Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by Mgr. Pavel Ištók

Legislation area – Správne právoDôchodky

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/117/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201665
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201665.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29.
augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia F. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.
09. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania sa zamieta.

II. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovanej - generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne F.
XXX XXX XXXX X zo dňa 02. 09. 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej Sociálnej poisťovni

na ďalšie konanie.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.04.2020 podľa ustanovení
§ 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon o sociálnom poistení alebo ZSP) a priznala žalobcovi invalidný dôchodok od 21.08.2019

v sume 432,40 Eur mesačne a podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 01.01.2020
zvýšila invalidný dôchodok na sumu 435,70 Eur., pretože podľa posudku posudkového lekára je žalobca
invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení lebo jeho miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je od 21.08.2019 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobu.

2. Proti tomuto rozhodnutiu prvého stupňa podal žalobca v máji 2020 odvolanie. Nesúhlasil s určenou
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a namietal, že ak posudkový lekár nemôže
prekročiť percentuálny rozsah pre ochorenie podľa prílohy č. 4 ZSP - kapitoly XV, oddielu E, položky 3c

(Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie
a často recidivujúcimi, dlho trvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a
dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu) potom je pre jeho postihnutie relevantnejšie
ochorenie podľa prílohy č. 4 ZSP - kapitoly XV, oddielu E, položky 5c, (Ostatné postihnutia chrbtice(vrodené alebo získané deformácie) s poruchou funkcie ťažkého stupňa (napr. stuhnutie viacerých
stavcov chrbtice, používanie trupovej ortézy, ktorá zahŕňa tri časti chrbtice, extrémne skoliózy s otočným
sklzom, spondylolistéza so sklzom o 2/3 tela stavca) vo výške 70%.

3. V podanom odvolaní namietal aj skutočnosť, že ochorenie ktoré závažne ovplyvňuje a obmedzuje
jeho život sa začal ako akútny stav 7 rokov dozadu, pričom 3 roky spätne sa ešte výraznejšie zhoršil.
Jeho invalidita nebola uznaná spätne, aj keď je jeho stav veľmi presne zdokumentovaný za celé obdobie
od roku 2014. Všetky MRI absolvoval od roku 2014 na rovnakom pracovisku. K odvolaniu priložil CD

Nosiče, z ktorých má byť zrejmé funkčné postihnutie roky spätne.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní podľa § 215
ods. 4 ZSP vydal podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. 660 329 6590 0 z 02. 09. 2020 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že podľa § 70 ods. 11, §
82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení žalobcovi od 8.8.2018 priznal invalidný dôchodok v sume

362,10 Eur mesačne. Podľa § 82 a § 283dx zákona o sociálnom poistení do 01.01.2019 zvýšil invalidný
dôchodok na sumu 371,60 Eur mesačne. Podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom
poistení zvýšil invalidný dôchodok od 29.10.2019 na 519,60 Eur mesačne a podľa § 82 a § 293dx zákona
o sociálnom poistení od 01.01.2020 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 534,70 Eur.

5. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 18.06.2020. Ten pri podaní posudku vychádzal
z anamnestických údajov, a určil celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
k 8.8.2018 – 45% podľa Kapitoly G. - H. B. I. B. I., oddielu E – DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA
DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA, položky 3, písm. b) Degeneratívne zmeny na chrbtici a

medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového
dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm
sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v
postihnutom úseku

6. Ku dňu 29.10.2019 skonštatoval zhoršenie zdravotného stavu a určil mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť - 60 % - podľa prílohy č. 4 ZSP - kapitoly XV, J. K., B. XX (L. zmeny
na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi,
dlho trvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s
výraznou poruchou svalového korzetu).

7. Posudkový lekár v posudku z 18.06. 2020 uviedol, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
žalobca namietal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a aj dátum vzniku invalidity.
Vychádzal z anamnestických údajov pre chronické bolesti chrbtice, trvajúce približne od roku 2003,
je v liečebnej starostlivosti neurológa, ortopéda a fyziatricko-rehabilitačného lekára od novembra 2013,

zozačiatku pre recidivujúce lumbalgie na podklade funkčných a štrukturálnych (osteochondrotických)
zmien, pre ktoré absolvoval odporúčanú liečbu s dlhodobou pracovnou neschopnosťou, s čiastočným
efektom. Od aprila 2014 zintenzívnenie bolestí s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny, zrealizované
vyšetrenie driekovej chrbtice magnetickou rezonanciou s nálezom multietážového vyklenutia diskov L3-
S1, s najvýraznejším v segmente L5/S1. Dňa 8. augusta 2018 stav hodnotený ako lumboischialgický

syndróm s iritáciou jedného nervu L5 vľavo. Degenerativne ochorenie chrbtice a medzistavcových
platničiek driekovej chrbtice, s nervovou iritáciou (dráždením nervu), obmedzenou hybnosťou driekovej
chrbtice, s miernym funkčným postihnutím je rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorému zodpovedá
35% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od kontrolného neurologického vyšetrenia.
V septembri 2019 hospitalizovaný na fyziatricko-rehabilitačnom oddelení za účelom komplexnej liečby,

infúznej analgetickej a rehabilitačnej. s nedostatočným efektom, pri prepustení ostáva chronický
motorický deficit na ľavej dolnej končatine v zmysle obmedzenej extenzie palca a plantárnej flexie
nohy, suponovaná lézia nervov na ľavej dolnej končatine. Postupne sa pridružil cervikokraniálny
syndróm, na podklade degenerativnych zmien podľa k odvolaniu doloženého nálezu z vyšetrenia
magnetickou rezonanciou krčnej chrbtice v apríli 2020, ktorý preukazuje multietážové diskopatie.

