Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Monday, January 20, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/80/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723212113
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8723212113.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu: 1) A. B., nar. X.X.

XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. X) C. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, D. – G. G.,
práv. zast. Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalska 31, Bratislava, IČO: 36868221
proti žalovanej: H. G. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, G., právne zastúpená: JUDr. Martin
Bašista, advokát, Štefánikova 8, Poprad, IČO: 37880381, v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje, ženehnuteľnosť-pozemokparc.č.KNE948,druhpozemku:ornápôdaovýmere2869
m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. G. G., Obec D., E. D. v evidencii Okresného úradu Poprad,

katastrálny odbor, patrí do dedičstva po poručiteľovi E. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v
celosti.

II. Náhradu trov stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

K.:G.:E.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
12C/80/2023 – 301
IČS: 8723212113
1.Žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2023 domáhali, aby určil, že nehnuteľnosť -

pozemok parc. č. KN E 948, druh pozemku: orná pôda o výmere 2869 m2, ktorý je zapísaný na LV
č. XXXX pre k.ú. G. G., Obec D., E. D. v evidencii Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, patrí
do dedičstva po poručiteľovi E. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v celosti. Zároveň si uplatnili
náhradu trov konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnili tým, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou
pozemku parc. č. KNE 948, druh pozemku – orná pôda o výmere 2869 m2, ktorý je zapísaný na LV
č. XXXX pre k. ú. G. G.. Vlastníctvo žalovaná nadobudla kúpnou zmluvou, vklad ktorej bol povolený
pod č. V610/2020 zo dňa 18.2.2020. Jej právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo titulom vydržania

obsiahnutom v notárskej zápisnici. Právnym titulom na nadobudnutie vlastníckeho práva osvedčením
vydržaniamalabyťoprávnenáadobromyseľnádržbapozemkuprávnymipredchodcamižalovanej. Tieto
skutočnosti sa nezakladajú na pravde, pretože žalovaná, ani jej predchodcovia nikdy nemohli predmetný
pozemok užívať, pretože bol predmetom konfiškátu a následne bol pridelený prídelovou listinou –
výmerom o vlastníctve pôdy č. 11286/48 zo dňa 12.7.1948, prideleným právnym predchodcom žalobcov,
a to ich otcovi E. C., (slobodný), nar. XX.XX.XXXX, zomrelom 24.12.1964. Pozemok po smrti E. C. nebol
predmetom dedičského konania D845/64 a preto nebol prededený. E. C. predmetný pozemok parc. č.

948 sám užíval. Zo strany žalovanej neboli nikdy splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k pozemku a keďže je zapísaná ako výlučná vlastníčka daného pozemku na príslušnom liste
vlastníctva, kde jediná možnosť domôcť sa dedičských práv žalobcov je v dodatočnom dedičskom
konaní k predmetnej nehnuteľnosti po obnovení pôvodného zápisu na LV v prospech E. C., je danýnaliehavýprávnyzáujemžalobcovnapodanížaloby. Žalobcoviasapočassvojhoživotavočiporučiteľovi
nedopustili konania, ktoré by založil ich dedičskú nespôsobilosť, alebo by boli vylúčení z dedenia.
Spolu so žalobou podali návrh na vydanie neodkladného opatrenia, aby súd zakázal žalovanej do času

právoplatného skončenia súdneho konania vo veci predať, inak odplatne alebo bezodplatne previesť
alebo zaťažiť predmetnú nehnuteľnosť. Návrh odôvodnili tým, že ohľadne vlastníctva daného pozemku
už prebehlo niekoľko zmien a možnými novými vkladovými konaniami môže dôjsť k zmareniu účelu
konania.

2.Na preukázanie svojich tvrdení predložili list vlastníctva, rodné listy, rozhodnutie o dedičstve, výmer
o vlastníctve pôdy, konečný prídelový plán, v priebehu konania ďalšie výmery, listy vlastníctva,
potvrdenie banky a navrhli pripojiť súdne spisy z iných konaní, vypočuť svedkov L., D..

3.Uznesením zo dňa 30.11.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.3.2024 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.2.2024, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal

žalovanej do času právoplatného skončenia súdneho konania vo veci disponovať s pozemkom parc.
č. KNE 948 a.i.

4.Žalobkyne v ďalších písomných podaniach a na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu
uviedli, že v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. SNR predstavuje výmer o vlastníctve

pôdy verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti.
Výmer o vlastníctve pôdy je správny akt, ktorý súd nie je v rámci civilného sporového konania oprávnený
spochybňovať. Poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/123/2003. Predmetný výmer o vlastníctve
pôdy nebol nikdy zrušený. Ak by poručiteľ nesplnil niektoré podmienky držby uvedené vo výmere, išlo
by o dôvod pre zrušenie výmeru. Žalovaná nepreukázala, že by bol výmer príslušným orgánom neskôr

zrušený. Zaplatenie ceny za prídel bolo preukázané listinným dôkazom. Žalobkyne preukázali, že išlo
o ich otca, ktorý bol v čase vydania výmeru slobodný a takto bol aj označený vo výmere. Žiadny iný
slobodný partizán s rovnakým menom a priezviskom, s ktorým by mohlo dôjsť k zámene, v danom čase
v Spišskej Sobote nežil. Na základe predmetného výmeru už bolo zapísané do katastra nehnuteľností
záznamom vlastnícke právo viacerých pozemkov v prospech poručiteľa a uskutočnilo sa už aj dodatočné

dedičské konanie. Zápis vlastníckeho práva výmeru o vlastníctve pôdy do pozemkovej knihy mal iba
evidenčný charakter. V zmysle § 3 ods. 1 bod 2 zákona č. 90/1947 Zb. o prevedení knihovného poriadku
strán konfiškovaného nepriateľského majetku a o úprave niektorých právnych pomerov vzťahujúcich sa
na pridelený majetok, ako aj v zmysle § 17 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. SNR malo návrh
na prevedenie knihovného poriadku vo vzťahu k prideleným nehnuteľnostiam podať povereníctvo pre

poľnohospodárstvo a pozemkové reformy. Poručiteľ nemal na zápis do pozemkovej knihy žiadny vplyv.
Ak si tento úrad nesplnil svoju povinnosť, tak táto skutočnosť nemôže byť vyhodnotená v neprospech
poručiteľa a žalobkýň. Takýto žalobný návrh zohľadňuje požiadavku, aby zodpovedal právnemu vzťahu
v čase vyhlásenia rozsudku a ide o prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, že určitá vec patrí do
dedičstva. Tu odkázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/26/2007, 1Cdo/183/2009 a 8Cdo/156/2018.

K.:G.:E.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
12C/80/2023 – 301

IČS: 8723212113
5.K námietke žalovanej, že malo po smrti poručiteľa dôjsť k vydržaniu alebo k nadobudnutiu
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na základe dobrej viery odkázal na uznesenie NS SR
sp. zn. 3Cdo/154/2010, ktorého právna veta bola publikovaná pod označením R 32/2011. NS SR
v tomto judikáte uviedol, že v konaní o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi,

ide o posúdenie toho, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu
vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu, nemôžu mať vplyv na
rozhodnutie súdu. Pre vydržanie vlastníckeho práva žalovanou, prípadne jej právnymi predchodcami
neboli splnené podmienky podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. D. J. nemohol v roku 1997
nadobudnúť spornú nehnuteľnosť, pretože u neho absentoval akýkoľvek domnelý titul nadobudnutia,

ktorý by mal založiť jeho dobrú vieru a podvodne takto na základe notárskej zápisnice vydržal pozemky
viacerých pôvodných vlastníkov. V prípade manželov B., ktorí mali nadobudnúť spornú nehnuteľnosť
od pána J. na základe kúpnej zmluvy č. V 3481/98, je vydržanie takisto vylúčené, pretože manželia B.
boli v rokoch 2007 a 2008 žalovanými v súdnych sporoch pred tunajším súdom, ktorých predmetombolo určenie, že pozemky kúpené od p. J. patria do dedičstva po poručiteľoch. Osobitne poukázali na
konanie vedené pred tunajším súdom pod sp. zn. 11C/135/2007, ktorého predmetom bolo určenie, že
vedľajšia parcela č. 947 patrí do dedičstva po poručiteľke. Rovnako ako v prípade sporného pozemku

E-KN č. 948 mal byť tento pozemok prevedený kúpnou zmluvou č. V 3481/98 od p. J., ktorý ho mal
nadobudnúť na základe notárskej zápisnice. Uvedené konanie sa skončilo rozsudkom pre uznanie
nároku. U manželov B. je preto vylúčená nepretržitá oprávnená držba po dobu aspoň 10 rokov. K
ďalšiemu predaju sporného pozemku malo dôjsť v roku 2014 v prospech manželov Ondkovcov, ktorí
ho v roku 2020 mali predať žalovanej. Dňa 17.12.2023 bola žalovanej doručená na vyjadrenie žaloba

o určenie, že sporný pozemok patrí do dedičstva po poručiteľovi, čo by v prípade dobromyseľnej
držby znamenalo stratu dobrej viery. Ak by si žalovaná započítala aj predchádzajúcu držbu manželov
Ondkovcov, tak ani vtedy by od roku 2014 neuplynula nepretržitá desaťročná vydržacia doba. Žiadne
zákonné ustanovenie nepredpokladá nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku iba na základe dobrej
viery. Právna argumentácia žalovanej bola založená predovšetkým na záveroch nálezu ÚS SR sp. zn.
I. ÚS 549/2015. Tento právny názor bol už prekonaný aktuálnou rozhodovacou činnosťou najvyšších

súdnych autorít. Okrem uznesenia veľkého senátu NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020, ktorého právne vety
boli publikované pod označením R 56/2021, poukázali na uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 245/2022,
v ktorom je uvedené, že na úrovni ústavnej súdnej praxe došlo v ostatnom období k ustáleniu na
právnom názore o potrebe uprednostnenia ochrany pôvodného vlastníka s výnimkou tých prípadov, kde
zákon výslovne vytvára právny rámec pre možnosť nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka. ÚS SR

sa stotožnil s judikátom R 56/2021. ÚS SR v bode 20 odôvodnenia svojho uznesenia sp. zn. III. ÚS
487/2022 uviedol, že právny názor v náleze sp. zn. I. ÚS 549/2015 bol iba odklonom a nebol doktrinálne
prevzatý. Manželia E. a ani žalovaná sporný pozemok nenadobudli dobromyseľne a ani ho neužívali
ako dobromyseľní držitelia, pretože ešte pred uzavretím kúpnych zmlúv vedeli, že p. J. a ani manželia
Mordavskí neboli jeho skutočnými vlastníkmi. Ak p. B. nebol spolu so svojou manželkou skutočným

vlastníkom sporného pozemku, lebo ho kúpnou zmluvou nenadobudol od vlastníka, tak potom je kúpna
zmluva z roku 2014 medzi manželmi B. a manželmi Ondkovcami neplatná a manželia B. sú povinní
vrátiť kúpnu cenu za sporný pozemok manželom E.. Rovnako sú potom manželia Ondkovci povinní
vrátiť kúpnu cenu za sporný pozemok žalovanej. Slovenský pozemkový fond nemá žiadnu kompetenciu
ohľadom schvaľovania zápisov do katastra nehnuteľností a nie je ani správcom sporného pozemku.

SPF podľa listu predloženého žalovanou spochybňuje platnosť výmeru tým, že mohol byť zrušený alebo
zmenený.Žalovanáaaniautor nepreukázali,žebybolvýmerneskôrzrušenýalebozmenenýpríslušným
orgánom. Argument, že výmery mali byť riadne prešetrené v rámci ROEP, je nedôvodný, pretože pri
zostavovaní ROEP došlo v rámci celej SR k mnohým pochybeniam a všetci vlastníci dohľadaní neboli.
Pretože predmetom reštitučných predpisov bolo navrátenie vlastníctva k veciam, ktoré prešli na štát v

rokoch 1948 až 1989, sporný pozemok nebol poručiteľovi v rozhodnom období odňatý štátom, a preto
sa na neho reštitučné predpisy nikdy nevzťahovali. Výpovede svedkov žalovanej strany Králika, Ondku,
Mordavského, pokladá za nevierovhodné, pretože majú priamy záujem na výsledku sporu.

6.Žalovaná vo svojich písomných podaniach žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poprela všetky

skutkové tvrdenia žalobcov. Nechala si vyhotoviť súkromný znalecký posudok s cieľom poskytnúť
podrobnejšie právne posúdenie v súvislosti s tvrdeniami uvádzanými v žalobe.

