Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 7, 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7C/74/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825202444
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Gajdošová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7825202444.1

Uznesenie

7C/74/2025

Okresný súd Rožňava o návrhu navrhovateľa: Poľovnícke združenie Kóňart Plešivec, so sídlom ČSA
475, IČO: 42363390 proti odporcovi: Okresný úrad Rožňava, Pozemkový a lesný odbor, so sídlom
Ernesta Rótha 30, Rožňava, o nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

7C/74/2025

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

7C/74/2025

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.10.2025 domáhal, aby súd nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým by uložil povinnosť príslušnému Okresnému úradu Rožňava, Pozemkový
a lesný odbor v zmysle rozhodnutia vtedajšieho Lesného úradu v Rožňave č.j.120/1994-poľov. zo
dňa 28.3.1994 upraviť zápis výmery poľovného revíru na 1 343 ha (I.), uložil povinnosť príslušnému
Okresnému úradu Rožňava, Pozemkový a lesný odbor v zmysle rozhodnutia vtedajšieho Lesného úradu
v Rožňave č.j.677/1993-1994/poľov. zo dňa 26.11.1993 a č.j. 317/1994-poľov. zo dňa 31.5.1994 upraviť
zápis výmery poľovného revíru na 1 462 ha (II.) a uložil povinnosť príslušnému Okresnému úradu

Rožňava vylúčiť A. B. C., D. z akéhokoľvek správneho konania týkajúceho sa poľovného revíru č. 42
Kóňart-Plešivec (III.).

2. Návrh na nariadenie neodkladného odôvodnil tým, že podľa jeho zistení Okresný úrad Rožňava
vykonal kroky vedúce k zmene hranice poľovného revíru v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a bez riadneho právneho podkladu. Takéto účelové konanie spôsobuje škodu značného

rozsahu a ohrozuje práva vlastníkov, držiteľov a nájomcov poľovného revíru. Nariadením neodkladného
opatrenia sa má predísť ďalším nezákonným zásahom a zabezpečiť návrat do pôvodného stavu.
Žiadal, aby súd neodkladným opatrením prikázal odporcovi, aby bezodkladne vrátil stav v príslušnej
evidencii, do ktorej má prístup len poverený zamestnanec odporcu a zosúladil skutočný stav s právnym
stavom podľa rozhodnutia vtedajšieho Lesného úradu č.j. 677/1993-1994/poľov. zo dňa 26.11.1993 a
č.j. 317/1994-poľov. zo dňa 31.5.1994. Citoval § 9 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, ktorý definuje,

kedy možno vykonávať zmenu hranice poľovného revíru, ktorého užívanie je postúpené zmluvou a §
10 cit. zákona, ktoré ustanovuje, že konanie o zmene hranice poľovného revíru je návrhovým konaním.Uviedol,žeakzmluvaoužívanípoľovnéhorevíruzanikla,jevdotknutompoľovnomrevírimožnépristúpiť
ksprávnemukonaniuscieľomzmenypôvodnýchhraníc.Akpôjdeozmenšenieplochypoľovnéhorevíru,
postačí, ak zmluva o užívaní zanikne iba v dotknutom poľovnom revíri, ak však bude cieľom zväčšenie

plochy existujúceho poľovného revíru pričlenením poľovných pozemkov z iného poľovného revíru, musí
byť zmluva o užívaní poľovného revíru zaniknutá aj v tomto revíri. Ust. § 9 písm. b) zákona o poľovníctve
upravuje situáciu, keď dochádza k zväčšeniu plochy v poľovnom revíri, a teda k pričleneniu ďalších
poľovných pozemkov k už existujúcemu poľovnému revíru v situácii, keď zmluvy o užívaní všetkých
dotknutých poľovných revírov sú ešte v platnosti. Mal za to, že hmotnoprávne podmienky pre súhlasné

rozhodnutie správneho orgánu sú 1) súhlas musí byť daný jasne a zreteľne tak, aby takýto prejav
vôle nemohol byť žiadnym spôsobom spochybnený (napr. písomné vyhlásenie štatutárneho orgánu
užívateľa poľovného revíru s jeho podpisom a odtlačkom pečiatky užívateľa poľovného revíru, 2) súhlas
vlastníkov dotknutých poľovných pozemkov musí byť daný spôsobom podľa § 5 zákona o poľovníctve
a musí byť schválený na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Hmotnoprávne podmienky
pre súhlasné rozhodnutie správneho orgánu sú: 1) súhlas užívateľa poľovného revíru, ku ktorému

