Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509211782
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1509211782.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov

senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobcu : G1 MONITOR, s.r.o.,
so sídlom Jesenského 12, 040 01 Košice, IČO: 31 702 333, právne zastúpeného : JUDr. Mgr. Jana
Kocandová, advokátka, so sídlom Jungmannova 8, 851 01 Bratislava- mestská časť Petržalka, IČO:
42 134 617 proti žalovanému : cargo-partner SR, s.r.o., so sídlom Kopčianska 92, 851 01 Bratislava,
IČO : 31 358 152, právne zastúpenému : G&G IURISCONSULTI s.r.o. , so sídlom Šoltésovej 32, 811
08 Bratislava - Staré mesto, IČO : 35 941 413, o zaplatenie 3.792,92 eur s príslušenstvom, o vzájomnej
žalobe, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/306/2009-981 zo

dňa 21. novembra 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/306/2009-981 zo dňa
21.novembra 2022 v napadnutých výrokoch I., II. a IV. potvrdzuje.
II. Krajský súd v Bratislave žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancieodvolanímnapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
817,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 262,05 eura od 19. decembra
2008 do 17. marca 2009, zo sumy 2.438,66 eura od 1. marca 2009 do 17. marca 2009, zo sumy 2.377,46

eura od 18. marca 2009 do 7. júna 2012, zo sumy 1.083,46 eura od 8. júna 2012 do 19. septembra 2012,
zo sumy 817,90 od 20. septembra 2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
(výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (výrok II.), v prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu
zamietol (výrok III.) a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 43,28 % (výrok IV.).
2. Žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 20. júla 2009 po pripustení zmeny žaloby
súdom uznesením zo dňa 8. decembra 2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

3.792,92 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 0,05% denne zo sumy 262,05 eura od
19. decembra 2008 do zaplatenia, zo sumy 3.592,07 eura od 1. marca 2009 do 17. marca 2009, zo sumy
3.530,87 eura od 18. marca 2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žaloba bola odôvodnená
tým, že žalobca faktúrou č. VF2008/661 vyhotovenou 2. decembra 2008 a faktúrou č. VF2009/091
vyhotovenou 13. februára 2009, na základe zmluvy o poskytnutí strážnej služby z 27. júna 2003 (ďalej
tiež „zmluva o poskytnutí strážnej služby“ alebo „zmluva“) a dodatku č. 1 k zmluve o poskytnutí strážnej
služby z 23. februára 2007 (ďalej tiež ,,dodatok č. 1“), účtoval žalovanému za poskytnutie strážnej

služby v zmysle čl. II zmluvy a v rozsahu stanovenom v prílohe č. 1 zmluvy, vykonanej v novembri 2008
sumu 3.702,02 eura a januári 2009 sumu 3.592,07 eura, pričom faktúra č. VF2008/661 bola splatná
18. decembra 2008 a faktúra č. VF2009/091 sa stala splatnou 28. februára 2009. Žalovaný na základe
uvedených faktúr zaplatil žalobcovi 16. decembra 2008 sumu vo výške 3.439,97 eura a 17. marca 2009sumu vo výške 61,20 eura. Zvyšné časti z fakturovaných súm v celkovej výške 3.792,92 eura do dňa
podania žaloby neuhradil. Zároveň podaním doručeným žalobcovi 30. marca 2009 žalovaný započítal
k 16. marcu 2009 pohľadávku žalobcu vyplývajúcu z faktúry č. VF2009/091 vo výške 3.592,07 eura a

nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu škody vo výške 3.530,87 eura, ktorý žalobca neuznáva a
započítanie vzájomných pohľadávok zo strany žalovaného považuje za neplatné.
3. Žalovaný v rámci procesnej obrany voči žalobe žalobcu namietal neoprávnenosť uplatneného nároku
z dôvodu jeho zániku jednostranným započítaním s pohľadávkou žalovaného vo výške 3.530,87 eura.
Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vznikla z titulu zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorá vznikla

žalovanému v dôsledku porušenia povinností žalobcu vyplývajúcich mu zo zmluvy, keďže v čase od
22:00 hod. dňa 15. októbra 2008 do 5:00 hod. dňa 16. októbra 2008, počas nočnej zmeny, vnikla
do areálu žalovaného na Kopčianskej 92 v Bratislave a následne po poškodení rámu okna cez
okno do objektu žalovaného, ktorý bol v zmysle zmluvy strážený žalobcom, neznáma osoba. Táto
neznáma osoba rozlámala drevenú skriňu (pravdepodobne sekerou), kde bol v betónovej podlahe
pevne zabudovaný kovový trezor o hmotnosti 95 kg, tento následne z podlahy vytrhla, presunula

cez budovu a vyhodila z okna na 2. poschodí pred budovu, pričom zamestnanci žalobcu mali
stanovisko v tesnej blízkosti miesta dopadu trezoru. Zlodej následne trezor odtiahol k plotu, ktorý
ohradzuje areál žalovaného, pričom musel trezor presunúť niekoľko desiatok metrov cez voľnú, nekrytú
a osvetlenú plochu a po porušení oplotenia trezor odstránil z areálu žalovaného. Krádež nahlásila
až upratovačka žalovaného po tom, čo nastúpila ráno o 6.00 hod. do práce. Táto skutočnosť bola

bezodkladne nahlásená Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava V, pričom vyšetrovanie tohto skutku bolo
ukončené uznesením ČVS: ORP-3223/1-OSV-B5-2008 z dôvodu nezistenia páchateľa. Žalovanému
bola spôsobená škoda vo výške 7.354,39 eura, vniknutím neznámej osoby do objektu stráženého
žalobcom a následným poškodením i odcudzením vecí patriacich do výlučného vlastníctva žalovaného,
ktorej zaplatenie si nárokoval od poistiteľa v rámci uzatvorenej poistnej zmluvy, pričom na základe

poisteného vzťahu od poisťovne obdržal plnenie vo výške 3.823,53 eura, po odpočítaní ktorého
predstavuje zvyšok škody vzniknutej žalovanému sumu 3.530,87 eura. Žalovaný si náhradu škody vo
výške 3.530,87 eura nárokoval od žalobcu oznámením z 3. marca 2009, ktoré obsahovalo faktúru č.
BCP 203622, ktorú však žalobca v čase splatnosti nezaplatil. Žalovaný mal za to, že v tomto prípade
boli naplnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorá vznikla žalovanému.

4. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia k procesnej obrane žalovaného spochybnil existenciu nároku
žalovanéhovyplývajúcehozozodpovednostižalobcuzaškoduvzniknutúpriposkytovanístrážnejslužby,
a to z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka, keď
vylúčil akékoľvek porušenie povinností vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy. Žalobca uviedol, že pri
výkone strážnej služby postupoval v súlade s jej obsahom a v rozsahu plnenia dohodnutom v prílohe

č. 1 zmluvy. Zároveň zdôraznil, že žalovaný bol informovaný o vzniknutej škode ihneď po jej zistení
žalobcom a poukázal na to, že ani vniknutie neznámej osoby do objektu žalovaného počas výkonu
strážnej služby neznamená bez ďalšieho porušenie povinnosti žalobcom zakladajúce nárok žalovaného
na náhradu spôsobenej škody a ani vznik škody na jeho majetku.
5. Podaním z 18. septembra 2012 si žalovaný voči žalobcovi uplatnil vzájomnou žalobou nároky na

zaplatenie sumy 132,78 eura a sumy 132,78 eura a náhradu trov konania titulom zmluvných pokút
vyplývajúcich z porušenia povinností upravených v článku VI. písm. A bodoch 1 a 2 zmluvy v znení
dodatkuč.1,súvisiacichsochranouobjektužalovanéhovrámciposkytovaniastrážnejslužby.Preprípad
nepreukázania zániku vzájomných pohľadávok započítaním, si žalovaný alternatívne uplatnil nárok na
zaplatenie sumy 3.530,87 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,25% zo sumy 3.530,87 eura

od 18. marca 2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 132,78 eura, zmluvnú pokutu vo výške
132,78 eura a náhradu trov konania. Protinávrh odôvodnil žalovaný tým, že ak by nedošlo k započítaniu
vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného k 16. marcu 2009, žalovaný by si mohol uplatňovať
jednak nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z dôvodu neuhradenia splatnej pohľadávky
žalobcom, vyplývajúcej z porušenia povinnosti upravenej v článku VII. bode 3 predmetnej zmluvy, ako aj

nárok na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 265,56 eura vyplývajúcich z porušenia povinností
žalobcu upravených v článku VI. bodoch 1 a 2 zmluvy v znení dodatku č. 1.
6. Žalobca sa k vzájomnej žalobe v priebehu konania vyjadril, nároky žalovaného na zaplatenie
zmluvných pokút neuznal z dôvodu nepreukázania porušenia zmluvných povinností zakladajúcich
žalovaným uplatnený nárok na zaplatenie zmluvných pokút, ani porušenia povinnosti zakladajúcej nárok

žalovaného na náhradu škody. Podľa žalobcu si nesplnil žalovaný povinnosť predísť vzniku škody
vo vzťahu k priestorom, ktoré neboli chránené z vonkajšej strany funkčným kamerovým systémom
prepojeným na stanovište strážnej služby a ku ktorým nemala strážna služba prístup. Bezpečnostní
pracovnici nemali prístup do kancelárií, ani do priestoru, v ktorom bola žalovanému spôsobená škoda.Žalobca tiež žiadal, aby sa súd zaoberal otázkou súvisiacou s krátením priznaného poistného plnenia
žalovanému, keďže podľa názoru žalobcu nemal žalovaný dostatočné poistné krytie, a práve z tohto
dôvodu požadoval od žalobcu zaplatiť sumu uplatnenú vzájomnou žalobou, pričom do nároku na

náhradu škody boli zahrnuté aj finančné prostriedky tretej osoby, ktoré nebral do úvahy ani samotný
poistiteľ v rámci vyplatenia poistného plnenia. Zároveň vzniesol námietku premlčania voči nárokom
žalovaného uplatnených vzájomnou žalobou.
7. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že ponuka zabezpečenia objektu bola vypracovaná
pre žalovaného na základe výberového konania organizovaného práve žalovaným, a to z dôvodu

nespokojnosti s poskytovaním strážnej služby zo strany žalobcu. Teda predmetná ponuka nebola
vypracovaná z iniciatívy žalobcu z hľadiska rizikovosti objektu žalovaného. Sporoval skutočnosti
uvedené v zázname o udalosti z 15. októbra 2008, predloženom v konaní žalobcom, ktoré nie sú
verifikovateľné a predstavujú len jednostrannú výpoveď zamestnancov žalobcu. Nakoniec žalovaný
poukázal na skutočnosť, že počas poskytovania strážnej služby žalobcom, opakovane dochádzalo ku
krádežiam a poškodzovaniam áut nachádzajúcich sa v areáli žalovaného, avšak uvedené udalosti boli

riešené vzájomnou dohodou medzi žalobcom a žalovaným, súvisiacou so znižovaním výšky fakturácie
v nadväznosti na výšku spôsobenej škody.
8. Vo vyjadrení zo 17. februára 2014 poukázal žalovaný na výpoveď svedka Y. Q. a mal z nej za
preukázané nedodržanie spôsobu výkonu obchôdzok budovy vyplývajúcich zo smernice G1 MONITOR,
s.r.o. pre vykonávanie ochrany objektu cargo - partner SR, s.r.o. z 20. októbra 2007, ktorá bola súčasťou

predmetnej zmluvy. Zároveň tvrdil, že v priebehu roka 2008 opakovane zmizli z priestorov žalovaného
cenné veci, ako aj veci patriace zamestnancom žalovaného, preto správca objektu, p. U., spolu s p. L.
zakázali pracovníkom strážnej služby vstup do skladových priestorov a kancelárií, počas neprítomnosti
zamestnancov žalovaného. Od účinnosti uvedeného pokynu, bezpečnostní pracovníci po skontrolovaní
a zakódovaní skladových a kancelárskych priestorov za prítomnosti posledného pracovníka žalovaného,

mali do nich povolený vstup len v mimoriadnych situáciách, prípadne pri spustení alarmu. Čiže po
uzamknutí skladov a kancelárií boli zamestnanci žalobcu povinní vykonávať pravidelné obchôdzky po
budove v rozsahu schodiska a chodby do jednotlivých kancelárií a vo vonkajšom priestore zase v
rozsahu kontroly všetkých núdzových východov, okien, požiarnych rebríkov či oplotenia objektu, resp.
všetkých vchodov do budovy a areálu žalovanej spoločnosti. Škoda spôsobená vlámaním sa stala

v nočných hodinách, kedy je na diaľnici malá premávka a hluk zanedbateľný. Žalovaný poukázal
na nepreukázanie liberačného dôvodu upraveného v článku VII zmluvy odkazujúcom na právnu
úpravu náhrady škody podľa Obchodného zákonníka, na základe ktorého by sa žalobca mohol zbaviť
zodpovednosti za spôsobenú škodu, aj vzhľadom na to, že na technickom bezpečnostnom zariadení
a ani na objekte žalovaného neboli zistené žiadne vady, na ktorých existenciu by žalobca musel

