Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Sas/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100370
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100370.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so
sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
XXXXX-X/XXXX-XX z 29.04.2024 vo veci vrátenia sumy, bez právneho dôvodu zaplateného poistného
na nemocenské a starobné poistenie, invalidné poistenie a poisteného do rezervného fondu solidarity,
takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX z 29.04.2024, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutieSociálnejpoisťovne,pobočkaPrešovč.XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XXzo04.03.2024avec

vracia Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 23.05.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“), sa
žalobcadomáhalpreskúmaniazákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.XXXXX-X/XXXX-XXz29.04.2024,
ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov (ďalej len „sociálna
poisťovňa“ alebo len „SP“) č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 04.03.2024 vo veci vrátenia mu sumy,
bez právneho dôvodu zaplateného poistného na nemocenské a starobné poistenie, invalidné poistenie

a poisteného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“), ako aj zrušenia obidvoch označených
rozhodnutí z dôvodu ich nezákonnosti a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie, ako aj nároku na
plnú náhradu trov konania.

Administratívne konanie

2. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 14.03.2018 Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov

(ďalej len „SP“) predpísala žalobcovi podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. z oneskorene žalobcom
zaplateného poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistného
do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“) za obdobie 07/2009 - 12/2009 a 03/2011 penále
v sume 35,60 Eur s odôvodnením, že žalobca za uvedené obdobie poistné neuhradil včas.
Listom zo14.03.2018 SP-ňa oznámila žalobcovi, že mu rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/
XX zo 14.03.2018 predpísala penále v sume 35,60 Eur za obdobie cit. „9/2009-03/2011“ s tým, že
keďže súčasne v zmysle § 145 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., SP-ňa v identickej sume, t.j. 35,60

Eur eviduje voči žalobcovi aj preplatok titulom zaplatenia poistného žalobcom bez právneho dôvodu
(bez identifikácie obdobia, za ktoré SP preplatok eviduje, pozn. správneho súdu), tak uvedený preplatok
na poistnom v sume 35,60 Eur použije SP-ňa na zápočet svojej pohľadávky na predpísanom penále,
s dodatkom, že v zmysle aktuálnej právnej úpravy nie je možné odpustiť povinnosť zaplatiť penále.Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu SP-ne odôvodnil tvrdením, že si nie je vedomý žiadneho
omeškania platieb poistného s dodatkom, že v roku 2009 došlo k zmene výpočtu poistného, kým do
30.06.2009 sa poistné vypočítavalo z minimálnej mzdy a poistné bolo 89,70 Eur, tak od 01.07.2009

sa výška poistného začala vypočítavať z vymeriavacieho základu a minimálna platba poistného pre
SZČO bola v sume 95,60 Eur s dodatkom, že ak by tomu tak bolo, tak na strane žalobcu by došlo nie
k nedoplatku alebo preplatku na poistnom a to v sume 11,20 Eur. Žalobca tiež podotkol, že ho prekvapila
doba za ktorú údajné omeškanie SP-ňa zistila t.j. po takmer 9 rokoch s poznámkou, že v danom prípade
už uplynula premlčacia lehota a s požiadavkou žalobcu, aby SP v prípade nedoplatku tento presne

formulovala t.j. cit. „... koľko som bol povinný zaplatiť a koľko som skutočne zaplatil, vyčíslený rozdiel
za ten-ktorý konkrétny mesiac a rok.“
Žalovaný svojím rozhodnutím č. 52820-3/2018–BA z 15.08.2018 rozhodnutie SP-ne č. XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 14.03.2018 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.
Žalovaný rozhodnutie odôvodnil poukazom, že v období 07/2009 - 12/2009 a 03/2011 žalobca
vykonával samostatne zárobkovú činnosť na základe živnostenského listu č. F./XXXXX-XXXXX a to

počnúc od 01.10.2002 do 15.01.2008; túto samostatnú zárobkovú činnosť vykonával aj na základe
živnostenského listu č. OŽP-Z/2008/06067-00002-4 počnúc od 01.08.2008 a na základe živnostenského
listu č. ŽO-2012/12293 - 00002 počnúc dňom 20.11.2012; súčasne v období od 27.11.2006
do 08.11.2010 bol žalobca registrovaný v registri finančných agentov a finančných poradcov vedenom
Národnou bankou SR pod registračným č. 35388 ako podriadený finančný agent. V ďalšom žalovaný

spresnil, že lehota splatnosti poistného je stanovená zákonom a v prípade jej nedodržania má SP-ňa
povinnosť (nie právo) odvádzateľovi poistného predpísať penále tak ako sa to stalo v tomto prípade
s dodatkom, že v danom prípade bolo toto penále z oneskorene zaplateného poistného predpísané
žalobcovi na základe nesprávne zisteného skutkového a právneho stavu veci, keďže v období rokov
2008 a 2009 mal žalobca status SZČO a v tomto období dosiahol vyšší príjem z podnikania a z inej

samostatne zárobkovej činnosti ako bola zákonom stanovená suma 3 546,- Eur za rok 2008 a suma
3 834,96 Eur za rok 2009. Žalovaný ďalej uviedol, že pre výpočet vymeriavacieho základu pre účel
platenia poistného v období od júla 2009 bola rozhodujúca nielen výška čiastkového základu dane
za rok 2008, ale aj počet mesiacov v ktorých počas predchádzajúceho roka, t.j. roka 2008 bola
vykonávaná samostatne zárobková činnosť s tým, že SP-ňa vychádzala zo zistenia, že žalobca v roku

2008 vykonával samostatne zárobkovú činnosť po dobu iba 6 mesiacov a to ako držiteľ živnostenského
oprávnenia od 15.01.2008 do 01.08.2008, avšak podľa zistenia žalovaného mal žalobca na účely
sociálneho poistenia postavenie SZČO aj ako podriadený finančný agent, preto žalovaný dospel
k záveru, že výška poistného, ktoré bol žalobca povinný v období 07/2009–12/2009 povinný odvádzať
ako SZČO bola stanovená nesprávne, t.j. bez zohľadnenia skutočného počtu mesiacov (12) trvania

jeho postavenia ako SZČO v roku 2008. Žalovaný konkretizoval, že v ďalšom konaní bude SP-ňa
musieť najskôr stanoviť správnu výšku poistného, ktoré bol za 07/2009-12/2009 žalobca povinný platiť
a až následne vykonať kontrolu včasnosti odvádzania tohto poistného za uvedené obdobie. V súvislosti
s odvolacou námietkou žalobcu, žalovaný uviedol, že v roku 2009 došlo k zmene výšky poistného,
ale nie z dôvodu zmeny minimálneho vymeriavacieho základu, ale z dôvodu zmeny sadzby platieb

do rezervného fondu solidarity zo 4,75% na 2% a to s účinnosťou od 01.04.2009, t.j. SZČO od 04/2009
platili nižšiu sumu príspevkov do tohto rezervného fondu ako tomu bolo do 31.03.2009, teda platili nie
vyššiu sumu, ako to vo svojom odvolaní nesprávne uviedol žalobca, ale nižšiu sumu.
Po vrátení veci na ďalšie konanie SP rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 21.11.2018 prerušila konanie
vo veci predpísania penále žalobcovi za obdobie júl 2009 - december 2009 a marec 2011, za účelom

zabezpečenia potrebných podkladov na rozhodnutie (žalobcovi doručené 28.11.2018).

3. Listom z 12.10.2022 žalobca urgoval pokračovanie v prerušenom konaní, keďže odpadli dôvody
jeho prerušenia a súčasne žalobca žiadal, aby SP riadne vyčíslila aj výšku jeho preplatku na poistnom
za uvedené obdobie ktorú sumu preplatku v liste zo 14.03.2018 SP nevyčíslila a ku ktorej je možné

dospieť iba výpočtom. Žalobca konkrétne uviedol cit. «Vydanie „rozhodnutia“ sprevádzalo „Oznámenie“
zo dňa 14. marca 2018, ktorými mi bolo oznámené, že bolo vydané rozhodnutie č. 700-2710519418/
GC04/18, zo dňa 14. marca 2018 a zároveň, že evidujete preplatok . Tá bodka je v oznámení
skutočne tak ďaleko, z čoho sa dá usudzovať, že tam bola uvedená suma, ale tá bola nedodatočne
vymazaná. Koľko ten preplatok činí sa dá len určiť matematickým výpočtom. Vo februári a marci 2018

bolo predpísané poistné vo výške 151,16 €, ktoré som riadne odvádzal. Práceneschopný som bol
od 13.2.2018 do 4.3.2018 t.j. 20 kalendárnych dní. ...» Podľa výpočtu žalobcu by teda jeho preplatok
na poistnom mal byť v sume 100,77 Eur a po odpočítaní už žalobcovi vrátenej sumy preplatku vo výške
15,22 Eur, žiadal, aby mu zvyšná suma preplatku bola vrátená s 5% úrokom z omeškania.4. Listom zo 04.11.2022 SP-ňa žalobcovi oznámila, že dôvody prerušenia konania vo veci predpísania
penále za obdobie júl 2009 až december 2009 a marec 2011 stále trvajú, pretože určenie správnej

sumy poistného za toto obdobie súvisí aj so sporným predchádzajúcim obdobím február 2008 až jún
2009, za ktoré predchádzajúce obdobie bolo žalobcovi predpísané poistné rozhodnutiami SP-ne č.
XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX (predpísané poistné za február 2008 - december 2008) a č. XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX (predpísané poistné za január 2009 – jún 2009) obidve z 23.11.2018,
avšak tieto rozhodnutia o predpísaní poistného sú z dôvodu žalobcom podaných odvolaní voči nim

predmetom odvolacích konaní u žalovaného, ktoré odvolacie konania však museli byť prerušené
rozhodnutiami č. 989-2/2019-BA a č. 969-2/2019-BA obidve z 12.02.2019 a to do doby kým Krajský súd
v Prešove nerozhodne o žalobe žalobcu vo veci preskúmania rozhodnutia SP-ne č. XXXXX-X/XXXX-
XX z 24.10.2018 vo veci zániku o žalobcovi povinného poistenia ako samostatne zárobkovo činnej
osobe. V predmetnom liste SP-ňa taktiež žalobcovi vysvetlila, že podkladom pre výpočet poistného
za obdobie júl 2009 až december 2009 je daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok

2008 a na určenie výšky poistného za toto obdobie má vplyv aj počet mesiacov, počas ktorých
žalobca v roku 2008 vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, takže súvisiacou otázkou
je otázka počtu mesiacov výkonu samostatne zárobkovej činnosti žalobcom v roku 2008, ktorá je
predmetom zmieneného súdneho konania, a taktiež súvisiacim je aj konanie o predpísanie poistného
za predchádzajúce obdobie február 2008 až jún 2009, až po skončení konaní ktorých bude možné, aby

SP pokračovala v prerušenom konaní vo veci predpísania penále za obdobie júl 2009 – december 2009
a marec 2011.
Vo vzťahu k preplatku, o ktorom sa SP-ňa zmieňovala v liste zo 14.03.2018 preplatok v sume 35,60 Eur,
pozn.súdu,viďvyššie),SPuviedlacit.„Voznámenínebolauvedenásumapreplatkunapoistnomanebol
žiadny dôvod na dodatočnú úpravu oznámenia.“ A ohľadne žalobcom v jeho urgencii z 12.10.2022

zmienenom údajnom preplatku na poistnom za mesiace február a marec 2018, SP-ňa uviedla, že za
február 2018 bol žalobca povinný zaplatiť poistné v sume 64,74 Eur, s tým, že kvôli práceneschopnosti
od 13.02.2018 do 04.03.2018 mal vylúčenú povinnosť platiť poistné a však keďže 05.03.2018 žalobca
zaplatil 151,16 Eur, vznikol mu tým preplatok na poistnom v sume 86,42 Eur. Za marec 2018 bol žalobca
povinný zaplatiť poistné 131,56 Eur s tým, že opäť kvôli uvedenej práceneschopnosti mal vylúčenú

povinnosť platiť poistné, avšak keďže 03.04.2018 žalobca zaplatil sumu 151,16 Eur vznikol mu tým
preplatok na poistnom v sume 19,60 Eur.
SP ďalej uviedla, že uvedené preplatky na poistnom za február a marec 2018 v sumách 86,42 Eur
a 19,60 Eur (spolu 106,02 Eur, pozn. súdu) boli SP-ňou započítané na vysporiadanie dlžného poistného
a to za január 2008 v sume 46,- Eur; za február 2008 v sume 42,80 (t.j. 23,20 + 19,60) a za marec 2011

v sume 2,- Eur (celkovo 46 + 42,80 + 2 = 90,80 Eur, pozn., súdu), a z týchto preplatkov zvyšná suma
15,22 Eur (106,02 – 90,80), bola žalobcovi vrátená.
Z uvedeného podľa SP-ne vyplýva, že neexistuje žiadna suma ktorú by SP-ňa neoprávnene zadržiavala
a ktorá by mala byť žalobcovi vrátená s dodatkom, že oznámenie zo 14.03.2018 v zmysle, ktorého
mal byť žalobcovi započítaný preplatok na úhradu penále za júl 2009-december 2009 a marec 2011,

je bezpredmetné cit. „...nakoľko došetrením priebehu poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby bol
zistený nedoplatok na poistnom. Započítaním preplatku na poistnom na úhradu zisteného nedoplatku
na poistnom sa zmenil skutkový stav veci ohľadom posúdenia Vašej odvodovej povinnosti a nebola už
evidovaná žiadna suma, ktorú by bolo potrebné vrátiť.“
ZáveromSPpoznamenala,žeajnapriekvyššieuvedenýmskutočnostiamohľadnepreplatkuzamesiace

február a marec 2018, v súvislosti so žiadosťou žalobcu o jeho vrátenie, SP-ňa rozhodne o prerušení
konania vo veci tejto žiadosti o vrátenie tohto preplatku za február a marec 2018, a to až do rozhodnutia
vo veci predpísania poistného za február 2008 až jún 2009.

5. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo 04.11.2022 SP-ňa rozhodla, že prerušuje konanie vo veci

žiadosti žalobcu o vrátenie mu poistného zaplateného bez právneho dôvodu za február 2018 a marec
2018 a to od doručenia tohto rozhodnutia žalobcovi do úplného zistenia skutkového stavu veci. SP-
ňa rozhodnutie odôvodnila tým, že ešte neboli ukončené odvolacie konania o predpísaní poistného
žalobcovi za obdobia 02/2008 – 12/2008 a 01/2009 – 06/2009 do doby skončenia ktorých nie je možné
presneaúplnezistiťskutkovýstavvecistým,žeSP-ňabudepokračovaťvkonanípoodpadnutídôvodov,

pre ktoré bolo konanie prerušené (rozhodnutie doručené žalobcovi 08.11.2022).

6. Žiadosťou z 08.03.2023 žalobca opätovne žiadal o vrátenie mu preplatku na poistnom, ktorý mu
mal vzniknúť za obdobie jeho PN od 13.02.2018 do 04.03.2018 s dodatkom, že za február 2018 malpovinnosť zaplatiť 64,74 Eur, ale keďže zaplatil 151,16 Eur, tak mu vznikol preplatok v sume 86,42 Eur,
a za marec 2018 mal povinnosť zaplatiť 131,46 Eur, ale keďže zaplatil 151,16 Eur, tak mu vznikol
preplatok v sume 19,60 Eur, t.j. spolu žiadal o vrátenie poplatku v sume 106,02 Eur s dodatkom,

že na účet v banke mu 05.03.2018 bola vrátená iba suma 15,22 Eur a zvyšná suma 90,80 Eur bola
podľa žalobcu použitá na zaplatenie neexistujúceho poistného a penále bez právneho dôvodu, ktorú
nezákonne zdržiavanú sumu vo výške 90,80 Eur žiadal žalobca vrátiť s 12% úrokom z omeškania.

7. Listom č. 707-7/2023-PO zo 17.03.2023 SP-ňa oznámila žalobcovi, že dôvody na prerušenie konania

ojehoužprv12.10.2022podanejžiadostiovráteniemupreplatkunapoistnomzaplatenombezprávneho
dôvodu za február 2018 a marec 2018, naďalej trvajú, keďže stále nebola vyriešená otázka postavenia
žalobcu ako SZČO v období od 15.01.2008 do 30.06.2009, o ktorej otázke SP-ňa musí rozhodnúť, keďže
na jej vyriešenie nepostačuje rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 7 Sa/10/2022-51 z 10.01.2023.

8. Listom č. 7114-10/2023-PO zo 17.05.2023 SP-ňa oznámila žalobcovi, že v odvolacom konaní

boli zrušené rozhodnutia SP-ne vo veci predpísania žalobcovi poistného ako SZČO za obdobie
02/2008-12/2008 a 01/2009-06/2009 s tým, že žalobca mal status SZČO od 01.07.2004 do 15.01.2008
a cit. „od 01. júla 2009 doteraz“, s tým, že cit. „Čo sa týka obdobia od 01. júla 2004 do 31. decembra 2007
a od 01.januára 2010, po prehodnotení jeho odvodovej povinnosti sa nezmenilo toto obdobie (nezmenil
sa vymeriavací základ ani suma poistného)...“ s tým, že v období od 01.01.2008 do 15.01.2008 bol

jeho vymeriavací základ 262,- Sk a poistné 89,- Sk a za obdobie od 01.07.2009 do 31.12.2009 bol
vymeriavací základ 314,25 Eur a mesačné poistné 95,30 Eur.

9. Listom z 19.05.2023 žalobca v reakcii na list SP-ne zo 17.05.2023 uviedol, že je v ňom uvedená
chybná informácia, že v januári 2008 bola jeho odvodová povinnosť 89,- Sk, pretože v tomto období

mu nevznikla žiadna odvodová povinnosť, keďže do 15. januára 2008 bol vylúčený z platenia poistného
pre práceneschopnosť a od 15.01.2008 mu odvodová povinnosť zanikla z dôvodu zrušenia živnosti;
tiež podotkol, že za 07/2009-12/2009 bol povinný platiť poistné vo výške 95,30 Eur mesačne, no keďže
v skutočnosti platil 97,80 Eur mesačne tak mu vznikol mesačný poplatok v sume 2,50 Eur. Žalobca
zdôraznil, že v liste SP-ne nie je ani zmienka o ním požadovanom preplatku za obdobie február 2018

a marec 2018, ktorý mal byť použitý na zaplatenie vyfabrikovaného dlžného poistného za mesiace január
a február 2008, kedy už zo zákona nemal žalobca povinnosť platiť poistné s tým, že v prílohe zaslal výpis
z bankového účtu ním zasielaných platieb s tým, že žalobca dôrazne žiadal o pokračovanie v konaní vo
veci vrátenia preplatku na poistnom za obdobie február 2018 a marec 2018.

10. Rozhodnutím č. 2485-5/2023-PO z 31.05.2023 SP-ňa rozhodla, že konanie vo veci predpísania
žalobcovi penále za obdobie 07/2009 - 12/2009 a 03/2011 zastavuje. V odôvodnení poukázala, že
rozhodnutím č. 7114-7/2023-PO z 28.03.2023 (právoplatné 29.03.2023) SP-ňa rozhodla, že žalobcovi
ako SZČO zaniklo povinné poistenie 15.01.2008 a opäť mu vzniklo 01.07.2009. Tiež poukázala, že v tom
dôsledku SP-ňa svojimi rozhodnutiami č. XXXXX-X/XXXX-XX a č. XXXXX-XX/XXXX-XX z 13.04.2023

(obe právoplatné 14.04.2023) zrušila svoje skoršie dve rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX
a č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 23.11.2018, ktorými bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie
02/2008-12/2008 a za 01/2009-06/2009. SP ďalej uviedla, že z označených rozhodnutí z 28.03.2023
a z 13.04.2023 vyplýva, že žalobcovi postavenie SZČO zaniklo 15.01.2008 zánikom živnostenského
oprávnenia a opäť mu vzniklo cit. „dňa 1. augusta 2008“ vznikom nového živnostenského oprávnenia,

t.j. v uvedenom medziobdobí nemal status SZČO.
SP ďalej uviedla, že rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky
poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO cit. „... je v období od 1.júla 2009 do 30. júna 2010
kalendárny rok 2008“, v ktorom roku 2008 mal žalobca príjem z podnikania v sume 3 771,- Eur (113 605,-
SK) a súčasne v tomto roku 2008 mal postavenie SZČO po dobu 6 mesiacov, takže v jeho prípade sa

vymeriavací základ pre určenie poistného v roku 2009 vypočítal ako pomer 3771 : 6 : 2 = 314,25 Eur,
t.j. z uvedeného dôvodu za obdobie od 01.07.2009 do 31.12.2009 bol žalobca povinný platiť poistné
z vymeriavacieho základu 314,25 Eur mesačne, čomu zodpovedá poistné vo výške 95,30 Eur mesačne.
Ďalej SP-ňa (už bez výpočtu, pozn. súdu) uviedla že od 01.01.2010 do 31.12.2010 bol u žalobcu
vymeriavací základ pre určenie poistného v sume 319,58 Eur, z ktorého vymeriavacieho základu bol

povinný žalobca platiť poistné v období od 01.01.2010 do 30.06.2010, čomu zodpovedalo poistné vo
výške 96,90 Eur mesačne.
Následne SP kontrolou zistila, že v období od 01.07.2009 do 31.12.2009 žalobca zaplatil poistné vo
vyššej sume ako mal a to nasledovne - za júl 2009 zaplatil celkovo 97,80 Eur (89,70 + 8,10) a tov dňoch 03.08.2009 a 04.08.2009; za august 2009 až december 2009 zaplatil každý z týchto mesiacov
po 97,80 Eur a to v dňoch 03.09.2009; 05.10.2009; 02.11.2009; 07.12.2009 a 04.01.2010, t.j. žalobcovi
vznikol preplatok za toto obdobie v sume 15,- Eur [(6x97,80) - (6x95,30)]. Súčasne SP-ňa uviedla,

že za mesiac júl 2009 bolo poistné splatné 10.08.2009; za august 2009 bolo splatné 08.09.2009;
za september 2009 bolo splatné 08.10.2009; za október 2009 bolo splatné 09.11.2009; za november
2009 bolo splatné 08.12.2009 a za december 2009 bolo splatné 08.01.2010. Vzhľadom k uvedenému
SP uzavrela, že poistné za obdobie júl 2009 - december 2009 bolo zaplatené včas, t.j. v lehote splatnosti
poistného, preto odpadol dôvod na pokračovanie v konaní o predpísanie penále za uvedené obdobie.

Ohľadne marca 2011 SP-ňa uviedla, že aj v tomto období bol žalobca povinne nemocensky
a dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovou osobou a bol povinný zaplatiť poistné v sume
109,07 Eur s tým, že SP šetrením zistila, že žalobca za toto obdobie marec 2011 zaplatil poistné
04.04.2011 v sume 107,07 Eur a dňa 05.03.2018 v sume 2,- Eur, z čoho vyplynulo, že keďže poistné
za marec 2011 bolo splatným najneskôr do 08.04.2011, avšak suma 2,- Eur bola zaplatená až po tejto
lehote, preto bol žalobca povinný za toto omeškanie zaplatiť penále z oneskorene zaplatenej sumy 2,-

Eur, avšak keďže toto penále by predstavovalo sumu nižšiu ako 5,- Eur, toto nie je možné predpísať ani
za marec 2011 a preto SP-ňa konanie zastavila.

11. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 06.06.2023 SP-ňa rozhodla o žiadosti žalobcu
o vrátenie mu dlžného poistného zaplateného bez právneho dôvodu za február 2018 marec 2018 tak,

že jej čiastočne vyhovuje a žalobcovi vracia sumu 55,20 Eur.
SP dôvodila, že rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 31.05.2018 SP rozhodla, že žalobcovi status
SZČO a teda ani povinné poistenie nezaniklo dňom 15.01.2008, ale toto trvalo aj po tomto dni a
aj od 01.07.2008 a od 01.07.2009, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené aj v odvolacom konaní rozhodnutím
č. XXXXX-X/XXXX-XX z 24.10.2018, a nadobudlo právoplatnosť 02.11.2018. Uvedené rozhodnutie z

24.10.2018 vydané v odvolacom konaní bolo síce odobrené rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 7 Sa/30/2018- 92 z 11.02.2020 (ktorý zamietol žalobcu voči nemu), avšak tento rozsudok
Krajského súdu v Prešove bol v kasačnom konaní zrušený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/47/2020 z 23.02.2022 a vec bola vrátená Krajskému súdu v Prešove
na ďalšie konanie, ktorý po vrátení veci novým rozsudkom č.k. 7Sa/10/2022-51 z 10.01.2023 (nadobudol

právoplatnosť 18.01.2023), označené rozhodnutie SP-ne z 31.05.2018, ako aj rozhodnutie odvolacieho
orgánu z 24.10.2018 zrušil a vec vrátil SP-ni na ďalšie konanie. Po vrátení veci SP-ňa rozhodnutím č.
7114-7/2023-PO z 28.03.2023 (nadobudlo právoplatnosť 29.03.2023) rozhodla, že žalobcovi ako SZČO
zaniklo povinné poistenie dňom 15.01.2008 a opäť mu vzniklo cit. „01.07.2009“.
Vzhľadom k uvedenému SP-ňa sumarizovala, že žalobca bol povinný platiť v roku 2008 poistné iba za

obdobie od 01.01.2008 do 15.01.2008, avšak keďže v čase od 04.10.2007 do 14.01.2008 bol žalobca
PN, kedy nemusel platiť poistné a keďže 15.01.2008 už bol práceschopný, bol žalobca povinný zaplatiť
poistné iba za tento jeden deň „15. január 2008“ a to v sume 89,- Sk (t.j. 2,95 Eur, pozn. správneho súdu),
vypočítané z vymeriavacieho základu 262,- Sk (8 100,- Sk : 31 dní, po zaokrúhlení na dve desatinné
miesta nahor).

V ďalšom SP-ňa uviedla, že pre určenie vymeriavacieho základu pre platenie poistného za obdobie
od 01.07.2009 do 30.06.2010 je dôležitým rok 2008, v ktorom mal žalobca príjem zo samostatnej
zárobkovej činnosti v sume 3 771,- Eur a keďže v roku 2008 vykonával podnikanie ako SZČO pod
dobu 6 kalendárnych mesiacov, tak vymeriavací základ za obdobie od 01.07.2009 do 31.12.2009 bol
314,25 Eur (3771 : 6 : 2), z ktorého vymeriavacieho základu bol žalobca povinný platiť poistné v sume

95,30Eur(nazákladezákonomstanovenýchpercentuálnychsadziebpoistnéhoaspôsobuzaokrúhlenia
jednotlivých súm poistného). Ďalej SP-ňa uviedla, že pre obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010
bola vymeriavacím základom pre určenie výšky poistného pre žalobcu suma 319,58 Eur mesačne
a preto v období od 01.01.2010 do 30.06.2010 bol žalobca povinný z tohto vymeriavacieho základu platiť
poistné v sume 96,90 Eur mesačne.

Na základe uvedených výpočtov SP-ňa v ďalšom (v zmysle vyššie už uvedeného rozhodnutia č.
2485-5/2023-PO z 31.05.2023 o zastavení konania vo veci vyrubenia penále za 07/2009-12/2009
a 03/2011, pozn. súdu) sumarizovala, že za obdobie od 01.07.2009 do 31.12.2009 bol u žalobcu zistený
preplatok na poistnom v sume 15,- Eur (6 x 2 50,- Eur).
V ďalšom SP-ňa uviedla (identicky, ako vo vyššie už zmienenom jej liste žalobcovi zo 04.11.2022, pozn.

správneho súdu), že za mesiace február 2018 a marec 2018 vznikli žalobcovi z dôvodu jeho PN v čase
od 13.02.2018 - 04.03.2018 preplatky a to v sumách 86,42 Eur za január 2018 a 19.60 Eur za marec
2018 (spolu 106,02 Eur, pozn. súdu), s tým, že z tejto sumy bola suma 15,22 Eur žalobcovi vrátená dňa
19.03.2018 (ostal preplatok 106,02 – 15,22 = 90,80 Eur; pozn. súdu).V ďalšom SP uviedla, že keďže svojim šetrením zistila, že žalobca má podlžnosť na poistnom za január
2010, keďže za január 2010 bol žalobca povinný zaplatiť poistné v sume 96,90 Eur, ale žalobca zaplatil
03.02.2010 iba sumu 48,30 Eur (t.j. podlžnosť v sume 96,90 -48,30 = 48,60 Eur), tak na vysporiadanie

tejto svojej pohľadávky v sume 48,60 Eur SP-ňa voči žalobcovi započítala v prvom rade preplatok 15,-
Eur zistený za obdobie od 01.07.2009 do 31.12.2009 (viď vyššie) a keďže tento nestačil na úhradu
celej pohľadávky za január 2010 tak započítala aj časť z preplatku 90,80 Eur zisteného za február
a marec 2018, t.j. konkrétne z neho započítala sumu 33,60 Eur), v ktorom dôsledku tak bola vyrovnaná
celá podlžnosť žalobcu 48,60 Eur na poistnom za január 2010 (15 + 33,60 = 48,60, takže z preplatku

za február a marec 2018 , ktorý bol v sume 90,80 Eur, ostala ešte suma 57,20 Eur (90,80 – 33,60,
pozn. súdu). V súvislosti s obdobím január 2010 SP tiež uviedla cit. „V súvislosti s obdobím január
2010 Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, uvádza, že pôvodne bola nesprávne posúdená odvodová
povinnosť pána A. B., a to, že za obdobie júl 2009 až december 2009 bol povinný zaplatiť poistné v sume
89,70 eur mesačne a zaplatením poistného za uvedené obdobie v sume 97,80 eur mesačne vznikol
preplatok na poistnom v sume 48,60 eur (6 x 8,10 eur). Tento preplatok na poistnom bol započítaný

na úhradu poistného za január 2010 a zostatok poistného za január 2010, sumu 48,30 eur, zaplatil pán
A. B. dňa 03.02.2010 (pri platbe uviedol špecifický symbol 012010.“
Ďalej SP-ňa (identicky ako vo svojím liste zo 04.11.2022, pozn. správneho súdu) uviedla, že žalobca
mal podlžnosť na poistnom aj za obdobie marec 2011, za ktorý bol povinný zaplatiť poistné v sume
109,07 Eur, avšak keďže žalobca zaplatil 04.04.2011 iba sumu 107,07 Eur (pri úhrade uviedol špecifický

symbol 032011), tak preto mu vznikla podlžnosť na poistnom za tento mesiac marec 2011 v sume 2,-
Eur (109,07 - 107,07), na započítanie pohľadávky ktorej bola použitá tiež časť z preplatku zisteného
za február2018 a marec 2018 (takže z preplatku za február a marec 2018, ktorý bol v sume 90,80 Eur,
ostala ešte suma 55,20 Eur (90,80 – 33,60 - 2), pozn. súdu).
Vzhľadom k uvedenému SP-ňa uzavrela, že za mesiace február 2018 a marec 2018 eviduje

voči žalobcovi preplatok 55,20 Eur (poistné zaplatené žalobcom bez právneho dôvodu), ktorý bude
žalobcovi vrátený.

12. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu SP-ne č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 06.06.2023
odôvodnil konštatovaním o jeho nezrozumiteľnosti a jeho založení na nepravdivých údajoch. Vyjadril

nesúhlas, že v januári 2008 bol povinný zaplatiť poistné za jeden deň a to za 15.01.2008, pretože dňa
15.01.2008 mal žalobca živnosť už zrušenú a preto mu, podľa jeho názoru, nemohla vzniknúť povinnosť
odviesť za tento deň poistné. Žalobca taktiež vyjadril nesúhlas s tým, že je potrebné odpočítať mu
z preplatku nedoplatok za január 2010, za ktorý mesiac zaplatil poistné 03.02.2010 s tým, že má za to,
že žiaden dlh na poistnom za január 2010 neexistuje a to aj s poukazom na rozhodnutie SP č. XXX-

XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 14.03.2018, ktorým mu bolo predpísané penále avšak iba z dlžnej sumy
poistného za mesiace 07/2009 až 12/2009 a za 03/2011 nie však za 01/2010 s počudovaním, ako mohla
SP-ňa pri kontrole dlžného poistného zistiť dlh na poistnom za 03/2011 v sume 2,- Eur, avšak nezistila
údajný dlh na poistnom v 01/2010 v sume 48,60 Eur ako SP tvrdí v odvolaním napadnutom rozhodnutí.
Žalobca podotkol, že pri jeho osobnej návšteve na pobočke SP-ne 03.01.2010 mu pracovníčka SP

oznámila, že má preplatok na poistnom preto stačí, ak za január 2010 doplatí iba sumu 48,30 Eur a ďalej,
že ma odvádzať sumu 96,90 Eur a ak cit. «To, že sú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené iné
skutočnosti, účastník konania považuje za „nový útok na jeho osobu“» s dodatkom, že ak by aj žalobca
pripustil, že je pravdivým tvrdenie o tom, že má dlh na poistnom za január 2010 v sume 48,60 Eur, tak
tento nárok by bol aj tak premlčaný, preto voči tomuto nároku uplatnil námietku premlčania. Z uvedených

dôvodov žalobca zotrval na svojej požiadavke, aby mu SP vrátila preplatok na poistnom v plnej výške
90,80 Eur s 12% úrokom z omeškania, počnúc od 05.03.2018 do zaplatenia.

13. Žalovaný svojím rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo 07.08.2023 odvolaním žalobcu napadnuté
rozhodnutie SP zo 06.06.2023 zrušil a vec vrátil SP-ni na nové prejednanie a rozhodnutie.

Žalovaný po zopakovaní skutkového stavu ustáleného SP-ňou sa v podstate stotožnil s celým
rozhodnutím SP zo 06.06.2023, pričom s poukazom na § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení
(461/2003Z.z.)vzneníúčinnomkjanuáru2008bezďalšiehokonštatovalsprávnosťzáveruSP-neotom,
že žalobca bol povinný zaplatiť poistné aj za 15.01.2008 v sume 89,- Sk z vymeriavacieho základu
262,- Sk; žalovaný sa stotožnil aj so závermi SP-ne o zistenom preplatku v sume 15,- Eur u žalobcu

z dôvodu ním vyššie uhradeného poistného za obdobie 07/2009 - 12/2009; žalovaný sa stotožnil so SP
aj ohľadne zisteného preplatku v celkovej sume 106,02 Eur (t.j. 86,42 Eur za január 2018 + 19,60 Eur
za marec 2018) z ktorej sumy bola suma 15,22 Eur žalobcovi už vrátená dňa 19.03.2018; žalovaný sa
stotožnil aj so SP-ňou ustálenou výškou nedoplatku žalobcu na poistnom za 03/2011 v sume 2,- Eur,ktorý nedoplatok bol vysporiadaný započítaním tejto sumy zo zistených preplatkov za obdobia júl až
december 2009, ako aj február a marec 2018 (viď vyššie) a napokon žalovaný konštatoval aj správnosť
zistenia SP-ne o nedoplatku na poistnom za január 2010 v sume 48,60 Eur (žalobca zaplatil iba sumu

48,30Eur),ktorýnedoplatokbolvysporiadanýzapočítanímtejtosumyzozistenýchpreplatkovzaobdobe
február a marec 2018 (viď vyššie) s dodatkom žalovaného, že SP nemohla na tento nedoplatok žalobcu
upozorniť skôr, ako bola doriešená sporná otázka zániku jeho poistenia ako SZČO, ktorá otázka bola
doriešená až v roku 2023.
Ohľadne žalobcom namietaného premlčania, žalovaný poukázal na podstatu premlčania s tým,

že pri vznesení námietky premlčania, premlčané právo nezaniká iba sa oslabuje a nadobúda
podobu naturálneho záväzku (obligácie), t.j. jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie
premlčaného práva povinným subjektom, takže ak povinný premlčané právo splní, hoc o premlčaní
nevedel, nemôže sa takto prijaté plnenie oprávneným považovať za bezdôvodné obohatenie a preto ho
povinný nemôže z tohto dôvodu požadovať späť. A keďže žalobca uplatnil námietku premlčania ohľadne
dlžného poistného za január 2010 až po zaplatení sumy 33,60 Eur, ktorú sumu žalobca zaplatil

(05.03.2018) titulom poistného za február a marec 2018 a ktorá suma bola identifikovaná ako preplatok
k preúčtovaniu ktorého došlo jej započítaním na úhradu nezaplateného poistného za január 2010, čo je
jednou z foriem zaplatenia poistného, podľa žalovaného nie je možné stotožniť sa s názorom žalobcu,
že sa jedná o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré by malo byť žalobcovi vrátené.
Ohľadne žalobcom požadovaného úroku z omeškania z preplatku na poistnom, žalovaný konštatoval,

