Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 10, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201206
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8524201206.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcov: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D. E., občan SR, 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D. E.,
občan SR, právne zastúpení: JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará
Ľubovňa, IČO: 42 027 942 proti žalovaným: 1/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D. E., občan
SR, 2/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX, prechodne bytom: C. XXX, XXX XX D. E., občan SR, právne

zastúpení: JUDr. Michal Barnovský, advokát so sídlom Námestie gen. Štefánika 532/7, 064 01 Stará
Ľubovňa, IČO: 53 287 461, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 717,85 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a
2. rade v rozsahu 100 % s tým, že žalobcovia sú povinní zaplatiť náhradu trov konania žalovaným v 1.
a 2. rade spoločne a nerozdielne do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude samostatným

uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej aj len „žalobcovia“) sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa
9.10.2024, domáhali voči žalovaným v 1. a 2. rade (ďalej aj len „žalovaní“) zaplatenia sumy 717,85
eur s príslušenstvom. V dôvodoch žaloby uviedli, že v 1993 bola na parcelu KN-C parc. č. 231, ktorá
je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, umiestnená plynová skrinka, ktorá bola vybudovaná pre
potreby a užívanie rodinného domu súp. č. 195, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve otca žalovaného

v 1. rade. Nakoľko žalobcovia v tom čase nemali zavedenú plynovú sieť do ich rodinného domu súp.
č. 201, uvedená plynová skrinka slúžila výlučne pre vlastníka rodinného domu súp. č. 195, resp. pre
osoby v tomto dome žijúce. V roku 2023 sa žalobcovia rozhodli pripojiť aj svoj rodinný dom súp.
č. 201 do plynovej siete, preto sa obrátili na SPP so žiadosťou o pripojenie ich rodinného domu
do plynovej siete z STL pripojenia plynovodu umiestneného na parcele KN-C parc. č. 231. SPP
však s tým nesúhlasilo a vyžadovalo vybudovanie dvoch samostatných plynových skriniek. Vzhľadom
na predmetné stanovisko SPP si dali žalobcovia v 1. a 2. rade vypracovať u I. G. C. projektovú

dokumentáciu za účelom preložky STL pripojovacieho plynovodu z parcely KN-C parc. č. 231 na parcelu
KN-C parc. č. 232 a za účelom vybudovania nového STL pripojovacieho plynovodu určeného pre
rodinný dom súp. č. 195, čím teda malo dôjsť k vybudovaniu dvoch samostatných STL pripojovacích
plynovodov určených pre rodinný dom súp. č. 201 a rodinný dom súp. č. 195. Koncom mesiaca
október a začiatkom mesiaca november 2023, teda pred realizáciou prác v zmysle vyššie uvedenej
projektovej dokumentácie, uzavreli žalobcovia a žalovaní medzi sebou ústnu dohodu, že sa obe sporové

strany budú podieľať rovnakým dielom na nákladoch spojených s vyššie uvedenými prácami vzhľadom
na to, že vykonanie týchto prác je v prospech oboch sporových strán. Preložku STL pripojovacieho
plynovodu realizovala obchodná spoločnosť GASCENTRUM s.r.o., táto za vykonané práce vystavilažalobcovi v 1. rade faktúru zo dňa 30.11.2023 v celkovej výške 1.435,70 eur. Žalobca uhradil faktúru dňa
29.01.2024. Vzhľadom na predchádzajúcu dohodu žalobcov a žalovaných, vyzval žalobca v 1. rade
žalovaného v 1. rade na úhradu polovice vyfakturovanej a zaplatenej sumy za vykonané práce vo výške

1.435,70 eur, teda na úhradu sumy vo výške 717,85 eur. Žalovaný v 1. rade však túto sumu odmietol
zaplatiť. Následne žalobcovia predžalobnou výzvou zo dňa 04.07.2024, zaslanou prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, vyzvali žalovaného v 1. rade na úhradu polovice zaplatenej faktúry, teda
na úhradu sumy 717,85 eur. Predžalobná výzva bola žalovanému v 1. rade doručená dňa 08.07.2024,
no žalovaný žiadnym spôsobom na ňu nereagoval a žalobcom neuhradil ani časť z nimi požadovanej

sumy. Žalobcovia majú za to, že práce spočívajúce v preložke STL pripojovacieho plynovodu patriaceho
k rodinnému domu súp. č. 195 a vo vybudovaní nového STL pripojovacieho plynovodu k rodinnému
domu súp. č. 201, boli realizované tak v prospech žalobcov ako aj v prospech žalovaných. Vzhľadom na
to, ako aj na predchádzajúcu dohodu žalobcov a žalovaných, že výdavky spojené s uvedenými prácami
budú znášať na polovicu, boli žalovaní povinní uhradiť im prislúchajúcu polovicu faktúry č. 4423498 vo
výške 717,85 eur. Keďže však celú sumu 1.435,70 eur uhradili žalobcovia, žalovaní v 1. a 2. rade sa na

ich úkor bezdôvodne obohatili, nakoľko žalobcovia v 1. a 2. rade plnili za žalovaných to, čo podľa práva
mali plniť žalovaní v 1. a 2. rade. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia žiadajú,
aby súd ich žalobe v celom rozsahu vyhovel.

