Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117012131
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľubomíra Podmaníková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4117012131.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov
senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému A.
B. a spol., pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona spáchaného
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23.09.2024 sp. zn. 6T/7/2017, na verejnom zasadnutí

konanom v Nitre dňa 30. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní A. B. a C. D. B. (ďalej len „obžalovaní“) oslobodení podľa §
285 písmeno c/ Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 1 Pv 4 16/ zo
dňa 04.12.2017, pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa 20 Trestného

zákona k § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom, na tom
skutkovom základe, že
„A. B. v presne nezistenom čase, najneskôr do konca apríla XXXX, zabezpečil pečiatku firmy D., E., F.
XXX/X,G.,mobilnýtelefónsoSIMkartoustelefónnymčíslomXXXXXXXXXX,motorovévozidlozn.G.H.
I.Up,akoorganizátor,pričomC.D.B.vsúvislostistoutofirmoukontaktovalskutočnúosobuJ.F.,avtejto
dobe po dohode A. B. tieto veci odovzdal J. H., ktorý súhlasil, že bude vystupovať ako zamestnanec firmy

D., E., G., následne sa dohodol s C. D. B., ktorý vystupujúc ako J. F., podľa výpisu z obchodného registra
konateľ firmy D., E., F. XXX/X, G., s dátumom dňa XX.XX.XXXX na doposiaľ presne nezistenom mieste
v meste G. podpísal s poškodenou osobou J. E., E., K. L. XXXX, I., IČO: XX XXX XXX, Rámcovú kúpnu
zmluvu č. J./M., predmetom ktorej bola dodávka autoplášťov, autovložiek, autoduší a ostatného tovaru
podľa konkrétnej objednávky, s limitom kreditu vo výške 6.000,- €, pričom A. B. sám a prostredníctvom
iných osôb, aj J. H. a C. D. B., písomne aj cez fax alebo e-mail alebo telefonicky pod falošnou identitou

objednávaliodpoškodenejosobytovar,ktorýbolnáslednebližšiešpecifikovanývofaktúrachpoškodenej
osoby vystavených na odberateľa firmu D., E., F. XXX/X, G., s číslom J. zo dňa XX.XX.XXXX, J. zo
dňa XX.XX.XXXX, J. zo dňa XX.XX.XXXX, J. zo dňa XX.XX.XXXX, J. zo dňa XX.XX.XXXX, J. zo
dňa XX.XX.XXXX, J. zo dňa XX.XX.XXXX, J. zo dňa XX.XX.XXXX, J. zo dňa XX.XX.XXXX, J. zo dňa
XX.XX.XXXX, J. zo dňa XX.XX.XXXX, J. zo dňa XX.XX.XXXX, časť tovaru bola na začiatku dopravená
prostredníctvom poškodenej osoby do G., a prevzatá pri podpise vyššie uvedenej zmluvy J. H. a C. D.

B., vystupujúcimi pod falošnou identitou, a následne väčšia časť tovaru bola v priebehu mesiacov marec
a apríl 2010 na pobočke poškodenej osoby J. E., E., na adrese N. X/X, N., na základe pokynov A. B.
prevzatá J. H. a I. L., vystupujúcimi za firmu D., E., G., pod falošnou identitou, a tento tovar odviezli
na neustálené miesto, pričom na účet poškodenej osoby za dodaný tovar neprišli žiadne platby, a A.
B. na zabezpečenie pokračovania dodávok tovaru od poškodenej osoby sám a prostredníctvom iných
osôb, aj J. H. a C. D. B., písomne aj cez fax alebo e-mail zasielal poškodenej osobe falošné potvrdenia,

podľa ktorých mali byť počiatočné faktúry už uhradené, aby nedošlo k prekročeniu limitu kreditu podľa
vyššie uvedenej zmluvy, následne aj falošné potvrdenie o úhrade celej dlžnej sumy, čím svojim konanímobvinení A. B., C. D. B., J. H., I. L., pod falošnou identitou a pod zámienkou kúpy tovaru a dokladovaním
falošných potvrdení o vykonaných úhradách za tovar spôsobili v období mesiacov marec a apríl 2010
poškodenej osobe J. E., E., od XX.X.XXXX podľa obchodného registra pod menom O. E., E., K. L. XXXX,