7.V ďalšom podaní namietla aktívnu legitimáciu žalobkýň s odôvodnením, že žalobkyne žiadnym
relevantným dôkazom nepreukázali, že sú právne nástupkyne osoby, v prospech ktorej bol vystavený

Výmer o vlastníctve pôdy č. 11286/48 zo dňa 12.7.1948, vydaný povereníctvom pôdohospodárstva
v prospech prídelcu E. C. sl. Nepredložili žiadny relevantný doklad o tom, že osoba E. C. sl., uvedený
vo výmere a osoba E. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX, ktorého dedičmi bola manželka B.
C. a žalobkyne, sú identické osoby a nejde iba o omyl v identifikácii týchto osôb. Vzniesla námietku
nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkýň na podanej žalobe. Právny záujem, ktorý je

podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý. Žalobkyne mali povinnosť
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, teda poukázať na určité skutkové okolnosti v prejednávanej veci
vedúce ku sporu a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a vysvetliť, že
práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Rozhodovanie o návrhu
žalobkýň nemôže deklarovať existenciu právneho vzťahu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia podľa § 217

ods.1 CSP. Žalovaná ako kupujúca nadobudla vlastnícke právo k pozemku parcely EKN 948 k.ú.
G. G. na základe kúpnej zmluvy uzavretej s H. H. E. a jeho manželkou H. M. E. dňa 18.2.2020
ako predávajúcimi. Predávajúci prehlásili, že sú oprávnenými osobami na prevod vlastníckych práv
pozemku, majú spôsobilosť s predmetom zmluvy nakladať. Vlastnícke právo nadobudli na základepredchádzajúceho perfektného právneho aktu, ktorým bola kúpna zmluva uzavretá s D. B. a jeho
manželkou N. B.. V konaní teda nemôže byť sporné, že žalovaná bola pri nadobúdaní vlastníckych
práv dobromyseľná v tom, že pozemok nadobúda od jeho skutočného vlastníka a je tak preukázané, že

žalovaná nadobudla vlastnícke právo k pozemku na základe dobrej viery od nadobúdateľa predmetnej
nehnuteľnosti. K tomuto tvrdeniu odkázala na rozhodovaciu prax súdnych autorít a to nález Ústavného
súdu I.ÚS 549/2015, v ktorom ústavný súd konštatuje, že z hľadiska poskytnutia ústavno-právnej
ochrany musí postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Pokiaľ však

nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej
spravodlivosti. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento
nie je schopný sa nejako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list
vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom konaní. Ďalej poukázal na nález ÚS I. ÚS
151/2016, z ktorého citoval stať: „Aj keď OZ explicitne neupravuje všeobecný spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa,

s výnimkou vydržania, nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva
prevodcu povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Princíp dobrej viery
chrániaci účastníkov v súkromno-právnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej
istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva v dobrej viere
musí byť poskytnutá široká ochrana. K rovnakým záverom došla aj predvojnová judikatúra, či neskoršia

jurisprudencia.(poctivé nadobudnutie nahradzuje len nedostatok vlastníctva predchodcu, nie však
ostatné podmienky platnej zmluvy). Konštatované je tiež rozhodnutie ÚS ČR III. 415/15, III.ÚS247/14
z neho najmä konštatovanie, že každému treba poskytnúť ústavno-právnu ochranu, ak odvodzoval svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľnosti od právneho úkonu, ktorý by
bol neskôr posúdený hoc aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento originálny

spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa posudzovaná individuálne pri
okolnostiach každého prípadu. Ústavný súd síce vidí rozdiel medzi konaním o určenie vlastníckeho
práva a konaním o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, v obidvoch prípadoch
však ide o obdobné určovacie žaloby, v ktorých podľa názoru ústavného súdu musia byť uvedené
princípy ochrany dobrej viery, dobromyseľného nadobúdateľa... Je povinnosťou súdov občiansko-

právne spory rozhodovať, a nie posúvať ich rozhodnutie na ďalšie individuálne spory. Podľa ustálenej
judikatúry všeobecných súdov SR, súdov ČR a Európskeho súdu pre ľudské práva, dobromyseľnému
nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá súdna ochrana
aj pred pôvodným (skutočným) vlastníkom. Zásadu, že nikto nemôže previesť viac práv než má sám,
možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že

nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (rozsudok NS SR 6Cdo/71/2011).
Z vývoja judikatúry Ústavného súdu Českej republiky jednoznačne vyplýva rozširovanie ochrany osôb,
konajúcich v dobrej viere v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti od nevlastníka. V prípade riadneho
nadobudnutia vlastníckeho práva vyplýva nárok na jeho ochranu aj proti pôvodnému vlastníkovi za
podmienky, že toto vecné právo bolo nadobudnuté v dobrej viere a bez rozporu s ust. § 39 OZ. Opačná

interpretácia by narušila celý koncept právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Osobe, ktorá urobila
určitý právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, navyše potvrdený
údajom z verejnej štátom vedenej evidencie, musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá ochrana.
Rovnaké stanovisko zdieľa Európsky súd pre ľudské práva. (sťažnosť č. 7097/10, 33202/96, 2009 a i.).
V spore medzi stranami prichádza do úvahy ako ďalší relevantný dôvod na zamietnutie žaloby aj

aplikácia všeobecne uznávanej právnej zásady „vigilantibus iura scripta sont“, napr. rozhodnutie NS
SR 5Sžf 65/2001. Práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. Inak ich podcenením, či zanedbaním,
môžu strácať svoje práva majetkové, osobné satisfakčné. Odvolala sa na priložený znalecký posudok
znalca Ing. Milana Hačka, z obsahu ktorého je zrejmé, že je možné konštatovať absolútnu nedbalosť

a nečinnosť nielen samotného prídelcu E. C. sl., ale aj jeho manželky a jeho dcér. Žalobkyne by mali
vysvetliť, prečo sa aktívne nezaujímali rovnako , ako ich právni predchodcovia o ich práva a to nielen
k pozemku parcely EKN 948 k. ú. G. G., ale aj k ostatným pozemkom v zmysle výmeru o vlastníctve
pôdy. Žalovaná nemohla vedieť, že pozemok E KN bol resp. čo i len teoreticky mohol byť určený
do prídelu pre E. C. sl., keď daný prídel – parc. mpč 948 nebola zapísaná do operátu pozemkovej

knihy. Prídel E. C. sl. nebol pozemkovo-knižne prevedený. Pretože k takémuto zápisu nedošlo, štát
na nich naďalej nahliadal ako na skonfiškované pozemky, t. j. ako na majetok štátu. Po skonfiškovaní
pozemkov štátu v roku 1945 bol ako vlastník až do roku 1997 evidovaný v katastri nehnuteľností štát,
teda Slovenská republika. Táto skutočnosť ozrejmuje dôvodnosť a legálnosť právneho úkonu A. J.,ktorým bolo vydržanie jeho vlastníckeho práva k pozemku na základe notárskej zápisnice. V danom
prípadeišloooriginálnyspôsobnadobudnutiavlastníckehoprávatoutoosobou.Podľabohatejjudikatúry
súdnych autorít medzi originálne spôsoby nadobudnutia práva patrí vytvorenie novej veci, spracovanie

cudzej veci, vydržanie a i. Zásada nemo plus iuris nie je pri otázke originálneho nadobudnutia
vlastníctva vôbec relevantná, pretože táto zásada výslovne rieši existenciu práva právneho predchodcu
a uplatňuje sa pri derivátnych prevodoch vlastníckeho práva. Pri originálnom nadobudnutí vlastníckeho
práva je podstatné, kto bol pôvodným vlastníkom veci, nakoľko k vzniku vlastníckeho práva dochádza
v dôsledku inej právnej skutočnosti ako prevodu, či prechodu práva. Plynutie času má právny význam

pre oslabovanie vlastníckeho práva, prípadne až k jeho zániku nielen v súvislosti s aplikáciou inštitútu
vydržania, ale aj originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere. Čím dlhší čas uplynutie
od nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, tým má ústavno-právna ochrana
princípu právne istoty „bona fide“ vlastníka na pomyslenej miske váh „väčšiu váhu“ než má ochrana
vlastníckeho práva pôvodného (skutočného) vlastníka.
Poukázala na ďalšie závery znaleckého posudku, podľa obsahu ktorých výmer o vlastníctve pôdy

ukladal povinnosti prídelcovi odo dňa vstúpenia do držby, a to platenia dávok, poplatkov, zaplatenie
prídelovej ceny. Prídel nebol pozemkovo-knižne prevedený, nie je evidovaný v operáte pozemkovej
knihy. Manželka E. C. v roku 1964 nevedela o prídele parcely č. 948, sporná parela nebola pojatá do
dedičstva napriek tvrdeniu žalobkýň, že ich otec predmetný pozemok parc. č. 948 sám užíval. Nie je
zrejmé, prečo žalobkyne nežiadajú prejednať dedičstvo ku všetkým nehnuteľnostiam o výmere 59068

m2 podľa výmeru, minimálne o parcelu 935, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti parc. č. 948.
Prídelová listina nie je identická s výmerom o vlastníctve pôdy, sú to dve rôzne veci. Prídelová listina sa
vydáva na podklade výmeru o vlastníctve pôdy, v ktorej sa určujú podrobné podmienky prídelu. Je ich 8.
Prídelová listina sa nenachádza v priložených listinných dôkazoch žaloby a ani v Slovenskom národnom
archíve a v ďalších archívoch. Poukázal tiež na právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach zákona

503/2003 o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení neskorších právnych prepisov, podľa ktorého
nie je možné vlastníctvo k pozemku, alebo jeho časti navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej
osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby. Priznaním práva žalobcom by došlo k porušeniu jej
práv garantovaných príslušnými právnymi predpismi, Ústavou Slovenskej republiky.

8.Na preukázanie svojich tvrdení navrhla oboznámiť znalecký posudok, vypočuť svedkov B., E., L. ,
predložila listiny a to kúpnu zmluvu, rozhodnutia správneho orgánu, listu Slovenského pozemkového
fondu a.i.

9.Žalovaná na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedla, že žalobcovia

nepreukázali, aby predmetný výmer by sa mal dotýkať pozemku, ktorý je predmetom tohto
konania. Žalobkyne nedisponujú prídelovou listinou, ktorá by mala byť integrujúcou súčasťou výmeru,
potvrdzujúcou, že pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, sa týka predmetného výmeru. Takáto
prídelová listina sa nenachádza ani v Slovenskom národnom archíve, ani v štátnom archíve. Prídel E.
C. sl. nebol nikdy pozemkovo-knižne prevedený, teda nedošlo nikdy k zápisu jeho vlastníckych práv s

výnimkou dvoch pozemkov, a to pozemku č. 28, č. 29, ktoré však nie sú predmetom tohto konania. Na
pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, sa pozeralo ako na majetok štátu a to až do času, kedy
nedošlo k jeho vydržaniu právnym predchodcom samotnej žalovanej, teda A. J.. Svedkovia B., E., L. a aj
samotná žalovaná jednoznačne popreli tú skutočnosť, aby pred nadobudnutím, a v čase nadobudnutia
vlastníckych práv žalovanej, mali akúkoľvek vedomosť o tom, že predmetný pozemok mal byť postihnutý

nejakou vadou. V konaní žalovaná predložila kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej preukázala svoju dobú vôľu
a dobromyseľnosť pri nadobúdaní predmetného pozemku do svojho vlastníctva, a tak, ako je to uvedené
v bodoch 5.1 a 5.4 predmetnej kúpnej zmluvy, , nemala vedomosť o tom, aby predmet kúpnej zmluvy bol
postihnutý akoukoľvek vadou, o čom ju ubezpečili predávajúci. Rozsiahla judikatúra najvyšších súdnych
autorit poukazuje na potrebu ochrany jej vlastníckych práv zo strany súdu v konaniach, akým je toto

konanie, pričom v zmysle predmetnej judikatúry je jednoznačne poukázané na preferovanie princípu
ochrany dobrej viery dobromyseľného nadobúdateľa ako aj na prípadné postihy žalobkýň, ktoré svojim
nekonaním zanedbali svoje práva.

10.Samotná žalovaná uviedla, že sporné nehnuteľnosti a to parc. KNE 948 kúpila kúpnou zmluvou od

p. E. s manželkou. Uvedené osoby nehnuteľnosť zakúpili zase od p. B. s manželkou, ktorí sa vlastníkmi
nehnuteľnosti stali na základe kúpno-predajných zmlúv s p. J.. Týchto ľudí bližšie nepozná, mimo p.
E.. V čase uzavretia kúpnej zmluvy s predávajúcim boli na mieste samom v Spišskej Sobote - Velická
cesta. V tom čase to bol pozemok nadväzujúci na pozemky, kde stáli rodinné domy. Mala zámer nadanej parcele postaviť 6 rodinných domov. Nijako nemala v záujme túto parcelu odpredávať. Celý čas
až po súčasnosť sa riešila otázka územných rozhodnutí s Mestom Poprad. V minulosti osoby p. D. a p.
L. mali záujem od nej odkúpiť časť parcely KNE 948, s čím nesúhlasila. V tom vidí, že uvedené osoby

budú voči nej zaujaté. Na spornej parcele sú už vydané právoplatné územné rozhodnutia na 6 rodinných
domov. Vo vydaní stavebných rozhodnutí nemohla pokračovať pre nariadené neodkladné opatrenia.
Žalobkyne osobne nepozná. Nikdy s nimi nebola v kontakte. O ich existencii vie iba po tom, čo začalo
súdne konanie a bolo nariadené neodkladné opatrenie. Pozemok kupovala dobromyseľne. Neboli na
ňom zapísané žiadne ťarchy, ani vecné bremená. Keďže na pozemku neboli v minulosti zapísaní žiadni

vlastníci, ani žalobkyne, tak nemala žiadnu možnosť zistiť, že tam má byť nejaký problém. Nevie si
vysvetliť, prečo po toľkých rokoch žalobkyne dospeli k záveru, že ich otec by mohol byť vlastníkom týchto
pozemkov.