sa poľovné pozemky pričleňujú a 2) súhlas vlastníkov všetkých dotknutých poľovných pozemkov
v dotknutých poľovných revíroch. Uvedená právna úprava vychádza z princípu stanoveného v tomto
návrhu zákona, a to bez rozhodnutia 2/3 väčšiny vlastníkov dotknutých poľovných revírov a tam, kde je
uzavretá dohoda o náhrade za výkon práva poľovníctva bez súhlasu užívateľov dotknutých poľovných
revírov, nie je možné zmeniť schválený právny stav orgánom štátnej správy. Z uvedeného vyplýva,

že nie je možné zmeniť hranicu poľovného revíru bez správneho konania, len na základe svojvôle
štátneho zamestnanca, len aby tak zabezpečil majetkový prospech inej fyzickej alebo právnickej osobe.
Účelom konania vedúceho zamestnanca odporcu, teda zmeny hraníc dvoch susediacich poľovných
revírov, a to poľovného revíru č. XX E. – D. a poľovného revíru Gemerská Hôrka podľa jeho názoru
bolo, aby mohli niektorú z dotknutých strán obviniť z pytliactva a mohlo dôjsť k trestnému činu

ublíženia na zdraví alebo usmrteniu. To že k zmene hraníc týchto dvoch poľovných revírov došlo len na
základe svojvoľného konania zamestnanca Okresného úradu Rožňava A. B. C., D., preukazoval mapou
z aplikácie „erevir“, aktuálne stále platným Rozhodnutím vtedajšieho Lesného úradu č.j. 677/1993-1994/
poľov. zo dňa 26.11.1993 a č.j. 317/1994-poľov. zo dňa 31.5.1994. Zmenu hraníc poľovných revírov
môže vykonávať len príslušný okresný úrad a nie užívateľ aplikácie. Argumentoval, že napriek tomu, že

hranicapoľovnýchrevírovvaplikácii„erevir“jezmenená,nedošlododnešnéhodňaanikuzhromaždeniu
vlastníkov dotknutých poľovných pozemkov, na základe ktorého by došlo k zmene a ani k podaniu
k návrhu na správny orgán. O tejto skutočnosti informovali aj sťažnosťou odporcu, avšak ich sťažnosť
prednosta odporcu odôvodnil ako sťažnosť podloženú len hypotetickými domnienkami a uviedol, že
„Z vyjadrenia pozemkového a lesného odboru č. OURV-PLO-2025/006643-002 zo dňa 14.5.2025

prednostovi Okresného úradu Rožňava vyplýva, že pozemkový a lesný odbor Okresného radu Rožňava
neviedol žiadne konanie o zmene hraníc poľovných revírov podľa zákona o poľovníctve“. Svojim
konaním tak A. B. C., D. porušil čl. 2 Ústavy SR a prekročil svoju právomoc a kompetenciu len za účelom,
aby členovia jednej z dotknutých poľovníckych organizácii konali protiprávne. Ako ďalší dôkaz priložil
kópiu z informačného systému lesného hospodárstva ohľadne výmery poľovného revíru č. 37 Gemerská

Hôrka, kde je jasne uvedené, že poľovný revír bol uznaný bývalým Lesným úradom č.j. 120/1994-poľov.
zo dňa 28.3.1994 s výmerou 1 343 ha. Z notárskej zápisnice N 79/2024, Nz 21292/2024 vyplýva, že
dňa 4.7.2024, kedy sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov patriacich do poľovného
revíru č. 37 F. G., je výmera podľa citovaného rozhodnutia Lesného úradu 1 343 ha, avšak na základe
analýzy vlastníckych vzťahov a vyhotovenou geodetickou zostavou výmera pozemkov začlenených do

poľovného revíru č. 37 F. G. je 1 414,40 ha a teda v žiadnom prípade nie je 1 562,54 ha, tak ako
to uvádza informačný systém lesného hospodárstva, čo predstavuje o 219,54 ha viac. Zopakoval, že
zmena hraníc poľovného revíru je podľa zákona o poľovníctve návrhovým konaním, ktoré sa začína na
návrh, resp. žiadosť vlastníka dotknutých pozemkov a výsledkom zmeny hraníc poľovného revíru môže
byť len na základe vydaného rozhodnutia Okresného úradu ako výsledok správneho konania. Zdôraznil,