I., IČO: XX XXX XXX, celkovú škodu vo výške 47.531,51 €“,
p r e t o ž e nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Podľa § 288 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku, súd odkázal poškodenú spoločnosť O. E. E., s jej
nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vina obžalovaného v 2./ rade A. B., vykonaným
dokazovaním nebola bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná, tak ako mu bola kladená
v obžalobe prokurátora. Skutočnosti, ktoré vyplynuli z rozsiahleho vykonaného dokazovania vinu
obžalovaného v 2./ rade nijakým spôsobom nepreukazujú. Účasť obžalovaného mala byť preukázaná

výpoveďou obžalovaného v 1./ rade J. H. a výpoveďou svedka I. L. s tým, že pre pneumatiky chodil
obžalovaný v 2./rade osobne a videl ho na prevádzke. Svedok I. L. v prípravnom konaní uvádzal
stretnutie s dvoma osobami - „G.“ a J. F.. G. bol opoznaný v rámci rekognície ním a svedkami J. B. a
J. J. ako obžalovaný J. H., ako F. opoznal najprv P. N. a neskôr D. B., teda z jeho výsluchov nevyplýva,
že by označil obžalovaného v 2./ rade ako páchateľa. Vo výpovediach obžalovaného v 1./rade J. H.

došlo k zásadným zmenám medzi prípravným konaním a hlavným pojednávaním. Súd prihliadal na
výpoveď obžalovaného avšak samotná jeho výpoveď nepostačuje na vyslovenie viny obžalovaného v
2./ rade A. B. v situácii, kedy tento záver nie je podporený žiadnym iným dôkazom. Súd v danej veci teda
konštatuje absenciu relevantného usvedčujúceho dôkazu vypovedajúceho o vine obžalovaného v 2./
rade, čo nevyhnutne viedlo súd k záveru o jedinom možnom riešení, spočívajúcom v oslobodení podľa

§ 285 písmeno c/ Trestného poriadku z dôvodu, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané,
že skutok spáchal obžalovaný v 2./ rade A. B.. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na princíp „in dubio
pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného). Čo sa týka viny obžalovaného v 3./ rade D. B.,
vykonaným dokazovaním nebolo bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný
v 3./ rade sa dopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe prokurátora. Skutočnosti, ktoré

vyplynuli z rozsiahleho vykonaného dokazovania vinu obžalovaného v 3./ rade nijakým spôsobom
nepreukazujú. Obžalovaný v 3./ rade mal kontaktovať J. F. v súvislosti s firmou D., a po vzájomnej
dohode obžalovaných v 1./ až 3./ rade mal vystupujúc ako J. F. podpísať rámcovú kúpnu zmluvu a
tiež pod týmto menom preberať s obžalovaným v 1./ rade J. H. tovar, a zo skladu v G. mal predávať
pneumatiky. Účasť obžalovaného mala byť preukázaná výpoveďou obžalovaného v 1./rade J. H. a

výpoveďou a rekogníciou svedka I. L. s tým, že svedok uviedol, že obžalovaný v 3./ rade mal vystupovať
ako J. F. a uzavrieť rámcovú zmluvu, čo potvrdil aj v rámci rekognície, s tým, že aj vo L. C. mal
vystupovať obžalovaný v 3./ rade D. B. a pracovať s jeho účtom a vyhotovovať výpisy, s tým, že ho
rekogníciou svedok J. F. opoznal ako „Q.“, ktorý sa u neho kontaktoval v súvislosti so spoločnosťou D..
Vo výpovediach obžalovaného v 1./rade J. H. došlo k zásadným zmenám medzi prípravným konaním

a hlavným pojednávaním. Je pravdou, že svedok I. L. opoznal obžalovaného v 3./rade A. B. v rámci
rekognície ako osobu, ktorá sa pri prvom stretnutí predstavila ako J. F., rovnako ako svedok J. F.
opoznal rekogníciou obžalovaného v 3./ rade ako „Q.“. Súd prihliadal na výpoveď obžalovaného J. H.
a aj na rekognície svedkov avšak výpoveď obžalovaného v 1./rade a tieto rekognície nepostačujú na
jednoznačné vyslovenie viny obžalovaného v 3./rade D. B. v situácii, kedy tento záver nie je podporený

