Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/114/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516203819
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2516203819.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, adresa C., D.
XXXXX/XXX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Katarína Galová, so sídlom Piešťany, E. Belluša 10,
proti žalovanému: E. C. F., nar. X.XX.XXXX, adresa G., D. X, zastúpeného advokátom: JUDr. Tomáš
Klieštenec, so sídlom Piešťany, M. Waltariho 7, o zaplatenie 26.425,- eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Piešťany č.k. 6C/154/2016-265 zo dňa
27.4.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v náhradu trov odvolacích konaní voči žalovanému v plnom rozsahu.

III. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie rozhodol prvoinštančný súd vo výroku nasledovne:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 26.425 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,5 % ročne zo sumy 4.725 eur od 03.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.150 eur od 03.10.2013 do
zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.625 eur od 22.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 3.675 eur

od 02.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 3.150 eur od 29.04.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne
zo sumy 2.100 eur od 27.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 5.000 eur od 23.08.2014 do zaplatenia a s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.000 eur od 24.11.2014 do zaplatenia do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.07.2016

domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 26.425 eur
spolusúrokomzomeškania5,5%ročnezosumy4.725eur od03.10.2013dozaplatenia,zosumy3.150
eur od 03.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.625 eur od 22.02.2014 do zaplatenia,
zo sumy 3.675 eur od 02.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 3.150 eur od 29.04.2014 do zaplatenia, vo
výške 5,15 % ročne zo sumy 2.100 eur od 27.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 5.000 eur od 23.08.2014
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.000 eur od 24.11.2014 do
zaplatenia ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tak, že na základe jednotlivých zmlúv o pôžičke požičal

právny predchodca žalobcu A. H., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom I. X, G. žalovanému peňažnú sumu
26.425 eur a túto čiastku, ktorú žalovaný prevzal pri podpise zmluvy, mal vrátiť právnemu predchodcovi
žalobcu v lehotách dojednaných splatností nasledovne: zmluva o pôžičke zo dňa 02.09.2013, splatná
dňa 02.10.2013 na sumu 4.725 eur, zmluva o pôžičke zo dňa 26.09.2013, splatná dňa 02.10.2013na sumu 3.150 eur, zmluva o pôžičke zo dňa 21.01.2014, splatná dňa 21.02.2014 na sumu 2.625
eur, zmluva o pôžičke zo dňa 30.01.2014, splatná dňa 01.03.2014 na sumu 3.675 eur, zmluva o
pôžičke zo dňa 28.03.2014, splatná dňa 28.04.2014 na sumu 3.150 eur, zmluva o pôžičke zo dňa

26.05.2014, splatná dňa 26.06.2014 na sumu 2.100 eur, zmluva o pôžičke zo dňa 22.07.2014, splatná
dňa 22.08.2014 na sumu 5.000 eur, zmluva o pôžičke zo dňa 23.10.2014, splatná dňa 23.11.2014 na
sumu 2.000 eur. Žalobca ďalej uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2015
postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávky vyplývajúce z uvedených zmlúv žalobcovi.

3. Súd prvej inštancie mal z obsahu spisu preukázané, že právnemu zástupcovi žalovaného aj
žalovanému bolo dňa 19.02.2023 doručené predvolanie na pojednávanie dňa 27.04.2023. V predvolaní
súd poučil žalovaného aj jeho právneho zástupcu o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na
pojednávanie konané dňa 27.04.2023 nedostavili, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnili včas a
vážnymi okolnosťami. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom

pre zmeškanie.

4. Prvoinštančný súd následne poukázal na znenie ust. § 137 písm. a), § 274, § 275 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len CSP) a skonštatoval, že boli splnené zákonné predpoklady
podľa § 274, preto rozhodol v spore rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorý mžalobe v plnom

rozsahu vyhovel.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý mal spore plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

6. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalovaný v zmysle § 356
písm. b) aj § 357 písm. m) CSP s tým, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie predmetného
rozsudku,pričomsadomáhal,abyodvolacísúdvydaluznesenie,ktorýmnapadnutýrozsudokzrušíavec
vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Ako prvé odvolateľ namietal, že neboli splnené kumulatívne všetky podmienky § 274 CSP,
keďže žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť vážnymi okolnosťami. Namietal, že prvoinštančný
súd sa v predmetnom rozsudku nijakým spôsobom nezaoberá skutočnosťou, že právny zástupca
žalovaného doručil súdu prvej inštancie dňa 26.4.2023 ospravedlnenie neúčasti žalovaného a jeho

právneho zástupcu na pojednávaní a žiadosť o jeho odročenie. Žalovaný pritom svoju neprítomnosť
ospravedlnil vážnymi okolnosťami a včas, čo je preukázané potvrdením dočasnej pracovnej
neschopnosti jeho advokáta. V odôvodnení rozsudku pritom súd nijakým spôsobom neuvádza z akého
dôvodu táto podmienka splnená nebola, resp. súd sa nijakým spôsobom nezaoberá dôvodmi, pre ktoré
ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval. V prípade, ak žalovaný ospravedlnil

svoju neúčasť na pojednávaní vážnymi okolnosťami, nebola splnená zákonná podmienka pre vydanie
kontumačného rozsudku. Teda rozsudok je nezákonný a vydaný v rozpore s príslušnými ustanoveniami
CSP a žalovanému boli bez legitímneho dôvodu odňaté práva na spravodlivý proces.

8. V druhej časti odvolania žalovaný namietal, že neboli splnené kumulatívne všetky podmienky

v zmysle § 274 CSP, keď žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť včas. Za včasné ospravedlnenie
neprítomnosti žalovaného na pojednávaní sa pritom považuje len také ospravedlnenie, ktoré je
súdu doručené najneskôr do začatia pojednávania. Predmetné ospravedlnenie žalovaného bolo súdu
doručené deň pred nariadeným pojednávaním. Ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania
bolo teda súdu doručené včas a riadne odôvodnené, čím žalovaný preukázal, že podmienky pre vydanie

rozsudku podľa § 274 CSP splnené neboli.

9.Vtretejčastiodvolaniaodvolateľnamietal,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Súdprvej
inštancie pojednával dňa 27.4.2023 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, nakoľko
neakceptoval jeho ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania, čím žalovanému znemožnil,

aby uskutočňoval jemu patriace v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10.Podbodom4odvolaniažalovanývytkolsúdu,žerozsudoknezodpovedázásadámcivilnéhoprocesu,
keďže súd sa v ňom nijakým spôsobom nezaoberal tvrdeniami a dôkazmi uvádzanými žalovanýmv predchádzajúcich podaniach a prednesoch. Zdôraznil, že žalovaný bol počas sporu aktívny, podal
odpor voči platobnému rozkazu, v konaní riadne odpovedal na výzvu súdu, doručil vyjadrenie, predložil
dostupné dôkazy, zúčastnil sa pojednávania dňa 28.11.2017, preto je absurdné, aby súd vydaním

rozsudku pre zmeškanie vyhovel žalobe a to len z dôvodu, že neakceptoval ospravedlnenie a žiadosť
o odročenie pojednávania a to napriek tomu, že boli doručené včas a napriek tomu, že sa žalovaný
z vážnych dôvodov nemohol na pojednávanie dostaviť. Súd prvej inštancie naviac ani neuviedol
žiaden dôvod prečo ospravedlnenie a žiadosť o odročenie neakceptoval. Len stroho odcitoval zákonné
ustanovenie. Poukázal na neoznačené rozhodnutia súdu, z ktorých vyplýva, že je možné kontumačný

rozsudok vydať iba vtedy, ak to zodpovedá vzhľadom k ostatným okolnostiam, ostatným zásadám
civilného procesu a základného práva strany na spravodlivé konanie a zároveň musí byť v súlade najmä
s čl. 2 a čl. 3 CSP, v opačnom prípade porušuje Ústavou SR garantované práva na súdnu ochranu,
resp. spravodlivý proces.

11. V záverečnom bode 5 odvolania žalovaný uviedol, že rozsudok je nezrozumiteľný

a nepreskúmateľný, keďže neobsahuje náležité odôvodnenie.

12. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa nevyjadril.

