Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoCsp/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123412210
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123412210.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s.,
so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpeného: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: L. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX J., L., zastúpenej: JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária,
so sídlom Šustekova 51, Bratislava, IČO: 50 708 953, o zaplatenie 1.784 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. mája 2024, č.k. 48Csp/6/2024-75,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 1.784 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.784 eur
od 27. februára 2023 do zaplatenia, a priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaná dojednala so žalobcom
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Š. X., VIN: A.. Následne

došlo dňa 23. júna 2022 k predaju predmetného motorového vozidla na tretiu osobu, ktorá bez toho, aby
došlo k prepisu držby motorového vozidla na príslušnom ODI a k zrušeniu dojednaného poistenia medzi
žalovanou a žalobcom, spôsobila s predmetným motorovým vozidlom 26. júna 2022 škodu, ktorá bola
hradená z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dojednaného
žalovanou. Žalovaná vznik poistnej udalosti u žalobcu neohlásila a so žalobcom pri likvidácii poistnej
udalosti nespolupracovala. Poistná udalosť bola následne vybavená a poškodenému bolo vyplatené
poistné plnenie v sume 2.230 eur. Žalobca si voči žalovanej uplatnil postupom podľa § 12 ods. 1 písm. g)

zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o PZP“) regres v časti 1.784
eur. Žalovaná regresný nárok žalobcu neuspokojila ani len z časti. Počas likvidácie poistnej udalosti
bola žalovaná dlhodobo hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku, ide o
psychiatrického pacienta, s rekurenciou, toho času jej bola z dôvodu psychiatrickej diagnózy priznaná
invalidita. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 2 písm. d), e), g), § 4 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. b), §
10 ods. 1, § 12 ods. 1 písm. g), § 12 ods. 2 písm. g) zák. o PZP, § 151 ods. 1 C.s.p. a uzavrel, že

rozhodujúcou skutočnosťou v spore bolo posúdenie, či sú splnené podmienky regresného nároku podľa
§ 12 ods. 2 písm. g) zák. o PZP, a teda či žalovaná bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušila
povinnosti podľa § 10 ods. 1 písm. a) zák. o PZP. Skutočnosti relevantné pre spor vo vzťahu k vzniku
škody a priebehu dopravnej nehody neboli v konaní sporné. Zákon o PZP neupravuje pojem ,,dôvodyhodné osobitného zreteľa“, preto je potrebné túto vylučovaciu podmienku vykladať s prihliadnutím na
individuálne okolnosti toho, ktorého prejednávaného sporu. Žalovaná bola počas likvidácie poistnej
udalosti dlhodobo hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku, pričom ide o

psychiatrického pacienta, s rekurenciou, a bola jej z dôvodu psychiatrickej diagnózy priznaná invalidita.
Uvedenáskutočnosť,prezentovanánapojednávaní14.mája2024nebolažalobcomžiadnymspôsobom
spochybnená, preto sa v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. považuje za nespornú. Vážne a rekurentné
zdravotné ochorenie psychiatrického charakteru, ktoré si vyžaduje opakovanú dlhodobú hospitalizáciu,
a ktoré v konečnom dôsledku vedie k priznaniu invalidity, vyhodnotil ako takú skutočnosť, ktorú možno

považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Dospel k záveru, že v prípade žalovanej bola splnená
vylučovaciapodmienkaúst.§12ods.2písm.g)zák.oPZP,pretožalobcovinároknaregresnéplneniezo
strany žalovanej nevznikol. Ďalšie námietky vznesené stranami v spore považoval preto pre posúdenie
nároku žalobcu za irelevantné. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu proti žalovanej
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil
tým, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Uviedol, že žalovaná v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietala trvanie
poistného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v čase vzniku poistnej udalosti, z dôvodu, že v tom čase
nebola vlastníkom motorového vozidla, ktorým došlo k spôsobeniu škody, keďže ho dňa 23.06.2022,
t.j. 3 dni pred vznikom poistnej udalosti, predala tretej osobe, čím malo dôjsť k zániku poistenia. Vo
vyjadrení k odporu poukázal na § 9 ods. 1 písm. b) zák. o PZP, podľa ktorého je zánik poistenia

zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaviazanýnamomentzápisuprevodu
držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel. Samotný predaj motorového vozidla nie
je postačujúci, pokiaľ nedôjde aj k zmene zápisu držiteľa v evidencii vozidiel. Žalovaná skutočnosť,
že došlo k zápisu prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel nepreukázala.
PovinnézmluvnépoisteniemotorovéhovozidlaŠ.X.EČV:P.užalobcutrvaloaždodňa28.11.2022,kedy

došlo k jeho zániku. Žalovaná vo svojej duplike zotrvala na predchádzajúcej argumentácii a neuviedla
žiadne nové skutkové tvrdenia, ku ktorým by sa žalobca mal vyjadriť. Vzhľadom na túto skutočnosť,
ako aj kolíziu s iným pojednávaním, žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní
a vzhľadom na aktuálny stav konania a v záujme hospodárnosti, súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre údajnú existenciu dôvodu hodného osobitného

zreteľa na strane žalovanej, kvôli ktorému nebola schopná splniť si svoju zákonnú povinnosť a oznámiť
vznik škodovej udalosti v stanovenej lehote. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 14.05.2024 právny
zástupca žalovanej uviedol: ,,Žalovaná pravdepodobne zásielku, ktorá jej bola adresovaná neprevzala
z dôvodu jej hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela“. Následne na otázku súdu, kedy
a z akého dôvodu bola žalovaná hospitalizovaná, právny zástupca žalovanej odpovedal: ,,Neviem

uviesť presné obdobie, avšak táto bola hospitalizovaná opakovane a dlhodobo, medzičasom jej bola
priznaná plná invalidita, z dôvodu psychických problémov, posledné liečenie prebehlo na prelome rokov
2023/2024 v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku a trvalo niekoľko mesiacov. Takto
dlhodobo bola hospitalizovaná aj predtým.“ Poukázal na ust. § 150 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, 2 C.s.p.
a namietal, že žalovaná tvrdenie o jej údajnej hospitalizácii prezentovala prvýkrát až na nariadenom

pojednávaní, aj keď tak mohla urobiť už pri svojom procesnom úkone odpore alebo pri duplike a z
rozsudku ani zo zápisnice nevyplýva, že by toto svoje tvrdenie preukázala listinnými dôkazmi o jej
hospitalizácii v čase vzniku poistnej udalosti. Jej obrana tak zostala v rovine nepodloženého tvrdenia.
Ani právny zástupca nevedel uviesť, kedy presne bola hospitalizovaná a iba predpokladal, že si zásielku
(bez špecifikácie o akú zásielku malo ísť) neprevzala z dôvodu jej hospitalizácie. Namietal, že obrana

žalovanej bola oneskorená, nepreukázaná a v rozpore s jej predchádzajúcimi skutkovými tvrdeniami.
Podľa predloženej kúpnej zmluvy, bola táto uzatvorená dňa 23.6.2022, iba tri dni pred vznikom poistnej
udalosti a preto je dôvodné predpokladať, že žalovaná v tom čase nemohla byť hospitalizovaná, keď tri
dnipredškodovouudalosťoupodpísalakúpnuzmluvuaodovzdalapredmetnémotorovévozidlonovému
vlastníkovi. Prvoinštančný súd namiesto toho, aby neprihliadol na oneskorene uplatnené prostriedky

procesnej obrany, eventuálne odročil nariadené pojednávanie za účelom vyjadrenia sa žalobcu k
novým tvrdeniam žalovanej prezentovaným až na pojednávaní, žalobu zamietol, keď sa stotožnil so
žalovanou a bez riadneho preukázania tvrdených skutočností dospel k záveru, resp. domnienke, že
žalovaná bola v čase vzniku a likvidácie poistnej udalosti hospitalizovaná v psychiatrickej liečebni, apreto si nemohla splniť svoju oznamovaciu povinnosť v zákonnej lehote 15 dní. Žalobca nemal šancu
rozporovať skutkové tvrdenia žalovanej, prvý krát sa o nich dozvedel až z doručeného rozhodnutia.
Ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, avšak

s vedomým, že sa vyjadril k všetkým podstatným tvrdeniam žalovanej. Postup súdu prvej inštancie
považoval za popierajúci zmysel a účel C.s.p. a za svojvoľný, arbitrárny a zasahujúci do práva žalobcu
na spravodlivý súdny proces. Neaplikovanie relevantných ustanovení C.s.p. prvoinštančným súdom
hraničí s porušením princípu rovnosti sporových strán, princípom kontradiktórnosti konania a koliduje
so základným právom žalobcu na súdnu ochranu. Poukázal na čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 9 a §