11.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán vypočutím žalovanej,
svedkov H. H. E., D. B., D. L., A. D., B. L., oboznámením listinných dôkazov, a to listov

vlastníctva, rodných listov, rozhodnutí o dedičstve, osvedčenia o vydržaní, výmerov o vlastníctve pôdy,
konečného prídelového plánu, pripojených spisov Okresného súdu Poprad 11C/135/2007, 11C/12/2007,
10C/97/2007, 17C/117/2007, z nich najmä žalôb a rozhodnutí vo veci samej, potvrdenia banky,
rozhodnutí správnych orgánov a.i. zistil nasledovný skutkový stav:

12.Dňa 12.7.1948 povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vydalo podľa
§ 1 ods.1 nar. č. 104/46 Sb. n. SNR výmer o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/45
Sb. v znení nariadenia č. 64/48 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho
majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov Slovenského národa.
V bode I. výmer obsahuje meno prídelcu E. C. sl. V k. ú. G. G., Obec D., E. D., č. výmeru 11.286/48,

bývalý vlastník: uvedené na zozname parciel, katastrálne územie G. G., schválený prídelový plán
vypracovanýmiestnouroľníckoukomisiouvSpišskejSobote,potvrdenéhoOkresnouroľníckoukomisiou
Poprade a schváleného povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 3.7.1948, pod č.
11286/48. Do vlastníctva E. C. sl. boli pridelené poľnohospodárske nehnuteľnosti v k. ú. G. G. o celkovej
výmere 5.9063 ha, ktoré sú uvedené na pripojenom „výkaze“, ktorý tvorí integrujúcu časť tohto výmeru.

V bode II. sa konštatuje, že nehnuteľnosti označené pod bodom I. sú pridelené v celosti za podmienok
uvedených pod bodom III. tohto výmeru za prídelovú cenu, ktorej konečná výška bude však určená
v prídelovej listine, ktorú vydá povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Podľa bodu
III. bolo konštatované, že nehnuteľnosti sa prideľujú bez pozemkovo-knižných tiarch. Prídelcovi bola
uložená povinnosť odo dňa vstúpenia do držby a úžitku platiť dane, dávky, poplatky, na pridelenom

majetku osobne hospodáriť. Ak riadne nehospodári, povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkové
reformy môže prídel odňať podľa ust § 23 ods 2 nar. a i. Podrobné podmienky prídelu budú uvedené
v prídelovej listine, ktorú vydá povereníctvo pôdohospodárstva. Podľa bodu IV. bod 1 tento výmer
o vlastníctve pôdy je podľa ust. § 1 ods. 2 nar. č. 104/1946 Sb n.SNR verejnou listinou dokumentujúcou
vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný súd

urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.
Výmer obsahuje dátum a podpis povereníka.

13.PrekatastrálneúzemieG.G.bolspracovaný poľnoupracovnouskupinouč.P8,katastrálnymeračský
úrad v Liptovskom svätom Mikuláši. Zoznam 767 parciel. Zoznam obsahuje výmeru 3456 s menom

prídelcu E. C. a manželka B., rodená Skubalová s podpisom B. C.. Ďalšie parcely 1897, Zoznam
ďalej obsahuje výmery 1897, 2892, 1253, 1254, 1374 a 1374 s menom prídelcu C. E. sl. a podpis C.
E. sl . v tabuľkách obsahujúcich číslo PTV vložky zápisnice, číslo parcely, meno bývalého vlastnícka,
vlastnícky podiel, č. rozhodnutia o konfiškácii, čísla parciel podľa katastrálnej mapy, pozemkovej knihy,
výmery. Pod bežným číslom 451 je uvedená parcela 948 podľa katastrálnej mapy, podľa pozemkovej

knihy 64 o výmere 2892 m2.

14.Dňa 12.7.1948 povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vydalo podľa
§ 1 ods.1 nar. č. 104/46 Sb. n. SNR výmer o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/45
Sb. v znení nariadenia č. 64/48 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho

majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov Slovenského národa. V bode I. výmer obsahuje
menoprídelcuE.C. amanželka(Mária,rodenáSrebal)vk.ú.G.G.,ObecD.,E.D.,č.výmeru11.286/48,
a na základe prídelového plánu vypracovaného Miestnou roľníckou komisiou v Spišskej Sobote,
potvrdeného Okresnou roľníckou komisiou v Poprade, schváleného povereníctvom pôdohospodárstvadňa 3.7.1948 pod č.11286/48. Do vlastníctva E. C. a manželky boli prikázané poľnohospodárske
nehnuteľnosti v k. ú. G. G. o celkovej výmere 6.461 ha, ktoré sú uvedené na pripojenom výkaze, ktorý
tvorí integrujúcu časť tohto výmeru.

15.Dňa 12.7.1948 povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vydalo podľa
§ 1 ods.1 nar. č. 104/46 Sb. n. SNR výmer o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/45
Sb. v znení nariadenia č. 64/48 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho
majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov Slovenského národa. V bode I. výmer obsahuje

meno prídelcu C. E. a manželka B., rodená G., E. C. sl., bytom G. G. D.O. XX, v k. ú. G. G., Obec D., E.
D., č. výmeru 11.286/48, a na základe prídelového plánu vypracovaného Miestnou roľníckou komisiou
v Spišskej Sobote, potvrdeného Okresnou roľníckou komisiou v Poprade, schváleného povereníctvom
pôdohospodárstva dňa 3.7.1948 pod č.11286/48. Do vlastníctva E. C. a manželky, a E. C. sl. boli
prikázané poľnohospodárske nehnuteľnosti v k. ú. G. G. o celkovej výmere 0,2926, ktoré sú uvedené na
pripojenom výkaze, ktorý tvorí integrujúcu časť tohto výmeru. Podľa bodu II. nehnuteľnosti označené

pod bodom 1 sú pridelené v ideálnej časti 1 : 1.

16.V presne nezistenej dobe bol vyhotovený výkaz nehnuteľností skonfiškovaných s uvedením mena
prídelcu P. C. a manželka B., rodená G., C. E. sl., bytom Spišská Sobota por. Č. 39. Prílohou tvorí výkaz
s uvedením parcely podľa katastrálnej mapy č. 28 a č. 29, záhrady o výmere 1580 m2 a zastavaná

plocha o výmere 1346 m2.

17.Dňa 11.8.1948 pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Kežmarku pod č. 12399/1948 vo veci k.
ú. G. G. prídelca E. C. sl. vyzvala prídelcu na zaplatenie preddavku prídelovej ceny s odôvodnením, že
podľa prídelového plánu vyhotoveného miestnou roľníckou komisiou v Spišskej Sobote a schváleného

jak okresnou roľníckou komisiou v Poprade, tak povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy, bolo mu pridelených 5,9063 h pôdy v k. ú. G. G.. Za skonfiškovanú pôdu je potrebné zaplatiť
pri prevzatí prídelovej pôdy do držby 10 % prídelovej ceny. Pretože z technických príčin mu prídelová
cena nemohla byť za tento prídel ustálená, bol vyzvaný na zaplatenie predbežne preddavku v sume
500 Kčs za 1 ha pridelenej pôdy, čiže sumu 3.000,- Kčs za celý uvedený prídel.

18.Dňa 22.12.1956 štátna sporiteľňa v Bratislave vyhotovila list adresátovi E. C., G. G. XX, E. D., podľa
obsahu ktorého pri prevádzaní pozemkových reforiem mu bol pridelený pôdohospodársky majetok. Na
prídelovú cenu je doteraz dlžný nedoplatok podľa zostavenia na rube tohto listu. Nedoplatok je povinný
zaplatiť tak, aby každý rok počnúc rokom 1957 uhradi najmenej jednu jeho desatinu. Ak je členom JRD

vyššieho typu, v ktorom je peňažný dôchodok rozdelený podľa pracovných jednotiek, zastavuje sa mu
platenie splátok za pôdu a za majetok, ktorý vniesol do družstva. Povinný je však splácať prídelovú cenu
za majetok, ktorý si ponechal v osobnom vlastníctve. Podľa výpisu z účtu je stanovená prídelová cena
v k.ú. G. G. k dátumu 24.2.1947 za inventár 840,- Kčs, za role : za syna E. ml. 5.767,- Kčs a za otca
6.828,- Kčs, spolu 12.763,- Kčs. K dátumu 25.3.1947 sú konštatované splátky 840,- Kčs v starej mene

a 168,- Kčs v novej mene. Vyčíslený nedoplatok v novej mene predstavuje 12.595,- Kčs.

19.Podľa rozhodnutia bývalého štátneho notárstva v Poprade D845/64 zo dňa 25.6.1964 v dedičskej
veci po poručiteľovi E. C., zomrelom dňa 24.12.1964, posledne bytom v Poprade – Spišskej Sobote, do
dedičstva po poručiteľovi patrí polovica hnuteľnej veci, televízor a nehnuteľnosť – účasť poručiteľa na

rodinnom domčeku zapísanom vo vložke č. XXX k. ú. G. G., mpč. 579/1 v EN zlúčená parc. č. 583/2,
pod B2 v polovici a dlhy e) polovica pohľadávky štátnej sporiteľne v Poprade 905,90 Kčs a polovica
pohľadávky B. C. a E. C. st., bytom D. X, G. I. v sume 2.500,- Kčs. Štátne notárstvo schválilo dohodu
o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej majetok poručiteľa zdedia maloletá C. C., nar. X.X.XXXX, bytom
D. X, G. I., dcéra poručiteľa v polovici a maloletá A. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, G. I., dcéra poručiteľa

v polovici. Za dlhy poručiteľa zodpovedajú všetci dedičia, t. j. tak maloleté deti ako aj manželka
poručiteľa B. C., Q. C., bytom Poprad 3, Sobotské námestie, každý 1/3. Podľa odôvodnenia rozhodnutia,
poručiteľ zomrel bez zanechania závetu a podľa zákona sú povolaní k dedeniu po ňom manželka a dve
maloleté deti. Súpis a odhad dedičstva boli vykonané na základe údajov dedičov, obsahu pozemkovo-
knižných zápisov a ocenenia.

20.Notárskou zápisnicou napísanou dňa 24.07.1997 pod č. NZ 287/97- osvedčenie vyhlásenia o
vydržaní nadobudol okrem iných parciel A. J. aj spornú parcelu č. 948 – orná pôda o výmere
2892 m2. Osvedčiteľ vyhlásil, že užíva nerušene v dobrej viere viac ako 10 rokov nehnuteľnosti –združené pozemky v k-ú- Spišská Sobota. Prehlásil, že tieto pozemky začal užívať titulom majetkovo-
právneho vysporiadania s ich pôvodnými pozemkovoknižnými spoluvlastníkmi a za celú dobu užívania
sa nikto nedomáhal vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, ani ich vydania. Vzhľadom k tomu, že sa

jedná o užívanie trvajúce viac ako 10 rokov, jeho nerušenosť a dobromyselnosť, domáha sa bvydania
osvedčenia. Predložil výpisy z pozemkovej knihy, identifikáciu parciel, čestné prehlásenie R. F. a P. F..

21.Podľa rodného listu E. C., nar. XX.XX.XXXX, rodičmi menovaného boli E. C., 30-ročný v nezistený
deň, mesiac, rok narodenia a B. C., Q. G., 27-ročná v nezistený deň, mesiac, a rok narodenia.

22.Žalobou doručenou súdu dňa 19.7.2007 (11C/135/2007) sa žalobcovia B. B. rodená Glatzová a spol.
domáhala voči žalovaným D. B., N. B., D. S. a H. D. T. určenia, že parcela č. 947- orná pôda o výmere
2527 m2, zapísaná v LV č. XXXX v k. ú. G. G. patrí do dedičstva po poručiteľke L. M. a i. Rozsudkom
zo dňa 17.10.2008 sp. zn. 11C/135/2007-96, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2008 súd žalobe
o určení veci patriacej do dedičstva vyhovel. Podľa časti odôvodnenia rozhodnutia je nesporné, že

A. J. nezákonne osvedčil vlastnícke právo k predmetnej parcele a preto nenadobudol nikdy vlastnícke
právo k nej a nebol jej vlastníkom ani v čase jej predaja žalovaným v 1. a v 2./rade. Títo sa preto nestali
jej vlastníkmi a i. Neplatnosť vydržania A. J. vyplýva z nenaplnenia zákonných podmienok vydržania.
Podľa odôvodnenia v ďalšej časti predchádzajúci vlastník spornej parcely A. J. ju mal nadobudnúť
notárskym osvedčením N281/97, t. j. vydržaním. Ako dôkaz toho predložil čestné prehlásenia dvoch

osôb. Nepravdivosť jeho vyhlásenia bola preukázaná v trestnom konaní vedenom proti nemu OO PZ
Poprad pod č.k. ČTS:E./XXXX. Tu obidve osoby vyhlásili, že žiadne takéto vyhlásenie o užívaní parciel
nepodpísali, a teda že ide o sfalšované prehlásenie. Trestné stíhanie voči A. J. bolo odložené z dôvodu
jeho úmrtia. Je preukázané vlastníctvo tejto parcely L. M., pripojenou pozemkovo-knižnou vložkou.

23.Žalobou doručenou súdu dňa 19.1.2006 (11C/12/2007) sa žalobcovia K. J., a spol.. domáhali voči
žalovaným D. B., N. B., určenia, že žalobca v 1./rade je spoluvlastníkom parcely č.737 –ornej pôdy
o výmere 2254 m2, zapísanej v LV č. XXXX v k. ú. N. v podiele 1/2 a druhý spoluvlastnícky podiel patrí
do dedičstva po poručiteľke Q. J..
Rozhodnutím zo dňa 26.9.2008 sp. zn. 11C/12/2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.10.2008

súd žalobe vyhovel. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobcovia žalobu odôvodnili okrem iného tým,
že spornú parcelu majú ako bezpodieloví spoluvlastníci zapísanú žalovaní a mali ju takto nadobudnúť
kúpou od ich právneho predchodcu A. J.. Tento ju mal nadobudnúť osvedčením vyhlásenia o vydržaní
urobeným do notárskej zápisnice u notárky E. D. dňa 24.7.1997 pod č. N281/97. Súd vo veci rozhodol
na základe rozhodnutia o uznaní nároku žalovanou stranou.

