Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/131/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509200012
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2509200012.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX,
trvalo bytom D. XXXX/X, E., právne zastúpeného splnomocnencom: F. F. G., nar. XX.X.XXXX, H. XX,
XXX XX E., proti žalovaným: 1. Mesto Piešťany, Nám. SNP 1475/3, 921 45 Piešťany, IČO: 00612031,
žalovaný 1/ zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., Sasinkova

10, 811 08 Bratislava, IČO: 35892994, 2. Služby mesta Piešťany, príspevková organizácia, Valová
1919/44, 921 01 Piešťany, IČO: 37834240, žalovaný 2/ zastúpený advokátkou: JUDr. Zora Podolská
Vinceková, Rázusova 9, 921 01 Piešťany, IČO: 51164582, o náhradu škody, o odvolaniach žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava z 30. novembra 2023 č. k. PN-9C/1/2009–469 a proti dopĺňaciemu
rozsudku Okresného súdu Trnava z 19. júna 2024 č. k. PN-9C/1/2009-533, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a dopĺňací rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti o priznaní znalcovi proti žalobcovi nároku na znalečné v časti nekrytej
preddavkom v rozsahu 100% r u š í a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu žalobcu zamietol; II. žalovanému 1/
a žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o

výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 12 ods. 1 až 3, § 13 ods. 1
Vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách (cestný zákon); ust. § 9 ods. 1, § 9a ods. 1 a 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) a § 15 ods. 1 a § 19 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách, v znení účinnom v čase dopravnej nehody. Vecne dôvodil, že žalobou

podanou na Okresnom súde Piešťany dňa 5.1.2009 sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 1.659
eur ako náhrady za poškodenie vozidla a náhrady za zaplatené zmluvné poistenie vozidla, ktorá mu
vznikla v dôsledku dopravnej nehody dňa 6.1.2006 na Ružovej ulici v Piešťanoch, ktorej príčinou bola
chýbajúca dopravná značka (daj prednosť v jazde). Žalobca uviedol, že pri dopravnej nehode prišlo k
poškodeniu vozidla žalobcu a manželka žalobcu utrpela úraz.
Žalovaný 1/ namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, z dôvodu, že v čase dopravnej nehody nebol

správcom miestnych komunikácií, ale bol ním žalovaný 2/.
Žalovaný 2/ uviedol, že nebol zriadený v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. cestný zákon a preto nemôže
niesť zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla na miestnej komunikácii podľa ustanovenia § 9a zákona č.
135/1961 Zb. Zároveň spochybnil uplatnenú výšku škody, pretože sa nejedná o skutočnú škodu, ale o
škodu podľa odhadu. Žalovaný 2/ tiež k uplatnenej náhrade zaplateného poistného uviedol, že žalobca
mal možnosť nepojazdné motorové vozidlo odhlásiť z evidencie.

Súd prvej inštancie uznesením zo 14.1.2014 sp. zn. 9C/1/2009-110 prerušil konanie do právoplatného
skončenia konania vedeného na Najvyššom súde SR o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu vTrnave z 11.6.2013 č. k. 9Co/97/2013-297. Uznesenie odôvodnil tým, že na súde prvej inštancie sa
súčasne vedie konanie pod sp. zn. 7C/420/2008, v ktorom vystupuje ako žalobkyňa manželka žalobcu
v tomto konaní. Konanie pod sp. zn. 7C 420/2008 je vedené proti rovnakým žalovaným o náhradu

škody, ktorá vznikla v dôsledku tej istej dopravnej nehody dňa 6.1.2006 na Ružovej ulici v Piešťanoch.
Krajský súd v Trnave uznesením z 11.6.2013 č. k. 9Co 97/2013-297 rozsudok Okresného súdu Piešťany
vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 7C 420/2008 zmenil tak, že rozsudok v napadnutej časti zamietol
(poznámka odvolacieho súdu – správne: odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
I. a II. výroku rozhodnutia zmenil tak, že návrh voči žalovanému 1/ v celom rozsahu zamietol). Proti

uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 11.6.2013 č. k. 9Co/97/2013-297 bolo na súd prvej inštancie
dňa 19.8.2013 podané dovolanie. Žalobca pred otvorením pojednávania konaného dňa 8.1.2014 na
Okresnom súde Piešťany navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o dovolaní
vedeného na Najvyššom súde SR v súvislosti s konaním na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 7C
420/2008. Žalovaní 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 8.1.2014 s prerušením konania súhlasili.
Súd prvej inštancie uznesením z 8.3.2016 č. k. 9C/1/2009-130 rozhodol o pokračovaní v konaní a

zároveň konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod
sp. zn. 7C/420/2008. Predmetné konanie bolo právoplatne skončené dňa 28.5.2019.
Ďalej súd dôvodil, že vykonal dokazovanie. Z protokolu o nehode v cestnej premávke zo 6.1.2006
vyplynulo, že nehoda sa stala v Piešťanoch na križovatke ulíc Ružová - J. Kupeckého. Vodičmi
motorových vozidiel boli I. G., A. B. C., zranenou osobou bola B. C.. V opise udalosti je uvedené, že

k dopravnej nehode došlo tak, že vodič vozidla Mercedes Benz EČ J. G. jazdil v Piešťanoch po ul. J.
Kupeckého smerom na križovatku s ul. Ružovou, pričom tam chýbala dopravná značka daj prednosť v
jazde a nakoľko mu z pravej strany neprichádzalo žiadne vozidlo pokračoval v jazde na čo došlo k stretu
s vozidlom Škoda-Felícia EČ E., ktoré viedol žalobca po ulici Ružovej označenej dopravným značením
ako hlavná cesta pričom jazdil z ľavej strany vozidla Mercedes Benz. Pri dopravnej nehode došlo k

ľahkému zraneniu spolujazdkyne C., požitie alkoholických nápojov zistené nebolo. Na miesto dopravnej
nehody bol prizvaný aj správca komunikácie. Listom z 18.1.2006 si žalobca uplatnil voči žalovanému
1/ náhradu škody, ktorá mu vznikla na osobnom automobile E. XXXXX pri autonehode, ktorej príčinou
bola chýbajúca dopravná značka. Samotná výška škody mal byť žalovanému 1/ oznámená po oprave
motorového vozidla. Z hlásenia škodovej udalosti zo dňa (dátum na predloženej fotokópii nečitateľný)

vyplynulo, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody. Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. v stanovisku
z 13.9.2007 adresovanom žalovanému 1/ uviedla, že v čase vzniku úrazu poškodených žalovaný 1/
zabezpečoval správu, údržbu a čistenie mestských komunikácií a verejných priestranstiev, vrátane ich
stavebných súčasti, ako aj vodorovného dopravného značenia spoločnosťou Služby mesta Piešťany,
ktorá zodpovedala za stav komunikácie. Z uvedeného dôvodu nemôže poisťovňa nároky na náhradu

škody usporiadať. Z odpovede žalovaného (2/) z 12.11.2007 adresovanej žalobcovi vyplýva, že tento
odmieta niesť zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla dopravnou nehodou, keďže podľa protokolu o
nehode v čase stretu vozidiel chýbala dopravná značka daj prednosť v jazde (poznámka odvolacieho
súdu – správne: keďže v čase nimi vykonanej kontroly, dopravná značka tam bola nainštalovaná). V
zmysle zákona o premávke a pozemných komunikáciách je vodič vozidla povinný prispôsobiť rýchlosť

jazdy o.i. poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Súčasne poukázal
žalovaný 2/ na zákonom určený spôsob jazdy cez križovatku.
Žalobca počas konania zobral žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody za zaplatené zmluvné poistenie
vozidla späť, s čím žalovaní súhlasili a zároveň súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby tak, že žalobca
sa domáhal od žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia škody na vozidle v sume 1.659,59

eur a náhrady nákladov spojených s vyradením vozidla v sume 500 eur. Zo znaleckého posudku
č. 14/2022 znalca Ing. Miroslava Tomáška okrem iného vyplynulo, že technická príčina dopravnej
nehody bola vyhodnotená vo vzťahu k chýbajúcemu dopravnému značeniu (dopravná zn. „Daj prednosť
vjazde") v smere jazdy vozidla Mercedes-Benz. Na základe technického výkladu príslušných právnych
ustanovení Zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a v zmysle výsledkov

technickej analýzy nehodového deja, za príčinu dopravnej nehody z technického hadiska považuje
nesprávnu techniku jazdy vodiča vozidla Mercedes-Benz, ktorá spočívala v tom, že sa pri vjazde
do križovatky pohyboval rýchlosťou výrazne vyššou ako bola rýchlosť zodpovedajúca rozhľadovým
pomerom v križovatke a zároveň spôsob akým vodič vozidla Mercedes-Benz uskutočnil vjazd do
križovatky nezodpovedal dopravnej situácii v smere jeho jazdy (vozidlo Škoda pohybujúce sa v priestore

