Rozsudok – Dôchodky ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 13, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 21Sas/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100002
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Bc. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX C., Slovenská republika, proti žalovanému: Generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č.8-10, 813 63 Bratislava, Slovenská republika,
IČO: 30807484 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného E. XXX XXX XXXX X zo
dňa 04.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou z 27.12.2024, doručenou osobne Správnemu súdu v Košiciach dňa 03.01.2025,
sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 610 717 6405 0 zo dňa 04.12.2024 ( ďalej
aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „žalované rozhodnutie“), v spojitosti s rozhodnutím Sociálnej
poisťovne–ústredie(ďalejaj„prvostupňovýsprávnyorgán“)č.61071764050zodňa14.10.2024(ďalej
aj „ prvostupňové rozhodnutie“) a vrátenia veci na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu.

2. Žalovaným rozhodnutím zo dňa 04.12.2024 žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) zamietol
odvolanie žalobcu v plnom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, ktorým bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 17.09.2024 v sume 421,30 Eur mesačne.

II.
Administratívne konanie

3. Žalobca žiadosťou zo dňa 17.09.2024 požiadal prvostupňový správny orgán o priznanie starobného
dôchodku, ktorý žiadal priznať od 17.09.2024. Prvostupňový správny orgán prvostupňovým rozhodnutím
zo dňa 14.10.2024 rozhodol tak, že podľa § 65, § 82, § 293gb zákona o sociálnom poistení žalobcovi
priznal od 17.09.2024 starobný dôchodok v sume 421,30 EUR mesačne. Svoje rozhodnutie a určenie
sumy 421,30 EUR starobného dôchodku prvostupňový správny orgán odôvodnil skutočnosťou, že ku
dňu dosiahnutia dôchodkového veku, t.j. k 17.09.2024 získal žalobca 7675 dní dôchodkového poistenia

( pozn. súdu 21 rokov a 10 dní obdobia dôchodkového poistenia), hodnota jeho priemerného osobného
mzdového bodu bola 0,9844 a aktuálna dôchodková hodnota bola 17,7688 EUR; sumu starobného
dôchodku následne určil ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty ( 0,9844 x 21,0274 x 17,7688), ktorú podľa § 82 a § 293gb ods. 1 zákona o sociálnom poistení zvýšil o 14,5%, t.j. o sumu 53,40 Eur. V závere prvostupňového
rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že ku dňu, od ktorého žalobca žiadal priznať starobný
dôchodok, tento nezískal najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia

dôchodku na sumu minimálneho dôchodku a preto nespĺňa jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy
starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal predmetné
rozhodnutie zrušiť. V podanom odvolaní namietal skutočnosť, že mu prvostupňový správny orgán pre

nárok a výšku starobného dôchodku nezapočítal dobu výkonu základnej služby a ani obdobie výkonu
služby policajta v rozsahu 24 rokov a 5 dní. Mal za to, že takýto postup odporuje ustálenej judikatúre
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2011, sp. zn. R 55/2011.
Žalobca zastával názor, že absolútne vylúčenie hodnotenia doby služby získanej v osobitnom systéme
sociálneho poistenia má za následok nerešpektovanie jeho ústavného práva na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe.

Žalované rozhodnutie

5. V odôvodnení žalovaného rozhodnutia žalovaný popísal priebeh administratívneho konania a spôsob
určenia sumy starobného dôchodku. Stotožnil sa s názorom prvostupňového orgánu, že žalobca

nesplnil jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho
dôchodku, pretože ku dňu, od ktorého žiadal o priznanie starobného dôchodku, t.j. k 17.09.2024 získal
len 7493 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho
dôchodku.Vtejtosúvislostiuviedol,žeobdobímdôchodkovéhopoistenianaúčelyzvýšeniadôchodkuna
sumu minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia získané pred 01.01.1993, v cudzine,

