Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423204575
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1423204575.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu
JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Dobrá správa BA s.r.o.,
IČO:52244644,sosídlomPluhová959/32,Bratislava,zastúpenýadvokátkouJUDr.MartouGaherovou,
so sídlom Záhradnícka 36, Bratislava, proti žalovanej: C. T.Á., L. XX.XX.XXXX, J. E. XXXXX/XA, J., o
určenie odporovateľnosti právneho úkonu a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej

proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 11C/62/2023-127 zo dňa 13.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sp. zn. 11C/62/2023-127 zo dňa 13.09.2023,
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV svojím uznesením sp. zn. 11C/62/2023-127 zo dňa 13.09.2023, vyhovel
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým zakázal žalovanej nakladať s

nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor,
pre okres: Pezinok, obec: D. N., katastrálne územie: D. N., všetko parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape: parcelné číslo XXXX/XX o výmere 261 m2, druh pozemku: ostatná plocha, parcelné
číslo XXXX/XX o výmere 95 m2, druh pozemku: ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere
111 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 67 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavby: rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na

pozemkoch parcelné číslo XXXX/XX, parcelné číslo XXXX/XX, najmä zakázal uvedené nehnuteľnosti
predať, darovať, vložiť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, zaťažiť záložným právom, právom
zodpovedajúcim vecnému bremenu, zabezpečovacím prevodom práva, a to až do právoplatného
skončenia súdneho konania vo veci samej o určenie odporovateľnosti právneho úkonu vedeného na
Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 11C/62/2023.

2. Súd prvej inštancie právne odôvodnil svoje rozhodnutie ustanovením § 324 ods. 1, ods. 3, § 325
ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330
ods. 1, § 333 ods. 1, § 334 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
§ 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č.
182/1993 Z.z.“), § 42a ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), § 42b až 4, § 116 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že s poukazom na účel neodkladného opatrenia,

poskytnúť predbežnú procesnú ochranu určitému nároku, v danom prípade vychádzal zo skutočností
riadne osvedčených žalobcom v odseku 3. a 4. napadnutého rozhodnutia, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o určenie odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 a ods.
3 písm. a) OZ vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 11C/62/2023, teda do konečného
usporiadania vzťahov meritórnym rozhodnutím týkajúceho sa neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej
dňa 18.08.2020 medzi darcom O. E. a žalovanou ako obdarovanou, zavkladovanou dňa 16.09.2020 pod

E.-XXXX/XXXX, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom
území D. N.. Z predmetného listu vlastníctva vyplýva, že na dotknutých pozemkoch parcely registra„C“ parcelné čísla XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX S. XXXX/XX už viazne ťarcha, obsahom ktorej je
zmluva o zriadení záložného práva v prospech banky Slovenská sporiteľňa, a.s.. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaná už v minulosti zriadila na časti predmetných nehnuteľností záložné právo, čím došlo k

podstatnému sťaženiu možnosti budúceho uspokojenia pohľadávky v prípade, ak by súd vyhlásil právny
úkon, ktorým O. E. previedol svoje nehnuteľnosti na žalovanú, za právne neúčinný voči žalobcovi.
Na základe uvedeného u žalobcu vzniká dôvodná obava a bezprostredne hroziaca ujma, že ďalším
konaním žalovanej je možnosť ďalšieho prevodu predmetných nehnuteľností alebo výkonu záložného
práva zriadeného na nehnuteľnostiach, a tak v prípade úspechu žalobcu v konaní o určenie neúčinnosti

právneho úkonu, bude ohrozené uspokojenie jeho pohľadávky, ktorú má voči O. E. z titulu náhrady
spôsobenej škody. Dôvodnosť nároku vo veci samej je osvedčená odporovacou žalobou o neúčinnosť
právneho úkonu podľa § 42a OZ, jej obsahom, v nej uvedenými a označenými dôkaznými prostriedkami,
keď vo všeobecnosti odporovateľným právnym úkonom môže byť nielen bezodplatný ale i odplatný
právny úkon, resp. akýkoľvek iný právny úkon, ak ním objektívne dochádza k ukráteniu veriteľa, a
vymáhateľnej pohľadávke zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v

základnom súdnom konaní (R 44/2001, R 2/2022).