žalovaného vopred písomne upozorniť. Žalobca doručil žalovanému len ponuku na zabezpečenie
objektu vypracovanú na účely výberového konania iniciovaného žalovaným bez upozornenia na
vzniknuté chyby. Žalovaný poukázal i na skutočnosť, že žalobca počas zmluvného vzťahu so žalovaným
nikdy nepoprel existenciu zodpovednosti za poškodzovanie a krádeže áut v objekte žalovaného.
9. Žalobca opätovne vzniesol vo vzťahu ku nároku žalovaného na náhradu škody a nárokov žalovaného

zo zmluvných pokút, uplatnených vzájomnou žalobou premlčaciu námietku. Ďalej tvrdil nedostatočnú
špecifikáciu výšky uplatnenej škody predstavujúcej nárok žalovaného na náhradu škody. Ďalej žalobca
uviedol, že obhliadky objektu boli vykonané v súlade so zmluvou, čo vyplýva aj zo záznamovej knihy.
Zdôraznil, že žalovaným vytýkané porušenie povinnosti informovať žalovaného o vzniknutej škode
nemôže obstáť, nakoľko aj v prípade preukázania porušenia tejto povinnosti, by mal žalovaný nárok iba

na zmluvnú pokutu. Žalobca sa dovolával uplatnenia okolností vylučujúcich objektívnu zodpovednosť
žalobcu, resp. liberačných dôvodov založených na poveternostných podmienkach, ktoré boli potvrdené
aj zázname zo služby, a ktoré zapríčinili sťažený výkon strážnej služby v areáli objektu žalovaného.
10. Žalovaný poukázal na to, že žalobcom uplatnený nárok zanikol dvomi započítacími úkonmi, a
to jednak vzájomným započítaním splatnej pohľadávky žalobcu vo výške 3.530.87 eura vyplývajúcej

z faktúry č. VF2009/091 so splatnou pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi uplatnenou faktúrou č.
BCP203622 na podklade nároku žalovaného na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti
žalobcu z uzatvorenej zmluvy, pričom suma vo výške 61,20 eura uhradená žalobcovi 17. marca 2009
predstavovala zostatok z faktúry č. VF2009/091, ktorý prevyšoval rozsah započítania predmetných
pohľadávok žalobcu a žalovaného, ako aj započítaním splatnej pohľadávky žalobcu z faktúry č.

VF2008/661spohľadávkoužalovanéhovzniknutounazákladeškodyspôsobenejnavozidlepodnikateľa
Y. Y. - ROMI vo výške 7.894,60 Sk, s ktorej započítaním žalobca prejavil súhlas v rámci mailovej
komunikácie z 19. januára 2009. Ďalej skonštatoval, že vlámaním vznikla žalovanému škoda v celkovej
výške 7.354,39 eura, na základe ktorej mu bolo poisťovňou poskytnuté poistné plnenie vo výške3.823,53 eura, pričom po odpočítaní tohto plnenia, zvyšok škody predstavoval sumu 3.530,87, ktorá
bola započítaná voči pohľadávke žalobcu z faktúry č. VF2009/091. Tvrdil, že škoda nárokovaná od
poisťovne pozostávala zo sumy v celkovej výške 4.413,66 eura predstavujúcej hotovosť v slovenských

korunách a v cudzích menách z trezoru žalovaného, sumy vo výške 1.175,66 eura zahŕňajúcej hotovosť
v slovenských korunách z trezoru spoločnosti ABC European Air & Se a Cargo Distribution SR spol.
s.r.o., postúpená žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 31. októbra 2008, sumy vo
výške 118,34 eura predstavujúcej hotovosť v slovenských korunách z trezoru spoločnosti cargo -partner
immoinvest, k.s., postúpená žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 31. októbra 2008,

sumy vo výške 480,18 eura zahŕňajúcej škodu spôsobenú na hnuteľných veciach patriacich spoločnosti
cargo-partner immoinvest k.s. a sumy vo výške 1.166,57 eura zahŕňajúcej škodu na iných hnuteľných
veciach patriacich do majetku žalovaného. Avšak súdu predložená evidencia pokladne žalovaného,
preukazujúca odcudzenú hotovosť v slovenských korunách, neobsahuje kompletné informácie o
všetkých účtovných položkách, keďže niektoré položky v evidencii predstavovali sumy, ktoré sa v čase
vzniknutej škody v pokladni fyzicky nenachádzali. Pričom dal súdu do pozornosti, že vo vyčíslenej výške

škody nezohľadnil dodatočné plnenie poisťovňou vo výške 266,67 eura. V nadväznosti na podanie z
1. septembra 2012, si žalovaný k nárokom na zaplatenie zmluvných pokút, špecifikovaným v rámci
vzájomnej žaloby, zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 265,56 eura
(predstavujúcej dve zmluvné pokuty) od 20. septembra 2012 do zaplatenia.
11. Žalobca sa vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného vyjadril tak, že žalovaným predložená evidencia

nezodpovedá skutočnému stavu pokladne i trezora v čase jeho odcudzenia, keďže aj sám žalovaný
uviedol, že niektoré účtovné položky nemohli byť fyzicky súčasťou trezora pri vzniku škody, a preto
má za to, že uplatnený nárok žalovaného na náhradu škody predstavuje sumy v trezore uložené inými
subjektami ako žalovaným, s ktorými žalobca nie je v žiadnom právnom vzťahu. Podľa názoru žalobcu
za vzniknutú škodu zodpovedá žalovaný, pretože zanedbal a podcenil ochranu svojho objektu ako celku.

Žalobca poukázal aj na to, že tvrdenia žalovaného súvisiace s porušením povinnosti žalobcu oznámiť
vzniknutú škodu, sa nezakladali na pravde, nakoľko zo svedeckých výpovedí p. U. a p. T.Č. vyplýva, že
po zistení škody boli svedkovia a žalovaný do objektu privolaní práve strážnikmi, a nie zamestnankyňou
žalovaného.
12. Žalovaný ku námietkam žalovaného poukázal na to, že uplatnená časť nároku predstavujúca

odcudzenú hotovosť v slovenských korunách sa v pokladni nachádzala tak, ako to vyplýva i z
predložených dokladov založených v súdnom spise. Tvrdenia žalobcu o nedostatočnom poistnom
krytí žalovaného sú podľa jeho názoru irelevantné, keďže je vecou strán pri dojednávaní zmluvných
podmienok a uzatváraní poistnej zmluvy, na akej výške poistného plnenia a spoluúčasti sa dohodnú.
V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu týkajúce sa nedostatočného splnenia prevenčných povinností

zo strany žalovaného, žalovaný uviedol, že je špedičnou spoločnosťou nedisponujúcou odbornými
znalosťami zameranými na zabezpečovanie a ochranu objektov, a preto si objednal služby od žalobcu
ako odborne spôsobilej osoby, ktorá však zanedbala svoju povinnosť odborne posúdiť a zabezpečiť
ochranu objektu žalovaného. Navyše žalovaný nebol nikdy zo strany žalobcu písomne upozornený na
nedostatočné zabezpečenie objektu žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný dokonca z vlastnej iniciatívy

vypísal tender na kamerový systém objektu, do ktorého bol prihlásený i samotný žalobca. V konaní
bolo podľa žalovaného preukázané, že vznik škody v objekte žalovaného zistila až zamestnankyňa
žalovaného a následne túto udalosť oznámila pracovníkom strážnej služby, pričom žalobcom uvedené
klimatické podmienky nemajú na plnenie povinnosti žiaden vplyv.
13. Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom 8. septembra 2022 pripustil

zmenu vzájomnej žaloby tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 132,78 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 132,78 eura od 20. septembra 2012 do zaplatenia
a sumu 132,78 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 132,78 eura od
20. septembra 2012 do zaplatenia, alternatívne tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu
3.530,87 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,25% ročne zo sumy 3.530,87 eura od 18. marca

2009 do zaplatenia, sumu 132,78 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
132,78 eura od 20. septembra 2012 do zaplatenia a sumu 132,78 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 132,78 eura od 20. septembra 2012 do zaplatenia.
14. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného K.. M. Y., prokuristky
žalovaného K.. E. F., konateľa žalobcu K.. R. H., výsluchom svedkov Y. Q., Y.Á. Y., Y.. H. U. a Y.. H.

T., vykonal obhliadka administratívno -skladových priestorov žalovaného na Kopčianskej 92, Bratislava
a odborné vyjadrenie č. 1/2019 znalkyne Ing. Eriky Brudňákovej. Súd prvej inštancie sa v rámci
dokazovania oboznámil s obsahom listinných dôkazov, najmä: zmluvy o poskytovaní strážnej služby z
27. júna 2003, dodatku č. 1 k zmluve o poskytovaní strážnej služby, prílohy č. 1 k zmluve o poskytovanístrážnej služby, smernice G1 MONITOR, s.r.o. pre vykonávanie ochrany objektu CARGO PARTNER
SR, s.r.o. z 20. januára 2007, faktúry č. VF2009/091, VF2008/661, BCP 203622, upomienky z 18. marca
2009, oznámenia o započítaní z 25. marca 2009, uznesenia OR PZ Bratislava V ČVS: ORP-3223/1-

OSV-B5- 2008 zo 4. februára 2009 a zo 16. októbra 2008, zápisnicou o výsluchu svedkov Y. Y. a Y. Q.
v trestnom konaní, vyčíslením škody z 31. októbra 2008, oznámením o výške poistného plnenia z 12.
februára 2009, oznámením o výške poistného plnenia z 27. marca 2009, zmluvy o postúpení pohľadávky
z 31. októbra 2008, záznamom z udalosti, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi v súdnom spise.
15. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako dodávateľ (označený pôvodným

obchodným menom G-5, s.r.o.) uzatvoril so žalovaným ako odberateľom (označeným pôvodným
obchodným menom CARGO PARTNER SR, s.r.o.) 27. júna 2003 zmluvu o poskytovaní strážnej služby,
predmetom ktorej bolo odplatné poskytovanie strážnej služby v sídle žalovaného (Kopčianska 92,
Bratislava), ktoré pozostáva z budovy, kancelárskych a skladových priestorov a z priľahlých pozemkov
vo vlastníctve odberateľa. Obsah plnenia - poskytovania strážnej služby bol v zmysle čl. II bod 1 zmluvy
určený v prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Odmena za poskytnutie strážnej služby

bola medzi stranami dojednaná v čl. V bod 1 na 96,- Sk za každú začatú hodinu a osobu vykonávania
strážnej služby. V čl. V bod 7 zmluvy sa strany dohodli, že za každý deň omeškania s úhradou faktúry
má dodávateľ právo na úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy. V súlade s čl. VI písm. A,
bodmi 1 a 2 zmluvy sa žalobca zaviazal poskytovať strážnu službu, a tým aj ochraňovať strážený objekt
pred vniknutím nepovolaných osôb a ich zdržiavaním sa v objekte a zároveň chrániť majetok tvoriaci

strážený objekt a majetok nachádzajúci sa v tomto objekte v súlade s prílohou č. 1 a č. 2 zmluvy. V
prípade porušenia uvedených povinností dodávateľa sa žalobca v čl. VI písm. A, bod 12 zaviazal zaplatiť
žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 4.000 Sk, pričom porušenie povinností muselo byť preukázané a
písomne oznámené žalobcovi. V čl. VII bod 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalobca zodpovedá
za škodu, ktorá vznikne žalovanému neplnením svojich povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy a z