2. Žalovaní vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.11.2024 popreli nárok žalobcov v celom rozsahu.

Uviedli, že v roku 1999 bola na základe žiadosti ich otca, vtedajšieho majiteľa domu č. 195, spravená
plynová prípojka a následne zavedený plyn. Podľa oznámenia o začatí stavebného konania bol o tom
upovedomený aj pán A. B., ich sused. Robili sa vtedy dve skrinky spolu na dva susedské domy a keďže
pán B. vtedy o zavedenie plynu nemal záujem a ukončiť sa to nejako muselo, keďže ich dom je koncový,
otec vtedy zaplatil obidve skrinky - ich a aj tú, v ktorej bol regulátor, aby sa potom v budúcnosti mohol

napojiť aj susedný dom. Po čase sused postavil garáž (cca okolo roku 2008), priamo na plynovode a
obvodová stena prechádzala priamo cez skrinku. V rozhraní rokov 2018-2020 zaznamenali menší únik
plynu, kedy sused musel pre sprístupnenie orezať časť plastových paluboviek a prerezať skrinku, aby to
mohli plynári skontrolovať. Išlo vtedy o únik, ktorý bol ešte v norme a uzavrelo sa to tým, že zápach, ktorý
občas cítia, vzniká zlou cirkuláciou vzduchu okolo skriniek. Sused potom olepil stenu fóliou, rovnako aj

skrinku a takto to bolo do 6. októbra 2022. Dňa 5. októbra 2022 sused pásku na skrinke odlepil a kryt
zložil na zem. Keďže si mysleli, že spadol samovoľne, dali kryt naspäť a prilepili. Po istom čase bol ale
zase zložený. Postup sa zopakoval asi trikrát a keď si všimli, že sa sused pohyboval po svojej časti
pozemku, spýtali sa, že prečo to robí a že či to má teraz byť takto odkryté. Povedal na to toľko, že cíti v
garáži plyn. Na základe toho na druhý deň nahlásili na Distribúciu SPP poruchu. Týmto dňom sa prívod

plynu zatvoril, pretože bola nutná oprava, na ktorú bolo potrebné lepšie sprístupnenie skrinky. Nakoľko
sa im zvýšili výdavky na elektrickú energiu na ohrev teplej vody, platili nedoplatok VSE a tiež im stúpli
zálohové platby, pritom stále platili za vedenie plynového merača a žiadna náprava sa nekonala, podali
dňa 5.4.2023 trestné oznámenie o čiernej stavbe. Štátny stavebný dohľad bol vykonaný 27.4.2023 ešte
na základe podnetu Distribúcie SPP. Približne v tom čase sa sused ozval, že je ochotný to riešiť a prejavil

záujem o to, aby sa finančne na tom podieľali rovnako, čiže na polovicu. S tým ale nesúhlasili, nakoľko
oni daný problém nespôsobili. Nikdy k žiadnej dohode nedošlo!

3. Žalobcovia v replike k vyjadreniu žalovaných zotrvali na podanej žalobe a považujú ju za dôvodnú.
Poukázali na základnú skutočnosť, ktorú uviedli aj žalovaní vo svojom vyjadrení, že v roku 1999 bola

na základe žiadosti otca žalovaného v 1, rade, vtedajšieho majiteľa domu súp. č. 195, vybudovaná
plynová prípojka a následne zavedený plyn. Teda už touto prvou vetou potvrdili, že plynová prípojka bola
vybudovaná na základe pokynu otca žalovaného v l. rade, na ich pozemku. Táto plynová prípojka bola
vybudovaná bez ich vedomia a nie je pravdou tvrdenie žalovaných, že žalobca v l. rade, file_0.jpg

file_1.wmf

bol o tom upovedomený. V danom období nemali záujem o plynovú prípojku, nakoľko vtedy plynom
nekúrili. Tu je základná príčina celého sporu, nakoľko plynová prípojka určená pre file_2.jpg

