Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 15, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Csp/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123374517
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:6123374517.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová

banka, A.; skrátený názov: VÚB, a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava-Ružinov, IČOI: 31 320 155, práv. zast.
JUDr. Barbora Tomanová, advokátka, Kollárova 85, Martin, IČO: 50 410 199, proti žalovanej: B. C. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, F., práv. zast. advokátska kancelária LEGALINK s.r.o., Mlynské nivy
53, Bratislava, IČO: 50 990 365, za účasti vedľa. účastníka na strane žalovaného Občianske združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 911 02 Bratislava,
IČO: 42 362 962, v konaní o zaplatenie 1.234,16 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v zostávajúcej časti z a m i e t a .

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady
rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.

III. Vzájomnú žalobu žalovanej voči žalobcovi na zaplatenie istiny 6.750,64 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.750,64 eur od 24.7.2025 do zaplatenia súd v y l u č u j

e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31.7.2023 domáhal, aby
zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu 1.234,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
z uvedenej sumy od 10.7.2023 do zaplatenia. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že je právnym
nástupcom spoločnosti VÚB leasing, a. s. z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti, ktorá skutočnosť je
uvedená vo výpise z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sa, vl.341/B. Dňa
24.3.2017 žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. 120172185, na
základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu 9.450,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 13,06 % na

zakúpenie osobného motorového vozidla za podmienok uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere
a všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú inkorporované v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Žalovaný sa zaviazal predmet financovania splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 60
mesiacov v sume 211,82 eur. Súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár. Zároveň strany uzavreli zmluvu
o zriadení záložného práva hnuteľnej veci č. 120172185, ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech
záložného veriteľa na záloh – motorové vozidlo MERCEDES – M trieda. Žalovaný porušil ustanovenia
zmluvy a všeobecných obchodných podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na

základe tejto skutočnosti v zmysle VOP – doba trvania zmluvy a spôsoby jej ukončenia, zánik záväzku
klienta, pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru listom zo dňa 3.5.2022. Predžalobnou výzvou zo dňa
14.6.2023 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhupredstavuje sumu 1.234,16 eur a pozostáva: zo sumy 17.434,80 eur, pričom súčasťou tejto sumy sú aj
nasledovné položky:
-náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 180,- eur,

-náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 228,- eur,
-náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 228,- eur,
-náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 39,60 eur. Žalobca eviduje úhrady spolu vo výške
16.200,64 eur. Rozdiel medzi celkovým dlhom žalovaného po odpočítaní úhrady predstavuje žalovanú
sumu.

Na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zmluvu o zriadení záložného
práva k hnuteľnej veci, kúpnu zmluvu, protokol, prehľad úhrad, predžalobnú výzvu, oznámenie
o splatnosti úveru, faktúry, rozpis úhrad, výzvu pred vyhlásením splatnosti úveru, podací hárok. Na
výzvu okresného súdu žalobca súhlasil s vydaním platobného rozkazu v časti, v ktorej sa netýka rozpor
s právnymi predpismi, t. j. v časti
-istiny vo výške 552,09 eur,

-úroku vo výške 6,47 eur,
-poplatkov vo výške 675,60 eur,
-úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 552,09 eur od 10.7.2023 do zaplatenia.

2.Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21.11.2023 pod sp. zn. 7Up/1163/2023 platobný rozkaz,

ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi v stanovenej lehote istinu 552,09 eur, poplatky 675,60 eur,
úrok 6,47 eur a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 552,09 eur od 10.7.2023 do zaplatenia.

3.Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor, čím došlo k jeho zrušeniu platobného rozkazu
zo zákona. Písomný odpor odôvodnila tým, že žalobca jej zapožičal sumu 9.450,- eur na kúpu vozidla

a ku dňu podania odporu žalobcovi uhradila 12.709,20 eur (istiny dlh je 552,09 eur). Od 4.8.2021
vozidlo nepoužíva na svoje účely, nakoľko jej bolo odcudzené. K odcudzeniu vozidla došlo v čase
úhrady 6 posledných splátok pred splatením úveru, kde by sa stala majiteľkou vozidla. O odcudzení
vozidla informovalaspoločnosťQuatrocar,VÚBleasing.Ipododaníkompletnejdokumentáciebolnaňu
pracovníkmi agentúry vyvíjaný neprimeraný nátlak v mene veriteľa a to telefonicky, výzvami, žiadosťami

o osobné stretnutie za účelom odobratia vozidla, čo pokračovalo celé dva roky. Aktivitu agentúry
pochopila až po oboznámení sa s obsahom podania žalobcu v časti náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky. Takto si agentúra účtovala umelo navyšované penále a poplatky i s vedomím, že
odcudzenie vozidla zdokladovala. Požiadala o zhovievavosť s odkazom na svoj nepriaznivý zdravotný
stav, osobný stav, rozvedená, pracujúca v Slovenskej pošte, a. s., no dlhodobo práceneschopná s tým,

aby bola možnosť sa dohodnúť na vyplatení iba reálne podloženej dlžnej istiny 552,09 eur v mesačných
splátkach po 30,- eur.
Na preukázanie svojich tvrdení predložila lekársku správu a oznámenie o pátraní po motorovom vozidle.