24.Žalobou doručenou súdu dňa 22.5.2007 (10C/97/2007) sa žalobca G. C. domáhal voči žalovaným
D. B., N. B., D. S. a H. D. T. určenia, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v k. ú. N.,
LV č. XXXX a to parciel 733, č. 734, č. 736 a i. Uznesením zo dňa 14.7.2008 súd konanie zastavil.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.8.2008. Do spisu bola založená dohoda o urovnaní zo

dňa 12.3.2008, podľa obsahu ktorej žalovaní sa zaviazali previesť vlastníctvo sporných pozemkov na
žalobcu.

25.Žalobou doručenou súdu dňa 20.6.2007 (17C/117/2007)) sa žalobkyňa T. J. domáhala voči
žalovaným D. B., N. B., D. S. a H. D. T. určenia, že žalobkyňa je vlastníčkou parcely č. 570, orná pôda

o výmere 3714 m2, zapísanej na Správe katastra Poprad, na LV č. XXXX v k.ú. N..
Rozsudkom zo dňa 24.10.2008 sp.zn. 17C/117/2007 súd žalobe vyhovel. Podľa odôvodnenia
rozhodnutia súdu žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku, ktorý nadobudla dedením. A. J., ktorý
predmetnú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou previedol na odporov v 1. 2./rade. Napriek osvedčeniu
o vydržaní nehnuteľností, uvedeného zo dňa 24.7.1997 pred notárkou Mgr. Oľgou Piskoríkovou, nesplnil

zákonné podmienky pre vydržanie predmetnej nehnuteľnosti, nemal ju v zákonom stanovenej dobe
v oprávnenej držbe. Uvedené skutočnosti boli preukázané v priebehu trestného konania.

26.Dňa 13.3.2024 H. B. T. D. na základe zadania právneho zástupcu žalovanej vyhotovil pod č.
3/2024 znalecký posudok, predmetom ktorého bolo posúdiť predložené listiny a dokumenty, týkajúce

sa vlastníckych práv dotknutých osôb k nehnuteľnosti registra EKN parc.č. 948 vedených na LV č. XXXX
o výmere 2869 m2, druh pozemku – orná pôda , k. ú. G. G. a o uvedenie rozhodujúcich skutočností
pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobkýň v predmetom konaní, resp. pre určenie vlastníckeho práva
žalovanej k pozemku, ktorý je predmetom konania.Znalec v konštatačnej časti uviedol, že
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy /PPPR/ bod 2. v Bratislave na základe
nariadenia č. 104/1946 Zb. n. SNR vydalo Výmer o vlastníctve pôdy č. 11286/48 prídelcovi E. C. sl /

príl.č.6/. D. boli pridelené do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v kat. území G. G. o celkovej
výmere 59068m2, ktoré sú uvedené na pripojenom“ Výkaze“, ktorý tvorí integrujúcu časť tohto výmeru /
príl.č.7/. Samotný Výkaz nahrádza prídelový plán. Pri lustrovaní „Výkazu“ som zistil, že v časti „ Meno
prídelcu“ meno E. C. sl figuruje v riadkoch :
- pod bežným číslom 365 sa nachádza parcela mpč. 935 o výmere 1897m2. druh pozemku roľa,

- pod bežným číslom 451 sa nachádza parcela mpč. 948 o výmere 2892m2. druh pozemku roľa,
- pod bežným číslom 416 sa nachádza parcela mpč. 949 o výmere 1254m2. druh pozemku roľa,
- pod bežným číslom 417 sa nachádza parcela mpč. 950 o výmere 1374m2. druh pozemku roľa,
- pod bežným číslom 658 sa nachádza parcela mpč. 1518 o výmere 626m2. druh pozemku lúka,
- pod bežným číslom 576 sa nachádza parcela mpč. 1526 o výmere 2892m2. druh pozemku roľa,
- pod bežným číslom 724 sa nachádza parcela mpč. 1870 o výmere 1105m2. druh pozemku lúka,

- pod bežným číslom 133 sa nachádza parcela mpč. 1990/2 o výmere 7913m2. druh pozemku roľa.
Súčet výmer hore uvedených mpč. parciel je 19953m2. Vo “Výmere o vlastníctve pôdy“ je pridelená
plocha o celkovej výmere 59068m2. Rozdiel vo výmerách je 39115m2 v neprospech prídelcu.
Na čelnej strane „Výkazu“ je uvedená poznámka „Červené výmery značia plochu nekonfiškovanú, alebo
plochu bez konfiškačného rozhodnutia“.

Taktočervenoufarbousúoznačenéparcelympč.935,949a950,ktorésúnekonfiškované,alebonemajú
konfiškačné rozhodnutie. Na základe tejto poznámky prídelcovi E. C. ostali iba parcely mpč. 948, 1518,
1526, 1870 a 1990/2 o celkovej výmere 15395m2. Z toho parcely mpč. 1870 a 1990/2 sú majetkovo
právne vysporiadané a parcely mpč. 948, 1518 a 1526 sú vedené v registri EKN ako majetkovo právne
nevysporiadané.

27.Podľa bodu III. – záver, znalec konštatuje :
- pozemkovo knižná parcela mpč. 948 o výmere 2892m2, druh pozemku roľa, bola zapísaná v
pozemkovo knižnej vložke/ PKV/ č. 200 v časti A. Majetková podstata /príl.č.4/. Vlastníctvo k danej
nehnuteľnosti nadobudla N. U. titulom dedenia a to v roku 1898 a druhú polovinu nadobudla v roku 1936.
- dekrétom č.104/45 Zb. n. SNR boli nehnuteľnosti vedené v PKV č. 200 konfiškované. Parcela mpč.

948 bola pridelená na podklade Výmeru o vlastníctve pôdy č. 11286/48 do vlastníctva prídelcovi E. C..
- na podklade Notárskej zápisnice napísanej 24.07.1997 č. NZ 287/97- osvedčenie vyhlásenia o
vydržaní /príl.č.12/ nadobudol A. J. do výlučného vlastníctva okrem iných nehnuteľnosti aj nehnuteľnosť
parcelu registra EKN č. 948 o výmere 2892m2, druh pozemku orná pôda v kat. území G. G.. Zápis
vlastníckeho práva k nadobudnutým nehnuteľnostiam bol vykonaný do novozaloženého LV č.XXXX /

príl.č.16/. Predmetom zápisu boli nehnuteľnosti:
- parc. číslo 916 o výmere 1529m2, druh pozemku orná pôda,
- parc. číslo 917 o výmere 3692m2, druh pozemku orná pôda,
- parc. číslo 941 o výmere 4715m2, druh pozemku orná pôda,
- parc. číslo 944 o výmere 2388m2, druh pozemku orná pôda,

- parc. číslo 947 o výmere 2557m2, druh pozemku orná pôda,
- parc. číslo 930 o výmere 3446m2, druh pozemku orná pôda,
- parc. číslo 948 o výmere 2892m2, druh pozemku orná pôda,
- pare. číslo 926 o výmere 3607m2, druh pozemku orná pôda,
- parc. číslo 928 o výmere 3744m2, druh pozemku orná pôda,

- parc. číslo 937 o výmere 2460m2, druh pozemku orná pôda.
Súčasťou notárskej zápisnice NZ 287/97 je potvrdenie č. OÚRaŽP č. 1995/631/97, zo dňa 23.07.1997 /
príl.č.13/, ktoré vydal Mestský úrad Poprad, v ktorom potvrdzuje, že pán A. J. obhospodaroval pozemky
v k. ú. N. a v k.ú. G. G. do roku 1954, ako aj čestné prehlásenie o užívaní nehnuteľnosti dvoch svedkýň.
Ďalšou prílohou notárskej zápisnice NZ 287/97 je identifikácia parciel č. 443/97 zo dňa 16.07. 1997,

podľa ktorej užívateľom parcely č. 948 je PD Veľká a užívacie právo je zapísané v Evidenčnom liste č. 4.
Zápis do operátu KN bol vykonaný záznamovou listinou Z 2189/97 pod číslom položky výkazu zmien
č. 336/97.
A. J. ako predávajúci a D. B. s manželkou Vierou
- Mordávskou ako kupujúci uzavreli dňa 12.10.1998 Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti

zapísané v LV č. XXXX. Zápis do operátu KN bol vykonaný vkladovou listinou V 3481/98 pod číslom
položky výkazu zmien č. 21/99.- Predávajúci D. B. a manž. N. B. a H. H. E. a manž. M. E. ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bola nehnuteľnosť parc. číslo 948. Zápis do operátu KN bol vykonaný vkladovou listinou V
2170/14 pod číslom položky výkazu zmien č. 389/14.

- H. H. E. a manž. M. E. ako predávajúci a H. S. I. ako kupujúca uzatvorili dňa 18.02.2020 kúpnu
zmluvu,ktorejpredmetombolanehnuteľnosťpar.registraEKNč.948.ZápisdooperátuKNbolvykonaný
vkladovou listinou V 610/2020 pod číslom položky výkazu zmien č. 60/20. Zápis vlastníckeho práva bol
urobený do novovytvoreného LV č. XXXX.
Z danej analýzy vyplýva, že pozemkovo knižná parcela mpč. 948, bola prvý krát zaregistrovaná v PKV č.

200 v roku 1898 vo vlastníctve N. U.. Od vtedy sa vlastnícke právo k parcele mpč. 948 menilo 6 krát a to :
- konfiškáciou na štát,
- Výmerom o vlastníctve pôdy- prídel pre Ondreja Lojeka sl,
-napodkladeNotárskejzápisnicenapísanej24.07.1997č.NZ287/97-osvedčenievyhláseniaovydržaní
nadobudol do výlučného vlastníctva A. J.,
- na podklade kúpnej zmluvy, kde vlastnícke právo nadobudli D. B. a manž.,

- na podklade kúpnej zmluvy, kde vlastnícke právo nadobudli H. H. E. a manž.,
- na podklade kúpnej zmluvy, kde vlastnícke právo nadobudla Ing. Šimona Neupauerová.

Žalovaná H. S. I. nemohla vedieť, že parcela registra EKN č. 948 bola určená do prídelu pre E. C. sl,
keď daný prídel - konkrétne parcela mpč. 948 nebola zapísaná do operátu pozemkovej knihy a pred

ňou danú parcelu mali vo vlastníctve traja vlastníci. List vlastníctva je úradná listina, ktorú vydáva štátna
správa po dôkladnej vecnej ako aj právnej kontrole predložených listín na zápis .
Vo vzťahu k možnému objasneniu všetkých relevantných skutočností, ktoré by mali byť pred meritórnym
rozhodnutím súdu objasnené, mám z hľadiska odborného posúdenia k samotnej žalobe mám určité
pripomienky, ktorých zodpovedanie odporúčam v súdnom konaní vykonať:

- prečo sa žalované nedomáhajú prejednať dedičstvo po otcovi E. C. vo vzťahu ku všetkým
nehnuteľnostiam o výmere 59068m2 podľa „Výmeru o vlastníctve pôdy“? Pre ucelený obraz o všetkých
relevantných skutočnostiach by bolo vhodné zistiť, o ktoré parcely sa v danom prídele jedná, pretože ja
ako znalec som okrem parciel, ktoré sú vo Výkaze /spolu osem/, ostatné nenašiel.
- prečo sa žalované nedomáhajú prejednať dedičstvo po otcovi E. C. okrem nehnuteľnosti parc. číslo

948 minimálne aspoň k nehnuteľnosti parc. číslo 935, ktorá je v blízkosti parcely č. 948? Pre lepšiu
názornosť vzájomnej polohy parciel č. 948 a 935 som vyhotovil sútlač máp UO- ROEP a CRN /príl. č. 3/.
- v žalobe sa uvádza, že predmetný pozemok /parc. č. 948/ bol pridelený prídelovou listinou - Výmerom
o vlastníctve pôdy č. 11286/48. Tu chcem podotknúť, že prídelová listina nie je identická s Výmerom o
vlastníctve pôdy. Sú to dve rôzne veci. Prídelová listina sa vydáva na podklade výmeru o vlastníctve

pôdy, v ktorej sa určujú podrobné podmienky prídelu, je ich osem, ďalej obsahuje čísla parciel všetkých
prídelových nehnuteľnosti, ich výmery a druh pozemkov, ako aj prídelovú cenu v Kčs a poznámku.
Prídelová listina sa nenachádza v priložených listinných dôkazoch žaloby. Nenachádza sa, už ako som
spomenul, ani v Slovenskom národnom archíve Bratislava a ani Štátnom archíve v Prešove pracovisko
Archív Poprad. Ak žalobkyne prídelovou listinou disponujú, bolo by vhodné mi ju predložiť za účelom

oboznámenia sa s ňou s tým, že by som na jej podklade v prípade potreby mohol svoj znalecký posudok
doplniť.
- z akého dôvodu si žalované neuplatnili reštitučný nárok do konca roku 2004 ak prehlasujú, že E. C.
sl predmetný pozemok parc. č. 948 sám užíval?
- prečo manželka pri prejednaní dedičstva po zomrelom E. C. nevedela v roku 1964 o parcele č. 948,

ktorá nebola pojatá do dedičstva, keď žalobkyne vo svojej žalobe uvádzajú citujem „ E. C. predmetný
pozemok parc. č. 948 sám užíval“.
Znalec opatril znalecký posudok doložkou, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku. Prílohou znaleckého posudku sú o.i. snímka z mapy, sútlač máp, kópia pkv č.
200, rozhodnutie konfiškačnej komisie, výmer, výkaz o pridelení pôdy, výzva na zaplatenie preddavku

prídelovej ceny, konečný prídelový plán, správy MV SR Bratislava o tom, že konfiškačné rozhodnutie,
prídelová listina, doklad o platbe a výkaz k výmeru č. 11286/48 týkajúci sa parcely číslo E 948 dohľadaný
nebol.