že zákon o sociálnom poistení ustanovuje iba procesnú lehotu na rozhodnutie o vrátení preplatku
na poistnom titulom jeho zaplatenia bez právneho dôvodu avšak nestanovuje žiadnu sankciu za
jej prípadné porušenie s dodatkom, že SP po podaní žiadosti žalobcu o vrátenie mu poistného
zaplateného bez právneho dôvodu zabezpečila plynulosť konania s poukazom, že konanie o tejto
žiadosti žalobcu bolo prerušené rozhodnutím SP zo 04.11.2022 (viď vyššie), počas prerušenia ktorého

lehoty na rozhodnutie o žiadosti neplynuli s tým, že SP v konaní pokračovala vydaním rozhodnutia
z 28.03.2023 ktorým riešila sporný prípad zániku poistného u žalobcu ako SZČO.
Dôvodom zrušenia rozhodnutia SP-ne bolo, že žalovaný skúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie SP-
ne nie iba v rozsahu odvolacích námietok, ale toto rozhodnutie SP skúmal v celom rozsahu, pričom
zistil, že aktuálne nie je skončené konanie vo veci predpísania žalobcovi ako SZČO poistného za

obdobie október 2020 až február 2021, v ktorej veci bola rozhodnutím SP z 23.05.2023 nariadená
obnova konania (v ktorom dôsledku bolo zrušené skoršie rozhodnutie SP z 28.09.2022 a žalovaného z
21.12.2022), vyriešenie otázky ktorej môže nepriamo ovplyvniť cit. „... aj posúdenie splnenia podmienok
pre nepredpísanie penále alebo odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále v zmysle ustanovenia
§ 293fz ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. februára 2023.“ s tým, že nárok žalobcu na vrátenie

poistného za február 2018 a marec 2018 je potrebné posúdiť nielen vo vzťahu k § 145 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, ale aj vo vzťahu k § 145 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
od 01.01.2023.

14. Po vrátení veci na ďalšie konanie SP rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 18.09.2023 konanie

vo veci žiadosti žalobcu o vrátenie mu poistného zaplateného bez právneho dôvodu za február 2018
a marec 2018, prerušila do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci a to s poukazom
na závery rozhodnutia žalovaného zo 07.08.2023.

15. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 04.03.2024 SP-ňa opätovne

rozhodla o žiadosti žalobcu o vrátenie mu dlžného poistného zaplateného bez právneho dôvodu za
február 2018 a marec 2018 tak, že jej čiastočne vyhovuje a žalobcovi vracia sumu 55,20 Eur.
SP dôvodila, že rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 30.11.2023 SP žalobcovi ako SZČO
predpísala za obdobie 10/2020 až 02/21 poistné spolu v sume 126,27 Eur, ktoré rozhodnutie bolo
v dôsledku odvolania žalobcu potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 1441-2/2024-BA z 30.01.2024

(rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 31.01.2024), pričom SP konštatovala, že týmito rozhodnutiami
odpadla prekážka prerušenia konania vo veci žiadosti žalobcu o vrátenie mu poistného zaplateného
bez právneho dôvodu za február 2018 a marec 2018, ktorými sa posúdili cit. „... že pán A. B.,
ako samostatne zárobkovo činná osoba, spĺňa podmienky pre nepredpísanie penále alebo odpustenie
povinnosti zaplatiť predpísané penále v zmysle § 293fz ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. februára

2023.“
Vo zvyšnej časti je odôvodnenie rozhodnutia SP-ne identické s odôvodnením jej skoršieho rozhodnutia
zo 06.06.2023 (viď vyššie), t.j. z identických dôvodov konštatovala, že v mesiaci január 2008 bol žalobca
povinný zaplatiť poistné iba za dobu jedného dňa a to za 15.01.2008 v sume 89,- Sk, ktorú sumužalobca zaplatil 13.03.2008; konštatovala že v období od 07/2009 - 12/2009 žalobcovi vznikol preplatok
na poistnom v sume 15,- Eur; konštatovala, že za február 2018 žalobcovi vznikol preplatok na poistnom
v sume 86,42 Eur a za mesiac marec 2018 žalobcovi vznikol preplatok v sume 19,60 Eur, tj. spolu

preplatok 106,02 Eur, z ktorej sumy preplatku bola žalobcovi dňa 19.03.2018 už vrátená suma 15,22 Eur;
konštatovala že za január 2010 žalobcovi vznikol nedoplatok na poistnom v sume 48,60 Eur (žalobca
zaplatil iba 48,30 Eur) z ktorého dôvodu SP-ňa na vyrovnanie tohto nedoplatku na poistnom započítala
jednako preplatok na poistnom v sume 15,- Eur z obdobia 07/2009 - 12/2009 a jednako aj časť (vo výške
33,60 Eur) z preplatku na poistnom z obdobia február 2018 a marec 2018, ktorý preplatok bol celkovo

v sume 106,02 Eur, čím došlo k zaplateniu celej dlžnej sumy 48,60 Eur za január 2010 (15 + 33,60
= 48,60); ďalej SP opakovane konštatovala, zistený nedoplatok na poistnom za obdobie marec 2011
v sume 2,- Eur, na úhradu ktorého opätovne použila časť z preplatku na poistnom z obdobia február
2018 a marec 2018.
Vzhľadom na vyššie uvedené SP-ňa konštatovala, že z celkového preplatku na poistnom v sume 106,02
Eur za obdobie február 2018 a marec 2018, po odpočítaní uvedených súm na úhradu dlžného poistného

za január 2010 (33,60 Eur) a marec 2011 (2,- Eur) a po odpočítaní sumy 15,22 Eur, ktorá z tohto
preplatku bola už žalobcovi vrátená dňa 19.03.2018, ostáva žalobcovi vrátiť titulom zaplatenia poistného
bez právneho dôvodu ešte sumu 55,20 Eur (106,02 - 33,60 - 2 – 15,22 = 55,20 Eur).
Rozhodnutie SP bolo žalobcovi doručené 05.03.2024.

16. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu SP-ne zo 04.03.2024 opätovne odôvodnil konštatovaním,
že 15.01.2008 bol síce žalobca už práceschopný, avšak v tom čase už nemal oprávnenie vykonávať
podnikateľskú činnosť, preto nebol ani povinný, podľa jeho názoru, za tento deň zaplatiť poistné s tým,
že v rozhodnutí SP-ne nebolo vysvetlené prečo by mal platiť poistné za tento jeden deň, keď živnosť
mu zanikla 15.01.2008. Poukázal, že nerozumie z akého dôvodu mu z celkového preplatku na poistnom

v sume 106,02 Eur za obdobie február 2018 a marec 2018, bola odpočítaná suma 35,60 Eur s tým, že SP
vo svojom rozhodnutí uvádza skutočnosti, ktoré s vrátením preplatku za obdobie február 2018 a marec
2018vôbecnesúvisia.Vuvedenejsúvislostiuviedol,žerozumietomutak,žerozhodnutiezo14.03.2018,
ktorým mu bolo predpísané penále v sume 35,60 Eur je stále považované za platné, aj napriek tomu
že už pri svojom odvolaní voči nemu preukázal, že k žiadnemu omeškaniu nedošlo, preto podľa žalobcu,

ajtotoodvolanímnapadnutérozhodnutiejevyfabrikovanéanezodpovedáskutočnosti.Záveromžalobca
sumarizoval, že za obdobie február 2018 a marec 2018 má preplatok na poistnom v sume 106,02 Eur
s tým, že z tejto sumy mu bolo vrátených 15,22 Eur dňa 19.03.2018 a zvyšok v sume 90,80 Eur žalobca
žiada vrátiť ako preplatok na poistnom cit. „... bez odpočítania vyfabrikovaného pedále 35,60 €.“
V doplnení svojho odvolania žalobca okrem opätovného poukazu na rozhodnutie zo 14.03.2018,

ktorým mu SP predpísala penále (viď vyššie) podotkol, že vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu SP zo
06.06.2023 uplatnil námietku premlčania, no žalovaný sa o nej vo svojom rozhodnutí č. XXXXX-X/XXXX-
XX zo 07.08.2023 nezmienil.

17. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 29.04.2024 odvolanie žalobcu

proti rozhodnutiu SP zo 04.03.2024 zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie SP č. XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 04.03.2024 potvrdil.
Žalovaný v prvom rade potvrdil, že za obdobie február 2018 a marec 2018 žalobcovi vznikol preplatok
na poistnom v sume 106,02 Eur a následne ozrejmil, že pred rozhodnutím o žiadosti žalobcu o vrátenie
mu tejto sumy preplatku, SP-ňa preverovala stav svojich pohľadávok voči žalobcovi na zaplatenie

poistného s tým, že dĺžka tohto preverovania bola ovplyvnená súvisiacimi konaniami vo veciach
o spornom zániku povinného poistenia žalobcovi ako SZČO, o predpísaní poistného a povinných
príspevkov, o predpísaní penále, resp. o priznanie starobného dôchodku žalobcovi. V ďalšom žalovaný
uviedol, že žalobcovi bol od 19.09.2020 priznaný starobný dôchodok rozhodnutím SP z 26.05.2023,
ktoré v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného z 25.09.2023 nadobudlo právoplatnosť

28.09.2023 a rozhodnutie ktoré mohlo mať taktiež vplyv na rozhodnutie v danej veci, o ktorej bolo možné
rozhodnúť až po objasnení všetkých skutočností, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie v preskúmavanej
veci.
Žalovaný sumarizoval, že z celkového preplatku 106,02 Eur za obdobie február 2018 a marec 2018
bola suma 15,22 Eur vrátená žalobcovi 19.03.2018 a zo zostatku tohto preplatku v sume zostávajúcich

90,80 Eur (106,02 – 15,22 = 90,80; pozn. súdu) bola časť vo výške celkovo 35,60 Eur prednostne použitá
v súlade s § 145 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, na zápočet pohľadávky SP na poistnom za január
2010 v sume 33,60 Eur a za marec 2011 v sume 2,- Eur (33,60 + 2 = 35,60; pozn. súdu). Podotkol,
že vďaka tomuto postupu sa nenavyšoval počet dní omeškania s platením poistného za obdobie január2010 a marec 2011, v ktorom dôsledku žalobca splnil podmienky pre nepredpísanie mu penále podľa
§ 293fz zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.02.2023, pre nepredpísanie ktorého
(rozumej penále, pozn. súdu) bolo podmienkou, aby dlžné poistné splatné pred 01.07.2022 bolo

zaplatené do 31.08.2023. V ďalšom žalovaný podotkol, že konanie, v ktorom bolo žalobcovi rozhodnutím
SP-ne zo 14.03.2018 predpísané penále za obdobie 07/2009 - 12/2009 a 03/2011, bolo rozhodnutím SP
z31.05.2023(právoplatné04.07.2023)zastavenéatovdôsledkuvyriešeniapredbežnejotázkytýkajúcej
sa zániku povinného poistenia žalobcu ako SZČO, preto časť z preplatku na poistnom za február 2018
a marec 2018 v sume 35,60 Eur nebola a nemohla byť použitá na zaplatenie tohto penále s dodatkom,

že cit. „Okolnosti vzniku nedoplatku, na poistnom a príspevkoch za január 2010 vyplývajú zo širších
súvislostí a účastníkovi konania už boli viackrát vysvetlené.“
Vsúvislostispoistnýmzadeň15.01.2008žalovanýzdôraznil,žedňa11.01.2008boloObvodnémuúradu
v Prešove, odbor živnostenského podnikania doručené Oznámenie žalobcu o ukončení podnikania
ku dňu 15.01.2008, k vykonávaniu ktorého ho do tej doby oprávňoval živnostenský list č. OÚ-
B2002/47137/002 ZSE, reg. č. 14427/2002 z 27.09.2002 t.j. dňom uvedeným v tomto Oznámení

o ukončení podnikania, žalobcovi zaniklo živnostenské oprávnené, takže do 15.01.2008 žalobca
bol a až od nasledujúceho dňa prestal byť držiteľom živnostenského oprávnenia s tým, že zákon
o sociálnom poistení v rozhodnom čase taxatívne spájal zánik povinného poistenia so zánikom
oprávnenia prevádzkovať živnosť. Žalovaný dodal, že vychádzajúc zo zistenia, že od 27.11.2006
do 08.11.2010 bol žalobca zapísaný do registra finančných agentov vedenom Národnou bankou

