Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/118/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520205766
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1520205766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: BLAHO-BYT, spol. s r. o.,
so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO : 35 729 899, zastúpeného JUDr. Dušan Pohovej &
partners, s.r.o., so sídlom Námestie Slobody 10, Bratislava, IČO : 36 863 904, proti žalovanej: Y. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XX, W., o zaplatenie 695,50 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23.06.2023 č. k. 12C/62/2020-147, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o zaplatenie sumy 41,50 €
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 41,50 € od 16.10.2020 do zaplatenia m e n í tak,

že žalobu z a m i e t a.

Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
620,68 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 16.10.2020 do zaplatenia
a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 78,40 % s tým, že o výške trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku. Rozhodol tak podľa § 7b ods. 5, § 8b ods. 1 písm. e), § 8 a ods. 1, § 14 ods. 2 zák. č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., s odôvodnením, že v konaní nebolo sporné, že
žalobca vykonáva správu bytového domu na W. J. Č.. XX W. a že žalovaná je vlastníkom bytu č. X v
uvedenom bytovom dome; sporným bolo, či uzatvorená zmluva o výkone správy je právne záväzná aj
pre žalovanú, a či dlh vyúčtovaný žalovanej k 16.10.2016 je dôvodný aj s poukazom na preukázané

úhrady žalovanou. Námietku žalovanej ohľadne nedostatku jej pasívnej legitimácie a neplatnosti zmluvy
z dôvodu, že ju neuzatvárala ona osobne, vyhodnotil ako nedôvodnú. Poukázal na to, že v zmysle
právnej úpravy platnej k 01.04.2005 (deň uzatvorenia zmluvy), sa Zmluva o výkone správy uzatvárala
so správcom na základe hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, ktorí rozhodovali o správe bytového domu nadpolovičnou väčšinou
hlasov všetkých vlastníkov a ak takýto počet vlastníkov nebol prítomný, postačovala nadpolovičná
väčšina zúčastnených vlastníkov. Z uvedenej formulácie vyplýva, že pre platné uzatvorenie Zmluvy o

výkone správy sa nevyžadovalo, aby s touto zmluvou súhlasil, resp. za ňu hlasoval každý vlastník. Ak
bola zmluva odsúhlasená nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov, resp. všetkých zúčastnených
vlastníkov, bola táto zmluva platne uzatvorená a záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome, a to aj bez ohľadu na to, či s takouto zmluvou osobne súhlasili. Ďalejuviedol, že žalobca v konaní preukázal predloženými vyúčtovaniami a analýzami zálohových platieb, že
žalovaná je dlhodobým neplatičom zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu ako aj platieb
do fondu opráv. V konaní sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy na službách 620,68 €, podľa vyúčtovania

za obdobie do 16.10.2020 a dlžnej sumy na fonde opráv v sume 74,82 € do 16.10.2020. Žalovaná po
podaní žaloby vykonala celkovo 3 úhrady; dňa 30.11.2020 uhradila sumu 257,62 €, dňa 26.03.2020
1 uhradila sumu 442 €. Pokiaľ ide o tieto 2 úhrady, z bankových výpisov predložených žalovanou
nevyplýva, že by uhrádzala dlžnú sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Predmetom tohto konania
bol stav vyúčtovania aký bol ku dňu 16.10.2020, pričom zálohové platby boli žalovanej vystavované na

pravidelnej mesačnej báze, a teda sa aktuálny stav dlhu žalovanej voči žalobcovi každým mesiacom
menil. Ak žalovaná vykonala v priebehu konania úhrady, pričom z nich nevyplýva, že by uhrádzala dlžnú
sumu, ktorá je predmetom tohto konania, teda stav ku dňu 16.10.2020, žalobca postupoval správne, ak
prijaté platby započítal k stavu dlžnej sumy aktuálnemu ku dňu kedy boli tieto platby vykonané. Pokiaľ
ide o úhradu žalovanej v sume 74,82 € zo 14.03.2021, túto žalobca zaúčtoval nesprávne. Žalovaná
bankovým výpisom preukázala, že po začatí súdneho konania a navyše v čase, kedy už mala o podanej