V októbri 2019 doplnené elektromyografické vyšetrenie s patologickým neurogramom peroneálneho
a tibiálneho nervu vľavo, potvrdzujúceho léziu nervového koreňa L5,S1 vľavo. Od mája 2014
liečený psychiatrom pre depresívnu poruchu, zhoršenú pri somatických ťažkostiach, zahájená
antidepresívna liečba, diagnosticky stav uzavretý ako epizóda stredne ťažkej depresie, do januára 2015v pravidelných intervaloch, podľa ostatného kontrolného vyšetrenia z októbra 2019 je diagnostikovana
recidivujúca depresívna porucha so stredne ťažkými epizódami. Na základe všetkých lekárskych
správ založených v posudkovej spisovej dokumentácii, včítane doloženého lekárskeho nálezu z apríla

2020, bol prehodnotený dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a dátum vzniku invalidity. Psychiatrická porucha odôvodňuje zvýšenie rozhodujúceho
zdravotného postihnutia s 35% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%,
spolu 45% s dátumom vzniku invalidity od 8. augusta 2018. Pre zhoršenie zdravotného stavu,
degenerativne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s trvalým ťažkým postihnutím funkcie

chrbtice, zmenená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho zdravotného
postihnutia z 35% na 50%, od potvrdenia suponovanej lézie (poškodenia) nervov elektromyograficky
dňa 29.10.2019, zvýšená za recidivujúcu depresívnu poruchu o 10%, spolu 60%.

8. Žalovaná skonštatovala že žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok k 8.8.2018 vo výške 362,10
eur mesačne s tým že počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím

sa vypočítal z 8584 dní. Sumu invalidného dôchodku 358 eur určila ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu 1,6296 – obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaním obdobím – 40,885 a
aktuálnej dôchodkovej hodnoty – 11,9379 a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť (45%). Suma 358 Eur bola zvýšená k 08.08.2018 o 4,10 Eur (percento medziročného rastu
spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov , najmenej 4,10 Eur) mesačne. K 1.1.2019 bola potom

suma invalidného dôchodku zvýšená o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien t.j. o 09,50
eur mesačne na 371,60 Eur. Invalidný dôchodok k 21.10.2019 vo výške 519,20 eur mesačne s tým že
počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím sa vypočítal z 14 923 dní.
Sumu invalidného dôchodku 506,40 eur určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,6296
– obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaním obdobím – 40,880 a aktuálnej dôchodkovej

hodnoty – 12,6657 a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (60%). Suma
506,40 Eur bola zvýšená k 29.10.2019 o 13,20 Eur mesačne.
9. K 1.1.2020 bola potom suma invalidného dôchodku zvýšená o percento medziročného rastu
spotrebiteľských cien t.j. o 15,10 eur mesačne na 534,70 Eur.

II. Žaloba a vyjadrenie žalovanej, replika, duplika, ďalšie vyjadrenia účastníkov

10. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovanej včas správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie, a uložiť žalovanej povinnosť zohľadniť jeho

pripomienky uvedené v odvolaní, tak že mu prizná celkovú mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť
na úrovni 72% a pri výpočte hodnoty invalidného dôchodku nebude opakovane znižovať jeho výšku
spôsobom používaným pre výpočet starobného dôchodku.

11. Žalobca predovšetkým uviedol, že v podanom odvolaní namietal nedostatočné ohodnotenie

zdravotného postihnutia, nedostatočné spätné uznanie zdravotného postihnutia ako aj nesprávny
výpočet dôchodkového poistenia, žalovaná na jeho námietky nereflektovala a podstatné body
odvolania ignorovala. Bolo mu priznané čiastočné navýšenie ohodnotenia postihnutia a inak kopírovala
prvostupňové rozhodnutie.

12. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovanou ako aj neobjektívnosť posúdenia
jeho zdravotného stavu. Poukázal na doložené MRI vyšetrenia v dátovej forme z ktorých vyplýva, že
poškodenie chrbtice mal už v roku 2014 v prakticky rovnakom rozsahu ako na posledných snímkach.

13. Rozhodnutie žalovanej porušuje jeho práva garantované Dohovorom OSN o právach osôb so

zdravotným postihnutím a je v rozpore aj s antidiskriminačným zákonom, na čo upozornil v odvolaní,
od žalovanej odpoveď nedostal.