Slovenska, mala pôvodne SP-ňa za to, že k 15.01.2008 žalobca ako SZČO nesplnil všetky podmienky
pre zánik poistenia a preto o tejto otázke, t.j. o otázke zániku poistenia žalobcovi ako SZČO rozhodla SP-
ňa samostatným rozhodnutím, ktoré však bolo v spojení s odvolacím rozhodnutím zrušené rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Sa/10/2022 z 10.01.2023 s tým, že následne SP opätovne rozhodla
vo veci zániku povinného poistenia u žalobcu ako SZČO rozhodnutím z 28.03.2023 (právoplatné

29.03.2023) a to tak, že žalobcovi toto poistenie zaniklo 15.01.2008 a opätovne vzniklo 01.07.2009.
Keďže žalobca voči tomuto rozhodnutiu SP neuplatnil opravný prostriedok, t.j. ani proti záveru o zániku
mu poistenia k 15.01.2008 a ani proti záveru, že toto poistenie opätovne žalobcovi ako SZČO vzniklo
01.07.2009, tak toto rozhodnutie SP z 28.03.2023 sa stalo záväzným a nezmeniteľným. Z uvedených
dôvodov žalovaný zopakoval zistenia SP-ne o tom, že žalobca bol v roku 2018 PN od 01.01.2008

do 14.01.2008 a keďže 15.01.2008 bol už práceschopný a tento deň mal ešte oprávnenie živnostensky
podnikať, bol povinný za tento deň zaplatiť poistné v sume 89,- Sk z vymeriavacieho základu 262,- Sk.
V ďalšom žalovaný ozrejmil, že v období od 01.07.2009 do 30.06.2010 bol rozhodujúci príjem žalobcu
za rok 2008 s tým, že pre určenie vymeriavacieho základu bolo podstatné aj to, koľko mesiacov v roku
2008 žalobca vykonával zárobkovú činnosť s tým, že SP pôvodne mala za to, že to bolo 12 mesiacov,

avšak následne rešpektujúc zmenu registrácie žalobcom bol tento počet mesiacov prehodnotený na 6,
preto žalovaný identicky ako SP zopakoval, že v období od 01.07.2009 do 31.12.2009 bol žalobca
povinný odvádzať poistné z vymeriavacieho základu 314,25 Eur v sme 95,30 Eur mesačne, vypočítané
ako polovica pomernej časti základu dane z príjmu za rok 2008 (t.j. 3771 Eur : 2 : 6) s dodatkom,
že od 01.01.2010, keďže došlo k zvýšeniu minimálneho vymeriavacieho základu pre odvod poistného

na sumu 319,58 Eur bol žalobca povinný platiť poistné sume 96,90 Eur. Žalovaný zopakoval, že v roku
2009 na poistnom vznikol žalobcovi preplatok 15,- Eur, avšak tým, že v januári 2010 žalobca zaplatil
iba sumu 48,30 Eur, t.j. o 48,60 Eur menej ako bola jeho povinnosť, tak na vyrovnanie tejto pohľadávky
SP-ňa použila preplatok 15,- Eur z roku 2019 a taktiež časť preplatku v sume 33,60 Eur dosiahnutého
za február 2018 s tým, že z preplatku za február 2018 bola ešte suma 2,- Eur použitá aj na vyrovnanie

nedoplatku na poistnom za marec 2011. Žalovaný teda sumarizoval, že v uvedenom v dôsledku
z preplatku na poistnom za február 2018 a marec 2018 bola žalobcovi vrátená zvyšná suma 55,20 Eur.
Záverom žalovaný nad rámec uviedol, že okamihom omeškania s platením príspevkov na poistné vzniká
SP povinnosť uplatniť si voči odvádzateľovi poistného penále z omeškania s tým, že preverovaním
včasnosti zaplatenia poistného u žalobcu bolo zistené, že žalobca sa omeškal s platením poistného

za niektoré mesiace - konkrétne za júl 2004 až január 2005, február 2006, jún 2006, august 2006,
február 2007 až máj 2007, január 2008, január 2010, marec 2011, november 2018, november 2020
až február 2021 a máj 2021 s tým, že systém automaticky za omeškania platieb poistného v týchto
obdobiach vyčíslil žalobcovi penále v celkovej výške 122,69 Eur, ktoré penále bolo žalobcovi v rámci tzv.
generálneho pardonu podľa § 293fz zákona o sociálnom poistení, v plnej výške odpustené s dodatkom,

že ak by SP pri posudzovaní žiadosti žalobcu o vrátenie mu preplatku na poistnom za február 2018
a marec 2018 nepoužila časť tohto preplatku na zápočet pohľadávky evidovanej voči žalobcovi na
dlžnom poistnom, tak žalobca by nesplnil podmienky pre uvedený generálny pardon, takže SP byžalobcoviuložilapovinnosťzaplatiťtotopenále,ktoréjevovyššejsumenežakýježalobcompožadovaný
zostatok preplatku.
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 30.04.2024.

Konanie pred správnym súdom

18. Žalobca vo svojej včas podanej správnej žalobe namietal nezákonnosť tak rozhodnutia SP č.
XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 04.03.2024, ako aj rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX

z 29.04.2024 dôvodiac v prvom rade poukazom na rozhodnutie SP zo 14.03.2018, ktorým mu bolo
predpísané penále v sume 35,60 Eur za oneskorene zaplatené poistné v roku 2009, ktoré bolo
vyfabrikované, čo žalobca preukázal v podanom odvolaní a k nemu predloženými výpismi z účtu, podľa
ktorých nedošlo k žiadnym oneskoreným platbám. Poukázal, že žalobou napadnutými rozhodnutiami mu
nebola vrátená celá suma ním naviac bez právneho dôvodu zaplateného poistného v sume 90,80 Eur,
akotožalobcažiadal,aleibasuma35,60Eurstým,žeažzrozhodnutiažalovanéhosažalobcadozvedel

akým (nezákonným) spôsobom dospel k dlžnému poistnému v sume 35,60 Eur. Ďalej poukázal,
že pri zisťovaní príjmu za rok 2008 pre určenie vymeriavacieho základu pre poistné na rok 2009 boli
nesprávne zahrnuté do jeho príjmov aj príjmy poskytnuté mu úradom práce v sume 103 900,- Sk a aj
príjem z predaja motorového vozidla v sume 80 000,- Sk s tým, že podľa žalobcu, ak by boli tieto sumy
odpočítané od príjmu žalobcu, tak tento jeho príjem by nedosahoval zákonom stanovenú výšku príjmov

pre povinnosť platiť odvody s dodatkom, že SP na túto výhradu reagovala konštatovaním, že nie je
oprávnenáspochybňovaťpravdivosťúdajov,ktorésújejposkytnutéinýmiinštitúciami,žetietoinformácie
sú pre ňu záväzné a nepatrí do jej kompetencie skúmať ich správnosť. Podľa žalobcu, nezákonný postup
SP spočíva v tom, že SP napriek svojim tvrdeniam o záväznosti informácií postupovala tak, že upravila
daňové priznanie žalobcu za rok 2008 tak, aby bolo možné navýšiť vymeriavací základ a aby vznikol

nedoplatok 35,60 Eur so záverom žalobcu, že SP-ňa považuje za záväzné iba tie informácie, ktoré sú
v neprospech žalobcu, nie však informácie, ktoré sú v jeho prospech, dôkazom čoho má byť aj výpis
z osobného dôchodkového účtu žalobcu v DSS Allianz, ktorý podľa presvedčenia žalobcu SP celý
„prekopala“ potom, ako sa žalobca odvolal proti jej rozhodnutiu o vyrubení mu penále v sume 35,60 Eur
a iba preto, aby SP vedela vysvetliť nedoplatok a následné penále. Žalobca poukázal, že vo svojom

odvolaní z 08.06.2023 vzniesol námietku premlčania s ktorou sa žalovaný vysporiadal konštatovaním,
že sa jedná cit. «... o „opciu“, ktorá sa jednoducho premlčať nemôže.» V žalobou napadnutom rozhodnutí
žalovaný uvádza skutočnosti v neprospech žalobcu a to, že za január 2010 mal žalobca zaplatiť
na poistnom iba sumu 48,30 Eur, t.j. o 48,60 Eur menej ako bola jeho povinnosť s tým, že žalobca
podotkol, že už v odvolaní vysvetlil, že pri jeho osobnej návšteve na pobočke SP, keďže v roku 2010 mal

povinnosť nosiť mesačné výkazy priamo na pobočku SP, ho pracovníčka SP upozornila na preplatok na
poistnom za rok 2009 a na lístok mu rukou napísala, že za január 2010 má žalobca zaplatiť už iba sumu
48,30 Eur a ďalej, aby platil mesačné poistné v sume 96,90 Eur, pričom mu napísala aj identifikačné
údaje potrebné pre identifikáciu platby a to variabilný symbol a konštantný symbol. Podľa žalobcu si
žalovaný svojsky vysvetľuje aj deň zániku jeho živnostenského oprávnenia a to tak, že živnostenské

oprávnenie malo žalobcovi zaniknúť až dňom nasledujúcim po 15.01.2008 s tým že žalobca má za to,
že ak živnostenské oprávnenie zaniklo 15.01.2008 tak nemohlo zaniknúť až cit. „16. januára 2008“ a
s dodatkom, že ak by platil takýto výklad žalovaného, v tom prípade by sa táto argumentácia mala
aplikovať aj pri vzniku oprávnenia na podnikanie cit. „To znamená, že pri vzniku oprávnenia 01.10.2002,
žalobca mohol začať vykonávať podnikateľskú činnosť až od 02.10.2002, lebo bol do 01.10.2002

nezamestnaný, a povinný odvod by zaplatil nie za celý mesiac október, ale len pomernú časť odvodov
za 30 dní, teda o jeden deň menej.“ Žalobca tiež poukázal na nepravdivosť vyjadrenia žalovaného
v žalobou napadnutom rozhodnutí, že suma preplatku na poistnom za február 2018 a marec 2018
v sume 55,20 Eur mu bola vyplatená s tým, že do dňa podania žaloby sa tak nestalo. Záverom žalovaný
poukázal, že žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí vykreslil žalobcu ako notorického neplatiča

poistného s poukazom na omeškania v rokoch 2004 až 2011 a v roku 2018 s dodatkom žalobcu,
že skutočne došlo k omeškaniu, ale žalovaný nespomenul počet dní omeškania a uvádza iba sumu
penále, ktorú by žalobcovi bolo možné vyrubiť, pričom v dôsledku porovnania údajov uvádzaných
žalovaným s účtovnými dokladmi žalobcu dospel žalobca k zisteniu, že iba v jednom prípade sa jedná
oomeškanieo9dníavostatnýchprípadochomeškanieneprekročilo2dnístým,ževobdobírokov2020

a 2021 sa nejednalo o omeškanie, ale žalobca v tomto období prestal úmysle platiť odvody na invalidné
poistenie, pretože dosiahol dôchodkový vek, ktorá vec je predmetom konania pred správnym súdom
pod sp. zn. 13Sas/2/2024. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol žalobou napadnuté rozhodnutia zrušiť
a vec vrátiť na nové konanie.Žalobca súhlasil, aby bolo vo veci rozhodnuté bez nariadenia pojednávania.

