Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200021
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200021.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NR-11S/10/2020

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a z členiek
senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. XX, D., právne zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra,
proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Nitra, Novozámocká 3976/67D,
949 05 Nitra, za účasti: 1/ ArcelorMittal Gonvarri Nitra, s.r.o., Kasárenská 49, Senica, IČO: 51 749 858,
zastúpený právnym zástupcom: Nozdrovický, Šuvert & Co. s.r.o., Ferienčíková 7, Bratislava, 2/ E. F., G.

X, D., 3/ Gestamp Nitra, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 47 255 374, zastúpený právnym
zástupcom: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za
ktorúkonáorganizačnázložka:CMSCameronMcKennaNabarroOlswang,advokáti,v.o.s.,organizačná
zložka, Staromestská 6, Bratislava, 4/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, 5/ MH Invest, s.r.o.,
Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, 6/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14,
Bratislava, IČO: 31 820 174, korešpondenčná adresa : Námestie SNP 13, P.O. BOX 218, Bratislava, 7/
VM PROJEKT, s.r.o., Bojnická 3, Bratislava, IČO: 36 809 934, 8/ ArcelorMittal Gonvarri SSC Slovakia,

s.r.o., Kasárenská 49, Senica, IČO: 35 857 749, zastúpený právnym zástupcom: Nozdrovický, Šuvert
& Co. s.r.o., Ferienčíková 7, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra,
odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2019/044631-003 zo dňa 23.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/044631-003 zo dňa 23.10.2019 pôvodne žalovaný
Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej v texte pre účely rozsudku ako „žalovaný“)
v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu obce H. (ďalej aj „stavebný úrad“) č. 2918/2019-634-03-
Žá zo dňa 08.08.2019, ktorým stavebný úrad podľa § 66 a § 68 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o

územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„stavebný zákon“) povolil zmenu stavby pred jej dokončením a určil záväzné podmienky zmeny stavby
pred dokončením pre stavbu Steel service center Gonvarri Nitra - strategický park, umiestnenej na
pozemku KN-C p. č. XXXX/X, XXXX, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H., pre stavebníkaArcelorMittal Gonvarri Nitra, s.r.o., IČO: 51 749 858 (ďalší účastník v 1/ rade) a uvedené prvostupňové
rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.
2. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so skutkovými a právnymi závermi stavebného úradu,

ktorý vychádzal z predloženej projektovej dokumentácie k navrhovaným zmenám povolenej stavby pred
jej dokončením a zo súhlasných stanovísk dotknutých orgánov, ktoré sú súčasťou výroku stavebného
povolenia pred dokončením stavby.
3. Dal do pozornosti, že stavba bola povolená rozhodnutím stavebného úradu č. 1300/2018-4131-02-Žá
zodňa29.01.2019,ktorébolovodvolacomkonanípotvrdenérozhodnutímOkresnéhoúraduNitra,odbor

výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2019/020009-002 zo dňa 26.03.2019, pričom rozhodnutia
nadobudli právoplatnosť dňa 23.04.2019, pričom stavebné povolenie na predmetnú stavbu je platné
a vykonateľné.
4. V zmysle prvostupňového rozhodnutia o povolení stavby je táto druhovo a účelovo pozemnou
priemyselnou stavbou (výrobná hala), ide o lisovňu automobilových dielov, prislúchajúcu administratívnu
budovu a inžinierske stavby, pričom závod je navrhovaný v strategickej priemyselnej zóne D. I.

v katastrálnom území H..
5. K návrhu žalobcu na prerušenie správneho konania vo veci povolenia zmeny stavby pred
jej dokončením žalovaný uviedol, že podanie správnej žaloby žalobcom proti právoplatnému
druhostupňovému rozhodnutiu vo veci povolenia predmetnej stavby nie je dôvodom na prerušenie
konania vo veci žiadosti stavebníka o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením.

6. K ďalším odvolacím dôvodom žalovaný v napadnutom rozhodnutí argumentoval, že stavebný úrad,
obec H., svoju vecnú príslušnosť na rozhodovanie v predmetnej veci o povolení zmeny stavby pred jej
dokončenímodvodilzustanovenia§117ods.1stavebnéhozákona,vzhľadomktomu,ženapovoľovanú
stavbu „Steel service center Gonvarri Nitra“, ktorá je svojím účelom súčasťou Strategického parku
Nitra, nebolo vydané samostatné osvedčenie o významnej investícii, čo je dôvodom, pre ktorý nebolo

možné, aby vo veci rozhodoval stavebný úrad určený podľa § 117b stavebného zákona. Stavebný
úrad taktiež správne a v súlade so zákonom s poukazom na ustanovenie § 39a ods. 3 písm. d)
stavebného zákona konštatoval, že územné rozhodnutie sa k predmetnej stavbe nevyžaduje, pretože
stavba sa nachádza v uzavretom priestore už existujúcej stavby strategického parku, na ktorú sa
v mysle § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie nevyžaduje. Zároveň stavebný úrad

vyhodnotil, že projektová dokumentácia zmeny predmetnej stavby pred jej dokončením podľa § 62
ods. 1 písm. a) stavebného zákona spĺňa zastavovacie podmienky a je v súlade s územným plánom
obce H., ako aj v súlade s jeho záväznou časťou s funkčným využitím a priestorovým usporiadaním
územia. Ďalej žalovaný zhodne so stavebným úradom konštatoval, že k povoľovanej stavbe Steel
service center Gonvarri Nitra bolo vykonané zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/20026 Z. z.