žalobe, jej obsahu a dôvodne uplatneného nároku vedomosť, vykonala bezprostredne dňa 14.03.2021
platbu,ktorázodpovedádlžnejsumenafondeopráv,akobolauplatnenákudňu16.10.2020.Skutočnosť,
že žalovaná mienila uhradiť práve túto časť dlžnej sumy uplatnenej žalobcom v tomto konaní, vyplýva
aj z poznámky k platbe, ktorú žalovaná uviedla, keď v nej konkretizovala, že uhrádza „Fond 2020 Y.
S.“. Žalovaná preto preukázala, že dlh voči žalobcovi v tejto časti uhradila a preto v tejto časti žalobu

zamietol ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o zvyšok uplatneného nároku, mal za preukázané, že pokiaľ ide
o stav vyúčtovania ku dňu 16.10.2020, žalovaná si riadne a včas nesplnila svoje povinnosti uhrádzať
na základe zálohových predpisov pravidelné mesačné platby za služby spojené s užívaním bytu a to
v celkovej sume 620,68 €, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Nevzhliadol ako dôvodné námietky
žalovanej v súvislosti s tým, že žalobca si do sumárnej analýzy platieb započíta aj poplatky za vystavené

upomienky a poštovné. Poukázal na čl. II ods. 9 Zmluvy o výkone správy, podľa ktorého sa vlastník bytu,
ktorý je v omeškaní so splnením povinnosti, zaviazal zaplatiť žalobcovi ako správcovi skutočné náklady
upomienkového konania. Keďže žalovaná sa dostala s plnením do omeškania, priznal žalobcovi aj úrok
z omeškania vo výške 5,00 % p. a. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej neuhradenej
zálohovej platby žalovanou, teda od 16.10.2020 do zaplatenia z priznanej istiny. O nároku na náhradu

trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v zmysle § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, podala odvolanie v zákonom stanovenej
lehote žalovaná, žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zastaviť z dôvodu, že nemá so žalobcom
žiadny zmluvný vzťah a nie je preukázaný žiadny právny nárok na vymáhanie akejkoľvek finančnej

čiastky a žiadala zamietnuť žalobcovi súdne trovy v celom rozsahu, nakoľko žaloba nie je opodstatnená.
Namietala, že nároky žalobcu sú čiastočne v rozpore so zákonom, nárokuje si nenárokovateľné platby z
dôvodu, že vo vyúčtovaní sú zahrnuté súdne poplatky v sume 169,47 €, ktoré nepatria do vyúčtovania,
pretoženeprebeholsúdavprílohepredložilareklamáciu,naktorúžalobcanereagoval.Zálohovýpredpis
nie je rovnaký od právneho a ani od ekonomického oddelenia, predložila v prílohe č. 3 zálohový predpis

v sume 135,26 €, ktorý nie je správny, a v prílohe č. 4 správny zálohový predpis v sume 110,32 € s
tým, že vzhľadom k týmto skutočnostiam sa dlh navýšil. Ďalej poukázala na rôzne sumy zálohových
predpisov v prílohe č. 3 a to 7, 8, 11 mesiac a uviedla, že ani raz nebola upovedomená o zvýšení
zálohového predpisu. Dlh, ktorý vznikol v roku 2020 bol uhradený v 3/2021 v sume 442 €, podľa
správneho zálohového predpisu t. j. 110,32 €, v tejto súvislosti poukázala na prílohu č. 3. Namietala,

že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že jej úhrady sú úhradami iných záväzkov, pretože saldokonto
ku dňu 12.02.2020 je v nulovej hodnote, čo vyplýva z prílohy č. 3. Uviedla, že na sumu 695,50 €
bol podaný platobný rozkaz sp. zn. 41C/19/2021, ktorý predložila v prílohe č. 5, ktorý na základe
dôkazov a podaním odporu bol zrušený, o čom predložila ako dôkaz prílohu č. 6. Nakoľko v priloženom
vyúčtovaní suma 303,11 € bola reklamovaná 12.09.2021 z dôvodu započítania súdnych poplatkov sume

169,47 € a navyše bol zrušený právoplatne bez priznaných poplatkov, po odpočítaní sumy 303,11 € od
reklamovaných súm 245,09 €, vychádza na úhradu suma 58,02 eura. Namietala, že žalobca podal 2
platobné rozkazy v tých istých sumách; trvala na tom, že upomienky v sume 38,40 € sú neoprávnene
vyžadované ako aj poštovné a podľa jej názoru sa spoločnosť chce neoprávnene obohatiť. Z týchto
dôvodov neuznáva žiadny dlh za predmetné obdobie. Uviedla, že napriek nie včas uhradeným platbám

a ťažkým životným situáciám, je korektná a snaží sa vždy si svoje záväzky voči spoločnosti doplatiť v
čo najskoršom čase.