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania
vo veci samej by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatnený žalobou vo veci samej je zjavne
vylúčený. Vo veci samej, kde sa žalobca domáha určenia neúčinnosti darovacej zmluvy voči žalovanej,

uzavretej medzi darcom O. E. a obdarovanou žalovanou, žalobca svoj nárok odôvodňuje vymáhateľnou
pohľadávkou voči O. E. titulom náhrady škody uplatnenej v trestnom konaní v celkovej výške 46.532,32
eur (obytný K. G. XX E. J. 4.948,32 eur a obytný dom Š. XX, XX E. J. 41.584,- eur), ktorý previedol
svoj nehnuteľný majetok bezodplatne (podľa kúpnej zmluvy zo dňa 15.05.2014 medzi obchodnou
spoločnosťou Váš správca spol. s r.o. ako predávajúcim a O. E. ako kupujúcim za kúpnu cenu vo

výške 251.200,- eur) darovacou zmluvou na žalovanú, a týmto právnym úkonom malo dôjsť k ukráteniu
možnosti uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Týmto mal súd prvej inštancie splnenú druhú
zákonnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že existuje obava, že
prípadná exekúcia bude ohrozená. V prípade úspechu žalobcu vo veci samej, by bol odporovateľný
právny úkon (darovacia zmluva) voči veriteľovi (žalobca) relatívne neúčinný, čo znamená, že žalobca

ako veriteľ, by sa mohol na základe právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojej pohľadávky
z predmetu sporného právneho úkonu. Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa totiž vzťahuje
na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovaného (§ 42b ods. 2 OZ), ktorý sa nestáva
povinným v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanej v tom zmysle,
že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi, je povinná strpieť vedenie exekúcie (speňaženie) na

predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola účastníkom. Veriteľ teda môže viesť
proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo,
iba s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného úkonu
prospech, a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť (žalovaná). Prípadná exekúcia, by však mohla
byť ohrozená, ak by žalovaná ešte pred právoplatným skončením konania o neúčinnosť právneho

úkonu previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, kedy by uspokojenie pohľadávky exekúciou
predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo
možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok žalovanej (adresáta odporu), a
to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo
však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi

odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 OZ v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup
by však bol značne neefektívny a viedol by len k množeniu súdnych sporov. Vzhľadom na uvedené
je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pretože
autoritatívne súdne rozhodnutie by bolo problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosť
bola prevedená a jej vlastníctvo by svedčalo v prospech iného. Takto súd prvej inštancie deklaroval

potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným neodkladným opatrením, čím pominie hrozba
zmarenia prípadnej exekúcie, a tak dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušené
judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovanej k
predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaná nebude žiadnym spôsobom
obmedzovaná v ich bežnom užívaní. Súd prvej inštancie tiež poukázal na konštantnú rozhodovaciu

činnosť odvolacích súdov v takomto type konaní napr. rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn.
11Co/208/2012, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
8Co/23/2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.17Co/255/2016 (odsek 25. až 28. uznesenia Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/31/2019 zo dňa
13.03.2019).

4. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že hoci žalobca v petite návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nešpecifikoval časové obdobie trvania neodkladného opatrenia, súd v zmysle § 330 ods. 1
CSP určil, že nariadené neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, a to do právoplatného
skončenia súdneho konania vo veci samej vedenej na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.
11C/62/2023.

5. V závere odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne
v súlade s § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná podaním zo dňa 26.09.2023 ktorá navrhla, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil. Má zato, že návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu nedôvodný a nie sú splnené všetky zákonné
predpoklady na jeho nariadenie.

7. Žalovaná uviedla, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v žalobe o určenie
odporovateľnosti právneho úkonu, uvádza spleť rôznych podrobných informácií a tvrdení, ku ktorým je

problematické aby sa mohla vyjadriť, pretože o spoločnosti Váš správca s.r.o. a o osobe Romana Vargu,
či už ako konateľa alebo ako fyzickej osobe, ako aj o vzájomných súvislostiach ktoré popisuje žalobca,
nemáabsolútnežiadnuvedomosť,rovnakoaniožalobcomnaznačovanýchprocesnýchtrestnoprávnych
úkonoch, ktoré sú vedené voči spoločnosti Váš správca s.r.o., ktoré žalobca vzájomne prepája v
súvislosti s jeho aktívnou legitimáciou.