príslušných právnych predpisov, pričom každá vymáhaná škoda musí byť oznámená príslušnému
orgánu PZ SR. V zmysle čl. VII bod 2 zmluvy dodávateľ nezodpovedá za škody: ktoré vzniknú z dôvodu
zvláštnej povahy prevádzky odberateľa; ktoré vznikli z dôvodu vyššej moci. Za vyššiu moc sa pre účely
zmluvypokladajúprípadyuvedenévpublikáciiMedzinárodnejobchodnejapriemyselnejkomoryvydanej
pod č. ICC 421; ktorých vznik bol v príčinnej súvislosti s vadami na technickom zabezpečení odberateľa,

alebo s chybami na stráženom objekte (osvetlenie, poškodenie vstupov do budovy, okien, dverí), pričom
dodávateľ dopredu výslovne upozornil odberateľa na vznik možnej škody, pokiaľ vadný stav nebude
odstránený. Táto zmluva mohla byť v zmysle dojednania v čl. VIII bod 1 menená alebo dopĺňaná len po
vzájomnej dohode zmluvných strán písomnými dodatkami.
16. Podľa prílohy č. 1 ku zmluve o poskytovaní strážnej služby sa zmluvné strany dohodli na

rozsahu plnenia zmluvy tak, že v prípade nočných zmien (od 19:00 hod. do 7:00 hod.), ako aj počas
denných zmien cez voľné, víkendové dni, mal byť v objekte prítomný jeden zamestnanec žalobcu.
Z hľadiska obsahu plnenia zmluvy - poskytovania fyzickej ochrany objektu, sa žalobca okrem iného
zaviazal na určenom stanovišti vykonávať dohľad na vstup osôb a vpúšťať do objektu iba oprávnené
osoby, o príchode a odchode osôb viesť evidenciu, vykonávať hliadkovanie objektu minimálne 15-

krát za zmenu v nepravidelných intervaloch a pri hliadkovaní sa zameriavať najmä na: uzamknutosť a
neporušenosť objektu, okien a dverí; neporušenosť oplotenia, osvetlenia; podozrivý pohyb osôb, vozidiel
v bezprostrednej blízkosti objektu a zároveň overovať poplachové signály, podozrivé udalosti a podľa
potreby a stanovených postupov ich riešiť.
17. V zmysle dodatku č. 1 k zmluve z 23. februára 2007 sa zmluva okrem iného zmenila tak, že v

miesto poskytovania strážnej služby od 19. januára 2007 sa rozšírilo o nový objekt, pozostávajúci z
administratívnych a skladových priestorov a parkovacích plôch na Kopčianskej 92 v Bratislave; zmenil
sa aj rozsah poskytovaných služieb tak, že pri nočných zmenách mali byť v stráženom objekte prítomní
dvaja zamestnanci žalobcu a počas denných zmien cez dni pracovného voľna a štátne sviatky mal
byť objekt zabezpečený jedným zamestnancom žalobcu. S účinnosťou k 1. januáru 2007 sa úhrada za

poskytované služby zvýšila na 110,- Sk.
18. Zo smernice G1 MONITOR, s.r.o. pre vykonávanie ochrany objektu CARGO PARTNER SR, s.r.o.
z 20. januára 2007 súd prvej inštancie zistil, že medzi hlavné povinnosti bezpečnostných pracovníkov -
zamestnancov žalobcu bolo okrem iného vykonávanie obchôdzok, pri ktorých sa mali zamerať najmä na
ochranu majetku, neodôvodnený pohyb cudzích osôb, na preventívnu protipožiarnu činnosť, uzamknutie

a zabezpečenie všetkých vstupných a výstupných priestorov, neporušenosť objektu, okien a dverí,
monitorovanie okolia budovy a sledovanie osôb a vozidiel pohybujúcich sa v bezprostrednej blízkostí
objektu. V pracovný deň cez noc (v rámci jednej zmeny) mali zamestnanci žalobcu obchôdzky vykonávaťtak, že vo vnútorných priestoroch mali vykonať 8 obchôdzok (v trvaní min. 15 minút/obchôdzka) a vo
vonkajších priestoroch rovnako 8 obchôdzok (min. 40 minút/obchôdzka).
19. Za poskytovanie strážnej služby žalobca vystavil žalovanému faktúru č. VF2008/661 na sumu

111.527,- Sk (3.702,02 eura) za mesiac november 2008, s dátumom splatnosti 18. december 2008 a
faktúru č. VF2009/091 na sumu 3.592,07 eura za mesiac január 2009, s dátumom splatnosti 28. február
2009. Upomienkou z 18. marca 2009 žalobca vyzval žalovaného na úhradu zostatkov z uvedených
faktúr vo výške 3.792,92 eura.
20. Z uznesenia OR PZ Bratislava V ČVS: ORP-3223/1-OSV-B5-2008 zo 16. októbra 2008 bolo súdom

zistené, že bolo začaté trestné stíhanie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3
písm.a/Trestnéhozákonavsúbehusprečinompoškodzovaniacudzejvecipodľa§245ods.1Trestného
zákona preto, že neznámy páchateľ v čase od 22.00 h dňa 15. októbra 2008 do 5.00 hod. dňa 16. októbra
2008 v Bratislave na Kopčianskej ul. č. 92 z priestoru kancelárie finančného oddelenia odcudzil trezor
NTJ 8300 E s obsahom hotovosť spol. ABC European Air & Sea Cargo Distribution SR spol. s r.o. vo
výške 35.418,-Sk, hotovosť spol. Cargo partner Imnoinvest s.r.o. vo výške 3.565,- Sk a hotovosť spol.

cargo-partnerSR,s.r.o.vovýške53.797,-Sk,1.022,11eura,301,-USDa120,-CZK,atotýmspôsobom,
že vyliezol po vonkajšom požiarnom únikovom rebríku na strechu budovy, odkiaľ s rebríkom zliezol
do átria v strede budovy, poškodil rám jedného okna a následne nezisteným spôsobom otvoril ďalšie
okno, ktorým vnikol do kancelárie finančného oddelenia, kde rozlámal drevenú skriňu, v ktorej bol pevne
zabudovaný trezor, následne vyšiel cez neuzamknuté dvere na chodbu, kde poškodil dvere na jednej

kancelárii a na ďalších dvoch vylomil zámky, pričom vnikol do zasadacej miestností, kde otvoril okno a
trezorvyhodilnazempredbudovu,čímpoškodenejABCEuropeanAir&SeaCargoDistributionSRspol.
s r.o. spôsobil škodu krádežou hotovosti vo výške 35.418, - Sk, poškodenej spoločnosti Cargo partner
Imnoinvest s.r.o., krádežou hotovosti vo výške 3.565,-Sk a poškodenej spoločnosti cargo-partner SR,
s.r.o. škodu krádežou hotovosti a trezora vo výške 124.446,68,- Sk a škodu poškodením dverí, drevenej

skrine a rámu okna vo výške 30.000,- Sk. Podľa uznesenia OR PZ Bratislava V ČVS: ORP-3223/1-OSV-
B5-2008 zo 4. februára 2009 bolo trestné konanie prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.
21. Zo zápisnice o výsluchu Y. Y. z trestného konania vyplynulo že 15. októbra 2008 nastúpila menovaná
spolu s kolegom Y. Q. do nočnej služby v čase o 19.00 h. Ako každú smenu išiel kolega okolo 19.30 h

na ohliadku objektu, pričom ona ostala na vrátnici. Po jeho návrate z ohliadky zakódovali tretiu, štvrtú a
piatu oblasť. V sklade boli ešte skladníci, takže tento zakódovali až po 22-hej hodine. Počas noci mali
každé dve hodiny obchôdzky, na ktorých sa striedali. Počas jej obchôdzok si nevšimla nič podozrivé,
ani nevidela nikoho, kto by sa pohyboval v objekte. O tom, že sa niečo stalo sa s kolegom dozvedeli až
od upratovačky, ktorá prišla ráno do práce - okolo 5.00 h. Vtedy odkódovali alarm a upratovačka vyšla

na poschodie. Po chvíli sa vrátila s tým, že asi niekto bol v kancelárii, lebo tam videla otvorené okno
a rozbitú skriňu. Kolega sa tam šiel pozrieť a zavolal správcovi budovy. Alarm sa nespustil, vypli ho až
ráno, tak ako po ostatné dni. Nevšimli si nič nezvyčajné.
22. Zo zápisnice o výsluchu Y. Q. z trestného konania vyplynulo, že 15. októbra 2008 spolu s kolegyňou
Y. nastúpil do nočnej služby od 19.00 hod. do 7.00 hod. Za úlohu mali kontrolu budovy po odchode

posledného pracovníka na druhom poschodí, po jeho odchode zostalo druhé poschodie zakódované.
Po kontrole druhého poschodia prešli na prvé poschodie, kde sú sklady, ktoré sa po kontrole taktiež
zakódujú. Pred 22.00 hod. previedol kontrolu skladov na prízemí, táto kontrola prebehla z vnútra za
prítomnosti skladníka. Všetko bolo v poriadku, tak nasledovalo zakódovanie prízemia. Následne mali
na starosti už len kontrolu budovy a objektu z vonku, pričom obchádzky okolo budovy boli vykonávané

každé dve hodiny. Na týchto obchôdzkach sa s kolegyňou striedali. Počas tejto nočnej služby nezistili
žiadne narušenie objektu a ani žiadne závady. Okolo 5.00 hod. prišla upratovačka, ktorej odkódovali
druhé poschodie, aby mohla upratať. Okolo 6.00 hod. prišla upratovačka dolu, aby išli hore na druhé
poschodie, že tam je niečo zvláštne. Išiel hore na 2. poschodie, a vtedy zbadal, že na dverách kancelárií
na pravej strane chodby chýbajú kľučky a na dverách boli rozbité, alebo vybraté sklenené výplne. Keď

prešiel do poslednej kancelárie ekonomického oddelenia zbadal, že v rade skríň v kancelárii chýba z
pravej strany prvá drevená skriňa a dosky boli opreté o stenu pri zadných dverách. Na mieste skrine
videl v betóne 4 diery ako po šróboch, ale bolo vidieť, že je to vytrhnuté z podlahy. Dovtedy nevedel, čo
tam bolo, a ani keď to našli v tomto stave tak nevedel, čo tam chýba.
23. Zo záznamu z udalosti z 15. októbra 2008, podpísaného Y. Q. vyplýva, že o 6:00 oznámila

upratovačka narušenie objektu na druhom poschodí. Po obhliadke miesta činu bola udalosť nahlásená
správcovi budovy p. U. a vedúcemu SBS p. Polakovičovi, následne bola privolaná polícia. Podľa
vlastného vyjadrenia p. Q. boli stanovené povinnosti (činnosti) pre SBS vykonané; počas služby do 6:00
neboli zistené žiadne narušenia objektu (vrátane elektronického zabezpečenia); počas nočnej služby odzotmenia bola hustá hmla. Z uvedeného záznamu je zrejmé, že počas nočnej služby 15. októbra 2008
zamestnanci žalobcu vykonali tieto obchôdzky: 19:10 - 19:30 v budove (Q.), 20:30 - 21:00 vonku (Y.),
21:40 - 22:00 v sklade (Q.), 23:30 - 00:00 vonku (Y.), 1:30 - 2:00 vonku (Q.), 3:30 - 4:00 vonku (Y.), 5:30

- 6:00 vonku (Q.), 6:05 - 6:30 bez uvedenia miesta (Y.).
24. Z listu „Zaslanie vyčíslenia škody“ adresovanému OR PZ Bratislava V z 31. októbra 2008 bolo
zistené, že škody pri krádeži z 15.-16. októbra 2008 boli žalovaným vyčíslené tak, že spoločnosti cargo-
partner immoinvest k.s. vznikla škoda na: 3ks kancelárskych dverách (odhadom) - 3.960 Sk, poškodenej
podlahe - 6.000 Sk (odhadom), 2ks vetracích oknách - 2.400 Sk, 2ks vložky, kľúče a rozety - 2.105,90

Sk, hotovosť v SKK - 3.565 Sk; celkovo: 18.030,90 Sk. Žalovanému vznikla škoda na: 1 ks trezor W. -
27.430 Sk, skriňa NIKA hruška - 7.714 Sk, hotovosť v SKK - 96.097 Sk, hotovosť v EUR - 31.013,07
Sk (1.022,11 EUR), hotovosť v USD - 5.703,95 Sk (301 USD), hotovosť v CZK - 151,44 Sk (120 CZK);
celkovo: 168.109,46 Sk. Spoločnosti ABC European Air & Sea Cargo Distribution SR spol. s.r.o. vznikla
škoda na hotovosti vo výške 35.418 Sk.
25. Z oznámenia o výške poistného plnenia spoločnosti UNIQA poisťovňa z 12. februára 2009 vyplýva,

že poisťovňa po ukončení šetrenia ustálila výšku poistného plnenia na 3.823,53 eura (115.187,66 Sk).
Výška škody bola vypočítaná na 121.250,36 Sk (4.024,77 eura) ako súčet súm odcudzenej hotovosti
žalovaného z trezora - 96.097 Sk a hodnoty trezora v hodnote 27.430,05 bez DPH po odpočítaní
amortizácie (8,9%) - 27.153,36 Sk. Od výšky škody bola odpočítaná zmluvná spoluúčasť vo výške
201,24 eura (6.062,56 Sk).