28.Podľa výpisu z pozemkovo-knižnej vložky XXX k.ú. G. G. pod bodom 1 je zapísaná parcela 916 vo

výmere 1529 m2 a pod č. 1399 parc. o výmere 4704 m2. Pod bodom B vklad vlastníckeho práva je
poznamenaný od r. 1963 A. S. v podiele 1/1.29.Podľa vpisu z LV č. XXXX k.ú. Poprad-Veľká ako vlastník parcely č. 552 orná pôda, je evidovaný
E. S. a spol.

30.Podľa výpisu z LV č. XXXX k. ú. N. ako vlastník parcely č. 737 orná pôda, je evidovaný K. J. a spol.

31.Podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. N. ako vlastník parcely č. 733, č.734, č.736, orná pôda, je evidovaný
G. C. a spol.

32.Podľa výpisu z LV č.XXXX k. ú. G. G. ako vlastník parcely č. 935 o výmere 2809 m2, orná pôda,
je evidovaný C. E. (zomrel XX.XX.XXXX), dátum narodenia XX.XX.XXXX, v spoluvlastníckom podiele
2/3- titul nadobudnuia výmer o vlastníctve pôdy č. 11286/48 zo dňa 12.6.1948.

33.Podľa výpisu z LV č. XXXX k. ú. G. G. ako vlastník parcely č. 941/1 a č. 941/2,orná pôda, je evidovaná
B. L. v podiele 1 a D. C. v podiele 1.

34.Podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. G. G., ako vlastník parc. č. 1527/1 o výmere 1532 m2, orná pôda, je
evidovaný E. C., zomrelý 24.12.1964 v spoluvlastníckom podiele 3/7 ako titul nadobudnutia je uvedený
výmer vo vlastníctve pôdy č. 11286/48 zo dňa 12.6.1948 – č.zmeny 153/24.

35.Podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. G. G. zo dňa 10.9.2024 je ako výlučný vlastník parciel registra E
1518, 1526, 1527/2, 1870, 1871/2, 1993, druh pozemku – trvalý trávny porast a orná pôda, vedený E.
C., zomr. XX.XX.XXXX s titulom nadobudnutia výmer o vlastníctve pôdy č. 11286/48 zo dňa 12.6.1948,
č. zmeny 153/24.

36.Dňa 13.11.2023 Mesto Poprad vo veci navrhovateľky H. G. I. vydalo územné rozhodnutie, ktorým
bolo nahradené pôvodné rozhodnutie o umiestnení stavby IBV3, rodinné domy a technická infraštruktúra
na pozemkoch KNE parc. č. 948, č. XXXX k. ú. G. G. a KNC 917/1 k.ú. G. G., novým rozhodnutím,
ktorým umiestňuje stavbu „novostavba 6 rodinných domov – Poprad – Spišská Sobota na pozemku
KNE 948,2255/1 a KNC XXX/X tak, ako je to zakreslené v situačnom výkrese tvoriacom neoddeliteľnú

súčasť rozhodnutia.

37.Dňa 29.7.2019 Mesto Poprad, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.9.2019 vydalo územné
rozhodnutie o umiestnení stavby IBV3 rodinné domy a technická infraštruktúra na pozemkoch parc. č.
KNE 948,2255/1 a KNC 917/1 k.ú. G. G..

38.Dňa 11.2.2020 uzavreli ako predávajúci H. H. E. a H. M. E. a ako kupujúci H. G. I. kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol pozemok nachádzajúci sa v k. ú. G. G., zapísaný na LV č. XXXX a to parc.
registra E č.948 o výmere 2869 m2, druh pozemku – orná pôda a to za kúpnu cenu vo výške 43.000,-
eur. Podľa bodu V. bod 5.1 predávajúci vyhlásili, že nie sú v úpadku a že prevádzané nehnuteľnosti

nie sú dotknuté reštitučnými nárokmi tretích osôb alebo predmetom súdnych, exekučných, daňových
alebo iných konaní, ktoré by mohli mať vplyv na vlastníctvo prevádzaných nehnuteľností, alebo by mohli
založiť akékoľvek nároky tretích osôb voči kupujúcim a nemajú ani vedomosť o tom, že by hrozil vznik
akéhokoľvek sporu, či konania, ktoré by mohlo spochybniť alebo obmedziť ich alebo kupujúcich budúce
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Podľa bodu 5.2 vyhlásili, že ich právo nakladať s prevádzanými

nehnuteľnosťami nie je obmedzené žiadnym zmluvným vzťahom, ani dohodou s treťou osobou, ani
vyhlásením, ktoré by mohli ovplyvniť budúce vlastníctvo, držbu alebo užívanie nehnuteľnosti kupujúcimi
a i. Podľa bodu 5.4 predávajúci vyhlásili a súčasne sa zaväzujú, že neutajuje žiadne im známe vady,
že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne záložné práva, akékoľvek iné ťarchy, akékoľvek práva tretích
osôb a i. Strany si dojednali ďalšie zmluvné dojednania a odstúpenie od zmluvy a i.

39.Rozhodnutím zo dňa 1.9.2023 Mesto Poprad rozhodlo o dodatočnom povolení stavby rodinného
domu – Spišská Sobota na pozemku KNC parc. 2861/114 k.ú. G. G. s príslušenstvom na parcele č.
2861/113 – 115 – 123 – 124 s napojením prípojok z parcely 2861/18 – 124 – 122 podľa geometrického
plánu vyhotoveného A. D., stavebníka D. D..

40.Rozhodnutím zo dňa 11.9.2023 Mesto Poprad dodatočne povolilo stavbu rodinného domu Spišská
Sobota na pozemku KNC č. 2861/39 k.ú. G. G. s príslušenstvom na parc. 2861/122, k.ú. G. G. napojením
sietí z parcely 286/118-122 podľa GP vyhotoveného A. D., stavebníka D. D..41.Rozhodnutím zo dňa 11.9.2023 Mesto Poprad dodatočne povolilo stavbu rodinného domu Spišská
Sobota na pozemku KNC č. 2861/116 k.ú. G. G. s príslušenstvom na parc. 2861/125, a i. k.ú. G. G.

napojením prípojok z parcely 2861/117 a i. podľa GP vyhotoveného A. D., stavebníka D. D..

42.Slovenský pozemkový fond Bratislava listom zo dňa 17.5.2024 adresovaným R. D. vo veci žiadosti
o vydanie súhlasu so zápisom prídelovej listiny do katastra nehnuteľností oznámil, že zaevidoval jeho
žiadosť a žiadosť C. E., a A. B. o vydaní súhlasu so zápisom výmerov o vlastníctve pôdy evidovaných

pod č. 11286/48 zo dňa 12.8.1948, vydané E. C. a manželke B., rodenej G. a E. C. sl. Pozemkový
fond dáva nesúhlasné vyjadrenie k zápisu predmetných výmerov do katastra. Prešetrením žiadosti
správny orgán došiel k záveru, že predmetné výmery o vlastníctve pôdy mali byť riadne prešetrené
a zapísané do katastra nehnuteľností v rámci ROEP, vykonaného podľa zák. č. 180/1995 Z. z., ktorý bol
pre k. ú. G. G. do KN zapísaný dňa 1.2.2001. V predmetných výmeroch nie je priamo uvedený zoznam
pozemkov, ktorých sa týka, ale len súhrnná výmera. Vo výmeroch je k pozemkom uvedené „ktoré sú

uvedené na pripojenom výkaze, ktorý tvorí integrujúcu časť tohto výmeru“. Tento výkaz je pripojený len
v jednom výmere k pozemkom parc. č. 28 o výmere 1580 m2, a 29 o výmere 1346 m2. K ostatným
výmerom so súhrnnými výmerami 5,9063 h – prídelca E. C. sl. a 6,4614 h – prídelca E. C. a manželka,
sa tento výkaz nenachádza. Preverením zoznamu prídelového plánu a jeho porovnaním s priloženými
identifikáciami vyhotovenými Okresným úradom a platnými údajmi katastra nehnuteľností je zrejmé, že

z celkového počtu 51 pozemkov, vpísaných v prídelovom pláne na prídelcov E. C. G., E. C. a manželka
B., rodená Srebal, alebo E. C. a manželka 1 a E. C. sl. 1 sa 32 pozemkov v KN nenachádza (boli
vysporiadané v pozemkoch registra CKN), alebo sú vo vlastníctve iných fyzických alebo právnických
osôb. Táto skutočnosť sa týka aj pozemku KNE č. 948, ktorý je v prídelovom pláne vedený na meno E. C.
sl. (pozemok zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. G. G.). Vzhľadom na uvedené Slovenský pozemkový fond

má pochybnosť o platnosť predložených výmerov, či neboli zrušené alebo čiastočne zmenené, resp.
vydané nové a z uvedeného dôvodu vydal svoje rozhodnutie tak ako je vyššie uvedené.

43. Listom zo dňa 25.7.2024 Okresný úrad žalovanej v jej veci o preverenie parcely č. E 948 k. ú. G.
G., či bol na daný pozemok minulosti uplatňovaný reštitučný nárok, oznámil, že neeviduje uplatnené

a nevybavené reštitučné nároky podľa zákona č. 229/91 Z.z.

44.Uznesením zo dňa 18.9.2024 sp. zn. 20D/64/2024 Okresný súd Poprad rozhodol v dedičskej
veci po poručiteľovi E. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. G. O. XXXX, zomrelom 24.12.1964
tak, že schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva predstavujúceho nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XXXX – parcela registra E 935, 2821- parcela registra E 1527/1, 2822 – parcela registra
E 1518, 1526,1527/2, 1870,1871/2 a 1993 k.ú. G. G. tak, že nehnuteľnosti nadobúda C. E., dcéra
poručiteľa. Podľa odôvodenia rozhodnutia predmetom dedičstva bol novoobjavený majetok poručiteľa
E. C.. Dedičmi boli manželka B. Q. C. a maloleté dcéry C. a A. C..

45.Podľa výpisu z pozemkovo-knižnej vložky XXX k.ú. G. G., ako vlastník parciel parc. č. 28 a č. 29 je
podľa bodu B pod bodom A E. C. v podiele 1 a B. C., Q. G. v polovici 1. Ďalej je poznamenaný zápis
rozhodnutia povereníctva 11286/48 a podľa zápisnice ....

46.Svedok D. L. vo svojej výpovedi uviedol, že v blízkosti miesta spornej parcely má od roku 2005

postavený rodinný dom a vlastní tam niekoľko ďalších pozemkov. Rodičia jeho manželky bývali na
námestí v Sp. Sobote. Pri kúpe pozemku v roku 2005 od p. F. bol veľmi opatrný. Medzi Sobotčanmi
bola vedomosť, že nie všetky pozemky sú čisté. Žila tam krivda, že p. J. resp. jeho dcéra p. D.
ukradli pozemky tzv. vydržaním. Pozemky mali byť ukradnuté pôvodným pozemkovoknižným vlastníkom
a pridelencom. S pánom F. skúmal históriu pozemku, ktorý zakupoval, do minulosti. Jednalo sa o časť

pozemku z väčšieho celku, ktorý mu bol odpredávaný. F. odpredávaný pozemok nadobudli ešte pred
1. svetovou vojnou, preto ho pokladal za čistý.
Danú oblasť mal záujem riešiť. Keďže podniká s nehnuteľnosťami, v určitom čase spolupracoval s p.
D., ktorý v tom čase pracoval na geodézii a kartografii, a V. G., ktorý pri reštitúciách a pozemkoch mal
svoje skúsenosti. U parcely KN E 948 získal poznatky, že sa jedná o parcelu z vydržania, u ktorého

u iných parciel sa viedli súdne spory a pôvodní vlastníci boli vo vzťahu k p. J., resp. vo vzťahu k p. B.,
na ktorého boli pozemky v tom ktorom čase už prepísané. Parcela bola v roku 2013-2014 na predaj
za výhodnú cenu. Zistil, že predmetná parcela je z daného vydržania, túto preto nekúpil. Krátko na
to ho kontaktoval p. E., že na spornej parcele mieni postaviť rodinný dom, resp. viac domov, a chcesa pripojiť na kanalizáciu. V tom čase bol činný v rámci budovania kanalizácie na tom území. Oznámil
mu, že táto parcela bola ukradnutá, pričom v tom čase nebolo možné objektívne zistiť, kto by mohol
byť vlastníkom tejto parcely. Zistil , že vlastníkom na pozemkoch v pôvodne pozemkovo-knižnej vložke

bola osoba, ktorej bola nehnuteľnosť skonfiškovaná a pozemok už teda mohol byť niekomu pridelený
v rámci prídelu po komunistickej pozemkovej reforme. Osobne mu povedal, že pripojenie na kanál
nebude problém, avšak s tým, že si kupuje kradnutú parcelu. D. E. teda vedel, že parcela je ukradnutá,
nevedelo sa však, komu by mohla patriť. Parcela sa kupovala za cca 10,-eur/m2, pričom pozemky
susediace s touto parcelou záhradami sa predávali v tom čase za 100,- eur/m2. Na stretnutí s p. E.

