Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III

Judgement was issued by Mgr. Radoslav Prutkay

Legislation area – Obchodné právoZmluva o dielo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-26Cb/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221203679
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1221203679.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu:

ALFAPLAST trade, s.r.o., so sídlom Šumperská 2, Prievidza, IČO: 36 325 694, zastúpeného: JUDr. Ján
Kokinda, advokát, so sídlom M. Mišíka 780/19A, Prievidza, IČO: 50 211 943, proti žalovanému: PSJ
Hydrotranzit, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo 90, Bratislava, IČO: 35 833 106, zastúpeného: Nosko & Partners,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, o zaplatenie
15.276,44 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 15.276,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,02%dennezosumy15.276,44Eurod08.07.2021dozaplateniaspoluspaušálnounáhradounákladov

spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške
náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 21.07.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 15.276,44 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že uzavrel so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo
č. XXXX/XXXX-XX/X, ktorej predmetom bola demontáž okien vrátane parapetov, dodávka a montáž

nových okien, dodávka a montáž vonkajších a vnútorných parapetov, vnútornej vysprávky, dodávka
a montáž žalúzií na stavbe: Budovanie infraštruktúry Žilinskej univerzity v Žiline pre zlepšenie
vzdelávacieho procesu (hlavným objednávateľom bola Žilinská univerzita v Žiline). Táto zmluva bola
uzavretá dňa 30.03.2015. Zároveň k uvedenej zmluve bol prijatý Dodatok č. 1 zo dňa 12.06.2015
a Dodatok č. 2 zo dňa 09.11.2015. V zmysle týchto dodatkov zároveň došlo k rozšíreniu predmetu
diela, aj k úprave konečnej sumy diela na celkovú sumu 305.528,80 Eur bez DPH. Súčasťou zmluvy o
dielo boli aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v Čl. IV. riešia platobné podmienky. Cenu za dielo

žalovaný uhradil na základe vystavených faktúr číslo XXXXXXXX zo dňa 28.04.2015 znejúcej na sumu
34.525,68 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 26.05.2015 znejúcej na sumu 125.688,43 Eur, č. XXXXXXXX zo
dňa 26.06.2015 znejúcej na sumu 69.162,11 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 28.07.2015 znejúcej na sumu
36.929,98 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 31.08.2015 znejúcej na sumu 79.230,80 Eur a č. XXXXXXXX
zo dňa 02.12.2015 znejúcej na sumu 21.097,58 Eur, kde si žalovaný z každej z vyššie uvedených
faktúr zadržal 5%, čo celkom predstavuje 15.276,44 Eur. Ide o garančnú zábezpeku upravenú v čl. IV.
bod 8. platobných podmienok. Podľa čl. IV. bod 11. sa objednávateľ zaväzuje, že garančnú zábezpeku

uhradí zhotoviteľovi po uplynutí záručnej doby na základe písomnej žiadosti zhotoviteľa a po splnení
všetkých povinností zhotoviteľa vyplývajúcich zhotoviteľovi zo zmluvy o dielo a týchto všeobecných
obchodných podmienok. Dielo prevzal žalovaný dňa 11.11.2015 bez vád a nedorobkov, čo vyplýva zo
zápisu o odovzdaní a prevzatí diela a dňom 12.11.2020 uplynula záručná doba v trvaní 60 mesiacov.Žalobca požiadal žalovaného o uvoľnenie „zádržného“, za čo považovali garančnú zábezpeku dvomi
žiadosťami a to prvou žiadosťou zo dňa 01.10.2020 a druhou z 09.11.2020. Na tieto žiadosti žalovaný
nereagoval a garančnú zábezpeku nevyplatil. Právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na plnenie

doporučeným listom zo dňa 01.12.2020, ktorý žalovaný prevzal dňa 09.12.2020. Následne žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd
Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania, kde bol súdom dňa 25.01.2021 vydaný platobný rozkaz
sp. zn.: 7Up/76/2021. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým,
že návrh bol podaný na nepríslušný súd, nakoľko v danom prípade mal rozhodovať Slovenský arbitrážny

súd a okrem iného namietol, že žiadosť o vyplatenie garančnej zábezpeky bola podaná predčasne. Na
základe takto podaného odporu, Okresný súd Banská Bystrica odstúpil vec Okresnému súdu Bratislava
II, ktorý v konaní 26Cb/2/2021 konanie zastavil a žalovanému priznal náhradu trov konania 100 %. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2021. Dôvodom zastavenia bola tá skutočnosť, že spor
sa mal prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní podľa § 6 ods. 1 CSP. Žalobca ďalej uviedol,
že proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Bratislava II nepodal odvolanie, nakoľko argument