ďalšími dôkazmi preukazujúcimi bez akejkoľvek pochybnosti vinu obžalovaného v 3./ rade. Absentujú
dôkazy, či už vo vzťahu ku skladu, kedy svedok K. R. neopoznal a nepotvrdil prenájom skladu ani
jednému z obžalovaných, alebo v súčinnosti s L. C., kedy disponentom účtu spoločnosti D. bol iba J.
F., a od 29.03.2010 do 13.04.2010 neprebehla žiadna transakcia ani prihlásenie do internet bankingu /
pričom „potvrdenia o transakciách“ sú práve z týchto dátumov/, čo znamená, že nebolo preukázané,

že by obžalovaný v 3./ rade akokoľvek disponoval s účtom spoločnosti D.. Taktiež sa nepodarilo na
základe znaleckého skúmania preveriť podpisy na rámcovej zmluve a faktúrach. Teda nebolo možné
relevantne potvrdiť alebo vylúčiť okolnosti podpisovania predmetných písomností, čiže verifikovať alebo
vylúčiť konkrétnu osobu (napr. J. F., obžalovaného v 3./rade alebo inú osobu) ako podpisovateľa
na predmetnej rámcovej zmluve. Súd v danej veci teda konštatuje absenciu dostatočných dôkazov

vypovedajúcich o jednoznačnej vine obžalovaného v 3./ rade, čo nevyhnutne viedlo súd k záveru o
jedinom možnom riešení, spočívajúcom v oslobodení podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku z
dôvodu, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že skutok spáchal obžalovaný v 3./ rade D.
B.. V tejto súvislosti súd I. stupňa poukázal aj na princíp „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospechobžalovaného a po vykonanom dokazovaní zistil, že v danom prípade dôkazná situácia neposkytuje
dostatočný podklad na rozhodnutie o vine obžalovaných v 2./ rade a 3./ rade - v predmetnom prípade
neexistujú nespochybniteľné dôkazy pre vyslovenie bezpečného a logického záveru o ich vine. Súd I.

stupňa poškodeného odkázal s jeho nárokom na civilný proces, vzhľadom na rozsiahle zmeny oproti
pôvodnej obžalobe.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie prokurátor v neprospech oboch

obžalovaných, ktoré odôvodnil tým, že pokiaľ ide o posúdenie viny obžalovaného B. je usvedčovaný
výpoveďou J. H. z prípravného konania, ktorý paradoxne výpoveď na hlavnom pojednávaní zmenil v
časti týkajúcej sa práve osoby B., ktorý je však z trestnej činnosti usvedčovaný aj inými dôkazmi. Je
usvedčovaný aj výpoveďou I. L., ktorý sa s týmto obžalovaným osobne stretol a pri rekognícii ho s
istotou o uznal ako osobu menom F. pri podpise zmluvy a prevzatí prvej dodávky tovaru, pritom sa
nemal ako dozvedieť podrobnosti, ktoré uviedol vo svojej výpovedi, inak ako ich prežitím. Ďalšom styku

s obžalovaným B. už nebol, keďže ďalšie dodávky preberal obžalovaný H., prípadne jeho vodič L..
obžalovaný B. je usvedčovaný aj výpoveďou svedka F., za ktorého sa vydával pri podpise zmluvy, ktorý
uviedol, že nejaký „Zoli“ ho kontaktoval kvôli firme a pri rekognícii ho poznal ako osobu menom „Q.“.
Žiadne dôkazy nevyvrátili tvrdenia obžalovaného H. týkajúce sa obžalovaného B., naopak jeho tvrdenia
týkajúce sa iných vecí boli podľa možnosti preukázané aj inými dôkazmi. To isté platí aj pokiaľ ide o