v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok, a obdobie
dôchodkového poistenia získané kalendárnom roku, za ktorý patrí osobný mzdový bod najmenej
v hodnote 0,241. K námietke týkajúcej sa nezhodnotenia doby služobného pomeru pre nárok na
starobný dôchodok žalovaný uviedol, že ju nepovažuje za dôvodnú. Podľa oznámenia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky z 30.07.2024, č. SPSČ-OSZ-46558-8/2024-VZ bol žalobcovi priznaný

výsluhový dôchodok od 01.11.2011 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na nárok na výsluhový
dôchodok a určenie jeho sumy bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru od 01.10.1985
do 30.09.1986 ako základná vojenská služba v I. kategórii funkcií; od 01.11.1988 do 31.12.1999 ako
výkon služby v Policajnom zbore v I. kategórii funkcií, od 01.01.2000 do 31.10.2011 ako výkon služby

v Policajnom zbore v III. pracovnej kategórii, t.j. celkovo bola zhodnotená doba služobného pomeru
v rozsahu spolu 24 rokov a 5 dní. V I. kategórií funkcií, ktorá je postavená na roveň zamestnania I.
pracovnej kategórií žalobca získal len 12 rokov a 61 dní a nezískal najmenej 20 rokov a preto mu
nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c.) zákona č. 100/1988 Zb. Žalovaný
ďalej konštatoval, že žalobca nesplnil ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174

zákona č. 100/1988 Zb., pretože v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií nezískal potrebný
počet rokov. Žalovaný k predmetnej námietke ďalej uviedol, že nakoľko bol žalobcovi priznaný výsluhový
dôchodok, nie je možné obdobie výkonu vojenskej služby a služby v Policajnom zbore v súlade s § 255
ods. 5 zákona o sociálnom poistení považovať za obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia
sumy starobného dôchodku. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby

nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok
vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku. Pretože žalobca získal dobu služby v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade § 60 ods.
2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa doba služobného pomeru nepovažovala za obdobie
dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. Z toho dôvodu

obdobie, ktoré založilo nárok na výsluhový dôchodok nie je podľa § 60 ods. 28 a § 255 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení obdobím dôchodkového poistenia, a teda ho nemožno hodnotiť duplicitne, aj podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Záverom žalovaný podotkol, že svoju aplikačnú prax
zosúladil s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, deklarovaným vo viacerých rozsudkoch,
ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky

zozaradeniadobyslužbydoI.aleboII.kategóriefunkciíabolimpriznanýpríspevokzaslužbu,výsluhový
príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Zachovanie týchto nárokov však spočíva v určení
zníženéhodôchodkovéhovekuvzávislostiodrozsahudobyslužbyzískanejvI.aleboII.kategóriefunkcií
a v určení sumy starobného dôchodku.III.
Konanie pred správnym súdom

6. Žalobca svoju správnu žalobu odôvodnil tvrdením, že žalované rozhodnutie, ako rozhodnutie prvého
stupňa, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca v prvom rade poukázal na rozhodovaciu
prax a právne závery slovenských súdov, ktorá sa týka žiadateľov o starobný dôchodok, ktorí sú
súčasne poberateľmi výsluhových dôchodkov. Z týchto záverov slovenských súdov podľa žalobcu

vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku a určenie sumy starobného dôchodku mu mal prvostupňový
správny orgán zhodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia
získaného vo všeobecnom ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Z takto zistenej doby
dôchodkového poistenia mal prvostupňový správny orgán následne vypočítať teoretickú výšku jeho
starobného dôchodku; od takto určenej sumy starobného dôchodku mal prvostupňový správny orgán
odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za dobu služby. Takto by mu vznikol nárok

na starobný dôchodok vo výške zistenej rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku,
na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo
všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre
účely priznania výsluhovej dávky. Po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých
osobných vymeriavacích základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky by mal prvostupňový správny