26. Z oznámenia o výške poistného plnenia spoločnosti UNIQA poisťovňa z 27. marca 2009 vyplýva, že
poisťovňa po ukončení šetrenia škodovej udalosti a na základe predložených podkladov určili doplatok
poistného plnenia vo výške 266,67 eura. Výšku škody poisťovňa vypočítala tak, že za odcudzený
trezor v hodnote 27.430,05 bez DPH po odpočítaní amortizácie (8,9%) priznala sumu 27.153,36 Sk; pri
odcudzenej hotovosti (celkovo 132.956,46 Sk) priznala maximálny limit do výšky dojednanej poistnej

sumy 100.000,- Sk; za zničenú skriňu, pri nákupnej cene 5.466,- Sk po odpočítaní amortizácie (16,7%)
priznala 4.553,18 Sk. Celková výška škody potom predstavovala 129.706,54 Sk (4.305,47 eura). Zo
sumy celkovej výšky škody bola odpočítaná zmluvná spoluúčasť 215,27 eura (6.485,22 Sk) a poistné
plnenie už poskytnuté vo výške 3.823,53 eura.
27. Z faktúry č. BCP 203622 vystavenej 3. marca 2009 vyplýva, že žalovaný fakturoval žalobcovi škodu

vzniknutú krádežou vo výške 3.530,87 eura, s dátumom splatnosti faktúry 16. marca 2009. Výška škody
v uvedenej sume bola žalovaným vyčíslená v liste adresovanom žalobcovi 3. marca 2009 tak, že z
celkovej výšky škody 7.354,40 eura vzniknutej pri krádeži bola odpočítaná suma, ktorú uhradí poisťovňa
- 3.823,53 eura.
28. Z oznámenia o započítaní pohľadávok z 25. marca 2009 vyplýva, že žalovaný započítal svoju

pohľadávku splatnú 16. marca 2009 vo výške 3.530,87 eura s pohľadávkou žalovaného za výkon
strážnej služby za mesiac január 2009 vo výške 3.592,07 eura s tým, že vzájomne kryjúce pohľadávky
sa stretli 16. marca 2009 a po započítaní ostala otvorená časť pohľadávky žalobcu 61,20 eura, ktorá
bola uhradená prevodom 16. marca 2009 na účet žalobcu.
29. Z e-mailu konateľa žalobcu adresovaného H. U. 19. januára 2009 súd prvej inštancie zistil, že konateľ

žalobcu p. U. okrem iného oznámil, že riešenie škody vzniknutej poškodením vozidla spoločnosti ROMI,
Y. Y. vo výške 7.894,60 Sk navrhuje znížením fakturácie za mesiac december o uvedenú čiastku.
30. Z oznámenia o započítaní pohľadávok z 25. marca 2009 vyplýva, že žalovaný započítal svoju
pohľadávku („označená ako pohľadávka 1“, pozn.) na základe faktúry č. BCP 227745 z 11. decembra
2008, splatnej 12. decembra 2008 vo výške 262,05 eura (7.894,60 Sk) za opravu vozidla, stojné a

náklady vodiča vozidla, ktoré bolo poškodené a areáli žalovaného počas výkonu strážnej služby v dňoch
3.-5. októbra 2008 psom patriacim žalobcovi s pohľadávkou („označená ako pohľadávka 2“, pozn.)
žalobcu za výkon strážnej služby za mesiac november 2008 fakturovanej faktúrou č. VF2008/661 z
3. decembra 2008, splatnou 18. decembra 2008 na sumu 3.702,02 eura (111.527,- Sk), ktorá ostala
neuhradená vo výške 262,05 eura (7.894,60 Sk).

31. Z prehľadu dávky domácich príkazov vyplýva, že žalovaný previedol 17. marca 2009 sumu 61,20
eura na účet žalobcu.
32. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi ABC European Air & Sea Cargo Distribution
SR spol. s r.o. a žalovaným 31. októbra 2008 vyplýva, že uvedená spoločnosť postúpila žalovanému
pohľadávku voči žalobcovi, ktorá vznikla v dôsledku krádeže hotovosti postupcu z trezora žalovaného

v nominálnej hodnote 1.175,66 eura.
33. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi cargo-partner immoinvest, k.s. a žalovaným
31. októbra 2008 vyplýva, že uvedená spoločnosť postúpila žalovanému pohľadávku voči žalobcovi,ktorá vznikla v dôsledku krádeže hotovosti postupcu z trezora žalovaného v nominálnej hodnote 118,34
eura.
34. Z odborného vyjadrenia č. 1/2019 znalkyne Ing. Eriky Brudňakovej vyplýva, že k 15. októbru

2008 bola hotovosť v pokladni spoločností cargo-partner SR, s.r.o., ABC European Air & Sea Cargo
Distribution SR spol. s r.o. a cargo-partner immoinvest, k.s. riadne vedená v účtovníctve týchto
spoločností a tieto spoločnosti o tejto hotovosti riadne účtovali ako o hotovosti.
35. Zo svedeckej výpovede svedka Y. Q. súd prvej inštancie zistil, že v čase vlámania vykonával
službu v objekte žalovaného a spolu s kolegyňou po skončení pracovnej doby skontrolovali všetky

priestory nachádzajúce sa na oboch poschodiach a v sklade vrátane uzamknutosti aj funkčnosti vchodov
do budovy a požiarnych rebríkov, okrem tých miestností, ktoré boli zakódované, keďže na pokyn
zamestnanca žalovaného p. U., v nich už nemali vykonávať kontrolu. Práve v jednej z týchto miestností
došlo k odcudzeniu a poškodeniu vecí patriacich do majetku žalovaného. Po skončení obchôdzky
následne zakódovali vstupné dvere, ktoré by signalizovali chybu v zabezpečovacom systéme, pričom
v priebehu služby kontrolovali len vstupné dvere a na poschodí už kontrolu nevykonávali. Ďalej tvrdil,

že vniknutie neznámej osoby do objektu a následné odcudzenie vecí žalovaného nepočuli z dôvodu
hluku na vrátnici spôsobeného klimatizáciou a diaľnicou, ktorá sa nachádza blízko objektu žalovaného.
O vzniknutej škode sa dozvedeli od zamestnankyne žalovaného vykonávajúcej upratovacie služby, ktorá
ich kontaktovala s cieľom zistiť, či sa na druhom poschodí vykonávajú opravy, keďže počas upratovania
našla poškodené dvere na jednej z miestností, pričom ihneď po zistení škodovej udalosti bol správca

budovy, čiže žalovaný o jej vzniku informovaný.
36.ZosvedeckejvýpovedesvedkyneY.Y.súdprvejinštanciezistil,žeobchôdzkypoobjektežalovaného
prebiehali v intervaloch zaznamenaných v knihe o evidencii služieb tak vo vonkajších, ako aj vnútorných
priestoroch, pri ktorých sa s kolegom striedali. Po poslednej obchôdzke v neskorých večerných hodinách
saobjektzakódovalarealizovalisalenvonkajšieobchôdzky,vrámciktorýchbolokontrolovanéoplotenie

areálu spolu s dverami a oknami na budove, pričom do predmetnej knihy sa zaznamenávali vady
a iné skutočnosti zistené pri obchôdzkach, prípadne aj služby prebiehajúce bez závad. V skorých
ranných hodinách bol objekt odkódovaný a po príchode zamestnankyne žalovaného im bolo oznámené
poškodenie kancelárií, o ktorom okamžite informovali veliteľa a správcu objektu.
37. Zo svedeckej výpovede svedka Y.. H. U. súd prvej inštancie zistil, že o vzniknutej škode bol

telefonicky informovaný p. Q., pričom po príchode do objektu žalovaného sa oboznámil s rozsahom
spôsobenej škody a oznámil škodovú udalosť štatutárom žalovaného a príslušnému útvaru Policajného
zboru, s ktorým následne realizoval obhliadku objektu. Mal za to, že páchatelia pristavili vozidlo na
krajnici na diaľnici, zbehli dole po briežku, vystrihali si na plote dieru, prešli do areálu, prešli celým
parkoviskom k budove a pravdepodobne sa požiarnym rebríkom vyštverali na strechu. Na streche

bol nájdený hliníkový rebrík a lano. V átriu bolo očividne vypáčené okno, systém vetracieho okna
bol poškodený, keďže okno bolo otvorené dokorán. Pravdepodobne tadiaľto sa páchatelia dostali do
účtovného oddelenia, kde bol umiestnený trezor. Trezor bol umiestnený v skrini a ukotvený 4 kotvami
do betónovej podlahy. Skriňa bola úplne rozbitá a v zemi ostala veľká diera, cca 20 x 20 cm. Páchatelia
trezor pravdepodobne položili na stoličku, preniesli ho na nej do druhej kancelárie cez chodbu, vylomili

drevené dvere a fabky, a potom ho presunuli do kancelárie, ktorá mala okná na parkovisko. Okno,
cez ktoré bol pravdepodobne trezor vyhodený, bolo otvorené, je umiestnené na vonkajšom plášti
budovy a smeruje na parkovisko pri diaľnici a bolo viditeľné z trasy obchôdzok strážnej služby. Miesto,
kde mal trezor dopadnúť, je pred vstupom do budovy, približne 10 metrov od recepcie. Na zámkovej
dlažbe ostali ryhy a dlažba bola v mieste dopadu pred recepciou rozbitá. Bezpečnostní pracovníci

vykonávali službu na základe smernice o výkone stráženia, vydanej manažérom žalobcu. V predmetnej
smernici boli stanové intervaly obchôdzok a iné bezpečnostné povinnosti strážnikov, ktoré realizovali
pri obchôdzkach v nezakódovaných priestoroch, keďže do zakódovaných nemali voľný vstup, len v
odôvodnených prípadoch.
38. Zo svedeckej výpovede svedka T. súd prvej inštancie zistil, že v októbri 2008 bol zamestnaný ako

manažér strážnej služby u žalobcu. V objekte žalovaného vykonával strážnu službu cez deň jeden
strážnik a po ukončení pracovnej doby zamestnancov žalovaného nastúpil druhý strážnik. Strážna
služba v tomto objekte spočívala hlavne v strážení objektu zvonku a stráženie vnútorných priestorov po
druhé poschodie budovy. Stráženie objektu zvonku spočívalo vo vykonávaní obchôdzok a pozornosť
bola zameraná na neporušenosť vstupov do budovy, zámkov na budove a pohybe cudzích osôb.