križovatky a križujúce koridor jeho pohybu). Z technického hľadiska je prijateľné a veľmi pravdepodobné,
že technika jazdy vodiča vozidla Mercedes-Benz by mohla byt' iná v prípade, ak by v smere jeho jazdy
bola umiestnená dopravná značka „Daj prednosť vjazde". V takomto prípade má vplyv na technickú
príčinu vzniku predmetnej dopravnej nehody aj chýbajúce dopravné značenie. K technike jazdy znalec vznaleckom posudku uviedol, že na základe vyhodnotenia rozhľadových pomerov konštatuje (s odkazom
na obrázok č. 5), že na bezpečné prejdenie križovatky, z pohľadu jazdy vodiča vozidla Mercedes-
Benz, je nutné výrazné zníženie rýchlosti jazdy, ktoré by vodičovi tohto vozidla umožnilo náležite

vyhodnotiť situáciu v križovatke. Vodič vozidla Mercedes-Benz, pri jeho skutočnej technike jazdy, by
teda nedal prednosť v jazde ani vozidlám prichádzajúcim sprava. Nesprávnosť techniky jeho jazdy
spočívala v tomto prípade v rýchlosti jazdy vozidla Mercedes-Benz pri vjazde do križovatky vo vzťahu k
rozhľadovým pomerom v križovatke. Ďalej je potrebné uviesť, že spôsob akým vodič vozidla Mercedes-
Benz uskutočnil vjazd do križovatky, nezodpovedal dopravnej situácii v smere jeho jazdy (vozidlo Škoda

pohybujúce sa v priestore križovatky a križujúce koridor jeho pohybu).
Súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci žalobca utrpel škodu na motorovom vozidle v dôsledku
kolízie jeho motorového vozidla po strete s iným motorovým vozidlom, ktoré mu nedalo prednosť v jazde
z dôvodu chýbajúceho dopravného značenia daj prednosť v jazde. Cestný zákon upravujúci v § 9a ods. 2
zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k ust. § 420 (i § 415) Občianskeho zákonníka
špeciálnym predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods.

2 cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti
treba rozumieť tak významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná
bežnou údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému
stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej
stav komunikácie či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a

účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Ak
príčinou škody nie je závada v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za
škodu podľa cestného zákona, nie je tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu
podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Ak však príčinou vzniku škody je stavebný stav alebo dopravno-
technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen

podľa cestného zákona, ale ani podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 9a ods. 1 cestného
zákona, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku tiež špeciálnym ustanovením, totiž v takýchto
prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody a teda aj vznik zodpovednosti za škodu.
V danej veci neosadenie dopravenej značky daj prednosť v jazde (ktorú možno považovať za vybavenie
komunikácie) predstavuje stavebný stav komunikácie (viď § 13 ods. 1 vyhlášky). Pod vybavením

komunikácie ako stavby dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami, ktoré sú jej súčasťou,
treba rozumieť ich použitie na niektorých úsekoch cesty a rovnako tak aj ich nepoužitie na iných
úsekoch. Použitie dopravného značenia závisí aj od poznatkov plynúcich z užívania komunikácie ako
je napr. zvýšený výskyt dopravných nehôd, ktoré umožnia záver, že bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky nevyhnutne vyžaduje takéto vybavenie. Uvedené ustanovenie treba vykladať aj v súvislosti

s povinnosťou každého účastníka cestnej premávky prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému
a dopravno-technickému stavu cesty (§ 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách v znení platnom v čase vzniku škody) a v súvislosti s povinnosťou vodiča
prispôsobiť rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré možno predvídať (§ 15 ods. 1 toho istého zákona).
Tieto povinnosti sú dané bez ohľadu na použitie či nepoužitie dopravného značenia na určitom úseku

komunikácie. Keďže nepoužitie dopravného značenia, nie je závadou v zjazdnosti komunikácie, ale
je súčasťou jej stavebného stavu, nebol splnený predpoklad zodpovednosti správcu komunikácie za
škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona. Zároveň však táto okolnosť ako tvrdená príčina vzniku škody
vylučuje vznik nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 cestného zákona a teda aj
vznikzodpovednostižalovanýchzaškodu.Nakoľkopríčinouvznikuškodybolstavebnýstavkomunikácie

(a nie závady v zjazdnosti komunikácie, ani závady v jej udržiavaní v stave zodpovedajúcom účelu,
na ktorý bola určená) neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen
podľa cestného zákona (§ 9a ods. 1), ani podľa § 3d ods. 6 tohto zákona, ale ani podľa Občianskeho
zákonníka (§ 420, § 415 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o aplikáciu § 415 Občianskeho zákonníka
(tzv. generálna prevencia), ktorý ukladá každému všeobecnú povinnosť počínať si tak, aby svojím

konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a na iných hodnotách, treba pripomenúť, že použitie
tohto ustanovenia prichádza do úvahy len v prípadoch, ak nie je konkrétna právna úprava, ktorá sa
vzťahuje na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. V danej veci však zodpovednosť správcu
komunikácie podrobne upravuje ust. § 9a ods. 1 a 2 cestného zákona, ktorý vylučuje zodpovednosť
správcu komunikácie za škody vzniknuté zo stavebného stavu. Ak je potom zodpovednosť za škodu

vylúčená podľa lex specialis (cestného zákona) nemôže byť daná podľa lex generalis (Občianskeho
zákonníka). Zodpovednosť nemôže byť daná ani podľa § 3d ods. 6 cestného zákona, keďže v tejto
konkrétnej situácii ju vylučuje § 9a ods. 1 cestného zákona.Z vykonaného dokazovania a najmä zo záverov znaleckého dokazovania, konkrétne bodu 2.1.4.2
znaleckého posudku č. 14/2022 Ing. Miroslava Tomáška, kde znalec vyhodnocoval či vzhľadom na
chýbajúce dopravné značenie technika jazdy vodiča vozidla Mercedes Benz umožňovala dať prednosť

v jazde vozidlám prichádzajúcim sprava. Znalec na základe vyhodnotenia rozhľadových pomerov
konštatoval, že na bezpečné prejdenie križovatky z pohľadu jazdy vodiča vozidla Mercedes Benz je
nutné výrazné zníženie rýchlosti jazdy, ktoré by vodičovi tohto vozidla umožnilo náležite vyhodnotiť
situáciu v križovatke. Vodič vozidla Mercedes Benz pri jeho skutočnej technike jazdy by teda nedal
prednosť v jazde ani vozidlám prichádzajúcim sprava. Nesprávnosť techniky jeho jazdy spočívala v

tomto prípade v rýchlosti jazdy vozidla Mercedes Benz pri vjazde do križovatky vo vzťahu k rozhľadovým
pomerom v križovatke. Teda znalec stanovil technickú príčinu vzniku dopravnej nehody a vyhodnotil
ju vo vzťahu k chýbajúcemu dopravnému značeniu, dopravná značka daj prednosť v jazde v smere
jazdy vozidla Mercedes Benz, na základe technického výkladu a v zmysle výsledkov technickej
analýzy nehodového deja, ktoré znalec vykonal, bola príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska
nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Mercedes Benz, ktorá spočívala v tom, že sa pri vjazde

do križovatky pohyboval rýchlosťou výrazne vyššou, ako bola rýchlosť zodpovedajúca rozhľadovým
pomerom v križovatke a zároveň spôsob akým vodič vozidla Mercedes Benz uskutočnil vjazd do
križovatky nezodpovedal dopravnej situácii v smere jeho jazdy. Teda z výsledkov dokazovania vyplýva,
že vodič vozidla Mercedes Benz porušil § 19 ods. 2 ako aj § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z.
v znení účinnom v čase dopravnej nehody, podľa ktorého vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť

najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným
okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť
vozidlo na vzdialenosť, na ktorú ma rozhľad. Vodič, ktorý prichádza na križovatku po ceste označenej
dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po
ceste označeným dopravnou značkou ako hlavná cesta. Ak prednosť v jazde nevyplýva z odseku 1,

vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim sprava. V posudzovanom spore je
preto bez ďalšie možné uzavrieť, že existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom
prípadebezpečnepreukázaná,nemožnojulenpredpokladaťazoznaleckéhodokazovaniajednoznačne
vyplýva, že príčinou dopravnej nehody, a teda i za vzniku škody je zodpovedný vodič motorového
vozidla Mercedes Benz, ktorý nehodu zapríčinil nesprávnou technikou jazdy. Z uvedeného dôvodu

a to nepreukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a absenciou dopravného
značenia súd žalobu ako takú zamietol, v danom prípade sa už nezaoberal pasívnou vecnou
legitimáciu žalovaného 2/, nakoľko to nepovažoval z dôvodu zamietnutia žaloby ako celku voči správcovi
komunikácie za potrebné a v ďalšom len poukazuje a odkazuje na závery prijaté v rozsudku Okresného
súdu Piešťany č. k. 7C/420/2008-400 z 31.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.

k. 9Co/280/2018-448 z 28.5.2019 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Cdo/227/2019
z 22.1.2020, ktoré bolo oboznamované v konaní a stranám konania sú známe.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),
vecne plným úspechom žalovaných v konaní.

2. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie I. konanie o náhradu škody za zaplatené zmluvné poistenie
vozidla zastavil; II. priznal Ing. Miroslavovi Tomáškovi, súdnemu znalcovi z odboru cestná doprava, z
odvetví technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel,
s miestom výkonu činnosti Dechtice 504, Dechtice, proti žalobcovi nárok na znalečné v časti nekrytej

preddavkom v rozsahu 100%. Právne ho odôvodnil ust. čl. 4 ods. 1 a 2, § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1,
§225ods.1až3,§255ods.1a2,§256ods.1,§260,§262ods.1a2CSP.Vecnedôvodil,žežalobouzo
4.1.2009, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 5.1.2009, sa domáhal žalobca od „zodpovedného
žalovaného“ zaplatenia náhrady škody vo výške 1.659,70 eur za poškodenie vozidla a náhrady za
zaplatené zmluvné poistenie vozidla, ktorá škoda mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody dňa 6.1.2006

na Ružovej ulici v Piešťanoch, ktorej príčinou bola chýbajúca dopravná značka (daj prednosť v jazde),
pri ktorej nehode došlo poškodeniu vozidla žalobcu a k úrazu manželky žalobcu. Na pojednávaní dňa
19.11.2020 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie náhrady škody za zaplatené zmluvné poistenie
vozidla, s ktorým späťvzatím súhlasili obaja žalovaní. Následne na tom istom pojednávaní vyhlásil súd
uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby na základe podaní žalobcu z 26.2.2020 a z 30.3.2020, ktorou

zmenou sa domáhal žalobca od žalovaných 1/ a 2/, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili náhradu
škody na vozidle v sume 1.659,59 eur a náhradu nákladov spojených s vyradením tohto vozidla v sume
500 eur. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. PN-9C/1/2009-469 zo dňa 30.11.2023, ktorým žalobu
zamietol a priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.Nakoľko žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie náhrady škody za zaplatené zmluvné poistenie
vozidla, s ktorým čiastočným späťvzatím aj výslovne súhlasili obaja žalovaní, čo skonštatoval súd aj v
odseku 12. odôvodenia rozsudku zo dňa 30.11.2023, postupom podľa § 145 ods. 2 CSP súd konanie v

tejto časti zastavil týmto dopĺňacím rozsudkom (I. výrok), vyhláseným podľa ust. § 225 CSP, keďže o tejto
časti predmetu konania opomenul súd rozhodnúť v rozsudku č. k. PN-9C/1/2009-469 zo dňa 30.11.2023.
Ďalej uviedol, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd vo všeobecnosti vo vzťahu medzi
stranami sporu navzájom. Nárok na náhradu trov konania si môže uplatniť proti stranám aj intervenient,
aj osoba, ktorá je subjektom sporu len pre časť konania, kedy sa rozhoduje o jej trovách, napr. svedok

(§ 258 ods. 1 CSP), znalec (§ 258 ods. 2 a § 260 CSP) alebo tretia osoba, ktorej vznikli výdavky
spojené s vykonaním nejakej povinnosti pri dokazovaní (§ 259 CSP). Je však vylúčené, aby strana
sa domáhala priznania náhrady trov konania voči tretej osobe. V tomto spore vykonal súd znalecké
dokazovanie. Po podaní znaleckého posudku, uznesením č. k. 9C/1/2009-391 zo dňa 23.8.2022, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9.2022, priznal súd ustanovenému súdnemu znalcovi, Ing. Miroslavovi
Tomáškovi, znalečné v sume 751,40 eur, z ktorého časť v sume 400 eur bola krytá preddavkom,

zloženým žalobcom, a prevyšujúca časť v zodpovedajúcom rozsahu 351,40 eur nebola krytá žiadnym
preddavkom, a preto nebola znalcovi doposiaľ vyplatená. V odôvodnení uznesenia o znalečnom uzavrel
súd, že o zvyšnej časti nevyplateného znalečného v sume 351,40 eur rozhodne v konečnom rozhodnutí.
Nakoľko doposiaľ nerozhodol súd ani o povinnom subjekte na náhradu znalečného v časti nekrytej
preddavkom, podľa výsledku sporu priznal súd II. výrokom tohto dopĺňacieho rozsudku znalcovi proti

neúspešnému žalobcovi nárok na znalečné v časti nekrytej preddavkom v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods.
2 CSP). Napokon uviedol, že tento dopĺňací rozsudok nemá žiadny vplyv na výrok rozsudku zo dňa
30.11.2023onárokužalovaných1/a2/nanáhradutrovkonaniaprotižalobcovivrozsahu100%,pretože
zastavenie časti konania týmto dopĺňacím rozsudkom procesne zavinil žalobca, keďže vzal žalobu v

tejto časti späť z iného dôvodu než pre správanie žalovaných počas konania. Keďže žalobca procesne
zavinil zastavenie konania o náhradu škody za zaplatené zmluvné poistenie vozidla, ktorý nárok ani
bližšie nešpecifikoval, a v prevyšujúcej časti predmetu sporu bol žalobca vo veci samej neúspešný,
pričom súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie
náhrady trov konania podľa § 257 CSP, priznal súd žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania

proti žalobcovi v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalobca, s návrhom na jeho zrušenie
v celom rozsahu. Dôvodil, že Krajský súd závažným spôsobom pochybil, keď zamietol žalobu voči
fyzickej osobe A. B. C., keď pôvodný návrh bol podaný podnikateľským subjektom A. B. C. - K., IČO

30101417. Je jednoznačné, že v konkrétnom prípade nemá A. B. C. aktívnu legitimáciu. Túto má
skutočný žalobca A. B. C. K., IČO 30101417. Dopravná nehoda vzniknutá dňa 6.1.2006 na križovatke
ulíc Ružová - Kupecká bola vyšetrujúcim príslušníkom vyhodnotená ako následok chýbajúcej dopravnej
značky daj prednosť v jazde na ul. J. Kupeckého v Piešťanoch ako je aj uvedené v Protokole o nehode
v cestnej premávke. Škodová udalosť bola bezprostredne nahlásená Mestu Piešťany. To zodpovednosť

nepopieralo a nahlásilo škodovú udalosť poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. Dňa 13.9.2007
poisťovňa odpísala, že povinným sú Služby MP a preto plniť nebude. Vtedajší primátor A. I. L. odstúpil
dňa 15.10.2007 žiadosť o vybavenie náhrady škody spolu aj so žiadosťou žalobcovej manželky, ktorá
utrpela zranenie Službám mesta Piešťany p.o. Pri osobnom jednaní s riaditeľom SMP tento toto v
plnom rozsahu odmietol. Toto jeho stanovisko neskôr potvrdil aj NS. Je zarážajúce, že primátor ako

zriaďovateľ SMP nepozná ich kompetenciu. Pri uplatňovaní škody zranenou spolujazdkyňou NS svojím
rozhodnutím zaujal stanovisko, že príčinou bola odstránená dopravná značka, ktorú bolo treba nahradiť.
Boli na to dva dni, počas ktorých tam nebola umiestnená ani výstraha. Zodpovedné za to bolo Mesto
Piešťany. Znalecký posudok označil za vinníka vodiča Mercedesu I. G., bez toho, aby overil či išlo
o ľudské zlyhanie alebo technickú závadu brzdového systému a možnosti vyjadriť sa k uvedeným

skutočnostiam. Svojím spôsobom bolo upreté vodičovi MB právo na obhajobu. Pretože došlo k zraneniu
a zdravotnému poškodeniu, čo sa nepremlčuje, bude v nadväznosti na tento rozsudok zahájené trestné
stíhanie vodiča automobilu MB I. G. za poškodenie zdravia. V nadväznosti na vyššie uvedené navrhuje
za zanedbanie dôležitej povinnosti s vážnymi následkami Mesto Piešťany určiť ako zodpovedného za
vzniknutú dopravnú nehodu s povinnosťou nahradiť všetky vzniknuté škody. Z opatrnosti podáva návrh

na náhradu škody na I. G., bytom B. XXX, XXX XX B..

4. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku vyjadril tak, že navrhol rozsudok potvrdiť a zaviazať
žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania. Dôvodil, že žalobca vlastne namieta neúplné alebonepresné označenie žalobcu v písomnom vyhotovení rozsudku ako odstrániteľnej vady v označovaní
strán konania, ktoré zásadne nemôže byť dôvodom pre rozhodnutie, ktorým by odvolací súd mál
meniť podstatu výroku. Žalovaný 1/ nemá dôvod ustupovať z doteraz prezentovaného názoru, že

pred vznikom udalosti zakladajúcej škodu zveril majetok obce (mesta) schváleného zastupiteľstvom do
správy žalovaného 2/, a preto nemôže byť pasívne legitimovaný k predmetu nároku žalobcu. Žalovaný
2/ je príspevkovou organizáciou žalovaného 1/ s vlastnou subjektivitou. Zodpovedný za škodu je iná
osoba ako žalované subjekty a je ním p. G. ako vodič vozidla, ktorý nehodu zavinil, čo osvedčujú
závery znaleckého posudku vykonaného súdom. Žalobca doposiaľ vodiča vozidla nežaloval, a ani obsah

odvolacej námietky smerujúcej k uplatneniu nároku voči inej osobe ako strany konania nespôsobuje
vznik postavenia strany konania. Znalecký posudok priorizoval ako technický dôvod vzniku dopravnej
nehody nesprávnu techniku a rýchlosť jazdy vodiča p. G. na vozidle MB XXX L. prichádzajúceho do
križovatky, v ktorej došlo ku stretu prevádzok motorových vozidiel, s ktorým odborným záverom sa
žalovaný 1/ stotožňuje. Sekundárne nastupujúca možnosť vyjadrená v závere, že správanie vodiča,
ktorý zapríčinil nehodu, mohlo byť ovplyvnené neumiestnením dopravného značenia, je len faktorom