13. O predmetnom odvolaní rozhodol po prvýkrát Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k.

24Co/113/2023-333 zo dňa 20.2.2024 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

14. Na základe dovolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
3Cdo/12/2025-382 zo dňa 23.7.2025 rozsudok Krajského súdu v Trnave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. S poukazom na názory Ústavného súdu SR vyslovené v rozhodnutiach sp. zn. III.ÚS 341/2024
z 27. júna 2024, III.ÚS 89/2021 z 4.2.2021, s poukazom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 29.6.2021
sp. zn. III.ÚS 373/2020 ako i uznesenie zo dňa 4. júna 2019 sp. zn. I.ÚS 233/2019 zdôraznil, že
kontumačný rozsudok by vzhľadom na závažnosť zásahu do práva žalovaného na spravodlivý proces
mal byť prostriedkom ultima ratio, ktorý by mal súd využiť iba vtedy, ak nemá k dispozícii iné nástroje

na zabezpečenie efektívneho priebehu konania, alebo ak tieto nástroje zlyhali (4Cdo/76/2024). Ak
okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany, súd by nemal vydať rozsudok
pre zmeškanie. Ak súd nemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o vedenie konania, mal by
konanie v neprítomnosti žalovaného uprednostniť pred vydaním kontumačného rozsudku.

15. Dovolací súd pokračoval, že z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu konania svoju aktivitu prejavil
žalovanýpredovšetkýmpodanímodôvodnenéhoodporuprotiplatobnémurozkazudoloženéhodôkazmi,
ktorým spochybňoval platobným rozkazom uplatnený nárok žalobcu (č. l. 47 a nasl. spisu), tzn. žalovaný
účinne popieral tvrdenia žalobcu, a to aj v ďalšom vyjadrení vo veci samej (na výzvu súdu) v priebehu
konania (č. l. 81 spisu). V ďalšom konaní žalovaný požiadal o odročenie prvého pojednávania (07.

novembra 2017), na druhom pojednávaní (28. novembra 2017) sa zúčastnil substituent advokáta
žalovaného, pričom na tomto pojednávaní súd konanie uznesením prerušil (č. k. 6C/154/2016- 116).
Súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v súdnom konaní uznesením zo 07. februára 2022, č.
k. 6C/154/2016- 153. Následne súd prvej inštancie vytýčil ďalšie pojednávania (tretie 08. novembra
2022, štvrté 02. februára 2023 a piate 27. apríla 2023), z ktorých sa advokát žalovaného ospravedlnil

z dôvodu jeho dočasnej prácesneschopnosti a požiadal o odročenie pojednávania s tým, že klient
trval na osobnej účasti advokáta na pojednávaní. Na štvrtom pojednávaní súd návrhu žalobcu na
vydanie rozsudku pre zmeškanie nevyhovel (č.l.219) a pojednávanie odročil, avšak v prípade piateho
pojednávania takémuto opakovanému návrhu žalovaného na odročenie pojednávania nevyhovel, keď
nepovažoval dôvod uvádzaný žalovaným na odročenie pojednávania za dôležitý a rozhodol následne

na pojednávaní o pojednávaní v neprítomnosti strán, pričom návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre
zmeškanie (podanému z tých istých dôvodov) na danom pojednávaní už vyhovel.

16. K dovolacej námietke ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho
súdu vo vzťahu k rozsudku pre zmeškanie (a splnenia podmienok na jeho vydanie), bol dovolací súd

toho názoru, že odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) sa dostatočne nevysporiadali s otázkou
splnenia materiálnej podmienky (absencie procesnej aktivity žalovaného, resp. zohľadnenie predošlej
aktivity procesnej strany) ako jedného z predpokladov vydania rozsudku pre zmeškanie. Odvolací súd
uzavrel, že žalovaný bol v konaní opakovane procesne pasívny, pričom jeho konanie (len) hraničilo sobštrukciou.Zodôvodneniarozhodnutiaodvolaciehosúduvšaknevyplýva,čiaprípadneakosaodvolací
súd vysporadal s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky o zohľadňovaní materiálnej podmienky za účelom vydania rozsudku pre zmeškanie. Nie je

zrejmé, ako sa odvolací súd vysporiadal s námietkami o predchádzajúcej procesnej aktivite sporovej
strany v konaní (žalovaný v podanom odvolaní poukazoval, že bol v spore aktívny, keď podal odpor,
vyjadrenia k veci, doložil dostupné dôkazy, zúčastnil sa pojednávania), pričom z odôvodnenia záveru
odvolacieho súdu o procesnej pasivite hraničiacej s obštrukciou (opakované žiadosti o odročenie
pojednávania z dôvodu PN deň pred pojednávaním) nemožno jednoznačne ustáliť, či odvolací súd

komplexne zhodnotil konanie žalovaného a preto dospel k jednoznačnému záveru o účelovom /
úmyselnompredlžovaníkonaniazostranyžalovaného,čobybolovdanomprípadevýznamnézhľadiska
splnenia materiálnych podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Záver odvolacieho súdu o
procesnej pasivite žalovaného (a jeho konaní len hraničiacom s obštrukciou) vo vzťahu
k vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného, je záverom nedostatočne odôvodneným, neúplným i
záverom predčasným.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie

(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
vintenciáchpodanéhoodvolania,pozohľadnenínázoruvyslovenéhodovolacímsúdomdospelkzáveru,
že nebol naplnený žiaden z odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, v dôsledku čoho bolo potrebné

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny potvrdiť (§ 387 CSP).