obžalovaného B.. Ďalej poukázal na to, že prípadná zmena výpovede svedka na hlavnom pojednávaní
neznamená automaticky, že jeho výpoveď z prípravného konania nie je pravdivá a bežne sa na ňu
prihliada, a to aj v prípade oveľa menšieho počtu iných dôkazov. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenie
znalca z odboru písmoznalectvo, znalec sa nevyjadril samostatne k obom predmetom skúmania, teda
podpis na zmluve a podpisy na faktúrach, hoci na zmluve mal vyhotoviť podpis obžalovali B. a nemal

ho vyhotoviť odsúdený H. a podpisy na faktúrach mal vyhotoviť naopak odsúdený H. a nemal ich
vyhotoviť obžalovaný B., čo je potvrdené aj inými priamymi dôkazmi , a teda ich nemožno posudzovať
spoločne. Poukázal na vyjadrenie znalca, pričom uviedol, že písmoznaleckým skúmaním nikto nikdy
nemohla byť určená alebo vylúčená akákoľvek osoba ako pisateľa sporného podpisu na rámcovej
zmluve s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote. Argumentácia súdu o nevykonaní žiadnych úkonov v

internetbankingu kritickom období nie je vo vzťahu k rozhodnutiu podstatná, pretože práve potvrdenia
o úhradách mali byť falošné. Navrhol, aby Krajský súd v Nitre podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku zrušil výroky napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaných spod obžaloby Okresnej
prokuratúry spisová značka 1 Pv 4/16/4403 aby rozhodol v zmysle § 322 ods. 4 písm. a) Trestného
poriadku.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný C. D. B. prostredníctvom svojho obhajcu tak,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za zákonné a správne. Poukázal na to, že po zrušení
predchádzajúceho rozsudku v tejto veci odvolacím súdom, konajúci súd prvej inštancie v zmysle pokynu
odvolacieho súdu doplnil dokazovanie pribratím znalca z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo

JUDr. Jaroslava Kovalického, z ktorého jasne vyplýva záver, že písomnosti, ktoré mali byť predmetom
skúmania, nie sú vhodné na znalecké skúmanie. Námietky prokurátora k znaleckému dokazovaniu
obsiahnuté v zdôvodnení jeho odvolania nie sú opodstatnené, keďže z odborného vyjadrenia znalca
číslo 6/2024 zo dňa 18.04.2024 je zrejmé, že kópie písomností nie sú vhodné na znalecké skúmanie,
pričom originály dotknutých písomností nie je možné dokonania zabezpečiť a teda údajné pochybnosti v

rámci znaleckého dokazovania uvádzané prokurátorom nie je možné v rámci tohto konania odstrániť, a
teda je potrebné postupovať v súlade so zásadou trestného konania in dubio pro reo. Neexistuje žiadny
zákonný dôvod na to, aby odvolací súd menil svoj právny názor v súvislosti s nepreukázaným viny
obžalovaného B. v tomto konaní, a to ani po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie.
Navrhol, aby Krajský súd v Nitre v zmysle § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora zamietol ako

nedôvodné.

Obžalovaníbolioverejnomzasadnutíriadneavčasupovedomení,verejnéhozasadnutiasanezúčastnili,
požiadali o vykonanie verejného zasadnutia v ich neprítomnosti a krajský súd preto za splnenia
podmienok ustanovenia § 293 odsek 5 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti

obžalovaných.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania,
navrhol podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku zrušiť odvolaním napadnutý rozsudoksúdu I. stupňa a zároveň podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátiť vec súdu I. stupňa na opätovné
konanie a rozhodnutie.