8. Žalovaná namieta tvrdenie žalobcu, že spoločnosť Váš správca s.r.o. mala byť vlastníkom bytov a
nebytových priestorov v bytových domoch, ktorých správu v súčasnosti vykonáva žalobca (bytový dom
G. Č.. XXX/XX, J. - škoda vo výške 4.948,32 eur a bytový dom Š. XX, XX, J. - škoda vo výške 41.584,-
eur) s tým, že na spoločnosť Váš správca s.r.o. bolo zo strany žalobcu podané trestné oznámenie a v

tejto trestnej veci je podozrivá spoločnosť Váš správca s.r.o. a jej konateľ O. E. (str. 5 žaloby), keďže
v trestnom konaní nebolo doteraz rozhodnuté, je status tvrdení žalobcom podozrivý a rovnako nebolo
rozhodnuté ani o výške náhrady škody, ktorú žalobca označil za vymáhateľnú pohľadávku (škoda bola
len uplatnená v trestnom konaní v celkovej výške 46.532,32 eur). Napriek takejto výške pohľadávky, sa
žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia v spojitosti s určením odporovateľnosti právneho

úkonu, ktorým má byť darovacia zmluva zo dňa 18.08.2020, predmetom ktorej mal byť prevod
nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, hodnotu ktorých žalobca kvalifikuje vo výške 250.000,- eur, čo
je bezpochyby v zákonnom rozpore s predpokladmi pre prípadné nariadenie neodkladného opatrenia,
kedy rozsah nariadeného neodkladného opatrenia musí byť primeraný zabezpečenej pohľadávke a súd
musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej osoby je primeraný. Z uvedeného je nepochybné, že

neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal nakladať s nehnuteľnosťami, ktorých žalobcom uvádzaná
hodnotaje250.000,-eur,oprotižalobcomidentifikovanejpohľadávke,odôvodnostiktorejdoteraznebolo
ani žiadnym spôsobom rozhodnuté a ktorá bola zo strany žalobcu len uplatnená v trestnom konaní, je
celkom zjavný nepomer medzi zabezpečovanou pohľadávkou a majetkom, na ktorý sa toto opatrenie
vzťahuje.

9. Žalovaná ďalej namieta, že žalobca neuviedol všetky pravdivé a zásadné informácie tak, ako mu to
ukladá CSP, keď zamlčal skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú.
D. N., bola nielen v čase prevodu v roku 2014, ale i následne na základe darovacej zmluvy, permanentne
zaťaženáťarchou,atozáložnýmprávomvprospechzáložnéhoveriteľaP.J.S..D..podľaE.-XXXX/XXXX

zo dňa 26.11.2010, súčasne záložným právom v prospech záložného veriteľa P. J. S..D.. podľa E.-XXXX/
XXXX zo dňa 15.02.2011, ďalej záložným právom v prospech záložného veriteľa P. J. S..D.. podľa E.-
XXX/XXXX a naďalej, bez akéhokoľvek prerušenia jednotlivých tiarch, je na nehnuteľnosti taktiež ťarcha
v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. podľa E.-XXXX/XXXX, takže nehnuteľnosť vždy bola založená,
a žalovaná nadobudla nehnuteľnosť rovnako s ťarchou tak, ako to vyplýva z darovacej zmluvy, kde v

čl. III je ťarcha riadne špecifikovaná s prehlásením žalovanej, že má vedomosť o existencii ťarchy v
tom čase na nehnuteľnosti viaznucej. Z uvedeného vyplýva, že nie je pravdou, že by žalovaná dva roky
po jej nadobudnutí zaťažila nehnuteľnosť záložným právom tak, ako žalobca uvádza na str. 13 žaloby.Nehnuteľnosť žalovaná nadobudla s ťarchou, po celú dobu na nehnuteľnosti ťarcha aj viazla a naďalej
viazne, takže polemika žalobcu o trhovej hodnote nehnuteľnosti, je neprijateľná.