Vo vnútri objektu strážnik kontroloval neporušenosť zámkov v priestoroch, v ktorých mal prístup. Na
druhom poschodí mali strážnici prístup po zakódované dvere, kde skontrolovali ich neporušenosť,
mohli cez presklené dvere skontrolovať baterkou časť chodby za týmito dverami, ale ak však neprišiel
žiaden signál, túto kontrolu mohol a nemusel vykonať vzhľadom k tomu, že vývod zo signalizačnéhozariadenia bol na vrátnici a každé porušenie by bolo hlásené signalizačným zariadením. Podľa názoru
svedka, smernica z roku 2007 už v roku 2008 neplatila, keďže platila len v čase, keď žalovaný nemal
zabezpečenú administratívnu časť budovy a po jej zabezpečení sa to tam riešilo interným nariadením

tak, že strážnici objekt strážili len po zabezpečené vchodové dvere do administratívnej časti budovy.
39. Súd prvej inštancie skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa
§ 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 300, § 301 , § 365 ods. 1 , § 369 ods. 1 , § 373, § 374,§ 378, § 379
Obchodného zákonníka v spojení s § 544 ods. 1 a 2, § 524, § 526 ods. 1, § 580 Občianskeho zákonníka ,
a dospel k záveru, že žaloba bola čiastočne dôvodná. Súd mal za to, že medzi stranami nebol sporný

nárok žalobcu na odmenu za poskytnutie strážnej služby v zmysle zmluvy o poskytnutí strážnej služby
v znení dodatku č. 1 za mesiace november 2008 a január 2009 a ani to, že žalovaný žalobcovi faktúry
vystavené žalobcom za uvedené mesiace úplne nezaplatil. Sporným medzi stranami nebolo ani to, že
v čase od 22.00 hod. 15. októbra 2008 do 5.00 hod. 16. októbra 2008 došlo v sídle žalovaného ku
krádeži trezora, v dôsledku čoho vznikla žalovanému škoda. Za spornú považoval súd prvej inštancie
skutočnosť, či žalobca pri vykonávaní strážnej služby porušil svoje zmluvné alebo zákonné povinnosti

v súvislosti s vykonávaním strážnej služby v sídle žalovaného, a z tohto titulu vznikol žalovanému voči
žalobcovi nárok náhradu škody a zaplatenie zmluvných pokút. Medzi stranami zostal sporným zánik
nároku žalobcu v dôsledku započítania protipohľadávok žalovaným.
40. Právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí strážnej služby vyhodnotil súd prvej inštancie ako
obchodnoprávny (§ 261 ods. 1 ObZ). Na nepomenovanú zmluvu aplikoval ustanovenie § 269 ods.

2 Obchodného zákonníka, keďže takáto zmluva nie je upravená ako zmluvný typ v Obchodnom
alebo Občianskom zákonníku a zároveň posúdil predmet záväzkov zmluvných strán v zmluve ako
dostatočne určito a zrozumiteľne upravený. Konštatoval, že námietka premlčania vznesená žalobcom
nie je dôvodná, pretože v obchodnoprávnom vzťahu, ktorý vznikol medzi stranami zo zmluvy o
poskytnutí strážnej služby platí, že nároky podliehajú štvorročnej premlčacej dobe podľa § 397

Obchodného zákonníka. Žalovaný sa o vzniku škody a zároveň o porušení zmluvných povinností
žalobcom, zakladajúcich nárok na zmluvnú pokutu, mohol dozvedieť najskôr 16. októbra 2008, kedy mu
bola krádež trezora oznámená, pričom nárok na náhradu škody, ako kompenzačnú námietku, vzniesol
v rámci podaného odporu -25. septembra 2009 a nárok na zmluvnú pokutu uplatnil na súde podaním z
18. septembra 2012, teda v rámci štvorročnej premlčacej doby.

41. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že v čase krádeže trezora (v
nočných hodinách medzi 15. a 16. októbrom 2008) žalobca vykonával na základe zmluvy o poskytnutí
strážnej služby stráženie budovy, kancelárskych a skladových priestorov a priľahlých pozemkov na
adreseKopčianska92vBratislave.Vzmluvesažalobcazaviazalposkytnúťžalovanémufyzickúochranu
objektu, ktorá okrem iného mala spočívať vo vykonávaní dohľadu nad vstupom oprávnených osôb do

objektu, vykonávaní hliadkovania objektu minimálne 15-krát za zmenu v nepravidelných intervaloch a pri
hliadkovaní sa zameriavať najmä na: uzamknutosť a neporušenosť objektu, okien a dverí; neporušenosť
oplotenia, osvetlenia; podozrivý pohyb osôb, vozidiel v bezprostrednej blízkosti objektu a zároveň
overovať poplachové signály, podozrivé udalosti a podľa potreby a stanovených postupov ich riešiť. Zo
záznamu o udalosti preloženého žalobcom vyplynulo, že počas nočnej služby 15.- 16. októbra 2008

zamestnanci žalobcu vykonali najviac 8 obchôdzok, z toho dve vnútri objektu, päť obchôdzok vonku a
jednu bez uvedenia miesta alebo trasy. Súd prvej inštancie zistil, že pre riadne zabezpečenie strážnej
služby, v súlade so zmluvnými dojednaniami, bolo povinnosťou žalobcu vykonať najmenej 15 obchôdzok
počas jednej zmeny, čo sa zjavne v čase krádeže trezora z objektu žalovaného nestalo, a preto súd
konštatoval porušenie zmluvných povinností žalobcu. Súd konštatoval porušenie ustanovenia smernice

žalobcu z roku 2007, v zmysle ktorej mal žalobca zabezpečiť vykonávanie obchôdzok zamestnancami
žalobcu pri nočnej zmene tak, že vykonajú 8 obchôdzok vnútri stráženého objektu a 8 obchôdzok vonku.
Súčasne nemal súd prvej inštancie za dostatočne preukázanú neplatnosť smernice, keďže mu zo
strany žalobcu alebo žalovaného nebola predložená iná smernica, resp. interné nariadenie, z ktorého
by vyplývali iné povinnosti žalobcu pri výkone strážnej služby, ako tomu bolo podľa smernice alebo

podľa prílohy č. 1 k zmluve. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nemožnosti použiť
uvedenú smernicu z dôvodu jej nepodpísania p. Y., ktorá bola v čase krádeže trezora na nočnej zmene
a k tejto námietke uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu ako zamestnávateľa zabezpečiť, aby sa jeho
zamestnanci,ktorímalivykonávaťochranuobjektužalovaného,riadneoboznámilisosvojimipracovnými
povinnosťami. Táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Prvoinštančný súd konštatoval

príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou, keď výkon strážnej
služby nebol riadne zabezpečený. Ku vzniku škody na majetku žalovaného prišlo v dôsledku porušeniu
povinností pri výkone strážnej služby. Skutočnosť, že trezor bol odcudzený neznámym páchateľom
neznamená, že žalobca nenesie zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Bolo by tomu takiba v prípade, ak by k odcudzeniu trezora a vzniku škody došlo napriek tomu, že bol zabezpečený
riadny výkon strážnej služby v rozsahu práv a povinností podľa zmluvy. Za preukázané mal súd prvej
inštancie , že v rozhodnom čase si zamestnanci žalobcu neplnili svoje povinnosti, v dôsledku čoho došlo

ku krádeži. Ide teda o vecnú príčinnú súvislosť. Zároveň sa súd v tomto smere stotožnil s argumentáciou
žalovaného, že v prípade, ak by si zamestnanci žalobcu riadne plnili svoje povinnosti, museli by v rámci
obchôdzok minimálne počuť zvuk páčenia trezora (trezor bol upevnený 4 kotvami v betónovej podlahe),
rozbíjanie skrine a dverí, vypadnutie ťažkého (cca 95 kg) trezoru z okna druhého poschodia na dlažbu
pred budovu, len pár metrov od miesta, kde mali zamestnanci žalobcu svoje stanovisko. Súd prvej

inštancie za hlavnú príčinu vzniku škody považoval protiprávne konanie nezistenej osoby - páchateľa a
ako jednu z príčin, ktorá sa na nepriaznivom následku významne podieľala skutočnosť, že zamestnanci
žalobcu nevykonávali vonkajšiu a ani vnútornú ochranu stráženého objektu tak, ako sa žalobca v zmluve
zaviazal. Konanie zamestnancov žalobcu značnou mierou umožnilo vniknutie cudzej osoby do objektu
žalovaného a viedlo napokon až k tomu, že vlámanie a krádež trezora ani nezistili. Žalobca teda nesplnil
zmluvné povinnosti a výkonom strážnej služby neprispel k zvýšenej bezpečnosti stráženého majetku,

ani neznížil riziko škody, čo je v konečnom dôsledku podstatou a zmyslom strážnej služby. Súd prvej
inštancie nezistil existenciu žiadnych prekážok, ktoré by nastali nezávisle od vôle žalobcu a bránili mu
v splnení povinností, ktoré by nemohol odvrátiť alebo prekonať a ktoré by v čase vzniku záväzkového
vzťahu účastníkov nemohol predvídať. Žalobca netvrdil žiaden z liberačných dôvodov uvedených
v zmluve. Súd nevyhodnotil ako relevantné liberačné dôvody žalobcom tvrdený chýbajúci kamerový

systém v objekte, prípadne hmlu, či blízkosť diaľnice. Zo žiadneho listinného dôkazu nevyplývala
zmluvná povinnosť žalovaného zabezpečiť ešte iným spôsobom ochranu svojho majetku, naopak, bolo
povinnosťou žalobcu upozorniť žalovaného na nedostatočné zabezpečenie chráneného objektu, čo
sa relevantným spôsobom nestalo. Súd neakceptoval argumentáciu žalobcu o porušení prevenčnej
povinnosti zo strany žalovaného. Súd dospel k záveru, že žalobca nevykonával ochranu objektu s

odbornou starostlivosťou a podľa zmluvy, pričom pochybeniami pri vykonávaní strážnej služby, prišlo
jednoznačne k porušeniu zmluvnej povinnosti žalobcu chrániť majetok žalovaného pred odcudzením.
42. Vo vzťahu ku nároku na náhradu škody považoval súd prvej inštancie za oprávnený nárok
žalovaného vo výške rozdielu medzi skutočnou škodou, ktorá mu v dôsledku krádeže trezora vznikla a
plnením, ktoré obdržal od poisťovne v rámci likvidácie škodovej udalosti. Za odcudzený trezor poisťovňa

uhradila žalovanému sumu 27.153,36 Sk (901,33 eura), pričom rozdiel medzi úhradou poisťovne a
hodnotou trezora predstavoval 75,57 eura; pri odcudzenej hotovosti v celkovej výške 132.956,98 Sk,
poisťovňa uhradila žalovanému 100.000,- Sk a rozdiel medzi plnením poisťovne a škodou vzniknutou
žalovanému predstavoval 1.094,27 eura; za zničenú skriňu (NIKA), pri nákupnej cene 5.466,- Sk
(181,44 eura), poisťovňa žalovanému vyplatila 4.553,18 Sk (151,14 eura), teda rozdiel medzi plnením

poskytnutým poisťovňou a skutočnou škodou predstavoval 30,30 eura. K uvedeným sumám bolo
potrebné pripočítať aj zmluvnú spoluúčasť žalovaného vo výške 215,27 eura, keďže išlo o výdavok
žalovaného v priamej súvislosti so škodou spôsobenou krádežou trezora a predstavoval náklady, ktoré
musel žalovaný v dôsledku krádeže trezora vynaložiť. Spolu tak výška škody predstavovala 1.415,41
eura. Zároveň mal súd za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávky z 31. októbra 2008

boli na žalovaného postúpené pohľadávky voči žalobcovi od spoločnosti ABC European Air & Sea
Cargo Distribution SR spol. s r.o., vzťahujúce sa na hotovosť tejto spoločnosti uloženej v trezore
žalovaného vo výške 1.175,66 eura a hotovosť spoločnosti cargo -partner immoinvest, k.s. vo výške
118,34 eura. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky z 31. októbra 2008 so spoločnosťou cargo-partner
immoinvest, k.s. nedovodil súd, že by predmetom postúpenia bola aj škoda, ktorá mala v dôsledku

krádeže trezora vzniknúť na majetku spoločnosti cargo-partner immoinvest, k.s. (kľúče, rozety, dvere,
atď.) vo výške 480,18 eura. Keďže sa žalovaný vo vzťahu ku škode spôsobenej spoločnosti cargo-
partner immoinvest, k.s. nestal veriteľom žalobcu, konštatoval súd v tomto rozsahu nedostatok jeho
aktívnej vecnej legitimovaný v konaní o náhradu škody, ktorá bola spôsobená tomuto subjektu.
43. Vzťahu ku nároku žalovaného voči žalobcovi na zmluvnú pokutu pre porušenie čl. VI písm. A, bod