Obhajca Mgr. Peter Magdálik na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch svojho vyjadrenia
za obžalovaného B., mal za to, že toto vyjadrenie však platí pre oboch obžalovaných. Navrhol odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa JUDr. Andrea Kuruczová navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou – prokurátorom v neprospech obžalovaného, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316
odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého oslobodzujúceho rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje
chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného
poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení

Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia

Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré ako na vecne
správne, zákonné a odôvodnené v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku poukazuje
a plne sa s nimi stotožňuje. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal tak
s obžalobou, ako aj s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní

konania oboch obžalovaných v otázke viny, pričom uplatnil zásadu in dubio pro reo – v pochybnostiach
v prospech obžalovaného, a to u oboch obžalovaných. Odvolací súd zvlášť upozorňuje na to, že
každému obžalovanému musí byť vina preukázaná, že obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu
skutočnosť, a to ani takú, ktorá svedčí v jeho prospech.
Nad rámec krajský súd uvádza, že v danom prípade pokiaľ ide o obžalovaného B., tohto neopoznala

žiadna osoba v rámci rekognícii, usvedčuje ho výpoveď t.č. odsúdeného H., ako jediný priamy dôkaz.
Pokiaľ ide o svedka L. jeho výpovede v priebehu trestného konania boli zmätočné, a to nielen medzi
prípravným konaním a hlavným pojednávaním, ale už v samotnom prípravnom konaní, pretože pri
výsluchu dňa 23.11.2016 uviedol, že rámcovú zmluvu podpísal „G.“, teda H., pri rekognícii v prípravnom
konaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že opoznal osobu B., ktorú mu G. predstavil ako F., s ktorou

následne podpísal rámcovú zmluvu. Tieto rozpory boli zrejmé už v prípravnom konaní, no napriek
tomu prokurátor zrejme považoval dokazovanie zabezpečené vyšetrovateľom v prípravnom konaní za
dostatočné a opomenul zásadu trestného konania podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku.
Navyše na hlavnom pojednávaní uvedený svedok uviedol, že rámcovú zmluvu podpisovali vždy dvaja
konatelia, resp. spoločníci. Ďalej uviedol, že na prevádzke B. videl, ale nevie, či tento aj nakladal tovar

alebo nie. Pokiaľ svedok L. tvrdí, že rámcovú zmluvu podpísali dvaja, a to B. a H., toto nebolo takisto
v konaní preukázané, pretože na uvedenej zmluve, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli je iba jeden
podpis. Napriek veľkým rozporom (a to už v samotnom prípravnom konaní) u uvedeného svedka L.,
jeho svedeckú výpoveď uvádza prokurátor aj vo svojom odvolaní ako jeden z priamych usvedčujúcich
dôkazov. Nariadené znalecké dokazovanie nebolo možné vykonať, lebo nebolo možné preveriť podpisy

jednak na zmluve, ani na faktúrach a teda nebolo možné potvrdiť či vylúčiť konkrétnu osobu, ako toho,
kto zmluvu podpísal. Možno konštatovať, že jediný priamy dôkaz usvedčujúci obžalovaného (výpoveď
t.č. odsúdeného Fishera) nepostačuje na vyslovenie viny obžalovaného.
Pokiaľ ide o obžalovaného D. B., nebolo nijako preukázané, že by disponoval s účtom spoločnosti D.,
ktorej majiteľom bol svedok F., ktorý mal podpísať rámcovú zmluvu. Svedok L. obžalovaného opoznal

v rámci rekognície ako osobu, ktorá sa predstavila ako J. F. a svedok F. ho opoznal ako „Q.“. Nijako
nebolo preukázané, že obžalovaný B. pod falošnou identitou objednával tovar od poškodeného, ako mu
je to kladené za vinu v obžalobe prokurátora. Na hlavnom pojednávaní odsúdený H. vypovedal, že onchodil po pneumatiky, on faxoval aj doklady. Zmenená výpoveď odsúdeného H. (ktorý však zotrval na
tom, že B. sa na skutku nepodieľal) a rekognície nepostačujú na vyslovenie viny obžalovaného.