10. Žalovaná namieta žalobcom ničím nepodložené tvrdenie uvedené na str. 10 žaloby, že žalovaná
je priateľkou „dlžníka“ O. E., čím spadá do kategórie blízkej osoby, a zároveň, že žalovaná o úmysle
„dlžníka“ O. E., musela vedieť aj preto, že sa nejednalo o štandardný prevod nehnuteľnosti v hodnote
vyše 250.000,- eur, keď tieto nehnuteľnosti nadobudla bezodplatne, čím nie je uveriteľné, že darovaním
nehnuteľností tak vysokej ceny cudziemu človeku bez toho, aby si obdarovaný pri rozumnej opatrnosti

položil otázku a vyvinul úsilie na zistenie, čo vedie darcu také nehnuteľnosti previesť bezodplatne
obdarovanému bez osobitného (blízkeho) vzťahu k darcovi. Žalovaná uviedla, že nie je možné operovať
s trhovou hodnotou nehnuteľnosti 250.000,- eur, keďže v tom čase bola zaťažená záložným právom,
a taktiež uviedla, že žalovaná za prevod nehnuteľnosti dňa 05.10.2020 na účet O. E. uhradila sumu
120.000,- eur, čo vyplýva z výpisu z účtu G. J. D., S..D.., ktorý súdu predložila. Zároveň žalovaná
poukázala na Zmluvu o úvere zo dňa 06.06.2022, ktorú uzavrela so D. D., S..D.., ako záložným veriteľom

na predmetnej nehnuteľnosti, z ktorej vyplýva, že poskytnutím úveru žalovanej, ako dlžníkovi, v sume
186.000,- eur, bude vyplatený predchádzajúci záložný veriteľ - P. J. S..D.., Bratislava. Predmetný úver
žalovaná spláca v mesačných splátkach vo výške 976,35 eur, a doba konečnej splatnosti úveru bola
dohodnutá na rok 2044.

11. V závere žalovaná zhrnula, že predloženými listinami preukázala, že v minulosti nezriaďovala
akékoľvek záložné právo, že záložné právo bolo na spornej nehnuteľnosti zriadené už od roku
2014, a nevykonávala žiadne úkony, ktorými by prišlo k podstatnému sťaženiu budúceho uspokojenia
pohľadávky.

12. Žalobca reagoval na odvolanie podané žalovanou, podaním zo dňa 09.12.2023 s tým, že odvolanie
žalovanej neobsahuje nič, čo by vyvracalo dôvodnosť nariadeného neodkladného opatrenia.

13. K námietke, že žalovaná nemá o firme Váš správca spol. s r.o. a O. E. žiadnu vedomosť, žalobca
uviedol, že žalovaná klame, keďže v minulosti podpisovala niekoľko desiatok právnych úkonov (zmluvy

o prevode nehnuteľností, zmluva o prevode obchodného podielu, zmluvy o výkone správy), pri ktorých
za druhú zmluvnú stranu konal O. E. osobne, prípadne ako konateľ firmy Váš správca spol. s r.o..
V nasledujúcej časti svojho vyjadrenia v odsekoch 1., 2., 3.1.-3.4., 4.1.-4.4. žalobca špecifikoval a
vydokladoval právne úkony preukazujúce skutočnosť, že žalovaná musela mať s O. E. blízky osobitný
vzťah a o odporovateľnosti darovacej zmluvy musela vedieť, pričom účelom uvedených dvojstranných

právnych úkonov podpísaných žalovanou bolo zbavovanie sa majetku nielen O. E. (napr. odporovaná
darovacia zmluva), ale aj zbavovanie sa majetku firmou Váš správca spol. s r.o. a to všetko v prospech
žalovanej, prípadne jej firmy MK Facility Group, spol. s r.o., IČO: 52 048 705, so sídlom Ivánska cesta
30/B, Bratislava, predtým RV HOME, spol. s r.o., so sídlom Blagoevova 28, Bratislava.

14. K námietke vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi O. E., žalobca opäť poukázal na v
žalobe uvedený judikát R 2/2022, a zdôraznil, že pohľadávka žalobcu bola riadne uplatnená v trestnom
konaní u orgánu činného v trestnom konaní ako príslušného orgánu v súlade s § 46 ods. 3 a § 62 ods. 2
Trestného poriadku. Z praxe orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní vyplýva, že
Trestný poriadok výslovne neupravuje, kedy najskôr môže poškodený uplatniť nárok na náhradu škody.