14. Žalobca poukázal na chyby vo výpočte priemerného mzdového bodu, ktorý má mať hodnotu 1.9844
pre rok 2017 a 45 % vypočítaného invalidného dôchodku nie je 358 Eur ale 436 Eur, pre rok 2019 60%

vypočítaného invalidného dôchodku nie je 506,40 Eur ale 616 Eur.15. Posudkoví lekári pri posudzovaní jeho zostávajúceho pracovného potenciálu nezohľadnili
v dostatočnej miere odborné nálezy vyšetrení a ostatné uvedené skutočnosti. Ani na polovičný úväzok
už nevládze, nechce aby ho ochorenie úplne znehybnilo, musí dookola riešiť rehabilitačné cvičenia

16. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Poukázala na povinnosť posudkových lekárov objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach
posúdiť zdravotný stav žalobcu. Subjektívne presvedčenie žalobcu o vyššej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce. Priemerný osobný mzdový bod použitý na určenie

sumy invalidného dôchodku žalobcu bol vypočítaný z osobných mzdových bodov dosiahnutých
v rozhodujúcom období rokov 1984 až 2017. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé
kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 42,5248. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov
dôchodkového poistenia v rozhodnom období – priemerný osobný mzdový bod je 1,8082 a hodnote
priemerného osobného mzdového bodu po úprave je 1,6296. Žalobca bol posúdený objektívne
a nestranne. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal že v jeho prípade došlo zo strany žalovanej

k diskriminácii. Obdobie počas ktorého bol žalobca študentom denného štúdia na vysokej škole bolo
započítané. Suma invalidného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového
bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty
a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

17. Žalobca v replike uviedol, že výpočty žalovanej sú chybné, čo vyplýva aj z jeho kontrolného
výpočtu. Odborný posudok posudkových lekárov je bez pochybností subjektívny. Objektívny je však
fakt, že jeho zdravotné postihnutie zapríčinilo 100% mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť za
posledných 10 rokov a neumožnilo mu nájsť si a udržať prácu. Za nespravodlivé považuje progresívne

zdanenie pre vyššie vypočítané dôchodky a dotáciu pre podpriemerné. Aplikáciu § 63 ods. 2,3 a 4 ZSP
považujezadiskriminačnú.napadnutérozhodnutieajnapriekrozsiahlostiniejedostatočnezrozumiteľné
a určité. Z rozhodnutia žalovanej ani odborného lekárskeho posudku nevyplýva dodržanie posúdenia
porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivý zdravotným
stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

18. Žalovaná duplikou na vyjadrenie žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nereagovala.

19. Podaniami z 18.07.2025 a 12.09.2025 označenými ako doplnenie žaloby žalobca namietal,
že žalovaná nezahrnula pri určení osobného mzdového bodu všetky jeho príjmy, nesprávne

vypočítala priemerný osobný mzdový bod, nesprávne aplikovala ZSP na čiastočný invalidný dôchodok
a subjektívne posúdila jeho zdravotný stav v súvislosti s invaliditou. Žalobca súčasne navrhol aby súd
podal návrh na preskúmanie zákonnosti ustanovení zákona o sociálnom poistení Ústavnému súdu SR.

III. Relevantná právna úprava

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

23. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.24. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

25. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP; Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

27. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

28. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo

doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

29. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

30. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

31. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie

ako jeden rok.

32. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

33. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

34. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4.

35. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

36. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.

37. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom

viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

38. Podľa § 209 ods. 1 až 4 ZSP (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnejpoisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a

poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom
rozsahu.(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí
ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu
lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti

boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala

39. Podľa § 217 ZSP; (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie
vydala, môže o odvolaní sama rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie

netýka iného účastníka konania ako účastníka konania, ktorý sa odvolal, alebo ak s tým ostatní
účastníci konania súhlasia. (2) Ak o odvolaní nerozhodne organizačná zložka Sociálnej poisťovne,
ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so
spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo.

40. Podľa § 218 ZSP; (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to
nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody,
odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3)
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktor rozhodnutie
vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo

hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho
orgánu (4) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

41. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru
poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, Kapitoly G.

- H. B. a pohybového aparátu, oddielu E – DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A
SPONDYLOPATIA, položky 3, písm. b) Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách
s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm
cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia
blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku je miera poklesu

schopnosti zárobkovej činnosti stanovená v rozmedzí od 20 % do 35 %. (ďalej aj len položka 3b)

42. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu
zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, Kapitoly G. - H. B. I. B. I.,
oddielu E – DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA, položky 3, písm. c)

Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie
a často recidivujúcimi, dlho trvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky
a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu je miera poklesu schopnosti zárobkovej
činnosti stanovená v rozmedzí od 40 % do 50 %.(ďalej aj len položka 3c)

43. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu
zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, Kapitoly G. - H. B. I. B.
I., oddielu E – DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA, položky 5, písm.
c) Ostatné postihnutia chrbtice (vrodené alebo získané deformácie) s poruchou funkcie ťažkého stupňa
(napr. stuhnutie viacerých stavcov chrbtice, používanie trupovej ortézy, ktorá zahŕňa tri časti chrbtice,

extrémne skoliózy s otočným sklzom, spondylolistéza so sklzom o 2/3 tela stavca) je miera poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti stanovená v rozmedzí od 60 % do 70 %.(ďalej aj len položka 5c)

44. Príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pre choroby svalov podporného a pohybového aparátu
za všeobecné posudkové hľadisko stanovuje, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa

určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný
kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba
porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné
röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti,rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť
s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu
chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácii (napr. pri hormonálnych poruchách,

gastrointestinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti
zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej
poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí
podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie
sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavo príčinou poklesu schopnosti zárobkovej

činnosti.

IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

45. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o

zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov
prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na
Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená

náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny
obsadenia súdu sudcami bola dňa 26.11. 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského
oddelenia 20Sa.
46. Nakoľko aj v konaní pred správnym súdom sa pri aplikácii § 25 SSP použije § 162 ods. 3 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm.

b) SSP súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej, zamietol správny súd návrhu žalobcu na
prerušenie konania v bode I. výroku tohto rozsudku
47. Podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípad
podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa

osobitného predpisu
48. Vo vzťahu k návrhu žalobcu aby súdu podal návrh preskúmanie zákonnosti ustanovení zákona
o sociálnom poistení Ústavnému súdu SR, ktorý súd podľa obsahu vyhodnotil ako návrh na prerušenie
konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP správny súd uvádza, že z Ústavy SR vyplýva subjektívne
právo účastníka konania na rozhodnutie, ktoré je v súlade s ústavou, resp. a rozhodnutie vychádzajúce

z ústavne súladnej normy na súdnu ochranu jeho základných práv a slobôd, nie však automatické
subjektívne právo na podanie návrhu na ústavnom súde. Rozhodnutie o prerušení konania v zmysle
vyššieuvedenéhoustanoveniazákonatakzávisíodposúdeniasprávnehosúduosúlade,resp.nesúlade
všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná.

49. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že zásada rovnosti vyjadrená v čl. 12 ods. 1 Ústavy SR
sa správnom konaní transformuje do zásady rovnosti účastníkov konania . Rovnosť pred správnym
orgánom je teda len výrazom rovnosti strán pred zákonom. Z toho vyplýva, že rovnosť pred zákonom
a rovnosť pred správnym orgánom je obsahom toho istého pojmu a znamená rovnaké postavenie
procesných strán pri aplikácii hmotných i procesných predpisov ktorýmkoľvek správnym orgánom voči

ktorémukoľvek účastníkovi konania. Zásada rovnosti strán sa tak prejavuje vytváraním rovnakých
procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach
ktorých správny orgán rozhoduje. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaná ani
prvostupňový orgán neporušili zásadu rovnosti vo vzťahu k žalobkyni .
50. Ústavný súd Slovenskej republiky sa otázkou rovnosti v právach zaoberal už v celom rade

svojich predchádzajúcich rozhodnutí (m. m. PL. ÚS 3/04, PL. ÚS 1/2012). Stotožnil sa v nich s
chápaním rovnosti, ako ju vyjadril Ústavný súd ČSFR vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 22/92 zo dňa
08.10.1992 (publikovanom pod č. 11 Zbierky uznesení a nálezov Ústavného súdu ČSFR): Ústavný
súd ČSFR v ňom poňal rovnosť ako kategóriu relatívnu, ktorá vyžaduje odstránenie neodôvodnených
rozdielov. Zásadu rovnosti v právach je potrebné chápať tak, že právne rozlišovanie v prístupe k

určitým právam nesmie byť prejavom ľubovôle; nevyplýva z nej však záver, že by každému muselo
byť priznané akékoľvek právo. Princíp rovnosti preto treba interpretovať z dvojakého pohľadu. Prvý je
daný požiadavkou vylúčenia ľubovôle v postupe zákonodarcu pri odlišovaní skupín subjektov, a nie
práv, druhý potom požiadavkou ústavnoprávnej akceptovateľnosti hľadísk odlišovania, t.j. neprípustnostidotknutia niektorého zo základných práv a slobôd odlišovaním subjektov a práv zo strany zákonodarcu.
Z pohľadu rovnosti síce nevyplýva požiadavka všeobecnej rovnosti každého s každým, vyplýva z nej
však požiadavka, aby právo bezdôvodne nezvýhodňovalo ani neznevýhodňovalo jedných pred druhými.

Ústavný poriadok teda pripúšťa aj zákonom založenú nerovnosť, pokiaľ sú na to ústavne akceptovateľné
dôvody. Všeobecným pravidlom o rovnosti je ustanovenie článku 12 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého
základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie,
rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod,
príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z

týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
51. Zákaz diskriminácie má v sebe už z povahy veci zakomponovaný určitý aspekt porovnávania a v
najvšeobecnejšejrovinehomožnovymedziťakozákazneospravedlniteľnéhorozličnéhozaobchádzania
na základe určitého kritéria, ktoré nesmie byť na ujmu. Ak by absentoval diskriminačný dôvod, nemožno
hovoriť o porušení zákazu diskriminácie. Správny súd dospel k záveru, že v tomto prípade právna
úprava regulujúca podmienky priznávania invalidných dôchodkov svojou podstatou nesmeruje proti

určitej vymedzenej skupine, ale jej účinky sa dotýkajú homogénnej skupiny osôb – ktorým možno priznať
a zvýšiť invalidný dôchodok len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dotknuté ustanovenia
vo svojej podstate platia pre každého a bez rozdielu. Navyše z administratívneho spisu nevyplýva,
že by žalovaná a prvostupňový orgán rozhodujúc o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku
rozhodovali vo veci žalobcu vzhľadom na jeho pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, náboženstvo, politické

alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok,
rod alebo iné postavenie odlišne, ako rozhodoval o úpravách iných účastníkov konania v rovnakom
alebo obdobnom postavení.
52. Správny súd pri svojom rozhodovaní v danej veci dospel k záveru, že všeobecne záväzné právne
predpisy, aplikované v danej veci na rozhodnutie, ktorým bolo zrušené napadnuté rozhodnutie žalovanej

nie sú rozpore s ústavou, zákonmi, alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná(a to v rozsahu , ktorý bol podstatný pre posúdenie danej veci), a preto aj vzhľadom na výsledok
súdneho preskúmavacieho konania (zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej a vrátenie veci na
ďalšie konanie)návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
53.Správnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapriebehadministratívnehokonania,ktorý

predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§
134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], po prejednaní veci na pojednávaní dňa 18.07.2025
a 12.09.2025 za prítomnosti žalobcu a žalovanej a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
54. Správny súd posúdil obsah žaloby a následných vyjadrení neformálne a z ich obsahu zistil,