zmierňujúcim zodpovednosť vodiča vozidla za vznik škody. I pokiaľ právny názor, že „chýbajúca
dopravná značka predstavuje závadu v zjazdnosti komunikácie“ vychádzal z rozhodnutia NS SR
8Cdo/112/2014, tento záver nie je správnym právnym názorom pre nesprávnu interpretáciu právnej
úpravy, ktorý názor bol prekonaný ďalšou rozhodovacou praxou súdnych autorít. Je nutné vychádzať z
nesporného zistenia, že dopravná značka na mieste pred vstupom do križovatky v čase pred nehodou

osadená bola, ale v čase vzniku nehody v dôsledku poškodenia inou osobou bola prechodne poškodená
spôsobom, že nebola v stave vnímania inými osobami, teda ide o prechodný stav a nie stav, ktorý by bol
objektívnymvýsledkompochybeniavneosadeníaleboneumiestneníchýbajúcehodopravnéhoznačenia
danej dopravnej lokality. Dopravné značenie má povahu vybavenia komunikácie z hľadiska bezpečnosti
dopravy podľa § 13 ods. 1 Vyhlášky č. 35/1984 Zb. platného v čase vzniku nehody, ktorým ustanovením

sa bližšie vykladá § 9 a) Cestného zákona, ktorý zodpovedá stavebno-technickému stavu ciest, za ktorý
nenesú zodpovednosť užívateľom ciest ich vlastníci alebo správcovia. Je zrejmé, že ustanovenie § 13
ods. 1 Vyhlášky č. 35/1984 Zb. pod vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy zaraďuje
príkladmo aj dopravné značky a iné zariadenia a preto výklad NS SR v čase 2014 nemusel byť správny.
Žalovaný 1/ poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/179/2017 z 30.4.2019, ktorý sa v právnom

názore priklonil ku záveru, že dopravné značky sú stavebným resp. dopravno – technickým stavom
ciest a rozhodnutie KS Žilina 13Cob/119/2020 zo 17.2.2021 postavené na záveroch rozhodnutia NS
SR sp. zn. 4Cdo/17/2007 a 2Cdo/179/2017 vyjadril ku otázke zodpovednosti za škodu v situácii
prerušeného oplotenia a neumiestnenej dopravnej značke záväzný právny názor. Chýbajúce oplotenie,
resp. prerušené oplotenie a neumiestnenie dopravnej značky „pozor zver" nie je závadou v zjazdnosti

diaľnice, ale je súčasťou jej stavebného, resp. dopravno-technického stavu. V takom prípade nemôže
byť splnený predpoklad zodpovednosti správcu diaľnice za žalobcom uplatnenú nehodu v zmysle ust.
§ 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. Zodpovednosť správcu komunikácie, ktorú upravuje ust. § 9a ods.
2 zákona č. 135/1961 Zb., ktorým správcom v danom prípade diaľnic je žalovaný, je vo vzťahu k ust. §
420, ako aj § 415 O.z. špeciálnym právnym predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu, v danom

prípade diaľnic, t. j. zodpovednosti za škodu je v zmysle ust. § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. závada
v zjazdnosti diaľnic ako príčina vzniku škody. Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácii
sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácii spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič
predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam
vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam tak, ako tieto závady v zjazdnosti

výpočtom, najmä sú vyjadrené v ust. § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon
o pozemných komunikáciách. Ak príčinou vzniku škody nie je závada v zjazdnosti, teda ak nie je daná
zodpovednosť správcu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácii za škodu podľa cestného zákona, nie
je tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 O.z. Ak však príčinou
vznikuškodyjestavebnýstavalebodopravno-technickystavdiaľnice,cestyalebomiestnejkomunikácie,

neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie za škodu
nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa O.z. (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/17/2007). V súdenej
veci bolo sporné, či absencia oplotenia, resp. prerušené oplotenie a chýbajúca dopravná značka „pozor
zver" v mieste stretu so zvieraťom, je alebo nie je závadou v zjazdnosti diaľnice. Krajsky súd v zhode
so záverom okresného súdu konštatuje, že v danej veci neosadenie dopravnej značky upozorňujúcej

na výskyt zveri, resp. neoplotenie daného seku diaľnice, predstavuje stavebný stav diaľnice tak, ako
to vyplýva z ust. § 13 ods. 1 vyhlášky 35/1984 Zb., ak do stavebného stavu diaľnice patria dopravné
značky, zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a podobne. Nepoužitie dopravného značenia,
nevybudovanie oplotenia, nie je závadou v zjazdnosti diaľnice, ale je súčasťou jej stavebného, resp.dopravno-technického stavu, preto nebol splnený predpoklad zodpovednosti žalovaného ako správcu
diaľnice za žalobcom uplatnenú škodu v zmysle ust. § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. Chýbajúce
oplotenie, resp. prerušené oplotenie a neumiestnenie dopravnej značky „pozor zver" nie je závadou v

zjazdnosti diaľnice, za ktorú by mal zodpovedať žalovaný. Krajský súd dodáva, že hoci ust. § 12 ods. 2
vyhlášky č. 35/1984 Zb. uvádza závady v zjazdnosti diaľnic príkladmi, najmä pod pism. a/ až c/, uvedený
výpočet je potrebné vykladať nielen v spojení s ust. § 12 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ale v spojení
s ust. § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktoré ustanovenie vymedzuje, čo sa rozumie stavebným
stavom diaľnice a toto ustanovenie dopĺňa ust. § 9a zákona d. 135/1961 Zb.

5. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť a žalovanému 2/ priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%. Podľa jeho názoru odvolanie žalobcu nemá náležitosti odvolania. Podľa § 470 ods. 1 CSP
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. V danom prípade návrh - žalobu podala fyzická osoba, nie právnická osoba. Podľa § 133

ods. 1 CSP, fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo
pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Žalobca odvolaním v podstate namieta
nesprávne označenie strany sporu - žalobcu, hoci on v odvolaní uvádza, že A. B. C. nemá aktívnu
legitimáciu, teda že on sám nemá aktívnu legitimáciu a uvedené uvádza ako hlavný odvolací dôvod. V
danom prípade však ide o presné označenie strany sporu - žalobcu, ktorým je (bez ohľadu, či je fyzickou

osobou podnikateľom alebo je fyzickou osobou nepodnikateľom) fyzická osoba A. B. C., ktorú je možné
stotožniť s osobou podnikateľa podnikajúceho pod obchodným menom A. B. C. K. D. B. E. XXXXX E., D.
XXXX/X (podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 1.1.2020 do 1.1.2025). Účelom sledovania
požiadavky presného označenia strany sporu je nemožnosť vyvolania zámeny v osobách účastníkov
konania - strán sporu a túto požiadavku označenia strany sporu - žalobcu napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie spĺňa. V konaniach začatých pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP možno pri strane
sporu, ktorou je fyzická osoba - podnikateľ uviesť okrem dátumu narodenia aj IČO, prípadne obchodné
meno, to však má tiež zákonom predpísanú podobu - obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a
priezvisko. Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo
druh podnikania (t. j. meno a priezvisko fyzickej osoby je obligatórne a prípadný dodatok odlišujúci osobu

podnikateľa alebo druh podnikania je fakultatívny) a miesto podnikania, ktoré je v danom prípade zhodné
s adresou trvalého pobytu. Teda na označenie fyzickej osoby - podnikateľa postačuje uvedenie mena
a priezviska podnikateľa, s fakultatívnou možnosťou doplnenia dodatku k menu a priezvisku fyzickej
osoby - podnikateľa odlišujúceho osobu podnikateľa alebo druh podnikania. Stále ide o rovnakú osobu,
a teda nie je vôbec podstatné takéto rozlíšenie uvedené žalobcom, žalobca je označený dostatočným

spôsobom.
V danom konaní sa žalobca domáha náhrady škody na motorovom vozidle. Žalobca neoznačil na strane
žalovaného vodiča motorového vozidla Mercedes-Benz, hoci mu nič nebránilo tak urobiť. Zotrvával na
účasti žalovaného 2/ v konaní, hoci preukázateľne vedel z rozhodnutí súdov ako aj z predbežného
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, že žalovaný 2/ nie je pasívne legitimovaným subjektom

(v odvolaní žalobca sám uvádza, že stanovisko SMP neskôr potvrdil aj NS). Žalovaný 2/ v priebehu
konania na súde prvej inštancie neustále namietal svoju pasívnu legitimáciu v tomto spore, majúc za to,
že vychádzajúc z právneho názoru Krajského súdu Trnava, nie je v tomto spore pasívne legitimovaný,
poukazoval na nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie.
V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie. K znaleckému posudku číslo: 14/2022 znalca Ing.

