Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 3, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 28P/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724203563
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Cubinková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5724203563.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Paulínou Cubinkovou v právnej veci manželky: A. B.,

C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. – F., G. XXXX/XXX, t. č. B. H. XXX, XXXXX B. I., G., a manžela:
J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. – F., E. XXXX/X, t.č. : K. H. XX, XXXXX B. I., G., v konaní
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode: mal. L. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, maloletá v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Martin, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v B., zapísané v knihe manželstiev E. M. B., zväzok X, ročník XXXX, strana XX, poradové

č. X, rozvádza.

II. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej na
čas po rozvode manželstva.

III. Súd zastavuje konanie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode
manželstva.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.12.2024 sa manželka domáhala rozvodu manželstva,
ktoré uzatvorila s manželom dňa XX.XX.XXXX v B.. Manželka uviedla ako dôvod rozvodu, že
s manželom dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, a to 7 rokov, v dôsledku čoho došlo medzi nimi
k citovému odcudzeniu a manželstvo si už neplní svoju spoločenskú funkciu. S manželom uzavreli
aj rodičovskú dohodu, ktorú požadujú schváliť, v zmysle ktorej bude maloletá zverená do jej osobnej
starostlivostistým,žeobajarodičiajubudúzastupovaťaspravovaťjejmajetok.Rovnakožiadala,abybol

otec zaviazaný povinnosťou prispievať na maloletú výživným vo výške 403 EUR, styk otca s maloletou
nežiadala upraviť.

2. K návrhu na rozvod manželka pripojila sobášny list, rodný list maloletej, potvrdenia o pobyte a úradný
preklad zo slovenského jazyka do jazyka nemeckého ohľadne úpravy k maloletej.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 03.11.2025, ktorého sa zúčastnila manželka a manžel. Súd

konal v neprítomnosti kolízneho opatrovníka s poukazom na § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a § 31 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“).4. Na pojednávaní manželka uviedla, že trvá na podanom návrhu na rozvod. S manželom nežijú
v spoločnej domácnosti už 8 rokov. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje to, že si prestali
rozumieť. Maloletá sa narodila v Nemecku, má dve občianstva, na Slovensku nikdy nežila. V Nemecku

má lekárov, školu, krúžky, je tam plne sociálne začlenená. Na Slovensko chodí tak 2 – 3 krát do roka
príležitostne. Manželka ďalej uviedla, že aktuálne má nového partnera. S manželom dlhodobo vyše 8
rokov finančne nehospodária ani intímne nežijú. Manželka vylúčila obnovenie manželského spolužitia.

5. Manžel na pojednávaní uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí. Tak ako povedala manželka,

prestali si rozumieť. Aj manžel uviedol, že si už nevie predstaviť obnovenie manželského spolužitia.
To, čo povedala manželka ohľadne finančného hospodárenia, intímneho spolužitia, to je všetko pravda.
Aktuálne nemá partnerku. Pokiaľ ide o maloletú, táto má obvyklý pobyt v Nemecku a pomery k nej už
majú dlhšie upravené.

6. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :

7. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v B., ktoré je zapísané v knihe manželstiev
E. M. B., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo X. Z manželstva pochádza maloleté
dieťa : L. A., nar. XX.XX.XXXX.

8. Keďže v konaní je prítomný medzinárodný prvok, súd skúmal svoju právomoc vo veci konať a
rozhodovať. Súd posudzoval svoju právomoc podľa Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019
o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv
a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej aj ako „Brusel II bis“). Týmto nariadením sa
stanovujú jednotné pravidlá právomoci pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva, ako aj pri sporoch

o rodičovských právach a povinnostiach s medzinárodným prvkom. Na základe zistenej skutočnosti,
že manželia sú slovenskými štátnymi občanmi, dospel súd k záveru, že je daná právomoc súdov
Slovenskejrepublikyvovecirozvodumanželstva,ajkeďmanželiažijúvNemecku,keďžeobajamanželia
sú slovenskými štátnymi príslušníkmi. Súd vychádzal z čl. 3 písm. b) nariadenia Brusel II bis, keďže
právomoc súdu Slovenskej republiky možno založiť podľa uvedeného nariadenia.

9. Podľa čl.3 Nariadenia Rady (EÚ)2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone
rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského
štátu,

a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt;
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva;
- má odporca obvyklý pobyt;

- v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt;
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo

b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.

