Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 12, 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8P/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825200466
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7825200466.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny,
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C. dieťa rodičov - matka D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F.
XXXaotcaA.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.,G.X,zastúpenéhoJUDr.LadislavomTörökomadvokátom
AK so sídlom Šafárikova 8, Rožňava, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Okresný súd Rožňava z v e r u j emaloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti
matky D. D., nar. XX. XX. XXXX s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloletého
a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec maloletého – A. B., nar. XX. XX. XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého
A. B., nar. XX. XX. XXXX sumou vo výške 200,- eur mesačne k rukám matky maloletého, vždy do 15-

teho dňa toho-ktorého mesiaca a to počnúc dňom 1. marca 2025.

III. Súd z a v ä z u j e otca maloletého A. B. uhradiť nedoplatok na výživnom za obdobie marec a
apríl 2025 v úhrnnej sume 200,- eur v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným – pod
následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky.

IV. Súd styky otca s maloletým ponecháva n e o b m e d z e n é , styky sa budú realizovať na základe
dohody s matkou.

V. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka – matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.02.2025

domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému. Svoj návrh odôvodnila tým,
že partnerské spolužitie s otcom maloletého dieťaťa ukončili začiatkom roka 2023, kedy otec opustil
spoločnú domácnosť z dôvodu ich nezhôd a nedorozumení. Otec má s maloletým vytvorený pekný
vzťah, dieťa otca navštevuje v jeho domácnosti každý druhý víkend od piatka do soboty alebo od piatka
do nedele. Otec dieťaťa si svoju vyživovaciu povinnosť plnil pravidelne sumou na ktorej sa s otcom
dieťaťa dohodli a to vo výške 150,- eur mesačne. Posledný polrok si však otec svojvoľne znížil výživné na

dieťa a to na sumu 100,- eur mesačne. Nad rámec výživného otec sporadicky kupuje dieťaťu oblečenie,
niekedyuhradípoplatkyzaškôlku,prípadnezakúpilieky.Ďalejmatkavnávrhuuviedla,žejezamestnaná
na H. I. J. K. L. C. ako pedagogický asistent s čistým mesačným príjmom 830,- eur a poberá aj daňovýbonusvovýške100,-eur.Medzibežnévýdavky,akotovyplývazvýpovedematkysúpoplatkyzabývanie
vo výške 80,- eur, za TV a internet vo výške 30,- eur, za mobil 21,- eur, ďalej strava vo výške 300,-
eur mesačne, PHM vo výške 200,- eur mesačne, spotrebný úver vo výške 190,- eur mesačne a ďalšie

mesačné výdavky predstavujú poplatky za stravu pre dieťa v škôlke 21,- eur, lieky pre dieťa vo výške 30,-
eur, oblečenie pre dieťa 30,- až 40,- eur. Podľa informácií matky otec dieťaťa je nezamestnaný, príjem si
zabezpečujeprácouzdomuajehomajetkovépomeryjejniesúznáme.Maloletývsúčasnostinavštevuje
povinné predškolské zariadenie a od septembra 2025 je zapísaný do základnej školy. Z návrhu tiež
vyplýva, že matka žiada zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na

výživumaloletéhosumouvovýške250,-eurmesačneastykyotcasmaloletýmponechaťneobmedzené.

2. Súd uznesením sp. zn. 8P/44/2025 – 13 zo dňa 07.03.2025 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho
opatrovníka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C., na
zastupovanie v tomto konaní.

3. Dňa 19.03.2025 otec maloletého dieťaťa doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k návrhu matky, v ktorom
uviedol, že s matkou maloletého sa rozišli začiatkom roka 2023, kedy opustil ich spoločnú domácnosť
z dôvodu dlhodobých nezhôd, rozdielnych názorov a ochladnutia vzájomných vzťahov. S maloletým
dieťaťom sa stretáva pravidelne každý druhý víkend, a to od piatku popoludnia do nedele večera. Okrem
toho pravidelne vyberá dieťa zo škôlky každý štvrtok a vo večerných hodinách ho vráti do domácnosti

matky. Okrem pravidelných stretnutí každý druhý víkend a štvrtkového vyzdvihnutia zo škôlky, v období
kedy maloletý navštevoval aktívne hokejový krúžok, pravidelne v jeho domácnosti prespával aj v stredu.
Svoju vyživovaciu povinnosť si platí pravidelne a to najprv sumou 150,- eur mesačne od októbra 2024,
kedy došlo u neho k zmene pomerov v sume 100,- eur. Nad rámec výživného pravidelne prispieva
na potreby maloletého aj formou nákupu oblečenia, sezónnej obuvi a liekov. Navyše v období, kedy

maloletý navštevoval hokejový krúžok, zabezpečil všetky potrebné veci na hokej, vrátane výstroja a
doplnkov.

