Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 2, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-10C/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118220357
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1118220357.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci

žalobcu : A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, D., občan SR, zastúpený : JUDr. Peter Schmidl, AK Záhorácka
11/A, Malacky proti žalovanej : Slovenská republika, v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova
2 Bratislava, o náhradu škody 2.028,43 € a náhradu nemajetkovej ujmy 200.000 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody 978,26 € do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania z celkom priznanej sumy

11.628,43 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 28.5.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
2.028,43 €, titulom náhrady škody a na zaplatenie 200.000 € titulom nemajetkovej ujmy.

2. Žalobu zdôvodnil tým, že nezákonným rozhodnutím ORPZ Bratislava II, Odbor kriminálnej polície,
oddelenievšeobecnejkriminalityzodňa1.2.2013podČVS:ORP-1182/1-OVK-B2-2011bolovočinemu
vznesené obvinenie pre nedbanlivostný prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1,3 písm. b)
Trestného zákona. Sťažnosť proti tomuto uzneseniu prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II pod

sp.zn. 1 Pv 609/2011 zamietla .

3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7.6.2018 pod sp.zn. 1T/78/2014 bol žalobca
spod obžaloby oslobodený a to z dôvodu, že skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný, nie je trestným činom.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.6.2018.

4. Súd vo veci samej vyhlásil dňa 5.10.2023 rozsudok, ktorým žalobcovi priznal titulom náhrady škody

2.028,43 € a titulom nemajetkovej ujmy 9.600 €, celkom 11.628,43 €. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

5. Na odvolanie žalovanej odvolací súd rozsudkom zo dňa 27.2.2025 pod č.k. 7Co/56/2024-388
rozsudok tunajšieho súdu v prisudzujúcom výroku v časti, v ktorej tunajší súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 978,26 € a v závislom výroku o trovách konania zrušil
a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V zostávajúcej časti, a to v prisudzujúcom výroku
v časti, ktorou tunajší súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu

1.050,17 € a v prisudzujúcom výroku, ktorým tunajší súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 9.600 €, rozsudok potvrdil.6. Odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho výroku v časti náhrady škody v sume 978,26
€ uviedol, že zo spisu je zrejmé, že žalovaná od začiatku namietala vynaloženie nákladov ( úhradu )
za znalecký posudok. Tvrdenie žalobcu o úhrade odmeny zostalo v konaní sporné, pretože v súdnom

spise sa nachádza iba faktúra vystavená znalcom bez potvrdenia o jej úhrade. Keďže súd prvej
inštancie sa s námietkou žalovanej v tomto smere nevysporiadal a nevysvetlil, na základe akej úvahy
a akých dôkazov vyvodil svoj záver o preukázaní tejto odmeny znalca, trpí napadnutý rozsudok vadou
nepreskúmateľnosti, ktorá zakladá dôvod na jeho čiastočné zrušenie.

7. Súd vec opätovne prejednal na pojednávaní dňa 2.7.2025 , pričom dospel k záveru uvedenom vo
výrokovej časti tohoto rozsudku.

8. Podľa § 3 ods. 1písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu pri výkone
verejnej moci ( ďalej len Zákon ) , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohoto zákona , pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím.

9. Podľa § 17 ods. 1 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

10. Právna zástupkyňa žalobcu založila dňa 18.3.2025 do spisu Príjmový pokladničný doklad č. E.
vystavený dňa 9.1.2015 súdnym znalcom F. G. H., z ktorého súd zistil úhradu odmeny v sume 978,26 €.

11. Na pojednávaní právna zástupkyňa poukázala na predmetný príjmový doklad a mala za to, že
úhrada odmeny znalcovi je riadne preukázaná. Keďže odvolacím súdom bol zrušený aj výrok súdu prvej

inštancie o trovách, právna zástupkyňa žiadala náhradu trov konania v celom rozsahu. V tomto smere
poukázala na Nález ÚS SR z 23.1.2014 pod sp.zn. IV. ÚS/599/2013.

12. Poverený zástupca žalovanej uviedol, že rešpektuje právny názor vyslovený v rozsudku
odvolacieho súdu, ktorý umožnil žalobcovi doplniť dokazovanie predložením dokladu o úhrade faktúry

znalca. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu trov konania navrhol trovy konania opätovne nepriznať
tak, ako to bolo aj zdôvodnené v rozhodnutí súdu prvej inštancie v odseku 42. Trovy konania treba
vyrátať podľa úspechu vo veci. Poukázal na to, že výrok o trovách nebol zo strany žalobcu odvolaním
napadnutý a odvolací súd zrušil výrok o trovách len s poukazom na spornú výšku škody spočívajúcu
v úhrade faktúry znalcovi za znalecký posudok.