file_3.wmf

rodinný dom súp. č. 195 mala byť postavená na pozemku žalovaných a pre nich mala byť plynová
prípojka postavená na ich pozemku. To, že plynová prípojka pre rodinný dom žalovaných bola postavenána pozemku žalobcov, spôsobilo, že nemohli riadne využívať svoj pozemok. Žalobcovia v minulosti
niekoľkokrát žalovaných vyzývali, aby premiestnili svoju plynovú prípojku na svoj pozemok, a to jednak
ústne ako aj písomne výzvou, ktorá bola žalovaným zaslaná JUDr. Vierou Komanovou, dňa 24.08.2022

a upozornili žalovaných na to, že oni ako koncový odberateľ plynu sú povinní požiadať SPP distribúciu
o vydanie povolenia na realizovanie technickej zmeny na existujúcom odbernom plynovom file_4.jpg

file_5.wmf

zariadení. Práve a na základe tejto žiadosti adresovanej žalovaným došlo aj k dohode, žiaľbohu iba
ústnej, že premiestnenie tejto prípojky sa zrealizuje a náklady s tým spojené budú znášať na polovicu.
Čo sa týka stavby - garáže, svojím spôsobom táto plynová prípojka s tým nemá nič spoločné, file_6.jpg

file_7.wmf

pretože najprv bola vybudovaná plynová prípojka a až následne predmetná garáž. Celú situáciu
urýchlila tá skutočnosť, že sa zistil únik plynu a v dôsledku toho sa realizovalo premiestnenie plynovej
prípojky tak pre žalobcov, ako aj pre žalovaných. Teda premiestnenie tejto prípojky bolo najmä v
prospech žalovaných. Preto považujú za zákonné, správne a spravodlivé, aby tieto náklady spojené
s premiestnením znášali rovnakým dielom.

4. Žalovaní v duplike k replike žalobcov uviedli, že v roku 1999 žalobca bol riadne upovedomený o
realizácii plynovej prípojky a inštalácii plynu do rodinného domu, s. č. 195, v k. ú. C., čo preukazuje aj
Oznámenie o začatí stavebného konania a upustenie od ústneho konania vydané zo strany Okresného
úradu v Starej Ľubovni, odboru životného prostredia zo dňa 21.10.1999, ktoré bolo predložené
žalovanými v rámci vyjadrenia zo dňa 11.11.2024, kde sa v záverečnej časti predmetného oznámenia

konštatuje, že uvedené rozhodnutie bolo doručené aj žalobcovi v 1. rade. Zároveň bol žalobca v 1.
rade poučený o tom, že ako účastník konania môže uplatniť svoje námietky najneskôr do 7 dní odo
dňa doručenia oznámenia, inak k nim nebude prihliadané a zároveň, že má právo nahliadnuť do
podkladov rozhodnutia na stavebnom úrade. Ak mal pritom žalobca v 1. rade voči predmetnej plynovej
prípojke nejaké výhrady, nie je zrejmé, z akého racionálneho dôvodu nevyvinul aktivitu a v danom

čase nepodal námietky ale realizáciu predmetnej prípojky v plnej miere akceptoval. Základ problému
pritom, podľa ich mienky, nespočíva v skutočnostiach tvrdených zo strany žalobcov, resp. plynová
prípojka postavená na pozemku žalobcov, ale práve v tom, že zo strany žalobcov došlo k vybudovaniu
stavby - garáže bez stavebného povolenia, a to priamo nad plynovodom a zároveň takým spôsobom,
že obvodová stena garáže prechádzala priamo cez plynovú skrinku. O danej skutočnosti pritom svedčia

fotografie, ktoré boli predložené žalovanými v rámci vyjadrenia zo dňa 11.11.2024. V dôsledku toho,
že táto stavba bola postavená bez stavebného povolenia, nemohli sa poverení pracovníci obchodnej
spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. dostať k predmetnému plynárenskému zariadeniu a vykonať revíziu
jeho stavu, vzhľadom na únik plynu, ktorý priznávajú aj samotní žalobcovia. Žalovaní zdôraznili, že ak
by nedošlo zo strany žalobcov k porušeniu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) a ak pred realizáciu predmetnej stavby by bola obchodná spoločnosť SPP
- distribúcia, a.s. ako dotknutý orgán objektívne spôsobilá vyjadriť sa k zámeru žalobcov zrealizovať
predmetnú stavbu, s najväčšou mierou pravdepodobnosti by vydala nesúhlasné stanovisko z dôvodu
porušenia tzv. ochranného pásma, a teda k realizácii stavby – garáže by na danom mieste nedošlo.
V tejto súvislosti žalovaní citovali zákonné ustanovenia § 79 ods. 5, 6 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike.