4. Tiež vo svojom vyjadrení uviedol, že je v procese registrácie podnikania a jeho jediným príjmom je
trénovanie detí v hokejovom klube. Tento sezónny príjem predstavuje približne 200,- eur mesačne a

končí v marci, kedy končí hokejová sezóna. Zdôraznil, že vždy mal stabilnú prácu a v máji 2024 ukončil
pracovný pomer z personálnych, časových a finančných dôvodov, ako aj preto, že chcel rozbehnúť
vlastný biznis. Vzhľadom na to, že rozbehnutie podnikania je časovo náročný proces a vyžaduje si
investície, trvá určitý čas, kým sa začne generovať zisk. Od mája do decembra 2023 preto poberal
podporu v nezamestnanosti vo výške 569,- eur. Toto obdobie využil na intenzívnu prípravu podnikania

v zberateľskej oblasti. Počas poberania podpory venoval všetok svoj voľný čas na študovanie, prípravu
na podnikanie a vytvorenie vlastného programu, ktorý mu uľahčí podnikanie. Aktuálne prebieha proces
registrácie jeho spoločnosti s ručením obmedzeným v obchodnom registri a následné rozbehnutie
podnikania. Medzi pravidelné výdavky uviedol splátku úveru na byt, ktorá činí 397,- eur mesačne, inkaso
predstavuje 195,76 eur mesačne, elektrika 89,60,- eur mesačne, plyn 7,- eur mesačne, internet a TV a

mobil 65,- eur mesačne, pohonné hmoty 200,- eur mesačne a strava 300,- eur mesačne a výživné na
maloletého 100,- eur mesačne.

5. S výškou výživného v zmysle návrhu matky pôvodne vo výške 250,- eur, ktorú výšku v priebehu
konania matka maloletého upravila na sumu 200,- eur, nesúhlasí a navrhuje výživné vo výške 70,-

eur mesačne, kým sa jeho finančná situácia nezlepší, pretože finančné možnosti mu neumožňujú
platiť požadovanú sumu výživného. V priebehu konania vyjadril súhlas s výživným, čo do výšky 100,-
eur mesačne. Navyše, matka dieťaťa neuviedla žiadne relevantné zmeny, ktoré by odôvodňovali
zvýšenie výživného. Podľa jeho informácií má matka stále rovnaké zamestnanie a príjem ako v čase
dohody pôvodnej výšky výživného. Ani maloletý nemá žiadne zvýšené výdavky, ktoré by opodstatňovali

navrhovanú zmenu. Maloletý nenavštevuje žiadne nové krúžky a nemá ani iné aktivity, ktoré by si
vyžadovali zvýšené finančné náklady. Preto považuje návrh matky za neopodstatnený, ktorý odporuje
jeho aktuálnym finančným možnostiam. Zároveň uviedol, že súhlasí so zverením maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti matky a súhlasí zároveň s tým, aby sa styky s maloletým dieťaťom súd
neupravoval, keďže sú schopní sa s matkou na stykoch dohodnúť.

6. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu a to rodným listom maloletého
dieťaťa, správou materskej školy, správou Mestského úradu C., správou G. M. E., správou Sociálnejpoisťovne, pobočky C., správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. o vykonanom šetrení v rodine,
písomným vyjadrením otca, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili rodičia maloletého, právny zástupca otca
a kolízny opatrovník.

