Rozsudok – Zmenky ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517213812
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1517213812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Československá
obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140 proti žalovaným: 1/ F.
G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX L., 2/ J.. Z. S.Á., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
S. XXX/XX, XXX XX L., v konaní o zaplatenie 32.269,83 Eur s príslušenstvom a odmenou 107,57 Eur
zo zmenky, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 2CbZm/40/2017
- 145 zo dňa 13.7.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a , aby z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť

Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava,
IČO: 36 854 140 a na jej miesto vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 2CbZm/40/2017 - 145 zo dňa
13.7.2021 vo výrokoch I., III. a IV. p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 2CbZm/40/2017 -
145 zo dňa 13.7.2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I. tak, že uložil žalovanej v 1.
rade povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 24.755,22 Eur spolu s 6% ročným úrokom
zo zmenkovej sumy 32.269,83 Eur od 1.7.2016 do 15.11.2019, s 6% ročným úrokom zo zmenkovej
sumy 31.737,83 Eur od 16.11.2019 do 16.12.2019, s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 30.673,83
Eur od 17.12.2019 do 14.2.2020, s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 30.141,83 Eur od 15.2.2020
do 3.4.2020, s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 29.609,83 Eur od 4.4.2020 do 12.6.2020, s 6%

ročným úrokom zo zmenkovej sumy 27.415,22 Eur od 13.6.2020 do 15.7.2020, s 6% ročným úrokom
zo zmenkovej sumy 26.883,22 Eur od 16.7.2020 do 19.9.2020, s 6% ročným úrokom zo zmenkovej
sumy 26.351,22 Eur od 30.9.2020 do 10.12.2020, s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 24.755,22
Eur od 11.12.2020 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 107,57 Eur, to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, pričom táto povinnosť žalovanej v prvom rade zaniká v rozsahu poskytovaného
plnenia žalovanou v druhom rade, na základe platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, č.
k. 2CbZm/40/2017 - 45 zo dňa 02.03.2018 v spojení s uznesením č. k. 2CbZm/40/2017 - 93 zo dňa

18.01.2019. Vo výroku II vo zvyšku konanie zastavil, vo výroku III súd prvej inštancie priznal žalobcovi
voči žalovanej v prvom rade nárok na náhradu trov konania 100%, pričom tento nárok na náhradu trov
konania zaniká v rozsahu zaplatenia trov konania žalovanou v druhom rade na základe platobného
rozkazu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 2CbZm/40/2017 - 45 zo dňa 2.3.2018 v spojení s uznesenímč. k. 2CbZm/40/2017 - 93 zo dňa 18.01.2019 a vo výroku IV. rozhodol, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal
zaviazať žalované v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy 32.269,83 Eur
s príslušenstvom, pričom žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.8.2011 uzavrel so spoločnosťou KAMADA,
s.r.o. Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0492/11/8514 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej
boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru do výšky úverového limitu

33.000,- Eur. Na účely zabezpečenia všetkých nárokov z úverovej zmluvy dlžník dňa 2.8.2011 vystavil
na rad žalobcu blankozmenku, ktorá v dobe jej vystavenia nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a
dátume splatnosti. Dlžník spoločne so žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade ako avalmi udelili v čl. II
ods. 2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve žalobcovi právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich
údajoch, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. II ods. 1. Nakoľko došlo k márnemu
uplynutiu termínu konečnej splatnosti predmetného úveru, banka v súlade s dohodou riadne a včas

vyplnila chýbajúce údaje v blankozmenke. Žiaden zo subjektov povinných na hradenie zmenkovú sumu
neuhradil. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz č. k. 2 CbZm 40/2017-45 zo dňa 2.3.2018, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 6.10.2018 voči žalovanej v 2. rade.

3. Proti vyššie uvádzanému platobnému rozkazu podali odpor obe žalované, avšak žalovaná v 2. rade

ho podala oneskorene a preto súd prvej inštancie jej odpor odmietol uznesením č. k. 2CbZm/40/2017 -
100 zo dňa 3.4.2019 (právoplatný dňa 30.4.2019). Žalovaná v 1. rade podala voči platobnému rozkazu
odpor riadne a včas, v dôsledku čoho tunajší súd prvej inštancie zrušil voči žalovanej v 1. rade platobný
rozkaz. Žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade odpor odôvodnili tým, že ustanovenie čl. II ods. 1 dohody
o vyplňovacom zmenkovom práve je nutné chápať tak, že akonáhle nastane niektorá zo skutočností