nebol sám. V roku 2019 získal informáciu, že pridelencom spornej parcely by mohol byť nejaký p.
C.. Niekedy v roku 2019 mu volal známy žalovanej a požiadal ho o informácie ohľadne stavebných
pozemkov resp. možností kúpy od p. S. príp. p. W., ktoré mu poskytol. Upozornil však žiadateľa, ktoré
pozemky sú čisté, ktoré pozemky sú kradnuté, pričom osobitne sa vyjadril aj k pozemku od p. B., že je
to ukradnuté. V roku 2020 p. E. dal inzerát na odpredaj daného pozemku. Neskôr ho opäť kontaktoval
priateľ p. žalovanej. S daným pánom sa stretli na mieste samom, už aj s p. žalovanou. Vtedy sa vyjadril,

že si sporný pozemok kupuje s priateľkou, chcú tam stavať. Pýtal sa ho, na čo to robí, že pozemok je
kradnutý, na čo mu odvetil, že sa poradil s právnikmi, ktorí mu to vysvetlili tak, že pozemok je zapísaný
na LV, má vlastníka. D. L. vysvetlil, že keď raz bude predvolaný k súdu, tak povie, ako to je. D. L.
viackrát pri budovaní kanalizácie uviedol, že pozemok je kradnutý, to mu povedal ešte aj pred kúpou
pozemku. Nahliadnutím do konečného rozdeľového plánu v archíve pri iných pozemkoch bolo zistené,

že niekoľko čísel pod záujmovým pozemkom bol poznamenaný aj daný sporný pozemok s uvedením
osôb E. C. sl. a E. C. s manželkou rodenou G.. Pán D., jeho známy uviedol, že uvedené osoby sú jeho
rodinnými príslušníkmi. Jeho starí rodičia z maminej strany sa volali E. C. a manželka rodená Srebalová.
Tak mohli následne už s príbuzenským vzťahom, preskúmať daný údaj. Bolo im vysvetlené, že pri
skratke E. C. sl. sa jednalo o osobu slobodnú. E. C. s manželkou bol pridelený dom na Sobotskom

námestí a v tom čase spolu s ním bývaj aj ich slobodný syn E. Lojek.Poradili sa s rôznymi advokátmi,
znalcami. Bolo nám vysvetlené, že ohľadne vydržania pozemkov p. J. sa jednalo o najdrzejší prípad
vydržania súboru pozemkov v jednej lokalite od 32 pôvodných vlastníkov, pričom voči vydržiteľovi p. J.
bolo vedené trestné konanie, v rámci ktorého sa zistili falošné prehlásenia, potvrdenia a iné. Kto chcel
takto podvádzať, zvyčajne si nechal vydržať jednu parcelu, prípadne jednu pozemkovo-knižnú vložku,

nie rôzne pozemky. K žalobkyniam nemá žiadny vzťah. P. Moravský má byť bratrancom pani D.. Osobne
v kontakte so žalovanou bol niekoľkokrát. Prvýkrát to bolo niekedy na prelome rokov 2019/2020, kedy
so svojim priateľom chceli kupovať pozemok na ich ulici, ktorý vlastnila p. S., prípadne Záhradníková.
Pripúšťa, že sa mohlo jednať aj o pozemok, ktorého vlastníkom bol on na konci ulice.Z určitých dôvodov
som oslovil p. L., či mu zo spornej parcely, ktorú považoval za kradnutú, neodpredá 12 m2, čím by sa stal

vlastníkom parcely a získal by oprávnenie na katastri získavať informácie o tejto parcele. Ako pôvodný
pozemkovo-knižný vlastník bola vedená osoba N. N.. Nie je si vedomý čo sa týka daného pozemku,
aby tam bola uvedená aj nejaká iná osoba. Na túto parcelu nebola v pozemkovo-knižnej vložke vedená
ako vlastník Slovenská republika.Pozemok bol konfiškovaný p.Vilme Valachi v roku 1945.

47.Svedok A. D. uviedol, že žalobkyne nepozná. Žalovanú videl raz v živote a rozprával sa s ňou.
Pozná p. D.. V období rokov 2005-2018 pracoval na Katastrálnom úrade a neskôr na Okresnom úrade,
odbore katastra. V roku 2018 začal súkromne podnikať ako geodet. Vzhľadom k svojej praxi pomáha
ľuďom pri vysporiadaní vlastníctva pozemkov. Je vlastníkom pozemkov v Sp. Sobote. Vie o tom, že
v Sobote je jedna väčšia parcela. Rovnako vie, že B. s J. ukradli niekoľko pozemkov v Sp. Sobote, to

vedia všetci. V roku 2023 sa rozhodol , že sa pozrie na všetky pozemky, ktoré vlastní p. B. v danom
katastrálnom území a pokúsi sa ich zidentifikovať. Pri bádaní našiel veľa pôvodných vlastníkov, ktorí
mali pridelené pozemky a týmto osobám výsledky zistení oznámil. Medzi týmito zisteniami bola aj
parcela KNE č. 948, ktorá bola pôvodne pridelená C.. Vzhľadom k odstupu času, ním zistené osoby
už samozrejme nežili a je preto potrebné dohádat, kto bol dedičom týchto osôb. Z preskúmaných

dokladov je dohľadateľné, že Lojekovcom bol pridelený aj dom na námestí v Spišskej Sobote, kde je t.č.
archív, a v tomto dome býval aj p. D.. Je to jeho známy, a je z rodiny Lojekovcov. Čo , ale iba z druhej
ruky od p. D., daná nehnuteľnosť bola zamenená za byt a nejaké financie medzi štátom a matkou p. D. –
B. D.. Zobral p.Pajpacha do archívu, pretože ako tretej osobe nie sú mu sprístupnené všetky archiválie.
Pán D. je vnukom staršieho C. a E. C. bol jeho ujo. Jemu na základe čestného prehlásenia bolo

umožnené nahliadnuť do konkrétnych prídelových spisov. Register pridelencov – konečný prídelový
plán je síce verejne dostupný, avšak príslušný administratívny spis iba rodine. D. D. si vyhotovil kópie
z administratívneho spisu, tie potom porovnali s konečným prídelovým plánom a podľa jeho názoru sa
jednalo o pozemky jeho rodiny. U rodiny C. bolo pridelených viac pozemkov, niektoré boli písané na SRv správe Slovenského pozemkového fondu. Štát konfiškáciou zobral pozemky v roku 1945 a následne
v roku 1948 ich prideľoval pridelencom, nie všetky, ale väčšinu. Konkrétnej osobe bol vyhotovený výmer
o pridelení pôdy, ktorý sa následne zapísal vtedy do pozemkovej knihy. Podia jeho vedomostí to urobil

vtedy málokto. Keďže výmer, v ktorom bolo uvedených viacero parciel, nielen parcela KNE 948, a ktorá
bola uvedená v konečnom prídelovom pláne, nebola zapísaná v evidencii v prospech p. C., tak mu
poradil, nech si ten výmer dá zapísať do katastra nehnuteľností na Okresný úrad. Prakticky sa to deje
tak, že pozemky, ktoré boli pôvodne zapísané v prospech štátu, sa prepíšu na zosnulého pridelenca,
v danom prípade to bol E. C.. U pozemkov, ktoré neboli toho času zapísané na štát, mu poradil, že to

sa musí riešiť cez súd, ak bude chcieť. D. D. mu oznámil, že pozemky, ktoré boli pridelené vo výmere
a stále boli zapísané na štát, mu boli zapísané na pridelenca a tieto pozemky riadne boli prededené.
Iné pozemky, ktoré boli predmetom jeho bádania, kde dohľadal pridelencov, napríklad rodina Glatzová,
táto sa súdila s uvedenými osobami a v konaní bola úspešnou. Sám neskúmal užívanie pozemkov, no
má vedomosť, že od čias kolektivizácie pozemky užívali družstvá.. Pravdepodobne v 5O-tych rokoch
hospodárilodružstvona99%ornejpôdy.VosvojejpraxinakatastrálnomúradeaOkresnomúrade nikdy

prídelovú listinu nevidel. Vždy sa dostal iba k výmerom o pridelení pôdy a ku konečnému prídelovému
plánu. Sú to listiny, ktoré kataster zapisuje. Sám s takýmito listinami ako pracovník katastra pracoval
a zapisoval ich do katastra nehnuteľností. Ak tam boli pozemky, ktoré patrili štátu, tak daný pozemok sa
zapísal na nového vlastníka. Ak už tam boli iné osoby, tak potom nie. Podia jeho názoru bol najdôležitejší
konečný prídelový plán. Výkaz k výmeru nebol potrebný. Zapisovali sa listiny aj bez výkazu a to na

základe konečného prídelového plánu. Konečný prídelový plán je listina, ktorá vznikne zo všetkých
výkazov daného územia. Preto kataster skúma konečný prídelový plán vo vzťahu k výmeru o vlastníctve
pôdy, teda prídelovej listine. Ak sa spočítajú všetky výmery z výkazu tak sedia s výmerami z konečného
prídelového plánu. To by malo sedieť aj s výmerou pozemkov uvedených vo výmere o vlastníctve pôdy,
teda musia sedieť všetky tri údaje v daných listinách. D. L. pozná. Sú v priateľskom vzťahu. Je to jeho

spoločník v jednej firme zaoberajúcej sa poľnohospodárskou činnosťou.S p. E., vlastníkom parcely, sa
bavil o tom, že je to ukradnuté. A keď to p. E. predával, tak sa o tom bavili aj s p. L.. Konkrétny
výmer pozná. Pokiaľ sa používa výraz výmer o vlastníctve pôdy, je tam uvedené aj to, že sa pôda
prideľuje, takže ak vo výpovedi použil názov výmer o pridelení pôdy, je to ten istý dokument. E. C. sl.,
bola pridelená orná pôda o výmere parciel, ktorá je uvedená v hektároch. Parcely sú špecifikované v

konečnom prídelovom pláne celého katastrálneho územia G. G..
V tomto prípade výkaz, ktorý tvorí integrujúcu časť daného výmeru, na ktorý sa výmer odvoláva, nevidel,
no nevidel ho ani v niektorých iných prípadoch. V niektorých áno. Za čas jeho pôsobenia na katastri
pridelencom zaplatenie ceny za pridelené nehnuteľnosti určenej v zmysle vlastníctva o výmere pôdy,
resp. prídelovej listiny, nikdy nebolo predmetom skúmania. Na katastri sa nestretol s tým, že niekto

predložilvýmerovlastníctvepôdy,nezaplatilprídelovúcenu,nevstúpidoužívaniaresp.držbypozemkov,
a aj tak mu boli pozemky zapísané do vlastníctva . Nebolo to predmetom skúmania. Podľa zákona
vlastnícke právo vzniká vydaním výmeru o vlastníctve pôdy a následným zapísaním do konečného
prídelovéhoplánu.KonečnýprídelovýplánprekatastrálneúzemieSp.Sobotabolvytvorenýpredpokladá
v roku 1954. Konečný prídelový plán pokladá za obdobu registra vlastníctva. Paralelne s tým však bola

vedená aj pozemková kniha. Všetky tieto údaje sa nakoniec mali premietnuť do katastra nehnuteľností.

48.Svedok B. L. sa vyjadril, že so žalovanou žije v družskom vzťahu. Spolu so žalovanou mali záujem
kúpiť parcelu. D. E. nemal žiadny inzerát na odpredaj. Skontaktovali sa s ním telefonicky. Osobne sa
stretli. Momentálne o predaji neuvažoval, no po vybavení časti územného rozhodnutia takúto možnosť

pripustil. Stretli sa opätovne a dohodli na odpredaji. Predávajúci dekladoval vlastnictví pozemku a
jeho bezbremennosť. Nikto ho nekontaktoval s tým, aby k danému pozemku existujovali nejaké právne
vady, alebo nároky iných osôb . O tom ho neinformoval ani p. E.. Potvrdil, že v zmluve je prehlásenie
predávajúcich,ževovzťahukdanémupozemkusiniktoneuplatňuježiadennárokažeknemuneexistujú
žiadne známe vady. Prvýkrát ho osoby D. a L. kontaktovali v čase, kedy na pozemku boli realizované

inžinierske siete. Vtedy neuvádzali, že pozemok je kradnutý, prípadne aby mal nejaké vady. Hovorili iba
o tom, že inžinierske siete sa tam nedajú zrealizovať kvôli nedostatku priestoru. Prvýkrát sa dozvedel
o tom, že niekto si chce k tomuto pozemku uplatniť nejaké nároky, alebo že tento pozemok by mal byť
„ukradnutý pôvodným alebo skutočným vlastníkom „, sa dozvedel minulého roku, keď p. D. aj s p. L.
boli za ním v Sp. Bystrom a chceli, aby kontaktoval priateľku s tým, že oni sa chcú dohodnúť, aby tento

predmetný pozemok im odpredali, alebo vymenili za ich pozemky, ktoré sa nachádzajú v Sp. Sobote.
Keďže povedal, že si to premyslí, tak následne po nejakom čase asi o mesiac na to, mu telefonicky
zavolal p. L. s tým, že už sa našli dedičia a že sa chce stretnúť. To sa udialo tesne predtým ako
bola podaná žaloba. Pán L. v minulom roku prejavil záujem kúpiť 12 m2. Ešte keď chodil k výstavbeinžinierskych sietí, vtedy tiež mal záujem, kúpiť tento pozemok, alebo tento zameniť.Tesne pred prvým
súdnym pojednávaním p. D. s p. L. boli za starostom obce, v ktorej obci býva, a prihovárali sa za to,
aby starosta jemu, prípadne partnerke dohovorili, aby daný pozemok im dali, aby sa ho vzdali, že patrí

im. Starosta ho o tom informoval. Kúpna cena za pozemok bola asi 45.000,- eur. Cena mu nepripadala
neadekvátna, pretože na predmetnom pozemku neboli zavedené inžinierske siete, pozemok je úzky,
široký iba 17 m v priemere a dlhý asi 150 B. G. J. D. s nízkym tlakom vody. Ak by sa pozemok použil ako
investícia , vrchné podložia domov by nemal prirodzený tlak vody. Nie je tam možné umiestniť hydrant.