8. Na pojednávaní konanom dňa 12.05.2025 matka maloletého dieťaťa trvala na podanom návrhu,
domáhala sa úpravy rodičovských práv a povinností a určenia výživného vo výške 200,- eur mesačne

na maloletého. Poukázala na to, že otec doposiaľ pravidelne platil výživné v sume 100,- eur mesačne
a nad rámec výživného zvykol zakúpiť pre dieťa oblečenie. Na jej požiadanie zakúpi otec maloletého
prípadne aj lieky, od podania návrhu sa to stalo iba raz. O príjmoch otca vedomosť nemá. Jej mesačný
príjem je 830,- eur ako pedagogickej asistentky na ZŠ. Čo sa týka stykov, maloletý sa stýka s otcom
každý druhý víkend a ich vzťah je dobrý. Matka vo svojej výpovedí ďalej uviedla, že aktuálne maloletému
potrebuje zakúpiť letné veci a tiež mu už nakupuje potrebné veci do školy. Maloletému zriaďuje novú

detskú izbu, s čím sú tiež spojené vyššie výdavky. Výdavky spojené s PHM odôvodnila tým, že maloletý
mal detskú lekárku v B., kde musela doposiaľ cestovať, ale teraz má lekárku v C.. Vyššie výdavky na
PHM má kvôli cestovaniu z E. do C., kde malý navštevuje škôlku.

9. Otec maloletého v zastúpení svojho právneho zástupcu poukázal na tú skutočnosť, že podľa jeho

názoru nie sú splnené zákonné podmienky na zvýšenie výživného, keďže nedošlo k podstatnej zmene
pomerov u maloletého od poslednej mimosúdnej dohody, od októbra - novembra minulého roka. Na
druhej strane došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorý za účelom, aby dosahoval vyššie príjmy,
si založil spoločnosť s. r. o., avšak v súčasnosti nemá príjem a to bolo dôvodom, prečo poskytoval
len nižšie výživné. Tak, ako je v návrhu uvedené, otec ukončil prácu v máji 2024, do založenia novej

firmy, t. j. doposiaľ venoval otec voľný čas štúdiu a príprave na podnikanie. Pokiaľ by sa vychádzalo z
potencionality príjmu, z pracovnej zmluvy zo zamestnania mal otec mzdu 816,- eur brutto, teda 700,- eur
v čistom. Vychádzajúc z tabuľky na určenie výživného, tak mu vychádza vyživovacia povinnosť vo výške
130,- eur. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že otcovi pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť, keďže v
auguste tohto roku očakáva narodenie dieťaťa s terajšou družkou a preto sa aj pri určovaní výživného

percentuálna suma znižuje.

10. Otec na predmetnom pojednávaní nesúhlasil s výživným vo výške 200,- eur na maloleté dieťa,
nakoľko je momentálne bez príjmu. V máji minulého roku ukončil prácu v Telecome a to dobrovoľne,
pretože mzda sa stále znižovala. Od ukončenia pracovného pomeru v Telecome, to je od mája 2024,

bol uchádzačom o zamestnanie na ÚPSVaR v C. a poberal 569,- eur. Úrad práce vychádzal z príjmu za
posledné dva roky a preto mu vychádzala podpora v uvedenej výške. Od mája pracoval na programoch,
aby si vedel založiť firmu. Okrem toho trénoval deti v hokeji a urobil si trénerský kurz. To bolo len od
januára tohto roku a mohlo to vychádzať okolo 200,- eur, v marci to bolo len 70,- eur a od apríla už
túto činnosť nevykonával, pretože sezóna skončila a iný príjem už nemal. Toho času žije s družkou už

dlhšiu dobu a očakávajú narodenie spoločného dieťaťa. Družka má dve deti z iného vzťahu. Bývajú v
byte, ktorého je majiteľom, ktorý zakúpil v marci 2023 a spláca hypotéku vo výške 397,- eur. Sumu 195,-
eur platí inkaso, elektrina je 89,- eur, plyn 7,- eur, internet a TV, mobil je 65,- eur, pohonné hmoty –
200,- eur mesačne strava 300,- eur a výživné na maloletého platil po 100,- eur mesačne. Priateľka je
nezamestnaná už dlhšiu dobu, aj ona robila v Telecome, tiež nechala tam prácu, nemala žiaden príjem

a finančne jej vypomáhala jej mama, keďže má dve deti, na ktoré otec platí výživné. So synom je v
podstate každý druhý víkend. V čase, keď bol syn chorý, bol s ním jeden deň a vtedy zaplatil za jeho
lieky 20,- eur. Syn s priateľkinými deťmi dobre vychádza, sú to deti vo veku 6 a 9 rokov. Zdôraznil, že
syn má u neho vytvorené vhodné podmienky na bývanie. Doposiaľ matke prispieval na výživu 150,- eur
od januára 2023 do októbra 2024 (t. j. za obdobie, kedy poberal podporu v nezamestnanosti) a potom