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o EIA“, príp. „zákon o posudzovaní vplyvov“), výsledkom ktorého
bolo právoplatné rozhodnutie s určením, že navrhovaná činnosť sa nebude ďalej posudzovať podľa
zákona o posudzovaní vplyvov. V tejto súvislosti stavebný úrad a rovnako tak žalovaný v napadnutom
rozhodnutí zastali vo vzťahu k námietke žalobcu názor, že stavebný úrad neporušil ustanovenie §

38 ods. 3 zákon o posudzovaní vplyvov a rovnako tak nebol dôvod na postup podľa § 140c ods. 6
stavebného zákona, pretože vo vzťahu k predmetnej stavbe bolo uskutočnené a právoplatne skončené
zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov, a to ešte pred podaním žiadosti o vydanie
stavebného povolenia. Ohľadom námietky žalobcu napádajúcej porušenie jeho procesných práv sa
správne orgány oboch stupňov zhodli na jej nedôvodnosti a s poukazom na ustanovenie § 61 ods. 3

stavebného zákona dali do pozornosti koncentračnú zásadu stavebného konania, dodajúc, že žalobca
svoje právo, vyjadriť sa do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o možnosti uplatnenia
námietok, nevyužil. V tejto súvislosti stavebný úrad argumentoval, že oznámenie o začatí konania
v predmetnej veci bolo doručené podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona, pričom stavebný úrad umožnil
prístup k podkladom rozhodnutia a k týmto sa vyjadriť, prípadne navrhnúť ich doplnenie a súčasne

stanovil lehotu na uplatnenie námietok a pripomienok a účastníkov konania poučil o následkoch ich
neuplatnenia. K ďalšej odvolacej námietke, napádajúcej neprerušenie stavebného konania stavebným
úradom z dôvodu potreby rozhodnutia o predbežnej otázke, žalovaný v napadnutom rozhodnutí postup
konajúceho správneho orgánu prvého stupňa, kedy neprerušil konanie podľa § 29 stavebného poriadku
ani nepostupoval podľa § 40 od. 1 správneho poriadku vo veci predbežnej otázky z dôvodu podania

správnej žaloby proti právoplatnému druhostupňovému rozhodnutiu zo zisťovacieho konania podľa
zákona o posudzovaní vplyvov k predmetnej stavbe, vyhodnotil ako zákonný. Žalovaný dôvodil, že
podanie správnej žaloby nemá podľa § 184 Správneho súdneho poriadku odkladný účinok a v čase
rozhodovania o odvolaní žalobcu ani nemal vedomosť o priznaní odkladného účinku správnym súdom.II. Rozsah a dôvody žaloby
7. Včas podanou žalobou, na Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“), sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvého stupňa
z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
8. V súvislosti so žalobným bodom podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP žalobca namietal, že obec H.
nie je vecne príslušný správny orgán podľa § 117b stavebného zákona na uskutočnenie stavby (v

zmysle ďalšej argumentácie zrejme mal žalobca na mysli, že uvedená obec nie je príslušným správnym
orgánom na vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci – poznámka správneho súdu), ktorá
je významnou investíciou podľa osobitného predpisu. Mal za to, že pôsobnosť stavebného úradu vo
veciachúzemnéhokonaniaastavebnéhokonaniavykonávaobvodnýúradvsídlekraja,pričomzákonom
č. 180/2013 Z. z. prešli kompetencie z obvodných úradov v sídle kraja na okresné úrady v sídle kraja.
V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že na uvedenom základe je teda vecne príslušným v tomto

konaní okresný úrad v sídle kraja, na prvom stupni, pokiaľ by sa jednalo o významnú investíciu, pričom
pokiaľ by sa o významnú investíciu nejednalo, v žiadnom prípade nemohlo byť preskočené územné
konanie (čo žalobca taktiež namietal na inom mieste žaloby). Podľa názoru žalobcu skutočnosť, že ide
o stavbu, ktorá mala byť významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vyplýva aj z toho, že na
predmetnú stavbu nebolo vydané územné rozhodnutie a v spise sú doložené osvedčenia Ministerstva

hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“) č. 20801/2015-1000-33509
zo dňa 13.07.2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015, ktoré sú osvedčenia o významnej
investícii na Vybudovanie strategického parku. Na tomto základe je teda vecne príslušným v konaní o
veciach významných investícií okresný úrad v sídle kraja na prvom stupni. Okresný úrad Nitra v tomto
prípade figuruje v konaní až ako odvolací orgán, a nie prvostupňový.