4.V ďalších písomných podaniach žalobca zotrval na svojich tvrdeniach, pripustil možnosť zmierlivého

vybavenia veci pri úhrade pohľadávky v žalovanom rozsahu.

5.Podaním doručeným súdu dňa 27.2.2024 podalo návrh na pribratie do konania na strane žalovanej
Občianske združenie „VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV“ so sídlom v Bratislave Po
doručení súhlasu na zastupovanie žalovanou a postúpením veci na prejednanie Okresnému súdu

Poprad, súd uznesením zo dňa 21.5.2024 pribral do konania danú právnickú osobu.

6.Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 15.7.2024 prostredníctvom právneho zástupcu žiadala žalobu
v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej trovy konania. Vzniesla námietku premlčania celej pohľadávky
veriteľa s odôvodnením, že premlčacia doba začala plynúť už od dňa nasledujúceho po splatnosti

splátky, s ktorou bola žalovaná v omeškaní ako prvou. Poukázal na ust. § 103 OZ, a rozsudok Krajského
súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/95/2018 zo dňa 13.9.2018, a to jeho časť: ak zákon vymedzuje
podmienky omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu,
že táto nebude spotrebiteľom uhradená.

7.Premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky v prípade straty výhod splátok začína plynúť odo dňa
splatnosti nezaplatenej splátky. To sa týka ako prípadov, keď sa zvyšok dlhu stane splatným v dôsledku
úkonuveriteľa,takajprípadov,keďjemedzistranamidohovorené,ževdôsledkunesplneniačiastkovéhozáväzku pre omeškanie s úhradou niektorej z dohodnutých splátok, sa automaticky stáva splatným celý
dlh (Občiansky zákonník I. Veľký komentár Bratislava, strana 1654).

8.Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní ďalej uviedol, že v zosplatnení nebola
špecifikovaná splátka, preto zosplatnenie nastalo. V zmysle rozhodovacej činnosti súdnych autorít je
nevyhnutné, aby zosplatnenie ako aj výzva podľa § 53 ods. 9 OZ obsahovala špecifikáciu splátky,
pre ktorú má nastať zosplatnenie úveru. Žalobca neskúmal bonitu žalovanej pred poskytnutím úveru,
a z toho dôvodu nebol ani oprávnený úver zosplatniť, čomu bráni ust. § 7 ods.1 v spojení s ust. § 11

zák. č. 129/2010. Zároveň namietala výšku dojednaných úrokov pri danom úvere, ktorú považuje za
rozpornú s dobrými mravmi. Na úver by sa malo hľadieť ako bezúročný.

9.Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením listinných dôkazov, a to zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci, kúpnej zmluvy, protokolu,
prehľadu úhrad, predžalobnej výzvy, oznámenia o splatnosti úveru, faktúr, rozpisu úhrad, výzvy pred

vyhlásením splatnosti úveru, podacieho hárku, lekárskej správy, oznámenia o pátraní po motorovom
vozidle rozsudkom zo dňa 30.9. 2024 v bode I. žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 558,56,-
eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 552,09,- eur od 10.7.2023 do zaplatenia, to
všetko v splátkach po 30,- eur mesačne, pričom prvá splátka bude splatná do 25-teho dňa v mesiaci,
ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, ďalšie vždy do 25- teho dňa

toho - ktorého nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia, a to pod stratou výhody splátok. V bode II. v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v bode III. rozhodol o trovách konania.
10.V rozsudku vychádzal z ustáleného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 24.3.2017 strany uzavreli
zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. 120172185, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovanej úver vo výške 9.450,- eur (viazaný spotrebiteľský úver) na nákup ojazdeného osobného

