmaní naliehavého právneho záujmu súd skúma, či je určovací rozsudok pre žalobcu potrebný. Je
rozdiel medzi účelom naliehavého právneho záujmu a účelom určovacích žalôb. Účelom naliehavého
právnehozáujmujerozumnéaprakticképoskytovaniesúdnejochranysúdmiaochranažalovanýchpred
zbytočnými súdnymi spormi, pričom účelom určovacej žaloby je sporné právo a tým odstrániť právnu

neistotu žalobcu a nastoliť právny pokoj. Súd skúma existenciu naliehavého právneho záujmu ešte pred
tým, ako sa začne zaoberať vecou samou (bližšie pozri: GEŠKOVÁ, K.: Určovacia žaloba. 1. vydanie.
Bratislava: C. H. Beck, 2023, str. 79-85, ISBN: 978-80-8232-037-7.)

29. Z nálezu Ústavného súdu sp. zn.: II. ÚS 382/2010 zo dňa 27. januára 2011 platí, že: „tzv. určovacia

žaloba má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení
existencie či neexistencie právneho vzťahu alebo práva. Je preto primárnou povinnosťou všeobecných
súdov,abysaprirozhodovaníourčovacejžalobevysporiadalinajprvsotázkouexistenciečineexistencie
naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení,
že naliehavý právny záujem je daný.“

30. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5 Obdo 10/2008 zo dňa 19. novembra
2008 vyplýva, že: „Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany
právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy,
keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny

stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť
iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov
účastníkov. Skutočnosť, že žalovaný uplatňuje proti žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá
sama osebe naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorejby sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie
neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej
právnej otázke.

31. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4 Cdo 49/2003 (rozsudok taktiež
publikovaný v časopise Zo súdnej praxe č. 75/2003, ISSN: 2730-0390): vyplýva, že: „naliehavý právny
záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a
odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym

prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.“

32. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06. decembra 2012
vyplýva, že: „ďalej ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie

alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo
žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.“

33. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8 Cdo 90/2013 zo dňa 30.11.2016
vyplýva, že: „naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať

predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu a konečný zmysel navrhovaného
rozhodnutia.“

34. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4 Cdo 56/2009 zo dňa 22. septembra
2010 vyplýva, že: „nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na

zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať
sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny
záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by
sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla
opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti.“

35. Z uvedeného môžeme zhrnúť, že na naplnenie predpokladu naliehavého právneho záujmu:
a) musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi sporovými stranami;
b) byť určovacia žaloba účinným a správne zvoleným nástrojom ochrany žalobcovho práva;
c) absencia možnosti žalovať na splnenie povinnosti.

36. Skutkovým podkladom celého sporu bolo, že žalovaný 2/ je daňovým dlžníkom, ktorý mal
dlh voči správcovi dane vo výške 370.737,21 EUR. Uvedené vyplýva z podania žalobcu zo dňa
24.05.2024. Žalobca zriadil daňové záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného 2/,
ktoré však nebolo zapísané do katastra nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu bol ohrozený prípadný

výkon záložného práva žalobcu, pretože žalovaný 2/ previedol vlastnícke právo na E. B. st. V tomto
smere súd konštatuje, že základným účelom žalobcu je okrem iného v zmysle osobitného právneho
predpisu vymáhanie daňového nedoplatku voči žalovanému 2/. Základným cieľom žalobcu je vymoženie
daňového nedoplatku.

37. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k právnemu záveru, že žalobca nemá naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva žalovaného 2/ k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobcov naliehavý
právny záujem je len „domnelým a putatívnym naliehavým právnym záujmom“. Ako už bolo uvedené
vyššie, žalobca má primárny právny záujem na zaplatení daňového nedoplatku. Je to nesporná
skutočnosť, ktorá vyplýva aj zo samotného odôvodnenia žaloby žalobcu ako aj v priebehu jeho

písomných vyjadrení a záverečnej reči. Súd sa v tejto súvislosti pýtal: „Aký právny záujem má
žalobca na určení vlastníckeho práva jednej zo strán zmluvy o prevode vlastníckeho práva – zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, keď samotné strany tejto zmluvy uvedenú skutočnosť
nespochybňujú ?“ Súd dospel k právnemu záveru, že žalobca nemôže mať žiadny právny záujem na
požadovanom určení. Opačným výkladom by sme mohli dospieť k právnemu stavu ad absurdum v rámci