tam uvedených, žalobca až vtedy môže pristúpiť k doplneniu chýbajúcich údajov, nie skôr. Opačný
výkladbynarúšalprincípprávnejistotyazmluvnejvoľnosti,nakoľkovyplňovaciezmenkovéprávomožno
určiť len dohodou jej účastníkov. Toto právo žalobcu nemožno vykladať tak, že tento môže a bude
úmyselne a účelovo svojvoľne čakať po akúkoľvek dlhú dobu, či nastane niektorá ďalšia zo skutočností
uvedených v tomto článku, ktorá by bola podľa jeho názoru pre neho napríklad výhodnejšia, resp. by bola

spôsobilá sanovať jeho prípadnú nečinnosť alebo postup v rozpore s odbornou starostlivosťou, kedy
by žalobca zmeškal, resp. zanedbal svoje vyplňovacie právo pri vzniku prvej zo skutočností uvedených
v tomto článku. Tento výklad podporuje aj ďalšie ustanovenie dohody, ktoré výslovne uvádza, že v
prípade skutočnosti uvedenej v čl. II ods. 1 písm. d) alebo e) dohody, údaj splatnosti bude totožný s
dňom zverejnenia príslušnej skutočnosti v Obchodnom vestníku. Pokiaľ by účastníci dohody mali na

mysli upraviť právo žalobcu doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch podľa vlastného výberu zo
skutočností uvedených v čl. II ods. 1 dohody, nie mu udeliť právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich
údajoch pri prvej zo skutočností uvedených v čl. II ods. 1 dohody, potom by bolo výslovne uvedené v
dohode aj takéto právo výberu žalobcu. Žalované pri uzatváraní dohody chápali čl. II ods. 1 dohody
presne tak ako je v dohode uvedený, teda bez možnosti výberu žalobcu, pri ktorej zo skutočností

svoje právo využije. Dali súdu do pozornosti skutočnosť, že Okresný súd Bratislava I uznesením
zo dňa 28.2.2013 sp. zn. 4R/1/2013 (zverejnené dňa 6.3.2013) povolil reštrukturalizáciu spoločnosti
vystaviteľa zmenky. Žalobca teda mohol a mal dňa 7.3.2013 uplatniť svoje právo vyplývajúce mu z
dohody na doplnenie blankozmenky v chýbajúcich údajoch, čím by sa jeho pohľadávka zo zmenky voči
spoločnosti stala splatnou a mohol by si ju uplatniť v reštrukturalizácii. Žalobca svoje právo nevyužil,

čím sa pohľadávka splatnou nestala a nemohol si ju uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou. Žalobca
si v reštrukturalizácii neuplatnil žiadnu pohľadávku. Následne Okresný súd Bratislava I uznesením
zo dňa 15.5.2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 4R/1/2013 (zverejnené dňa 21.5.2013) zastavil
reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti. Žalobca
si v konkurznom konaní prihláškou riadne a včas uplatnil svoju splatnú pohľadávku. Na základe nálezu

ÚSSRč.k.III.ÚS218/2014-33zodňa9.12.2014došlokzrušeniuuzneseniaOkresnéhosúduBratislava
I č. k. 4R/1/2013-492 zo dňa 15.5.2013 a vráteniu veci na ďalšie konanie. Oznam o vydaní nálezu bol
v obchodnom vestníku zverejnený dňa 30.03.2015, na základe čoho pokračovalo pôvodne zastavené
reštrukturalizačné konanie. Odvolávajúc sa na § 46 ods. 1, § 120 ods. 1, § 155 ods. 2 a 4 z. č.
7/2005 Z. z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) žalovaná v 1. rade ďalej uviedla,

že zverejnením uznesenia o potvrdení plánu zaniklo žalobcovi nie len právo vymáhať pohľadávku z
úverovej zmluvy, ale aj pohľadávku zo zmenky, a to aj voči žalovaným, nakoľko pohľadávka zo zmenky
v čase potvrdenia schváleného plánu súdom neexistovala z dôvodu nekonania žalobcu. V dôsledku
potvrdenia reštrukturalizačného plánu spoločnosti zanikla vymáhateľnosť nielen kauzálnej pohľadávky,ale aj uplatnenej zmenkovej pohľadávky. Žalované vzhľadom na to uplatnili námietku nevymáhateľnosti
pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky. V danom prípade nastal jednoznačne prvý moment oprávnenia
vyplniť blankozmenku dňom 07.03.2013 a druhým dňom 22.05.2013, ktoré mali byť zároveň dátumom

splatnosti, pričom žalobca tak vykonal dobrovoľne a jednoznačne vedome až neskôr. Žiadala žalobu
zamietnuť.