1 a 2 zmluvy konštatoval porušenie zmluvných povinností žalobcom a vznik nároku žalovaného na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2 x 4.000 Sk (2 x 132,78 eura - 265,56 eura). Žalobca porušil svoje
zmluvnépovinnostitým,žejehozamestnancinevykonávalivonkajšiuaanivnútornúochranustráženého
objektu riadne, teda porušil záväzok ochraňovať strážený objekt pred vniknutím nepovolaných osôb
a ich zdržiavaním sa v objekte a zároveň záväzok ochrániť majetok tvoriaci strážený objekt a majetok

nachádzajúci sa v tomto objekte v súlade s prílohou č. 1 a č. 2 zmluvy (body 1 a 2 čl. VI písm. A
zmluvy) . Žalovaný naplnil obe podmienky vzniku nároku na zmluvnú pokutu a to preukázanie porušenia
povinností žalobcu a zároveň písomne upovedomenie žalobcu. Súd prvej inštancie sa zaoberal
prípadnou moderáciou výšky zmluvnej pokuty, pričom dospel k záveru, že moderačné oprávnenie nie jepotrebné použiť, keď s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti mal za to, že výška
zmluvnej pokuty vo výške 4.000,- Sk nie je neprimeraná zabezpečenej povinnosti žalobcu . Zmluvnú
pokutu vo výške 4.000,- Sk za každé porušenie citovaných bodov zmluvy nepovažoval za neprimeraná

účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute zmluvnými stranami sledovaný - riadny výkon strážnej
služby, preto nevyužil moderačné oprávnenie.
44. V otázke zániku vzájomných pohľadávok strán sporu započítaním, vyhodnotil súd prvej inštancie
započítací úkon žalovaného z 25. marca 2009 vo vzťahu k nároku na náhradu škody vzniknutej
krádežou trezora vo výške 3.530,87 eura ako neurčitý , pretože z neho nebolo zrejmé z čoho

pozostáva pohľadávka žalovaného, ktorá má byť predmetom započítania. Z pripojeného rozpisu totiž
vyplynulo, že žalovaný okrem iného započítal aj nároky spoločností ABC European Air & Sea Cargo
Distribution SR spol. s r.o. a cargo-partner immoinvest, k.s. za krádež hotovosti z trezora žalovaného,
pričom oznámenie postúpenia pohľadávky žalobcovi nebolo v konaní preukázané, stalo sa tak až na
pojednávaní uskutočnenom 7. júna 2012, predložením zmlúv o postúpení pohľadávok z 31. októbra
2008 s uvedenými spoločnosťami. V čase uskutočnenia započítacieho úkonu (25. marca 2009) nebolo

žalobcovi oznámené a ani preukázané, postúpenie pohľadávok na žalovaného, nemohlo teda dôjsť k
započítaniu týchto pohľadávok s pohľadávkou žalobcu, keďže až po relevantnej notifikácii postúpenia
pohľadávky môže postupník požadovať splnenie postúpenej pohľadávky od dlžníka.
45.Prvoinštančný súd , nárok uplatnený žalovaným v odpore, posúdil ako kompenzačnú námietku a v
rozsahu jej rozšírenia, v podaniach datovaných 1. septembra 2012 a 23. marca 2015, ako vzájomnú

žalobu, a pretože vyhodnotil nárok žalovaného na náhradu škody za dôvodný v rozsahu 1.415,41 eura
(hotovosť - 1.094,27 eura, trezor - 75,57 eura, skriňa NIKA - 30,30 eura a spoluúčasť žalovaného -
215,27 eura) ustálil, že pohľadávka žalobcu vo výške 262,05 eura predstavujúca nezaplatenú časť
odmeny za poskytnutie strážnej služby za mesiac november 2008, splatná 18. decembra 2008 a
pohľadávka žalobcu vo výške 3.592,07 eura predstavujúca nezaplatenú časť odmeny za poskytnutie

strážnej služby za mesiac január 2009, s dátumom splatnosti 28. februára 2009 sa stretli so splatnou
pohľadávkou žalovaného vo výške 1.415,41 eura 17. marca 2009. Pohľadávka žalobcu vo výške 262,05
eura predstavujúca nezaplatenú časť odmeny za poskytnutie strážnej služby za mesiac november 2008
zanikla 17. marca 2009 a pohľadávka žalobcu predstavujúca nezaplatenú časť odmeny za poskytnutie
strážnej služby za mesiac január 2009 zanikla v rozsahu zostávajúcich 1.153,41 eura k 17. marcu

2009, takže pohľadávka žalobcu po započítaní ostala nezaplatená vo výške 2.438,66 eura. K 17. marcu
2009 žalovaný uhradil na účet žalobcu 61,20 eura, preto k uvedenému dátumu ostala neuhradená časť
pohľadávky žalobcu vo výške 2.377,46 eura. Zároveň mal súd za to, že k stretu zostávajúcej časti
pohľadávky žalobcu a pohľadávok postúpených na žalovaného v súhrnnej výške 1.294 eur (118,34
eura a 1.175,66 eura), mohlo dôjsť až k momentu, keď sa žalobca dozvedel, že tieto pohľadávky boli

postúpené na žalovaného, teda na pojednávaní konanom 7. júna 2012, kedy žalovaný predložil zmluvy
o postúpení pohľadávok, čo je možné považovať za notifikáciu postúpenia pohľadávky dlžníkovi podľa
§ 526 OZ. Súd prvej inštancie konštatoval k 7. júnu 2012 zánik časti pohľadávky žalobcu v rozsahu
1.294 eur a neuhradený zostatok časti pohľadávky žalobcu vo výške 1.083,46 eura. Súd žalovanému
priznal nárok na zmluvnú pokutu vo výške 265,56 eura, ktorú si voči žalobcovi uplatnil v rámci vzájomnej

žalobypodanímz18.septembra2012,pretokstretupohľadávokžalobcuažalovanéhodošlonajskôr19.
septembra2012.K20.septembru2012takostalaneuhradenáčasťpohľadávkyžalobcuvovýške817,95
eura, v ktorej výške považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu za dôvodný a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi uvedenú peňažnú sumu.
46. Úrok z omeškania priznal súd žalobcovi podľa § 369 ods. 1 ObZ v spojení s čl. V bodu 7 zmluvy,

v ktorom si strany dohodli, že za každý deň omeškania s úhradou faktúry má dodávateľ právo na úrok
z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného
záväzku , a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,05%
denne zo sumy 262,05 eura od 19. decembra 2008 do 17. marca 2009, zo sumy 2.438,66 eura od 1.
marca 2009 do 17. marca 2009, zo sumy 2.377,46 eura od 18. marca 2009 do 7. júna 2012, zo sumy

1.083,46 eura od 8. júna 2012 do 19. septembra 2012, zo sumy 817,90 od 20. septembra 2012 do
zaplatenia.
47.Keďžežalovanýčiastočnedôvodnenamietalzániknárokužalobcu,súdprvejinštanciežalobuvčasti,
v ktorej nárok žalobcu zanikol započítaním zamietol. Rovnako tak zamietol vzájomnú žalobu žalovaného
včasti,vktorejbolaargumentáciažalovanéhonedôvodná.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodoval

súd podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
48. Proti výroku I., výroku II. a výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal zmeny odvolaním napadnutých výrokov tak, že žalobe bude
v celom rozsahu vyhovené, vzájomnú žalobu žalovaného odvolací súd zamietne a žalobcovi priznávoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z dôvodov, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobca poukázal na to, že v priebehu súdneho konania preukázal výkon strážnej služby v
súlade so zmluvou a jej dodatkom, keď vykonával ohliadky objektu tak, ako bolo v zmluve určené.
Počet ohliadok uvedených v zázname o výkone strážnej služby považoval za správny, pretože pojem

zmena bol mienený ako denná a nočná zmena, nie osobitne. Personálne by nebolo možné takýto
počet ohliadok počas nočnej služby, vzhľadom na rozsiahlosť objektu, ktorý musel byť kontrolovaný,
pokryť. Žalobca poukázal na neplatnosť a neúčinnosť smernice v čase, kedy prišlo ku škodovej
udalosti. V čase škodovej udalosti platila zmluva o výkone strážnej služby a aktualizované príkazy a
nariadenia, ktoré zadával K.. U. na mieste samom. Tieto boli súčasťou knihy služieb, ktorou disponoval
žalovaný. V priebehu konania žalovaný odmietol tento dôkaz predložiť súdu. Hodnotenie výpovede

svedka K.. U. považuje žalobca za nesprávne a nekomplexné, pretože z nej vyplynulo, že pokyny k
výkonu strážnej služby sa menili a aktualizovali k danému stavu; pokyny boli zaznamenané do knihy
služieb a do zakódovanej oblasti nemala strážna služba prístup. Ďalej žalobca namietal neunesenie
dôkazného bremena žalovaným ohľadom existencie a vydania novej smernice. V žiadnom zázname
pred krádežou nespochybnil žalovaný obsah záznamu z výkonu strážnej služby a nedostatočný počet

vykonaných ohliadok. Žalobca poukázal na svedeckú výpoveď K.. T., z ktorej vyplynulo, že smernica
v čase krádeže už neplatila, administratívnu časť budovy bolo potrebné kódovať, signalizácia nebola
porušená a strážna služba nemala vstupovať do zakódovanej oblasti, ak objekt nebol narušený. Túto
svedeckú výpoveď, korešpondujúcu s výpoveďami svedkov a to p. Y. a p. Q., Ing. H. a konateľa žalobcu,
nepovažuje žalobca za správne a komplexne hodnotenú a žiadal zopakovať dokazovanie. Smernica v

čase nástupu do pracovného pomeru svedkyne Y. neplatila, preto bol jej podpis smernice irelevantným.
Strážna služba teda nemala prístup do zakódovanej oblasti, ktorou bolo aj druhé poschodie objektu,
kde sa stala škodová udalosť. Taktiež nemala kľúče od kancelárií na druhom poschodí ani prístup
do ekonomického oddelenia a k trezoru, ktorý mal byť odcudzený. Uvedené vyplýva zo svedeckých
výpovedí svedkov žalovanej strany. Ich svedecké výpovede považuje žalobca za nesprávne súdom

hodnotené. Technické zabezpečenie administratívnej budovy- projekt ochrany druhého poschodia si
zabezpečoval samotný žalovaný, ktorý nesie zodpovednosť za signalizáciu- alarm, ktorý nevyvolal
po vstupe cudzích osôb žiadne zvukové signály, ktoré by nasvedčovali narušenie objektu, vrátane
druhého poschodia. Od žalobcu nebolo možné požadovať zabráneniu vniknutiu neoprávnenej osoby na
druhé poschodie budovy, keď tam reálne nemal prístup, nemal kľúče od miestnosti, kde bol odcudzený

trezor a trezor nemal žalovaný napojený na žiadnu signalizáciu. Žalobca zotrval na tvrdeniach, že
žiadnu právnu povinnosť neporušil a skutkový stav vo vzťahu k právnym povinnostiam žalobcu nebol
súdom vyhodnotený správne. Podľa žalobcu súd nesprávne posúdil príčinnú súvislosti medzi porušením
právnej povinnosti a vzniknutou škodou, pretože strážna služba nemohla zabrániť páchateľovi, aby
sa dostal na strechu budovy, keď- požiarnický rebrík bol uvoľnený a bol majetkom žalovaného,

následne v ničím nechránenej oblasti tzv. átriá, okien a kancelárie, kde bol trezor, a to z dôvodu
nefunkčnosti kamerového systému, absencie bezpečnostných magnetov na oknách, trezoru bez
napojenia na signalizáciu. Žalobca namietal nedostatok priamej príčinnej súvislosti medzi porušením
právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Podľa žalobcu nie je správny záver súdu, že zamestnanci
nevykonávali ohliadky vonku a vo vnútri budovy, pretože výpovede strážnej služby, oblastného riaditeľa