žalovaného v odpore, pokiaľ ide o predčasné podanie žiadosti o vyplatenie garančnej zábezpeky sa mu
javil ako opodstatnený.

3. K námietke nepríslušnosti všeobecného súdu na rozhodovanie v konaní žalobca uviedol, že
v zmluve o dielo bolo v čl. VIII bod. 7 dohodnuté, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z

právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy o dielo a súvisiacich s touto zmluvou o
dielo, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto Zmluvy o dielo, predložia na rozhodnutie v
rozhodcovskom konaní Slovenskému arbitrážnemu súdu. Obe strany sa rozhodnutiu vydanému v
rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a
záväzné. V čase uzatvárania zmluvy rokovací poriadok Slovenského arbitrážneho súdu z 15.01.2015

(zverejneného 22.01.2015) upravoval možnosť prejednávania i nespotrebiteľských sporov, čo bolo
upravené v prvej časti rokovacieho poriadku. K zmene rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho
súdu došlo 15.05.2018, podľa ktorého „Vypúšťa sa celá zrušená prvá časť, Nespotrebiteľské
rozhodcovské konanie, z rokovacieho poriadku.“ Nový rokovací poriadok už upravuje len postup
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Nakoniec tieto skutočnosti sú vyznačené aj na stránke

Ministerstva spravodlivosti SR z ktorej vyplýva, že zriaďovateľ tohto stáleho rozhodcovského súdu
nespĺňa podmienky podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č.
125/2016 Z. z. účinného od 01.01.2017, ďalej zriaďovateľ tohto stáleho rozhodcovského súdu je
držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Po prijatí novely zákona č. 125/2016 Z.z. účinného od 01.01.2017 v prechodných a záverečných
ustanoveniach v § 54c ods. 1 je uvedené, že „Stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších
predpisov, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa stáleho
rozhodcovského súdu, nemôže po 31. decembri 2016 uskutočňovať rozhodcovské konania podľa tohto
zákonaavydávaťrozhodcovskérozhodnutia.“Vzhľadomnavyššieuvedené,potomjetudanáprávomoc

všeobecného súdu na rozhodovanie vo veci.

4. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že podľa čl. VII. bod 11 je dĺžka záručnej doby 60 mesiacov.“
Podľa informácie Žilinskej univerzity z 19.04.2021 k odovzdaniu a prevzatiu diela po odstránení všetkých
vád a nedorobkov došlo dňa 14.12.2015. Keďže záručná doba bola 60 mesiacov, k uplynutiu záručnej

doby došlo dňa 14.12.2020. S poukazom na tento dotaz, potom žiadosť o vyplatenie garančnej
zábezpeky bola podávaná predčasne. Žalobca následne prostredníctvom právneho zástupcu podal
žiadosť o vyplatenie garančnej zábezpeky žalovanému dňa 23.06.2021, ktorú žalovaný prevzal dňa
30.06.2021 a garančnú zábezpeku doteraz nezaplatil.

5. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Podľa žalovaného príslušným na
konanie a rozhodovanie nemá byť Okresný súd Banská bystrica, ale Slovenský arbitrážny súd ako
rozhodcovský súd, keďže v čl. VIII bod 7 zmluvy o dielo zo dňa 30.03.2015 si zmluvné strany dohodli,
že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy
o dielo a súvisiacich s touto zmluvou o dielo, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy

o dielo, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Slovenskému arbitrážnemu súd. Obe strany
sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre
zmluvné strany konečné a záväzné. Žalovaný ďalej uviedol Slovenský arbitrážny súd je rozhodcovským
súdom zapísaným v zozname stálych rozhodcovských súdov a je príslušný a oprávnený na konaniea rozhodovanie vo veci. Žalovaný taktiež uviedol, že nárok žalobcu považuje za predčasne uplatnený,
nakoľko výzvy žalobcu zo dňa 01.10.2020 a 09.11.2020 boli zaslané žalovanému predčasne, t.j. pred
uplynutím záručnej doby a tieto výzvy ani nemohli byť považované za riadne výzvy v zmysle zmluvných

dojednaní.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah
súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
7.ZoZmluvyodieloč.1020/2015–74/2súdzistil,žežalobcaakozhotoviteľažalovanýakoobjednávateľ

uzatvorilidňa30.03.2015zmluvu,ktorejpredmetombolovykonaniedemontážeokienvrátaneparapetov,
dodávka a montáž nových okien, dodávka a montáž vonkajších a vnútorných parapetov, vnútorné
vysprávky (okrem objektu SO 27), dodávka a montáž žalúzií na diele „Budovanie infraštruktúry Žilinskej
univerzity v Žiline pre zlepšenie vzdelávacieho procesu. Cena diela bola dohodnutá v sume 214.355,23
Eur bez DPH. Podľa čl. VII bod 11 zmluvy bola dohodnutá záručná doba v trvaní 60 mesiacov. Súčasťou
zmluvy boli ako príloha č. 2 aj obchodné podmienky označené ako všeobecné obchodné podmienky

spoločnosti PSJ Hydrotranzit, a.s. platné od 01.06.2014. Podľa čl. IV bod 8 sa zmluvné strany dohodli,
že 5% z ceny diela (bez DPH) je zádržné a 5% z ceny diela (bez DPH) je garančná zábezpeka.
Zádržné a garančnú zábezpeku je objednávateľ oprávnený zadržať za účelom zabezpečenia záväzku
zhotoviteľa na riadne a včasné plnenie predmetu vyplývajúceho zo zmluvy o dielo. Zmluvné strany sa
dohodli,žeobjednávateľjeoprávnenýuspokojiťsasjednostrannýmzápočtomzozádržnéhoagarančnej

zábezpeky svoje nároky z vád diela, nároky na zmluvnú pokutu, náhradu škody, dodatočné náklady
a straty objednávateľa plynúce z nedodržania termínu odovzdania diela zhotoviteľom, náklady vzniknuté
zhotoviteľovi v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo, a to aj v tom prípade, ak zádržné alebo
garančná zábezpeka ešte nie sú splatné. Podľa čl. IV bod 8 týchto obchodných podmienok zádržné
a garančná zábezpeka budú vytvorené tak, že objednávateľ zadrží z každej faktúry čiastku vo výške

10% z fakturovanej čiastky (bez DPH). Podľa čl. IV bod 11 obchodných podmienok zádržné objednávateľ
uhradí zhotoviteľovi do 60 dní odo dňa odovzdania diela bez vád a nedorobkov a po uvoľnení zádržného
hlavným objednávateľom a po splnení všetkých povinností zhotoviteľa vyplývajúcich zhotoviteľovi zo
zmluvy o dielo a/alebo týchto VOP. Garančnú zábezpeku uhradí objednávateľ zhotoviteľovi po uplynutí
záručnej doby na základe písomnej žiadosti zhotoviteľa a po splnení všetkých povinností zhotoviteľa

vyplývajúcich zhotoviteľovi zo zmluvy o dielo a/alebo týchto VOP.
8. Z Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 1020/2015 – 74/2 súd zistil, že predmetom tohto dodatku bola
zmena dohodnutého rozsahu diela, zmena termínu realizácie diela, ako aj zvýšenie ceny diela na sumu
304.850,- Eur bez DPH.
9. Z Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo č. 1020/2015 – 74/2 súd zistil, že predmetom tohto dodatku bola

zmena dohodnutého rozsahu diela, zmena termínu realizácie diela, ako aj zvýšenie ceny diela na sumu
305.528,80 Eur bez DPH.
10. Z faktúr č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, a č.
XXXXXXXX súd zistil, že časť fakturovanej sumy predstavujúca tzv. garančnú zábezpeku predstavuje
sumu 15.276,44 Eur.

11. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí prác súd zistil, že žalobca odovzdal žalobcovi dielo vykonané na
základe Zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX-XX/X dňa 11.11.2015.

12. Zo žiadosti o vyplatenie garančnej zábezpeky zo dňa 01.12.2020 súd zistil, že žalobca požiadal

žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu o vyplatenie garančnej zábezpeky podľa zmluvy
o dielo č. 1020/2015 – 74/2 v celkovej sume 15.276,44 Eur do 14 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 04.12.2020.

13. Zo zmeny rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu súd zistil, že zriaďovateľ

Slovenského arbitrážneho súdu, Asociácia Slovenských arbitrážnych súdov, záujmové združenie so
sídlom Krížna 56, Bratislava, IČO: 45 744 939, rozhodol dňa 15.05.3018 o zmene rokovacieho poriadku
z 15.01.2015 v znení zmeny z 30.12.2016 a to tak, že došlo k vypusteniu celej prvej časti rokovacieho
poriadku označeného ako „Nespotrebiteľské rozhodcovské konanie z rokovacieho poriadku.

14. Z oznámenia Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 19.04.2021 súd zistil, že k odovzdaniu diela
„Budovanie infraštruktúry Žilinskej univerzity v Žiline pre zlepšenie vzdelávacieho procesu“ došlo dňa
14.12.2015. Platnosť bankovej záruky bola ukončená dňa 16.09.2020.15. Zo žiadosti o vyplatenie finančnej zábezpeky zo dňa 23.06.2021 súd zistil, že žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne požiadal o vyplatenie bankovej záruky a to do
siedmych dní odo dňa doručenia tejto žiadosti. Žiadosť bola žalovanému doručená dňa 25.06.2021.

16. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zriaďovateľom stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len Slovenský olympijský a
športový výbor, národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná
na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, len ak to ustanovujú osobitné predpisy.

17. Podľa § 54c ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní stály rozhodcovský
súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky ustanovené týmto
zákonom pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, nemôže po 31. decembri 2016 uskutočňovať
rozhodcovské konania podľa tohto zákona a vydávať rozhodcovské rozhodnutia.

18. Podľa § 54c ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zmluvné strany nie sú viazané
rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľ
nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ak do 31. decembra 2016
na jej základe nezačalo rozhodcovské konanie alebo, ak rozhodcovské konanie bolo zastavené podľa
ods. 2. to isté platí, ak ide o postup po zrušení rozhodcovského rozsudku podľa § 43 ods. 2 a stály

rozhodcovský súd, ktorý by mal vo veci rozhodovať, bol zrušený.

19. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

20. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

21. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

22. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

23. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov

podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

24. Medzi žalobcom a žalovaným neboli sporné skutkové tvrdenia žalobcu, podľa ktorých žalobca ako

zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa 30.03.2015 Zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX
- XX/X, k tejto zmluve bol uzatvorený dňa 12.06.2015 dodatok č.1 a dňa 09.11.2015 dodatok č. 2.
Predmetom záväzku žalobcu bolo vykonanie demontáže okien vrátane parapetov, dodávka a montáž
nových okien, dodávka a montáž vonkajších a vnútorných parapetov, vnútorné vysprávky (okrem objektu
SO 27), dodávka a montáž žalúzií na diele „Budovanie infraštruktúry Žilinskej univerzity v Žiline pre

zlepšenie vzdelávacieho procesu.