že aj podľa vyjadrenia prednostu Okresného úradu Rožňava zo dňa 23.5.2025 vyplýva, že pozemkový
a lesný odbor Okresného úradu Rožňava neviedol žiadne konanie o zmene hraníc poľovných revírov
podľa zákona o poľovníctve. Aj samotný A. B. C., D. v liste Okresného úradu Rožňava, Pozemkový
a lesný odbor zo dňa 19.6.2025 č, OU-RV-PLO2-2025/006502-014 potvrdil výmeru poľovného revíru č.
37 Gemerská Hôrka s výmerou 1 343 ha. Ako ďalší dôkaz priložil kópiu z informačného systému lesného

hospodárstva, ohľadne výmery poľovného revíru č. 42 E., kde je jasne uvedené, že poľovný revír bol
uznaný bývalým Rozhodnutím vtedajšieho Lesného úradu č.j.677/1993-1994/poľov. zo dňa 26.11.1993
a č.j. 317/1994-poľov. zo dňa 31.5.1994 s celkovou výmerou 1 462 ha. Z uvedených dokumentov
teda vyplýva, že celková výmera poľovného revíru č. 42 Kóňart-Plešivec nemôže byť 1 386,07 ha, čoje zníženie výmery o 75,93 ha bez právoplatného rozhodnutia Okresného úradu. V závere uviedol,
že A. B. C., D. bol na základe žiadosti členov poľovníckej organizácie Poľovníckeho združenia Šóš
Gemerská Hôrka vylúčený z konania o evidencie zmluvy práv na poľovný revír č. 37 Gemerská Hôrka.

A. B. C., D. s vylúčením súhlasil z dôvodu, že členovia poľovníckeho združenia Šóš Gemerská Hôrka
mu ponúkli za odmenu, keď vykoná evidenciu zmluvy na užívanie poľovného revíru možnosť poľovať
v danom poľovnom revíri, teda konal v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, etickým kódexom
štátneho zamestnanca a protikorupčného programu Okresného úradu Rožňava, preto ho odporca mal
okamžite nahlásiť. Vyslovil domnienku, že vyjadrenie prednostu Okresného úradu Rožňava vo veci

prešetreniasťažnostinebolovybavenédôslednezdôvodu,žeosobablízkaA.B.C.,PhD.jehomanželka
jepriamopodriadenáprednostoviazastávafunkciuvedúcejodboruvšeobecnejvnútornejsprávy.Všetky
tieto kroky odporcu smerujú k účelovému získaniu poľovného revíru. Bývalý predseda pozemkových
spoločenstiev patriacich do daného poľovného revíru F. F. bol niekoľkokrát trestne stíhaný za trestné činy
ako predaj majetku H. D., za falšovanie podpisov na dovozných lístkov drevnej hmoty alebo za vydanie
drevnej hmoty na už zosnulé osoby. Využíval zdroje pozemkových spoločenstiev pre svoj osobný

prospech, chcel využiť získanie poľovného revíru, nakoľko v roku 2024 skončila zmluva o užívanie
poľovného revíru s Poľovným združením Kóňart- Plešivec a vyvíjal maximálne úsilie na znemožnenie
predĺženia zmluvy s miestnou poľovníckou organizáciou a snažil sa získať poľovný revír č. 42 Kóňart –
D. pre účely prenájmu iným subjektom.

3. K podanému návrhu navrhovateľ pripojil kópiu mapy revíru PR KÓŇART-PLEŠIVEC zo stránky
eREVIR.sk, kde sú na mape označené hranice revíru Poľovná oblasť: SX, číslo rozhodnutia
677/1993-1994/poľov., dátum rozhodnutia 26.11.1993, Zoznam poľovných revírov, informačný systém
poľovníctva kde je detail revíru PR Gemerská Hôrka s výmerou 1562,54 ha, detail revíru PR Kóňart-
Plešivec s výmerou 1 386,07 ha, notársku zápisnicu N 79/2024, Nz 21292/2024 spísanou notárom