Táto podmienka je naplnená už vtedy, keď oznamovateľ (poškodený) ústne podá trestné oznámenie.
Tento záver možno vyvodiť z § 62 ods. 2 Trestného poriadku. Z konania O. E. (konateľ spoločnosti
Váš správca spol. s r.o.) vyplýva pohľadávka žalobcu na náhradu škody, ktorá je predmetom začatého
trestného stíhania (aj s ohľadom na okolnosť, že za skutkovo rovnaké konanie už bol O. E. dva krát
právoplatne odsúdený a t.č. tretie trestné konanie, v ktorom sa k žalovanému skutku v podstate priznal,

je v štádiu pred vyhlásením rozsudku), podanie trestného oznámenia a uplatnenie nároku na náhradu
škody u orgánu činného v trestnom konaní je riadnym uplatnením práva (pohľadávky) u príslušného
orgánu. Preto je nadbytočné a formalistické uplatňovať rovnakú pohľadávku na náhradu škody voči O.
E. ako žalovanému v civilnom konaní, keď rovnaká pohľadávka na rovnakom skutkovom základe bola
uplatnená v trestnom konaní.

15.Knámietkeprimeranostinariadenéhoneodkladnéhoopatreniaaknámietkezaťaženianehnuteľností
záložným právom, žalobca konštatoval, že sú účelové, rozporuplné a preto nedôveryhodné. Žalobca
potvrdil, že od nadobudnutia predmetných nehnuteľností firmou Váš správca spol. s r.o., tieto bolizaťažené záložnými právami rôznych bánk, následne vymazané a čiastočne nahradené iným záložným
právom, avšak táto skutočnosť sama o sebe, bez poznania reálneho obsahu právneho vzťahu zo
záložného práva a z úveru, žiadnym spôsobom nedokazuje neprimeranosť nariadeného neodkladného

opatrenia, lebo nie je známa v priebehu času výška zabezpečenej pohľadávky z úveru a trhová cena
predmetných nehnuteľností (rozdiel medzi nimi ako hľadisko primeranosti). Pre posúdenie primeranosti
je právne významná skutočnosť, že práve žalovaná po nadobudnutí predmetných nehnuteľností
od vlastníka/dlžníka O. E. odporovanou darovacou zmluvou, takmer dva roky po nadobudnutí
nehnuteľností, vlastným právnym úkonom - zmluvou o zriadení záložného práva zavkladovanou dňa

18.07.2022 pod E.-XXXX/XX, zaťažila nehnuteľnosti záložným právom v prospech D. D. S..D... Z
uvedeného vyplýva, že nešlo o záložné právo prevzaté po predošlom vlastníkovi, ale sama žalovaná
vlastným právnym úkonom zaťažila predmetné nehnuteľnosti. Práve žalovanou skutkové tvrdenie o
aktuálnej výške dlhu z úveru 186.000,00 eur (zrejme plus úroky) dokazuje, že nariadené neodkladné
opatrenie požiadavke primeranosti plne vyhovuje. Táto pohľadávka z úveru zabezpečená záložným
právom Slovenskej sporiteľne a.s. musí byť uspokojená ako prvá, pred pohľadávkou žalobcu, čo

znamená, že pohľadávka žalobcu by sa mohla uspokojiť až po uspokojení pohľadávky z úveru vo výške
186.000,00 eur (zrejme plus úroky). Podľa kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.05.2014 medzi predávajúcim
Váš správca spol. s r.o. a kupujúcim O. E., kúpna cena bola 251.200,00 eur, a tak rozdiel medzi týmito
sumami je 65.200,00 eur, čo zodpovedá požiadavke primeranosti neodkladného opatrenia aj vo vzťahu
k uplatnenej pohľadávke žalobcu na náhradu škody 46.532,32 eur a to s dôrazom, že neodkladné

opatrenie je jediný právny prostriedok, ktorý žalobcovi zaručuje reálnu vymožiteľnosť jeho pohľadávky
na náhradu škody. Keďže žalovaná odporovanou darovacou zmluvou predmetné nehnuteľnosti získala
z majetku dlžníka O. E. a následne ich zaťažila záložným právom, ďalším zaťažením - záložným právom
do výšky ceny predmetných nehnuteľností sa tak pohľadávka žalobcu stane reálne nevymožiteľnou. Z
uvedeného hľadiska je tak neodkladné opatrenie plne opodstatnené. Žalobca tiež poukázal na to, že

zo skutkových tvrdení žalovanej vôbec nevyplýva, že by dlžník žalobcu O. E., prípadne spoločnosť Váš
správca spol. s r.o., mali dostatok majetku, z ktorého by dokázali pohľadávku žalobcu uspokojiť.