4. Žalobca reagoval tým, že uviedol, že poukázal na to, že z čl. II ods. 1 dohody o vyplňovacom
zmenkovom práve a použitej spojky „a/alebo“ medzi jednotlivými skutočnosťami je možné jednoznačne

vyvodiť, že účastníci dohody súhlasili s vyplnením zmenky nielen v prípade, ak nastane prvá zo
skutočností uvedených v čl. II ods. 1 dohody, ale aj v prípade, že nastane neskôr ďalšia takáto
skutočnosť.Tiežzformulácieuvedenejvčl.IIods.2dohodynemožnovyvodiť,ženiektorázoskutočností
musí byť prvá v poradí, ktorá nastala, ale naopak, že to môže byť ktorákoľvek z viacerých skutočností,
ktoré nastali. Nesúhlasil tiež s tvrdení, že zanikla vymáhateľnosť pohľadávky zo zmenky aj voči
avalistom. Odvolávanie sa na rozlišovanie medzi veriteľom a veriteľom, ktorý si riadne a včas podľa

tohto zákona prihlásil svoje pohľadávky zo strany žalovaných vyznieva zmätočne, keďže § 155 ods.
4 ZKR používa pojem „veriteľ“ a nie „veriteľ, ktorý si riadne a včas podľa toho zákona prihlásil svoje
pohľadávky“. Práve z dôvodu rozlišovania týchto dvoch pojmov, ako aj zo systematického výkladu ZKR
je nutné dôjsť k záveru, že v zmysle § 155 ods. 4 ZKR zostávajú nedotknuté práva všetkých veriteľov
(či už prihlásených alebo neprihlásených) domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči

tretím osobám, príp. z majetku tretích osôb. Žalobca tiež poukázal na to, že zmenečné ručenie má
iný charakter ako ručenie podľa OZ, príp. ObZ. Zdôraznil, že nejde o námietku, ktorá sa zakladá na
vlastných vzťahoch žalovaných k majiteľovi zmenky a uvedené skutočnosti nie sú žalovaní oprávnení
namietať. Tiež poukázal na to, že sami žalovaní v rozpore so svojim predchádzajúcim názorom v závere
vyjadrenia uznávajú, že žalobca bol oprávnený doplniť ako dátum splatnosti aj neskorší dátum ako

dátum zverejnenia začatia reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku. Z nepochopiteľných
dôvodov však chápe splatnosť pohľadávky podľa § 46 ZKR z kauzálneho vzťahu z dôvodu vyhlásenia
konkurzunamajetokvystaviteľaakovznikskutočnosti,ktorúmožnosubsumovaťpodčl.IIods.1písm.b)
dohody.Nakoľkodohodapredčasnúsplatnosťpohľadávkyspájaskonkrétnymkonanímbanky,splatnosť
pohľadávky z dôvodu vyhlásenia konkurzu nie je skutočnosťou v zmysle čl. II ods. 1 písm. b) dohody,

keďže splatnosť nastáva priamo zo zákona. Odvolávajúc sa na § 47 ods. 1, 2 ZKR sa ako majiteľ môže
dovolávať plnenia od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je
viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Žalobca zároveň v rámci písomného podania zo dňa 16.3.2021
zobral žalobu späť v časti 7.514,61 Eur z dôvodu, že počas exekúcie ako oprávnený obdržal platby v
tejto celkovej sume.

5. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 155 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 ZKR, čl. I.
§ 30 ods. 1, čl. I. § 48 ods. 1 z. č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového v spojení s
§144,§145ods.2a§146ods.1z.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)auviedol,
že keďže žalobca zároveň zobral svoju žalobu späť v časti 7.514,61 Eur a k tomu prislúchajúci úrok zo

zmenkovej sumy podľa výšky a dátumu prijatej platby pred prvým pojednávaním, súd preto konanie v
zmysle § 145 ods. 1 CSP v tejto časti zastavil. Predmetom konania bolo vo zvyšku zaplatenie sumy
24.755,22 Eur spolu s 6% ročným úrokom zo zmenkových súm, ako je to uvedené vo výroku rozsudku a
zmenkovejodmeny107,57Eur.Vzhľadomnanámietkyžalovanejv1.radesúdprvejinštanciepovažoval
v prvom rade za spornú skutočnosť, či blankozmenka bola vyplnená v súlade s dohodou o vyplňovacom

zmenkovom práve. Domnievala sa, že dohoda o vyplňovacom zmenkovo práve nedáva banke možnosť
výberu, pri ktorej z predvídaných skutočností vyplní chýbajúce údaje v blankozmenke. Domnievala sa,
že právo vyplniť blankozmenku žalobca mohol a mal využiť už pri prvej z týchto skutočností.

6. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dospel k záveru, že

názor žalovanej v 1. rade v tomto smere nemá oporu vo vyššie uvedenom ustanovení dohody.
Z obsahu dohody súdu logicky vyplýva, že žalobca ako majiteľ zmenky nebol žiadnym spôsobom
obmedzený v tom, pri ktorej zo skutočností musí pristúpiť k vyplneniu chýbajúcich údajov na zmenke.
Z obsahu formulácie predmetného ustanovenia vyplýva možnosť pre žalobcu vybrať si, lebo je v tejto
výslovne aplikovaná spojka „a/alebo“ použitej na konci každej vety. Súd prvej inštancie ďalej uviedol,

že jediné časové obmedzenie na vyplnenie údajov v zmenke bolo dohodnuté ako 30. deň po splatnosti
blankou zabezpečenej pohľadávky, najneskôr však do troch rokov odo dňa splatnosti blankozmenkou
zabezpečenej pohľadávky žalobcu. Ustanovenie čl. II ods. 2 písm. b) dohody ustanovuje podmienky
vyplnenia dátumu splatnosti, pričom rozlišuje medzi prípadom vyplnenia blankozmenky z dôvodu podľačl. II ods. 1 písm. d) alebo e) dohody, neustanovuje povinnosť žalobcu vyplniť údaj splatnosti, ktorý
bude totožný s dňom zverejnenia skutočnosti v obchodnom vestníku v prípade, že táto skutočnosť
nastane. Právo výberu žalobcu je dané práve uvedením spojky „a/alebo“. Dohoda o vyplňovacom

práve k blankozmenke oprávňuje v čl. II banku na vyplnenie blankozmenky, ak nastane niektorá
zo skutočností tam uvedených, pričom výslovne neupravuje povinnosť banky pristúpiť k uplatneniu
oprávnenia už pri prvej skutočnosti. Nakoľko je za lomítkom uvedená spojka „alebo“, gramatickým
výkladom jednoznačne možno dospieť k záveru, že majiteľ mohol zmenku vyplniť, ak nastala niektorá
z predvídaných skutočností, nie už pri prvej skutočnosti, ktorá nastala. Každú z uvedených možností

možno považovať za splnenie podmienky v zmysle čl. II tejto dohody. Ak by súd prvej inštancie prijal
výklad prezentovaný žalovanou v 1. rade, v takom prípade by použitie spojky „alebo“ v texte dojednania
stratilo celkom význam. Zo žiadneho ustanovenia Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve nevyplýva
povinnosť banky uplatniť si právo na vyplnenie blankozmenky už pri prvej skutočnosti zakladajúcej právo
na jej vyplnenie. Dohoda len predvída situácie, pri ktorých majiteľ zmenky môže pristúpiť k vyplneniu,
pričom môže zvoliť, na základe ktorej z možností tak urobí, ak nastanú.

7. Súd prvej inštancie sa ďalej musel vysporiadať s námietkou žalovanej v 1. rade o nevymáhateľnosti
pohľadávky z dôvodu neprihlásenia zmenky do reštrukturalizácie dlžníka odvolávajúc sa na § 155
ods. 4 ZKR. Súd prvej inštancie konštatuje, že právna úprava s potvrdením reštrukturalizačného plánu
nespája účinok zániku neprihlásenej pohľadávky alebo účinok zániku vymáhateľnosti neprihlásenej

pohľadávky ako takej, ale len účinok zániku jej vymáhateľnosti voči dlžníkovi. Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii nespojil so stratou vymáhateľnosti neprihlásenej pohľadávky voči dlžníkovi aj stratu
jej vymáhateľnosti voči ručiteľovi. K tomu súd prvej inštancie dodáva, že bolo oprávnením ručiteľov
reštrukturalizovaného dlžníka svoje budúce pohľadávky, ktoré im vzniknú z titulu, že zaplatia dlh za
dlžníka z titulu zmenkového ručenia po začatí reštrukturalizácie, a teda v budúcnosti sa stanú veriteľmi

dlžníka, prihlásiť do reštrukturalizácie ako pohľadávky podmienené.