JUDr. Andreou Barancovou, PhD. v Lučenci dňa 9.7.2024, ktorou osvedčila priebeh zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri Gemerská Hôrka konaného dňa 4.7.2024.
Podľa zápisnice I. J. I. skonštatoval, že výmera poľovných pozemkov začlenených do poľovného
revíru Gemerská Hôrka podľa rozhodnutia o uznaní poľovného revíru je 1 343 ha, na základe
analýzy vlastníckych vzťahov, zostava vyhotovená geodetickou kanceláriou GRUY spol. s r.o. je

výmera poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Gemerská Hôrka 1 414,40 ha. Ďalej
navrhovateľ predložil vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia – výzva vyhotovené
Okresným úradom Rožňava, pozemkový a lesný odbor dňa 19.6.2025 a podpísané A. B. C., D., vedúcim
odboru, list označený ako „Evidencia zmluvy o užívaní PR č. 37 Gemerská Hôrka, upovedomenie
o skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na konanie vyhotovený Okresným úradom Okresným úradom

Rožňava, pozemkový a lesný odbor dňa 17.6.2025 a podpísaný A. B. C., D., vedúcim odboru, žiadosť
o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru „č. 42 Kóňart-Plešivec“ - odpoveď vyhotovenej
Okresným úradom Rožňava, pozemkový a lesný odbor dňa 2.8.2024 a podpísanej A. B. C., D., vedúcim
odboru - uvedené listiny boli doručované podľa rozdeľovníka tam uvedeného, žiadosť o poskytnutie
informácií vyhotovenej Okresným úradom Rožňava, pozemkový a lesný odbor dňa 28.11.2024 a

podpísanej A. B. C., D., vedúcim odboru adresovanej K. E. L., rozhodnutie Okresného úradu Rožňava,
pozemkový a lesný odbor č.spisu OU-RV-PLO2-2024/009126-013 zo dňa 18.11.2024, ktorým úrad
poveril Poľovnícke združenie Kóňart Plešivec vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver
v poľovnom revíri Kóňart -Plešivec o výmere 1 462 ha, vyjadrenie k sťažnosti podľa zákona č.
9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov – vyjadrenie zo dňa 23.5.2025 adresované

prednostom Okresného úradu Rožňava A. K. M. D. spoločenstvu Súkromný les Kónyárt Plešivec,
sťažnosť Pozemkového spoločenstva Súkromný les Kónyárt Plešivec zo dňa 4.5.2025 adresovaná
Okresnému úradu Rožňava, rozhodnutie Štátnej správy Lesného hospodárstva a poľovníctva, LÚ
Rožňava č.j. 677/1993-1994/poľov. zo dňa 26.11.1993, ktorým sa uznali poľovné pozemky patriace
Urbáru Plešivec, Lesnej spoločnosti Lörincz Plešivec, Súkr. Vlastníkom obce Plešivec zastúpených

OÚ Plešivec a PD Plešivec za poľovný revír č. 42 pod názvom Kóňart-Plešivec s celkovou výmerou
poľovného revíru 1 568 ha a rozhodnutie Štátnej správy Lesného hospodárstva a poľovníctva, LÚ
Rožňava č.j. 317/1994-poľov. zo dňa 31.5.1994, ktorým sa zmenila výmera poľovného revíru č. 42 –
Kóňart na celkovú výmeru 1 462 ha.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy podľa stavu v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

9. Podľa § 328 ods. 1, 2 prvá veta CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie,
ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od
doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Z cit. zák. ustanovení vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené

pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení, sa upravujú pomery strán, pokiaľ je
to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom
zodpovedá požiadavka osobitných náležitostí návrhu na nariadenie NO, v ktorom podľa zákonného
vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci vyplýva, že zjavne

neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom NO,
a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia
dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných
skutočností vychádza z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý

osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie
exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť NO, ak sa mu na základe predbežného
právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku
by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti
a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie

dostupných listinných dôkazov a kvalifikovanú právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o
vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné
osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti
vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (Števček, M.
a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, C.H.Beck, 2016, s. 1108). Procesný inštitút neodkladného

opatrenia umožňuje operatívne upraviť pomery strán za predpokladu, že takýto zásah sa javí byť ako
nevyhnutný, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré poukazujú na naliehavosť a nutnosť
takého zásahu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo
rozšírenie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o

konečnú súdnu ochranu (pozri Števček, M. a kolektív: Civilný sporový poriadok. Komentár, vyd. C. H.
Beck v Prahe, 2016, s. 1093).