motorového vozidla značky MERCEDES M. Žalovaná sa zaviazala úver uhradiť v 60 splátkach po
211,82eursdátumomprvejsplátky8.4.2017.Celkomsazaviazalauhradiťčiastku12.709,20eur. Ročná
úroková sadzba bola dohodnutá na 13,06 %, odplata 14,25, pri uvedení najvyššej prípustnej výšky
odplaty 22,78 %. RPMN bola vypočítaná na 13,06 % a priemerná hodnota RPMN bola vyčíslená na
10,17 %. Výšku poskytnutého úveru celkom predstavujú finančné prostriedky za účelom úhrady doplatku

kúpnej ceny. V zmluve dlžníčka deklarovala svoje bydlisko, osobné údaje, počet nezaopatrených detí
0,počet vyživovaných osôb 0, výška vyživovacej povinnosti 0,rodinný stav slobodná, zamestnávateľ
Slovenská pošta, a.s. od 18.7.2000 na dobu neurčitú pri deklarovaní priemerného čistého mesačného
príjmu 890,- eur. Žalovaná nedeklarovala žiadne mesačné finančné výdavky z titulu splátky úverov,
hypoték, leasingov. Uviedla tiež svoju funkciu – vedúca pošty. Rovnakého dňa veriteľ s dlžníčkou uzavrel

zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci, a to k osobnému motorovému vozidlu značky
MERCEDES M, rok výroby 2007. Dňa 24.3.2017 žalovaná uzavrela kúpnu zmluvu pod č. 120172185
s predávajúcim spoločnosťou Martin Anderson, s.r.o. Nitra o odkúpení motorového vozidla značky
MERCEDES M, VIN:G. za kúpnu cenu 13.500,- eur. Súčasť kúpnej zmluvy je protokol o odovzdaní
a prevzatí motorového vozidla. Podľa prehľadu úhrad vyhotovených žalobcom, žalovaná v období od

24.3.2017 do 8.3.2022 uhradila celkom 16.200,64 eur. Zostatok neuhradenej sumy bol vyčíslený na
1.234,16 eur. Dňa 24.3.2017 žalobca eviduje úhradu akontácie vo výške 4.050,- eur. Od 21.4.2017
žalobca eviduje úhradu splátok v sumách od 211,82 eur po 1.287,09 eur. Poslednú úhradu žalovaná
poukázala dňa 20.12.2021 vo výške 500,- eur. Listom zo dňa 14.6.2023 žalobca prostredníctvom
právnej zástupkyne vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku vo výške 1.234,16 eur v lehote 3 dní od

doručenia výzvy.
Listom zo dňa 3.5.2022 žalobca oznámil žalovanej splatnosť úveru pri úverovej zmluve č. 120172185
s tým, že splatnosť nastala v mesiaci 3/2022 splatnosťou poslednej splátky predpísanej dohodnutým
splátkovým kalendárom. Ku dňu vyhotovenia oznámenia veriteľ eviduje dlh na predmetnej zmluve
v celkovej výške 1.234,16 eur. Neuhradením dlhu veriteľ nepristúpi k ukončeniu zabezpečovacieho

vzťahu a teda k vystaveniu dokladov potrebných k úplnému ukončeniu zmluvy, ktorými by došlo
k voľnému disponovaniu s motorovým vozidlom. Pri neuhradení veriteľ pristúpi k vymáhaniu pohľadávky
súdnou cestou.
Faktúrou č. 12017218504 zo dňa 30.4.2022 splatnou dňa 15.5.2022 spoločnosť VÚB leasing,
a.s. žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 39,60 eur titulom finančného vysporiadania – nákladov spojených

s vymáhaním pohľadávky.
Faktúrou č. 12017218503 zo dňa 31.7.2021 splatnou dňa 15.8.2021 spoločnosť VÚB leasing,
a.s. vyúčtoval žalovanej sumu 228,- eur titulom finančného vysporiadania – nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky MOV.Faktúrou č. 12017218501 zo dňa 30.6.2020 splatnou dňa 15.7.2020 spoločnosť VÚB leasing,
a.s. vyúčtoval žalovanej sumu 180,- eur titulom finančného vysporiadania – nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky MOV. Žalobca súdu predložil prehľad úhrad žalovanej, podľa ktorého celkovo

žalovaná uhradila akontáciu 4.050,- eur, úroky 3.252,78 eur, istinu 8.897,91 eur, spolu 16.200,64 eur.
Neuhradenými sú úroky 6,47 eur, istina 552,09 eur, iný predpis 712,60 eur, spolu 1.271,16 eur.
Listom zo dňa 10.10.2021 žalobca vyzval žalovanú k úhrade omeškaných splátok, zároveň bola
upozornená, že pri neuhradení nedoplatku 635,46 eur veriteľovi vzniká právo na odobratie motorového
vozidla a tým začatie výkonu záložného práva formou predaja zálohu v zmysle zákona o dobrovoľných

dražbách s cieľom uspokojiť pohľadávku. Zároveň automaticky dôjde k zosplatneniu úveru, na základe
čoho žalobca bude požadovať uhradenie celej dlžnej čiastky naraz.
PodľalekárskejsprávyH.I.J.zodňa26.10.2023 žalovanátrpíonemocnenímštítnejžľazy. Podľavýpisu
z internetovej stránky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na stránke je zverejnené pátrania po
odcudzenom motorovom vozidle SKXX309AO, VIN:G.. Vozidlo bolo odcudzené 4.8.2021.