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v prvom rade opísal priebeh administratívneho konania

(zhodne, ako je uvedené vyššie, pozn. súdu) s tým, že žalobca požiadal o vrátenie poistného
zaplateného bez právneho dôvodu za mesiac február 2018 a marec 2018, ktoré konanie bolo prerušené
z dôvodu potreby najsamprv rozhodnúť o odvodovej povinnosti žalobcu za obdobie február 2008 až jún
2009 v konaní, ktorom bolo zasa nevyhnuté najsamprv riešiť otázku trvania statusu žalobcu ako SZČO
v čase po zániku jeho živnostenského oprávnenia 15.01.2008, pretože žalobca nesúhlasil s trvaním

tohto jeho postavenia z dôvodu jeho zápisu v registri finančných agentov a finančných poradcov,
pričom táto otázka statusu žalobcu bola právoplatne doriešená až 29.03.2023 a to rozhodnutím SP z
28.03.2023, podľa ktorého mal žalobca status SZČO do 15.01.2008 a opätovne tento status vznikol
01.07.2009; až následne vzhľadom na uvedené závery SP zrušila svoje rozhodnutia o predpísaní
žalobcovi poistného za február 2008 až december 2008; a až následne mohli SP a žalovaný rozhodnúť
o žiadosti žalobcu vo veci navrátenia mu poistného za mesiace február 2018 a marec 2018 s dodatkom,

ževpriebehurozhodovaniaotejtojehožiadostibolopotrebnévyčkaťrozhodnutieSPvovecipredpísania
žalobcovi poistného za október 2020 až február 2021 v ktorom konaní bola riešená otázka povinnosti
žalobcu platiť poistné na invalidné poistenie po priznaní mu starobného dôchodku, vyriešenie otázky
ktorej mohlo nepriamo ovplyvniť aj splnenie podmienok pre nepredpísanie penále alebo o odpustení
povinnosti zaplatiť predpísané penále s dodatkom, že toto konanie o predpísaní poistného za október

2020 až február 2021 bolo právoplatne skončené 31.01.2024 rozhodnutie vo veci ktorej bolo napadnuté
správnou žalobou o ktorej sa vedie konanie na správnom súde pod sp. zn. 13Sas/2/2024. Následne
žalovaný vysvetľuje dôvody, pre ktoré žalobca nesúhlasil so zaplatením poistného za obdobie október
2020 až február 2021, kedy žalobca bez toho, aby vyčkal rozhodnutie o priznaní mu starobného
dôchodku, ktorý mu bol priznaný až rozhodnutím z 03.02.2021, sám svojvoľne si znížil odvod poistného

o sumu zodpovedajúcu poistnému na invalidné poistenie.
V súvislosti so žalobou napadnutými rozhodnutiami, žalovaný vyjadril názor, že v nich bolo žalobcovi
podrobne vysvetlené, prečo jeho nároku na vrátenie celého preplatku v sume 106,02 Eur na poistnom
za obdobie február 2018 a marec 2018 nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu s tým, že žalobcovi
bolo vysvetlené, že z tejto sumy preplatku vo výške 106,02 Eur bola časť v sume 15,22 Eur žalobcovi

vrátená 19.03.2018; ďalšia časť v sume 33,60 Eur bola použitá na zápočet dlžného poistného za január
2010 a suma 2,- Eur bola použitá na zápočet dlžného poistného za marec 2011, a vďaka uvedenému
postupu žalobca splnil podmienky na nepredpísanie mu penále z dlžného poistného splatného pred
01.07.2022 v zmysle § 293ft zákona o sociálnom poistení. Teda z uvedeného preplatku zvyšná suma vo
výške 55,20 Eur (106,02-15,22-33,60-2 = 55,20), bola žalobcovi vrátená 17.06.2024 po vydaní žalobou

napadnutého rozhodnutia žalovaného.
V reakcii na námietku žalobcu o vyfabrikovaných rozhodnutiach SP, žalovaný uviedol, že SP voči svojim
klientom postupuje vždy objektívne, nestranne a v súlade s právnymi predpismi a tvrdenia žalobcu
odmieta. Podotkol, že námietky žalobcu v žalobe sa týkajú aj skorších rozhodnutí SP, ktoré sa netýkajú
predmetu konania o vrátení poistného a o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté. Žalovaný nepovažuje

za opodstatnenú ani žalobnú námietku, že SP sa snaží žalobcu vykresliť ako notorickému neplatiča
stým,žežalovanýibapoukázal,žežalobcabolvomeškanísplatenímpoistnéhovoviacerýchobdobiach
a nie je podstatné ako dlho omeškanie trvalo, pretože penále sa predpisuje vždy pri akomkoľvek
omeškaní s platením poistného a SP vypočíta penále za omeškanie za každý deň omeškania v danom
mesiacianáslednetietosumyspočítavtom,ktoromkontrolovanomobdobíavýslednásumapredstavuje

penále za celé kontrolované obdobie. Žalovaný zopakoval, že SP použila preplatky žalobcu na poistnom
na uhradenie dlžných súm poistného za mesiace, v ktorom dôsledku tak nedošlo k navyšovaniu doby
jeho omeškania, vďaka čomu napokon žalobca splnil podmienky pre priznanie generálneho pardonu.
Žalovaný mal za to, že SP a žalovaný sa vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu podstatnými
pre danú vec, svoje rozhodnutie považuje za správne a zákonné a preto navrhol správnu žalobu žalobcu

zamietnuť.
Žalovaný nežiadal o nariadení pojednávania.

20. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného poukázal na skutočnosti v súvislosti
s rozhodovaním vo veci jeho starobného dôchodku (spísanie žiadosti o priznanie starobného dôchodku),

ktoré s touto vecou priamo nesúvisia. Podotkol, že ak žalovaný poukazuje na jeho omeškanie s platením
poistného, tak toto omeškanie mohlo vzniknúť aj v súvislosti s bankovými prevodmi peňazí v prípadoch,
keď platba poistného bola poukázaná v piatok a preto bola pripísaná na účet SP až v nasledujúci
pracovný deň t.j. v pondelok. V ďalšom žalobca zopakoval už ním uvádzané skutočnosti, ktoré by malisvedčiť o šikane SP voči nemu, ako je úprava výpisu z jeho daňového priznania za rok 2008 SP-ňou
s cieľom navýšiť vymeriavací základ, tak aby vznikol nedoplatok na poistnom; alebo na predpísanie
penále rozhodnutím SP zo 14.03.2018 po desiatich rokoch; alebo na oznámenie SP zo 14.03.2018

o evidovaní preplatku na poistnom, ktorého sumu však SP v tomto oznámení neuviedla a pod.. Ohľadne
žalobcovi priznaného preplatku na poistnom v sume 55,20 Eur žalobca podotkol, že ten mu nebol
vrátený 05.03.2024 po vydaní prvostupňového rozhodnutia SP, ale až po podaní žaloby dňa 17.06.2024
s dodatkom, že žalovaný si vrátenie sumy 55,20 Eur 05.03.2024 pomýlil s výzvou, ktorá bola žalobcovi
zaslaná na zaplatenie nedoplatku 50,20 Eur s poukazom na exekučné konanie s dodatkom cit. „Vo

svojej horlivosti žalovaná uvedomujúc si, že čokoľvek koná voči žalobcovi je stále v jeho neprospech,
tak si neuvedomila, že 55,20 € má zaplatiť práve žalovaná žalobcovi a nie žalobca žalovanej.“ Vzhľadom
k uvedeným dôvodom, žalobca na svojej žalobe zotrval

21. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení (duplika) k stanovisku (replika) žalobcu rozsiahlo vyjadril k otázke
zániku povinnosti platiť poistné na invalidné poistenie a to až dňom priznania starobného dôchodku

a nie už dňom spísania žiadosti o starobný dôchodok. V ďalšom, ohľadne oneskorenej platby poistného
žalovaný uviedol, že pri platení poistného bezhotovostným prevodom je toto zaplatené v deň označený
ako deň prevodu ak je prevod uskutočnený v posledný deň splatnosti poistného, v tom prípade
SP nevychádza z dňa, v ktorom bolo poistné pripísané na účet SP s dodatkom, že v prípade
omeškaní žalobcu tieto vo viacerých prípadoch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí neboli

spôsobené touto situáciou, t.j. platbou cez víkend, pretože omeškania predstavovali viac ako len dva
dni. V ďalšom zopakoval svoju argumentáciu ohľadne ustálenia statusu žalobcu ako SZČO; spôsob
výpočtu vymeriavacieho základu a v období od 01.júla 2009 do 31.decembra 2010 s dodatkom
že vymeriavací základ v tomto období SP prehodnotila po tom, ako bola ustálená doba, počas ktorej
žalobca vykonával samostatne zárobkovú činnosť v roku 2008, kedy túto vykonával iba časť roka;

odmietol tvrdenie, žeby SP upravovala výpis z daňového priznania žalobcu. Vo vzťahu k dátumu vrátenia
žalobcovi preplatku žalovaný podotkol, že pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
nie je dôležitý skutočný dátum vrátenia tohto preplatku s tým, že žalovanému bola žaloba žalobcu
doručená na vyjadrenie 29.07.2024 a to, že k vráteniu preplatku došlo 17.06.2024, t.j. po podaní žaloby
akoupozorňuježalobca,nijakýmspôsobomnesúvisísoskutočnosťou,žežalobcasprávnužalobupodal.

Žalovaný zotrval na svojich stanoviskách uvedených vo vyjadrení k žalobe.

22. Podľa § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „(1)
Predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,

b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“

23. Podľa § 124 ods. 3 SSP „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie
oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“

24. Podľa § 137 ods. 2 SSP „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej

republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.“

25. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 31.10.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2
SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §
107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie

pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.

Právne východiská pre rozhodnutie

26. Podľa § 6 ods. 2 psím. c) SSP „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (c) správnych žalobách v

sociálnych veciach.“

27. Podľa § 49 ods. 2 písm. b) SSP „Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 (b) v konaní podľa
§ 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i).“28. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP „Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak (d)
ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.“

29. Podľa § 135 ods. 1 SSP „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“

30. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

(a) Sociálnej poisťovne.“

31. Podľa prvej vety § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje
neformálne.“

32. Podľa prvej vety § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný

žalobnými bodmi.“

33. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“) v znení účinnom ku dňu (12.10.2022) podania žiadosti žalobcom o vrátenie preplatku na
poistnom (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré

sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.“

34. Podľa § 142 prvej vety ods. 1 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom
čase „(1) Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu,
ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného
výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a
povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí zo zmeneného
vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po predložení
dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti dodatočného

platobného výmeru.“

35. Podľa § 143 prvej vety ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
v rozhodnom čase „(1) Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

(3) Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici uskutočnila oneskorene,
poistné sa považuje za zaplatené včas, ak (a) pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu
je uvedený posledný deň splatnosti poistného podľa odseku 1 alebo 2.“

36. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Sociálna

poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto
osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného
v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.“

37. Podľa § 145 ods. 1 písm. b) a ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase

„(1) Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej
osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do (b) 30 dní
od doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo
jej právneho nástupcu.
(4) Poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej

poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu
nástupcovi.“

38. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Fyzickým
osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové

sporenie,ktoréneodviedlipoistnéapríspevkynastarobnédôchodkovésporeniezapríslušnýkalendárny
mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05
% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnejpokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon
neustanovuje inak.“

39. Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „(4) Povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je
oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a
3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe,

ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia,
zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr
odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa
nepoužijú v kalendárnom roku,
a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej

osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období
od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového
priznania,
b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného
vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods.

2 a 3.“

40. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak
veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním,
pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu.

Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

41. V danom prípade sú predmetom prieskumu žalobou žalobcu napadnuté rozhodnutia, ktorými
žalovaný a pred ním SP-ňa rozhodli o žiadosti žalobcu z 12.10.2022 (neskôr doplnenej alebo
opakovanej a urgovanej aj listami žalobcu z 08.03.2023 a z 19.05.2023), ktorou sa žalobca domáhal
titulom bezdôvodného obohatenia vrátania mu SP-ňou, ním (rozumej žalobcom) bez právneho titulu
zaplateného poistného v období február 2018 a marec 2018, ktorý preplatok na poistnom mal žalobcovi

v tomto období vzniknúť z dôvodu jeho práceneschopnosti, v čase ktorom toto poistné zaplatil, aj keď
ho práve z dôvodu PN nebol povinný platiť.
Žalobou napadnutými rozhodnutiami tak žalovaný, ako aj SP-ňa síce uvedenej žiadosti žalobcu vyhoveli
a rozhodli o vrátení mu bez právneho dôvodu ním zaplateného poistného v období február 2018 a marec
2018, avšak iba v sume 55,20 Eur a nie v sume žalobcom požadovaných až 90,80 Eur, t.j. žalobca má

za to, že by mu malo byť titulom preplatku na poistnom v označenom období vrátených ešte 35,60 Eur
(55,20 + 35,60 = 90,80), ktorú sumu preplatku vo výške 35,60 Eur, však SP-ňa a žalovaný použili na
úhradu nedoplatkov na poistnom, ktoré mali byť nimi zistené v obdobiach – január 2010 a marec 2011.
Nosnými žalobnými dôvodmi žalobcu voči týmto rozhodnutiam je jeho presvedčenie o tom, že SP-
ňou a žalovaným zistený preplatok na poistnom za obdobie február 2018 a marec 2018 ešte v jemu

nevrátenej sume 35,60 Eur je mu zadržiavaný neoprávnene (i) jednako preto, že táto suma nemohla
byť SP-ňou použitá na započítanie k úhrade penále v sume 35,60 Eur, ktoré penále mu bolo predpísané
rozhodnutím SP-ne zo 14.03.2018 titulom oneskorene zaplateného poistného za obdobie od 07/2009–
12/2009 a 03/2011, pretože konanie o predpísanie penále za toto obdobie bolo už zastavené a to
rozhodnutím SP-ne č. 2485-5/2023-PO z 31.05.2023; (ii) jednako preto, že žalobca si nie je vedomý,