18. Predmetom odvolacieho konania, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný ako rozsahom, tak
i dôvodmi uplatnenými v odvolaní, je posúdenie, či v danom prípade boli naplnené všetky zákonné
podmienky, najmä ust. § 274 CSP, pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného.

19. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

20. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu

rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

21. V zmysle § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú
identifikáciu nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

22. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením

zruší a nariadi nové pojednávanie. Podľa ods. 3 návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do
15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie
súd poučí.

23. Podľa § 183 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže

byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť (ods. 1). Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem
prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpenítýmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno
vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu (ods. 2). Ak súd zistí, že stranou

uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá
odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo
alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie
pojednávania (ods. 4).

24. V zmysle čl. 17 základných princípov CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

25. V zmysle čl. 5 veta prvá základných princípov CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.

26. Prioritne je potrebné uviesť, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je odôvodnený plne
v súlade s cit. ust. § 275 CSP, keď odôvodnenie obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku, teda
predmet konania a zároveň právny dôvod vydania rozsudku, teda ustanovenie zákona, podľa ktorého
súd rozhodol. Preto pokiaľ odôvodnenie preskúmavaného rozsudku v súlade s cit. ust. § 275 CSP
neobsahuje ďalšie dôvody, nedošlo tým k nesprávnemu procesnému postupu, súd v tomto smere konal

v súlade so zákonom, a preto nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ako
to namietal odvolateľ.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému a jeho právnemu zástupcovi bolo doručené predvolanie na
pojednávanie prvoinštančného súdu na deň 27.4.2023 o 9.00 hod. dňa 19.2.2023 (č.l. 223 až 225 spisu).

Deň pred nariadeným pojednávaním dňa 26.4.2023 o 10.06 hod. právny zástupca žalovaného doručil
prvoinštančnému súdu ospravedlnenie neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní
a žiadosť o jeho odročenie s poukazom na dočasnú pracovnú neschopnosť právneho zástupcu
žalovaného podľa pripojeného potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti (diagnóza J11.8) ktorá začala
dňom 25.4.2023 (č.l. 226 až 228 spisu). K podaniu je pripojené e-mailové oznámenie žalovaného

advokátovi, v ktorom uviedol, že trvá na osobnej účasti advokáta na danom pojednávaní. Prípisom
zo dňa 26.4.2023 o 12.28 hod. prvoinštančný súd advokáta žalovaného upovedomil, že jeho žiadosti
o odročenie pojednávania nie je možné vyhovieť, keďže uvedený dôvod na odročenie pojednávania súd
s poukazom na § 183 ods. 4 CSP nepovažuje za dôležitý (č.l. 230 a 231 spisu). Advokátka žalobcu v liste
zo dňa 26.4.2023 oznámila súdu nesúhlas s odročením pojednávania s tým, že predložené doklady

neobsahujú vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že právny zástupca žalovaného nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa vytýčeného pojednávania,
pričom mu bola diagnostikovaná chrípka s dodatkom, že z dôvodu opakovaného konania žalovaného
a jeho právneho zástupcu dochádza k prieťahom v konaní (č.l. 247). E-mailovým oznámením (č.l. 259
spisu)advokátžalovanéhouviedol,žedôvod,prektorýžiadajúodročiťpojednávanie(práceneschopnosť

právneho zástupcu žalovaného) považujú za dôležitý a zákonný, pričom nastal krátko pred uvedeným
pojednávaním. Žalovaný odôvodnene trvá na osobnej účasti advokáta na pojednávaní. Odročením
pojednávania dôjde zo strany súdu k nesprávnemu procesnému postupu a k porušeniu procesných práv
žalovaného i k znemožnenou žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,
že dôjde k porušeniu práva na jeho spravodlivý proces. Vzhľadom na to žiadal predmetné pojednávanie

odročiť.