9. Ďalej žalobca namietal, že k predmetnej stavbe neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona
o posudzovaní vplyvov. Zdôraznil, že za predpokladu realizácie predmetnej stavby v rámci strategického
parku, neprebehlo v rámci strategického parku zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov,
resp. na stavbu Príprava Strategického parku neprebehlo konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov,
čoskonštatovalonapríkladMinisterstvodopravy,výstavbyaregionálnehorozvojaSlovenskejrepublikyv

rozhodnutí sp. zn. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01.06.2016. V tejto súvislosti argumentoval,
že pojem „Strategický park“ je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je zámer „Automotive Nitra
Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania (v podrobnostiach odkázal žalobca na súdny spis
krajského súdu sp. zn. 26S/3/2016, ktorý navrhol pripojiť). Samotný strategický park teda z hľadiska
vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol.

10. S poukazom na znenie § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov pri uplatnení prílohy č.
8, časť 9 Infraštruktúra, položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných
parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia, ktorých je v zmysle danej právnej
normy § 18 ods. 2 písm. b) zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, žalobca argumentoval,
že práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B

uvedené „bez limitu“. Z toho je podľa názoru žalobcu zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v
prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov povinné viesť zisťovacie konanie, a to bez
akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne považuje žalobca za nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3
zákona o posudzovaní vplyvov, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného
záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú

činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.
11. V nadväznosti na uvedené poukázal žalobca na § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (zákon účinný do 31.10.2021), v zmysle ktorého sa za významnú investíciu
považujeajprípravaúzemianarealizáciustrategickéhoparku,akvýstavbuzabezpečujepodnikso100%

majetkovou účasťou štátu (ako v „predmetnom“ prípade je to MH Invest, s.r.o.) a vláda o nej rozhodla,
že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme (ako sú to žalobcom poukazované osvedčenia o významnej
investícii, a to osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.7.2015,
č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.7.2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.2.2017). Z tohto
pohľadu potom stavba „Vybudovanie strategického parku“, na ktorú sa vzťahujú uvádzané osvedčenia

ministerstva hospodárstva (ako sa v týchto osvedčeniach explicitne uvádza), je významnou investíciou,
a teda v zmysle platnej legislatívy ide o tzv. navrhovanú činnosť (§ 3 písm. f/ zákona o posudzovaní
vplyvov), ktorá podľa žalobcu podlieha a musí podliehať administratívnemu konaniu podľa zákona
o posudzovaní vplyvov.12. Ďalej žalobca namietal nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu
porušenia § 32 ods. 2 stavebného zákona a pre rozpor stavby a jej umiestnenia s územným plánom
obce Lužianky, dodajúc, že ani Nitra nemá v územnom pláne zahrnutý strategický park. Teda nebolo

dodržané priestorové usporiadanie územia a jeho funkčné využitie podľa územného plánu zóny.
13. Z vecného hľadiska žalobca ďalej namietal porušenie ustanovenia § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebnéhozákona(ďalejlen„vyhláškač.453/2000Z.z.“),podľaktorého,akstavebníkžiadaostavebné
povoleniepostupnenajednotlivéstavbysúboru,projektovádokumentáciaprvejstavbyobsahujecelkovú

situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb, vrátane zariadenia staveniska. V nadväznosti na
uvedenéuviedol,ževstavebnomkonaní,vrámciktoréhosarozhodovaloovydanístavebnéhopovolenia
prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich Strategický park, takýto dokument – zastavovací plán
celého súboru stavieb, predložený nebol. Túto skutočnosť samu osebe žalobca označil za dôvod
nesprávnosti a nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v kolaudačnom konaní.
14. Po formálnej stránke žalobca vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že v oznámení o začatí

stavebného konania, aj v žiadosti o vydanie rozhodnutia na zmenu stavby pred jej dokončením v prípade
stavebníka nie je uvedené IČO, na základe čoho nie je stavebník nezameniteľný. Druhostupňovému
rozhodnutiu vytýka, že odvolací správny orgán síce IČO už uviedol, avšak napriek tomu odvolanie
žalobcu zamietol bez toho, aby napadnutým rozhodnutím zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu
v časti doplnenia IČO žiadateľa. Žalobca mal za to, že týmto žalovaný porušil zákon.

15.Zprocesnýchpochybenížalobcanamietalnedodržaniepostupukonajúcimsprávnymorgánompodľa
§ 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože je v rozpore so zákonom, ak sa účastník konania o nejakom
podklade pre rozhodnutie dozvedá, nie vlastnou vinou, len priamo z rozhodnutia vo veci a ak mu pred
vydaním rozhodnutia vo veci samej nebola zo strany správneho orgánu daná možnosť, aby sa vyjadril
k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhol ich doplnenie. Na podporu oprávnenosti uvedenej

námietky poukázal žalobca na citáty právnych záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Szd 7/2009 z 23. marca 2010 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2S/60/2012.
16. Ďalej žalobca namietal postup správnych orgánov, kedy tieto neprihliadli na potrebu vyriešenia
predbežnej otázky z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania ohľadom preskúmania zákonnosti

rozhodnutia z procesu EIA (dajúc do pozornosti, že v čase vydania napadnutých rozhodnutí nebolo
rozhodnuté ani o návrhu na povolenie odkladného účinku žaloby), v dôsledku čoho nekonali správne
orgány v súlade so zákonom, keď predmetné administratívne konanie neprerušili, a to napriek tomu, že
ichžalobcavosvojichpodanýchnámietkachotožiadalpostupompodľa§29ods.1Správnehoporiadku.
17. V neposlednom rade žalobca poukázal na skutočnosť, že správny orgán žiadal o postup podľa §