orgán ďalej znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby
zhodnotenánaurčeniesumypríspevkualebovýsluhovéhodôchodkuzaceléroky.Žalobcazanesprávne
a v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou slovenských súdov považoval tvrdenie žalovaného, že
nároky (zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku) priznáva len v prípade
potrebnej doby služby v I. (II.) kategórií funkcií. Žalobca nesúhlasil ani s výkladom § 60 ods. 2 a § 255

ods. 5 zákona o sociálnom poistení v žalovanom rozhodnutí, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia
získaná v osobitnom systéme sociálneho poistenia nie je obdobím dôchodkového poistenia a preto
nemôže byť žalobcovi zhodnotené na účely starobného dôchodku. V závere žaloby žalobca uviedol, že
pokiaľ žalovaný úplne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia,
porušil jeho ústavne zaručené právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a rozhodol v rozpore

s judikatúrou slovenských súdov a čl. 33 ods. 2 Dohovoru.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.02.2025 zotrval na skutkových a právnych
argumentoch obsiahnutých v žalovanom rozhodnutí, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa, a žiadal správnu žalobu zamietnuť.

8. K vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobca zaujal stanovisko v replike z 13.03.2025 a uviedol, že
žalovaný vôbec nereagoval na skutočnosť prečo odmietol použiť čl. 33 ods. 2 Dohovoru a ustálený
právny názor slovenských súdov. Žalobca naďalej zotrval na skutkových a právnych dôvodoch
uvedených v správnej žalobe.

9. K vyjadreniu žalobcu (replika) z 13.03.2025 už svoje stanovisko (dupliku) žalovaný nezaujal.

10. Správny súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok verejne vyhlásil podľa
§ 137 ods. 2 SSP dňa 13.10.2025, po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa

§ 137 ods. 4 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.
Správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre
svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 26.09.2025.

IV.
Právne východiská

11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

13. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

14. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak
tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

15. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme
primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na
primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe
možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla
ustanovený počet odpracovaných rokov.

16. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a
základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a
majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

17. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo

je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

18. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného

predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)

19. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do

31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu. 55)

20. Podľa § 274 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného
dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma
určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia
dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov

uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo
sirotského dôchodku.

21. Podľa § 82b ods. 1,2,5 zákona o sociálnom poistení
1) Suma minimálneho dôchodku je

a) 145 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu56) platnej
k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového
poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 30 rokov, alebo
b)percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o

1. 2,5 percentuálneho bodu za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v
rozsahu 31 až 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,
2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu
40 až 49 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,3. päť percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v
rozsahu 50 až 59 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,
4. 7,5 percentuálneho bodu za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 po

získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 59 rokov.
2)Suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení
dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal
sume minimálneho dôchodku, ak
a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu najmenej 30 rokov,

b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o
vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a
nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov,
ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného
dôchodku programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56c) ak
poistenec je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1)

c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku
alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného
1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku,
2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku,

vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku
podľa osobitného predpisu,2)
3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení
dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku
alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1)

4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového
sporenia1) a
5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo
dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a
d)poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu.

5) Na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po
dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku cudzina je iný členský štát Európskej
únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou
konfederáciou, a štát príslušný podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

22. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí
byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

23. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

V.
Právne posúdenie a závery správneho súdu

24. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách v
sociálnych veciach, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového)
nielen v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o

správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi
v zmysle § 203 ods. 2, SSP 204 a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Správny súd posúdil obsah žaloby
fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti
rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia
zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a
zrozumiteľne odôvodnený a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,

či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia

(napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

26. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych

noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo
skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový
stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k
nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne

závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad
a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či
mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu,
nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona.

27. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu a odvolanie žalobcu zamietol. Prvostupňovým rozhodnutím bol
žalobcovi priznaný starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení vo výške 421,30 EUR
mesačne. Medzi účastníkmi nebolo sporné a súd mal za preukázané z administratívneho spisu,

že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ako i bol
priznaný starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení zo všeobecného systému sociálneho
zabezpečenia. Spornou otázkou bola skutočnosť, či žalobcovi bolo vo veci posúdenia nároku a výšky
starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia zohľadnené obdobie
výkonu základnej vojenskej služby, ako aj obdobie výkonu služby policajta v celkovom rozsahu 24 rokov

a 5 dní, ktoré žalovaný nezohľadnil a toto právne posúdenie žalovaného malo podľa žalobcu odporovať
judikatúre Najvyššieho súdu SR ako aj Medzinárodnému dohovoru č. 128.

28. Podmienky nároku, ako aj určenie výšky starobného dôchodku sú uvedené v zákone o sociálnom
poistení. Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa výška starobného dôchodku určí ako súčin

priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Z administratívneho spisu vyplýva,
že žalobca spĺňal podmienku získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia. Prvostupňový
správny orgán zistil hodnotu priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,9844. Ku dňu
vzniku nároku na starobný dôchodok, žalobca získal 21,0274 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna

dôchodková hodnota určená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republikyk17.09.2024bolavovýške17,7688EUR.Výškadôchodkubolaurčenáakosúčinpriemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, t.j.
0,9844x17,7688x21,0274=367,90 EUR mesačne. Uvedená suma bola následne navýšená podľa
právnych predpisov (tzv. „valorizovaná“). Suma starobného dôchodku žalobcovi bola určená vo výške

421,30EURmesačnek17.09.2024.Rozhodnutievtejtočastijezrozumiteľné,zákonnéapreskúmateľné
a vychádza z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise.

29. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalovaný získal obdobie dôchodkového poistenia
aj podľa zákona 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, teda s poukazom na § 274 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení, žalovaný prihliadol na zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do I. a II.
pracovnej kategórie. Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2024 správny
súd zistil, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.11.2011, pričom mu bola zhodnotená
doba pre určenie nároku a sumy získaná počas výkonu základnej vojenskej služby, ako aj výkonu službyv policajnom zbore. V I. kategórii funkcií získal žalobca 12 rokov a 61 dní. S poukazom na § 21 ods. 1
zákona č. 100/1988 Zb. žalobca nezískal v I. kategórii funkcií najmenej 20 rokov, ktorý by mu umožňoval
splnenie podmienok podľa § 174 zákona číslo 100/1988 Zb., teda výhodnejší - skorší vznik nároku

na starobný dôchodok. Správny súd vzal na zreteľ skutočnosť, že žalobca v priebehu svojho aktívneho
pracovného života prešiel viacerými právnymi normami upravujúci systém dôchodkového zabezpečenia
(zákon č. 100/1988 Zb., zákon č. 461/2003 Z.z.), pričom sa môže javiť ako nespravodlivý pre žalobcu
prechod od systému solidárneho k zásluhovému systému s prvkami solidárnosti. Správny súd sa vo veci
prípadného nároku na starobný dôchodok podľa zákona číslo 100/1988 Zb. v celom rozsahu stotožnil

s právnym posúdením, ako ho prezentoval žalovaný v žalovanom rozhodnutí. Žalobca nezískal v I.
kategórii funkcií najmenej 20 rokov (získal iba 12 rokov a 61 dní), teda nedosiahol zvýhodnenie podľa
§ 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Žalobcovi teda nemohli byť priznané
výhody vyplývajúce z predchádzajúcich predpisov o sociálnom zabezpečení.

30. Ako nosnú námietku žalobcu a medzi stranami spornú skutočnosť, správny súd vzhliadol prípadnú

aplikáciu § 82b zákona o sociálnom poistení (inštitút tzv. „minimálneho dôchodku“) a prípadný nárok
žalobcu na minimálny dôchodok. Ustanovenie §82b zákona o sociálnom poistení bolo zavedené
do zákona o sociálnom poistení jeho novelizáciou a to zákonom č. 140/2015 Z. z., ktorým sa
okreminéhozaviedoldozákona„inštitútminimálnehodôchodku“.Zákonnýmpredpokladomnapriznanie
minimálneho dôchodku okrem iného je aj získanie najmenej tridsiatich rokoch obdobia dôchodkového

poistenia. Prvostupňový správny orgán zistil, že žalobca bol dôchodkovo poistený pre účely zvýšenia
dôchodku na sumu minimálneho dôchodku celkovo 20 rokov a 193 dní, teda nezískal najmenej 30 rokov
obdobia dôchodkového poistenia pre účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