žeby mal podlžnosti na poistnom, pričom v súvislosti s mesiacom január 2010 žalobca vyjadril
počudovanie, že SP-ňa vo svojom rozhodnutí č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 14.03.2018, ktorým
zistila nedoplatok a oneskorené zaplatenie poistného v mesiaci marec 2011, nezistila už v tej dobe aj
údajný nedoplatok na poistnom aj za mesiac január 2010; (iii) a napokon jednako aj preto, že žalobca má
za to, že aj prípadný nedoplatok na poistnom za obdobia, na ktoré mal byť použitý preplatok z februára

2018 a marca 2018, bol už premlčaný. Okrem toho žalobca v podanej žalobe vyjadruje nesúhlas
s rozhodnutím SP-ne a žalovaného aj z dôvodov, (-) že podľa neho mu pri výpočte vymeriavacieho
základu pre určenie sumy poistného do príjmu za rok 2018 zahrnuli aj príjmy od úradu práce a sumu za
predaj motorového vozidla a teda žalobca má za to, že SP-ňa účelovo upravila jeho daňové priznanie,resp. výpis z neho, (-) že žalovaný si svojsky vysvetľuje deň zániku jeho živnostenského oprávnenia až
dňom 15.01.2008, za ktorý deň by žalobca však podľa jeho názoru nemal platiť poistné, pretože týmto
dňom jeho živnostenské oprávnenie už zaniklo a napokon, (-) že otázka povinnosti platenia poistného

v období po priznaní žalobcovi starobného dôchodku v období 10/2020-02/2021 je predmetom iného
súdneho konania.

42. Skôr než by bol správny súd pristúpil k vyhodnoteniu jednotlivých žalobných námietok žalobcu
ktoré, keďže s jedná o konanie vo veci žaloby fyzickej osoby v sociálnej veci, správny súd posudzoval

neformálne, je nutné poznamenať, že v danom prípade už v tomto štádiu konania nie je sporným, že
SP-ňa eviduje u žalobcu preplatok na poistnom a to za obdobie 07/2009-12/2009 v sume 15,- Eur
a za obdobie 02/2018 a 03/2018 v sume 106,02 Eur a taktiež nie je sporným, že z tohto preplatku za
02/2018 a 03/2018, tj. zo sumy 106,02 Eur, bolo už žalobcovi 19.03.2018 vrátených 15,22 Eur a žalobca
sa domáha aj vrátenia mu celej zvyšnej sumy 90,80 Eur (106,02 – 15,22 = 90,80). Spornou je však
skutočnosť, či z uvedených súm preplatkov mala SP-ňa právo použiť ich časť na úhradu zasa dlžných

súm poistného zistených u žalobcu za obdobia január 2010 a marec 2011.

43. Pokiaľ ide o v poradí (i) prvú žalobnú námietku, podľa ktorej SP-ňa a žalovaný nemohli, podľa
žalobcu, zo sumy preplatku poistného zisteného za 02/2018 a 03/2018, ktorý je v sume 106,02 Eur, resp.
po jeho znížení o žalobcovi z neho už vrátenú sumu 15,22 Eur, t.j. zo sumy 90,80 Eur (106,02 – 15,22 =

90,80), uhradiť sumu, žalobcovi rozhodnutím SP-ne zo 14.03.2018 vyrubené penále vo výške 35,60 Eur
titulom oneskorene zaplateného poistného za obdobie od 07/2009–12/2009 a 03/2011, pretože konanie
o predpísanie penále za toto obdobie bolo už zastavené a to rozhodnutím SP-ne č. 2485-5/2023-PO z
31.05.2023 - tak tejto žalobnej námietke žalobcu správny súd nemôže pripísať úspech z nasledovných
dôvodov.

V prvom rade je na tomto mieste, pre úplnosť veci, nutné podotknúť, že neporozumenie súvislostiam
veci zo strany žalobcu, ktoré neporozumenie resp. omyl možno vybadať z tejto žalobnej námietky,
možno pripísať aj na vrub samotným postupom SP-ne, ktorá poskytovala žalobcovi neúplné a niekedy
zmätočné informácie. Napríklad SP-ňa na jednej strane rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/
XX zo 14.03.2018 predpísala žalobcovi z oneskorene žalobcom zaplateného poistného za obdobie

07/2009 - 12/2009 a 03/2011 penále v sume 35,60 Eur a vzápätí SP-ňa listom zo 14.03.2018 informovala
žalobcu o predpísaní mu tohto penále v sume 35,60 Eur avšak s tým, že toto penále malo byť predpísané
za obdobie cit. „9/2009-03/2011“ [teda nie aj „za“ marec 2011, ale „až“ za marec 2011, z čoho by sa
mohlo javiť, že penále bolo predpísané aj z omeškaného poistného za rok 2010, pozn. súdu], a naviac
v tomto liste SP-ňa súčasne oznámila žalobcovi, že voči nemu eviduje na poistnom aj preplatok zhodou

okolností taktiež v sume 35,60 Eur, avšak SP už neidentifikovala obdobie, za ktoré SP preplatok údajne
evidovala, ani jeho výpočet. Na uvedené úvodné nepresné a neúplné informácie sa následne nabaľovali
ďalšie, ako to, že spočiatku bola SP-ňa tohto názoru, že voči žalobcovi eviduje za obdobie 07/2009 –
12/2009 preplatok v sume 48,60 Eur, o čom žalobcu mala, podľa jeho tvrdenia, pri jeho osobnej návšteve
pobočky SP-ne informovať aj zamestnankyňa SP, ktoré tvrdenie žalobcu sa javí byť v okolnostiach

veci dôveryhodným, keďže na základe ňou poskytnutej tejto údajnej informácie o preplatku 48,60 Eur,
žalobcazanesledujúcimesiacjanuár2010ztohtodôvoduzaplatilnapoistnomužpresneibasumu48,30
Eur, ktorá suma po započítaní tohto preplatku 48,60 Eur presne postačovala na úhradu celkovej sumy
poistného, ktoré mal žalobca za január 2010 zaplatiť a ktoré bolo celkovo 96,90 Eur (48,60 + 48,30), tak
ako to SP-ňa uviedla aj vo svojom prvom rozhodnutí o žiadosti žalobcu na vrátenie mu preplatku č. XXX-

XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 06.06.2023 cit. „V súvislosti s obdobím január 2010 Sociálna poisťovňa,
pobočka Prešov, uvádza, že pôvodne bola nesprávne posúdená odvodová povinnosť pána A. B., a to,
že za obdobie júl 2009 až december 2009 bol povinný zaplatiť poistné v sume 89,70 eur mesačne
a zaplatením poistného za uvedené obdobie v sume 97,80 eur mesačne vznikol preplatok na poistnom
v sume 48,60 eur (6 x 8,10 eur). Tento preplatok na poistnom bol započítaný na úhradu poistného

za január 2010 a zostatok poistného za január 2010, sumu 48,30 eur, zaplatil pán A. B. dňa 03.02.2010
(pri platbe uviedol špecifický symbol 012010.“. Neskôr SP-ňa ustálila, že výška preplatku na poistnom
za 07/2009-12/2009 je 15,- Eur, v ktorom dôsledku tak mal vzniknúť nedoplatok na poistnom za január
2010, keďže chýbala prv nesprávne započítaná suma skôr mieneného preplatku 48,60 Eur (k tomu viď
ďalej, pozn.).

Každopádne, treba mať na zreteli, že meniaci sa názor SP-ne na výšku poistného, ktoré bol žalobca
povinný v jednotlivých obdobiach ako SZČO povinný platiť a s tým súvisiace zistenia o nedoplatku či
preplatku za jednotlivé obdobia, nebol len v dôsledku nepozornosti a nedôslednosti SP-ňe (ako tomu
bolo v prípade neúplných a mylne poskytnutých informácii v komparovanom rozhodnutí a v listovejinformácii SP, obe zo 14.03.2018, viď vyššie, pozn.), ale hlavne a predovšetkým v dôsledku postupného
vyriešenia pre vec podstatnej otázky o statuse žalobcu sťa by SZČO v roku 2008, keďže od jej vyriešenia
následne SP-ňa zistila akú dlhú dobu v roku 2008 žalobca vykonával podnikateľskú činnosť, čo bol

jeden z podstatných vstupných údajov pre určenie vymeriavacieho základu na výpočet sumy poistného,
ktoré bol žalobca povinný platiť v nasledujúcom období jednotlivých mesiacov roku 2009, pričom táto
pre vec podstatná otázka bola vyriešená až s právoplatnosťou od 29.03.2023, kedy SP-ňa po vrátení
jej veci na ďalšie konanie rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7Sa/10/2022-51 z 10.01.2023
(ktorým bolo zrušené skoršie rozhodnutie SP-ne z 31.05.2018, ako aj rozhodnutie odvolacieho orgánu

z 24.10.2018, pozn.), opätovne rozhodla rozhodnutím č. 7114-7/2023-PO z 28.03.2023 a to tak, že
žalobcovi ako SZČO zaniklo povinné poistenie dňom 15.01.2008 a opäť mu vzniklo 01.07.2009. Keďže
žalobca voči tomuto rozhodnutiu SP neuplatnil opravný prostriedok, t.j. ani proti záveru o zániku mu
poistenia k 15.01.2008 a ani proti záveru, že toto poistenie opätovne žalobcovi ako SZČO vzniklo
01.07.2009, tak toto rozhodnutie SP z 28.03.2023 sa stalo záväzným a nezmeniteľným. Až na základe
uvedeného právoplatného záveru tak mohla SP-ňa ustáliť, že žalobca nemal po celú dobu roku 2008

ani roku 2009 status SZČO, až na základe čoho SP ustálila aj tento pre určenie vymeriavacieho
základu na výpočet poistného, podstatný údaj, v ktorom dôsledku SP následne prepočítala sumy
poistného, ktoré mal žalobca v jednotlivých obdobiach roka 2009 platiť, pričom ustálila, že za obdobie
07/2009-12/2009 žalobca v skutočnosti nemal nedoplatok na poistnom, ani poistné v tomto období
neplatil s omeškaním, kvôli čomu SP napokon zastavila konanie vo veci predpísania žalobcovi penále

za toto obdobie a uzavrela, že za toto obdobie mal žalobca naopak preplatok v sume 15,- Eur čo, ako
už bolo uvedené, v tomto konaní nie je sporným. Súčasne tak SP zákonite dospela k zisteniu, že bola
v omyle o údajnej sume preplatku na poistnom za rok 2009 o ktorom sa pôvodne domnievala, že je
v sume 48,60 Eur, ktorú sumu pôvodne započítala na úhradu poistného za mesiac január 2010, a keďže
za tento mesiac január 2010 malo byť toto poistné zaplatené v celkovej sume 96,90 Eur a žalobca, ako

už bolo uvedené, za tento mesiac zaplatil iba sumu 48,30 Eur, tak po započítaní SP-ňou už správne
zisteného preplatku za 07/2009-12/2009 v sume 15,- Eur, ostalo neuhradených na poistnom za január
2010 ešte 33,60 Eur (96,90 - 48,30 – 15 = 33,60). A keďže SP-ňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu
vo veci vrátenia mu preplatku na poistnom za obdobie február 2018 a marec 2018, ktorý preplatok bol
v sume 106,02 Eur a s ktorého, po vrátení žalobcovi z tejto sumy 15,22 Eur, SP-ňa disponovala ešte

v sume 90,80 Eur (106,02 – 15,22 = 90,80), tak SP-ňa jednoducho z tejto sumy preplatku 90,80 Eur,
odpočítala za mesiac január 2010 chýbajúcu sumu poistného vo výške 33,60 Eur, takže z preplatku za
február 2018 a marec 2018 tak ostala už iba suma 57,20 Eur (90,80 – 33,60 = 57,20). A keďže SP-ňa
pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu vo veci vrátenia mu preplatku na poistnom za obdobie február 2018
a marec 2018, zistila, že žalobca má nedoplatok aj na poistnom za marec 2011 v sume 2,- Eur, tak aj

túto sumu si SP-ňa jednoducho odpočítala z ostávajúcej sumy preplatku, ktorá bola 57,20 Eur, v ktorom
dôsledku napokon zo sumy preplatku za február 2018 a marec 2018 tak ostala už iba suma 55,20 Eur
(57,20 – 2 = 55,20), ktorú sumu žalobou napadnutými rozhodnutiami SP-ňa a žalovaný žalobcovi vrátili.
Z uvedeného je teda zrejmý omyl žalobu prezentovaný v tejto prvej jeho žalobnej námietke, keď sumu
35,60 Eur, ktorú sumu SP-ňa odpočítala z preplatku na poistnom zisteným za február 2018 a marec