140c ods. 6 stavebného zákona, teda o iniciovanie konania podľa osobitného predpisu v zmysle zákona
o posudzovaní vplyvov, tento však túto jeho námietku de facto odignoroval a tým porušil zákon.
18. Záverom považoval žalobca za potrebné uviesť, že v danom prípade ide o rozhodovací proces
súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre, v ktorom ide o investíciu
extrémne veľkého rozsahu, s čím je spojený výrazný dopad tejto výstavby na životné prostredie. V tomto

smere apeloval na potrebu prihliadnuť a aplikovať Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na
rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský
dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z. z., citujúc z jeho obsahu cieľ
Aarhuského dohovoru v čl. 1 a zakotvené právo verejnosti na prístup k správnemu alebo súdnemu
konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,

ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia v čl. 9 ods. 3 uvedeného
dohovoru. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že prístup k spravodlivosti je vždy potrebné chápať nie len
vo formálnej, ale aj v materiálnej rovine, teda že sa s podaniami a opravnými prostriedkami kompetentné
orgány pôsobiace na úseku životného prostredia aj relevantne budú zaoberať, k čomu v tomto prípade
nedošlo.

III. Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov konania

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
20. K namietanej vecnej príslušnosti stavebného úradu vo veci stavebného povolenia na predmetnú

stavbu žalovaný uviedol, že táto samotná stavba nepredstavuje významnú investíciu podľa osobitného
predpisu, teda nebol daný predpoklad na aplikáciu ustanovenia § 117b stavebného zákona. V tejto
súvislosti dodal, že stavba sa nachádza v areáli strategického parku na pozemkoch uvedených
v osvedčeniach o významnej investícii, avšak na predmetnú stavbu nebolo vydané samostatnéosvedčenie o významnej investícii. Dal do pozornosti, že v tomto prípade rozhodnutie, ktoré je
predmetom tohto súdneho prieskumu, sa týka zmeny stavby pred jej dokončením podľa § 68 stavebného
zákona. Z uvedeného vyplýva, že zmenu stavby pred jej dokončením povolila obec H. ako príslušný

stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie na predmetnú stavbu.
21. Vo vzťahu k namietanej absencii územného rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa § 39a ods. 3
písm. d) stavebného zákona sa toto nevyžadovalo, pretože stavba sa nachádza v uzavretom priestore
už existujúcej stavby strategického parku, na ktorú sa podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné
rozhodnutie nevyžadovalo, pričom sa stavbou nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové

usporiadanie priestoru.
22. K absencii zastavovacieho plánu žalovaný argumentoval, že zastavovací plán bol predložený v
rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu strategického parku a rieši priestorové
usporiadanie strategického parku. Vydaním prvého stavebného povolenia sa zastavovací plán stal
záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Ohraničenie plochy strategického parku
vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný

objekt areálu, rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-
OVBP2-2015/041342 – 023 zo dňa 16.12.2015.
23. Ohľadom námietky napádajúcej nevykonanie zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
žalovaný uviedol, že táto námietka nesúvisí s meritórnych rozhodnutí vo veci zmeny predmetnej stavby
pred jej dokončením. Dal do pozornosti, že na základe posúdenia predmetnej stavby podľa zákona

č. 24/2006 Z. z. bolo dňa 20.06.2018 vydané Okresným úradom Nitra, odbor starostlivosti o životné
prostredie rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2018/016253, pričom okresný úrad
vo výroku rozhodnutia uviedol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa citovaného
zákona. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor opravných
prostriedkov č. OU-NR-OOP3-2018/035185 zo dňa 17.09.2018, právoplatným dňa 15.10.2018. V tejto

súvislostiargumentoval,žeuvedenérozhodnutiavovecizisťovaciehokonaniasúprávoplatnéazáväzné
pre ostatné správne orgány, dodajúc, že tieto rozhodnutia nie sú predmetom súdneho prieskumu
v predmetnej veci, a preto považuje uvedenú námietku žalobcu za neopodstatnenú.
24. S poukazom na ustanovenie § 68 ods. 2 stavebného zákona, upravujúceho rozsah prieskumu
stavebným úradom vo veci žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením, žalovaný dôvodil, že v

predmetnom konaní nebolo potrebné opätovne sa zaoberať ustanovením § 32 ods. 2 stavebného
zákona, resp. územným plánom obce H., pretože predmetom konania bola zmena už existujúcej stavby
pred jej dokončením. Rovnako tak nepovažoval za podstatné vyjadrovať sa k námietke žalobcu týkajúcej
sa pojmov „strategický park“ a „investícia“, pretože sa netýkajú predmetného konania.
25. Zároveň dal do pozornosti skutočnosti preukázané obsahom administratívneho spisu, že stavebný