Konštatovali, že zo strany žalobcov nedošlo len k porušeniu stavebného zákona ale aj zákona o
energetike. Nakoľko zo strany žalobcov nedošlo k podaniu žiadosti o vydanie stavebného povolenia,
títo postavili predmetnú stavby v ochrannom pásme a takým spôsobom, ktorý znemožňoval revíziu
plynárskeho zariadenia. Práve v dôsledku uvedeného došlo k tomu, že žalobcovia museli začať
predmetnú situáciu riešiť a prostredníctvom obchodnej spoločnosti GASCENTRUM s.r.o. zrealizovali

preložku STL pripojovacieho plynovodu, keďže v opačnom prípade im v zmysle § 88a ods. 2 stavebného
zákona hrozilo odstránenie nelegálne postavenej stavby, nakoľko predmetná stavba bola postavená v
ochrannom pásme a dokonca takým spôsobom, ktorý znemožňoval revíziu plynárenského zariadenia,
a teda nepochybne bola aj v rozpore s verejným záujmom. Ak pritom žalobcovia uvádzajú, že vyzývali
žalovaných na premiestnenie prípojky a odkazujú na predžalobnú výzvu zo dňa 24.08.2022, nie je

zrejmé, z akého dôvodu nepostupovali práve v zmysle predžalobnej výzvy zo dňa 24.08.2022, kde
upozorňovali žalovaných na možnosť vypratania nehnuteľnosti. Žalovaní popierajú aj ďalšie tvrdenia
žalobcov, aby medzi žalobcami a žalovanými bola ústna dohoda na vykonaní prác ako aj na tom, že sa
obe sporové strany budú podieľať rovnakým dielom na nákladoch spojených s prácami, keďže k žiadnejtakejto dohode medzi žalobcami a žalovanými nedošlo. Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že
tvrdenia o údajnej dohode medzi žalobcami a žalovanými spochybňuje aj právna kvalifikácia nároku,
zadefinovaná už v samotnej žalobe ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia - plnenie bez

právneho titulu (teda logicky aj bez akejkoľvek dohody). Dôrazne popierajú aj tvrdenia žalobcov o
tom, aby malo byť uvedené preloženie v prospech žalovaných, keďže nie je jednak vôbec zrejmé,
aký prospech z daného majú mať žalovaní a navyše v tomto smere žalobcovia tvrdený prospech ani
žiadnym spôsobom nešpecifikujú. Dôvodnosť podanej žaloby navyše spochybňuje aj skutočnosť, že
bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité

majetkové hodnoty bez toho, aby bol na to daný právny dôvod (napr. záväzkový alebo vecnoprávny).
Žalovaní majú za to, že oni sa na úkor žalobcov žiadnym spôsobom bezdôvodne neobohatili, a teda nie
je naplnená základná hmotnoprávna podmienka v zmysle § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pre vydanie bezdôvodného obohatenia, čo rezultuje do nedôvodnosti podanej žaloby. S poukazom na
uvedené navrhujú, aby súd žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania voči žalobcom
v rozsahu 100 %.

5. Žalobcovia reagovali na dupliku žalovaných vyjadrením zo dňa 23.1.2025, v ktorom uviedli, že podľa
ich názoru základný problém spočíva v tom, že pôvodná plynová prípojka bola postavená na pozemku
žalobcov bez ich súhlasu. Pokiaľ by táto prípojka bola v roku 1999 postavená tak, ako mala byť, nikdy by
predmetný problém nevznikol. Ďalej uviedli, že čase postavenia predmetnej pôvodnej plynovej prípojky

bol rodinný dom žalobcov vo výstavbe a žalobca pracoval v zahraničí, preto nebol prítomný pri tom,
keď bola plynová prípojka žalovaných postavená. Je pravdou, že žalobcovia nemali v danom období
záujem o vybudovanie prípojky slúžiacej ich rodinného domu a ani v súčasnej dobe novovybudovanú
prípojku nevyužívajú, nakoľko ich rodinný dom je vykurovaný na tuhé palivo. Po zistení daného
problému týkajúceho sa umiestnenia pôvodnej plynovej prípojky vyzval žalobca v 1. rade žalovaného v