31. Z obsahu podanej správnej žaloby uvedená skutočnosť bola najspornejšou otázkou v podanej

správnej žalobe a to, či obdobie dôchodkového poistenia získané podľa predpisov zákona o sociálnom
poistení a obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sa pre účely
sumy minimálneho dôchodku má sčítavať.

32. Žalobca v podanej správnej žalobe uvádza viaceré súdne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,

prípadne Najvyššieho správneho súdu SR, konkrétne:
-Rozsudok NS SR, sp.zn. 9So/46/2017 zo dňa 27.03.2019 cit.: „Určená suma starobného dôchodku
vypočítaná podľa zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a Dohovoru bola teda správne
určená na sumu 309,90 Eur mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych
predpisov účinných do 31.12.2003 a vyššie citovaného Dohovoru bola určená na sumu 163,80 Eur

mesačne. Keďže suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a Dohovoru je
vyššia, starobný dôchodok bol navrhovateľovi správne priznaný vo vyššej sume, a to v sume 309,90 Eur
mesačne. Následne táto suma bola zvyšovaná v súlade s opatreniami Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR o pevné sadzby za jednotlivé roky až na výslednú sumu 356,00 Eur mesačne od
01.01.2014. Pokiaľ teda odporkyňa, pri absencii osobitnej zákonnej úpravy, vychádzajúc z judikatúry

najvyššieho súdu, vykonala vyššie uvádzaný výpočet takýto jej postup považoval aj odvolací súd za
súladný s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“
-RozsudokNSSR, sp.zn.9Sk/5/2019zodňa30.06.2020 cit.:„Podľačl.39ÚstavySlovenskejrepubliky,
občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné
zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v

osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového
poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Odvolací súd zastáva názor, že
aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom
systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v

osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu
poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch
poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného
systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby
poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového

veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia
(poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru
č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov
doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z..“
-Rozsudok NSS SR,7Ssk/27/2022 zo dňa 29. 03. 2023 cit.: „Pokiaľ ide o osobitné námietky žalobcu

vo vzťahu k zachovaniu nárokov zo zaradenia do zvýhodnených pracovných kategórií alebo kategórií
funkcií, podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa tieto nároky skutočne zachovávajú, avšak len v
rozsahu, v akom do 31. decembra 1999 skutočne vznikli. Takýmto nárokom bol predovšetkým znížený
dôchodkový vek 59 rokov, pokiaľ služba v I. alebo II. kategórii funkcií do 31. decembra 1999 trvala aspoň
15 rokov [§ 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb.]. Zo zisteného skutkového stavu je však zrejmé,

že doba služby žalobcu (aj po započítaní základného vojenskej služby) v I. kategórii funkcií trvala do
31. decembra 1999 nanajvýš sedem rokov a jeden mesiac, takže nemožno hovoriť o tom, že by mu
podľa zákona č. 100/1988 Zb. vznikol nárok na nižší dôchodkový vek, ktorý by sa mu mal zachovať
podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Okrem toho ďalším nárokom, ktorý sa zachovával, bolo zvýhodnené
započítanie dôb zamestnania (služby) v I. a II. kategórii pri výmere starobného dôchodku podľa § 22 ods.
1 a 2 a § 133 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. Na tie je však možné brať zreteľ len v rámci ustanovenia §

274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., teda pri porovnaní, či starobný dôchodok priznávaný podľa zákona
č. 461/2003 Z. z. nie je nižší, než by patril podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Konečne,
pokiaľ žalobca žiadal dvojnásobné započítanie obdobia základnej vojenskej služby, podľa § 130 ods. 2
zákona č. 100/1988 Zb., ako aj § 120 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
účinnom do 31. decembra 1988 bolo takéto započítanie možné len u doby služby vojakov z povolania.