úrad oznámil účastníkom konania, teda aj žalobcovi, začatie správneho konania listom č.
2918/2019-634-01-Žá zo dňa 19.06.2019 a zároveň stanovil lehotu 7 pracovných dní odo dňa doručenia
na uplatnenie námietok a pripomienok s poučením, že inak na ne nebude prihliadnuté. V tejto súvislosti
dodal, že žalobca si v konaní uplatnil námietky, s ktorými sa stavebný úrad následne v rozhodnutí
vysporiadal. Žalovaný mal za to, že stavebné úrady oboch stupňov postupovali v konaní v súlade

s § 33 ods. 2 správneho poriadku, keďže stavebný úrad umožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním
rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie,
teda nemožno považovať za procesné pochybenie postup žalovaného a ani stavebného úradu,
keď nevyzvali opätovne žalobcu na vyjadrenie sa pred vydaním rozhodnutia, keďže výklad ustanovenia
§ 33 citovaného zákona je potrebné vykonávať na základe logického a rozumného uváženia, vzhľadom

na konkrétne okolnosti individuálne v každej veci. V tejto súvislosti dodal, že zo strany žalovaného
ani nemohlo dôjsť k porušeniu procesného práva žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku,
pretože žalovaný v tomto štádiu konania nedoplňoval dokazovanie a rozhodoval iba na základe
podkladov zabezpečených stavebným úradom.
26. Vo vzťahu k namietanej nedostatočnej identifikácii stavebníka identifikačným číslom žalovaný

uviedol, že obchodné meno stavebníka nebolo uvedené nesprávne v rozpore so zápisom v obchodnom
registri, ani neúplne, ani skomolene, ani tak, že by stavebníka nebolo možné identifikovať, resp. že
by ho bolo možné zameniť s inou právnickou osobou. Neuvedenie IČO nemožno považovať za takú
vadu, ktorá by spôsobila nulitu správneho aktu. Žalovaný dodal, že tento nedostatok možno vyhodnotiť
ako chybu v písaní a možno ju odstrániť podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku, dodajúc, že v tomto

prípade uvedený nedostatok opravil žalovaný vo svojom rozhodnutí tým, že už IČO uviedol.
27. K obsahu žaloby sa vyjadrili aj ďalší účastníci v 1/ a 8/ rade podaniami doručenými krajskému
súdu dňa 29.04.2020 a 08.12.2020, ktorí zhodne argumentovali k nedostatku žalobnej legitimácie
žalobcu, k nerešpektovaniu koncentračnej zásady a k šikanóznemu charakteru správnej žaloby, ako ajk jednotlivým žalobným bodom. Zhodne navrhli, aby správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. e) a § 28 vety
prvej SSP žalobu odmietol, eventuálne, aby túto podľa § 190 SSP rozsudkom v celom rozsahu zamietol
akonedôvodnú.Zároveňsiuplatniliprávonaúplnúnáhradutrovkonaniapodľa§169SSPvočižalobcovi

z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, že ďalší účastníci v 1/ a 8/ rade sú okrem
konania v tejto veci účastníkmi ďalších konaní iniciovaných žalobcom, v ktorých sa preskúmavajú ďalšie
rozhodnutia týkajúce sa stavby. Majú za to, že sú šikanóznym konaním žalobcu predmetnými konaniami
neprimerane zaťažovaní, vznikajú im v súvislosti s predmetnými konaniami vysoké náklady,
nehovoriac o potrebe alokácie ľudských, materiálnych a ďalších kapacít potrebných pre manažovanie

predmetných sporov, ktoré žiadnym spôsobom nevyvolali.
28. K správnej žalobe sa vyjadril aj účastník v 3/ rade podaním doručeným krajskému súdu dňa
01.06.2020, rovnako tak namietajúc nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý v žalobe žiadnym
spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť napadnutým rozhodnutím ukrátený, resp., ktoré právo
porušené alebo priamo dotknuté, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
29. Žalobca replikou na vyjadrenia žalovaného a ďalších účastníkov konania v lehote stanovenej súdom

nereagoval.

IV. Relevantná právna úprava

30.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

32. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

33. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

34. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

35. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie
strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané

osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a
funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce
alebo z územného plánu zóny.

36. Podľa § 39a ods. 3 písm. d) stavebného zákona rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na

stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné
ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru,

37. Podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú ďalšie osoby,
ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.

38. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní

alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa keď je žiadosť o stavebné povolenie podaná.39.Podľa§61ods.2stavebnéhozákonaodmiestnehozisťovania,prípadneajodústnehopojednávania
môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery stavebníka a žiadosť poskytuje dostatočný
podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

40.Podľa§61ods.3stavebnéhozákonastavebnýúradoznámiúčastníkomzačatiestavebnéhokonania
najmenej 7 dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad
upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, že sa
na neskoršie podané námietky neprihliadne.
41. Podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť

stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.
42. Podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených
záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými
orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom
rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo
žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.