25. Povinnosťou žalovaného bolo uhradiť žalobcovi cenu diela v sume 305.528,80 Eur bez DPH.
Spornou nebola ani skutočnosť, že časť ceny diela vo výške 5% bez DPH predstavovala zádržné a
ďalšia časť vo výške 5% predstavovala garančnú zábezpeku. Zábezpeku bol žalovaný povinný uhradiť

žalobcovi ako zhotoviteľovi tak, že zádržné mal uhradiť zhotoviteľovi do 60 dní odo dňa odovzdania diela
bez vád a nedorobkov a po splnení všetkých povinností zhotoviteľa, a garančnú zábezpeku mal uhradiť
zhotoviteľovi po uplynutí záručnej doby na základe písomnej žiadosti zhotoviteľa a po splnení všetkých
povinností zhotoviteľa.26. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobca si plnil svoje zmluvné povinnosti a dielo vykonal riadne
v súlade so zákonom, v dohodnutých termínoch a v požadovanej kvalite. Cenu diela fakturoval žalobca

žalovanému faktúrami č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX
č. XXXXXXXX. Žalovaný predmetné faktúry uhradil čiastočne. Neuhradená časť pripadajúca na
tzv. garančnú zábezpeku predstavovala sumu 15.276,44 Eur. Dielo bolo odovzdané a prevzaté
objednávateľom dňa 11.11.2015, pričom zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela vyplýva, že dielo bolo
odovzdané bez vád a nedorobkov.

27. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu garančnej zábezpeky opakovane a to listom zo dňa
01.10.2020 a 09.11.2020 a následne ešte raz výzvou zo dňa 01.12.2020. Skutočnosť, že žalovaný sumu
označená ako garančná zábezpeka neuhradil taktiež nebola v konaní sporná.

28. Napriek uvedenému žalovaný so žalobou nesúhlasil, pričom žalovaný namietal právomoc súdu v

danej veci tvrdiac, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní a príslušný na konanie
a rozhodovanie vo veci má byť rozhodcovský súd – Slovenský arbitrážny súd. Žalovaný neuznával ani
samotný uplatnený nárok a to z dôvodu, že ho považoval za predčasne uplatnený.

29. Súd sa v prvom rade zaoberal žalovaným vznesenou námietkou právomoci súdu vo veci konať a to s

poukazom na čl. VIII bod 7 Zmluvy o dielo č. 1020/2015 – 74/2, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli,
že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy o
dielo a súvisiacich s touto zmluvou o dielo, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy o
dielo, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Slovenskému arbitrážnemu súdu. Obe strany
sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre

zmluvné strany konečné a záväzné.

30. Súd sa nestotožnil s výkladom ustanovenia § 7 C.s.p. prezentovaným žalovaným. Podľa tohto
výkladu súd na námietku právomoci rozhodcovského súdu neprihliadne iba za splnenia podmienok
vymedzených v tomto ustanovení, t.j. iba vtedy, ak strany vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú,

alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, resp.
vtedy ak, zistí, že spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo že sa rozhodcovský súd
odmietol sporom zaoberať.

31. V prípade akceptácie takéhoto výkladu by tak súd musel prihliadať na námietku právomoci

rozhodcovského súdu aj vtedy, ak by bolo nesporné, že žiadna rozhodcovská doložka alebo
rozhodcovská zmluva nikdy nebola uzatvorená alebo by priamo odkazovala na rozhodcovský súd ktorý
nikdy neexistoval. Ak by súd akceptoval uvedenú námietku vznesenú žalovaným dopustil by sa tým voči
žalobcovi odmietnutia spravodlivosti, keďže konanie o jeho žalobe by bolo zastavené a žalobca by sa
tak mohol obrátiť iba na neexistujúci rozhodcovský súd, resp. na súd, ktorý je oprávnený rozhodovať

iba spotrebiteľské spory a nemôže o jeho nároku rozhodovať. Prípady kedy súd na vznesenú námietku
právomoci rozhodcovského súdu zastaví sú jednoznačne vymedzené v § 6 C.s.p., ustanovenie § 7
C.s.p. iba dopĺňa ďalšie dôvody, pri ktorých konanie pred všeobecným súdom nebude zastavené aj
napriek tomu, že došlo k splneniu podmienok vymedzených v § 6. Súd tak môže konanie na základe
námietky právomoci rozhodcovského súdu zastaviť iba vtedy, ak zistí, že spor sa má prejednať a

rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, t.j. vtedy, ak bola medzi stranami sporu uzatvorené rozhodcovská
zmluva, resp. súčasťou ich zmluvných dojednaní bola rozhodcovská doložka, táto je platná a spor
spĺňa podmienky arbitrability. Ak splneniu týchto podmienok nedošlo napr. preto, že účastníci zmluvy už
nie sú rozhodcovskou doložkou viazaný, súd konanie nezastaví. V zmysle ustanovenia § 5 Civilného
sporového poriadku je súd naopak povinný sám skúmať, či sa spor má prejednať v rozhodovskom

konaní. Samozrejme pokiaľ dospeje k záveru, že spor sa v rozhodcovskom konaní prejednať nemá,
konanie nezastaví.