16. K tvrdeniu žalovanej, že za predmetné nehnuteľnosti zaplatila, žalobca uviedol, že toto skutkové
tvrdenie odporuje zneniu odporovanej darovacej zmluvy ako bezodplatného právneho úkonu. Nedáva

logiku ani zmysel, aby obdarovaný na podklade darovacej zmluvy, darcovi niečo platil, pričom žalovanou
predložený bankový výpis len preukazuje platbu sumy 120.000,00 eur O. E. bez toho, aby dokazoval
akúkoľvek súvislosť s darovacou zmluvou. V závere žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovanou bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) ako oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP). Po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363
CSP), preskúmal napadnuté uznesenie viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), dôvodmi odvolania

(§ 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie je vecne
správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

18.Inštitútneodkladnéhoopatreniamávýnimočnýcharakteraprijehorozhodovaníprevládapožiadavka
rýchlosti nad formálnym postupom pri dokazovaní a zisťovaní skutkových okolností potrebných pre

vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, preto súd rozhoduje spravidla len na základe listín
predložených stranou sporu o vydanie neodkladného opatrenia. Odvolací súd vychádza z názoru,
že zmyslom nariadenia neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s
konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného
opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu

má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky
znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Odvolací súd poukazuje, že ide o dočasné
opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a neodkladným opatrením
nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby
konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu

základné skutočnosti, teda nárok a aby osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu
rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť preukázaný nepochybne. Súd tieto okolnosti v rámci konania
o nariadení neodkladného opatrenia je povinný zvážiť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zoskutočností, preukázaných alebo osvedčených stranou sporu. Miera osvedčenia potreby ochrany sa
riadi naliehavosťou jej riešenia čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vykonať okamžitý zásah súdu pre
riešenie danej situácie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania

rozhodnutia súdom prvej inštancie.

19. Pokiaľ ide o hodnoverné osvedčenie nároku, pri ktorom sa posudzuje miera pravdepodobnosti
úspešnostistranyvkonaníožalobevovecisamej,odvolacísúdkonštatuje,ževdanomprípadejevyššia
než pravdepodobnosť jej zamietnutia a v tomto kontexte aj súd prvej inštancie konštatoval osvedčenie

danostižalobcomuplatnenéhonároku,keďžezozistenéhoskutkovéhostavumalosvedčené,žežalobca
svoj nárok odôvodňuje vymáhateľnou pohľadávkou voči O. E. titulom náhrady škody uplatnenej v
trestnom konaní v celkovej výške 46.532,32 eur, ktorý previedol svoj nehnuteľný majetok bezodplatne
darovacou zmluvou na žalovanú, tak ako je uvedené v odseku 3. tohto rozhodnutia, a týmto právnym
úkonom malo dôjsť k ukráteniu možnosti uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu.

20. K otázke potreby naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov strán sporu, odvolací súd zdôrazňuje,
že táto potreba spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol
medzi stranami sporu priestor pre konanie, ktoré by mohlo vytvoriť nezvratný stav, prípadne priestor
pre také konanie, ktoré by mohlo viesť k neodstrániteľným následkom. Pri skúmaní existencie potreby
bezodkladnej úpravy pomerov, súd spravidla nariadi neodkladné opatrenie v takej situácii, kedy danej

strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej
pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
V danej veci sa žalobca domáha určenia odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým je darovacia zmluva
uzavretá dňa 18.08.2020, zavkladovaná pod E.-XXXX/XXXX dňa 16.09.2020, ktorou previedol dlžník
O. E. ako darca na žalovanú ako obdarovanú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom

území D.Ý. N. (nárok žalobcu uplatnený voči žalovanej v merite veci). Z dôvodu obavy ohrozenia
vymožiteľnosti pohľadávky voči O. E. titulom náhrady škody uplatnenej v trestnom konaní v celkovej
výške 46.532,32 eur, ktorý napadnutou darovacou zmluvou previedol bezodplatne nehnuteľnosti ktoré
sú predmetom zriadenia neodkladného opatrenia, ktoré mal v svojom vlastníctve, je daná existencia
ohrozenia uspokojenia peňažnej pohľadávky žalobcu titulom náhrady škody uplatnenej v trestnom