8. V prípade reštrukturalizačného plánu schváleného súdom, súd prvej inštancie uviedol, že tento nemá
žiadne právne účinky vo vzťahu k ručiteľom neprihlásených pohľadávok preto, že zákon o konkurze a
reštrukturalizácii žiadne právne účinky pre takýto prípad neupravuje. Plán nemá žiadne účinky na právo

veriteľa vymáhať pôvodnú pohľadávku voči spoludlžníkom, ručiteľom. To isté platí aj pre vymožiteľnosť
pohľadávok zabezpečených majetkom tretích osôb. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 155 ods.
1 stanovil, že plán má účinky len voči jeho účastníkom. Vo vzťahu k tretím osobám nie, resp. len ak
to zákon výslovne uvádza. To znamená, že ak sa podľa plánu pohľadávka transformuje, je to tak len
vo vzťahu medzi účastníkmi plánu. Tvrdenie, že plánom sú dotknuté aj práva veriteľov neprihlásených

pohľadávok voči ich ručiteľom, spoludlžníkom nie je výkladom uvedeného ustanovenia, ale je doplnením
či rozšírením účinkov plánu o stratu vymáhateľnosti neprihlásených pohľadávok nielen voči dlžníkovi, ale
aj voči každému. Pohľadávka neprihlásená do reštrukturalizácie nie je predmetom plánu, a preto logicky
nemôže byť plánom dotknutá. Tvrdenie, že veritelia neprihlásených pohľadávok potvrdením plánu
súdom stratili oprávnenie vymáhať ich voči ručiteľom nemá oporu v zákone. Takýto účinok plánu zákon

nepozná. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovil voči neprihlásenej pohľadávke jediný účinok
súdom potvrdeného plánu, a to účinok uvedený v § 155 ods. 2 ZKR, ktorým je strata vymáhateľnosti
pohľadávky voči dlžníkovi. Súd prvej inštancie tiež poukazuje na to, že avalista je samostatným dlžníkom
a osoba dlžníka len určuje, aká je kvalita tohto záväzku, t. j. aká je jeho výška a jeho postavenie.
Podpisom zmenky per aval vzniká samostatný ručiteľský záväzok, ktorý nie je viazaný na osobu, za ktorú

sa avalista zaručil, ale podľa čl. I § 30 ods. 1 zmenkového zákona garantuje zaplatenie zmenky ako celok
a len k nej je preto akcesorický. Nejde teda o ručiteľa dlžníka. Ide o samostatnú zmenkovú pohľadávku,
ktorú má majiteľ zmenky voči avalistovi, ktorého záväzok je nezávislý od záväzku vystaviteľa.

9. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie obranu žalovaných nepovažoval za dôvodnú. Naopak

žalobca prvopisom zmenky preukázal, že je jej riadnym majiteľom a má podľa čl. I § 48 ods. 1
zákona zmenkového a šekového právo postihom žiadať zmenkovú sumu, 6% ročný úrok zo zmenkovej
sumy odo dňa splatnosti zmenky a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy. Voči
žalovanej v 2. rade je platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 2CbZm/40/2017 - 45 zo dňa 2.3.2018 v
spojení s uznesením č. k. 2CbZm/40/2017 - 93 zo dňa 18.1.2019 právoplatný, preto súd pri uložení

povinnosti zaplatiť žalovanej v 1. rade zároveň rozhodol, že jej povinnosť na plnenie zaniká v rozsahu
poskytovaného plnenia žalovanou v 2. rade; obdobne tak rozhodol aj ohľadom náhrady trov konania.10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže
žalobca mal v konaní plný úspech, súd prvej inštancie zaviazal žalovanú v 1. rade na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

11. Proti vyššie uvedenému rozsudku v rozsahu výrokov I., III. a IV. podala odvolanie žalovaná v
1. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP keď dospela k
záveru, že neboli splnené procesné podmienky, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie a žalobu v celom rozsahu.