p. T. tomu nenasvedčujú. Žalobca sa nestotožňoval so záverom súdu, podľa ktorého vykonávaním
vyššieho počtu ohliadok, by sa krádeži zabránilo a ani so záverom súdu, podľa ktorého strážna služba
mala počuť hluk a neprispela k zvýšeniu bezpečnosti objektu alebo zmierneniu rizika, ktoré závery
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa žalobcu neboli preto splnené zákonné podmienky
pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalobcu. Žalobca namietol zistenie skutkového stavu

súdom prvej inštancie a nadväzujúcu nesprávnosť právnych záverov súdu o zodpovednosti žalobcu za
vzniknutú škodu. Zodpovednosť za vzniknutú škodu nesie aj páchateľ trestnej činnosti. Súd sa taktiež
nesprávne vyporiadal s otázkou prevenčnej povinnosti žalovaného. Len žalovaný určil spôsob ochrany
svojho majetku, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebola zabezpečená iná ochrana
objektu, okrem uvádzanej strážnej služby. Podľa žalobcu bolo možné vlámaniu a krádeži v objekte

zabrániť len pri existencii funkčného kamerového systému, aby strážna služba mohla sledovať na
monitoroch, čo sa deje v objekte ako celku a funkčných bezpečnostných magnetoch na oknách v
átriu, ktoré by signalizovali rozbitie okien a aj prístup strážnej služby do kancelárií minimálne kľúčom
a také technické vybavenie strážnej služby, aby páchateľa mohla aj chytiť a znemožniť mu faktickývstup do objektu a to aj v nočných hodinách. Žalobca poukázal na nedostatočný počet strážnikov na
službe v nočných hodinách vzhľadom na rozsiahlosť objektu. S nepriaznivými klimatickými podmienkami
- hustou hmlou ako liberačným dôvodom, sa súd žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadal,

hoci naň žalobca v konaní poukázal. Žalobca rozporoval správnosť záverov súdu ohľadom vzniku
nároku žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty, keď škodovú udalosť nahlásil p. Q.
p. U. a spoločne privolali políciu. Škoda bola viditeľná až po odkódovaní druhého poschodia, priestor
sa mal odkódovať až po príchode upratovačky, inak len vtedy, keby alarm signalizoval narušenie
objektu. Žalobca namietal posúdenie nároku žalovaného ako kompenzačnú námietku a v rozsahu jej

rozšíreniaakovzájomnúžalobuazotrvalnatvrdeníneplatnostizapočítaciehoprejavuaztýchtodôvodov
považoval napadnuté rozhodnutie za zmätočné. V súvislosti s protinárokmi žalovaného, ktoré žalobca
sporoval, sporoval aj nepriznanie úrokov z omeškania v celom uplatnenom rozsahu a nadväzujúci
výrok o trovách konania.
49. Žalovaný sa ku odvolaniu žalobcu vyjadril písomne svojim podaním zo dňa 09.06.2023 a navrhol
odvolaciemu súdu, aby tento napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil alebo vo výrokoch I. III.

a IV. zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a vyhovie vzájomnej žalobe žalobcu a súčasne
mu prizná nárok na náhradu trov konania. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie riadne vykonal
dokazovanieadôkazyvyhodnotiljednotlivoajvichvzájomnejsúvislostiakomuukladajúprávnepredpisy
a svoje rozhodnutie dostatočne a logicky odôvodnil. Žalovaný neodmietol predložiť súdu žiadny
dôkaz, mal však k dispozícii záznam len z konkrétneho listu knihy služieb, a to zo dňa kedy došlo

ku krádeži, nedisponoval celou knihou služieb. Výpovede svedkov, na ktoré poukazuje žalobca a
odvodzuje z nich svoje tvrdenia o oprávnenosti svojho nároku, boli všetky vyvrátené inými dôkazmi
vykonanými súdom prvej inštancie v rámci dokazovania. Žalovaný poukázal na svoje písomné podania
a na zhrnutie týchto podaní, v obsahu ktorých dostatočne zhrnul všetky okolnosti podstatné pre
rozhodnutie vo veci samej, a to jednak predpoklady pre vznik zodpovednosti žalobcu za vznik škody,

neexistenciu liberačných dôvodov, výšku pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, náležitosti započítania
vzájomných pohľadávok a pod.. Podľa žalovaného boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre
vznik zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorá vznikla žalovanému. Žalobca poukázal na porušenie
nasledovných zmluvných povinnosti žalovaným a povinností vyplývajúcich z bezpečnostnej smernice:
článok VI, bod 1 zmluvy - ochraňovať objekt pre vniknutím nepovolaných osôb a ich zdržiavaním

sa v objekte, článok VI, bod 2 zmluvy - chrániť majetok tvoriaci objekt a majetok nachádzajúci sa v
tomto objekte, článok VI, bod 7 zmluvy - informovať denne odberateľa (žalovaného) o situácii v mieste
plnenia a v prípade zistenia nedostatkov v bezpečnosti týkajúcej sa odberateľovho majetku a ostatných
skutočností hodných zreteľa, bezodkladne písomne informovať odberateľa o týchto skutočnostiach,
Príloha č. 1 k zmluve, bod 2 - vpúšťať do objektu iba oprávnené osoby, Príloha č. 1 k zmluve, bod 2 -

vykonávať hliadkovanie objektu minimálne 15-krát za zmenu a zameriavať sa najmä na uzamknutosť
a neporušenosť objektu, okien a dverí, neporušenosť oplotenia, podozrivý pohyb osôb, Príloha č. 1
k zmluve, bod 2 - kontrolovať vyvážané predmety z objektu s dôrazom na zamedzenie vynesenia
majetku odporcu. V prípade, ak by žalobca plnil všetky svoje povinnosti zo zmluvy, musel by si všimnúť
poškodenie oplotenia, dvora, dverí ako aj skutočnosť, že v priestore stráženého objektu sa pohybujú

neznáme osoby, čím by sa krádeži a poškodeniu majetku žalovaného zabránilo. Neplnením všetkých
zmienených zmluvných povinností žalobca umožnil odcudzenie majetku žalovaného a vznik škody na
majetku žalovaného. Žalovaný poukázal na článok VIl, bod 1 zmluvy, podľa ktorého zodpovedá žalobca
žalovanému za škodu, ktorá vznikla nesplnením jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy za predpokladu
oznámenia škody príslušnému orgánu PZ SR. Vyššie uvedený trestný čin žalovaný bezodkladne

nahlásil OR PZ, Bratislava V. Vyšetrovanie skutku bolo dňa 04.02.2009 ukončené uznesením č. ČVS:
ORP- 3223/1-OS V-B5-2008 z. dôvodu nezistenia páchateľa. Žalovaný sa o krádeži nedozvedel od
žalobcu, ale od upratovačky, zamestnankyne žalovaného, ktorá nastúpila nasledujúci deň o 6.00 hod.
do práce. Ďalej žalovaný poukázal na článok VII bod 1 zmluvy, podľa ktorého dodávateľ zodpovedá
za škodu, ktorá vznikne odberateľovi neplnením svojich povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy a z

príslušnýchprávnychpredpisov.Každáškoda,ktorábudevymáhanáoddodávateľa,musíbyťoznámená
príslušnému orgánu PZ SR. Týmto oznámením je odberateľ povinný sa preukázať u dodávateľa,
v prípade, že bude voči nemu uplatňovať nárok na náhradu škody. Žalobca upriamil pozornosť na
dôkaz - výpis z knihy Evidencia služieb zo dňa 15. a 16.10.2008, z ktorého je zrejmá frekvencia
výkonu obchôdzok počas služby. Súčasťou Zmluvy o poskytovaní strážnej služby uzavretej medzi

žalobcom a žalovaným bola Smernica G1 MONITOR, s.r.o. pre vykonávanie ochrany objektu cargo
- partner SR, s.r.o., Kopčianska 92, Bratislava zo dňa 20.10.2007 . Článku 2 smernice, jej bod 2.2
stanovuje spôsobu výkonu obchôdzok vnútri budovy ako aj obchôdzok vonku a určenie presného času
výkonu obchôdzok. Podľa bezpečnostnej smernice sa vo vnútri budovy mali vykonávať obchôdzky vpracovných dňoch v nasledovných časoch: 19,00 hod.. 20,30 hod., 23.00 hod.. 01.00 hod.. 02,30 hod..
04,00 hod., 05.00 hod.. 06,30 hod., ktorých rozsah a frekvencia nebola žalovaným obmedzená. Podľa
knihy Evidencia služieb zo dňa 15. a 16.10.2008 si bezpečnostní pracovníci žalobcu nesplnili svoje

povinnosti, ako im vyplývali z bezpečnostnej smernice, pokiaľ ide o frekvenciu obchôdzok. Nedodržanie
spôsobu výkonu obchôdzok vnútri budovy dokazuje podľa žalovaného aj svedecká výpoveď p. Q.,
ktorý prisvedčil, že vnútornú bezpečnosť budovy monitorovali len na vrátnici kontrolou monitorovacieho
zariadenia. Pravidelné kontrolné obchôdzky mali bezpečnostní pracovnici žalobcu vykonávať po
uzamknutí kancelárií a skladových priestorov v budove v rozsahu schodisko a chodby ku kanceláriám

(povstupnédveredokancelárií)avovonkajšompriestorevrozsahukontrolyobvodovéhoplášťabudovy,
kontroly všetkých núdzových východov na budove, všetkých okien, požiarnych rebríkov, kontroly plotov
a brán tak, aby vedeli spoľahlivo identifikovať neželaný vstup do budovy alebo areálu žalovaného na
Kopčianskej 92 v Bratislave. Žalovaný poukázal na výpoveď svedka p. Q. , ktorý uviedol, že v priebehu
služby už hore na poschodie nechodili, kontrolovali len vstupné dvere, vnútornú bezpečnosť budovy
sledovali len na vrátnici kontrolou monitorovacieho zariadenia a fyzicky chodili len von. Počas výkonu

strážnej služby žalobcom opakovane dochádzalo ku krádežiam a poškodeniu áut nachádzajúcich sa v
areáli. Uvedené udalosti boli zväčša riešené dohodou žalobcu a žalovaného o znížení výšky fakturácie o
výškuvzniknutejškody.Kužalobcomtvrdenýmliberačnýmdôvodomžalovanýuviedol,žediaľnicajesíce
vzdialená 36 metrov od budovy, ale krádež vlámaním sa stala v nočných hodinách, kedy je premávka
na diaľnici malá, a teda aj hluk z diaľnice zanedbateľný. Trezor bol pripevnený do betónovej podlahy

dvanástimikotvamicertifikovanoufirmouSHERLOCK.Vypáčenietrezoraarozbitieskrineadverímuselo
byť veľmi hlučné. Žalovaný vyvracal tvrdenia žalobcu o absencii magnetov na dverách a oknách átrií
a poukazoval na pripojenú projektovú dokumentáciu, z ktorej je zrejmé, že tieto boli namontované
od odovzdania stavby do užívania. Nakoniec žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal v konaní
existenciu žiadneho liberačného dôvodu. V ďalšom žalobca odkázal na listinné dôkazy založené v

súdnom spise preukazujúce výšku škody a zápočet vzájomných pohľadávok ako aj obsah podaní, v
ktorých sa žalovaný podrobne vyjadril ku požadovanému nároku na náhradu škody, čo do predpokladov
vzniku nároku, právneho základu a výšky nároku.
50. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach
uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP ) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
51.V konaní pred súdom prvej inštancie neurobili strany sporným právny základ ani výšku nároku
uplatneného žalobcom voči žalovanému titulom odmeny za poskytované strážne služby v mesiacoch

november 2008 a január 2009. Spor sa medzi stranami viedol o nárok uplatnený žalovaným voči
žalobcovi vzájomnou žalobou. Išlo o nároky žalovaného na náhradu škody spôsobenej mu vlámaním sa
neznámych osôb do strážených priestorov, odcudzením trezoru s hotovosťou, poškodením priestorov
a áut na parkovisku v noci z 15. na 16. októbra 2008, ktorý skutok bol zdokumentovaný políciou a o
nároky na zaplatenie zmluvných pokút pre porušenie povinností prevzatých zmluvou.