12. Pretože pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto
dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky relevantné

skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje
spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom NO. Navrhovateľ musí v návrhu náležitým
spôsobom opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť
návrhu, relevantné skutkové tvrdenia je povinný hodnoverne osvedčiť a vecnou argumentáciou musípresvedčiť súd o potrebe nariadiť NO v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento
inštitút charakteristický. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu
navrhovateľa, ktorý sa nariadenia NO domáha.

13.PrednariadenímNOzároveňmusísúdzvažovať,čivdôsledkunariadeniaNOsanevytvorínezvratný
(nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany
je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada
primeranosti). Z uvedenej zásady vyplýva, že neodkladným opatrením možno žalovaného obmedziť len

v takej miere, aby splnilo svoj účel a jeho účinky nezasahovali neprimerane do jeho práv a právnych
vzťahov strán sporu. Neodkladné opatrenie nesmie stranu, proti ktorej smeruje, obmedziť nad mieru
nevyhnutnú a primeranú veci, nesmie ju neprimerane obmedzovať v ekonomickej činnosti alebo narušiť
jej činnosť nevyhnutnú pre plnenie povinností voči tretím osobám, resp. poskytovať navrhovateľovi
neprimeranú výhodu.

14. Navrhovateľ v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia deklaruje potrebnosť
požadovanej neodkladnej ochrany, a to uloženia povinnosti Okresnému úradu Rožňava, pozemkový
a lesný odbor zmeniť výmery poľovných revírov a povinnosti vylúčiť A. B. C., PhD z akéhokoľvek
správneho konania týkajúceho sa poľovného revíru č. 42 Kóňart – Plešivec z dôvodu, aby sa zosúladil
skutočný stav s právnym stavom podľa rozhodnutia vtedajšieho Lesného úradu č.j. 677/1993-1994/

poľov. zo dňa 2.11.1993 a č.j. 317/1994-poľov zo dňa 31.5.1994, nakoľko konaním Okresného úradu
Rožňava došlo k zmene hranice poľovníckeho revíru v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a bez riadneho právneho podkladu, čím takého konanie spôsobuje škodu značného rozsahu
a ohrozuje práva vlastníkov, držiteľov a nájomcov poľovného revíru. Zodpovednosť za takéto konanie
pripísal A. B. C. D., vedúcemu pozemkového a lesného odboru. Navrhovateľom požadovanú nápravu

tvrdeného protiprávneho stavu či prípadných nedostatkov administratívneho konania podľa názoru súdu
je možné dosiahnuť iba zákonnými inštitútmi v príslušnom správnom konaní, a nie prostredníctvom
neodkladného opatrenia v civilnom súdnom konaní, ktorým nemožno uložiť povinnosť orgánu verejnej
správy, ktorá by zasahovala do jeho rozhodovacej činnosti, ktorá vyplýva z osobitného zákona. Pokiaľ
by navrhovateľ mal za to, že rozhodnutie, resp. postup Okresného úradu Rožňava sú nezákonné a žiada

o preskúmanie ich zákonnosti, je potrebné podať žalobu na príslušný Správny súd podľa Správneho
súdneho poriadku. Súd za uvedeného právneho stavu nemal za preukázanú /osvedčenú/ hrozbu
bezprostrednej ujmy pre navrhovateľa bez okamžitého poskytnutia súdnej ochrany, teda navrhovateľom
tvrdenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerom medzi stranami sporu, ako ani dôvodnosť obavy, že
exekúcia bude ohrozená.

15. Súd preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 328 ods. 1 CSP a vzhľadom na zistený
skutočný stav návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. Nakoľko zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo

veci samej dochádza k ukončeniu konania (o neodkladnom opatrení), súd rozhodol aj o trovách
neodkladného opatrenia (§ 262 ods. 1 CSP).

17. V zmysle § 255 ods. 1 CSP neúspešnému navrhovateľovi náhrada trov konania nepatrí, súd preto
rozhodol tak, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

Poučenie:

7C/74/2025

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).