28. Zo zápisnice o pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 27.4.2023 vyplýva, že na pojednávanie
sa dostavila advokátka žalobcu, žalovaný ani jeho právny zástupca sa nedostavili. Prvoinštančný súd
skonštatoval, že právny zástupca žalovaného svoju neprítomnosť ospravedlnil a požiadal o odročenie

pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti, pričom žalovaný trval na jeho osobnej účasti na
pojednávaní.Súddôvodyuvedenévžiadostioodročeniepojednávanianepovažovalzadôležité,žiadosť
neakceptoval a táto skutočnosť bola právnemu zástupcovi žalovaného oznámená. Prvoinštančný súd
v zápisnici tiež uviedol, že právny zástupca žalovaného opakovane už po štvrtýkrát žiadal o odročenie
pojednávania zo zdravotných dôvodov na jeho strane, pričom trikrát súd jeho žiadosť o odročenie

akceptoval. Súd následne skonštatoval, že právny zástupca žalovaného nepreukázal dôvodnosť jeho
žiadosti o odročenie pojednávania, že nie je schopný bez ohrozenia života a závažného zhoršenia
zdravotnéhostavuzúčastniťsavytýčenéhopojednávania.Žalovanýpritomsvojnesúhlasnešpecifikoval,
ani ho nezdôvodnil konkrétnymi a relevantnými dôvodmi, s poukazom na dĺžku trvania konania takmer7 rokov, na skutočnosť, že vec nebola zatiaľ meritórne prejednaná, ako aj pasivitu žalovaného, nebolo
možné akceptovať žiadosť o odročenie pojednávania a preto súd prijal uznesenie, že bude pojednávať
v neprítomnosti strán sporu a otvoril pojednávanie. Následne právny zástupca žalobcu predniesol návrh,

aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP. Po skonštatovaní súdom,
že sú splnené zákonné podmienky podľa citovaného ustanovenia, súd vo veci vyhlásil rozsudok pre
zmeškanie č.k. 6C/154/2016-265 zo dňa 27.4.2023, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

29. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že predmetné súdne konanie prebieha aktuálne už viac ako 9 rokov, do

vydania preskúmavaného uznesenia súdu prvej inštancie 7 rokov, pričom ani raz nedošlo k meritórnemu
pojednávaniu, súd ani nezačal vykonávať dokazovanie. Za toto obdobie bolo nariadených celkom 5
súdnych pojednávaní, pričom iba na jednom dňa 28.11.2017 sa za právneho zástupcu žalovaného
dostavila substituentka advokátka Mgr. Rusnáková. Na základe uznesenia č.k. 6C/154/2016-116 zo dňa
28.11.2017 bolo predmetné konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného pred
Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 14C/80/2017 a v prerušenom konaní sa pokračovalo až na

základe uznesenia č.k. 6C/154/2016-153 zo dňa 07.2.2022. Podľa obsahu spisu advokát žalovaného
po prvýkrát požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 7.11.2017 z dôvodu svojej pracovnej
neschopnosti od 6.11.2017 (diagnóza J11) žiadosťou doručenou 6.11.2017. Prvoinštančný súd žiadosti
vyhovel a pojednávanie odročil. Právny zástupca žalovaného požiadal aj o odročenie pojednávania
nariadeného na deň 8.11.2022, deň pred jeho konaním dňa 7.11.2022, s poukazom na potvrdenie

o práceneschopnosti, ktorá začala 7.11.2022 (diagnóza J11.8). Aj tejto žiadosti prvoinštančný súd
vyhovel a pojednávanie odročil. Ďalšiu žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 2.2.2023
doručil advokát žalovaného súdu deň pred pojednávaním dňa 1.2.2023 opätovne s poukazom na
pripojené potvrdenie o jeho práceneschopnosti so začiatkom od 1.2.2023 (diagnóza J11.8). Aj tejto
žiadosti prvoinštančný súd vyhovel a pojednávanie odročil. Následne advokát žalovaného požiadal

i o odročenie pojednávania dňa 27.4.2023 žiadosťou doručenou deň pred pojednávaním 26.4.2023
spoukazomnapotvrdenieojehopráceneschopnosti,ktorábolazačatádňom25.4.2023(diagnóza11.8).
Tejto v poradí štvrtej žiadosti o odročenie pojednávania už prvoinštančný súd nevyhovel, čo advokátovi
žalovaného riadne vopred oznámil a následne na nariadenom pojednávaní, na návrh žalobcu, rozhodol
preskúmavaným rozsudkom pre zmeškanie.

30. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že v priebehu už viac ako 9-ročného konania (ktoré ale bolo
od novembra 2017 do marca 2022, teda viac ako 5 rokov prerušené) advokát žalovaného sa
prostredníctvom svojej substituentky zúčastnil iba 1 z 5 nariadených pojednávaní. Pri každom z ďalších
4 pojednávaní vždy deň pred pojednávaním požiadal o odročenie pojednávania s poukazom na svoju

práceneschopnosť, ktorá nastala deň resp. dva dni pred pojednávaním, podľa pripojených potvrdení
o práceneschopnosti vystavených tým istým praktickým lekárom pre dospelých, na základe rovnakej
diagnózy J11, resp. J11.8 – chrípka, pričom zároveň vždy pripojil bližšie nezdôvodnené vyjadrenie jeho
klienta – žalovaného, že na osobnej účasti svojho advokáta na danom pojednávaní trvá.

31. Pokiaľ ide o aktivitu žalovaného v priebehu predmetného konania, tak túto podľa obsahu spisu
prejavil v úvode konania v roku 2017 podaním odporu proti platobnému rozkazu (č.l. 47 a nasl. spisu)
doručeného dňa 24.4.2017, písomným vyjadrením vo veci samej na výzvu súdu (č.l. 81 a nasl. spisu)
doručeným súdu dňa 14.7.2017 a účasťou substituentky právneho zástupcu žalovaného na v poradí
druhom pojednávaní dňa 28.11.2017 (zápisnica č.l. 107 a nasl. spisu). Následným uznesením č.k.

6C/154/2016-116 zo dňa 28.11.2017 bolo predmetné konanie prerušené až do vydania uznesenia č.k.
6C/154/2016-153 zo dňa 7.2.2022 o pokračovaní v prerušenom konaní. Nadväzne prvoinštančný súd vo
veci vytýčil tri pojednávania, na ktorých sa žalovaný, ani jeho právny zástupca nezúčastnili za okolností
popísaných vyššie.

32. Podľa už cit. § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe na plnenie podľa § 137 písm.
a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sa žalovaný nedostavil na
pojednávanievoveci,hocibolnaňriadneavčaspredvolanýavpredvolanínapojednávaniebolžalovaný
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný
neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

33. Účelom možnosti vydania kontumačného rozsudku v zmysle § 274 CSP je sankcionovať pasivitu
žalovaného v konaní ako aj eliminovať obštrukcie. Podľa právneho názoru NS SR vysloveného vo
veci sp. zn. 4Obdo/84/2019 zo dňa 30.9.2020, vychádzajúc z účelu a povahy procesného inštitúturozsudku pre zmeškanie žalobcu v zmysle § 278 CSP, ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 ods.
1 CSP (pozn.: aplikovateľným i na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP
v spojení s § 277 CSP), ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 ods. 1 CSP sú len také okolnosti,

ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť,
prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod
ospravedlňujúci zmeškanie konania.

34. Ako zhrnul dovolací súd v poukázanom uznesení, súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí

vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je nedostatok procesnej aktivity jednej z procesných
strán. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní
a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej
strany zjavné, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje.
(III. ÚS 288/2021, III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021). Ústavný súd jasne formuloval potrebu zohľadniť
predošlú aktivitu procesnej strany a materiálny prístup k posudzovaniu splnenia podmienok podľa § 274

CSP (III. ÚS 373/2020, II. ÚS 106/2024, III. ÚS 354/2021, IV. ÚS 201/2024). Kontumačný rozsudok
by vzhľadom na závažnosť zásahu do práva žalovaného na spravodlivý proces mal byť prostriedkom
ultima ratio, ktorý by mal súd využiť iba vtedy, ak nemá k dispozícii iné nástroje na zabezpečenie
efektívneho priebehu konania, alebo ak tieto nástroje zlyhali (4Cdo/76/2024). Ak okolnosti prípadu
jednoznačnenesvedčiaoprocesnejpasivitestrany,súdbynemalvydaťrozsudokprezmeškanie.Aksúd

nemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o vedenie konania, mal by konanie v neprítomnosti
žalovaného uprednostniť pred vydaním kontumačného rozsudku.