Základná vojenská služba sa mohla započítať ako služba I. alebo II. kategórie len na základe osobitného
ustanovenia § 168 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb.,
resp. § 168 vyhlášky tohto ministerstva č. 149/1988 Zb., ktorými sa vykonávali zákony o sociálnom
zabezpečení. Sama základná vojenská služba sa však za službu vojakov z povolania nepovažovala,
v dôsledku čoho sa na ňu nevzťahovali ani cit. § 120 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. a § 130 ods. 2

zákona č. 100/1988 Zb. IV. Záver 15. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru,
že preskúmavané rozhodnutie nie je správne. Žalovaná v dôsledku nesprávneho výkladu § 60 ods.
2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nesprávne dospela k záveru, že nemôže vôbec prihliadať
na obdobia, kedy žalobca vykonával službu policajta. V dôsledku toho žalovaná nezisťovala ani jeho
zárobky (vymeriavacie základy) za uvedené obdobia. Uvedené dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e)

SSP opodstatňovali zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.“
Vyššie citované súdne rozhodnutia sa s poukazom na preskúmavané žalované rozhodnutie netýkajú a
podľa názoru správneho súdu neriešia otázku priznania minimálneho dôchodku, tak ako je zakotvený
v paragrafe 82b zákona o sociálnom poistení. V posudzovanom prípade ide o situáciu, kedy žalobca
už poberal výsluhový dôchodok a zároveň mu vznikol nárok na dôchodok aj zo všeobecného systému

dôchodkového zabezpečenia a to bez potreby prípadného zohľadnenia obdobia získaného v osobitnom
systéme pre účely vzniku nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového
zabezpečenia, pretože žalobca získal minimálne 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia vo
všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia.

33. Správny súd pre účely objasnenia ustanovenia § 82b zákona o sociálnom zabezpečení vychádzal
z dôvodovej správy k zákonu č. 140/2015 Z.z. v ktorej sa uvádza cit.: „Navrhuje sa do zákona
zaviesť nový inštitút, ktorým je minimálny dôchodok. Jeho účelom je garantovať poistencom, ktorí získali
obdobie dôchodkového poistenia prevažne výkonom zárobkovej činnosti, po dovŕšení dôchodkového
veku dôchodkový príjem na takej úrovni, aby ich ako jednotlivcov ochránil pred stavom hmotnej núdze.

Nárok na minimálny dôchodok budú mať len poberatelia starobného dôchodku a invalidného dôchodku
po dovŕšení dôchodkového veku.....Stanovenie tejto podmienky je uplatnením princípu zásluhovosti pri
stanovení nároku na minimálny dôchodok a zvýhodňuje poistencov, ktorí získali obdobie dôchodkového
poistenia v rámci kalendárneho roka najmä výkonom zárobkovej činnosti.“
Naposledy bolo ustanovenie § 82b zákona o sociálnom poistení novelizované zákonom č. 275/2023

Z. z., pričom v dôvodovej správe je uvedené cti.: „Navrhuje sa zvýšiť základnú sumu minimálneho
dôchodku z doterajších 136 % na 145 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, z
dôvodu, aby poberateľ minimálneho dôchodku po zvýšení súm pomoci v hmotnej núdzi nebol odkázaný
na pomoc v hmotnej núdzi. Súčasne sa z uvedeného dôvodu navrhuje zvýšiť aj percentá za ďalšie
získané (kvalifikované) roky dôchodkového poistenia. Konkrétne sa zvyšuje percento zvýšenia za roky