Je pravdou, že vina môže byť za určitých podmienok založená aj len na jednom priamom dôkaze,
avšak tento musí byť jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a nespochybniteľný, či
dokonca vyvrátený inými dôkazmi. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa ako na zákonné a správne a vychádzajúce z vykonaného dokazovania. Súd prvého
stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov opodstatnenie rešpektoval základné pravidlá vyplývajúce pri

dokazovaní zo zásady prezumpcie neviny a ktorými je jednak pravidlo in dubio pro reo, z ktorého vyplýva
pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech obvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej
otázke, ktoré nemožno odstrániť ich vykonaním ďalších dôkazov a ďalším pravidlom v zmysle, ktorého
nedokázaná vina má rovnaký dôsledok ako dokázaná nevina.

Odvolací súd v tomto kontexte pripomína postavenie prokurátora v trestnom konaní v štádiu súdneho

konania, ktorý na hlavnom pojednávaní nesie dôkazné bremeno (obžalovacia zásada). Ak ho neunesie,
môže to viesť k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku. Obžalovaný v zásade nemá zákonnú povinnosť
brániť sa, môže byť i pasívny, brániť sa spôsobom, ktorý uzná za vhodný z hľadiska stratégie obhajoby.
Uvedené vyplýva aj zo zásady kontradiktórnosti súdneho konania, v ktorom proti sebe stoja strany
prokurátora a obžalovaného/obhajoby. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že súd nemôže prevziať

úlohu pomocníka verejnej žaloby a sudca sa nemôže snažiť nahradiť prokurátora v jeho obžalovacej
funkcii.Každékonanie,ktorébymohlovzbudiťdojem,žesúduprednostňujejednuzostrán,jeporušením
zásady rovností zbraní a v konečnom dôsledku aj nestrannosti súdu.

Záver o vine obžalovaného musí byť postavený na skutkovom základe, o ktorom nie sú žiadne

pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný
podklad pre odsudzujúci výrok súdu. Tak, ako to už uviedol aj súd I. stupňa, aj odvolací súd pripomína,
že na preukázanie viny musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú
sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky
okolnostižalovanéhoskutkuausvedčujeobžalovanéhozjehospáchania,alesúčasnevylučujemožnosť

akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré
celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. V tejto súvislosti
považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že použitie zásady in dubio pro reo prichádza do úvahy len
vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a
zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového

stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonom zodpovedajúce spravodlivé
rozhodnutie. V prípade pochybností o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie sa musí rozhodnúť
v prospech obžalovaného, pretože procesné pravidlo in dubio pro reo vyplýva zo základnej zásady
trestného konania, a to z prezumpcie neviny uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku. Dôvodné
pochybnosti o spáchaní skutku obžalovanými neboli vyvrátené práve vzhľadom na zmätočné výpovede

svedka L., rozpory pri rekogníciach, nemožnosť ustálenia podpisu na rámcovej zmluve a súhrn týchto
navzájom si odporujúcich dôkazov netvorí logickú, ucelenú a ničím nenarušenú reťaz takých dôkazov,
ktoré by bez dôvodných pochybností usvedčovali obžalovaných B. a B. z účasti na tomto skutku.
Krajský súd konštatuje, že žiaden z dôkazov vykonaných v trestnom konaní, okrem výpovede t.č.
odsúdeného H. ( aj to zmenenej na hlavnom pojednávaní), bez dôvodných pochybností nepreukazuje

spáchanie skutku obžalovanými, poukazujúc práve na spochybnenie výpovede tým, že je jediným
priamym dôkazom, ktorý má usvedčovať obžalovaných zo spáchania skutku. Súd musí oprieť svoje
rozhodnutie o jednoznačne zistené a preukázané fakty, nielen o pravdepodobné. ( Uznesenie NS SR
sp. zn. 5To 8/2020 z 10.06.2021)

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že sa stal skutok, no nebolo
dostatočnýmspôsobomabezpochybnostípreukázané,žeskutokspáchaliajobžalovaníC.D.B.aA.B..

S poukazom na uvedené odvolací súd odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaných podľa
§ 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.