1. rade na vyriešenie tohto problému. Na základe vzájomnej dohody medzi sporovými stranami preto
došlo k preloženiu plynovej prípojky s tým, že toto zabezpečí žalobca, pričom náklady budú sporové
strany znášať rovnakým dielom. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že regulátor tlaku žalovaných bol
namontovaný do novej plynovej skrinky žalobcov. Pokiaľ by k danej dohode nedošlo, žalobcovia by
nesúhlasili s tým, aby regulátor tlaku určený pre rodinný dom žalovaných bol umiestnený v ich novej

skrinke. Teda medzi sporovými stranami jednoznačne došlo k dohode, že polovicu nákladov súvisiacich
s premiestnením plynovej prípojky budú znášať žalovaní. Žalobcovia nesúhlasia s názorom žalovaných
že základný problém nespočíva v tom, že ich plynová prípojka bola postavená na pozemku žalobcov, ale
v tom, že zo strany žalobcov došlo k vybudovaniu stavby – garáže bez stavebného povolenia. S týmto
názorom sa žalobcovia nestotožňujú, pretože pokiaľ by plynová prípojka žalovaných bola postavená tak

ako mala byť, teda na ich pozemku, daný problém by nevznikol. Navyše predmetom tohto konania nie je
otázka výstavby garáže bez stavebného povolenia, ale skutočnosť, že predmetná plynová prípojka bola
postavená podľa pokynu právneho predchodcu žalovaných na pozemku žalobcov. Čo sa týka právnej
kvalifikácie nároku, ktorú žalovaní namietajú uviedli, že súd nie nie je viazaný právnym posúdením
uvedeným v žalobe. Poukazujú na to, že právne posúdenie je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura

novit curia (práva pozná súd), ktorou je občianske súdne konanie ovládané. Žalovaní taktiež namietali
skutočnosť, že v čase keď žalobcov zastupovala JUDr. Viera Komanová, vyzývali žalobcovia žalovaných
na vypratanie nehnuteľnosti, a preto žalovaným nie je známe z akého dôvodu zvolili žalobcovia tento
inštitút, k tomuto žalobcovia uvádzajú, že ani v tomto smere súd nie je viazaný predžalobnou výzvou z
roku 2022 a navyše v čase, keď je plynová prípojka žalovaných už premiestnená, žaloba o vypratanie

nehnuteľnosti by nedávala žiadny zmysel. Vzhľadom na uvedené žalobcovia zotrvávajú na podanej
žalobe a žiadajú, aby jej konajúci súd v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcom nárok na náhradu
trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 24.2.2025, na ktoré sa dostavil žalobca v 1. rade a jeho právny

zástupca, žalovaný v 1. rade a jeho právny zástupca.

7. Žalobca v 1. rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 24.2.2025 uviedol, že pôvodná plynová prípojka
nebola robená pre neho, pretože on plynovú prípojku nechcel. Ak sa tam uvádzalo, že mal reagovať
v lehote 10 dní, k tomuto uviedol, že v tom čase chodieval na turnusy do Českej republiky a niekedy aj

dva mesiace nebol doma. K tomu, že dali tú plynovú prípojku prerobiť uviedol, že bolo to aj z dôvodu,
že pán F. takmer rok neužíval tú svoju prípojku, lebo bol pokazený regulátor a nedal sa vymeniť. Keby
sa neboli dohodli, že on zaplatí polovicu, tak by k tej realizácii vôbec nebol pristúpil. Tvrdil, že došlo
k ústnej dohode, na základe ktorej povedal, že: „Áno, pristúpime k realizácii plynovej prípojky.“ pretožeon iný dôvod nemal. On do dnešného dňa plyn nemá a možno do ďalších piatich rokov plyn ani nebude
mať. Dal to realizovať len kvôli tomu, aby ho mali žalovaní. Zdôraznil, že žalovaný užíva toto všetko
a nedal za to ani korunu. Záverom dodal, že celkové náklady, ktoré mal na zrealizovanie tej prípojky ho

stáli 2.500,- až 3.000,- eur. Pri uzavretí ústnej dohody o tom, že žalovaný uhradí polovicu nákladov
na realizovanie prípojky, boli prítomní len oni dvaja, t.j. on a žalovaný v 1. rade. Kedy presne k tejto
ústnej dohode došlo, to nevedel povedať.

8. Žalovaný v 1. rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 24.2.2025 uviedol, že v roku 1998 či 1999, keď sa

zavádzal plyn v obci C., jeho otec chcel umiestniť na svojom pozemku jeden plyn, jednu skrinku, jeden
regulátor, nechcel mať s nikým nič spoločné. V tej dobe však bolo povedané, že aj sused bude dávať
plyn, preto SPP nedovolilo dať samostatnú skrinku, samostatný regulátor na jeden pozemok, a preto
boli dané dve skrinky, jeden regulátor a jedna hodina. Všetko zaplatil otec. K nákladom, ktoré požaduje
žalobca voči nemu uviedol, že tieto práce neboli vykonané z dôvodu, že bolo potrebné realizovať tieto
práce kvôli nemu, ale z dôvodu, že žalobca potreboval zlegalizovať stavbu, ktorá bola postavená na

inžinierskych sieťach. K žiadnej dohode o úhrade nákladov nedošlo. V súčasnosti sa regulátor plynu
nachádza na obecnom pozemku a skrinka je na jeho pozemku. Podľa jeho názoru žalobca nemusel
prekladať skrinku, mohol urobiť potrebný kastlík v garáži a prípojku nemusel prekladať. Žalovaný ďalej
uviedol, že so žalobcom sa rozprával o tom, že sa to musí preložiť, avšak v rámci komunikácie sa
o tom, kto bude hradiť náklady potrebné na preloženie prípojky, nebavili.