181 ods. 4 C.s.p. a uviedol, že na pojednávaní žalovaná uviedla úplne nové tvrdenia, ktoré ani len
nepreukázala a súd mu neposkytol primeranú lehotu na zaujatie stanoviska k novým tvrdeniam. Postup
súdu, ktorý mu neumožnil v dodatočnej lehote vyjadriť sa k novej obrane žalovanej považoval za
arbitrárny. Hospodárnosť a rýchlosť konania nemôže ísť na úkor náležitého objasnenia skutkového
stavu veci a účinnej ochrany porušených práv. Navyše súd založil odôvodnenie rozsudku na tvrdeniach
žalovanej, ktoré neboli nijakým spôsobom preukázané a boli oneskorene uplatnené. Ak súd nechcel

odročovať nariadené pojednávanie, nemal na takúto neskoro uplatnenú obranu žalovanej prihliadať,
obzvlášť bez relevantných dôkazných prostriedkov. Namietal, že napadnutý rozsudok je prekvapivý, a to
aj s poukazom na predchádzajúce vydanie platobného rozkazu, ktorým bolo vyhovené žalobe v celom
rozsahu. K zákazu prekvapivých súdnych rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 17.10.2011 sp. zn. 7Cdo 42/2010.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla odvolanie odmietnuť a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožnila v plnej
miere. Súd sa s dôkaznou situáciou vysporiadal s odbornou starostlivosťou, uplatnil správne a primerané
úvahy a argumenty a na ich základe dospel k správnemu, primeranému a spravodlivému rozhodnutiu.

Podľa jej názoru je neúctivé voči nej aj voči súdu, keď sa žalobca na pojednávanie nedostaví. Pre
každú sporovú stranu platia rovnaké práva aj povinnosti, vrátane povinností procesne riadne konať,
predkladať dôkazy, tvrdenia a argumenty. Práve pojednávanie vo veci samej je príležitosť osobne
vysvetliť protistrane aj konajúcemu súdu všetky okolnosti prípadu. Keď žalobca ani jeho právny zástupca
na pojednávanie vo veci samej neprišli, vedome a dobrovoľne sa pripravili o možnosť konať pred súdom

akonajúcemusudcovivšetkovysvetliť.Argumentáciažalobcu,žezostranysúduišlooporušeniezásady
rovnosti strán a prekvapivé rozhodnutie, neobstojí. Žalobca bol o termíne pojednávania riadne a včas
poučený a šlo o jeho rozhodnutie, že sa on ani jeho právny zástupca pojednávania nezúčastní. Podľa
nej je pochopiteľné, že argumentovala aj priamo na pojednávaní a súd sa s jej argumentáciou stotožnil.
Ak by sa žalobca, alebo jeho právny zástupca pojednávania zúčastnil, mohol rovnako aj on priamo

na pojednávaní tvrdiť tvrdenia, vyjadrovať sa k tvrdeniam žalovanej a argumentovať. Bolo iba jeho
rozhodnutie, že tak neurobil. Všetky argumenty mal žalobca riadne predložiť na pojednávaní; v odvolaní
predkladá tvrdenia a argumenty, ktoré mal a mohol predložiť na pojednávaní, keby sa ho zúčastnil.
Odvolací súd by nemal poskytnúť ochranu takémuto postupu žalobcu, ktorý sa vedome a dobrovoľne
nezúčastnil pojednávania a až po obdržaní rozsudku, využíva odvolacie konanie na predkladanie

argumentov a tvrdení, ktoré mohol a mal predložiť už v rámci prvoinštančného konania.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na svojom odvolaní a námietkach v ňom
uvedených.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na svojej argumentácii uvedenej v
predchádzajúcomvyjadrení.Uviedlaďalej,žežalobcasanapriekriadneavčasdoručenémupredvolaniu
rozhodol nezúčastniť na pojednávaní, nepredkladať tam dôkazy a argumenty a vzdať sa tak možnosti
osobne riadne konať na súde. Za takéto konanie každý účastník musí niesť následky. Podľa jej názoru
si žalobca výsledok konania na súde prvej inštancie do veľkej miery spôsobil sám.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov,
ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Žalobca sa v konaní proti žalovanej domáhal zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom
náhrady časti poistného plnenia, ktoré vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla poškodenému za žalovanú, na základe poistnej zmluvy uzavretej so žalovanou, predmetomktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, ktorým došlo k spôsobeniu škody. Náhrady časti poistného plnenia sa žalobca domáhal
proti žalovanej z dôvodu porušenia povinností žalovanej podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o PZP.

Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu a vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu namietala
nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že predmetné motorové vozidlo, na ktoré
sa vzťahovala poistná zmluva uzavretá so žalobcom, predala dňa 23.6.2022 tretej osobe. Súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaná dojednala so žalobcom poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou morového vozidla Š. X., bližšie špecifikované v

žalobe; dňa 23.6.2022 došlo k predaju predmetného motorového vozidla žalovanou na tretiu osobu,
ktorá spôsobila s týmto motorovým vozidlo dňa 26.6.2022 škodu, ktorá bola hradená z poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dojednaného žalovanou. Na
pojednávaní dňa 14.5.2024 žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že pravdepodobne
zásielku, ktorá jej bola adresovaná neprevzala z dôvodu jej hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici
Philippa Pinela a že bola hospitalizovaná opakovane a dlhodobo, medzi časom jej bola priznaná plná

invalidita, z dôvodu psychických problémov, posledné liečenie prebehlo na prelome rokov 2023/2024
v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku a trvalo niekoľko mesiacov; takto dlhodobo bola
hospitalizovaná aj predtým. Skutočnosti uvedené žalovanou na tomto pojednávaní žalobca žiadnym
spôsobom nespochybnil, preto ich súd prvej inštancie správne považoval za nesporné podľa § 151
ods. 1 C.s.p. Na základe týchto skutočností uvedených žalovanou na pojednávaní súd prvej inštancie

vyhodnotil vážne a rekurentné zdravotné ochorenie psychiatrického charakteru, ktoré si vyžaduje
opakovanú dlhodobú hospitalizáciu, a ktoré v konečnom dôsledku vedie k priznaniu invalidity, ako
skutočnosť, ktorú možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe čoho dospel k
záveru, že v prípade žalovanej bola splnená vylučovacia podmienka § 12 ods. 2 písm. g) Zákona o PZP
a preto žalobcovi nevznikol nárok na regresné plnenie žalovanej.

8. Žalobca v odvolaní namietal, že obrana žalovanej je nepreukázaná, oneskorená, jej skutkové tvrdenia
uvedené na pojednávaní sú v rozpore s jej predchádzajúcimi skutkovými tvrdeniami, a že postupom
súdu prvej inštancie došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti, princípu rovnosti sporových strán a
v konečnom dôsledku práva na spravodlivý súdny proces; namietal tiež, že napadnuté rozhodnutie je

prekvapivé. Tieto námietky žalobcu odvolací súd posúdil ako nedôvodné.

9. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

10. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

11. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana

mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so s zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

12. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

13. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

14. Podľa § 186 ods. 2 vety prvej CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvod

na pochybnosť o ich pravdivosti.

15. Z ustanovení § 150 ods. 1 a 151 CSP vyplýva, že procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové
tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

16. „Ak strana sporu kvalifikovane nepoprie skutkové tvrdenie druhej strany, toto tvrdenie sa považuje za
nesporné, čo znamená, že súd považuje predmetnú skutočnosť za preukázanú tak, ako bola tvrdená. V
tomto prípade teda skutkové tvrdenie jednej sporovej strany zákon za splnenia predpokladu absencie jej
kvalifikovaného popretia protistranou „povyšuje” na skutkový poznatok súdu” (Števček, M., Ficová, S.,Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, s. 798).

17.Podľakomentárakust.§151CSP:„Skôrakosúdvsporovomkonanípristúpikvykonávaniudôkazov,
identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší
procesný postup súdu zásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu
vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva
dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí

ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne,
ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2). Zákon
používa pojmy „nesporné tvrdenia” (§ 151) a „zhodné tvrdenia" (§ 186 ods. 2). Oba pojmy sú významovo
totožné” .....''Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či
bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné”.
(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 573).