35. V zmysle cit. ust. § 274 CSP podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku na pojednávaní pre
zmeškanie žalovaného musia byť splnené kumulatívne, pričom rozsudkom pre zmeškanie môže súd

rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní. V danom prípade nebolo sporným a z obsahu
spisu vyplýva, že pri ostatnom pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 27.4.2023 boli splnené
podmienky podľa písm. a), že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas
predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškania i podľa písm. b), že žalobca na pojednávaní podal návrh na vydanie

rozsudku pre zmeškanie. Keďže žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť v dôsledku PN, ktorá nastala
25.4.2023 deň pred pojednávaním dňa 26.4.2023, možno uzavrieť, že k ospravedlnenia došlo včas.
Sporným a otáznym ale je, či žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť vážnymi okolnosťami.

36. Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní posudzuje

súd na základe voľnej úvahy. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému
účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov. Podľa názoru odvolacieho súdu, vážnosť okolností
pre ktoré strana žiada ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní, nemožno pritom posudzovať
izolovane bez prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu a doterajšie správanie sa dotknutej sporovej
strany. V rámci toho, v zmysle už poukázanej judikatúry je potrebné posúdiť i danosť materiálnej

podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, a to nedostatok procesnej aktivity strany sporu, pričom
je nevyhnutné prihliadať na predchádzajúcu procesnú aktivitu dotknutej procesnej strany v konaní.

37. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalovaný prejavil opravdivú procesnú aktivitu výlučne v úvode
konaniaeštevroku2017atopodanímodporu,vyjadreniavovecisamejnavýzvusúdu.Kjehoprocesnej

aktivitemožnotiežpriradiťúčasťsubstituentaadvokátažalovanéhonavporadídruhompojednávanídňa
28.11.2017, na ktorom navrhol prerušenie konania, ktoré aj bolo zrealizované. Podľa názoru odvolacieho
súdu od pokračovania v prerušenom konaní uznesením zo dňa 7.2.2022 žalovaný neprejavil žiaden
skutočný opravdivý záujem na pokračovaní, respektíve na riadnom priebehu predmetného konania, keď
na žiadnom z nasledujúcich troch vytýčených pojednávaní sa nezúčastnil pričom svoju neúčasť vždy

deň pred pojednávaním ospravedlnil, každé pojednávanie žiadal odročiť s tým, že žalovaný nesúhlasí s
pojednávaním v neprítomnosti jeho advokáta a dôvodom žiadosti o odročenie bola práceneschopnosť
advokáta žalovaného, ktorá nastala vždy 1 - 2 dni pred termínom pojednávania a potvrdenie o
práceneschopnosti bolo vystavené vždy tým istým lekárom na tú istú diagnózu (J11.8 – chrípka) - inak
rovnako ako na prvom nariadenom pojednávaní dňa 7.11.2017. Je pritom vysoko nepravdepodobné,

aby advokát žalovaného ochorel v priebehu jedného súdneho konania 4-krát vždy jeden až dva dni pred
nariadeným termínom pojednávania na tú istú diagnózu.38. Vychádzajúc z uvedených konkrétnych okolností preskúmavanej veci, po zohľadnení širších
aspektov konania vo vzájomných súvislostiach, odvolací súd dospel k názoru, že v okolnostiach
danej veci je neúčasť na pojednávaní dôsledkom nezáujmu strany žalovaného o vývoj a priebeh

konania. Podľa názoru odvolacieho súdu s ohľadom na predchádzajúce sa správanie procesnej strany
žalovaného je zjavné, že sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie aj účelovo predlžuje
(nález Ústavného súdu SR zo dňa 29. júna 2021 sp. zn. III.ÚS 373/2020). Z popísaného správania sa
žalovaného v konaní a jeho prístupu je podľa odvolacieho súdu zrejmý nezáujem na strane žalovaného,
keď je v konaní dlhodobo nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese, čím úmyselne

súdne konanie preťahuje (Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie z 27. júna 2024 sp. zn. III.ÚS
341/24). Podľa mienky odvolacieho súdu popísané okolnosti prípadu jednoznačne svedčia o procesnej
pasivite žalovaného a nepreukazujú jeho skutočný záujem o vedenie daného konania.