10.Podľa§18Zákonač.36/2005Z.z.orodinevzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„ZR“),manželiasú
si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať

svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 2 ZR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.13. Pokiaľ ide o návrh na rozvod manželstva, základným predpokladom rozvodu manželstva je
existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, pričom toto narušenie

nastáva predovšetkým vtedy ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní
pravidlami vyplývajúcimi z ust. § 18 až 20 ZR. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len
kvalifikované rozvrátenie vzťahu medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť
svoj účel.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú narušené, v
manželstve účastníkov nastal rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj spoločenský účel.
Manželka sa vyjadrila, že v tomto manželstve už nechce zotrvať a vylučuje obnovenie manželského
spolužitia. Obdobne to uvádzal aj manžel. Súd mal po vykonanom dokazovaní za to, že spoločenský
účel tohto manželstva, ktorý vyplýva z jeho základných funkcií, a to, aby manželstvo vytváralo
vhodné prostredie na uspokojenie citových potrieb absentuje. Rovnako absentuje aj biologická funkcia

manželstva, nakoľko manželia spolu intímne nežijú. V tomto prípade rovnako nie je daná ani
hospodárska funkcia manželstva, keďže manželia už spolu ani finančne nehospodária. Keďže manželia
už spoločne ani nežijú v domácnosti absentuje aj výchovná funkcia manželstva. Súd tiež zdôrazňuje, že
manželstvo je zväzok muža a ženy, ktoré vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia
uzavrieť manželstvo (ide teda o dobrovoľný zväzok). Nikoho nemožno nútiť, aby vo zväzku zotrval,

pokiaľ o to nemá záujem. Pre naplnenie zákonných dôvodov na rozvod manželstva postačuje, že jeden
z manželov nechce v manželstve zotrvať, čo počas celého konania manželka ale i manžel deklarovali.
Dobrovoľnosť v manželskom zväzku musí byť zachovaná počas celého jeho trvania. Účelom manželstva
je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, čo v danom prípade už nie je možné. Keďže boli
splnené podmienky podľa § 23 ods. 1 ZR, súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

15. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

16. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd

upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

17. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

19. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

20. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

21. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia Brusel II bis, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania. Podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia Brusel II bis, odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov

8 až 10.

22. Podľa čl. 10 ods. 1, 2, 3 a 4 Brusel II bis, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto
členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že: (i) aspoň jeden z nositeľov

rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii) dieťa malo predtým v
tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom; b) účastníci, ako aj
každý nositeľ rodičovských práv a povinností: i) sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v
čase začatia konania, alebo ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil,že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a c) ak je výkon právomoci v
najlepšom záujme dieťaťa. 2. Dohoda o voľbe súdu podľa odseku 1 písm. b) musí mať písomnú formu,
musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci, alebo sa musí zaznamenať

v zápisnici súdu v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi. Každá komunikácia
elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s
písomnou formou. Osoby, ktoré sa stanú účastníkmi konania po jeho začatí, môžu vyjadriť svoj súhlas
po začatí konania. Pokiaľ neuplatnia námietku, považuje sa ich súhlas za udelený. 3. Pokiaľ sa účastníci
nedohodli inak, právomoc založená podľa odseku 1 zanikne, len čo: a) proti rozhodnutiu vydanom v

danom konaní už nemožno podať riadny opravný prostriedok, alebo b) konanie sa skončilo z iného
dôvodu. 4. Právomoc založená podľa odseku 1 písm. b) bodu ii) je výlučná.

23. Podľa čl. 23 Preambuly vyššie citovaného Nariadenia, za špecifických podmienok stanovených v
tomto nariadení sa právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností môže založiť aj v členskom
štáte, v ktorom prebieha konanie vo veci rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva rodičov dieťaťa,

alebovinomčlenskomštáte,sktorýmmádieťapodstatnúväzbuanaktoromsaúčastnícidohodlivopred
– najneskôr v čase začatia konania – alebo ho akceptovali výslovne počas uvedeného konania, a to
aj v prípade, že dieťa nemá v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, pokiaľ je výkon takejto právomoci
v najlepšom záujme dieťaťa. Podľa judikatúry Súdneho dvora by sa mala akákoľvek iná osoba ako
rodičia, ktorá má podľa vnútroštátneho práva spôsobilosť byť účastníkom konania, ktoré začali rodičia,