11.Na základe takto ustáleného skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
Predmetom žaloby je pohľadávka žalobcu, ktorú predstavuje nedoplatok istiny 552,09 eur, nedoplatok
úroku 6,47 eur a poplatkov vo výške 675,60 eur. Súd mal preukázané, že strany dňa 24.3.2017 platne
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere účelovo viazanom na nákup osobného motorového vozidla.
Výška úveru predstavovala sumu 9.450,- eur a slúžila ako doplatok kúpnej ceny na zakúpené motorové

vozidlo značky MERCEDES M za kúpnu cenu 13.500,- eur. Z prehľadu úverového účtu žalovanej za
obdobie od 24.3.2017 do 8.3.2022 vyplýva, že žalovaná dňa 24.3.2017 poukázala úhradu 4.500,- eur
(akontácia na úhradu kúpnej ceny motorového vozidla) a v ďalšom období počnúc dňom 21.4.2017
poukazovala splátky vo výške 211,82 eur až 1.287,09 eur. Poslednú úhradu žalovaná poukázala dňa
20.12.2021 vo výške 500,- eur. Vychádzajúc z celkovej čiastky, ktorú mala žalovaná žalobcovi uhradiť

z titulu poskytnutého úveru predstavuje sumu 12.709,20 eur. Žalovaná žalobcovi uhradila celkom
16.200,64 eur a po odpočítaní akontácie 4.500,- eur úhrada predstavuje celkom sumu 12.150,64 eur.
Nesplatená časť dlhu je teda 558,56 eur, čo predstavuje celkom 2,63 neuhradenej splátky. Žalobca
z titulu neuhradeného úveru dlh vyčíslil na sumu 552,09 eur, v ktorej výške súd uznal pohľadávku za
dôvodnú. Rovnako dôvodná je v časti uplatneného úroku 6,47 eur, čo v súčte predstavuje rozdiel medzi

celkovou čiastkou, ktorú mala žalovaná uhradiť a skutočne poukázanou sumou. O úroku z omeškania
z uvedenej sumy rozhodol podľa ust. § 517 a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd po oboznámení
sa s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.3.2017, najmä s časťou zmluvy pod názvom
omeškanie s úhradou splátok dospel k záveru, že zmluvné dojednanie „v prípade, ak sa klient dostane
do omeškania s úhradou jednej splátky o dobu dlhšiu ako tri mesiace, spoločnosť vyzve klienta k úhrade

dlžnej sumy. Ak klient nereaguje na výzvy spoločnosti, a nesplní si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo
zmluvy, poverí spoločnosť zmluvného partnera mimosúdnym vymožením svojej pohľadávky. V prípade
vymoženia pohľadávky spoločnosti je klient povinný uhradiť náklady spojené s mimosúdnym vymožením
pohľadávky spoločnosti vo výške 295,20 eur s DPH.“ Dané zmluvné dojednanie súd vyhodnotil ako
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“) v súlade s ust.§ 53 ods.1 CSP. Rovnako
v rozpore s dobrými mravmi posúdil aj uplatňovanie si takýchto „ nákladov“ voči žalovanej. Súd neuznal
ako dôvodnú hmotnoprávnu obranu žalovanej vznesenou námietkou premlčania, porušenie ust. §
7 zák. o spotrebiteľských úveroch pri uzatváraní úverovej zmluvy, z ktorého dôvodu by mal byť úver
posudzovaný ako úver poskytovaný bez úrokov a bez poplatkov a konania žalobcu v rozpore s dobrými

mravmi pri stanovení výšky úroku z úveru vo výške 13,06 % ročne. Žalobca úver nezosplatnil. Prehľad
splátok, ktoré mala žalovaná uhrádzať, vyplýva zo splátkového kalendára. Podľa jeho obsahu žalovaná
mala žalobcovi poskytovať splátky v dohodnutej výške počnúc dňom 8.4.2017 do 8.3.2022. Z prehľadu
úverového účtu vyplýva, že žalovaná bola v omeškaní s niektorými splátkami napríklad so splátkou za
mesiac september 2018, február 2019, jún 2020, v období mesiacov február 2021 až júl 2021, august