3. Žalobca sa v odvolacom konaní nevyjadril.4.Odvolacísúdpreskúmalrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastiavmedziachuplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.

5. Predmetom odvolacieho konania bol žalobcom uplatnený nárok proti žalovanej na zaplatenie dlžnej
sumy za služby spojené s užívaním bytu za obdobie do 16.10.2020 celkovej sume 620,68 €, v ktorej

časti súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v medziach dôkazných návrhov sporových strán v
dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti
žaloby žalobcu v tejto časti a na základe nesporných skutkových tvrdení sporových strán a vykonaného
dokazovania správne ustálil, že žalobca vykonáva správu bytového domu na W. J. Č.. XX Q. W. a

žalovaná je vlastníkom bytu č. X v uvedenom bytovom dome. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky
žalovanej týkajúcej sa absencie jej pasívnej vecnej legitimácie v konaní z dôvodu, že zmluva nie je pre
ňu záväzná, správne súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 8a ods. 1 a § 14 ods. 2 zákona
č.182/1993 Z. z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy 01.04.2005, podľa ktorých sa
Zmluva o výkone správy uzatvárala so správcom na základe hlasovania vlastníkov bytov a nebytových

priestorov na schôdzi vlastníkov, pričom vlastníci rozhodovali o správe bytového domu nadpolovičnou
väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ak takýto počet vlastníkov nebol
prítomný, postačovala nadpolovičná väčšina zúčastnených vlastníkov. Dospel k správnemu záveru,
že pre platné uzatvorenie zmluvy o výkone správy uvedená právna úprava nevyžadovala, aby s ňou
súhlasil a za ňu hlasoval každý vlastník, ale v prípade odsúhlasenia zmluvy nadpolovičnou väčšinou

všetkých vlastníkov, resp. zúčastnených vlastníkov, bola táto zmluva platne uzatvorená a záväzná pre
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Odvolací súd preto posúdil ako
nedôvodnú námietku žalovanej uvedenú v jej odvolaní, že so žalobcom nemá žiadny zmluvný vzťah,
pričom odvolací súd zároveň poukazuje na to, že žalovaná v odvolaní nesprávnosť uvedeného záveru
súdu prvej inštancie ani nenamietala, nereagovala na právnu argumentáciu súdu prvej inštancie, a ani

neschválenie predmetnej zmluvy o výkone správy nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome nenamietala.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že žalovaná je dlhodobým
neplatičom zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu ako aj platieb do fondu opráv, avšak

v čase od podania žaloby vykonala celkovo 3 úhrady. Na základe predložených bankových výpisov
dospel k správnemu záveru, že z nich nevyplýva, že by úhradami realizovanými dňa 30.11.2020 v sume
257,42 € a dňa 26.03.2021 v sume 442 €, uhrádzala dlžnú sumu, ktorá je predmetom tohto konania.
Pokiaľ ide o úhradu realizovanú dňa 14.03.2021 v sume 74,82 €, táto zodpovedá dlžnej sume do fondu
opráv ku dňu 16.10.2020, v ktorej časti žalobu zamietol. Výšku dlžnej sumy za služby spojené s užívaním

bytu k 16.10.2020 súd prvej inštancie však nesprávne ustálil v sume 620,68 €, keď námietky žalovanej;
že žalobca si započítal aj poplatky za vystavené upomienky a poštovné; posúdil ako nedôvodné s
poukazom na čl. II ods. 9 Zmluvy o výkone správy, podľa ktorého sa vlastník bytu, ktorý je v omeškaní
so splnením povinnosti zaviazal zaplatiť žalobcovi ako správcovi skutočné náklady upomienkového
konania. Odvolací súd dospel k záveru, že v časti priznania žalobcovi úhrady za upomienky a poštovné

v celkovej sume 41,50 € s príslušenstvom, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci vo vzťahu k splneniu si povinnosti tvrdenia žalobcu z čoho pozostávajú
skutočné náklady. Čl. II ods. 9 Zmluvy o výkone správy upravuje záväzok vlastníka bytu, ktorý je v
omeškaní so splnením povinnosti, zaplatiť žalobcovi ako správcovi skutočné náklady upomienkového
konania, avšak žalobca v konaní nielen nepreukázal, ale ani netvrdil z čoho vychádzal pri určení sumy