Miroslava Tomáška nemal žalobca námietky.
V odvolaní žalobca na jednej strane uvádza: "Pretože došlo k zraneniu a zdravotnému poškodeniu čo
sa nepremlčuje, bude v náväznosti na tento rozsudok zahájené trestné stíhanie vodiča automobilu MB
I. G. za poškodenie zdravia.", na druhej strane uvádza: "V náväznosti na vyššie uvedené navrhujeme
za zanedbanie dôležitej povinnosti s vážnymi následkami Mesto Piešťany určiť ako zodpovedného

za vzniknutú dopravnú nehodu s povinnosťou nahradiť všetky vzniknuté škody." Záverom v podanom
odvolaní žalobca z opatrnosti podáva návrh na náhradu škody na I. G., bytom B. XXX, XXX XX
B.. Odvolanie žalobcu je nejasné, neurčité a nezrozumiteľné, zmätočné, nemá náležitosti odvolania.
Odvolanie žalobcu považuje žalovaný 2/ za nedôvodné. Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní konanom dňa

6.2.2020 okrem iného konštatoval, že aby mohol žalobe aspoň sčasti vyhovieť, je nevyhnutné dokázať
existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi absenciou dopravnej značky a vznikom škody, a následne
aj preukázať výšku skutočnej škody. Predmetom znaleckého dokazovania teda bolo nielen určenie
výšky skutočnej škody mot. vozidla zn. Škoda Felícia EČV: E. ku dňu 6.1.2006, ale aj určenie možnýchpriamych príčin vzniku predmetnej dopravnej nehody. Čo sa týka výsledkov znaleckého dokazovania,
žalovaný 2/ poukazuje na závery znalca a tiež na bod 2.1.4.2 znaleckého posudku číslo: 14/2022,
kde znalec vyhodnocoval, či vzhľadom na chýbajúce dopravné značenie technika jazdy vodiča vozidla

Mercedes-Benz umožňovala dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim sprava. Znalec na základe
vyhodnotenia rozhľadových pomerov konštatoval, že na bezpečné prejdenie križovatky z pohľadu jazdy
vodiča vozidla Mercedes-Benz je nutné výrazné zníženie rýchlosti jazdy, ktoré by vodičovi tohto vozidla
umožnilo náležite vyhodnotiť situáciu v križovatke. Vodič vozidla Mercedes-Benz, pri jeho skutočnej
technike jazdy, by teda nedal prednosť v jazde ani vozidlám prichádzajúcim sprava. Nesprávnosť

techniky jeho jazdy spočívala v tomto prípade v rýchlosti jazdy vozidla Mercedes-Benz pri vjazde do
križovatky vo vzťahu k rozhľadovým pomerom v križovatke. Znalec stanovil technickú príčinu vzniku
dopravnej nehody a vyhodnotil ju vo vzťahu k chýbajúcemu dopravnému značeniu (dopravná značka
"Daj prednosť v jazde") v smere jazdy vozidla Mercedes-Benz, a na základe technického výkladu a
v zmysle výsledkov technickej analýzy nehodového deja, ktoré znalec vykonal, za príčinu dopravnej
nehody z technického hľadiska znalec považuje, v rámci záverov znaleckého dokazovania, nesprávnu

techniku jazdy vodiča vozidla Mercedes-Benz, ktorá spočívala v tom, že sa pri vjazde do križovatky
pohyboval rýchlosťou výrazne vyššou ako bola rýchlosť zodpovedajúca rozhľadovým pomerom v
križovatke a zároveň spôsob akým vodič vozidla Mercedes-Benz uskutočnil vjazd do križovatky
nezodpovedal dopravnej situácii v smere jeho jazdy. Teda z výsledkov znaleckého dokazovania vyplýva,
že vodič vozidla Mercedes-Benz porušil § 19 ods. 2 ako aj § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o

premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase dopravnej nehody.
Žalovaný 2/ citoval § 15 ods. 1, § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných
komunikáciách v znení účinnom v čase dopravnej nehody, s tým, že existencia príčinnej súvislosti musí
byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zo znaleckého
dokazovania vyplýva, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla

Mercedes-Benz, teda za vznik škody je zodpovedný vodič motorového vozidla Mercedes-Benz, ktorý
nehodu zapríčinil nesprávnou technikou jazdy.
Žalovaný 2/ ešte dňa 12.11.2007 oznámil žalobcovi (žalobca pripojil toto oznámenie aj k žalobe), že
odmieta niesť zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla dopravnou nehodou, pretože v zmysle zákona
o premávke na pozemných komunikáciách vodič vozidla je povinný prispôsobiť rýchlosť jazdy, o.

i. aj poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Súčasne žalovaný
2/ poukázal aj na zákonom určený spôsob jazdy cez križovatku. Vzhľadom na uvedené žalobcovi
odporúčali, aby sa s náhradou škody obrátil na vodiča, ktorý spôsobil haváriu vozidiel. Škodu je možné
uspokojiť z jeho zákonnej poistky, resp. pokiaľ má žalobca havarijnú poistku, tak aj z jeho havarijnej
poistky. Už vtedy žalovaný 2/ žalobcu upozorňoval, že nemá legitimáciu k náhrade škody vzniknutej

touto dopravnou nehodou. Napriek uvedenému žalobca, hoci neustále bolo poukazované na to, že nie
je daná pasívna legitimácia žalovaného 2/, zotrval na podanej žalobe aj proti žalovanému 2/.

6. Proti dopĺňaciemu rozsudku, zjavne iba v časti o priznaní znalcovi proti žalobcovi nároku na znalečné
v časti nekrytej preddavkom v rozsahu 100%, podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil iba tým, že

naďalej trvá na jeho odvolaní, ktoré podal proti pôvodnému rozsudku.

7. Výzvou súdu prvej inštancie, obsiahnutou v uznesení súdu prvej inštancie z 18.7.2024 č.k.
PN-9C/1/2009-544, bol žalobca vyzvaný, aby do 15 dní doplnil odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku
o odvolací návrh a aby uviedol rozsah napadnutia dopĺňacieho rozsudku a odvolacie dôvody. Uznesenie

bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 23.7.2024.

8.Dňa2.8.2024bolosúduprvejinštanciedoručenéDoplnenieodvolaciehonávrhuz30.7.2024,vktorom
žalobca uviedol, že na základe úloh uložených uznesením č. PN - 9C/l/2009 - 544 z 18.7.2024 dopĺňa
odvolací návrh zo dňa 4.7.2024 označený ako odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku sp. zn. PN - 9C/

l/2009 - 533 z 19.6.2024 nasledovne: Tak ako už uviedol v odvolaní zo 6.2.2024, ktoré podal voči
rozsudku č. 9C/1/2009 – 462 z 30.11.2023, v plnom rozsahu nesúhlasí s celým rozsudkom. To znamená,
že nesúhlasí s výrokom, ktorým sa jeho nárok zamieta, ako aj s výrokom, že je povinný zaplatiť znalečné
v plnej výške na účet znalca. Je naďalej presvedčený, že jeho návrh bol opodstatnený, a tak na náhradu
škody mal byť zaviazaný niektorý zo žalovaných, resp. obaja žalovaní, prípadne malo dôjsť k rozšíreniu

žaloby na tretieho účastníka, ktorým by mal byť druhý účastník nehody p. G., vodič Mercedesu aby
sa k obvineniu vyjadril. Vodičovi Mercedesu hrozí trestné stíhanie za poškodenie zdravia s trvalými
následkami spolujazdkyne, čo sa nepremlčuje. Okrem toho žalobca súhlasil s úhradou znaleckého zavyčíslenie škody a ďalšie požiadavky neuplatňoval. Je úplne logické, že nesúhlasí v celom rozsahu ani
s doplňovacím rozsudkom.

9. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku vyjadril tak, že ho navrhol
odmietnuť a žalovanému 2/ priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%. Žalobca odvolaním napadol odvolaním len výrok II. dopĺňacieho rozsudku, a to bez
akéhokoľvek odôvodnenia. V doplnení odvolacieho návrhu doručeného súdu prvej inštancie dňa
2.8.2024 žalobca uviedol, že nesúhlasí v celom rozsahu ani s doplňovacím rozsudkom. Odvolanie

žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku nemá náležitosti odvolania podľa § 363 CSP je nejasné, neurčité
a nezrozumiteľné, zmätočné.

10. Žalobca k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedol, že jeho dovolanie proti doplňujúcemu rozsudku
jednoznačne nadväzuje na dôvody, ktoré uviedol v odvolaní zo dňa 6.2.2024, ktoré podal proti rozsudku
č.PN-9C/l/2009-469, v ktorom jednoznačne uviedol, že s týmto rozsudkom jednoznačne nesúhlasí.