2021 až december 2021. Žalobca však nevyužil možnosť predčasného zosplatnenia úveru a žalovaná
omeškané splátky až na posledné tri splátky za mesiace január až marec 2022 uhradila. Od omeškaných
splátok neuplynula premlčacia doba tri roky do podania žaloby na súd, preto súd vyhodnotil námietku
premlčania ako nedôvodnú. Rovnako ako nedôvodnú súd vyhodnotil procesnú obranu súvisiacu so
skúmaním bonity klienta. Žalovaný danú procesnú obranu vzniesol na pojednávaní, čo spojil s možným

oprávnením žalobcu úver zosplatniť a s posúdením úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Z obsahu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalovaná ako klientka – fyzická osoba, deklarovala svoje
osobné a majetkové pomery, výšku príjmu, funkciu u zamestnávateľa, pričom zároveň uzatvorila so
žalobcom zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci. Sama zložila akontáciu na zaplateniekúpnej ceny v nemalej výške. Aj keď žalobca nepredložil ďalšie dôkazy o skúmaní bonity klientky pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, napríklad výpis z registra úverov bánk a i., bolo by možné
užalobcukonštatovaťporušenie ust.§7ods.1zák.ospotrebiteľskýchúverochvspojenísust.§11ods.2

zák. o spotrebiteľských úveroch s tým následkom, že žalobca by sa nemohol domáhať splatnosti celého
úveru naraz. Nie je možné prijať záver, aby zo strany žalobcu došlo k hrubému porušeniu povinností
v spojení s konštatovaním bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Žalovaný namieta výšku dojednaného úroku z úveru, ktorá podľa jeho názoru mala byť vzhľadom
k dohodnutej výške v rozpore s dobrými mravmi. Túto procesnú námietku žalovaný žiadnym

spôsobom nezdôvodnil, súdu nepredložil žiadny dôkaz svedčiaci o neprimeranej výške dojednaného
úroku v spotrebiteľskej zmluve. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách
konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.2 CSP a § 262 CSP.

12.Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie
s odôvodnením, že sa nestotožňuje s právnym posúdením premlčania súdom prvej inštancie a má za to,

že v tomto smere rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná poukázala na
najnovšieUznesenieNSSRsp.zn.1Cdo/123/2022z30.01.2024,zozneniaktoréhovyplýva,žezačiatok
plynutia premlčacej doby je pevne stanovený a nemôže byť oddialený vôľou veriteľa ani modifikovaný
iným zákonným ustanovením (nakoľko už ust. § 103 OZ je lex specialis k § 101 OZ). Treba mať zreteli,
že ust. § 103 druhá veta OZ sa snaží práve zamedziť oddiaľovaniu začiatku premlčania. V opačnom

prípade by veriteľ mohol čakať na uplatnenie práva podľa § 565 OZ až do splatnosti poslednej splátky,
čo je v priamom rozpore s cieľom prezentovaným v druhej vete ust. § 103 OZ. Inak je tomu ale pri
strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 (všeobecne) začne
premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených troch

mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. S poukazom na
uvedenémážalovanázato,žepremlčaciadobazačalaplynúťnajneskôrodprvéhoomeškaniažalovanej
so splatením splátky úveru, predĺženého o lehotu 3 mesiacov a 15 dní. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že žalovaná bola po prvý krát v omeškaní so splátkou splatnou v mesiaci september 2018
(08.09.2018). Premlčacia doba začala plynúť od 23.12.2018 (08.09.2018 + 3 mesiace + 15 dní) a

uplynula 23.12.2021. Nakoľko bola žaloba na súd podaná až 31.07.2023, je nárok žalobcu v celosti
premlčaný. Tento záver podporuje najmä skutočnosť, že úver nebol zosplatnený.
Žalovaná taktiež zastáva názor, že si pôvodný veriteľ nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 7 ods.
1 ZoSÚ a teda neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca nepostupoval s

odbornou starostlivosťou, o čom svedčí práve ustanovenie § 7 ods. 27 ZoSÚ, podľa ktorého mal veriteľ
overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré
súnezávisléodspotrebiteľa.Nakoľkožalobcanepreverilbonituvsúlades§7ods.20ZoSÚa§7ods.27
ZoSÚ, išlo podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ o hrubé porušenie svojej povinnosti konať s odbornou starostlivosťou.
V takom prípade sa úver považuje bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko veriteľ poskytol žalovanej sumu

9.450 eur a žalovaná vrátila žalobcovi sumu 12.709,20 eura (v bode 12. odôvodnenia rozsudku je
dokonca uvedené, že vrátila až 16.200,64 eura), zanikol dlh splnením. Žaloba je tak nedôvodná v celom
rozsahu. dokonca uvedené, že vrátila až 16.200,64 eura), zanikol dlh splnením. Žaloba je tak nedôvodná
v celom rozsahu. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 2CoCsp/47/2021 - 153 zo dňa 31.03.2022.