12. Žalovaná v 1. rade vo svojom odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej
inštancievovzťahukmožnostivýberuniektorejzoskutočnostíupravenejvčl.III.ods.1Dohodyadodala,

že v čase uzatvárania dohody chápala toto sporné ustanovenie dohody tak, ako to uviedla v odpore proti
platobnémurozkazu.Podľažalovanejjetentovýkladlogickýajzgramatickéhohľadiskaanemenínatom
ani fakt, že za každou skutočnosťou je uvedené slovné spojenie a/alebo. Žalovaná v 1. rade následne
opakovala svoj výklad uvedeného slovného spojenia. Ďalej žalovaná v 1. rade uviedla že trvá na tom, že
k doplneniu chýbajúcich údajov na blankozmenke došli jednoznačne v rozpore s touto Dohodou, pričom

žalobca mal a mohol doplniť chýbajúce údaje začatím reštrukturalizačného konania dňa 6.3.2013, čo
by bol zároveň aj údaj splatnosti žalobcom vymáhanej pohľadávky. Žalobca nemal a nemohol doplniť
chýbajúce údaje tak, ako to uviedol v Oznámení o vyplnení blankozmenky a výzvy na zaplatenie.
Žalovaná v 1. rade je názoru, že konanie v rozpore s dohodnutým postupom v Dohode nemôže žalobcovi
zároveň zakladať právo na uplatnenie si žalovaného nároku tak, ako to urobil v tomto konaní. Žalovaná

v 1. rade zopakovala, že Dohoda neupravuje, že si žalobca môže vybrať, pri ktorej z predvídaných
situácií doplní chýbajúce údaje blankozmenky. Žalovaná v 1. rade tiež namietala, že sa nestotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k jej námietke nevymáhateľnosti pohľadávky z dôvodu
neprihlásenia zmenky do reštrukturalizácie dlžníka. Žalovaná v 1. rade aj naďalej zastáva názor,
že zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniklo žalobcovi nielen právo

vymáhaťpohľadávku,aleajpohľadávkuzozmenky,keďžetátopohľadávkazozmenkyvčaseschválenia
plánu súdom neexistovala z dôvodu nekonania žalobcu a preto sa nemôže použiť ustanovenie § 155
ods. 4 ZKR. Z oznámenia o vyplnení blankozmenky a výzvy na zaplatenie zo dňa 30.6.2016 vyplýva,
že žalobca v blankozmenke doplnil chýbajúce údaje až po ukončení reštrukturalizácie, pred začatím
tohto súdneho konania, čo viedlo k tomu, že zanikla vymáhateľnosť nielen kauzálnej (úverovej), ale aj

uplatnenej zmenkovej pohľadávky s poukazom na § 155 ods. 2 ZKR. Na záver odvolania žalovaná v 1.
rade uviedla svoj výklad § 155 ZKR, ktorý už produkovala vo svojom vyjadrení k žalobe v konaní pred
súdom prvej inštancie.

13. K uvedenému odvolaniu žalovanej v 1. rade sa vyjadril žalobca, ktorý podaním zo dňa 8.12.2021

uviedol, že nepresná citácia príp. výklad čl. II ods. 1 Dohody s vynechaním spojky a/alebo je v odpore
a v odvolaní žalovanej v 1. rade zámerná, aby jej vyplynul záver o vyplnení blankozmenky v rozpore
s Dohodou. Žalovaná v 1. rade uvádza, ako by sa mala Dohoda vykladať, ak by bola v texte Dohody
použitá iba spojka a, prípadne iba spojka alebo. Ani nový výklad tejto Dohody však nekorešponduje s
výkladomskutočnéhotextuDohodypripoužitíspojkya/alebozakaždouzuvedenýchskutočností.Vtejto

súvislosti sa žalobca stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku v odseku
25. V prípade námietky nevymáhateľnosti voči žalovanej v 1. rade z dôvodu neprihlásenia zmenky do
reštrukturalizácie žalobca poukazuje na odsek 28 až 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca
tiež opakovane poukázal na § 155 ods. 2 a ods. 4 ZKR v spojení s § 8 ZKR, z ktorých vyplýva, že
zákon spája následok straty vymáhateľnosti pohľadávky neprihlásenej do reštrukturalizácie po schválení

reštrukturalizačného plánu súdom vo vzťahu k dlžníkovi a k jeho majetku. ZKR však následok straty
vymáhateľnosti neprihlásenej pohľadávky neustanovuje vo vzťahu k iným osobám, nakoľko výslovne
uvádza, že ide len o „pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie
práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka“ a poukázal na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 7.3.2014 sp.
zn. IV. ÚS 604/2013. Žalobca zopakoval, že žalovaná v 1. rade sa pri oprávnenosti námietok opiera o