platil matke už len 100,- eur od októbra 2024 doposiaľ. Pre neho je výživné vo výške 200,- eur veľa.
Z podnikateľskej činnosti očakáva behom leta, kedy sa firma rozbehne a v septembri a októbri by začala
aj zimná sezóna a mohol by vykonávať aj prácu trénera. V rámci trénerskej činnosti by mal dostať aj
vyšší príjem. Doteraz uhrádzal hypotéku, ako aj náklady spojené so samotným živobytím, keď nemal od
októbra minulého roku žiadny príjem, finančne mu vypomáhala jeho sestra a tiež mal aj nejaké úspory.

Sestra mu dávala niekedy 300,- až 400,- eur mesačne s tým, že tieto peniaze jej bude vracať potom,
keď sa mu podnikanie rozbehne.11. Kolízny opatrovník v konaní zastupujúci maloleté dieťa uviedol v prípade, ak nedôjde k rodičovskej
dohode, aby súd ohľadne určenia výživného autoritatívne rozhodol a určil výživné vo výške 200,- eur
a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v dohľadnej dobe dôjde k výraznej zmene pomerov u maloletého

a to nástupom na povinnú školskú dochádzku. Keďže samotná príprava na plnenie si povinnej
školskej dochádzky si vyžaduje vyššie plnenie. Zároveň zvýšenie výživného je dôvodné aj preto, že aj
predchádzajúca mimosúdna dohoda medzi rodičmi bola v sume 150,- mesačne.

12. Zo správy ÚPSVaR C., zo dňa 10.02.2025 súd zistil, že maloletý A. B. pochádza z mimomanželského

pomeru rodičov, matky D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, E. a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. X, C.. Otec maloletého k svojim osobným pomerom uviedol, že býva vo vlastnom 3-izbovom byte
v bytovom dome, ktorý zakúpil v hodnote 80.000,- eur, čerpal hypotekárny úver s mesačnou splátkou
397,- eur. Býva spoločne so svojou terajšou partnerkou N. E. a jej dvoma maloletými deťmi. Náklady
za bývanie uhrádzajú vo výške cca 200,- eur pre bytové družstvo, 80,- eur elektrika, 10,- eur až 12,-
eur za plyn, internet 50,- eur. Okrem uvedenej nehnuteľnosti je vlastníkom motorového vozidla značky

BMV rok výroby 2003. K svojmu pracovnému zaradeniu uviedol, že t.č. je nezamestnaný, naposledy bol
zamestnaný vo firme Telekom, predtým v stávkovej kancelárii a cca 10 rokov bol v Írsku kde pracoval
ako skladník. V budúcnosti by si chcel založiť vlastný e-shop s kamennou predajňou. T.č. nemá žiadny
príjem, alebo minimálny príjem, asi 200,- eur z trénerskej činnosti, žije zo svojich úspor a z výpomoci
svojich rodičov. Má úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou. Otec dieťaťa uviedol, že je dobrovoľne

ochotný prispievať výživným na maloletého v sume 100,- eur mesačne tak ako doteraz, pretože nateraz
nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať vo vyššej sume, resp. počíta s tým, že sa výdavky
na maloletého zvýšia v septembri 2025 kedy nastúpi do 1. ročníka a vtedy už bude ochotný prispieť
synovi aj na zvýšené výdavky. Uviedol, že so synom majú vytvorený dobrý vzťah, syna má rád, stretávajú
sa cez víkendy, alebo ho nosí na tréningy a vtedy je syn uňho aj cez týždeň.