že žalobca požaduje zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť,
nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k posúdeniu jeho zdravotného stavu. Žalobca taktiež
namietal, že žalovaná nezahrnula pri určení osobného mzdového bodu všetky jeho príjmy, nesprávne
vypočítala priemerný osobný mzdový bod, nesprávne aplikovala ZSP na čiastočný invalidný dôchodok.
55. Hodnotenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je
podľa zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená
posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho
poistenia ústredia (153 ods. 3 a 5 ZSP).
56. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok

stanovených zákonom (§ 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.). Jednou z týchto podmienok je, aby sa
poistenec (fyzická osoba) stal invalidným, pričom poistenec je podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je
uvedená v prílohe číslo 4 k zák. č. 461/2003 Z. z.

57. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená
prvostupňovým orgánom vo výške 50% na základe odborného posudku z 20.02.2020 s dátumom
vzniku invalidity od 21.08.2019 (podľa položky 3c), po posúdení zdravotného stavu žalobcom v
odvolacom konaní na základe Odbornom lekárskeho posudku zo dňa 18.061.2020 (ktorý tvoril podklad
napadnutého rozhodnutia žalovaného) však došlo k zmene v určení dňa invalidity na 08.08.2018 – podľa

položky 3b ( 45%) a k zhoršeniu zdravotného stavu podľa položky 3C (celkovo 60%) od 29.10.2019.
58. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či v prípade
žalobcu ide o invalidnú osobu alebo nie, ani nevyslovujú odborný záver ohľadne medicínskych otázok.
Posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidnýdôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných
lekárskych vyšetrení (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Správny súd
v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR posudzoval závery uvedené v

odbornom lekárskom posudku zo dňa 18.06.2020, keďže na jeho podklade žalovaná pristúpila k zmene
prvostupňového rozhodnutia , k zmene dátumu vzniku invalidity ako aj k zaradeniu postihnutia pod
položku 3c až od 29.10.2019, aj keď podľa prvostupňového rozhodnutia invalidita vznikla k 21.08.2019
a žalobcovo postihnutie bolo zaradené pod položku 3c
59.Žalobcavyslovilnesúhlassposúdenímjehozdravotnéhostavuasurčenímmierypoklesuschopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť, pričom výslovne sa domáhal zaradenia postihnutia pod položku 5c a
súčasne namietal, že postihnutie mal v podstate v nezmenenom rozsahu už od roku 2014.
60. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že nie je v jeho právomoci určovať zaradenie
postihnutia pod konkrétnu položku prílohy č. 4, výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v takomto prípade by nahrádzal
činnosť orgánu verejnej správy. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že podľa § 135 ods. 1 SSP (v znení

účinnom k 30.06.2023 s poukazom na § 493e SSP) je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav
v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného.
61. Správny súd uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného je, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo riadne odôvodnené tak, aby z rozhodnutia
bolo zrejmé, aké skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy,

z ktorých dôkazov boli podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne
posúdené. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánu verejnej správy
je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach
aj širšie posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti

s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi
a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
aj procesnou právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydá na základe
zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba či takéto rozhodnutie nevybočilo
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej

správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol
v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto v správnom súdnictve správny
súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho

súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť
orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť,
či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Vzhľadom na
uvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti, resp. problematiky vyplývajúcej
z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové aj právne

posúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy, správny súd nebol oprávnený v preskúmavanom
prípade prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné
postihnutie, resp. posudzovať jej zdravotný stav, od ktorého sa odvíja aj určenie percentuálnej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery
žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým

zisteniam, podkladom rozhodnutia a platnej právnej úprave, a tiež či sú náležite odôvodnené. Po
vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného tieto požiadavky stanovené zákonom nespĺňa.
62. Z ust. § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo

spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení
rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol
orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnú
zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne

zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito
podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladnevšetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka
konania (§ 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). Z ust. § 218 ods. 1 citovaného zákona vyplýva
pre odvolací orgán (žalovaného) povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu

verejnej správy) v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené
nedostatky odstrániť.
63. Žalovaná sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami neriadila Správny súd v tejto súvislosti
považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia (okrem § 209 zák.
č. 461/2003 Z. z.) vyplýva aj z článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo
na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1
Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s
predmetomkonania.PodľakonštantnejjudikatúryESĽP(napríkladGarciaRuizvs.Španielsko,rozsudok

z 21.01.1999 a iné) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka
musí orgán verejnej správy primerane reagovať, to znamená vo svojom odôvodnení musí presvedčivým
spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho
pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať
minimálnym spôsobom tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou

sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberá vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v
nálezoch sp. zn. I.ÚS 243/07, I.ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010), v ktorých Ústavný súd SR o. i. konštatoval,
že „...jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu
pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v
súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a

úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť
súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane
toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú

vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry
vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „...
odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú
argumentáciuosplneníformálnejamateriálnejpodmienkyvdostatočnomrozsahu,tzn.,žepriemernému
adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností

(dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem
aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k
myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.“ Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy
nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému

úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú
skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy,
ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť
tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej
správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a

z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových
a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k
hmotnoprávneho nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne aby sa
zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za
to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

64. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené citácie príslušných ustanovení hmotnoprávneho
predpisu (v tomto prípade zák. č. 461/2003 Z. z.) a odkaz na Odborné lekárske posudky , resp.
prevzatie celého textu záverov týchto posudkov aj (len) všeobecný poukaz na lekárske nálezy, ktoré
boli zohľadnené posudkovým lekárom pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu na účely invalidity
(pričom Odborný lekársky posudok posudkového lekára z 18.06.2020 je síce podkladom pre vydanie

napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale jedná sa len o jeden z dôkazov, ktorý musí orgán verejnej
správy vyhodnotiť a to v kontexte s ostatnými žalobcom predloženými dôkazmi v administratívnom
konaní), bez uvedenia skutočností, ktorými sa žalovaný orgán verejnej správy riadil pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez uvedenia, ako sa žalovaný vysporiadal s podstatnýminámietkami účastníka konania (žalobcu), ktoré uviedol v opravnom prostriedku proti prvostupňovému
rozhodnutiu orgánu verejnej správy, nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia.
Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov,

Najvyššieho súdu SR aj Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo
veciach sociálnych) musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť
s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah posudkov (v tomto prípade na obsah Odborného
lekárskeho posudku z 18.06.2020), ktoré sú iba podkladom rozhodnutia.
65. V preskúmavanom prípade správny súd súčasne konštatuje, že žalovaný pri posudzovaní

zdravotného stavu žalobcu nezohľadnil všetky lekárske správy. Súčasťou administratívneho spisu je
aj Lekársky nález z 01.08.2008, ktorý sa v diagnostickom závere zhoduje s diagnostickými závermi
Lekárskeho nálezu z 08.08.2018. Deň vzniku invalidity bol bez povšimnutia nálezu z 01.08.2018 určený
bez bližšieho zdôvodnenia, len s poukazom na nález z 08.08.2018. Totožnosť diagnostického záveru
v náleze z 01.08.2018 s nálezom s 08.08.2018 nemôže ostať vo vzťahu k určeniu dňa vzniku invalidity
bez vysvetlenia.

66. V prejednávanej nej veci sa stal už v priebehu konania sporným nielen dátum vzniku invalidity,
keď prvostupňový orgán žalobcovi priznal invalidný dôchodok odo dňa 21.08.2019, pričom žalobca
v odvolaní namietal, že jeho zdravotné problémy trvajú už 7 rokov, s tým že jeho nálezy pred augustom
2019 boli posúdené ako mierne pričom už v júli 2018 sa nevedel poriadne ani pohnúť a jeho stav
je podrobne zdokumentovaný už od roku 2014. Posudkový lekár pobočky pritom v prvom odbornom

lekárskom posudku zo dňa 20.02.2020 považoval za rozhodujúce obdobie, v ktorom došlo k zmene
zdravotného stavu žalobcu, 21.08.2019. V rámci opätovného posudzovania zdravotného stavu žalobcu
posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ústredia došlo k zmene v dátume určenia invalidity, keď tento
bol určený na deň 08.08.2018(45%) – položka 3b a od 29.10.2019 k zhoršeniu stavu a prekvalifikácia
postihnutia na položku 3c – celkovo 60%. Bez toho aby sa akýmkoľvek spôsobom vyporiadal so závermi

odborného lekárskeho posudku zo dňa 20.02.2020, ohľadne vzniku invalidity a zaradenia postihnutia
pod položku 3c už od 21.08.2019.
67. Dátum invalidity, ktorý bol oproti prvému určenému dátumu stanovený odlišne bol síce určený
v prospech žalobcu, z obsahu posudku však je možné zistiť len skutočnosť, že k uvedenému dátumu
bol žalobcov stav toho dňa hodnotený ako lumobischiialgický syndróm s iritáciou jedného nervu

L5 vľavo, čo sa pravdepodobne opieralo o závery neurologického vyšetrenia zo dňa 08.08.2018.
Z obsahu administratívneho spisu však vyplýva, že žalobca absolvoval neurologické vyšetrenie
vpodstateztotožnýmdiagnostickýmzáveromaj01.08.2018.(prečoneboldátumvznikuinvalidityurčený
k uvedenému dňu, ako aj samotné závery uvedeného vyšetrenia z 01.08.2018 ostalo v posudku ako aj
v napadnutom rozhodnutí nepovšimnuté) Odborný lekársky posudok zo dňa