považovať za účastníka konania na účely tohto nariadenia, a preto by mala námietka tohto účastníka
voči voľbe súdu zo strany rodičov daného dieťaťa po dátume, keď začal súd konať, brániť konštatovaniu,
že voľbu právomoci akceptovali všetci účastníci konania k tomu dátumu. Pred vykonaním právomoci na
základe dohody o voľbe súdu alebo prijatia právomoci by mal súd preskúmať, či sa takáto dohoda alebo
prijatie právomoci zakladali na informovanej a slobodnej voľbe dotknutých strán a nie sú výsledkom

zneužitia situácie alebo slabého postavenia jedného účastníka druhým účastníkom. Prijatie právomoci
počas konania by mal súd zaznamenať v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi.

24. Podľa čl. 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve,
uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch

je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu,
alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho
právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je
spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého
z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských

právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ
sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

25. Keďže v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení s konaním o rozvod manželstva je podľa
Civilného mimosporového poriadku spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností,

aj tu súd skúmal, či má právomoc na konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletej dcére na čas
po rozvode manželstva. Súd však dospel k záveru, že maloletá L. A. B. má obvyklý pobyt v Nemecku,
kde sa narodila a kde de facto žije celý svoj život. Maloletá má aj nemecké štátne občianstvo, rovnako
aj slovenské, avšak na Slovensku nikdy nežila, chodí tu len príležitostne párkrát do roka. Maloletá
riadne navštevuje školu v Nemecku, má v Nemecku zabezpečenú kompletnú zdravotnú starostlivosť,

v Nemecku navštevuje krúžky. V Nemecku je plne integrovaná do sociálneho prostredia. Na základe
uvedených zistených skutočností dospel súd k záveru, že obvyklý pobyt maloletej je v Nemecku, súd
preto nemá všeobecnú právomoc podľa cit. čl. 7 Nariadenia. Ak by aj súd pripustil, že sa rodičia
na právomoci slovenského súdu dohodli, keďže predložená dohoda o úprave bola podpísaná oboma
rodičmi, súd v poukazom na čl. 23 preambuly odkazuje na neprijatie právomoci súdom ustanoveného

kolízneho opatrovníka zaslaný súdu dňa 02.10.2025. Rodičia napokon sami na pojednávaní dňa
03.11.2025 uviedli, že pomery k maloletej majú vyriešené a nepožadujú úpravu pomerov k maloletej.

26. Definícia pojmu obvyklý pobyt nie je obsiahnutá v žiadnom právnom predpise, súd pri posúdení
otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné

skutočnosti konkrétneho prípadu. Pre koncept obvyklého pobytu je typickým jeho objektívny charakter,
kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života. V tomto smere je
teda významná skutočnosť, kde sa osoba zdržiava, kde sú jej dennodenné aktivity, kde sa vzdeláva.27. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je daná právomoc
slovenského súdu konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Nedostatok
právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania, a preto, keď súd dospel k záveru, že nie je daná

právomoc súdu Slovenskej republiky konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej, konštatoval nedostatok právomoci a konanie v tejto časti zastavil.

28. Čo sa týka určenia právomoci súdu, ktorý je oprávnený rozhodovať o vyživovacej povinnosti rodičov
k maloletej, súd vychádzal z ustanovenia čl. 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, pričom má za to, že podľa

daného ustanovenia má právomoc rozhodovať o danej veci nemecký súd. Ako kritérium pre určenie
právomoci nemeckého súdu možno na daný prípad aplikovať ustanovenie písmen a), b) a d). Práve
podľa článku 3 písm. c/ je vylúčená právomoc na rozhodovanie slovenských súdov, nakoľko právomoc
vo veci rozvodu manželstva bola založená výlučne na štátnej príslušnosti SR oboch manželov ako
účastníkov konania.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, nakoľko nebol preukázaný dôvod na aplikáciu
iného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Tento rozsudok nemôžu účinne napadnúť odvolaním tí účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať
odvolanie proti rozsudku po vyhlásení rozsudku v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového
poriadku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a
ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a
nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.