slovenského právneho poriadku, že tretie subjekty v postavení veriteľov jednej zo zmluvných strán zmlúv
o prevodoch vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva
a pod.) by mohli podávať krížom krážom žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, aby si
prípadne zlepšili svoje právne postavenie v procese uhradenia svojich pohľadávok. Takýto právny záverje absolútne neprípustný, aby vlastnícke právo zmluvných strán zmlúv o prevodoch vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam (ba dokonca aj k hnuteľným veciam) spochybňovali v rámci súdnych konaní tretie
subjekty, ktoré ani zmluvnou stranou zmlúv o prevodoch vlastníckeho práva nikdy neboli. Žalovaní by

následne nadobúdali vlastnícke práva k hnuteľným a nehnuteľným veciam proti svojej vôli len na základe
toho, že tretím subjektom ako veriteľom to zlepší ich právne postavenie pri vymožení ich pohľadávok.

38. Takýto výklad by spôsobil podľa právneho názoru súdu narušenie súkromnoprávnych vzťahov
a vlastníckych vzťahov v rámci slovenského právneho poriadku. Neplatnosť nadobúdacích zmlúv

o prevode vlastníckeho práva môže prejudiciálne spochybňovať ten, kto je primárne zmluvnou stranou
neplatnej zmluvy a súčasne nie ten, kto uvedenú neplatnosť vyvolal a jemu na prospech. Typickým
príkladom oprávnenosti podania žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je, keď vlastník
nehnuteľnosti zistí, že na liste vlastníctva je zapísaná iná osoba alebo zmluvné strany zmluvy sa súdia
o platnosť alebo neplatnosť kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti.

39. Súd dal v celom rozsahu za pravdu žalovaným, že žalobca nemal právny záujem na určení
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. V tomto prípade by potencionálny výrok súdu v žiadnom
prípade neodstránil stav právnej neistoty, kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Sporným nebolo
vlastnícke právo medzi žalobcom a žalovaným 2/ a preto žalobca nemal naliehavý právny záujem na
tomtourčení.Vskutočnostisporoto,ktojevlastníkompredmetnejnehnuteľnostianinebol.Žalobcavšak

chcel dosiahnuť stav, aby žalovaný 2/ bol vlastníkom nehnuteľnosti, pretože by sa mu to zlepšilo jeho
postavenie pri vymáhaní daňového nedoplatku. Tento spor nebol iniciovaný ani medzi stranami zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. V súčasnosti nikto nespochybnil vlastnícke právo
vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, ba dokonca v civilnom súdnom konaní žalobca ani nepreukázal,
že by príslušný okresný súd, katastrálny odbor disponoval akýmkoľvek podaním, ktorý by čo i len

čiastočne spochybňovalo vlastnícke právo vlastníka. Súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaných,
že žalobca požadoval určenie vlastníckeho práva žalovaného 2/ k predmetnej nehnuteľnosti, pretože
je daňovým dlžníkom a prípadné zapísanie daňového záložného práva do katastra nehnuteľnosti by
nepochybne zlepšilo právne postavenie žalobcu v procese vymáhania daňového nedoplatku, pretože
by mohol začať výkon záložného práva. Z uvedeného dôvodu súd všetky argumenty žalobcu o údajnom

preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva zamietol, pretože
sú právne irelevantné, právne neudržateľné a viedli by k situácii ad absurdum v slovenskom právnom
poriadku,vdôsledkučohobyveriteliamohlizačaťpodávaťurčovaciežalobyvočidlžníkom,ktorípreviedli
svoj majetok na tretie osoby za tým účelom, aby si zlepšili svoje procesné postavenie pri vymáhaní
predmetných pohľadávok. Za týmto účelom slúžia osobitné druhy žalôb.

40. Na overenie tohto právneho záveru súd ďalej poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu činnosť
všeobecných súdov, ktoré obdobné prípady v rámci svojej činnosti riešili a ktoré obdobné situácie
posúdili rovnako s právny záverom, že žaloba žalobcu bola zo strany súdu zamietnutá.

41. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.: 5Co/10/2021 zo
dňa 09.06.2021, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V prejednávanom spore sa rovnako tak
žalobca domáhal určenia, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností za účelom zabezpečenia daňového
nedoplatku. Podobne ako v prejednávanom spore, aj v tomto spore došlo k prevodu vlastníckeho
práva z daňového dlžníka na tretiu osobu bez súhlasu správu dane. Žaloba žalobcu bola súdom prvej

inštancie zamietnutá. Súčasne súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.
zn.: 23C/28/2018 zo dňa 29. marca 2019, na ktorý poukázal žalobca a konajúci súd sa s bodom 46
a 47 tohto odôvodnenia v plnom rozsahu stotožňuje. Daňový úrad Trenčín v postavení žalobcu žiadal
konajúci súd, aby vo výroku určil, že žalovaný nemal právo previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
na druhého žalovaného. Konajúci súd tento návrhu žalobcu zamietol s odôvodnením, že na takomto

určení absentuje naliehavý právny záujem.
42. Ďalej súd poukazuje na obdobný prípad vedený pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn.:
6Co/126/2018, kde došlo k zmene rozsudku súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd svojím rozsudkom
zo dňa 26.03.2019 žalobu žalobcu zamietol. Žalobca bol v tomto prípade Daňový úrad Košice, ktorý
podobne ako žalobca v tomto konaní požadoval, aby súd určil, že záložná zmluva je neplatná. Aj v tomto

prípade totiž odvolací súd dospel k právnemu záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

43. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 3 Sžo KS/40/2006 vyplýva, že:
„neudelenie súhlasu správcu dane podľa § 71 ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov k zmluveo zriadení záložného práva nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale bráni vzniku účinnosti zmluvy. Ide o
právne významnú procesnú okolnosť, ktorá bráni vkladu, na ktorú musí správa katastra v zmysle §
31 ods. 2 katastrálneho zákona pri vklade prihliadať. Predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva

nemožno hodnotiť ako neplatný právny úkon, ale že iné procesné okolnosti bránia jej vkladu.“

44. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8 Cdo 251/2015 zo dňa 16.03.2016
vyplýva, že: „bez existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je vylúčené, aby sa
súd zaoberal určovacou žalobou.“

45. Aj keď súd dospel k právnemu záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ a v zmysle vyššie citovaného
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanomurčeníjedôvodomnazamietnutiežalobybeztoho,abysasúdzaoberalvecouvjejmerite,
súd napriek tomu pre žalobcu uvádza, že jeho žaloba vychádzala z nesprávneho právneho základu, že

zmluva o pôžičke a zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva je neplatná pre rozpor s
§ 39 Občianskeho zákonníka. Závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 3 Sžo
KS/40/2006 možno analogicky aplikovať aj na zmluvu o pôžičke a zmluvu o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva (bližšie pozri: bod. 4 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.
zn.: 41CoKR/18/2024-144 zo dňa 30. októbra 2024).

46. Súd ďalej konštatuje, že žalobca ani nemohol náležite preukázať naliehavý právny záujem na
požadovanom žalobnom návrhu, pretože podľa právneho názoru súdu podal nesprávnu žalobu. Súd
na tomto mieste poukazuje na právoplatne skončené súdne konanie, ktoré sa viedlo pred Okresným
súdom Trnava pod sp. zn.: 20C/87/2018. Žalobca v rámci svojej žaloby pripojil rozsudok Okresného

súdu Trnava, sp. zn.: 20C/87/2018-111 zo dňa 22.06.2022, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol. Celú
problematiku nesprávne podanej žaloby žalobcu je potrebné vnímať aj optikou výsledku tohto civilného
sporového konania, ktoré predchádzalo tomuto konaniu vo veci samej. Žalobca najprv podal žalobu
o neplatnosť právneho úkonu, ktorú následne zmenil na žalobu o neúčinnosť právneho úkonu. Žalobca
svoju žalobu zmenil z pôvodnej žaloby na odporovaciu žalobu podľa § 42a Občianskeho zákonníka.

47. Touto žalobou sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn.: 20C/87/2018
domáhal vyslovenia právnej neúčinnosti zmluvy o pôžičke. V rámci odporovacej žaloby sa veriteľ
môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi

z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. V tomto civilnom
sporovom konaní bol vydaný právoplatný rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn.: 20C/87/2018-111
zo dňa 22.06.2022, na základe ktorého došlo k zamietnutiu žaloby. Súd upozorňuje, že nie je v tomto
konaní oprávnený preskúmavať správnosť alebo nesprávnosť záverov v tomto rozsudku, avšak pre
žalobcu uvádza, že súčasťou odôvodnenia tohto rozsudku nie je zmienka o tom, že by za danej situácie

odporovacia žaloba žalobcu bola nesprávne zvolenou žalobou. Zo záverov odôvodnenia tohto rozsudku
vyplýva, že žaloba žalobcu bola zamietnutá z iných dôvodov ako ten, že by žalobca podal nesprávny typ
žaloby. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa rozhodol nepodať odvolanie voči predmetnému rozsudku
Okresného súdu Trnava a po vyslovení predbežného právneho názoru konajúceho súdu po zmene
zákonného sudcu sa vyjadril, že on vlastne nevie, čo je správne.