od 31. do 39. roku dôchodkového poistenia, a to zo súčasných 2 % na 2,5 % a za roky od 60.
roku dôchodkového poistenia zo 7 % na 7,5 %.“ Správny súd s poukazom na dôvodovú správu k
inštitútu minimálneho dôchodku vo vzťahu k ťažiskovej námietke žalobcu a to nesprávneho hodnotenia
(vylúčenia hodnotenia doby získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia ), kedy takýmtopostupom malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na primerané dôchodkové zabezpečenie v starobe
vo vzťahu k prípadnému vzniku nároku na minimálny dôchodok uvádza, že inštitút minimálneho
dôchodkumázabezpečiťpríjempoberateľastarobnéhodôchodkuvtakejsume,abypoberateľdôchodku

nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca je už aj
poberateľ výsluhového dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Prípadné nesprávne
posúdenie žalovaného malo spočívať vo vzťahu k započítaniu doby poistenia získaného v osobitnom
systéme dôchodkového zabezpečenia spolu s dobou získanou vo všeobecnom systéme dôchodkového
zabezpečenia, kedy by žalobca spĺňal nárok na minimálny dôchodok, ak by sa mu sčítala doba

poistenia získaná v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia (24 rokov a 5 dní) a doba
získaná vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia (20 rokov a 193 dní), teda spolu 44
rokov a 198 dní dôchodkového poistenia. Uvedený postup by podľa správneho súdu nebol správny
a odporoval by zákonnému ustanoveniu, ako i účelu minimálneho dôchodku. Pre lepšiu ilustráciu
správny súd uvádza hypotetický príklad, kedy by poistenec získal čo i len 1 deň dôchodkového
poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia a z osobitného systému dôchodkového

zabezpečenia by poberal výsluhový dôchodok so započítaním celkovej doby služby v rozsahu 40
rokov, teda v súčte by mu vznikol vždy nárok aj na minimálny dôchodok zo všeobecného systému.
Bez inštitútu minimálneho dôchodku, by takémuto poistencovi vznikol podľa ustálenej judikatúry nárok
aj zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia, ktorý by pre účely nároku zohľadnil aj dobu
poistenia v osobitnom systéme, pričom samotnú výšku takéhoto dôchodku by následne určil len

za obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia, teda za 1
deň dôchodkového poistenia. Z uvedeného je zrejmé, že takáto teoretická výška dôchodku by bola
v neporovnateľnom rozdiele v porovnaní s výškou minimálneho dôchodku. Na základe uvedenej
teoretickej situácie, by teda v prípade, že by sa spočítalo obdobie získané vo všeobecnom systéme
dôchodkového zabezpečenia s obdobím získanom v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia

a toto v súčte by presiahlo hranicu minimálneho dôchodku, takémuto poistencovi by teda vždy vznikol
nárok na minimálny dôchodok, bez ohľadu na to, aké obdobie bol poistený vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia. Uvedené podľa názoru správneho súdu odporuje aj účelu minimálneho
dôchodku, tak ako bol do zákona zavedený. Správny súd má zato, že prvostupňový správny orgán
ako i žalovaný postupoval správne, keď pre účely posúdenia nároku a výšky minimálneho dôchodku

do výpočtu nevzal obdobia získané v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, teda nemôže
duplicitne započítať obdobie, za ktoré žalobca už poberá dôchodkové dávky z osobitného systému.

34. Správny súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 7Ssk/27/2022
- posledná časť, uvádza, že pre účely posúdenia nároku a výšky minimálneho dôchodku, ak by bola

pripustenámožnosťzapočítaniaobdobiazískanéhovosobitnomsystémedôchodkovéhozabezpečenia,
a následná suma by bola pomerne krátená, v konečnom dôsledku žalobcovi by mal byť priznaný
ten nárok, ktorý je pre žalobcu výhodnejší. V danom prípade pri zohľadnení skutočnosti, že žalobca
získal v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia 24 rokov, v porovnaní so získaným obdobím
vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia - 20 rokov, čo predstavuje menšiu polovicu,

teda aj prípadná výška minimálneho dôchodku by zrejme predstavovala polovicu súčasne stanovenej
výšky minimálneho dôchodku, (v čase vydania žalovaného rozhodnutia ide o sumu 456,90EUR,
z čoho polovica by predstavovalo sumu 228,45EUR.), teda v porovnaní so sumou priznanou
žalobcovi je v podstatne menšej výške. Prípadné zrušenie rozhodnutia len z dôvodu toho, že žalovaný,
ako i prvostupňový správny orgán nevykonal tento informatívny výpočet, predstavovalo by zo strany

správneho súdu prílišný formalizmus a uvedená skutočnosť v danom prípade by nemala ani vplyv
na zákonnosť rozhodnutia ako takého.