13. Matka maloletého sa dostavila na tunajší úrad dňa 17. 03. 2025 a uviedla, že býva s maloletým a
so svojou matkou O. D., 63.r v jej rodinnom dome, kde má vytvorené vlastné bytové priestory, maloletý
má vlastnú detskú izbu. Matka je zamestnaná ako asistentka v MŠ H. L. C., kde dosahuje čistý príjem
mesačne 830,- eur a daňový bonus vo výške 100,- eur mesačne. Detské prídavky poberá otec dieťaťa

vo výške 60,- eur. Podľa vedomostí matky by peniaze, ktoré dieťa dostáva vo forme detských prídavkov
mali ísť na šetriaci účet maloletého, ale matka s účtom nedisponuje. Matka sa počas pohovoru vyjadrila,
že s otcom dieťaťa komunikujú, dokážu sa dohodnúť na veciach týkajúcich sa maloletého, maloletý má
s otcom vytvorený pekný vzťah, ktorý ona chce aj do budúcna podporovať. Občas sa stane, že maloletý
k otcovi ísť nechce, pretože prístup k výchove maloletých detí je v domácnosti otca najmä zo strany

jeho terajšej priateľky prísny, na čo sa maloletý sťažuje. Matka, ako uviedla, bola nútená podať návrh na
úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému najmä z dôvodu, že otec dieťaťa svojvoľne znížil
výživné na syna oproti ich vlastnej dohode zo sumy 150,- eur na sumu 100,- eur, z čoho nedokáže vykryť
ani základné potreby maloletého. Okrem výživného síce otec uhrádza náklady za hokejovú výstroj a
nosí syna na zápasy, ale niekedy si tieto výdavky odčíta z výživného. Matka ďalej uviedla, že maloletý

nastúpi od septembra 2025 do 1.ročníka ZŠ P. L. C., čím sa jej zvýšia výdavky na maloletého syna,
ktorému bude potrebné zakúpiť aj školské potreby, nové oblečenie. Matka dieťaťa v tomto roku uhradila
aj lyžiarsky výcvik, platila za inštruktora 30,- eur, zakúpila lyže a pod.

14. Zo správy Obecného úradu E. zo dňa 10.03.2025 vyplynulo, že matka maloletého býva

v rodičovskom dome so svojou mamou a bratom. V dome je upravené jedno podlažie pre život jej
domácnosti, v ktorej žije so svojim synom. O syna sa vzorne stará, vychováva ho starostlivo. Maloletý
je slušne vychovaný, je veselý a kamarátsky.

15. Zo správy Materskej školy, K. C., doručenej súdu dňa 18.03.2025 je zrejmé, že dochádzka do

materskej školy je pravidelná, dieťa prichádza v sprievode matky, niekedy i otca. Je upravené a čisté.
Spolupráca s rodičmi je na dobrej úrovní, o dieťa sa príkladne starajú a zaujímajú sa o jeho vzdelávanie
ako aj o dianie v škole. Náklady spojené s návštevou materskej školy sú – strava od 0,50 do 1.90 eur na
deň + 7,- eur mesačne na režijné náklady, školné za dieťa, plniace povinné predprimárne vzdelávanie
neuhrádza a školné za dieťa, ktoré ešte neplní povinné predprimárne vzdelávanie a nemá trvalý pobyt

v meste C. je 60,- eur mesačne, ZRPŠ 1 krát ročne na dieťa je 20,- eur a príspevok na pomôcky súvisiace
s edukačnou činnosťou tiež 1 krát ročne je 10,- eur.16. Zo správy sociálnej poisťovne, pobočka C., doručenej súdu dňa 12.03.2025, vyplynulo, že otec
maloletého dieťaťa nepoberá dávku v nezamestnanosti, dávky nemocenského poistenia ani dávky
dôchodkového poistenia.

17. Zo správy ÚPSVaR C., zo dňa 12.03.2025 súd zistil, že otec maloletého dieťaťa poberal prídavok
na dieťa od 01.06. 2019 do 30.06.2024.

18. Podľa ust. § 36 ods. 1/ Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ako „zákon o rodine“), rodičia

maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné
v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

19. Podľa ust. § 62 ods. 1/ Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa ust. § 62 ods. 2/ Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa ust. § 62 ods. 3/ Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

22. Podľa ust. § 62 ods. 4/ Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Podľa ust. § 62 ods. 5/ Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa ust. § 65 ods. 1/ Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

25. Podľa ust. § 75 ods. 1/ Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa ust. § 76 ods. 1/ Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1/ Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1/ až 3/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