ustanovenia o ručení podľa OZ príp. ObZ, nie však o ustanovenia zákona zmenkového a šekového.
Nakoľko nejde o námietku, ktorá sa zakladá na vlastných vzťahoch žalovanej v 1. rade k majiteľovi
zmenky, teda k žalobcovi, uvedené skutočnosti (teda zánik vymáhateľnosti pohľadávky zo zmenky vo
vzťahu k vystaviteľovi) žalovaná v 1. rade nie je oprávnená namietať. Žalobca na záver uviedol, že jenepochybné, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom postup súdu prvej inštancie bol v súlade s právnymi
predpismi a teda žiadny z odvolacích dôvodov nie je v prejednávanej veci daný a preto navrhuje, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

14. Dňa 20.8.2025 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalobcu, ktorým navrhoval návrh na zmenu
žalobcu z dôvodu vzniku právnej skutočnosti v zmysle § 80 ods. 1 CSP, s ktorou je spojený prevod práv a
povinností. Žalobca, v postavení postupcu, uzatvoril Zmluvu o postúpení pohľadávky č. VK 559/2025 zo

dňa 10.7.2025 so spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava,
IČO: 35 724 803, v postavení postupníka. V zmysle vyššie uvedenej zmluvy bola postúpená celá
pohľadávka žalobcu voči žalovanej v 1. rade a v 2. rade, ktorá je predmetom tohto konania. Na základe
uvedeného preto žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby do konania vedeného na Krajskom súde v
Bratislave pod sp. zn. 2CoZm/12/2023 vstúpila na miesto žalobcu spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
ktorásúhlasilasovstupomdotohtokonania.ZpriloženejZmluvyopostúpenípohľadávkyč.VK559/2025

zo dňa 10.7.2025 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., vyplýva, že
v konaní nastala právna skutočnosť, s ktorou je spojený prevod práv a povinností, o ktorých sa koná.

15. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené.

16.KrajskýsúdvBratislaveakosúdodvolací(§34CSP)prejednalvecvzmysle§379a§380ods.1CSP
v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania žalovanej v 1. rade bez nariadenia pojednávania,
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej
tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho
vyhlásenímdňa10.9.2025.Pooboznámenísasobsahomspisusúduprvejinštancieaodvolanímdospel

odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod

alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.

20. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania

došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

21. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

22. K zmene sporových strán môže dôjsť jedine a výlučne v dôsledku skutočnosti, ktorá nastala po
začatí konania. Pri rešpektovaní princípu jednotnosti konania tak k zmene sporových strán môže dôjsť
aj v odvolacom konaní. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna
skutočnosť uvedená v § 80 ods. 1 CSP, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu (ak
sa má nástupníctvo týkať strany žalovaného, táto podmienka odpadá). Odvolací súd má z pripojených

listín za preukázané, že po začatí konania (v tomto prípade odvolacieho) nastali právne skutočnosti,
s ktorými právne predpisy spájajú prevod práv a povinností, o ktorých sa koná; tieto boli na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky č. VK 559/2025 zo dňa 10.7.2025 prevedené zo žalobcu na spoločnosť
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, ktorá vyslovila
so vstupom do konania súhlas. Odvolací súd za splnenia zákonných podmienok na zmenu strany sporu

v zmysle § 80 ods. 1 a ods. 2 CSP pripustil vstup spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., do konania na
miesto žalobcu, ako je uvedené vo výroku I tohto rozsudku.23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalovanej v 1. rade dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie podrobne a

logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej
inštancie i s jeho odôvodnením a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

24. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že k doplneniu chýbajúcich údajov na
blankozmenke došlo v rozpore s dohodou medzi stranami. Odvolací súd konštatuje, že táto námietka

žalovanej v 1. rade bola nosná už v konaní pred súdom prvej inštancie, súd sa s ňou riadne vysporiadal
v odôvodnení svojho rozhodnutia v odsekoch 23 až 26 a žalovaná v 1. rade v odvolaní opakuje
argumentáciu uplatnenú v prvoinštančnom konaní. Podľa odvolacieho súdu je výklad vykonaný súdom
prvej inštancie správny, keďže z ustanovenia čl. II ods. 1 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve
vyplýva možnosť pre žalobcu vybrať si, pri ktorej skutočnosti pristúpi k vyplneniu chýbajúcich údajov, čo
je zrejmé zo spojky a/alebo použitej na konci každej vety. Táto dohoda oprávňovala žalobcu na vyplnenie

zmenky, ak nastane niektorá zo skutočností tam uvedených. Podľa odvolacieho súdu nie je možné
vyvodiť iný záver ako ten, že čl. II ods. 1 Dohody oprávňuje žalobcu doplniť blankozmenku, ak nastane
ktorákoľvek skutočnosť v ňom uvedená, bez ohľadu na to, či ide o skutočnosť prvú alebo ďalšiu v poradí.