konaní, ak žalovaná ako obdarovaná predmetné nehnuteľnosti ďalej zaťaží, resp. prevedie na tretiu
osobu. V prípade, ak by bol žalobca vo veci samej úspešný, právoplatné rozhodnutie by následne
bolo aplikovateľné priamo na exekvovaný majetok dlžníka O. E. (§ 42b ods. 2 OZ). Inak povedané,
vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 OZ je pohľadávka, ktorú možno úspešne
vymáhaťvzákladnomsúdnomkonaní/žalovateľnápohľadávka(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022). V tejto súvislosti má odvolací súd potrebu uviesť,
že v rámci trestného konania sa o nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným
činom rozhoduje v tzv. adhéznom konaní (ako je to v prípade žalobcu o náhradu škody voči dlžníkovi
O. E.), ktoré sa považuje za súčasť trestného konania. Osobitosťou adhézneho konania je, že o
návrhu poškodeného sa rozhoduje s použitím hmotného práva iného právneho odvetvia ako trestného

práva (prevažne občianskeho - civilného práva), ale vždy s aplikáciou ustanovení Trestného poriadku.
Preto musí súd v adhéznom konaní v rámci trestného konania prihliadať aj na skutočnosť, či svojím
rozhodnutím o náhrade škody neporuší zásadu ne bis in idem (nie dvakrát o tej istej veci). Domáhanie
sa ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poškodeným v rámci trestného konania je
podmienené tým, aby bol nárok na náhradu škody uplatnený v trestnom konaní, ktoré možno za

určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného (jeho záležitosti). Podľa § 46 ods. 3
Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá
mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Podľa judikatúry všeobecných súdov, ako aj zo
znenia § 46 ods. 3 Trestného poriadku je jednou zo základných podmienok na vyslovenie povinnosti

nahradiť škodu, aby poškodený svoj nárok uplatnil voči určitej osobe - obžalovanému. Z uvedeného
vyplýva, že vo veci poškodeného sa konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody voči
určitej osobe, ktorej určitosť je vyjadrená vznesením obvinenia. Vzhľadom na uvedené pre návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, že žalobca si svoj nárok titulom náhrady škody
uplatnil v trestnom konaní a voči dlžníkovi O. E. bolo vznesené obvinenie.

Pre konanie vo veci samej, však odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že v prípade, ak
v čase podania odporovacej žaloby nie je pohľadávka žalobcu vymáhateľná (vykonateľná), pričom stačí,
že až v priebehu odporovacieho konania (v čase rozhodovania) sa pohľadávka žalujúceho veriteľa stane
vymáhateľnou (vykonateľnou), bolo by vhodné zvážiť v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) CSP prerušeniekonania o odporovacej žalobe až do skončenia konania, ktorého výsledkom môže byť vykonateľná
pohľadávka. Takýto postup sa javí odvolaciemu súdu ako vhodný a súladný so zásadou spravodlivej
ochrany práv.

21.Vovzťahukaktívnejlegitimáciižalobcu,spoukazomnanámietkužalovanej,odvolacísúdkonštatuje,
že v prvom rade žalobca netvrdil, že spoločnosť Váš správca s.r.o. mala byť vlastníkom bytov a
nebytových priestorov v bytových domoch, ktorých správu zabezpečuje žalobca. A všeobecne k aktívnej
legitimácii treba uviesť, že ide o také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu/žalobcovi

ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Žalobca svoje postavenie pre podanie predmetnej žaloby právne a vecne vyargumentoval
v čl. I. žaloby, a odvolací súd len odkazuje na túto časť žaloby a plne sa s ňou stotožňuje.

22. Námietku žalovanej, že neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal nakladať s nehnuteľnosťami,
ktorých žalobcom uvádzaná hodnota je 250.000 eur, oproti žalobcom identifikovanej pohľadávke vo

výške 46.532,32 eur, o dôvodnosti ktorej doteraz nebolo žiadnym spôsobom rozhodnuté, ktorá bola
žalobcom uplatnená len v trestnom konaní, a je tu zjavný nepomer medzi pohľadávkou a majetkom,
na ktorý sa toto neodkladné opatrenie vzťahuje (uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia), vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodnú.
Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd vždy zvážiť, či v jeho dôsledku, zásah do práv

dotknutej strany je primeraný (zásada primeranosti zásahu) a skúmať, či návrh je prípustný z hľadiska
ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany
ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť dotknuté výrokom neodkladného opatrenia.
Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zriadeného k nehnuteľnostiam uvedených v odseku 1. tohto rozhodnutia, vo