52.Aby bolo možné náhradu spôsobenej škody riadne uplatniť , a aby mohla byť konkrétnej osobe
povinnosť náhrady škody uložená, zákon predpokladá splnenie určitých zákonných podmienok.
Predpokladmi pre náhradu škody, ktoré je potrebné v konaní tvrdiť a preukázať sú porušenie povinnosti
a to buď povinnosti prevzatej zmluvou alebo uloženej všeobecne záväzným právnym predpisom, teda
protiprávne konanie škodcu, ďalej vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu

alebo škodovou udalosťou a vzniknutou škodou.
53. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ktorého zistenia odvolací súd v celom rozsahu
prevzalvyplýva,žežalobcavykonávalprežalovanéhostrážnuslužbunapodklade zmluvyoposkytovaní
strážnej služby z roku 2003 v znení jej dodatku č. 1 z 23.februára 2007. Predmetom zmluvy bolo odplatné
poskytovanie strážnej služby na Kopčianskej 92 v Bratislave (budova, kancelárske a skladové priestory

a priľahlé pozemky). Obsah plnenia pri poskytovaní strážnej služby bol určený v prílohe č. 1 k zmluve.
Podľa čl. VI písm. A body 1,2 sa žalobca zaviazal poskytovať strážnu službu a tým aj ochraňovať objekt
predvniknutímnepovolanýchosôb,ichzdržiavanímsavobjekte,chrániťmajetoktvoriacistráženýobjekt
a majetok nachádzajúci sa v objekte a to v súlade s prílohou č. 1 a 2 k zmluve. Podľa prílohy 1 sa žalobca
zaviazal zameriavať sa pri hliadkovaní najmä na uzamknutosť a neporušenosť objektu, okien a dverí,

neporušenosť oplotenia, osvetlenia, podozrivý pohyb osôb, vozidiel v bezprostrednej blízkosti, overovať
poplachové signály, podozrivé udalosti a podľa potreby a stanovených postupov ich riešiť.
54. Zmluva o poskytovaní strážnej služby, spolu s jej prílohou, vymedzovali rozsah plnenia, ktoré
mal žalobca poskytovať žalovanému. Žalobca mal zabezpečovať ochranu budovy, kancelárskycha skladových priestorov a priľahlých pozemkov. Teda predmetom ochrany bola okrem iného aj
administratívna budova nachádzajúca sa na Kopčianskej 92 v Bratislave a to ako celok. Z poskytovania
strážnej služby žalobcom neboli vyňaté žiadne jej súčasti, žiadne priestory alebo kancelárie, ktoré sa

v nej nachádzali. Naopak žalobca bol v zmysle zmluvy o poskytovaní strážnej služby a jej prílohy
povinný ochraňovať objekt pred vniknutím nepovolaných osôb, ich zdržiavaním sa v objekte, chrániť
majetok tvoriaci strážený objekt a majetok nachádzajúci sa v objekte , zameriavať sa pri hliadkovaní
najmä na uzamknutosť a neporušenosť objektu, okien a dverí. Je potom logický a primeraný záver
súdu v tom, že v súvislosti s vlámaním sa do administratívnej budovy, ktoré zistila zamestnankyňa

žalovaného, žalobca porušil zmluvne prevzaté povinnosti. Tvrdenia a námietky žalobcu vznesené
aj v odvolacom konaní, podľa ktorých strážna služba žalobcu nemala prístup do kódovanej súčasti
administratívnej budovy, ktorou bolo aj inkriminované druhé poschodie a jeho kancelárie , a preto
nemohla zabrániť vlámaniu a krádeži sú bez významu a to vo svetle mechanizmu škodnej udalosti
a žalobcom zmluvne prevzatým povinnostiam. Z uznesenia OR PZ Bratislava V súd prvej inštancie
zistil, že páchateľ sa vlámal do administratívnej budovy cez strechu, na ktorú sa dostal vonkajším

únikovým rebríkom, následne zo strechy zliezol do átria budovy a poškodením okien sa dostal do
kancelárií. Trezor páchateľ odcudzil tak, že ho vyhodil cez okno na dvor pred budovu a to do miesta
nachádzajúceho sa len pár metrov od recepcie, v ktorej sa zdržiavali zamestnanci strážnej služby.
Skutočnosť, že bolo druhé poschodie administratívnej budovy zakódované, nemá žiadnu relevanciu ku
povinnosti žalobcu poskytovať stráženie objektov, ich neporušenosti, neporušenosti ich okien a dverí,

oplotenia, ako aj monitorovať pohyb osôb a vozidiel v bezprostrednej blízkosti objektov. Ak by si žalobca
plnil uvedené povinnosti, musel by pri popísanom mechanizme vlámania zistiť poškodenie plotu, pohyb
nepovolaných osôb a vozidiel vo dvore pri objekte a priamo na administratívnej budove a nakoniec
zachytiť vyhodenie trezoru oknom budovy do bezprostrednej blízkosti strážnej služby a jeho prepravenie
mimo strážený areál. K takémuto rozsahu poskytovania strážnej služby, na ktoré plnenie sa žalobca

zaviazal, nebránilo kódovanie chodby v administratívnej budove, naviac ak vstup do administratívnej
budovy nebol žalobcovi kódovaním znemožnený. Ak aj mal žalobca prístup len do administratívnej
budovy, nie však do spoločnej chodby na druhom poschodí, v ktorej sa nachádzali vstupy do kancelárií,
bol povinný kontrolovať v súlade s prílohou ku zmluve uzamknutosť a neporušenosť objektu, okien a
dverí, neporušenosť oplotenia, osvetlenia, podozrivý pohyb osôb, vozidiel v bezprostrednej blízkosti,

overovať poplachové signály. Z vykonaného dokazovania vykonaného súdom prvej inštancii vyplynulo,
žetakžalobcanepostupoval,pretožekuvlámaniumalodôjsťzostrechyadministratívnejbudovy,malbyť
porušený plot, ktorým sa tretie osoby dostali do areálu, trezor vyhodili cez okno budovy a ten dopadol na
zem neďaleko recepcie, v ktorej sa zdržiavala strážna služba. Ak by žalobca riadne plnil zmluvu vrátane
prílohy, musel by zistiť porušenie areálu (plotu), objektu (okien) a podozrivý pohyb osôb v areáli.

55. Podľa obsahu zmluvy o poskytovaní strážnej služby nebola žiadna časť resp. súčasť
administratívnej budovy, a to ani kódovaná časť jej druhého poschodia, vyňatá spod ochrany, teda
spod povinnosti žalobcu poskytovať plnenia, na ktoré sa zmluvne zaviazal. Žalobca sa nezaviazal
poskytovať stráženie objektov areálu len počas realizácie jednotlivých plánovaných obchôdzok jeho
zamestnancami, teda bol povinný poskytovať stráženie areálu a jeho objektov počas trvania zmluvy,

a to aj v čase, v ktorom zrovna jeho zamestnanci nevykonávali obchôdzky. Žalobca bol teda v súlade
so zmluvou povinný strážiť aj chodby administratívnej budovy, hoci tieto boli kódované a plniť si svoje
povinnosti strážnej služby v rovnakej kvalite počas celého trvania zmluvy a nielen v časti dňa, v ktorej
boli jeho zamestnancami realizované obchôdzky. Ku zmene rozsahu poskytovania strážnej služby
mohlo prísť len písomným dodatkom ku zmluve. Žiadna zmena zmluvy v naznačenom smere nebola

žalobcom tvrdená.
56. Súd prvej inštancie správne posúdil príčinnú súvislosť medzi porušením povinností prevzatých
žalobcom zmluvou o poskytovaní strážnej služby a vznikom škody žalovaného. Medzi porušením
povinnosti žalobcu poskytovať žalovanému s odbornou starostlivosťou dohodnuté stráženie areálu a
objektov a škodou, ktorá mu vznikla vlámaním sa do stráženého objektu, poškodením tohto objektu a

odcudzením peňažných prostriedkov existuje bezprostredná príčinná súvislosť. Porušenie zmluvných
povinností žalobcu je totiž vo vzájomnom pomere príčiny a následku (vzniku škody). Ak by si totiž
žalobca plnil riadne svoje zmluvné povinnosti (ochraňovať objekt pred vniknutím nepovolaných osôb,
pred ich zdržiavaním sa v objekte, chrániť majetok tvoriaci strážený objekt a majetok nachádzajúci sa
v objekte), musel by včas zistiť poškodenie plotu areálu, pohyb nepovolaných osôb a vozidiel v areáli

pri objekte a priamo na administratívnej budove a predísť samotnému odcudzeniu trezoru s finančnou
hotovosťou. Právne relevantnými príčinami nemôžu byť akékoľvek faktické príčiny, ale je potrebné
izolovať len tú príčinu, s ktorou právo spája vznik zodpovednosti a ktorá pri obvyklom chode vecí má za
následok spôsobenie škody (adekvátna príčinná súvislosť). V uvedenom kontexte je potom vznik škodyžalovaného bezprostredným následkom porušenia povinností, ktoré na seba žalobca zmluvne prevzal .
Inými slovami, ak by žalobca v súlade so zmluvou vykonával dohodnuté stráženie areálu a objektov,
teda riadne plnil svoje zmluvné povinnosti, ku vlámaniu do objektu nemuselo vôbec prísť a žalovanému

by v tom prípade nevznikla žiadna škoda.
57. Pre posúdenie vzniku škody sú v prvom rade významné povinnosti žalobcu zakotvené v zmluve
o poskytovaní strážnej služby ( a jej prílohy) a nie smernica, na ktorú žalobca odkazuje a ktorej
neexistencie sa dovoláva. Samotná zmluva obsahuje v jej čl. VII bod 1 dohodu, podľa ktorej žalobca
zodpovedá za škodu, ktorá vznikne žalovanému neplnením svojich povinností vyplývajúcich z tejto

zmluvy a z príslušných právnych predpisov, ak je táto škoda oznámená príslušnému orgánu PZ SR.
58.Žalobca sa mohol liberovať zo zodpovednosti za škodu len v tom prípade, ak by ku škode vzniklo z
dôvodu zvláštnej povahy prevádzky žalovaného alebo ako dôsledok vyššej moci. (čl. VII bod 2 zmluvy).
Za vyššiu moc zmluva považovala aj vady na technickom zabezpečení žalovaného alebo chyby na
stráženomobjekte alelenvtedy,akbolžalovanýžalobcomvopredvýslovnevtejtosúvislostiupozornený
na vznik možnej škody. Žalobca v konaní netvrdil, že by v súvislosti s kódovaním priestorov druhého

poschodiaupozornilžalovanéhonamožnéprekážkyvposkytovaníslužieb,naktorésazmluvnezaviazal
a prípadný vznik škody. Žalobca sa zmluvne nedohodol so žalovaným na vylúčení svojej zodpovednosti
za škodu pre prípad nepriaznivých klimatických podmienok ( hustá hmla, ktorá mala sťažiť alebo
znemožniť stráženie objektov) ani pre prípad hluku (diaľnica vedúca v blízkosti objektu spôsobujúca
hluk). Preto súd prvej inštancie správne posúdil túto procesnú obranu žalobcu ako nedôvodnú.

59. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolacím námietkam, odvolací súd konštatuje, že súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok
(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,I. ÚS 204/2010). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (respektíve práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) nepatrí právo sporovej strany na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom (m. m. II. ÚS

218/02,I. ÚS 3/97), ani právo dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktoré sporová strana predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04,III. ÚS
284/08). Odvolací súd zároveň konštatuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní
nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v odvolaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa

preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).
60. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v podaní žalovaného zo dňa 09.06.2023, označeného
ako vyjadrenie žalovaného k odvolaniu podanému žalobcom, obsiahnutý návrh na rozhodnutie súdu,
vyhodnotil odvolací súd podľa obsahu podania v jeho úplnom kontexte, nie ako oneskorene podané

odvolanie, ale ako formu vyjadrenia sa a argumentácie žalovaného k odvolacím dôvodom uvádzaným
žalobcom.
61.Odvolacísúdnepovažovalnámietkyžalobcuzadôvodné,pričomdospelkzáveruovecnejsprávnosti
napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie, a preto ich podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

.
62. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 29Cb/306/2009-981 zo dňa
21. novembra 2022 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu

63. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 CSP. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, odvolací súd mu priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).