2018, žalobca považuje za sumu penále, ktoré mu bolo pôvodne nesprávne predpísané rozhodnutím
SP-nezo14.03.2018titulomúdajneoneskorenezaplatenéhopoistnéhozaobdobieod07/2009–12/2009
a 03/2011. V skutočnosti však suma 35,60 Eur, o ktorú bol SP-ňou ponížený zostávajúci preplatok
90,80 Eur na poistnom za február 2018 a marec 2018 predstavuje súčet sumy 33,60 Eur, ktorú SP-
ňa odpočítala z tohto preplatku na úhradu poistného za január 2010 a zo sumy 2,- Eur, ktorú SP-ňa

odpočítala z tohto preplatku na úhradu poistného za marec 2011 (33,60 + 2 = 35,60). Keďže uvedený
omyl žalobcu teda nepochybne plynie iba zo zhodou okolností, čo do výšky, nie však čo do pôvodu,
identickej sumy 35,60 Eur, v sume ktorej bolo predpísané aj penále a o takú istú sumu (ale nejedná
sa o totožnú sumu) bol zhodou okolností ponížený aj preplatok na poistnom zistený za február 2018
a marec 2018, preto táto žalobná námietka nemá potenciál spochybniť žalobou napadnuté rozhodnutia

SP-ne a žalovaného, z ktorého dôvodu, akou už bolo uvedené, tejto žalobnje námietke správny súd
nemohol priznať úspech.

44. Dôvodnou však správny súd vzhliadol (ii) druhú žalobnú námietku žalobcu, v rámci ktorej žalobca
má za to, že si nie je vedomý, žeby mal podlžnosti na poistnom, ktoré by mali byť „vykryté“ z preplatku

na poistnom, ktorého vrátenia sa dožaduje.
Otázku dlžného poistného, ktoré vzniklo v tom dôsledku, že povinná osoba buď neodviedla poistné
vôbec alebo ho síce odviedla, ale v nesprávnej sume, ako tomu malo byť aj v tomto prípade za mesiace
január 2010 a marec 2011, rieši zákonodarca v cit. § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľaktorého v týchto prípadoch SP-ňa povinnej osobe takto vzniknuté dlžné poistné predpíše osobitným
rozhodnutím, okrem prípadu ak suma dlžného poistného je v úhrne nižšia ako 5,- Eur.
Uvedený postup je logickým, keďže vzťah medzi SP-ňou ako verejnoprávnou inštitúciou spravujúcou

poistný systém na jednej strane a na strane druhej osobou povinnou platiť poistné, je nepochybne
vzťahom verejnoprávnym, v ktorom uvedený mechanizmus má zabrániť mocenskému zneužitiu
postavenia verejnoprávnej inštitúcie na úkor jednotlivca povinného platiť poistné tak, aby nebolo od neho
požadované poistné netransparentne o ktorom by nemal vedomosť, ale aby jednotlivcovi povinnému
platiť poistné bolo známe, aké poistné má zaplatiť a aké poistné dlhuje a z akých dôvodov dlh vznikol,

pričom prostriedkom na získanie tejto vedomosti je práve rozhodnutie vydané verejnoprávnou inštitúciou
(v danom prípade SP-ňou podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), voči ktorému, ako aj
jeho dôvodom, má povinná osoba možnosť sa brániť a domáhať sa prieskumu jeho zákonnosti a to
prostredníctvomopravnýchprostriedkov.Ibavprípadetakejto,zákonnýmpostupom,získanejvedomosti
osobou povinnou platiť dlžné poistné o jej dlhu, je možné v prípade jeho neuhradenia, deklarovať
zo strany SP-ne existenciu legitímnej (zákonnej) pohľadávky tejto verejnoprávnej inštitúcie (SP-ne)

voči osobe povinnej platiť poistné, ktorá pohľadávka je tak spôsobilou k započítaniu voči na poistnom
zistenému preplatku, t.j. iba takáto pohľadávka je spôsobilou k započítaniu v tomto „nerovnocennom“ (z
hľadiska statusu jeho účastníkov) verejnoprávnom vzťahu [otázka k započítaniu spôsobilej pohľadávky
je podstatnou aj v súkromnoprávnych vzťahoch, t.j. ani v súkromnoprávnych vzťahoch nie každá
pohľadávka ja automaticky spôsobilou k započítaniu, preto, aj keď sa nejedná o daný prípad, správny

súdvcitovanejprávnejúpraveibailustračneuviedolajzneniecit.§580zákonač.40/1964Zb.Občiansky
zákonník, pozn. správneho súdu].
V danom prípade však SP-ňa a aj žalovaný opomenuli uvedený zákonný postup predpísania žalobcovi
dlžného poistného, podľa cit. § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za mesiace január 2010
a marec 2011, ale bez akéhokoľvek jeho predpísania osobitným rozhodnutím (v administratívnom

spise sa nenachádzajú žiadne rozhodnutia SP-ne o predpísaní žalobcovi dlžného poistného za január
2010 a marec 2011), z ktorého by sa žalobca mal možnosť o svojom dlhu vôbec dozvedieť, na úhradu
tohto dlžného poistného SP-ňa netransparentne započítala sumu z preplatku na poistnom za február
2018 a marec 2018, takže žalobca sa skutočne o svojom dlhu dozvedel až zo žalobou napadnutých
rozhodnutí. Uvedené bolo jedným z dôvodov, kvôli ktorým správny súd žalobou napadnuté rozhodnutia

zrušil.

45. Správny súd priznal úspech aj v poradí (iii) tretej žalobnej námietke žalobcu, podľa ktorej má žalobca
za to, že jeho prípadný dlh na poistnom, o ktorom nemal vedomosť, je už aj tak premlčaný.
Z administratívneho spisu správny súd zistil, že námietku premlčania dlhu na poistnom žalobca uplatnil

už aj vo svojom odvolaní voči žalobou napadnutému rozhodnutiu SP-ne (a uplatnil ju v administratívnom
konaní opakovane), avšak žalovaný sa jej vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí vôbec nevenoval,
t.j. vôbec sa s ňou nevysporiadal, čo bol ďalší dôvod (nedostatočné odôvodnenie), kvôli ktorému správny
súd žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil.
V tomto smere by neobstál ani prípadný argument žalovaného, že otázke premlčania dlhu žalobcu na

poistnom sa žalovaný venoval vo svojom dátumovo skoršom rozhodnutí zo 07.08.2023, v ktorom uviedol
ohľadne žalobcom namietaného premlčania, že premlčané právo nezaniká iba sa oslabuje a nadobúda
podobu naturálneho záväzku (obligácie), t.j. jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie
premlčaného práva povinným subjektom, takže ak povinný premlčané právo splní, hoc o premlčaní
nevedel, nemôže sa takto prijaté plnenie oprávneným považovať za bezdôvodné obohatenie a preto ho

povinný nemôže z tohto dôvodu požadovať späť. S uvedenou žalovaným uvedenou teóriou problematiky
premlčania sa dá iba súhlasiť, avšak ako z jej podstaty vyplýva, na strane oprávneného nedochádza
k bezdôvodnému obohateniu aj keď príjme už premlčané plnenie, aj keď povinný o tomto premlčaní
nevedel, avšak vždy za predpokladu, že povinný vedel o záväzku, resp. o práve oprávneného na
plnenie vedel. Inými slovami, je síce pravdou, že povinný subjekt nemôže žiadať titulom bezdôvodného

obohatenia vrátenie mu plnenia, ktoré poskytol na splatenie svojho záväzku v čase, kedy už bol tento
premlčaný, dôvodiac, že povinný o premlčaní nevedel, ak vedel o existencii samotného tohto záväzku.
V danom prípade je však situácia odlišná, v danom prípade žalobca ako subjekt povinný platiť dlžné
poistné o svojom záväzku platiť dlžné poistné, t.j. o svojom dlhu nevedel. Ak by žalobca o svojom dlhu
vedel, t.j. ak by mu dlžné poistné za január 2010 a marec 2011 bolo SP-ňou predpísané podľa § 144

ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a tento dlh by zaplatil v čase, kedy už bol tento dlh, resp. právo
korešpondujúce tejto povinnosti by bolo už premlčané, tak v tom prípade by platilo žalovaným uvedené,
že by sa žalobca nemohol domáhať vrátenia tohto plnenia dôvodiac, že o premlčaní nevedel. V danomprípade je však situácia iná, keďže žalobca nevedel ani o svojom dlhu na poistnom (viď bod vyššie,
pozn.).

46. Napokon v súvislosti s ďalšími menšími tromi žalobnými námietkami žalobcu, správny súd uvádza
nasledovné:
(-) nedôvodnou je žalobná námietka, že SP-ňa mala, podľa žalobcu, účelovo pozmeniť údaje v jeho
daňovom priznaní s cieľom navýšiť mu vymeriavací základ pre výpočet sumy poistného, pretože SP-
ňa pre zistenie príjmu SZČO za rozhodné obdobie vychádza z údajov uvedených v daňovom priznaní

samotným daňovníkom, v tomto prípade žalobcom, takže ak sám žalobca v daňovom priznaní zahrnul
do zdaniteľných príjmov aj príjem z predaja vozidla a príjem od úradu práce, tak aj SP-ňa aplikovala
uvedené, pretože SP-ňa nemá kompetenciu meniť či dopĺňať daňové priznanie;
(-) nedôvodnou je aj žalobná námietka podľa ktorej si žalovaný si svojsky vysvetľuje deň zániku
živnostenského oprávnenia žalobcom až dňom 15.01.2008, pretože v tomto bode sa SP-ňa riadila
závermi pre ňu už záväzne právoplatne ustálenými v rozhodnutí č. 7114-7/2023-PO z 28.03.2023, podľa

ktorého žalobcovi ako SZČO zaniklo povinné poistenie dňom 15.01.2008 a opäť mu vzniklo 01.07.2009,
a ako už bolo uvedené, keďže žalobca voči tomuto rozhodnutiu SP neuplatnil opravný prostriedok,
t.j. ani proti záveru o zániku mu poistenia k 15.01.2008 a ani proti záveru, že toto poistenie opätovne
žalobcovi ako SZČO vzniklo 01.07.2009, tak toto rozhodnutie SP-ne z 28.03.2023 sa stalo záväzným
a nezmeniteľným;

(-) napokon v súvislosti s tuto vecou je nedôvodnou aj žalobná argumentácia týkajúca sa
povinnosti žalobcu platiť poistné v období po priznaní žalobcovi starobného dôchodku, tj. v období
10/2020-02/2021, pretože ako sám žalobca uviedol, táto otázka je predmetom iného súdneho konania.

47. Uvedené dôvody boli podkladom pre rozhodnutie správneho súdu, ktorý podľa § 191 ods. 1

písm. c) a d) SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci
(identifikácia dlhu na poistnom bez jeho predchádzajúceho predpísania) a pre jeho nepreskúmateľnosť
kvôli nedostatku dôvodov (neodôvodnenie premlčania) zrušil, a keďže k uvedenému pochybeniu došlo
už aj na úrovni prvostupňového správneho orgánu (SP-ne), zrušil aj jemu predchádzajúce rozhodnutie
SP-ne vec vrátil SP-ni na nové konanie a rozhodnutie s náležitým odôvodnením.

48. Úlohou správneho orgánu (SP-ne) v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru
správneho súdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť a vo veci opätovne
rozhodnúť rozhodnutím, ktoré riadne a presvedčivo odôvodní.

49. Podľa § 163 SSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“

50. Podľa § 167 ods. 1 SSP „(1) Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.“

51. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP „(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a keďže žalobca mal v konaní
plný úspech, správny súd mu priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník

konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na

základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti
alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.