25. Podľa odvolacieho súdu nie je dôvodná ani námietka žalovanej v 1. rade vo vzťahu k

nevymáhateľnosti pohľadávky z dôvodu neprihlásenia zmenky do reštrukturalizácie dlžníka. Žalovaná
v 1. rade aj naďalej zastáva názor, že zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom
vestníku zaniklo žalobcovi nielen právo vymáhať pohľadávku, ale aj pohľadávku zo zmenky, keďže táto
pohľadávka zo zmenky v čase schválenia plánu súdom neexistovala z dôvodu nekonania žalobcu a
preto sa nemôže použiť ustanovenie § 155 ods. 4 ZKR.

26. Podľa § 155 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu
v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom
úvere sú účinné voči každému.

27. Podľa § 155 ods. 2 ZKR, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká
právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto
pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na
majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

28. Podľa § 155 ods. 4 ZKR, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia
ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa
uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

29. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon spája následok straty vymáhateľnosti pohľadávky
neprihlásenej do reštrukturalizácie po schválení reštrukturalizačného plánu súdom vo vzťahu k dlžníkovi
a k jeho majetku. ZKR však následok straty vymáhateľnosti neprihlásenej pohľadávky neustanovuje vo
vzťahu k iným osobám, nakoľko výslovne uvádza, že ide len o „pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a
včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka". Preto treba vysloviť záver,

žeprávaveriteľaneprihlásenejpohľadávkyzostávajúvovzťahukostatnýmosobám(ručiteľ,spoludlžník,
ako aj iné osoby) zachované.

30. Názor súdu prvej inštancie podrobne odôvodnený v odsekoch 28 až 33 napadnutého rozsudku
je v súlade aj s judikatúrou: „Pokiaľ ide o neprihlásené pohľadávky, ktoré mali byť v reštrukturalizácii

prihlásené, tieto sa stávajú účinnosťou plánu nevymáhateľné voči dlžníkovi, t. j. menia sa na naturálne
obligácie. Voči iným osobám ako dlžníkovi však tieto pohľadávky možno vymáhať i naďalej, napr.
voči ručiteľovi, poprípade spoludlžníkovi. (...) Ústavný súd sa nemôže stotožniť s tvrdeniami a závermi
krajského súdu vyslovenými v jeho rozsudku sp. zn. 16 Co 25/2012 zo 14. mája 2012, ktoré sa týkajú
hodnotenia dôkaznej situácie vo vzťahu k neexistencii vymáhateľnej pohľadávky sťažovateľky voči

ručiteľovi a spájania tejto skutočnosti s právnymi účinkami reštrukturalizačného plánu dlžníka.“

31. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovanej v 1.rade, že v dôsledku účinkov potvrdenia
reštrukturalizačného plánu spoločnosti zanikla vymáhateľnosť nielen kauzálnej (úverovej), ale ajuplatnenej zmenkovej pohľadávky (keďže vyplnenie blankozmenky po skončení reštrukturalizácie
spoločnosti malo účinky ex tunc k 16. 05. 2012 a zmenková pohľadávka mala byť do reštrukturalizácie
v zákonnej lehote prihlásená). Ako správne uviedol súd prvej inštancie, pohľadávka neprihlásená do

reštrukturalizácie nie je predmetom plánu, a preto logicky nemôže byť plánom dotknutá. Tvrdenie,
že veritelia neprihlásených pohľadávok potvrdením plánu súdom stratili oprávnenie vymáhať ich voči
ručiteľom nemá oporu v zákone, keďže takýto účinok plánu zákon nepozná. Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii stanovil voči neprihlásenej pohľadávke jediný účinok súdom potvrdeného plánu, a to
účinok uvedený v § 155 ods. 2 ZKR, ktorým je strata vymáhateľnosti pohľadávky voči dlžníkovi.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správne potvrdil.

33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v 1. rade v plnom rozsahu. O výške trov tohto
odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),

(§ 428 CSP).