32. Pri posudzovaní vznesenej námietky nedostatku právomoci súd nie je viazaný uznesením
Okresného súdu Bratislava II vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/2/2021. Zastavenie

uvedenéhokonanianepredstavujeaniprekážkuvecirozhodnutie,ktorábybránilasúduprejednaťžalobu
žalobcu zo dňa 21.07.2021.33. V konaní bolo zo strany žalobcu preukázané, že zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo aj k zmene zákona o rozhodcovskom

konaní. Došlo k úprave znenia § 12 ods. 1 tak, že „Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so
sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len národný športový zväz alebo komora zriadená
zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to
ustanovuje osobitný predpis.“ Toto ustanovenie bolo následne novelizované s účinnosťou od 01.01.2020
podľa ktorého „Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky

môže byť len Slovenský olympijsky a športový výbor, národný športový zväz alebo komora zriadená
zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak
to ustanovujú osobitné predpisy.“

34. Zriaďovateľom Slovenského arbitrážneho súdu bolo záujmové združenie právnických osôb
vedených Okresným úradom Bratislava na základe rozhodnutia číslo A.- XXXX/XXXXXX. Vzhľadom

na túto skutočnosť je zrejmé, že Slovenský arbitrážny súd nespĺňal podmienky na rozhodovanie sporu
medzi žalobcom a žalovaným už od 01.01.2017 a to s poukazom na znenie § 54 c zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenie zmluvné strany nie
sú viazané rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu, ktorého
zriaďovateľ nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 01. januára 2017, ak do 31.

decembra 2016 na jej základe nezačalo rozhodcovské konanie alebo ak rozhodcovské konanie bolo
zastavené podľa ods. 2.

35. Z uvedeného je zrejmé, že námietka žalovaného je nedôvodná. Súčasťou zmluvy o dielo síce bolo
v čl. VIII bod 7 aj dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej mal byť všetky spory vyplývajúce z tejto

zmluvy prerokované v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom – Slovenským arbitrážnym
súdom, tento však už v súčasnosti nie je oprávnený uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať
rozhodcovské rozhodnutia a tak v súlade s ust. § § 54 c ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní nie sú strany sporu viazané rozhodcovskou doložkou, ktorá bola súčasťou zmluvy o dielo.

36. Vo veci samej žalovaný svoju obranu založil na tvrdení, že nedošlo k naplneniu podmienok pre
vyplateniegarančnejzábezpeky.Garančnázábezpekavforme,vakejbolamedzižalobcomažalovaným
dojednaná v zmluve o dielo má z hľadiska svojho obsahu charakter odkladacej podmienky pre vznik
splatnosti časti ceny diela.

37. Podmienky vyplatenia garančnej zábezpeky boli vymedzené v čl. IV bod 11. Podľa týchto
podmienok splatnosť garančnej zábezpeky mala nastať potom, uplynutie záručnej doby, písomná
žiadosť zhotoviteľa a splnenie všetkých povinností zhotoviteľa zo zmluvy o dielo „a/alebo“ všeobecných
obchodných podmienok. Tretia uvedená podmienka je v obchodných podmienkach vymedzená
zmätočne, keďže žalovaný tu použil súčasne spojky a, alebo, teda spojku zlučovaciu a priraďovaciu

takže nie zrejmé, či mala splatnosť garančnej zábezpeky nastať potom ako zhotoviteľ splní všetky svoje
povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy a zároveň z obchodných podmienok, alebo postačuje aby
splnil iba povinnosti vyplývajúce mu z jedného týchto dokumentov. Odhliadnuc od uvedenej skutočnosti,
najmä s poukazom na to, že žalovaný žalobcovi nevytýkal nesplnenie akýchkoľvek povinností, súd musí
konštatovať, že bezpochyby došlo aj k splneniu zvyšných podmienok.