13.K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, podľa ktorého súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecné správny.
14. V odvolacej replike žalovaná zotrvala na svojich odvolacích námietkach.
15.V odvolacej duplike žalobca zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a z dôvodu istoty predložil v

prílohe doklady ku skúmaniu bonity žalovanej.
16.K odvolacej duplike podala vyjadrenie žalovaná. Žalobca vo svojom podaní uviedol, že zotrváva na
svojom poslednom písomnom podaní, pričom ako prílohu svojho Podania zaslal doklady ku skúmaniu
bonity žalovanej. Žalovaná na tomto mieste konštatuje, že obe prílohy Podania boli formulár dopytu
do Sociálnej poisťovne, pričom druhá príloha, označená ako „Dopyt z NRKI“ netvorila prílohu Podania.

Z uvedeného dôvodu sa vyjadrí iba k „Dopytu do Sociálnej poisťovne“. V predmetnom dokumente sa
uvádza, že žalovaná nemala vymeriavací základ aspoň 890 eur (otázka č. 5). Tento údaj tak negatívne
ovplyvňuje bonitu žalovanej, čo žalobca nevzal do úvahy.Pre zachovanie odbornej starostlivosti zo strany žalobcu bolo potrebné skúmať nielen príjmy ale aj
výdavky žalovanej ako napr. výdavky na zabezpečovanie ubytovania (nájom resp. úver), výživné,
ostatné spotrebné úvery, výdavky za mobil, atď. Bez skúmania týchto ďalších aspektov a okolností na

strane žalovanej si žalobca nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre
posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver o nesplnení
si povinnosti žalobcu preukázať konanie s odbornou starostlivosťou pri splácaní úveru zo strany
žalovanej. Následkom porušenia povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ zo strany veriteľa znamená,
že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odhliadnuc od uvedeného absentuje vo

výzvach špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil (porov. Rozh. Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/2/2023 z 25.01.2024). V danom prípade žiadna z výziev, predložená žalobcom v tomto konaní,
nespĺňa požiadavku tzv. kvalifikovanej výzvy. Z uvedeného dôvodu je zosplatnenie úveru neplatné.
17.V ostatnom vyjadrení žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.:
2CoCsp/5/2025 - 180 zo dňa 21. mája 2025, rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn.:1Csp/63/2018 -
158 zo dňa 30. mája 2023 a uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12.02.2024.

18.Odvolací súd na základe podaného odvolania uznesením zrušil rozsudok súd prvého stupňa vo
výrokoch I. a III. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
19.Vychádzajúc z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, tj.
spor so slabšou stranou a súd je z úradnej povinnosti povinný skúmať či boli dodržané všetky zákonné

podmienky a náležitosti, tak ako stanovuje Občiansky zákonník v prípade spotrebiteľských zmlúv, ako aj
zákon č. 129/2010 Z. z. v prípade spotrebiteľského úveru. Za relevantnú odvolaciu námietku považoval
odvolací súd námietku žalovanej tykajúcu nesprávneho záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti
sankcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru za porušenie povinnosti žalobcu posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovanej spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ.

20.V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom nevyrovnal s ust. § 7 ods.
1 ZoSÚ a otázkou odbornej starostlivosti veriteľa pri posudzovaní bonity žalovanej pred poskytnutím
spotrebiteľského úveru. Nemožno sa nateraz stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že zo
strany žalobcu nedošlo k hrubému porušeniu povinností v spojení s konštatovaním bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Súd prvej inštancie dospel k predčasnému záveru o vyhovení žaloby v časti

o zaplatenie 558,56 eura s príslušenstvom, pokiaľ dôsledne nezisťoval splnenie povinnosti žalobcu
ako veriteľa pri overovaní bonity žalovanej pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej
inštancie neposkytol tak žalovanej ex offo súdnu ochranu jeho práv a v tomto smere nevykonal potrebné
dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Zaťažil tým svoje rozhodnutie vadou nedostatočného
skutkového zistenia a nesprávneho (predčasného) právneho posúdenia. Uložil súdu v ďalšom konaní

opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcom zrušeniu rozsudku. Súd prvej inštancie
opätovneposúdipovinnosťžalobcuakoveriteľaposúdiťsodbornoustarostlivosťouschopnosťžalovanej
ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ustanovení § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 ZoSÚ v rámci
vyššie naznačených intencií a za týmto účelom vykoná dokazovanie.
Po zrušení I. stupňového rozhodnutia žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Nepredložil

ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný poukázal na zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove, podľa obsahu ktorého súd I.stupňa dospel k predčasnému záveru o vyhovení žaloby
v časti o zaplatenie 558,56 eur s príslušenstvom a dôsledne nezisťoval splnenie povinností žalobcu ako
veriteľa pri overovaní bonity žalovanej pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd žalovanej
neposkytol súdnu ochranu, jej práv a v tomto smere nevykonal potrebné dokazovanie nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci. Úver aj vzhľadom k vyjadrenému názoru odvolacieho súdu je potrebné považovať
za bezúročný a bezpoplatkový. Žalovanej bol poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver vo výške 9.450,-
eur. Podľa prehľadu úhrad vyhotovených žalobcom žalovaná uhradila žalobcovi celkom 16.200,64 eur.
Záver odvolacieho súdu o bezúročnosti úveru má za následok to, že žalovaná bola povinná vrátiť
žalobcovi iba istinu úveru, t. j. reálne poskytnuté peňažné prostriedky. Vzhľadom na bezúročnosť

poskytnutého úveru žalovaná preplatila úver o sumu 6.750,64 eur. Úhradami v prospech žalobcu
vzniklo na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške 6.750,69 eur, čo zakladá právo žalovanej
jej predmetné obohatenie vydať. Preto žalovaná podala vzájomnú žalobu. Navrhla žalobu žalobcu
zamietnuť a zároveň rozhodnúť o vzájomnej žalobe. Uplatnila si náhradu trov konania.
21.Žalovaná na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu odkázala na rozhodnutie súdu II.

inštancie. Má za to, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom k tomu, že zaplatila
žalobcovi viac ako jej poskytol, žalobou žiada o vrátenie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia
v sume, ktorá prevyšuje žalobcom poskytnuté plnenie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobuzamietol vo zvyšku a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej sumu 6.750,64 eur spolu s príslušenstvom
a priznal žalovanej voči žalobcovi náhradu trov v rozsahu 100 %.
Podľa§52ods.1ObčianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniaZmluvyospotrebiteľskom

úvere (24.03.2017) (ďalej len ako ,,OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (24.03.2017) (ďalej
ako ,,ZoSÚ“ ) na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne
spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi;
ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje

získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.
22.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím na
vyslovený právny názor Krajského súdu v Prešove záväzný s odkazom na ust. § 391 CSP mal súdpreukázané, že žaloba je v zostávajúcej nerozhodnutej časti nedôvodná. Súd vychádzal zo skutkového
stavu zisteného v pôvodnom konaní.
23.Je nepochybne, že posudzovaná zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou,

nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nebolo sporné, že túto úverovú zmluvu vzhľadom k tomu,

že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru zo strany veriteľa poskytujúceho úvery v rámci svojho
podnikania spotrebiteľom možno podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ je možné
podradiť pod právnu úpravu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ. Pre posúdenie dôvodnosti
žaloby vychádzajúc z procesnej obrany žalovanej bolo kruciálnym z pohľadu rozhodnutia súdu druhej
inštancie zaujať stanovisko k tomu, či veriteľ sa náležitým spôsobom pred poskytnutím úveru žalovanej
sa vysporiadal s ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd túto povinnosť veriteľa

definoval nasledovne :
24.Bonita vyjadruje hodnotu a dôveryhodnosť ekonomického subjektu (napr. firmy, jednotlivca, ale i obce
alebo štátu) na finančnom trhu. Súvisí s hospodárením daného subjektu a vyjadruje tak jeho solventnosť,
kredibilitu, schopnosť zhodnotiť vkladaný kapitál resp. naplniť svoje záväzky. V širšom pohľade súvisí i
s dobrou povesťou. Napriek tomu, že často býva stotožňovaná s ratingom, ktorý predstavuje schopnosť

splácať svoje dlhy, má bonita širší rozsah a rating je len jednou z jej zložiek.
25.Bonita subjektu je najčastejšie posudzovaná bankami pred poskytnutím úveru, alebo inými subjektmi
pred majetkovým vstupom do firmy, investovaním, alebo nadviazaním obchodného partnerstva.
Všeobecne má hodnotenie bonity významný vplyv vo veriteľsko- dlžníckych vzťahoch. Ak banka
vyhodnotí klienta ako úveruschopného, vyjadruje tak svoju dôveru v jeho schopnosť plniť svoje záväzky.