49.Svedok H. H. E. uviedol, že pozná žalovanú , ktorá od neho kupovala pozemok. Pred určitým časom
ho kontaktovala s oznámením, že bolo vydané predbežné opatrenie, a že bola podaná žaloba. Nemal
vedomosť a ani nemá vedomosť, aby v súvislosti s pozemkom registra KNE parc. č. 948 k. ú. Sp. Sobota
tam boli nejaké právne vady. Pozemok nadobudol od predchádzajúceho vlastníka dobromyseľne
a takisto ho aj predával žalovanej. Nevedel, aby mal patriť v skutočnosti iným osobám ako tým, ktorí

boli evidovaní v katastri nehnuteľnosti ako jeho vlastníci. Meno p. L. pozná, pretože keď robili prípojku,
resp. vyrokovávali pripojenie na inžinierske siete, takéto meno sa spomínalo. Je možné, že sa aj stretli
pri rokovaniach, pretože tých ľudí tam bolo viacero. Na týchto stretnutiach sa riešili finančné záležitosti
ohľadnepripojeniaspomínanéhopozemkunainžinierskesiete. Nespomínasi,aby vtedyp.L.spomenul
problémy s vlastníctvom tohto pozemku, aby mu svedok spomínal, že podľa jeho slov „že tento pozemok

bol ukradnutý“, aby také niečo zaznelo. Na základe toho vznikla dohoda, že po nejakej úhrade mu bolo
dovolené napojiť sa inžinierske siete, vodu, kanál. Detailne si už na to nespomína na obsah kúpnej
zmluvy so žalovanou. Ako pravdivé pokladá vyhlásenie v bode 5.1 „vyhlasuje, že tieto nehnuteľnosti nie
sú dotknuté reštitučnými nárokmi tretích osôb, nemá vedomosť o tom, že by hrozil vznik akéhokoľvek
sporu či konania, ktoré by mohli spochybniť alebo obmedziť budúce vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam, teda k tomuto pozemku“. Kúpna cena 43 000,- eur vznikla na základe dohody medzi
kupujúcimapredávajúcim. Vtomčasevysporiadavalpodielyvofirme,bolpodurčitýmfinančnýmtlakom,
potreboval peniaze. Na kúpnu cenu, ktorú vynaložil za kúpu pozemku si vzhľadom na odstup času
nespomenul. Predmetom jeho živnosti je stavebná firma. Stavia pre investorov a príležitostne realizuje
kúpu, predaj nehnuteľností. Žalovaná prejavila záujem o pozemok už skôr, ale niekoľko rokov sa čakalo

na vydanie územného rozhodnutia k tomu, že z pozemku bude môcť byť urobený stavebný pozemok,
a že sa tam bude môcť stavať. Ku koncu sa žalovaná dostavovala aj na stavebné konanie na stavebnom
úrade v Poprade.

50.Svedok D. B. sa vyjadril , že pozemok kúpil pred 26 rokmi a predal ho p. H. E. asi v roku 2014. V čase,

kedy bol vlastníkom pozemku, sa nikto k nemu nedomáhal nejakých reštitučných nárokov alebo iných
vlastníckych nárokov. Keď pozemok kupoval pred 26 rokmi, pre istotu bol na katastri nehnuteľností na
právnom oddelení. Na katastri mu bolo povedané, že pozemok nie je zaťažený, nie je žiadna ťarcha. Tak
ho kúpil. Počas doby, keď bol jeho vlastníkom, od nikoho sa nedozvedel, aby bol problém s vlastníctvom
tohto pozemku. V súdnych sporoch v roku 2007 a v r. 2008 ho zastupoval t. č. neb. JUDr. Ježík. Žaloval

ho nejaký pán a bolo mu prisúdené vrátenie pozemku, že je to do jeho dedičstva. Na súdny spor sp. zn.
11C/135/2007, ktorého predmetom bol pozemok č. 947, ktorý kúpil spolu s týmto pozemkom a nachádza
sa vedľa neho, si nespomenul. Od p. J. kupoval pozemky z dvoch LV v celosti an block za ornú pôdu,
ktorá bola cenná v tomto období. Stálo ho to cca 200.000,- SK. Malo by to byť uvedené v kúpnej zmluve.
K cene odprodávaného pozemku sa nevedel vyjadriť. Musí to však byť v mluve uvedené. D. J., od

ktorého kupoval spomínané dva LV, vôbec nepoznal a p. D. spoznal prostredníctvom jej manžela, keď
vyplatil p. J.. Tam sa dozvedel, že to je jeho pani a táto pani je dcérou t. č. už neb. p. J..

Podľa § 6 Nariadenia Slovenskej národnej rady 104/1945 Sb. SNR zo dňa 23. augusta 1945

o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradco
v a nepriateľov slovenského národa.
(1) Pôdohospodársky majetok možno prideliť do vlastníctva:
a) deputátnikovi a poľnohospodárskemu robotníkovi vo výmere do 8 ha ornej alebo do 12 ha
poľnohospodárskej pôdy, ale najmenej 5 ha ornej pôdy,

b) maloroľníkovi vo výmere doplňujúcej jeho vlastný pozemkový majetok tak, aby vlastnil spolu najviac
8 ha ornej alebo 12 ha poľnohospodárskej pôdy,
c) maloroľníkovi s mnohočlennou rodinou vo výmere doplňujúcej jeho vlastný pozemkový majetok tak,
aby vlastnil spolu najviac 10 ha ornej alebo 15 ha poľnohospodárskej pôdy,d) robotníkovi, úradníkovi a maloživnostníkovi na stavebné ciele vo výmere najviac 0,5 ha alebo na
zriadenie ovocnej záhrady vo výmere najviac 1 ha,
e) absolventom nižších poľnohospodárskych škôl najviac vo výmere do 10 ha ornej alebo do 15 ha

poľnohospodárskej pôdy, ak chcú sami hospodáriť,
f) obciam a okresom na verejné ciele,
g) stavebným regulačným a okrem toho iným družstvám, ktoré sú složené z oprávnených uchádzačov
podľa písm. a) až c),
h) priemyselným a iným podnikom alebo ústavom na ciele prevádzkové a sociálne, ak potreba prídelu

je náležite odôvodnená a potvrdená Povereníctvom pre priemysel a obchod, poťažne Povereníctvom
pre zdravotníctvo alebo Povereníctvom pre sociálnu starostlivosť.
(2) Väčšie ovocné záhrady a vinohrady možno prideliť predovšetkým kvalifikovaným záhradníkom a
vinohradníkom alebo osobám, ktoré môžu preukázať odborné znalosti a skúsenosti v ovocinárstve a
vinohradníctve, ak vyhovujú prídeľovým podmienkam (ods. 1). Prídelová výmera záhrady a vinohradu
môže byť najviac 2 ha alebo môže doplňovať doterajšiu výmeru majetku prídelcu najviac do 2 ha.

(3) O prídeloch pôdy v najvyššej výmere, ako aj o majetku doplnenom prídelom na najvyššiu výmeru
[ods. 1 písm. a) až c) a § 7] platia ustanovenia zákona č. 81/1920 Sb.z. a n. o roľníckych nedieloch.
Podľa § 23 uvedeného právneho predpisu
(1) Prídelca je povinný na pridelenom majetku hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára.
(2) Ak prídelca nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára, môže mu Povereníctvo Slovenskej

národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po
vypočutí miestnej organizácie Jednotného sväzu slovenských roľníkov a okresného národného výboru
pridelený majetok odňať a prideliť ho inej podľa tohto nariadenia kvalifikovanej osobe, o ktorej možno
odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť.

Podľa § 1 Nariadenia Slovenskej národnej rady 104/1946 Sb.n. SNR zo dňa 5. septembra 1946 o
vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení
nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR.
(1) Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte pred zaplatením prídelovej ceny
(§ 19 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR) vydávať prídelcom (§§ 6 až

11 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR) výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im podľa nariadenia č. 104/1945
Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR.
(2) Výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho
práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

Podľa § 39 O.z.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 100 ods. 1,2, O.z.
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na

premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 129 O.z.

(1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
(2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 O.z.
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo
na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po
dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé
náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

Podľa § 131 O.z.(1) Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť
škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku
veci.

(2) Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné
bez zhoršenia podstaty veci.
Podľa § 134 O.z. - Vydržanie
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.
Podľa § 460 O.z.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

51.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd
preukázané,žežalobajedôvodná.Predmetomsúdnehokonaniajeurčenie,že vecpatrídodedičstvapo
poručiteľovi, právnemu predchodcovi žalobkýň. Aktívna procesnoprávna legitimácia v spore je priznaná

dedičom po poručiteľovi, ako nerozlučnému spoločenstvu. Z rozhodnutia súdu o dedičstve z roku
1964 a z rozhodnutia o dodatočnom prejednaní dedičstva z roku 2024 vyplýva, že zákonnými dedičmi
po poručiteľovi boli dve maloleté deti a manželka. Manželka poručiteľa zomrela v roku 1991 a preto
nositeľmi aktívnej legitimácie sú dve deti - žalobkyne.

52.Žaloba o určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný
prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva.Už v uznesení Najvyššieho
súdu SR zo dňa 16. decembra 2010 sp. zn. 3Cdo/154/2010, publikovanom aj v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 3/2011 Najvyšší súd SR formuloval
záver, podľa ktorého v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva

po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Ak súd vyhovie
žalobe požadujúcej uvedené určenie, vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok
poručiteľa. Nepotvrdzuje sa rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti
aj vlastníkom veci. Táto ingerencia znamená, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom
prejednané a určovacou žalobou nemožno obchádzať dedičské konanie.

53.Žalobkyne preukázali naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože podľa ich tvrdenia
v príslušnej evidencii nehnuteľnosti je na liste vlastníctva k pozemku zapísaná iná osoba ako vlastník,
vo vlastníctve ktorého bola vec v čase jeho smrti a ktorá má byť predmetom dedenia po tejto osobe.
K oprávnenosti takejto žaloby súdne autority zaujali stanovisko v rozhodnutiach, ktoré v konaní citovali

samotné žalobkyne. /R 32/2011./.

54.Medzi originálne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva je možné zaradiť vydržanie, vytvorenie
novej veci, spracovanie cudzej veci, nadobudnutie zo zákona, nález veci, privlastnenie, oddelenie
prírastku veci a pozemkové úpravy.

55.Vychádzajúczoskutkovýchtvrdenížalobkýňapredložených listinnýchdôkazovmalsúdpreukázané,
že právny predchodca žalobkýň na základe rozhodnutia vydaného príslušným orgánom v súlade
so zákonom nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, okrem iného k nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom súdneho konania. Svedčí o tom tak výmer o vlastníctve pôdy , vydaný príslušným
orgánom a to Povereníctvom pôdohospodárstva, ako aj listinné dôkazy, ktoré tvoria prílohu znaleckého

posudku predloženého žalovanou stranou, teda výkaz o pridelení pôdy a konečný prídelový plán. Súdu
nebola predložená prídelová listina, ktorej vydanie predpokladal samotný výmer, no nepredloženie
uvedenéhodokumentunečiníneplatnýmsamotnývýmer. Nietpochýbotom,žedanánehnuteľnosťbola
skonfiškovaná a následne pridelená danej osobe ako prídelcovi. Túto skutočnosť potvrdzuje v podstate
aj predložený znalecký posudok . Rovnako súd nemá pochybnosť o tom, že osoba prídelcu uvedená

vo výmere ako E. C. sl., neskôr E. C. ml. / List Štátnej sporiteľne v Bratislave na čl. 278 spisu/, je otcom
žalobkýň. Výmer bol vydaný osobe bez uvedenia jej dátumu narodenia, no spolu s menovaným boli
príslušnýmorgánomvydanévýmeryovlastníctvepôdy tiežjehorodičomotcoviE.C.amanželke,pričom
na odlíšenie osôb s rovnakým menom u poručiteľa bola použitá skratka sl., neskôr ml. a dokonca výmerbol vydaný na majetok aj všetkým trom osobám vo vyznačenom spoluvlastníckom podiele ako rodine.
Poručiteľ sa preto rozhodnutím správneho orgánu stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Pre dané
konštatovanie nie je právne významnou skutočnosť, že k výmeru nebola dohľadaná prídelová listina

anebolpredloženýdokladozaplateníprídelovejceny.Nezaplatenieprídelovejceny, prípadneporušenie
podmienok stanovených prídelcovi vo výmere mohlo byť dôvodom pre odňatie prídelu v súlade so
zákonom, čo by malo za následok stratu vlastníckeho práva. Takéto rozhodnutie predložené nebolo.
Listinou predloženou žalobcami, ktorá má potvrdzovať úhradu prídelovej ceny nebolo preukázané, aby
táto bola skutočne uhradená v plnom rozsahu. Uhradená bola iba čiastka 168 Kčs za poskytnutý