38.Vtomtoprípademalasplatnosťgarančnejzábezpekynastaťsplnenívšetkýchpovinnostízhotoviteľa,
uplynutí záručnej doby v trvaní 60 mesiacov, a to na základe písomnej žiadosti. Takto dojednaná
odkladacia podmienka označená ako garančná zábezpeka predstavuje zákonom neupravený inštitút,
ktorého cieľom je zabezpečiť prípadné nároky objednávateľa, ktoré by mu mohli voči zhotoviteľovi

vzniknúť v rámci nárokov z vád diela počas plynutia záručnej doby. Garančná zábezpeka predstavuje
časť ceny diela, ktorú má objednávateľ právo na základe zmluvy zadržať za účelom zabezpečenia
svojich práv, ktoré mu v budúcnosti môžu vzniknúť na základe zmluvy o dielo, prípadne Obchodného
zákonníka. Z hľadiska obsahu dojednania o garančnej zábezpeke, ktorá bola súčasťou zmluvy o
dielo (resp. obchodných podmienok tvoriacich jej súčasť), túto možno charakterizovať ako odkladaciu

podmienku pre vznik splatnosti časti ceny diela.

39. Samotná záručná doba mala plynúť odo dňa prevzatia diela hlavným investorom. Tu je nutné
poukázať, že pod pojmom dielo je potrebné rozumieť dielo tak, ako bolo vymedzené v čl. II zmluvyo dielo uzatvorenej medzi stranami sporu, keďže ani čl. VII bod 11 neobsahuje inú definíciu pojmu
dielo. Pod pojmom dielo je tak potrebné rozumieť iba časť prác vykonávaných na stavbe „Budovanie
infraštruktúry Žilinskej univerzity v Žiline pre zlepšenie vzdelávacieho procesu“ tak, ako boli vymedzené

v čl. II zmluvy v znení jej dodatkov. Začatie plynutia záručnej lehoty v zmluve o dielo uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným bolo stanovené na prevzatie diela hlavným objednávateľom, ktorým bola Žilinská
univerzita v Žiline. Žalovaný nepreukázal a ani len netvrdil, že by dielo vykonané žalobcom vykazovalo
akékoľvek vady a nedorobky, pre ktoré by nebolo prevzaté, či už žalovaným alebo následne Žilinskou
univerzitou v Žiline. Vyplatenie časti ceny diela žalobcovi nemôže byť viazané na to, či si žalovaný splní

všetky svoje záväzky voči tretej osobe (hlavnému objednávateľovi), s ktorou žalobca nie je v žiadnom
právnom vzťahu. Zmluvné dojednanie umožňujúce objednávateľovi odoprieť výplatu časti ceny diela
zhotoviteľovi aj v takom prípade, ak dielo nebolo prvotnému investorovi riadne odovzdané z dôvodov na
strane objednávateľa je ustanovením v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s § 536
Obchodného zákonníka a z tohto dôvodu neplatné.

40.Najpodstatnejšiajevšakskutočnosť,žeajkebysasúdzazačiatokplynutiadielapovažovaldeň,kedy
bolo toto dielo prevzaté hlavným investorom, záručná doba začala plynúť najneskôr dňa 14.12.2015.
Záručná doba tak dňa musela uplynúť najneskôr dňa 14.12.2020

41. Ďalšia časť obrany žalovaného spočívala v tvrdení, že aj napriek uplynutiu záručnej doby, nedošlo

k splneniu ďalšej podmienky a to k doručeniu výzvy na zaplatenie garančnej zábezpeky po uplynutí
záručnej doby. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o dielo však nevyplýva, že by sa za právne relevantnú
mohla považovať iba výzva doručená žalovanému až po uplynutí záručnej doby. Za právne relevantnú
by tak bolo nutné považovať aj takú výzvu žalobcu, ktorá bola doručená aj pred uplynutím záručnej doby.