vlastníctve žalovanej (titulom darovacej zmluvy), nie je v zjavnom rozpore so zásadou primeranosti
(proporcionality), ktorá vyjadruje, že iba v nevyhnutnej miere má byť dočasným opatrením súdu
zasiahnuté do práv dotknutej strany sporu. Princíp proporcionality možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy
SR, a jeho zmyslom je hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. Treba
konštatovať, že ťarcha žalovanej s predmetom neodkladného opatrenia, nebráni žalovanej vo výkone

práv k predmetným nehnuteľnostiam spočívajúce v užívaní, čím v dôsledku nariadeného neodkladného
opatrenia nehrozí žalovanej vznik závažnej a nenapraviteľnej ujmy. K námietke neprimeranosti
uplatnenej pohľadávky žalobcu vo výške 46.532,32 eur oproti žalobcom uvedenej hodnoty neodkladným
opatrením zaťažených nehnuteľností vo výške 250.000 eur, odvolací súd poukazuje na tvrdenie
samotnej žalovanej, že na predmetných nehnuteľnostiach viazne ťarcha titulom záložného práva tak

ako je uvedené v odseku 9. tohto rozhodnutia, pričom aktuálna výška hodnoty všetkých zabezpečených
záväzkovnebolažalovanouozrejmenáaaniosvedčená,okremsumy186.000eurvprospechzáložného
veriteľa P. J. S..D.., Bratislava. V tejto súvislosti je tiež dôležitá skutočnosť, že pohľadávka žalobcu
by mohla byť uspokojená až po uspokojení všetkých pohľadávok z úverov. Takže potom minimálne
vyššie uvedená pohľadávka 186.000,00 eur vo vzťahu k hodnote predmetných nehnuteľností vo výške

251.200,00 eur (v čase kúpy O. E.), rozdiel týchto súm určuje sumu, z ktorej by mohla byť pohľadávka
žalobcu vo výške 46.532,32 eur uspokojená, t.j. zo sumy 65.200,00 eur, čo podľa názoru odvolacieho
súdu zodpovedá požiadavke primeranosti.
Vo vzťahu k námietke, že o dôvodnosti pohľadávky vo výške 46.532,32 eur, ktorá bola žalobcom
uplatnená len v trestnom konaní, doteraz nebolo žiadnym spôsobom rozhodnuté, odvolací súd odkazuje

na vyššie uvedené odôvodnenie v odseku 20. tohto rozhodnutia.

23. Odvolací súd dospel k názoru, že predmetným neodkladným opatrením možno objektívne
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti) a zároveň právne účinky vydaného
neodkladného opatrenia neobmedzia žalovanú neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah

(princíp proporcionality). V danej veci žalobca dostatočne podľa názoru odvolacieho súdu osvedčil
skutočnosť, že v prípade, ak by bol žalobca v konaní vo veci samej úspešný, už by nemusel existovať
majetok dlžníka O. E., resp. nenariadením neodkladného opatrenia by podľa názoru odvolacieho súdu,
vznikol priestor pre konanie žalovanej, ktoré by vytvorilo buď nezvratný stav, respektíve by viedlo k
ťažko predvídateľným následkom. Pri nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti

nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má
dočasný (predbežný charakter). Odvolací súd dospel k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia
je de iure zabezpečené, aby konečné rozhodnutie mohlo mať reálny význam.24. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci, zohľadniac skutočnosti
vyplývajúce z obsahu spisu a listín ktoré sú jeho súčasťou, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP), že žalobca osvedčil potrebu navrhovanej dočasnej

úpravy pomerov medzi stranami. Odvolacia argumentácia žalovanej nebola spôsobilá spochybniť vecnú
správnosť napadnutého uznesenia, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil (§ 387 CSP).

25. Vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie je

správne, keď v odôvodnení odseku 32. napadnutého rozhodnutia uviedol, že o nároku na náhradu trov
konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.
K uvedenému odvolací súd už len dodáva, že v danej veci súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu konania vo veci samej. A keďže rozhodnutím o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia sa konanie vo veci neskončilo, preto súd nerozhodoval o trovách
konania. O trovách konania, vrátane konania o neodkladnom opatrení, rozhodne súd prvej inštancie v

konečnom rozhodnutí vo veci samej, a to podľa pomeru úspechu sporových strán.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. (§ 393 ods. 2 CSP )

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods.2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)