skutočných nákladov za upomienky a poštovné, z akých položiek pozostáva účtovaná suma, ani za
akú zásielku zaslanú žalovanej účtoval poštovné. Žalovaná pritom už v prvoinštančnom konaní a to v
odpore proti platobnému rozkazu, ako aj v podaní zo dňa 06.11.2021 namietala, že účtovanie upomienok
a poštovného je neoprávnené, v neadekvátnej sume a nepreukázané. Odvolací súd preto posúdil ako
dôvodné námietky žalovanej týkajúce sa úhrady upomienok (3x 12,80 €) a poštovného (3,10 €), spolu

v sume 41,50 €.

8. Nedôvodne žalovaná v odvolaní namietala, že vo vyúčtovaní sú zahrnuté súdne poplatky v sume
169,47 €. Tieto súdne poplatky sú uvedené vo vyúčtovaní za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020,predmetom konania je však dlh k 16.10.2020, v ktorom tieto poplatky neboli zahrnuté, čo vyplýva aj z
predloženej sumárnej analýzy platieb. Nedôvodná je aj námietka žalovanej, že jej dlh sa automaticky
navýšil vzhľadom na skutočnosť, že zálohový predpis nie je rovnaký od právneho a od ekonomického

oddelenia, keď zálohový predpis predložený v prílohe č. 3 je na sumu 135,26 € a zálohový predpis
predložený v prílohe č. 4 je na sumu 110,32 €. Zálohový predpis uvedený v prílohe č. 3 predloženej
žalovanou v sume 135,26 € pozostáva zo súčtu predpisov za služby sume 110,32 € a predpisov úhrad do
fondu opráv sume 24,94 €, ktoré sumy sú osobitne predpísané podľa prílohy č. 4 predloženej žalovanou,
pričom žalobcom uplatnený dlh v sume 620,68 € za služby spojené s užívaním bytu je vypočítaný len

z predpisu za služby v sume 110,32 €, resp. 110,57 €, ako vyplýva aj zo sumárnej analýzy platieb.
Ďalej žalovaná v odvolaní namietala, že dlh, ktorý vznikol v roku 2020 bol uhradený v 3/2021 v sume
442 € a nie je pravdou, že jej úhrady boli úhradami iných záväzkov, pretože saldokonto k 12.02.2020
je v nulovej hodnote. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pri platbe sumy 442 € dňa
26.03.2021žalovanáneuviedlažiadnupoznámkuazpredloženéhoplatobnéhopríkazunevyplýva,žeby
uhrádzala dlžnú sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Pokiaľ aj saldokonto bolo v nulovej hodnote k

12.02.2020,vďalšomobdobížalovanáopäťneuhrádzalazálohovéplatbyriadneavčas,vdôsledkučoho
po 12.02.2020 vznikol dlh, ktorý je žalobcom v konaní uplatnený za obdobie do 16.10.2020. Odvolací
súd ďalej poukazuje na to, že v prejednávanej veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 12C/62/2020 - 51
dňa 09.02.2021 na sumu 695,50 € s príslušenstvom a v inom konaní bol vydaný platobný rozkaz č.
k. 41C/19/2021-50 dňa 09.06.2022 na sumu 672,09 € s príslušenstvom, z čoho nevyplýva, že by boli

vydané 2 platobné rozkazy na tú istú sumu ako tvrdila žalovaná v odvolaní. Odvolací súd preto uvedené
ďalšie námietky žalovanej posúdil ako nedôvodné.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o
zaplatenie sumy 41,50 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 41,50 € od 16.10.2020

do zaplatenia podľa § 388 CSP zmenil tak, že v tejto časti žalobu zamietol. Vo zvyšnej napadnutej časti
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
podľa pomeru úspechu strán vo veci tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania (prvostupňového

aj odvolacieho) v rozsahu 66 %, keď vychádzal z úspechu žalobcu v konaní v sume 579,18 €, čo
predstavuje 83 % a úspechu žalovanej sume 116,32 € (74,82 + 41,50), čo predstavuje 17 %, na základe
ktorých čistý úspech žalobcu predstavuje 66 % (83 % - 17%).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.

1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p.).