Teda žiadal, aby bol tento rozsudok v celom rozsahu zrušený a to nielen časti čo sa týka výroku
o zodpovednosti za spôsobenú škodu, ale aj výroku o znášaní znaleckého a tiež aj trov konania.
V príloha podania sa nachádza list žalobcu: „Vážená pani advokátka. Mám taký pocit, že si treba
urobiť malú rekapituláciu prípadu. Celá kauza začala dopravnou nehodou na križovatke ulíc Ružová-
Kupeckého. Privolaný vyšetrovateľ ako príčinu uviedol niekoľko dní chýbajúcu dopravnú značku Hoci

to bolo nahlásené obyvateľom na MÚ. Pri nehode utrpela trvalé zranenie moja manželka s dlhodobou
liečbou. S dokladom o dopravnej nehode· som išiel na mestský úrad, kde bolo bez problémov vypísané
príslušné tlačivo pre poisťovňu, ktoré som tam osobne odniesol. Vypísanie tlačiva považujem za
priznanie si zodpovednosti za vzniknutú škodu. Mesto nehľadalo vinníka poškodenia značky. Po dlhej
dobe prišlo vyjadrenie poisťovne, že vina je na Službách mesta Piešťany. Vtedajší primátor neskúmal

pravdivosť oznámenia a odstúpil celú vec na SMP. Ako primátor a zriaďovateľ SMP mal vedieť, aké majú
kompetencie. Pri osobnom jednaní s riaditeľom SMP tento odmietol zodpovednosť SMP za spôsobenú
škodu. Manželka uplatnila nárok za poškodenie zdravia u SMP, ale ten bol zamietnutý až rozsudkom
Najvyššieho súdu. Medzitým v veci došlo k vyžiadaniu znaleckého posudku, kde je výslovne uvedené,
že som nič neporušil. Nami požadovaná náhrada bola pôvodne nižšia akou znaleckého posudku. A to

som neuplatňoval náhradu za garážovanie 5 r. Vodič vozidla ktoré do mňa narazilo bol zrazu vinníkom
(už tretím) dopravnej nehody bez toho aby bol vypočutý. Bol som v poškodenom aute a môžem povedať,
že on nemohol vedieť že ja idem po hlavnej, a z dôvodu chýbajúcej dopravnej značky očakával skôr
danie prednosti z prava a preto objektívne nemohol reagovať inak ako reagoval. Z uplynulého času nie
je možné úhradu škody po ňom a ani poisťovni požadovať. Preto teraz čakám na výsledok odvolania

a možno mi bude povedané, že som mal požadovať plnenie od poisťovne. A ešte záverom. Keď som
v 89 bol v Prahe na Václaváku a protestoval som proti totalite, nevedel som, že nová spravodlivosť
ani po takmer 17 rokoch nedokáže nastoliť spravodlivý rozsudok. Výsledkom je strata zamestnania 4
zamestnancov a postupné položenie firmy Taktiež pani advokátka pri svojich vyjadreniach na stranu
žalujúcej strany nepoužívajte dehonestujúce vyjadrenia. Miesto vypisovania na súd a naháňaní si

náhrady sa venujte podstate prípadu a prispejte k spravodlivému riešeniu. A teraz ešte niečo mimo
prípadu. Ako advokátka určite sledujete priebežne prijímané zákony. Vašu pozornosť ste mala upriamiť
na zákon o cestnej premávke, ktorý preniesol zodpovednosť za stav chodníkov na správcov komunikácií
užpredniekoľkýmirokmi.Zbaviltaktejtopovinnostimajiteľovpriľahlýchnehnuteľností.Tobymalavedieť
aj pani riaditeľka a iniciovať zmenu príslušného VZN.“

11. Žalovaný 2/ k vyjadreniu žalobcu uviedol, že skutočnosť, že odvolanie žalobcu proti dopĺňaciemu
rozsudku nemalo náležitosti odvolania dokazuje fakt, že žalobca bol súdom prvej inštancie vyzvaný
na odstránenie vád podania a hoci súd prvej inštancie uviedol ako ho treba doplniť a opraviť, žalobca
tak neurobil svojim ďalším podaním, ktorým vady svojho podania neodstránil. Žalobca je v konaní

zastúpený a jeho splnomocneným zástupcom je osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. Žalovaný 2/ (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) má právo na vady podania
žalobcupoukázaťapoukázanienauvedenérozhodnenemožnopovažovaťzadehonestujúcevyjadrenia
na stranu žalujúcej strany. Žalobca sa vo vyjadrení na adresu právneho zástupcu žalovaného 2/
vyjadril: „Miesto vypisovania na súd a naháňaní si náhrady sa venujte podstate prípadu a prispejte

k spravodlivému riešeniu." Žalovaný 2/ k tomu uvádza, že žalobca zotrvával na účasti žalovaného 2/
v konaní, hoci preukázateľne vedel z rozhodnutí súdov ako aj z predbežného právneho posúdenia
veci súdom prvej inštancie, že žalovaný 2/ nie je pasívne legitimovaným subjektom. Žalovaný 2/ v
priebehu konania na súde prvej inštancie neustále namietal svoju pasívnu legitimáciu v tomto sporemajúc za to že, vychádzajúc z právneho názoru Krajského súdu Trnava, nie je v tomto spore pasívne
legitimovaný, poukazoval na nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Poukázal na skutočnosť, že
žalobca je v konaní zastúpený, jeho splnomocneným zástupcom je osoba, ktorá má vysokoškolské

právnickévzdelaniedruhéhostupňa.Žalovaný2/eštedňa12.11.2007oznámilžalobcovi(žalobcapripojil
toto oznámenie aj k svojmu návrhu - žalobe), že odmieta niesť zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla
dopravnou nehodou, pretože v zmysle zákona o premávke na pozemných komunikáciách vodič vozidla
je povinný prispôsobiť rýchlosť jazdy, o. i. aj poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré
možno predvídať. Súčasne Služby mesta Piešťany poukázali aj na zákonom určený spôsob jazdy cez

križovatku. Vzhľadom na uvedené žalobcovi odporúčali, aby sa s náhradou škody obrátil na vodiča, ktorý
spôsobil haváriu vozidiel. Škodu je možné uspokojiť z jeho zákonnej poistky, resp. pokiaľ má žalobca
havarijnú poistku, tak aj z jeho havarijnej poistky. Už vtedy žalovaný 2/ žalobcu upozorňoval, že nemá
legitimáciu k náhrade škody vzniknutej touto dopravnou nehodou. Napriek uvedenému žalobca, hoci
neustále bolo poukazované na to, že nie je daná pasívna legitimácia žalovaného 2/, zotrval na podanej
žalobe proti žalovanému 2/.

12. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti

a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolania proti rozsudku
a dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej
neprospech boli rozhodnutia vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej

inštancie, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a dopĺňací rozsudok v napadnutom II. výroku v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných

podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v dôsledku čoho bolo potrebné zrušiť
aj napadnutý II. výrok dopĺňacieho rozsudku, závislý na rozhodnutí vo veci samej.

13. Pôvodnou žalobou sa žalobca proti žalovaným 1/ a 2/ domáhal vydania rozhodnutia: „Zodpovedný je
povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za poškodenie vozidla vo výške 1.659,70 eur (50.000,-Sk) a náhradu
za zaplatené zmluvné poistenie vozidla do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.“
Na pojednávaní dňa 6.2.2020 sudkyňa upozornila žalobcu na vady žalobného petitu:
- v časti označenia subjektu, ktorého žalobca navrhuje zaviazať na zaplatenie náhrady škody a

zaplateného zmluvného poistenia, keďže navrhuje uložiť povinnosť na plnenie ,,iba“ osobe, ktorú
neoznačil ako žalovaného, ale ako zodpovedného, čo navyše uviedol v jednotnom čísle. Zo žalobného
petitu teda vôbec nie je zrejmé, či žalobca žiada uložiť povinnosť iba žalovanému 1/, iba žalovanému 2/
alebo obom žalovaným, a pokiaľ ju navrhuje uložiť obom žalovaným, či navrhuje, aby im táto povinnosť
bola uložená spoločne a nerozdielne alebo samostatne, alebo iným spôsobom. Ak by mala byť uložená

povinnosť plniť obom žalovaným samostatne, po akých sumách by mali byť títo žalovaní zaviazaní na
plnenie;
- v časti požadovanej náhrady zaplateného poistného za obdobie do právoplatnosti rozsudku vo veci
samej je žalobný petit neurčitý. V tejto časti je nevyhnutné uviesť presnú sumu, zaplatenia ktorej sa
žalobca domáha. Nič žalobcovi nebráni neskôr požiadať o pripustenie zmeny žaloby spočívajúcu v

rozšírení žalovanej sumy, o čom by súd následne rozhodol, t. j. či zmenu žaloby pripustí alebo nepripustí;
- zo žalobného petitu nie je zrejmé, z akého zmluvného poistenia si žalobca uplatňuje náhradu,
konkrétne, či z povinného zmluvného poistenia, alebo z iného zmluvného poistenia, napr. havarijného,
pričom poistenie treba konkretizovať aj špecifikáciou poistnej zmluvy, minimálne medzi kým bola
uzavretá, v ktorý deň, s prípadným číslom poistnej zmluvy, pokiaľ jej bolo pridelené poisťovňou;

- náhradou škody môže byť iba náhrada už vzniknutej škody, a nie škody, ktorá možno potencionálne
vznikne niekedy v budúcnosti, a teda náhrada škody nemôže pozostávať zo sumy poistného, ktorú
žalovaný ešte len možno uhradí v budúcnosti, po vyhlásení rozsudku, keďže pre rozsudok je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia. Žalobca (v neprítomnosti jeho právneho zástupcu) na pojednávaní uviedol,že trvá na podanej žalobe. Pojednávanie bolo odročené za účelom upresnenia žaloby žalobcom v lehote
20 dní.
V podaní z 26.2.2020 žalobca upresnil žalobu tak, že žiada, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na

náhradu škody 50.000 Sk (1.659,59 eur) spoločne a nerozdielne a uplatňuje si aj náklady spojené
s poplatkami súvisiacimi s vyradením vozidla vo výške 500 eur.
Následne ho súd prvej inštancie vyzval výzvou z 10.3.2020 pod č. k. 9C/1/2009-191, aby oznámil do
15 dní z akého zmluvného poistenia si uplatňuje náhradu, či z povinného zmluvného poistenia, alebo
z iného zmluvného poistenia, napr. havarijného, pričom poistenie treba konkretizovať aj špecifikáciou

poistnej zmluvy.
Žalobca v podaní z 24.3.2020, doručenom súdu prvej inštancie 30.3.2020, oznámil, že náhradu škody
si neuplatňuje zo žiadneho zákonného ani zmluvného poistenia, žalobou sa domáha náhrady škody
z dôvodu všeobecnej zodpovednosti žalovaných za spôsobenú škodu, ktorá mu bola nimi spôsobená.
Pre neho nie je relevantné či obaja poškodení alebo len niektorý z nich majú uzavretú poistnú zmluvu,
z ktorej by mu prislúchala náhrada škody.