42. Navyše, ak by aj súd akceptoval tvrdenia žalovaného o tom, kedy mala záručná doba začať
plynúť (čo však s ohľadom na zistený skutkový stav nemôže), žalobca doručil žalovanému výzvu na
vyplatenie garančnej zábezpeky aj po ním uvedenom termíne splatnosti. Žalobca riadne preukázal, že
dňa 23.06.2021 odoslal žalovanému zásielku, ktorá žalovaný podľa doručenky prevzal dňa 30.06.2021.
Súd neakceptoval obranu žalovaného, podľa ktorej nebolo preukázané, čo bolo obsahom zásielky a túto

obranu v zmysle § 151 ods. 2 C.s.p. Neexistuje žiaden logický a rozumný dôvod, pre ktorý by žalobca,
ktorý chcel žalovanému opätovne doručiť výzvu na úhradu garančnej zábezpeky a to zjavne v reakcii na
obranu žalovaného už v prebiehajúcom súdnom spore, následne túto výzvu neodoslal. Pokiaľ žalovaný
popieral, že žalobca mu dňa 30.06.2021 doručil výzvu na úhradu garančnej zábezpeky, bolo jeho
povinnosťouvsúladescitovanýmustanovenímuviesť,čotedaboloobsahomtejtozásielky.Toznamená,

že aj v prípade, ak by súd bezvýhradne akceptoval argumentáciu žalovaného o termíne splatnosti
garančnej zábezpeky, musel by žalobe vyhovieť, nakoľko táto by už aj tak bola v súčasnosti splatná.
Akceptácia argumentácie žalovaného by mala vplyv iba na rozhodovanie o dobe jeho omeškania, za
ktorú by mal byť zaviazaný na úhradu úrokov z omeškania.

43. Zmluva navyše neobsahovala žiadne konkrétne vymedzenie formy akou má byť táto výzva na
vyplatenie garančnej zábezpeky doručená. Za takúto výzvu je teda možné považovať aj návrh na
vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní 7Up/76/2021, ktorý žalovanému bol preukázateľne
doručený. Nárok žalobcu na úhradu zádržného nezanikol ani neuvedením sumy zadržanej časti
ceny diela vo vyúčtovacej faktúre. Faktúre č. XXXXXXXX je účtovným dokladom, ktorý sám osebe,

vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov nespôsobuje. Neuvedenie zadržanej časti kúpnej ceny
v predmetnej faktúre nespôsobuje zánik nároku žalobcu na doplatenie zvyšku kúpnej ceny, keďže taká
argumentácia opäť nenachádza oporu ani v zákone, ani v zmluve a ani v elementárnej logike.

44. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,

že žaloba žalobcu je dôvodná, má oporu v zákona a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. S ohľadom na už uvedené skutočnosti je potrebné počítať začiatok plynutia záručnej doby už
odo dňa odovzdania diela žalobcom žalovanému, teda od 11.11.2020. Nakoľko žalobca preukázateľne
najneskôr dňom 04.12.2020 doručil žalovanému výzvu na zaplatenie garančnej zábezpeky, v ktorej mu
určil 14 dňovú lehotu na jej úhradu, splatnosť garančnej zábezpeky nastala dňa 18.12.2020. Keďže sa

žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov zaviazal ho súd v súlade s §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka aj na úhradu úrokov z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve.
Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou žalovanej pohľadávky už dňa už dňa 19.12.2020 teda,
deň potom ako ho žalobca o vyplatenie garančnej zábezpeky požiadal. Keďže však žalobca žiadalo zaplatenie úrokov z omeškania až odo dňa 08.07.2021, súd mu priznal nárok na zaplatenie úroku z
omeškania až od tohto dňa a to vo výške stanovenej podľa čl. VI bod 1 obchodných podmienok, ktoré
tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo.

45. Súd v súlade s ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č.
21//2013 Z.z., ktorým sa vykonanávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka priznal žalobcovi
aj právo na náhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.

49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že
priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech právo na náhradu trov konania voči neúspešnému
žalovanému.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.