39. Vychádzajúc z popísaných individuálnych okolností daného prípadu a uvedených právnych
a teoretických východísk, po zohľadnení širších aspektov konania vo vzájomných súvislostiach, odvolací

súd dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade už po štvrtýkrát nebolo možné akceptovať dôvod
zmeškania ostatného pojednávania žalovaným (práceneschopnosť advokáta žalovaného nastavšiu
dva dni pred pojednávaním na základe opakovanej diagnózy) nesúceho znaky obštrukcie, ako
ospravedlniteľný a vážny, ktorý by inak izolovane bol spôsobilý viesť k záveru o jeho ospravedlniteľnosti
či vážnosti. Ak právny zástupca žalovaného v priebehu tohto konania trvajúceho dovtedy už 7 rokov,

opakovane predtým už trikrát vždy deň pred pojednávaním zostal práceneschopný, teda si musel
byť vedomý svojej chorľavosti resp. pretrvávajúcich a opakovaných zdravotných problémov, bolo pri
zodpovednom prístupe advokáta dôvodné a prezieravé vopred sa preventívne zabezpečiť a dohodnúť
možnosťoperatívnejsubstitúcienanariadenompojednávaní.Advokátžalovanéhotakmoholpostupovať
otoskôr,žeprvoinštančnýsúdmuobratompodoručeníjehožiadostioodročeniepojednávaniadeňpred

pojednávaním oznámil, že túto akceptovať nebude. Advokát žalovaného ale takýto postup bezdôvodne
nezvolil. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalovaná strana v rozpore s § 183 ods. 2 CSP,
ani raz ničím neodôvodnila ani nepreukázala odôvodnenosť iba formálnej požiadavky žalovaného na
osobnejúčastijehoadvokáta.Skutočnosť,žeokresnýsúdpredtýmtrikrátakceptovalžiadosťžalovaného
o odročenie pojednávania z rovnakého dôvodu, s poukazom na uvedené, nemusí znamenať, že ju musí

akceptovať aj v ďalších prípadoch a neprestajne. Práve kumulácia žiadosti o odročenie pojednávania za
popísaných okolností je dôvodom, ktorý vedie k neospravedlniteľnosti ďalšieho opakovaného dôvodu
pre odročenie pojednávania, pri zohľadnení procesnej aktivity žalovaného výlučne v úvode tohto už
9-ročného konania, a následného preukázaného nedostatku procesnej aktivity žalovaného resp. jeho
opakovanej procesnej pasivite a nezáujmu o vedenie konania, čo zakladá materiálnu podmienku pre

vydaniekontumačnéhorozsudku.Vydaniekontumačnéhorozsudku,akonásledkunedostatkuprocesnej
aktivity žalovaného v tomto sporovom konaní, sa javí aj ako spravodlivé i vo vzťahu k druhej sporovej
strane (čl. 2 ods. 1 základných princípov CSP) aj zohľadňujúce princíp hospodárnosti konania či
procesnej ekonómie (čl. 17 základných princípov CSP).

40. K odvolacej argumentácii žalovaného sa žiada dodať, že zo žiadneho ust. CSP nie je možné
vyvodiť viazanosť súdu procesnými názormi prejavenými v priebehu konania (v zmysle § 219 ods.
4 CSP súd je viazaný vyhláseným rozsudkom) a preto pri rozsudku pre zmeškanie nie je viazaný tým
ako procesne odôvodnil neakceptáciu ospravedlnenia žalovaného v maily adresovanom právnemu
zástupcovi žalovaného.

41. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí

dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilúovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

42. S poukazom na všetko vyššie uvedené, po uzavretí, že v danom prípade boli naplnené všetky
zákonné predpoklady cit. § 274 CSP pre vydanie kontumačného rozsudku na pojednávaní pre
zmeškanie žalovaného, bolo potom dôvodným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie pre zmeškanie, ako vo výroku vecne správny s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

43. V zmysle § 396 a § 453 ods. 3 CSP bolo potrebné aby odvolací súd rozhodol o náhrade trov
odvolacích aj dovolacieho konania. Súd pritom vychádzal z názoru Ústavného súdu SR vysloveného vo
veci sp. zn. II. ÚS 9/2004 ( podobne aj I. ÚS 296/202, I. ÚS 453/2019) podľa ktorého dovolacie konanie
predstavuje samostatnú od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť
nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na
úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu.

44. V odvolacích konaniach úspešnému žalobcovi vznikol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP nárok na náhradu trov oboch odvolacích konaní o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník.Odvolacísúdpreto
priznal náhradu trov odvolacích konaní úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému.

45. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1
CSP nárok na náhradu trov dovolacieho konania o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 453 ods.

3 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí. O výške
náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odvolací súd preto priznal náhradu
trov dovolacieho konania úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi.

46. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).