Na pojednávaní dňa 19.11.2020 sudkyňa upozornila žalobcu, že neupresnil žalobu v časti sumy
zaplateného zmluvného poistenia, na čo žalobca i jeho právny zástupca uviedli, že žalobca berie
žalobu v časti nároku o zaplatenie náhrady škody za zaplatené zmluvné poistenie vozidla späť, prítomní
žalovaní 1/ a 2/ súhlasili so späťvzatím v tejto časti, súd na rovnakom pojednávaní uznesením pripustil
zmenu žaloby na základe podaní žalobcu zo dňa 26.2.2020 a zo dňa 30.3.2020, ktorou sa žalobca

domáha od žalovaných 1/ a 2/, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili náhradu škody na vozidle v sume
1.659,59 eur a náhradu nákladov spojených s vyradením tohto vozidla v sume 500 eur.
V podaní zo 14.11.2023 (doručenom súdu prvej inštancie 22.11.2023) žalobca uviedol, že upravuje svoj
pôvodný návrh na náhradu škody na 1.677 eur a ďalej si uplatňuje úrok z omeškania vo výške podľa
platných predpisov, a to odo dňa 6.1.2006.

O ostatne uvedenej zmene žaloby súd prvej inštancie nerozhodol a sudca na pojednávaní dňa
30.11.2023 po vyhlásení dokazovania za skončené vyhlásil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie súd uviedol, že sa žalobca žalobou podanou
na Okresnom súde Piešťany dňa 5.1.2009 domáhal náhrady škody vo výške 1.659 eur ako náhrady za
poškodenie vozidla a náhrady za zaplatené zmluvné poistenie vozidla.

Odvolací súd uvádza, že v prvom rade tu nebol dôvod pre meritórne rozhodovanie o žalobe v časti o
náhrade za zaplatené zmluvné poistenie vozidla do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ale konanie
v takejto časti malo byť na základe späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti, za súhlasu žalovaných,
zastavené už v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, k čomu ale neprišlo. Náprava bola zjednaná
I. výrokom dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie o náhradu škody za

zaplatené zmluvné poistenie vozidla zastavené, tento výrok dopĺňacieho rozsudku nebol napadnutý
odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
Súd prvej inštancie opomenul pred rozhodnutím vo veci samej rozhodnúť o zmene žaloby v podaní
žalobcu zo 14.11.2023 (doručenom súdu prvej inštancie 22.11.2023), v ktorej žalobca uviedol, že
upravuje svoj pôvodný návrh na náhradu škody na 1.677 eur a ďalej si uplatňuje úrok z omeškania vo

výške podľa platných predpisov, a to odo dňa 6.1.2006, teda rozšíril žalobný návrh.
Zo strany súdu prvej inštancie tak nedošlo k riadnemu vymedzeniu predmetu konania vyjadrením
nepochybnej a jednoznačnej výšky uplatňovaného nároku a jeho príslušenstva. Ak sa potom napriek
uvedeným opomenutiam v konaní ďalej pokračovalo a vo veci tiež (napadnutým rozsudkom) rozhodlo,
nemohlo byť jasné, ktorú zo žalôb (tú o ktorej zmene rozhodol na pojednávaní dňa 19.11.2020 alebo

zmenenú v podaní zo 14.11.2023) takto súd „vybavil“ a či si takto splnil povinnosť rozhodnúť o celej veci.

14. Súd prvej inštancie dôvodil, že v danom prípade už nebolo potrebné zaoberať sa pasívnou vecnou
legitimáciu žalovaného 2/ z dôvodu zamietnutia žaloby ako celku. Súd prvej inštancie len poukázal na
závery prijaté v rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/420/2008-400 z 31.10.2017 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/280/2018-448 z 28.5.2019 a uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 8Cdo/227/2019 z 22.1.2020 (s tým, že boli oboznamované v konaní a stranám
konania sú známe).
Odvolací súd považoval za potrebné vytknúť súdu prvej inštancie, že tak urobil bez toho, že by uviedol
čo len podstatu záverov uvedených rozhodnutí z iného konania, všetko za situácie, že sa jednalo o tú

istú dopravnú nehodu. Ďalej bolo zrejmé, že sa súd prvej inštancie nezaoberal ani otázkou aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu a pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/, možno sa len domnievať, že
za vysporiadanie sa s touto otázkou považoval súd prvej inštancie jeho výklad zodpovednosti za škoduv 20. až 22. bode odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý však bol v zjavnom rozpore so závermi
súdu prvej inštancie v 23. bode odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Odvolací súd sa nemohol stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, nakoľko preskúmavanie vecnej

legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou
súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Pred preskúmaním
uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania,
sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne
práva. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva

subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho sporu. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu
a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Vecnú legitimáciu má zásadne ten, kto je
účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Na to, aby sa niekto stal stranou

konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá
žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom
prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či on aj žalovaný
sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca

subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného
ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi
daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je
nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie

idevtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnosti
objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok NS SR sp.
zn. 3 Cdo 192/2004).
Súd prvej inštancie sa v predmetnom spore otázkou existencie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaných), vôbec nezaoberal (napriek tomu, že žalovaní

v konaní namietali nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie), chýbal tak v tomto smere argumentačný
základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

15. Odvolateľ/žalobca dôvodil, že Krajský súd (poznámka odvolacieho súdu – zjavne mal na mysli súd
prvejinštancie,keďžeodvolacísúdvpredmetnejvecieštenerozhodoval)závažnýmspôsobompochybil,

keď zamietol žalobu voči fyzickej osobe A. B. C., keď pôvodný návrh bol podaný podnikateľským
subjektom A. B. C. - K., IČO 30101417. Je jednoznačné, že v konkrétnom prípade nemá A. B. C. aktívnu
legitimáciu. Túto má skutočný žalobca A. B. C. K., IČO 30101417.
Ako už bolo vyššie odvolacím súdom uvedené otázkou aktívnej vecnej legitimácie sa súd prvej inštancie
vôbec nezaoberal. Pokiaľ však ide o otázku označenia strany sporu, k tomu odvolací súd uvádza, že

podľa § 133 ods. 1 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Tieto náležitosti označenia
fyzickej osoby platia aj pre fyzické osoby nepodnikateľov, aj pre fyzické osoby podnikateľov. Odhliadnuc
od uvedeného podľa Výpisu zo živnostenského registra má podnikateľský subjekt s obchodným menom
A. B. C. K., D. B. E. XXX XX E., D. XXXX/X, IČO: 30101417, pozastavenú činnosť od 1.1.2020 do

1.1.2030.

16. Z odvolania žalobcu proti rozsudku vyplýva, že nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom prvej
inštancie, má za to, že k dopravnej nehode prišlo v dôsledku chýbajúcej dopravnej značky, ktorá mala
byť nahradená, zodpovedným za vzniknutú dopravnú nehodu s povinnosťou nahradiť všetky vzniknuté

škody je podľa neho Mesto Piešťany.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania a najmä zo
záverovznaleckéhodokazovania,konkrétnebodu2.1.4.2znaleckéhoposudkuč.14/2022Ing.Miroslava
Tomáška, kde znalec vyhodnocoval či vzhľadom na chýbajúce dopravné značenie technika jazdy vodiča
vozidla Mercedes Benz umožňovala dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim sprava, znalec

na základe vyhodnotenia rozhľadových pomerov konštatoval, že na bezpečné prejdenie križovatky
z pohľadu jazdy vodiča vozidla Mercedes Benz je nutné výrazné zníženie rýchlosti jazdy, ktoré by
vodičovi tohto vozidla umožnilo náležite vyhodnotiť situáciu v križovatke. Vodič vozidla Mercedes Benz
pri jeho skutočnej technike jazdy by teda nedal prednosť v jazde ani vozidlám prichádzajúcim sprava.Nesprávnosť techniky jeho jazdy spočívala v tomto prípade v rýchlosti jazdy vozidla Mercedes Benz pri
vjazde do križovatky vo vzťahu k rozhľadovým pomerom v križovatke. Teda znalec stanovil technickú
príčinu vzniku dopravnej nehody a vyhodnotil ju vo vzťahu k chýbajúcemu dopravnému značeniu,

dopravná značka daj prednosť v jazde v smere jazdy vozidla Mercedes Benz, na základe technického
výkladu a v zmysle výsledkov technickej analýzy nehodového deja, ktoré znalec vykonal, bola príčinou
dopravnej nehody z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Mercedes Benz,
ktorá spočívala v tom, že sa pri vjazde do križovatky pohyboval rýchlosťou výrazne vyššou, ako bola
rýchlosť zodpovedajúca rozhľadovým pomerom v križovatke a zároveň spôsob akým vodič vozidla