18.06.2020, na základe ktorého bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu, preto správny súd považuje za
nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený.
68. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie nezotrval
na závere, ktorý prijal posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočky odbornom lekárskom posudku zo
dňa 20.02.2020, a to že invalidita vznikla 21.08.2019. Nielenže skonštatoval vznik invalidity a existenciu

postihnutiapodľapoložky3bk08.08.2018alesúčasnek29.10.2019 konštatovalzhoršeniezdravotného
stavu s priradením položky 3c postihnutiu (ktorá položka pritom bola v prvostupňovom rozhodnutí
priradená už do 21.08.2019) Žalobca však v podanom odvolaní namietal, nielen to že dátum vzniku
invalidity nebol určený spätne , že jeho problémy trvajú už 7 rokov spätne, taktiež namietal že mu má byť
určené ochorenie podľa položky 5C. Na ním vznesené námietky nedostal ani len stručné odpovede a

to ani v obsahu odborného lekárskeho posudku a ani v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
žalovanej.
69. Pričom súd považuje za potrebné podotknúť, že žalobca sa nedomáhal zaradenia svojho
zdravotného postihnutia pod položku s jeho postihnutím nesúvisiacu, ale podľa názoru súdu (bez toho
aby akýmkoľvek spôsobom prejudikoval posúdenie samotným posudkovým lekárom) položku, ktorá

z logiky veci práve s položkami pod ktoré boli žalobcove postihnutia zaradené súvisí. Ak zdravotné
postihnutie žalobcu zaradenie pod položku 5c neumožňuje, v prípade že to namieta, musí dostať od
žalovanej (a tým pádom aj od posudkového lekára) presnú, jasnú a stručnú odpoveď prečo tomu
tak je. Ide o otázku medicínskeho charakteru, na ktorú sú povolaní posudkoví lekári žalovanej, ak
takúto odpoveď nedajú, nemôže takúto odpoveď poskytnúť ani samotná žalovaná v odôvodnení svojho

rozhodnutia, čo činí jej rozhodnutie nepreskúmateľným.
70. Z odborného lekárskeho posudku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda vôbec nie je zrejmé,
prečo nemohla obstáť argumentácia žalobcu, o jeho zaradení do položky 5C ( ostatné postihnutia
chrbtice, ťažkého stupňa)71. Za hlavný dôvod nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia preto správny súd považoval to, že
rozhodnutie žalovanej a ani odborný lekársky posudok zo dňa 18.06.2020, z ktorého Sociálna poisťovňa
pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzala, neposkytli žiadnu odpoveď na otázku nastolenú

žalobcom v odvolaní, že mal byť zaradený podľa položky 5c. Rovnako aj záver o tom, že k rozhodujúcej
zmene v zdravotnom stave žalobcu s dopadom
na jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť došlo 08.08.2018 považuje správny súd za
nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k námietkam ktoré žalobca predniesol v odvolaní, konkrétne keď
poukazoval na zmeny v jeho zdravotnom stave a vyšetrenia MRI. Taktiež nie je vôbec vysvetlené

prečo považoval za dátum vzniku invalidity práve 08.08.2018 na základe nálezu z 08.08.2018 a nie
01.08.2018 (prakticky totožný nález z 01.08.2018) prípadne aj skorší. Vôbec nie je zrejmé ako sa
žalovaná vyporiadala s MRI nálezmi predloženými žalobcom a predovšetkým s jeho tvrdením že
výsledky týchto MRI vyšetrení z roku 2014 sú v podstate totožné so súčasnými snímkami.
72. V ďalšom konaní bude úlohou Sociálnej poisťovne opätovne vyhodnotiť zdravotný stav žalobcu a
vysporiadať sa aj s tými námietkami, ktoré žalobca predniesol voči vyhodnoteniu zdravotného stavu

posudkovým lekárom. Za účelom efektívneho a hospodárneho postupu v konaní sa správnemu súdu
javí žiadúce, aby posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu
v kontexte odvolacích námietok a námietok uvedených vo vzťahu k vyhodnoteniu zdravotného stavu
v správnej žalobe pričom bez pochybností vyjadrí svoje názor na zaradenie žalobcu pod konkrétnu
položkuavprípadenezaradeniažalobcupodpoložku5c,stručne,jasneapreskúmateľneuvediedôvody

prečo zdravotné postihnutie žalobcu pod uvedenú položku nespadá. Rovnako aj s uvedením vlastných
záverovvyhodnotenívšetkyžalobcompredloženésnímkyMRI,vrátanelekárskehonálezuz01.08.2018.
73. Konkrétny dátum vzniku invalidity a následné aj dátum zmeny zdravotného stavu odôvodní tak,
aby bolo zrejmé na základe akých skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu a jednotlivých
lekárskych nálezov k nemu dospel a prečo. Nakoľko prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z odborného

posudku ktorý určoval iný deň vzniku invalidity a zaraďoval postihnutie žalobcu pod k 29.10.2019 pod inú
položku, zmeny v záveroch oproti prvostupňovému rozhodnutiu vysvetlí tak, aby žalobca dostal jasné
odpoveď na relevantné námietky ním vznesené v podanom odvolaní.
74. V kontexte riadneho odôvodnenia dátumu vzniku invalidity a následného momentu od ktorého
dochádza k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť správny súd poukazuje na

obsahodbornéholekárskehoposudkuzo18.06.2020vktoromposudkovýlekárodôvodnilvznikinvalidity
8.8.2018 tým, že žalobcov stav bol hodnotený ako „lubmoischialgický syndróm s iritáciou jedného nervu
L5 vľavo pričom zhoršenie zdravotného stavu žalobcu k 29.10.2019 odôvodnil potvrdením suponovanej
lézie (poškodením) nervov elektromyograficky. Vôbec sa však nezaoberal argumentáciou žalobcu že
z dát a vyšetrení na CD nosičoch vyplýva, že rovnaké funkčné postihnutie už roky dozadu (cca