43. Podľa § 140 stavebného poriadku, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
44. Podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu
je preneseným výkonom štátnej správy.

45. Podľa § 117b stavebného zákona, ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo
uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť
stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja.
Ustanoveniepredchádzajúcejvetysanepoužije,akjevýznamnouinvestícioupodľaosobitnéhopredpisu
banská stavba, banské dielo alebo stavba súvisiaca s banskou činnosťou.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci

46. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť
Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých
je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných
dôvodov podľa predchádzajúcej vety, v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho

súdu v Bratislave na rok 2023 a podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v júni 2023 náhodným výberom
pridelená pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu
v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“). Pred Správnym súdom v Bratislave je

prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-11S/10/2020.
47. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11S/10/2020-405 zo dňa 22.10.2021 rozhodol o prerušení
konania v tejto veci do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.
15S/70/2019. Súdne konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/70/2019, bolo
vedené na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-15S/70/2019, pričom správny súd o tejto veci

rozhodol rozsudkom č. k. NR-15S/70/2019-308 zo dňa 29. októbra 2024, právoplatným dňa 14.12.2024.
48.PredmetomsúdnehokonaniavedenéhonaSprávnomsúdevBratislavepodsp.zn.NR-15S/70/2019
bol súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov vo veci vydania
stavebného povolenia obcou H. pre stavbu „STEEL SERVICE CENTER GONVARRI NITRA“ –
strategický park Nitra v rozsahu stavebných objektov: SO 01 Výrobná hala, SO 02 Administratívna

budova, SO 03 Sklad šrotu, SO 04 Technický prístavok a šatne, SO 06 Vrátnica, SO 07 Cestná váha,
SO 13 Oplotenie, SO 19.1 Prípojka zemného plynu, SO 19.2 Vonkajšie rozvody zemného plynu, SO
20 Vonkajšie rozvody slaboprúdu, SO 21.2 Trafostanica, SO 23.4 Vnútroareálové rozvody NN, SO 24.5
Areálové osvetlenie, SO 25 Sadové úpravy, SO 26 Hrubé terénne úpravy a PS 01 Výrobné technológie.
Ide o stavbu umiestnenú na pozemku G. J. K. XXXX/X, XXXX, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX,

k. ú. H., pre stavebníka ArcelorMittal Gonvarri Nitra, s.r.o., IČO: 51 749 858 (ďalší účastník v 1/ rade).
49. Následne, po právoplatnom skončení konania vedeného na Správnom súde v Bratislave pod sp.
zn. NR-15S/70/2019, Správny súd v Bratislave vydal uznesenie č. k. NR-11S/10/2020-438 zo dňa
16.06.2025 o pokračovaní v tomto súdnom konaní.50. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutia stavebných úradov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,

vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e
SSP), vec prejednal na pojednávaní za účasti právnych zástupcov ďalších účastníkov konania v 1/, 3/
a 8/ rade a v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a ďalších účastníkov konania v 2/,
4/ až 7/ rade (§ 114 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
51. Právny zástupca ďalších účastníkov konania v 1/ a 8/ rade s poukazom na dôvody uvedené v ich

vyjadreniach k obsahu správnej žaloby navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať ďalším
účastníkom v 1/ a 8/ rade právo na náhradu trov konania. Zároveň dal do pozornosti právne závery
vyplývajúce z právoplatného rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/70/2019 z 29.
októbra 2024, ktoré sú vzhľadom na zhodu žalobných bodov aplikovateľné aj v tejto veci, ktorej
predmetom je súdny prieskum rozhodnutí vo veci povolenia zmeny stavby pred jej dokončením.
52. Právny zástupca ďalšieho účastníka v 3/ rade zotrval na dôvodoch svojho vyjadrenia k správnej

žalobe a taktiež navrhol žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietnuť.
53. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tejto veci sú administratívne rozhodnutia odvolacieho
správneho orgánu, Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky a stavebného úradu, obec
H., ktorými vo veci žiadosti stavebníka, ďalšieho účastníka v 1/ rade, bolo vydané a v rámci odvolacieho
konania potvrdené povolenie na zmenu stavby pred jej dokončením (Steel service center Gonvarri Nitra

- strategický park, umiestnenej na pozemku KN-C p. č. XXXX/X, XXXX, evidovaných na liste vlastníctva
č. XXXX, k. ú. H.) podľa § 66 a § 68 ods. 2 stavebného zákona.
54. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že túto tvoria žalobné dôvody zhodné zo žalobnými bodmi
napádajúcimi nezákonnosť administratívnych rozhodnutí vydaných vyššie uvedenými správnymi
orgánmi oboch stupňov vo veci vydania stavebného povolenia na predmetnú stavbu pre totožného

stavebníka (rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-
OVBP2-2019/020009-002 zo dňa 26.03.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, stavebným
povolením vydaným obcou H. č. 1300/2018-4131-02-Žá zo dňa 29.01.2019), ktoré boli predmetom
súdneho prieskumu zákonnosti pred Správnom súde v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
NR-15S/70/2019.