48. Dôvody, pre ktoré sa žalobca rozhodol nepodať odvolanie voči vyššie uvedenému rozsudku sú
právne irelevantné, pretože by boli okrem iného aj hypotetického charakteru. Faktom však ostáva,
že po zvážení procesného neúspechu v tomto konaní sa žalobca musel pokúsiť o vymoženie svojej
pohľadávky, pretože sa jedná o vymoženie pohľadávky de facto štátu na daňovom nedoplatku voči

fyzickej osobe. Súd uvádza, že rozumie žalobcovi, prečo za danej situácie podal uvedenú žalobu
a snažil sa dosiahnuť primárny cieľ za použitia takéhoto typu žaloby a žalobného petitu. Táto žaloba je
však nesprávnou žalobou s nesprávne formulovaným petitom, pretože žalovaný nemá žiadny naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva žalovaného 2/ k predmetnej nehnuteľnosti tak, ako už bolo
uvedené vyššie.

49. Súd uvádza, že podaná žaloba žalobcu v tomto konaní priviedla samotného žalobcu do procesnej
situácie, kedy v prípade odporovacej žaloby musel správne tvrdiť v konaní vedenom pred Okresným
súdom Trnava pod sp. zn.: 20C/87/2018, že zmluva o pôžičke je platným právnym úkonom, ale jevoči nemu právne neúčinná. Avšak pri podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva 2/ k predmetnej
nehnuteľnosti musel tvrdiť, že zmluva o pôžičke je neplatný právny úkon pre absenciu súhlasu správcu
dane, resp. že vôbec nevznikla v dôsledku neodovzdania finančných prostriedkov. Jedná sa o procesný

paradox na strane žalobcu, ktorý bol vyvolaný dvomi rôznymi žalobami, ktoré popri sebe neobstoja. Nie
je totiž právne možné, aby súd jednu a tú istú zmluvu o pôžičke uzavretú za tých istých, jedinečných
a neopakovateľných skutkových okolností vyhodnotil pre účely odporovacej žaloby za platnú a pre účely
určovacejžalobyzaneplatnú,resp.,ženevznikla.Ajtátoskutočnosťdokazujeapodčiarkujeto,žežaloba
o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti nie je vhodne zvolenou a správnou žalobou,

pretože donútila samotného žalobcu skutkovo tvrdiť a dokazovať absolútne opačné skutkové tvrdenia,
ktoré on sám v predchádzajúcom súdnom spore sám tvrdil a dokazoval.

50. Rovnako tak súd upozorňuje, že v tomto konaní nie je oprávnený povedať, aký typ žaloby s akým
petitom a s akým právnym základom mal žalobca zvoliť na dosiahnutie svojho cieľa. Úlohou súdu je
primárne posúdiť, či zvolená žaloba je alebo nie je správnym procesným nástrojom na uplatnenie nároku

žalobcu v tomto konaní, k čomu aj náležite dospel. Minimálne však samotní žalovaní v rámci záverečnej
reči na pojednávaní dňa 23.09.2024 poukázali na potencionálne prichádzajúcu ďalšiu žalobu (okrem
odporovacej žaloby) so znením žalobného návrhu a právnym základom v zmysle záverov rozsudku
Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 23C/28/2018 zo dňa 29. marca 2019, ktorú mohol okrem iného zvoliť
samotný žalobca.

51. Vzhľadom k tomu, že žalobca v civilnom súdnom konaní nepreukázal naliehavý právny záujem
na požadovanom určení vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ v dôsledku nesprávne podanej
žaloby a nesprávne naformulovaného žalobného návrhu, súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku č. I. tohto rozsudku. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem,

súd bližšie neskúmal ďalšie argumenty žalobcu v jeho žalobe v zmysle záverov vyššie citovanej
rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít. Následne súd pristúpil k rozhodovaniu o nároku na
náhradu trov konania.

52. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené

a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

53. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

54. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

55. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

56.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich

náhradu priznal žalovanému 1/ a žalovanému 2/ v rozsahu 100,00 % voči žalobcovi, pretože žalovaný
1/ a žalovaný 2/ mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. V predmetnom spore mali žalovaný 1/ a žalovaný 2/ hrubý
úspech 100,00 % a hrubý úspech žalobcu bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech
žalovaných 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok

žalovaného 1/ a žalovaného 2/ voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v
rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku č. II. tohto rozsudku.

57. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

58. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).