13. Tunajší po znovuotvorení výroku o náhrade škody ako aj výroku o trovách konania, rozhodol tak,
že s poukazom na preukázanie úhrady faktúry znalca, priznal žalobcovi opätovne aj túto náhradu škody,
ktorú požadoval, voči čomu žalovaný nenamietal.

14. Čo sa týka opätovného rozhodnutia o nároku žalobcu na náhradu trov konania, tunajší
súd rozhodol v súlade s požiadavkou žalobcu na priznanie náhrady trov konania v celom rozsahu.
Rozhodnutím odvolacieho súdu sa totiž nanovo otvorilo aj rozhodovanie o celom nároku na náhradu
trov konania, i keď bol tento výrok zrušený iba v súvislosti so zrušením časti náhrady škody spočívajúcej
v odmene znalca, keďže žalobca sa proti výroku, ktorým mu súd ich náhradu nepriznal s poukazom na

pomer úspechu a neúspechu v spore, neodvolal. Tunajší súd mal za to, že i keď odvolací súd zrušil časť
pôvodnéhorozsudkuvsumerovnajúcejsaodmeneznalca, akbyvýrokotrováchnechcelzrušiťcelý,ale
len v časti, ktorá súvisela s odmenou znalca, nemusel tak vôbec robiť a nárok na náhradu trov konania
celý potvrdiť. Prisúdenie , alebo neprisúdenie náhrady škody v sume 978,26 € totiž nemohlo celkový
výsledok pomeru úspechu, či neúspechu žalobcu a žalovaného v konaní ovplyvniť . V novootvorenom

konaní o nároku na náhradu trov konania mal preto žalobca možnosť opätovne žiadať náhradu trov
konania v celom rozsahu, ako žiadal aj v pôvodnom konaní.

15. V dôvodovej správe k ustanoveniu § 255 C.s.p. sa uvádza, že cit: „V tomto ustanovení sa
premietazásadaúspechuvsporeakoesenciálnekritériumpriznanianáhradytrovkonania.“.Vsporovom

konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu
zodpovedá i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu
trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanejvýške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy
v sporoch o ochranu osobnosti.“

16. Žalobcu v tejto veci treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo
do základu uplatneného nároku, pričom výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu,
závisela výlučne od úvahy súdu. Pri sporoch s nárokmi na náhradu nemajetkovej ujmy býva pravidlom,
že si žalobca svoju nemajetkovú ujmu ocení spravidla vyššie, než na koľko mu ju odhadne súd podľa
výsledkov vykonaného dokazovania. Nebolo by však celkom spravodlivé a v súlade so satisfakčnou

funkciou nemajetkovej ujmy požadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom
nemuselhradiťtrovykonania.Výškanemajetkovejujmytotižzávisíodúvahysúdu,ktorúnemožnonijako
predvídať, pretože to objektívne nie je možné. Ak bolo priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
dané úvahou súdu, tak aj v prípade, keď mal navrhovateľ formálne úspech len čiastočný, prichádza
do úvahy plná náhrada trov konania (obdobne nález Ústavného súdu SR z23.1.2014, sp. zn. IV. ÚS
599/2013-60; nález Ústavného súdu ČR z 22.6.2000, sp. zn. III. ÚS 170/99; uznesenie Ústavného

súdu SR z 15.12.2009, sp. zn. II. ÚS 418/09-22). Rozhodujúcou skutočnosťou je v tomto prípade to, že
došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu. Úvaha súdu o výške plnenia sa musí
opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením
právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej
veci ( rozsudok KS Prešov pod sp.zn. 2Co/46/2024 z 15.4.2025 ).

17. Žalobca je tak podľa výsledku celého súdneho konania úspešnou stranou a žalovaný neúspešnou
stranou , preto mu nebolo možné priznať ani trovy odvolacieho konania.

18. Tunajší súd má za to, že rozhodnutie o náhrade trov konania je súladné s § 255 ods. 1 C.s.p.,

vyššie citovanou judikatúrou vyšších súdnych autorít a je aj spravodlivé, keďže žalobca je ten, kto bol
poškodený nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, pričom nárok na náhradu trov konania by mal byť
nevyhnutnou a logickou súčasťou jeho celkovej satisfakcie. A pokiaľ tak neurobila žalovaná v rámci
predbežného prerokovania jeho nároku, musel tak urobiť súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajší súd,
písomne, v potrebnom počte rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a ďalšie pre ostatné
sporové strany. V opačnom prípade súd vyhotoví rovnopisy na trovy odvolateľa.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na exekúciu podľa osobitného predpisu.