Čím je bonita firmy lepšia, tým vyzerá pre prípadných veriteľov menej rizikovo, a tým lacnejšie zdroje
financovania môže byť schopná získať. Hodnotenie bonity určitého bankového klienta je výsledkom
úverovej analýzy, ktorá je súčasťou úverového procesu. Po fáze žiadosti o úver nasleduje fáza skúšky
úverovej spôsobilosti žiadateľa (analýza úverovej schopnosti), v rámci ktorej sa analyzujú tri hlavné
oblasti: právne pomery žiadateľa, osobná dôveryhodnosť žiadateľa a jeho hospodárska a finančná

situácia. U individuálnych žiadateľoch banka posudzuje osobné údaje ako vek, pohlavie, vzdelanie,
profesiu,rodinnýstavatiežtrvalépríjmyapravidelnévýdaježiadateľa,čicelejdomácnosti.Bankaskúma
tiež žiadateľovu úverovú históriu a platobnú morálku. Jedným zo zdrojov (nie jediným) týchto informácii
je Spoločný register bankových informácií (SRBI), ktorý zhromažďuje informácie o úveroch a dlžníkoch
z podnikateľskej sféry od všetkých slovenských bánk a pobočiek zahraničných bánk pôsobiacich na

Slovensku.
26.Je nevyhnutné dať do pozornosti, že vo veci C-303/20 Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:
Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že
preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za

porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa
musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie
vnútroštátnehopráva,ktoréboloprijatéosobitnenaúčelyprebratiauvedenejsmernice,aletakistovšetky
iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie
a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

27.Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou,
ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ musí pritom posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu
spotrebiteľa, teda nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi
v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek
problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného
analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a
to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo

inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza
iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Pre účely
posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať úver nieje smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.
28.Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a rozhodnutia Súdneho

dvoraEÚvtejtooblasti(C-377/14,C-449/13,C-679/18,C-755/22)spoukazomnaust.§7ods.1ZoSÚje
plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ
si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri
uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie
právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi,

aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust.
§ 7 ods. 1 ZoSÚ.
29. Súd prvého stupňa uzatvára, že preukazovanie skúmania bonity žalovanej zo strany žalobcu
bez overenia výšky jej príjmu a výdavkov, vychádzajúce len z obsahu predloženej zmluvy nie je
postačujúce pre splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, len s následkami čo do
straty práva domáhať sa splatnosti celého úveru. Veriteľ neposudzoval celkovú sociálno-ekonomickú

situáciu spotrebiteľa, teda nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Neanalyzoval spotrebiteľov osobný/ domáci
rozpočet, a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku žiadateľke o úver
(t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,
domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu
úverovej schopnosti nepostačuje. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi

posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať úver nebolo smerodajným, aká bola reálna finančná, majetková,
sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu
bonity klienta . Bez toho, aby žalobca ako veriteľ si náležitým spôsobom overil príjmy a výdavky
žalovanej, nemohol si utvoriť reálny obraz o jej majetkovej situácii, potrebnej pre posúdenie schopnosti
žalovanej splácať dlh z úverovej zmluvy. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany

veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať
bonitu spotrebiteľa, čo má dôsledky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca po zrušení
prvostupňového rozhodnutia nepredložil súdu ďalšie dôkazy, na základe ktorých by súd mohol splnenie
povinnosti žalobcu k ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch posúdiť pre neho priaznivo, minimálne
v rozsahu, ako tomu bolo v pôvodne vyhlásenom rozhodnutí. Neuniesol preto dôkazné bremeno

odôvodnenosti svojho nároku uplatniť si okrem neuhradenej istiny aj úroky a poplatky. Úver je preto
potrebné vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov, s odkazom na ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, podľa ktorého
v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
30.Z prehľadu platieb žalovanej je nepochybné, že už ku dňu zosplatnenia úveru a rovnako podania
žaloby uhradila sumu 16 200,- eur , teda sumu presahujúcu sumu poskytnutého úveru 9450,- eur.

Žaloba žalobcu je preto aj v zostávajúcej časti v celom rozsahu nedôvodná.
31.Vzájomnú žalobu žalovanej súd s odkazom na ust § 147 ods. 4 vylúčil na samostatné konanie.
32.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 a 262 CSP. Žalovaná má voči žalobcovi ako
úspešná strana nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšieprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Proti časti rozsudku o vylúčení na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.