18. Skutkové tvrdenia žalovanej uvedené na pojednávaní dňa 14.05.2024 neboli žalobcom účinne
popreté, v dôsledku čoho neboli sporné a keďže súd prvej inštancie nezistil žiadne okolnosti, z
ktorých by objektívne vyplývali pochybnosti o ich pravdivosti, ani nemohli byť ako nesporné skutočnosti

predmetom dokazovania. Nedôvodne preto žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie bez
preukázania tvrdených skutočností dospel k záveru, resp. domnienke, že žalovaná bola v čase vzniku
a likvidácie poistnej udalosti hospitalizovaná v psychiatrickej liečebni a preto si nemohla splniť svoju
povinnosť v zákonnej lehote 15 dní, a že súd založil odôvodnenie rozhodnutia na tvrdeniach, ktoré
neboli preukázané. Žalobca namietal, že právny zástupca žalovanej nevedel uviesť obdobie, kedy

bola žalovaná hospitalizovaná a že 3 dni pred poistnou udalosťou podpísala kúpnu zmluvu a preto
je nepravdepodobné, že práve v čase poistnej udalosti bola hospitalizovaná. Súd prvej inštancie
však za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý si žalovaná nesplnila svoju povinnosť podľa
§ 10 ods. 1 zákona o PZP, neustálil hospitalizáciu žalovanej v čase poistnej udalosti. Súd prvej
inštancie vyhodnotil ako skutočnosť, ktorú možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa,

zdravotné ochorenie žalovanej psychiatrického charakteru, ktoré ako vyžadujúce opakovanú dlhodobú
hospitalizáciu a v konečnom dôsledku vedúce k priznaniu invalidity považoval za vážne a rekurentné.
Nesprávnosť ustálenia takéhoto dôvodu hodného osobitného zreteľa súdom prvej inštancie na základe
skutočností uvedených žalovanou, žalobca v odvolaní nenamietal; namietal len nepravdepodobnosť jej
hospitalizácie 3 dni po podpísaní kúpne zmluvy.

19. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že skutkové tvrdenia žalovanej uvedené na
pojednávaní sú v rozpore s jej predchádzajúcimi skutkovými tvrdeniami, týkajúcimi sa uzavretia kúpnej
zmluvy s treťou osobou pred vznikom poistnej udalosti, predmetom ktorej bol predaj predmetného
motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Týmto skutočnostiam nijako neodporujú ďalšie

skutočnosti uvedené žalovanou na pojednávaní, týkajúce sa jej zdravotného stavu, psychiatrického
ochorenia, jej opakovaných dlhodobých hospitalizácii a priznaní invalidity.

20. Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je zrejmé, že žalovaná skutkové
tvrdenia týkajúce sa jej zdravotného stavu neuplatnila včas. Na oneskorene uplatnené prostriedky

procesnej obrany strany súd nemusí, avšak môže prihliadnuť, pričom zváži, či by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

21. Podľa komentára k ust. 153 CSP: „Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky
procesného k útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť

a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon
neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany
ospravedlní, alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však
vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.” (Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová,

S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
s. 578).22. Ustanovenie § 153 CSP neukladá súdu povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia dôvody, pre
ktoré na oneskorený procesný úkon strany prihliadol. Z okolností prejednávanej veci je zrejmé, že
skutkové tvrdenia žalovanej uvedené na pojednávaní nevyžadovali nariadenie ďalšieho pojednávania

ani vykonanie ďalších úkonov súdu. Samotná skutočnosť, že žalovaná tieto skutkové tvrdenia uviedla
na pojednávaní, ktorého sa žalobca nezúčastnil, nemožno považovať za dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania, keďže žalobca bol na toto pojednávanie riadne predvolaný, o odročenie pojednávania z
dôležitého dôvodu nepožiadal a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

23. Ustanovenie § 181 ods. 4 CSP umožňuje súdu určiť strane lehotu na dodatočné splnenie jej
povinností predniesť skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy, pričom potrebu takéhoto postupu možno
považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Zákonom stanoveným predpokladom pre
takýto postup súdu je však skutočnosť, že strana nie je schopná predniesť podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, čím treba rozumieť, že strana
prítomná na pojednávaní nie je schopná toto vykonať (napr. nemá so sebou potrebné listiny a pod.). Za

zákonom stanovený predpoklad pre postup súdu podľa ustanovenia § 181 ods. 4 CSP, upravujúceho
prednesy strán na pojednávaní, ktorým je neschopnosť strany splniť si uvedené povinnosti, nemožno
považovať neprítomnosť strany na pojednávaní, resp. nemožno jej neschopnosť na pojednávaní splniť
si tieto povinnosti vyvodzovať z neprítomnosti strany na pojednávaní, ktorá nepožiadala o odročenie
pojednávania z dôležitého dôvodu.