Mercedes Benz uskutočnil vjazd do križovatky nezodpovedal dopravnej situácii v smere jeho jazdy.
Teda z výsledkov dokazovania vyplýva, že vodič vozidla Mercedes Benz porušil § 19 ods. 2 ako
aj § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. v znení účinnom v čase dopravnej nehody, podľa ktorého
vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu,
poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou
rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú ma rozhľad. Vodič, ktorý prichádza

na križovatku po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť
v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označeným dopravnou značkou ako hlavná cesta. Ak
prednosť v jazde nevyplýva z odseku 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim
sprava. V posudzovanom spore je preto bez ďalšieho možné uzavrieť, že existencia príčinnej súvislosti
musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať a zo

znaleckého dokazovania jednoznačne vyplýva, že príčinou dopravnej nehody, a teda i za vznik škody je
zodpovedný vodič motorového vozidla Mercedes Benz, ktorý nehodu zapríčinil nesprávnou technikou
jazdy. Z uvedeného dôvodu a to nepreukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou
a absenciou dopravného značenia súd žalobu ako takú zamietol,
Odvolací súd k tejto námietke uvádza nasledovné:

Predpokladom pre úspešné preukázanie zodpovednosti za škodu je preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou
ako následkom (v prípade subjektívnej zodpovednosti za škodu aj zavinenie). Príčinná súvislosť musí
byť pritom nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná a bezprostredná (vzťah medzi príčinou
a následkom musí byť bezprostredný), pričom povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno týkajúce sa

príčinnej súvislosti zaťažuje tú stranu konania, ktorej tvrdenie má byť preukázané. Rozhodujúca je
vecná súvislosť príčiny a následku (časová a miestna súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a skutkovou udalosťou nie je sama o sebe rozhodujúca, porov. R 21/1992).
Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení
účinnom v čase dopravnej nehody: (1) Vodič, ktorý prichádza na križovatku po ceste označenej

dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po
ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta. (2) Ak prednosť v jazde nevyplýva z odseku 1,
vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim sprava.
Podľa § 15 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení
účinnom v čase dopravnej nehody: (1) Vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim

schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam,
ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na
vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. (4) V obci vodič smie jazdiť rýchlosťou najviac 60 km/h, a ak ide po
diaľnici v obci alebo po ceste pre motorové vozidlá v obci, najviac 80 km/h, ak nie je dopravnou značkou
dovolená vyššia rýchlosť.

Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie v 23. bode odôvodnenia jeho rozsudku iba citoval
ust. § 15 ods. 1 a § 19 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách,
v znení účinnom v čase dopravnej nehody, ale tieto ustanovenia nevyložil, neodôvodnil a nevysvetlil
svoj myšlienkový postup, ktorý ho viedol k záveru, že vodič vozidla Mercedes Benz porušil § 19 ods.
2 ako aj § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení

účinnom v čase dopravnej nehody. Zjavne vychádzal iba zo znaleckého posudku, avšak znalec sa
vyjadroval k príčine dopravnej nehody iba z technického hľadiska. Výsledkami znaleckého dokazovania
nemožno nahrádzať dôkazy vo veci samej, resp. voľné hodnotenie dôkazov zo strany súdu. Znalec sa
nemôže vyjadrovať k právnym otázkam, nemôže robiť právne závery ani hodnotiť vykonané dôkazy,
to prislúcha súdu. Preto ak súd prvej inštancie uviedol, že zo znaleckého dokazovania jednoznačne

vyplýva, že príčinou dopravnej nehody, a teda i za vznik škody je zodpovedný vodič motorového vozidla
Mercedes Benz, ktorý nehodu zapríčinil nesprávnou technikou jazdy, ide o právne závery, ktoré mal
správne urobiť a vysvetliť súd, znalec sa vyjadroval iba k technickej nie právnej príčine dopravnej
nehody. Znalec o.i. uviedol, že z technického hľadiska je prijateľné a veľmi pravdepodobné, že technikajazdy vodiča vozidla Mercedes-Benz by mohla byť iná v prípade, ak by v smere jeho jazdy bola
umiestnená dopravná značka „Daj prednosť v jazde“, v takom prípade má vplyv na technickú príčinu
vzniku predmetnej dopravnej nehody aj chýbajúce dopravné značenie (bod 2.1.5. a záver - odpoveď

na otázku č. 2 znaleckého posudku), s ktorým záverom znalca sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
Nebolo zrejmé, prečo súd prvej inštancie dospel k záveru, že vodič vozidla Mercedes Benz porušil § 19
ods. 2 ako aj § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, pokiaľ ako
vodič vozidla prichádzajúceho po ceste kde chýbala dopravná značka neprekročil maximálne dovolenú
rýchlosť jazdy v danom úseku (znalec ustálil rýchlosť vozidla Mercedes Benz na 38 km/h), a mal

povinnosť v danej situácii v križovatke dať prednosť v jazde iba vozidlám z jeho pohľadu prichádzajúcim
z pravej strany. Taktiež nevysvetlil, či a prečo možno z právneho hľadiska od vodiča požadovať, aby
predvídal takúto situáciu (chýbajúcu dopravnú značku), dopravné značky plnia aj bezpečnostnú funkciu
(chýbajúca dopravná značka „Daj prednosť v jazde“ mohla vodiča informovať, že sa nachádza na
vedľajšej ceste a je povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu do križovatky z hlavnej
cesty; úprava cestnej premávky dopravnými značkami určovala podmienky bezpečnej jazdy motorových

vozidiel cez predmetnú križovatku, absencia jednej z dopravných značiek mimo iného mohla mať vplyv
na bezpečný prejazd vozidiel cez križovatku, teda ja na vznik dopravnej nehody), napokon ani neuviedol
či neprichádza do úvahy súbeh zodpovedností. Taktiež sa argumentačne nevysporiadal so závermi
uvedenými v rozsudku Krajského súdu v Trnave z 28.5.2019 pod č. k. 9Co/280/2018-448, ktorý vo
veci tej istej dopravnej nehody ustálil danosť zodpovednosti správcu miestnej komunikácie za škodu

(vzniknutú manželke žalobcu, ktorá bola tiež účastníčkou predmetnej dopravnej nehody) v dôsledku
závady v zjazdnosti. Chýbal tak vo viacerých, pre rozhodnutie relevantných otázkach, argumentačný
základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.
Zákon (§ 220 ods. 2 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním
obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z

hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov/strán konania, ako i
vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,

teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04). Súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj

nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne
odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220
CSP. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami
účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď

právenatentoargument(porov.rozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS410/03).
Súd, ktorý sa vysporiadava s argumentáciou strany konania, nemôže ju odmietnuť len pre nesprávnosť,
ale musí uviesť, v čom táto nesprávnosť konkrétne spočíva. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou
základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné a s ktorými
sa súd musí vyrovnať (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 18.5.2010 Vetrenko

v. Moldavsko, opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentmi je nezlučiteľné s ideou spravodlivého
procesu).
O nepreskúmateľný rozsudok ide i vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej
(ako tomu bolo v danom prípade vo vzťahu k vecnej legitimácii a vo vzťahu k príčine dopravnej nehody

a zodpovednosti za vzniknutú škodu). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať, aké zistenia
z konkrétnych dôkazov boli vyvodené a aký majú význam z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení
rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami
a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné,lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy
iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne
relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strán sporu. Porušením
uvedeného práva strany sporu sa odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiusúdu.Znemožnenímstraneuskutočňovaťjejpatriaceprocesnéprávavkvalifikovanejmiere,

dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/98/2017).

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej veci nesprávnym procesným postupom súd prvej
inštancie znemožnil stranám konania, aby uskutočnili ich procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom, ktoré nenahrádza prvoinštančné konanie, odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti o priznaní znalcovi proti žalobcovi nároku na znalečné v časti nekrytej preddavkom
v rozsahu 100% (v ktorej časti ide o výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej) zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozsudku a dopĺňacieho rozsudku v

napadnutej časti, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal,
keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie (viazaného právnym názorom odvolacieho súdu) tak bude
v ďalšom konaní v prvom rade ustáliť čo zostalo predmetom konania a zaoberať sa vecnou legitimáciou

strán sporu. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady
kontradiktórnosti konania aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Pri písomnom vyhotovení
súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru
odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a preskúmateľným spôsobom
vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy
a stranám konania musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením

skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.

19. Pod3a § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ialšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
V novom rozhodnutí o veci (v zostávajúcej easti) rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto
odvolacieho konania.

20. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)