9. Právni zástupcovia sporových strán v záverečných rečiach zotrvali na svojich doterajších
vyjadreniach a tvrdeniach tak, ako je to vyššie popísané.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade a výsluchom žalovaného v 1. rade,

oboznámením listinných dôkazov predložených sporovými stranami a zistil tento skutkový stav:

11. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v Obci
C., zapísaných na LV č. XXX, a to parcely KN-C parc. č. 231, ako aj stavby – rodinného domu súp. č. 201,
postaveného na parcele KN-C parc. č. 231. Žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v Obci C., zapísanej na LV č. XXXX, a to parcely KN-C parc. č. 232. Žalovaní v 1. a
2. rade sú vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Obci C., zapísanej na LV č. XXX, a to stavby –
rodinného domu súp. č. 195, postaveného na parcele KN-C parc. č. 232, pričom žalovaný v 1. rade je
vedený v podiele 1 z celku a žalovaní v 1. a 2. rade sú ako bezpodieloví spoluvlastníci vedení v podiele
3 z celku.

12. Parcela KN-C parc. č. 231 a parcela KN-C parc. č. 232 sú susediacimi parcelami.

13. V roku 1999 bola na parcelu KN-C parc. č. 231, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov
v 1. a 2. rade, umiestnená plynová skrinka, ktorá slúžila pre potreby rodinného domu súp. č. 195, ktorý

bol v tom čase vo vlastníctve otca žalovaného v 1. rade. V roku v roku 2023 sa žalobcovia v 1. a 2. rade
rozhodli pripojiť aj svoj rodinný dom súp. č. 201 do plynovej siete, na základe tejto skutočnosti požiadali
SPP o pripojenie ich rodinného domu súp. č. 201 do plynovej siete, s čím však SPP nesúhlasilo a
vyžadovalo vybudovanie dvoch samostatných plynových skriniek. Preto si žalobcovia v 1. a 2. rade
dali vypracovať u I. G. C., projektovú dokumentáciu za účelom preložky STL pripojovacieho plynovodu

z parcely KN C parc. č. 231 na parcelu KN C parc. č. 232 a za účelom vybudovania nového STL
pripojovacieho plynovodu určeného pre rodinný dom súp. č. 195, čím malo dôjsť k vybudovaniu dvoch
samostatných STL pripojovacích plynovodov určených pre rodinný dom súp. č. 201 a rodinný dom súp.
č. 195.

14. Preložku STL pripojovacieho plynovodu patriaceho k rodinnému domu súp. č. 195 a vybudovanie
novéhoSTLpripojovaciehoplynovodukrodinnémudomusúp.č.201vzmysleprojektovejdokumentácie
I. G. C., realizovala obchodná spoločnosť GASCENTRUM s.r.o.

15. Z faktúry č. 4423498 vystavenej spoločnosťou Gascentrum s.r.o. dňa 30.11.2023 je zrejmé, že

uvedená spoločnosť realizovala práce spojené s preložkou a prípojkou plynovodu a za tieto práce
vystavila žalobcovi faktúru na sumu 1.435,70 eur. Uvedenú sumu žalobcovia uhradili dňa 29.12.2024.16. Žalobcovia tvrdia, že koncom mesiaca október a začiatkom mesiaca november 2023, teda pred
realizáciou prác v zmysle vyššie uvedenej projektovej dokumentácie, žalobca v 1. rade a žalovaný v 1.
rade uzavreli ústnu dohodu, že obe sporové strany sa budú podieľať rovnakým dielom na nákladoch

spojených s vyššie uvedenými prácami.

17. Naproti tomu žalovaní tvrdia, že k žiadnej takejto dohode medzi nimi a žalobcami nikdy nedošlo.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

18. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

21. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

22. Podľa Čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. Podľa ust. 132 ods. 1, 2, 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označenédôkazy.Žalobcakžalobepripojídôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa,okremtých,ktorénemôže

bez svojej viny pripojiť.

24. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

25. Podľa ust. 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

26. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa

práva mal plniť sám.

28. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Na základe zisteného skutkového stavu, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, súd právne
uzatvára.

29. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú voči žalovaným zaplatenia sumy 717,85 eur s prísl.
na základe tvrdenia, že koncom mesiaca október 2023 a začiatkom mesiaca november 2023 došlo

medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade k uzavretiu ústnej dohody, že sa obe sporové strany
budú podieľať rovnakým dielom na nákladoch spojených s prácami na preložke a prípojke plynovodu
k ich rodinným domom.30. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania.
Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno

tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať
(§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom
konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového

stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú toho účastníka, ktorý síce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd

vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

31. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobcovia odvodzujú svoj žalobný nárok od ústne uzatvorenej dohody
so žalovaným v 1. rade na úhrade nákladov spojených s preložkou a prípojkou plynovodu, ku ktorej
dohode, podľa žaloby, malo dôjsť niekedy koncom mesiaca október a začiatkom mesiaca november

2023. Žalobcovia na preukázanie ich tvrdenia o existencii takejto dohody navrhli vykonať dôkaz
výsluchom žalobcu v 1. rade. Avšak žalobca v 1. rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 24.2.2025
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti vo vzťahu k okolnostiam uzavretia tejto dohody, uviedol len
to, že keď došlo k ústnej dohode o tom, že žalovaný uhradí polovicu nákladov na realizovanie prípojky,
boli len sami dvaja (so žalovaným v 1. rade, poznámka súdu), pričom si nepamätá, kedy k tejto ústnej

dohode došlo.

32. Naproti tomu žalovaní od počiatku vo svojich vyjadreniach konzistentne popierali tvrdenie žalobcov
o uzavretí dohody na tom, že aj oni sa budú podieľať na úhrade týchto nákladov a žalovaný v 1. rade
aj osobne pred súdom, vo výpovedi na pojednávaní dňa 24.2.2025, poprel existenciu takejto dohody a

tvrdil, že k žiadnej takejto dohode medzi ním a žalobcom v 1. rade nikdy nedošlo.

33. Žalobcovia iný relevantný dôkaz, ktorý by podporil ich tvrdenia o existencii dohody so žalovanými,
že sa budú spoločne podieľať na úhrade nákladov spojených s realizáciou prác na plynovej preložke
a prípojke, v tomto konaní neoznačili a ani nepredložili.

34. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej
skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť
alebo označiť dôkazné prostriedky, inak nemôže byť úspešnou stranou v konaní. Aj pre toto sporové
konanie treba zdôrazniť to, že súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra,

ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu nie
je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale
zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania (teraz sporovej strane), ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto

skutočností tiež tvrdí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/52/2010 z
24. júna 2010).

35. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia §
132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré majú prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný

ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí
uniesť bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník musí preukázať
to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.

36. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní

vychádza výlučne z dôkazov predložených stranami sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne
na strany sporu.37. Teda, ak žalobcovia v žalobe tvrdili, že je medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade došlo
k dohode o spoločnej úhrade nákladov na realizáciu plynovej prípojky a preložky, ich ťažilo dôkazné

bremeno, aby predložili relevantné dôkazy, ktoré by preukázali nimi uvádzané skutočnosti. Žalobcovia
však v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, že k takejto dohode skutočne
došlo. Išlo o tvrdenie žalobcov proti tvrdeniu žalovaných. Žalobcovia okrem svojho tvrdenia inak svoj
nárok nepreukázali. Žalovaní tvrdenie žalobcov popreli. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena
žalobcov súd nemal k dispozícii dôkazy, na základe ktorých by mal preukázané, že medzi žalobcami

a žalovanými došlo k dohode o podieľaní sa aj žalovaných na úhrade nákladov spojených s prácami
na preložke a prípojke plynovodu a preto nebolo možné posúdiť ich nárok ako oprávnený.

38. Súd sa následne zaoberal posúdením, či medzi stranami sporu nešlo o vzťah z bezdôvodného
obohatenia, čo však závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods.
1 a 2 OZ.

39. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

40. Ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydaťtomu,naúkorkohohozískal.Musí
sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto,
že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). Inštitút

bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.

41. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod

na plnenie vôbec nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (bezdôvodné obohatenie
získané z nepoctivých zdrojov).

42. Žalobcovia vosvojejžalobesvojnárokvočižalovanýmopierali(aj)oskutkové tvrdenia,žezdôvodu,
že práce realizované na plynovej preložke a prípojke mali byť aj (a najmä) v prospech žalovaných, došlo

na ich strane k bezdôvodnému obohateniu.