24. V prejednávanej veci žalobca, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom - advokátom, si sám
vybral možnosť, že pojednávania sa nezúčastní z dôvodu hospodárnosti, keď o odročenie pojednávania
z dôležitého dôvodu nežiadal. V odvolaní uviedol, že tak konal s vedomím, že sa vyjadril ku všetkým
skutkovým tvrdeniam žalovanej; ďalej namietal prekvapivosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na

to, že platobným rozkazom bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené. Vyhovenie žalobe platobným
rozkazom a vyjadrenie sa ku všetkým skutkovým tvrdeniam žalovanej pred nariadeným pojednávaním
však nezaručuje úspech žalobcu v konaní a nemôže ani založiť jeho objektívne legitímne očakávanie,
že súd jeho žalobe vyhovie. Strany sporu aj na pojednávaní majú možnosť v rámci svojich prednesov
uplatniť ďalšie (nové) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, najmä ak ich

nemohli uplatniť skôr, v opačnom prípade súd nemusí, ale môže na ne prihliadnuť. Uvedený záver
vyplýva z § 153 CSP upravujúceho sudcovskú koncentráciu konania, z § 154 CSP, podľa ktorého
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (zákonná koncentrácia konania), ako aj z ustanovení § 181
a § 182 upravujúcich priebeh pojednávania. Zabráneniu vydávania prekvapivých súdnych rozhodnutí a

zabezpečeniu ich predvídateľnosti stranami sporu slúžia úkony súdu vykonávané práve na pojednávaní
podľa § 181 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého na pojednávaní súd určí ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie a
uvedie aj svoje predbežné právne posúdenie veci.

25. „Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení a vymedzenie predmetu
dokazovania má zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní.
Postup súdu je pre strany a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný.
Súčasne je však kladený väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a za
rovnako transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Je potrebné zdôrazniť,

že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP) a okrem zákonných
výnimiek berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 CSP). Sám
pritom rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP) a pri zisťovaní skutkového
stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186
ods. 2 CSP).” (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a

kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 671).

26. „Predbežné právne posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť
následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície
sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení

a dôkazných návrhov a pod. Ide o zásadný inštitút, ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a
zjednodušenie sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí.” (Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 672).27. Z uvedených ustanovení a ich výkladu vyplýva, že žalobca v čase ospravedlnenia jeho neprítomnosti
na pojednávaní, nemohol mať; na základe vydaného platobného rozkazu a skutočnosti, že k skutkovým

tvrdeniam žalovanej sa vyjadril; legitímne očakávanie, že bude v konaní úspešný. Súd prvej inštancie
riadnym predvolaním žalobcu na nariadené pojednávanie umožnil žalobcovi vykonať všetky jemu
patriace procesné práva, najmä v súlade s uvedenými ustanoveniami vyjadriť sa ku všetkým prednesom
a vyjadreniam žalovanej, uvedeným na pojednávaní nad rámec jej písomných podaní, čím zároveň
umožnil žalobcovi aj rozporovať jej ďalšie skutkové tvrdenia uvedené na tomto pojednávaní. Pokiaľ

žalobca zastúpený právnym zástupcom túto možnosť na výkon svojich procesných práv nevyužil
a pojednávania sa nezúčastnil, musí si byt' vedomý aj následkov nezúčastnenia sa pojednávania
a nemôže sa ich výkonu domáhať dodatočne. Súd prvej inštancie svojím postupom neznemožnil
žalobcovi výkon jeho procesných práv, vec prejednal v neprítomnosti žalobcu v súlade so zákonom,
týmto postupom neporušil princíp kontradiktórnosti ani princíp rovnosti sporových strán a preto
jeho rozhodnutie nemožno považovať za prekvapivé, alebo arbitrárne. K porušeniu princípu rovnosti

sporových strán v neprospech žalovanej by podľa názoru odvolacieho súdu došlo práve odročením
pojednávania, pre ktoré neexistoval vážny dôvod.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaná, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).