29. Po vykonanom dokazovaní a vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh matky
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodný a opodstatnený.
Súd vychádzal zo skutočností, že rodičia maloletého dieťaťa dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnostia maloletý je v starostlivosti matky, ktorá o maloletého zabezpečuje adekvátnu výchovu. Rodičia
maloletého dieťaťa doposiaľ realizovali styky na základe ich mimosúdnej vzájomnej dohody, prevažne
tak, že maloletý trávil čas s otcom každý druhý víkend. V predmetnej veci sa vyskytla sporná

otázka týkajúca sa určenia výživného na maloleté dieťa. Matka vo svojom návrhu uviedla, že otec jej
prispieval pravidelne na výživné spočiatku sumou vo výške 150,- eur mesačne a v poslednom období
sumou vo výške 100,- eur mesačne. Matka návrh na vyššie výživného odôvodnila tým, že uvedená
suma výživného, ktorú otec dobrovoľne uhrádzal na výživu maloletého nepostačuje ani na naplnenie
základných potrieb maloletého dieťaťa. Matka pracuje ako pedagogická asistentka na základnej škole

s mesačným príjmom 830,- eur a zároveň uviedla skutočnosť, že maloletý od septembra nastupuje na
základnú školu, pričom už toho času mu zabezpečuje školské potreby. Otec maloletého dieťaťa svoj
nesúhlas s výškou výživného odôvodnil tým, že dobrovoľne opustil zamestnanie, kvôli nízkemu príjmu
a momentálne sa snaží rozbehnúť podnikateľskú činnosť, čo znamená, že aktuálne nemá žiaden príjem.
Napriek tomu, otec vo svojom vyjadrení uviedol, že na maloletého prispieva aj nad rámec výživného a to
napríklad kúpou oblečenia a potrebných liekov v prípade ochorenia. Taktiež vo svojej výpovedi podotkol,

že s jeho novou partnerkou čakajú dieťa, čím mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť.

30. Pri hodnotení výdavkov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné,
potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, prípadne potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých
výdavkov maloletého dieťaťa, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady,

ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byt
exaktne preukázané. Sú považované za nevyhnutné, bežné a preto spadajú medzi základné potreby.

31. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité zo strany súdu vyhodnotenie
zákonných kritérií a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň,

osobná starostlivosť o dieťa, vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov a
zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi musí súd vyhodnotiť jeho schopnosti,
možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá zamestnania
alebo majetkového prospechu, prípadne ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež
osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie

vyživovacejpovinnostiapremietnuťichdopomeru,vakombysarodičiamalipodieľaťaúhradevýdavkov
maloletého, ktorý je oprávnený. V súvislosti s uvedenými kritériami súd zastáva názor, že v danom
prípade plánované podnikanie zo strany povinného otca nesmie byť na úkor plnenia si vyživovacej
povinnosti voči maloletému, práve naopak povinný rodič má povinnosť si svoje pomery zabezpečiť tak,
aby dokázal plnohodnotne plniť svoje rodičovské povinnosti voči dieťaťu. Súd konštatuje, že výpoveď

otca zo zamestnania, kde mal stály a pravidelný mesačný prijem a následne jeho kroky podnikateľského
zámeru nemožno považovať za prekážku pri určení výživného.

32. Zo strany povinného otca vyplynula námietka týkajúca sa zmeny pomerov na strane dieťaťa
a na jeho strane, kde uviedol, že na strane maloletého dieťaťa a matky sa pomery nijako nezmenili,

nakoľko dieťa nemá žiadne nové aktivity, krúžky a pod. a matka naďalej pracuje v rovnakom zamestnaní
s rovnakým mesačným príjmom. Avšak zmenu pomerov otec maloletého preukázal na jeho strane, čo
odôvodnil opätovne tým, že je aktuálne bez príjmu a rozbieha vlastné podnikanie, čo potvrdil výpisom
z obchodného registra. Z predmetného výpisu je zrejmé, že spoločníkmi a konateľmi spoločnosti
s ručením obmedzením je otec dieťaťa a jeho aktuálna partnerka, s ktorou vložili vklad do podnikania

vo výške 2.500,- eur každý spoločník, napriek tomu, že otec maloletého dieťaťa na predmetnom
pojednávaní tvrdil, že žije z úspor a finančne mu musí vypomáhať jeho sestra. V danej súvislosti súd
konštatuje, že podnikateľské kroky otca sú rizikové pre zabezpečenie jeho vyživovacej povinností voči
maloletému dieťaťu a súd zdôrazňuje, že je povinnosťou každého rodiča usporiadať si svoje majetkové
a osobné pomery tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

33. Napriek tomu, že otec zastáva názor, že pomery sa zmenili len na jeho strane a nie na strane
maloletého a jeho matky, čo opätovne odôvodnil len jeho podnikateľským zámerom, súd zastáva názor,
že zmenou pomerov sa myslí predovšetkým rast a vývoj dieťaťa ako aj nástup do školského zariadenia
vyššieho stupňa, s čím sú spojené zvýšené výdavky a čo predstavuje zmenu pomerov na strane matky

maloletého dieťaťa.