2014).Argumentáciuposudkovéholekáraažalovanej,knámietkamžalobcuvznesenýmvodvolanívšak
správny súd nemôže nahrádzať, prípadne nachádzať v obsahu administratívneho spisu odpovede na
žalobcom vznesené odvolacie námietky.
75. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že kvalitatívnymi vlastnosťami posudkov posudkových
lekárov sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„Najvyšší súd SR“) ako aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom správny súd v rámci
prejednávanej veci vychádzal aj z tejto ustálenej súdnej praxe. K posúdeniu miery schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť Najvyšší súd SR uviedol: „Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár (alebo znalec) v konaní

o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí v posudku o zdravotnom
postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodniť svoj záver o
konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti. Skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie
nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia nie je dostatočným podkladom
pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 7. júna 2006 sp. zn. 4So/83/2006,
publikovaný pod R 50/2007).V ďalšom rozsudku z 11. mája 2006, sp. zn. 4So/86/2005 (publikovanom
pod R 51/2007) Najvyšší súd SR judikoval, že „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa §
71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov treba posudzovať podľa
všetkýchhľadísk,ktorésúvňomuvedené.Zisteniaazávery,týkajúcesaporovnaniatelesnej,duševneja

zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby musia byť v posudku
uvedené.“ Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku z 12. januára 2023 sp. zn.
6Ssk/29/2021 vo vzťahu k nárokom kladeným na posudok o invalidite uviedol, že „závery posudkového
lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jehoodôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých
pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým
dôkazom,naktorýjesúd(vzhľadomnaabsenciuodbornej-medicínskejerudovanosti)odkázaný,apreto

je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa
len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú
vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje
posudkové závery náležite odôvodní.“
76. Okrem už vytýkaných nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje

že v odbornom lekárskom posudku z 18.06.2020 absentuje posúdenie podľa všetkých relevantných
hľadísk podľa § 71 ods. 3 a ods. 4 ZSP, ako aj podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného
v Prílohe 4, Kapitoly XV, ako aj absentujú zistenia a závery, týkajúce sa porovnania telesnej, duševnej
a zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby, ktoré musia byť
v posudku uvedené. Za daného stavu je potrebné konštatovať, že posudok posudkového lekára zo
dňa 18.06.2018 nie je náležite odôvodnený. Následne, ak na podklade takéhoto rozhodnutia bolo

napadnutým rozhodnutím žalovanej rozhodnuté o odvolaní žalobcu , nie je možné takéto rozhodnutie
považovať ani za vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci.
77. K námietkam žalobcu týkajúcim sa skutočnosti, že žalovaná pri rozhodovaní nezohľadnila pri určení
osobného mzdového bodu všetky jeho príjmy, súd uvádza, že žalovaná vychádzala z osobného listu
dôchodkového poistenia ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplývajú údaje o

osobnom vymeriavacom základe žalobcu za rozhodujúce obdobia, v prípade ak sa domnieva že tento
obsahuje údaje v rozpore so skutočným stavom aby tieto skutočnosti v konaní pred žalovanou namietal,
a svoje tvrdenia podložil relevantnými dôkazmi.
78. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či v prípade
žalobcu ide o invalidnú osobu alebo nie, ani nevyslovujú odborný záver ohľadne medicínskych otázok,

nemôžu žalovanú zaviazať na priznanie konkrétnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť tak ako
to žiadal žalobca, ako už súd uviedol, posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad
rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či závery nie
sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení.
79. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. d)

SSP pretože je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie
v naznačenom smere. Vzhľadom na kompetencie žalovanej pri náprave pochybení prvostupňového
správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj
prvostupňové rozhodnutie.
80. V ďalšom konaní bude potrebné opätovne posúdiť zdravotný stav žalobcu na podklade všetkých

dostupných lekárskych správ ktoré tvoria obsah administratívneho spisu , resp. aj neskorších lekárskych
správ (ak také žalobca poskytne), pokiaľ sa bude dať z nich vyhodnotiť jeho zdravotný stav spätne
k posudzovanému obdobiu. Následne bude nevyhnutné dbať na to, aby posudok posudkového lekára
spĺňal všetky kritériá, ktoré od neho zákon ale aj judikatúra súdov očakáva. Najmä bude potrebné,
aby obsahoval riadne odôvodnenie záveru o zaradení postihnutia žalobcu pod konkrétnu položku (v

okolnostiach prípadu aj odôvodnenie prečo ho do namietanej položky nezaradil), konkrétne vyjadrenej
miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, uvedenie porovnania telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby, resp. posúdenie
poklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťpodľavšetkýchhľadísk,ktorésúzákonomosociálnom
poistení predpokladané. Taktiež bude nevyhnutné odôvodniť zvýšenie resp. nezvýšenie miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení závažnosti ostatných zdravotných postihnutí
podľa §71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení tak, aby bolo zrejmé, na základe čoho sa k tomu-ktorému
záveru dospelo. Posudok musí byť ako celok logický, úplný, určitý a presvedčivý. V priebehu súdneho
konania, žalobca namietal, že žalovaný nezohľadnil všetky jeho príjmy pri určovaní osobného mzdového
bodu, žalovaná sa vyporiada aj s uvedenými námietkami.

81. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. O náhrade trov konania správny súd
rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným

Centrum právnej pomoci (písm. c/).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.