55. Správny súd vo veci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí stavebných úradov oboch
stupňov vo veci vydaného stavebného povolenia na predmetnú stavbu rozhodol rozsudkom č. k.
NR-15S/70/2019-308zodňa29.októbra2024,právoplatnýmdňa14.12.2024,ktoréhovýrokomzamietol
žalobu žalobcu a žalovanému a ďalším účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
56. Pokiaľ ide o právnu, skutkovú a procesnú stránku vydania napadnutých rozhodnutí preskúmavaných

v tomto súdnom konaní, tieto aspekty neboli dôvodmi správnej žaloby dotknuté, až na zmienku žalobcu,
že v žiadosti o vydanie rozhodnutia na zmenu stavby pred jej dokončením a v prvostupňovom rozhodnutí
pri identifikácii stavebníka nie je uvedené IČO, na základe čoho nie je stavebník nezameniteľný, pričom
podľa názoru žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím tento nedostatok v prvostupňovom rozhodnutí
jeho zmenou v rámci odvolacieho konania neodstránil, hoci v druhostupňovom rozhodnutí už stavebníka

uvedením IČO identifikoval.
57. Vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam vydaným vo veci povolenia zmeny predmetnej stavby pred
jej dokončením žalobca nenamietal porušenie zákona čo do dôvodnosti povolenia zmeny stavby (§ 68
ods. 1 stavebného zákona), ani v kontexte s konkrétnymi navrhovanými zmenami stavby vyplývajúcimi
z výroku prvostupňového rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením (str. 1 až 6),

ani v kontexte s výrokom stanovenými záväznými podmienkami pre uskutočnenie povolených zmien
stavby. Rovnako tak v žalobe nenapádal ani rozsah prerokovania žiadosti o povolenie zmeny stavby
pred jej dokončením stavebným úradom v zmysle § 68 ods. 2 stavebného zákona a ani zákonnosť
postupuvpredmetnomkonanípodľacitovanéhoustanoveniastavebnéhozákona,naktorésaprimerane
vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.

58. Ako už správny súd vyššie uviedol, jediná žalobná námietka, vzťahujúca sa k napadnutým
administratívnym rozhodnutiam, smerovala proti nedostatočnej identifikácii stavebníka v žiadosti
o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením a v prvostupňovom rozhodnutí o povolení zmeny stavby
pred jej dokončením, spočívajúcej v neuvedení identifikačného čísla stavebníka.
59. Obdobne ako v právoplatne skončenom súdnom konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp.

zn. NR-15S/70/2019, správny súd i v predmetnej veci námietku napádajúcu nedostatočnú identifikáciu
stavebníka v žiadosti o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením a v prvostupňovom rozhodnutí
z dôvodu neuvedenia jeho identifikačného čísla, vyhodnotil ako nedôvodnú.60. Vo vzťahu k náležitostiam žiadosti o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením správny súd
uvádza, že znenie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. (k vykonaniu ustanovenia § 68
stavebného zákona) nestanovuje pre účely identifikácie stavebníka povinnosť uvedenia identifikačného

čísla. Taktiež možno konštatovať, že pre účely vydania rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej
dokončením, v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) v spojení s § 68 ods. 2 in fine per analogiam
vyhlášky č. 453/2000 Z. z., uvedenie identifikačného čísla stavebníka nie je obligatórnou náležitosťou
stavebného povolenia, ktorého absencia by mala za následok jeho nezákonnosť alebo neplatnosť.
61. Na dôvažok je zrejmé, že v rozhodnutí žalovaného o odvolaní je IČO stavebníka uvedené, pričom

zo žiadnych podaní, obsahu spisového materiálu a ani z preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva
spochybnenie identifikácie stavebníka, preto ani táto odvolacia námietka nebola dôvodom na zmenu
prvostupňového rozhodnutia žalovaným v rámci odvolacieho konania. Uvedené žalobcom vytýkané
pochybenie v predmetnej veci nemohlo spôsobiť nezákonnosť preskúmavaných administratívnych
rozhodnutí, ani konania predchádzajúceho ich vydaniu.
62. K namietanému nedostatku žalobnej legitimácie žalobcu ďalšími účastníkmi v 1/ a 8/ rade správny

súd s poukazom na obsah administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov
uvádza, že žalobca mal v predmetnom stavebnom konaní postavenie účastníka konania podľa § 59 ods.
1 písm. c) stavebného zákona z titulu jeho účasti v zisťovacom konaní k predmetnej stavebnej činnosti
podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré predchádzalo preskúmavanému
stavebnému konaniu. Zároveň účasť žalobcu v stavebnom konaní vyplýva aj z jeho procesných