43. O bezdôvodné obohatenia ide v tom prípade, keď sa vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda, alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o
obohatenie neoprávnené. Je totiž neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby

na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil,
musel obohatenie vydať.

44. Právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného
práva v tom, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté

inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných reparačných
ustanovení.

45. V danom prípade žalobcovia tvrdia, že medzi nimi a žalovaným došlo k uzatvoreniu ústnej
dohody o spoločnej úhrade nákladov za zrelizované práce na plynových zariadeniach, teda svoj nárok

odvodzujú od existencie inej tzv. nepomenovanej zmluvy. S poukazom na právny názor uvedený
v predchádzajúcom odseku ustanovenia bezdôvodného obohatenia (v ktorom žalobcovia uplatňujú svoj
nárok na základe ústne uzatvorenej zmluvy, resp. dohody so žalovaným v 1. rade) nie sú na daný
prípad aplikovateľné.

46. Navyše záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za kumulatívneho splnenia
určitých (zákonných) predpokladov, je vždy potrebné kumulatívne splnenie všetkých predpokladov, a to:
1. získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom,
2. protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,3. majetková ujma iného subjektu a
4. príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom
a majetkovou ujmou druhého subjektu.

Splnenietýchtopredpokladovmusípreukázaťten,ktotvrdí,ženajehoúkorbolobezdôvodnéobohatenie
získané.

47. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že všetky záležitosti ohľadom realizácie prác spojených

s preložkou a prípojkou plynovodu zabezpečovali sami žalobcovia bez toho, aby ich o to žalovaní
výslovne žiadali. Ak žalobcovia tvrdia, že k realizácii premiestnenia prípojky žalovaných pristúpili
z dôvodu, že nemohli riadne užívať svoj pozemok, pretože plynová prípojka pre rodinný dom žalovaných
sa nachádzala na ich pozemku, k tomuto súd uvádza, že žalobcovia v prípade, ak ich plynová
prípojka žalovaných obmedzovala vo výkone ich vlastníckeho práva, mohli sa domáhať ochrany svojho
vlastníckeho práva využitím právnych inštitútov na to daných (napr. žaloba o vypratanie nehnuteľnosti).

48. Ak však žalobcovia dobrovoľne pristúpili k riešeniu danej situácie tým spôsobom, že sami
zabezpečili realizáciu preložky a prípojky plynu, nemožno v danom prípade zhliadnuť naplnenie
hmotnoprávnych predpokladov pre konštatovanie, že na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému
obohateniu na úkor žalobcov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka, na

naplnenie ktorého konštatovania zákon vyžaduje kumulatívne naplnenie všetkých tam stanovených
hmotnoprávnych predpokladov (t.j. bezdôvodné obohatenie žalovaných, protiprávnosť získania
bezdôvodného obohatenia, príčinná súvislosť).

49.Súdtakuzatvára,ževzhľadomnato,žežalobcovia nepreukázaliexistenciuprávnehotitulu–dohody

(zmluvy) o spoločnej úhrade nákladov na realizáciu plynovej preložky a prípojky, teda neuniesli dôkazne
bremeno v spore na podporu nimi uvádzaných skutkových tvrdení, ako aj vzhľadom na to, že v konaní
nebolo preukázané, že by na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaných na úkor
žalobcov, súd žalobu žalobcov ako neopodstatnenú zamietol.

50. Ďalšie argumenty žalobcov a žalovaných, t.j. okolnosti realizácie plynovej prípojky v roku 1999,
výstavba garáže žalobcami, šetrenie úniku plynu spoločnosťou SPP, súd považoval pre rozhodnutie
vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III.ÚS209/04, II.ÚS200/09 a pod.).

51. Preto na ostatnú argumentáciu žalobcov a žalovaných súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

52. Súd zároveň zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania oboznámením spisu Okresného

úradu v Starej Ľubovni, č.j. 1941/1999, keďže by išlo o nehospodárny a nadbytočný dôkaz, nakoľko
vzhľadom na vykonané dokazovanie a z neho zistené skutočnosti dospel súd k záveru, že vykonávanie
ďalšieho dokazovania by vo vzťahu k zistenému skutkovému a z neho vyplývajúcemu právnemu stavu
veci neprinieslo iné rozhodnutie vo veci samej.

Trovy konania

53. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

55. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný

úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

56. Súdtedavzmysleuvedenýchzákonnýchustanovenírozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovejčasti
tohto rozsudku, a keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, súd priznal žalovaným voči žalobcom
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že náhradu trov konania sú žalobcovia povinní
zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude

samostatným uznesením rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať
intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch
môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor
môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1
CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.