inventár. Nedoplatok vyčíslený bankou predstavoval ku dňu 22.12.1956 12.595,- Kčs. Daná listina však
podľa názoru súdu preukazuje, že v čase jej vyhotovenia, právnemu predchodcovi žalobkýň svedčilo
vlastnícke právo k prídelu, pričom vykazoval rovnako ako jeho rodičia nedoplatok. Žalobkyne teda
preukázali, že v čase smrti ich právny predchodca bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Je nesporné,
že pridelený poľnohospodársky majetok nebol po vydaní výmeru zapísaný v príslušnej evidencii
vlastníckych práv, toho času v pozemkovej knihe a sporná nehnuteľnosť nebola zrejme preto predmetom

prejednania dedičstva po poručiteľovi v roku 1964. Tieto skutočnosti však nemali vplyv na samotný vznik
vlastníckeho práva a existenciu vlastníckeho práva poručiteľom. Že doklady predložené žalobkyňami
svedčia o vlastníckom práve poručiteľa preukazuje aj to, že na základe výmerov príslušný správny
orgán Okresný úrad Poprad záznamom v roku 2024 zapísal vlastnícke právo prídelcu k parcelám
1518, 1526, 1870 obsiahnutým vo výkaze a nehnuteľnosti boli následne prejednané v dedičskom konaní

v prospech žalobkýň.
56.Priosobežalovanejjevlastníckeprávozapísané vpríslušnejevidenciinaListevlastníctvanazáklade
právneho titulu a to kúpnej zmluvy a následného vkladu vlastníckeho práva.
57.Súd dospel k záveru, že osvedčenie obsiahnuté v notárskej zápisnici napísanej notárkou dňa
24.07.1997 č. NZ 287/97- osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, podľa ktorého nehnuteľnosť nadobudol

do výlučného vlastníctva A. J., je neplatným právnym úkonom. Sporná nehnuteľnosť spolu s ďalšími
nehnuteľnosťami mala byť podľa osvedčenia predmetom vydržania v 50-tych rokoch. Z predloženého
znaleckého posudku je nepochybné, že sporná nehnuteľnosť bola konfiškovaná osobe nemeckej
národnosti a následne výmerom pridelená prídelcovi - právnemu predchodcovi žalobkýň. Konanie A.
J. vzhľadom k jeho prehláseniu o vydržaní bolo predmetom preverovania orgánov činných v trestnom

konaní pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Trestné konanie bolo odložené pre úmrtie
menovaného. Výsledky preverovania svedčia o tom, že osvedčenie bolo preto neplatným právnym
úkonom a A. J. sa na základe neho nemohol stať vlastníkom nehnuteľnosti.
58.K takémuto záveru dospel súd aj v iných konaniach o určenie vlastníckeho práva resp. určenie
vecí patriacich do dedičstva, v ktorých súdy zaujali obdobné stanovisko k osvedčeniu o vydržaní

nehnuteľností v prospech A. J.. Žalovaným v týchto konaniach bola o.i.osoba svedka B. s manželkou,
ktorý časť nehnuteľnosti, medzi inými aj spornú nehnuteľnosť, od uvedenej osoby odkúpil. Tu súd
osobitne poukazuje na konanie v inej veci, kde o neplatnosti vydržania susednej parcely č. 947 súd
právoplatne rozhodol a priznal vlastnícke právo pôvodnému vlastníkovi.
59.Aplikácii princípu nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže

previesť na iného viac práv, než koľko sám má, je potrebné všetky kúpne zmluvy o prevode vlastníctva
sporného pozemku od predávajúceho A. J. až na žalovanú pokladať za absolútne neplatné právne
úkony, teda aj kúpnu zmluvu, ktorú uzatvorila so svojim právnym predchodcom žalovaná. K absolútnej
neplatnosti právneho úkonu súd je nútený prihliadať z úradnej povinnosti.
Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalovanej, ktorá poukázala na možnosť platného nadobudnutia

vlastníckeho práva konaním v dobrej viere súd poznamenáva, že rozhodovacia prax súdnych autorít
teda NS SR a Ústavného súdu SR v sporoch do roku 2022 akcentovala ochranu dobrej viery pri
konkurencii vlastníckych práv viacerých osôb so záverom, že dobromyseľný nadobúdateľ musí mať
ochranu aj pred pôvodným – skutočným, vlastníkom. Daná rozhodovacia prax bola nakoniec zjednotená
tak, že nadobudnutie vlastníckeho práva originálnym spôsobom má prednosť pred aplikáciou zásady

„bona fide“ ,ak príslušné zákonné ustanovenie nepripúšťa možnosť uvedenú zásadu uplatniť. Podľa
záverov veľkého senátu NS SR by uplatnenie tejto zásady prichádzalo do úvahy pri nadobudnutí
majetkuodnepravéhodediča sodkazomnaust.§486 OZ. Otakýtoprípadvdanejvecinejde. Uvedenú
zásadu by súd spolu so zásadou „právo patrí bdelým“ mohol aplikovať pri konkurencii vlastníckych práv,
akbyvyhodnotilnadobudnutievlastníckehoprávavydržanímprávnympredchodcomžalovanej,A.J.ako

platné. V takomto prípade by existovali vedľa seba tituly preukazujúce vlastnícke právo rôznych osôb,
kde by súd bol nútený aplikovať dané všeobecné zásady pri rozhodovaní o žalobe, ako to konštatoval
napríklad Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Sžf/65/2011. Podľa uvedenej právnej
zásady, ktorá platila už v rímskom práve, „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením

či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.

60.Dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť údaja zapísaného v katastri nehnuteľností o jej
(predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke
právo (a pre poskytnutie ochrany tomuto právu), ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti

v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. K zmene vlastníka
prevádzanej nehnuteľnosti de iure sa okrem povolenia vkladu vyžaduje aj existencia platnej zmluvy
a existencia vlastníckeho práva prevodcu. Samotná faktická zmena zápisu v katastri nehnuteľností nie
je sama o sebe dostatočným podkladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva.
61.Podľa záverov Veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) vydaného dňa 27. apríla 2021 pod spisovou značkou 1VObdo/2/2020, na

základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v
prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Nikto
nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse
habet). Nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe
absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností.

Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na
nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. / napr. neoprávnený
dedič (§ 486 občianskeho zákonníka /. V iných prípadoch právna úprava nadobudnutie vlastníckeho
práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Najvyšší súd sa v krátkosti

vyjadril aj k originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva. Zásada nemo plus iuris však nie je pri
otázke originárneho nadobudnutia vlastníctva relevantná, nakoľko nemo plus iuris vyslovene rieši
existenciu práva právneho predchodcu a uplatňuje sa pri derivátnych prevodoch vlastníckeho práva.
Pri originárnom nadobudnutí vlastníckeho práva nie je podstatné , kto bol pôvodným vlastníkom veci,
nakoľko k vzniku vlastníckeho práva dochádza v dôsledku inej právnej skutočnosti ako prevodu či

prechodu práva.
62.Súd nemá pochybnosť, že žalovaná pri uzatváraní kúpnej zmluvy konala v dobrej viere, že
nehnuteľnosť kupuje od vlastníka. Súčasťou kúpnej zmluvy sú ustanovenia, v ktorých predávajúci
ubezpečil kupujúceho o bezbremennosti a legalite nadobudnutia predmetu prevodu. Sama v čase kúpy
nemohlapreveriťžiadneevidovanézdrojenazisteniepôvodnéhovlastníka,pretožetentonebolvžiadnej

evidencii zapísaný. Nebola schopná sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a
dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.“ Mala
vedomosť o tom, že v čase kúpy príslušný správny orgán vydal pôvodnému vlastníkovi p. E. územné
rozhodnutia v stavebnom konaní, v ktorom mienila pokračovať. Všeobecné konštatovanie svedkov
Kopaničáka a Prcína „pozemok bol ukradnutý, o tom všetci vedia „ nemohlo bez ďalšieho spochybniť

jej dobrú vieru , keď kupujúci sám nemá žiadnu možnosť získať hodnoverné podklady k vlastníctvu
nehnuteľností v minulom období a ani osoby to tvrdiace nemali žiadnu vedomosť ani len o domnelom
vlastníkovi.
Výpovede svedkov žalobcu naviac javia znaky účelovosti. Ich záujem o tieto nehnuteľnosti
a realizovaním developerskej činnosti v danej lokalite spochybňuje hodnovernosť ich výpovedí najmä

v časti,v ktorej sa vyjadrovali k spochybňovaniu bona fide konania žalovanej a svedka E. pri kúpe
pozemku. Obdobne však hodnovernosť výpovede svedkov žalovanej strany B. a L. spochybňuje buď
blízky vzťah k žalovanej – svedok L., resp. resp. právoplatné súdne konania, v ktorých bol svedok
B. žalovanou stranou a de facto uznal neplatnosť nadobudnutia vlastníckeho práva kúpou niektorých
pozemkov z vydržania realizovaného A. J..

63.Samotné konanie „bona fide „ žalovanej ako dobromyseľného nadobúdateľa pri uzatváraní kúpnej
zmluvy , predmetom ktorej malo byť nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti od
nevlastníka ,nemôže mať za následok priznanie jej vlastníckeho práva na úkor pôvodného vlastníka,
pretože takýto prípad zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s

poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje.64.Hoci je v zmysle článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vlastnícke právo nepremlčateľné,
plynutie času má právny význam a môže viesť k oslabovaniu vlastníckeho práva, prípadne až k jeho
zániku, napr.v súvislosti s aplikáciou inštitútu vydržania (§ 134 Občianskeho zákonníka).

65.Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby,
preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby.
Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu,
prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. mája 2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024)
66.Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to, že
držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania
predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania.
Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že

mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti

držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu,
kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu
vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Pre zánik dobromyseľnosti a
následné prerušenie vydržacej doby je teda rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach.

Takýto okamžik nastáva napr. doručením návrhu na začatie konania, v ktorom iná osoba uplatňuje svoje
právo k veci.

67.Pri skúmaní procesnej obrany žalovanej možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou
originálnym spôsobom a to vydržaním, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite

v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Započítaním doby držby nehnuteľností žalovanou po uzavretí kúpnej zmluvy v roku 2020 a oprávnenej
držby nehnuteľnosti jej právnym predchodcom, svedkom Ondkom s manželkou, je zrejmé, že nebola
naplnená jedna zo základných podmienok – uplynutie vydržacej doby. Ak právny predchodca žalovanej
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kúpnou zmluvou v roku 2014, desaťročná vydržacia doba

mohla uplynúť najskôr 1.1.2024. Pre zánik dobromyseľnosti a následné prerušenie vydržacej doby
je rozhodujúca vedomosť držiteľa o skutočnostiach spochybňujúcich jeho dobromyselnosť. Plynutie
vydržacej doby bolo prerušené doručením žaloby žalovanej strane súdom ešte v roku 2023.

68.Dobu držby nehnuteľnosti predchádzajúcim držiteľom nehnuteľnosti svedkom B. nie je možné

započítať vzhľadom k tomu, že v žiadnom prípade uvedená osoba nemohla byť dobromyseľná pri
vstupe do držby. Svedčia o tom rozhodnutia súdov v iných veciach, kde práve uvedená osoba, ktorá
odkúpila nehnuteľnosti od A. J., bola žalovanou a vo všetkých prípadoch neúspešnou, prípadne sám
žalovaný v týchto konaniach uzavrel dohodu majúcu za následok nadobudnutie vlastníckeho práva
pôvodným vlastníkom. Výpoveď uvedeného svedka je preto zjavne účelovou.

69.Ako nedôvodnú súd vyhodnotil obranu žalovanej, že žalobkyne si nárok mali uplatniť v reštitučnom
konaní, resp. že vysporiadanie parcely bolo predmetom ROEP, teda pozemkových úprav. Z vykonaných
dôkazov vyplynulo, že vlastníkom nehnuteľnosti sa stal právny predchodca žalobkýň ešte v roku
1948, k premlčaniu vlastníckeho práva nemohlo dôjsť a preto nebol dôvod na uplatňovanie nároku

v reštitučnom konaní. Vlastníctvo spornej parcely nemohlo byť dotknuté ani v rámci pozemkových úprav.
70. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že žalobe žalobkýň vyhovel.
71.Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa
ustanovenia § 257 C.s.p., podľa ktorého ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa

vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. V zmysle ustálenej judikatúry / uznesenie NSSR 2NCdo/17/2009, 3MCdo/46/2012 ho
nemožno považovať za také ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie v zmysle
svojvôle. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenievýnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť
k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti
a nastoleniu spravodlivosti medzi stranami sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať
z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak,
že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné

prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je
potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj
dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska
aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v
priebehu konania a pod. Len skutkové okolnosti danej veci nemôžu byť dôvodom hodným osobitného
zreteľa.

72.Súd má za to, že v danom prípade prichádza do úvahy aplikácia daného ustanovenia dôvodov
hodných osobitného zreteľa, vychádzajúc z okolností daného prípadu. Žalobkyne si nárok uplatnili so
značným odstupom času od úmrtia poručiteľa a bolo by v rozpore so zásadou všeobecnej spravodlivosti,
aby trovy mala znášať žalovaná, ktorá bola zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti, túto nadobudla
v dobrej viere a až z predložených dôkazov a posunu a zjednotenia rozhodovacej činnosti súdnych

autorít vyplynul opak.