35. Správny súd nevzhliadol námietku nesprávneho právneho posúdenia ani k ostatným ustanoveniam
pri posúdení žalobcom napadaného rozhodnutia. S poukazom na žalobcom uvádzané rozhodnutia by

sa mohlo javiť, že prvostupňový správny orgán ako i žalovaný mal pre účely nároku započítať celé
obdobiepoistenia,tedasúčetvšeobecnéhoaosobitnéhosystémuanásledneteoretickúsumudôchodku
krátiť obdobím, ktoré žalobca získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Uvedené sa
javí takisto ako nadbytočné, pretože žalobcovi z predložených podkladov už vznikol nárok na dôchodok
zo všeobecného systému, pretože splnil podmienku obdobia dôchodkového poistenia minimálne 15

rokov, teda nebolo i s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia nutné pre účely dôchodkového
poistenia aplikovať uvedené súdne rozhodnutia a mohol prvostupňový správny orgán ako i žalovaný
pristúpiť k výpočtu výšky dôchodku. Správny súd zdôrazňuje, že aj preto v tomto videl rozdiel
s doterajšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako i Najvyššieho správneho súdu SR, kedy v obdobnýchveciach nebolo preukázané získanie minimálneho obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom
systéme dôchodkového zabezpečenia – t.j. splnená podmienka získania 15 rokov dôchodkového
poistenia a preto pre účely vzniku nároku na dôchodok bolo potrebné v týchto prípadoch zohľadňovať

aj obdobie dôchodkového poistenia získaného v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia (v
prejedávanom prípade podmienka získania minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia bola splnená).

36. Správny súd považuje ďalej za potrebné zdôrazniť, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že správny súd nemusí dať

odpoveď na všetky nastolené otázky účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré
stručne, jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka konania na sporový proces.

37. Správny súd uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného je, aby toto rozhodnutie bolo riadne odôvodnené tak, aby z neho bolo zrejmé, aké skutkové
zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli podstatné
skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Úlohou správneho súdu pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov

podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie posudzovať, či orgán verejnej
správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových pokladov pre vydanie rozhodnutia,
či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia boli vydané v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda
či boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán

verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba,
či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutí
alebo opatrení orgánov verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánov verejnej správy
predchádzajúceho jeho vydaniu.

38. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu
fyzické osoby nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne.

39. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať

dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia alebo na
rozhodnutie vo veci.

VI. Záver

40. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach náležite vyjadrili ku všetkým
podstatným skutočnostiam, ktoré namietal žalobca, dostatočne odôvodnili a podložili svoje rozhodnutie
platnými právnymi predpismi, rovnako dostatočne zistili skutkový stav veci. Správny súd v napadnutých
rozhodnutiach žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nezistil právne pochybenia ani logické
nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na ich zákonnosť, keď žalovaný žalované

rozhodnutie argumentačne zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil citáciou konkrétnych ustanovení
príslušného právneho predpisu a ich následným výkladom.

41. Z uvedených dôvodov správny súd považuje žalované rozhodnutie žalovaného a jemu
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s

príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

42. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

43. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.44. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP,
pretožežalobcanemalvkonaníanilenčiastočnýúspech,avšakkeďževkonaníúspešnémužalovanému
nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,

správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával
činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho rozhodovacou
činnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

(§ 443 ods. 1 a 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).