34. Na základe uvedených skutočností a predovšetkým s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého
dieťaťa,akoajspoukazomnanázorkolíznehoopatrovníka,ktorýmaloletédieťazastupuje,súdrozhodoltak, že zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu na
maloletého sumou vo výške 200,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca
a to počnúc dňom 1. marca 2025 a zároveň zaviazal otca k uhradeniu nedoplatku na výživnom za

obdobie marec a apríl 2025 v úhrnnej sume 200,- eur tak ako to vyplýva z výroku III tohto rozhodnutia.
Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému súd vychádzal z majetkových a príjmových
pomerovobochrodičov,ktorévkonanízistil,berúdoúvahyskutočnosť,žepriurčenírozsahuvyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká
peňažnásumajepotrebnánaúhraduodôvodnenýchpotriebdieťaťa.Medziodôvodnenépotrebydieťaťa

sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napríklad stravovanie, ošatenie, hygiena,
školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku
starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú
napríklad kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty a to všetko primerane
veku. U detí útlejšieho veku sú to všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom

ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,
pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré
sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým

vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností a samostatne zárobkovo činnej osoby
tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami, primeranými vlastnostiam rodičov. Súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale
vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať

vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Preto súd určil výživné do budúcna vo vyššej sume,
ako žiadal otec, nakoľko má za to, že otec sa sám pripravil o stabilné zamestnanie a pravidelný
príjem , pričom táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu maloletému dieťaťu. Súd tiež poukazuje na
to, že v prípade, ak by pristúpil vzhľadom na vek maloletého (t. j. 6 rokov) k zohľadneniu hranice

percentuálneho podielu vyživovacej povinnosti otca voči synovi, ktorá je v rozpätí 20 % vychádzajúc
z príjmu otca cca 1 000,- eur (príjem, ktorý dosahoval v zamestnaní 816,- eur + trénerská činnosť
200,- eur a viac), tak výživné predstavuje okolo 200,- eur mesačne. Súd priznal výživné od podania
návrhu na súd, resp. od 01. marca 2025 tak, ako to požadovala matka a zároveň súd vypočítal otcovi
aj dlžné výživné za obdobie mesiacov marec – apríl 2025 v celkovej sume 200,- eur. Vychádzal pritom

zo zvýšenia posledného výživného v sume 100,- eur o 100,- eur. Vzhľadom na finančné možnosti
otca súd mal za to, že takto umožnené splácanie dlžného výživného formou splátok nijako neohrozí
zabezpečovanie základných potrieb otca, ktorý naviac má možnosť okrem základných potrieb uhrádzať
aj hypotéku vo výške 397,- eur mesačne.

35. Súd styky otca s maloletým dieťaťom neupravoval, ponechal ich neobmedzené s tým, že sa budú
realizovať na základe dohody rodičov, tak ako to prebiehalo doposiaľ. Súd má za to, že predmetným
rozhodnutím je akceptovaný hlavne záujem maloletého dieťaťa, čo je dlhodobo všeobecne príjimané
kritérium, vyplývajúce z celkového kontextu úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako aj z Dohovoru
o právach dieťaťa a zo Základných zásad obsiahnutých v Zákone o rodine – najmä článku 5 písm. h/,

podľa ktorého pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňujú okrem iného aj
podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi a inými blízkymi osobami.
Zároveňrozhodnutiesúduniejenemennéavprípadezmenypomerov,čiužnastraneoprávnenejosoby,
ako aj na strane povinnej osoby, sa novým návrhom možno domáhať zmeny súdneho rozhodnutia.

36. V ostatnej časti súd konanie zastavil.

37. Podľa ust. § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, ako je uvedené vo výroku
IV. tohto rozhodnutia, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach,
ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods.
1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a
uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom
konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).