úkonov, konkrétne z námietok, ktoré uplatňoval v rámci stavebného konania a s ktorými sa správny
orgán prvého stupňa v rozhodnutí o povolení stavby aj vecne vysporiadal. Uvedené skutočnosti,
predovšetkým samotné účastníctvo žalobcu v preskúmavanom stavebnom konaní, zakladá žalobcovi
aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby podľa § § 178 ods. 3 SSP v postavení zainteresovanej
verejnosti proti rozhodnutiu vo veci samej, vydanému v takom konaní, v ktorom správny orgán vecne

rozhodol o odvolaní žalobcu, hoci enunciát stavebného rozhodnutia v spojení s rozhodnutím druhého
stupňa nepriznáva žalobcovi žiadne práva a ani mu neukladá žiadne povinnosti. Žalobcovi svedčí
aktívna žalobná legitimácia podľa § 178 ods. 3 SSP v postavení zainteresovanej verejnosti, ktorá je
jednak odvodená z jeho námietky napádajúcej absenciu zisťovacieho konania na povoľovanú stavbu
podľa zákona o posudzovaní vplyvov, ktoré malo predmetnému povoľovaciemu konaniu predchádzať

a ktorého bol sám žalobca v postavení zainteresovanej/dotknutej verejnosti účastníkom, a jednak je táto
v nadväznosti na uvedené odvodená z dôvodu jeho účastníctva v stavebnom konaní podľa § 59 ods. 1
písm. c) stavebného zákona, čo akceptovali aj konajúce správne orgány oboch stupňov (podrobnejšie
dôvody k otázke aktívnej žalobnej legitimácie v obdobnej veci žalobcu sú uvedené v rozsudku Krajského
súdu v Nitre č. k. 15S/6/2019-238 z 18. októbra 2022 v spojení s rozsudkom Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/14/2023 z 27. júna 2024).
63. Vzhľadom k tomu, že na konanie o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením sa primerane
použijú ustanovenia o stavebnom konaní (§ 68 ods. 2 in fine stavebného zákona), zostalo žalobcovi
v preskúmavanom konaní o povolení zmeny stavby zachované účastníctvo ako aj aktívna žalobná
legitimácia v správnom súdnom konaní z dôvodov vyššie uvedených.

64. Hoci sa zostávajúce žalobné body priamo netýkajú napadnutých rozhodnutí ani preskúmavaného
administratívneho konania, správny súd, viazaný žalobnými bodmi, bez vplyvu na závery súdneho
prieskumu v tejto veci nižšie uvádza citáciu odôvodnenia a právne závery vyplývajúce z právoplatného
rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-15S/70/2019-308 zo dňa 29. októbra 2024,
ktorý je pre súd a účastníkov súdneho konania záväzný.

„42. Pokiaľ ide o žalobný dôvod brojaci proti nedostatku kompetencie správneho orgánu prvého stupňa
na vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu, správny súd tento vyhodnotil ako nedôvodný.
43. Z obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí vyplýva, že predmetná povoľovaná
stavba je svojím účelom súčasťou významnej investície „Vybudovanie strategického parku“, ktorej
uskutočneniejevoverejnomzáujme,amásanachádzaťvjehopodnikovomareáliurčenomnarealizáciu

súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení v uvedenom území, teda na tzv. podnikovom pozemku
v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 175/199 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných
investíciíaodoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,ktoréhosúčasťousúajpozemky
parc. č. XXXX/X L. K. XXXX v k.ú. H., nachádzajúce sa v územnej pôsobnosti obce H. a ktoré,
okrem iných, boli predmetom osvedčenia vydaného Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky č.

08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.02.2017 podľa citovaného zákona (č. podkladu v administratívnom
spise 22) na základe v osvedčení uvedených uznesení vlády Slovenskej republiky.
44. S prihliadnutím na vyššie uvedené podklady k realizácii predmetnej stavby možno konštatovať, že
táto sama osebe (ako súvisiaca a doplnková stavba významnej investície „Vybudovanie strategickéhoparku“) nie je samostatnou významnou investíciou v zmysle ustanovenia § 117b stavebného zákona
pre účely určenia príslušného stavebného úradu, ktorého aplikácia je svojím účelom zameraná
predovšetkým na povoľovacie stavebné konania u stavieb, ktoré svojím umiestnením presahujú

katastrálne územie jednej obce ako stavebného úradu, čo v prípade stavby Steel service center Gonvarri
Nitra nenastalo.
45. V danom prípade obec Lužianky konala zákonne, ako vecne a miestne príslušný správny orgán
s preneseným výkonom štátnej správy (stavebný úrad) v prvom stupni povoľovacieho stavebného
konania podľa § 117 stavebného zákona, upravujúceho všeobecnú vecnú príslušnosť úradov na

rozhodovanie v stavebnom konaní.
46. V nadväznosti na uvedené sa stáva žalobná námietka ohľadom nepríslušnosti na rozhodnutie
o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaným bezpredmetná. Pre úplnosť správny súd
dodáva, že pôsobnosť žalovaného bola daná ustanovením § 118 stavebného zákona v znení účinnom
do 31.03.2024, podľa ktorého vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako
stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad, pričom zákonom č.

345/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2013 prešla pôsobnosť krajských stavebných úradov na
obvodné úrady v sídlach krajov a od 1. októbra 2013 (účinnosťou zákona č. 180/2013 Z. z.; § 9 ods.
14) pôsobnosť obvodných úradov v sídle kraja vykonávajú okresné úrady v sídle kraja (odbory výstavby
a bytovej politiky).
47. Námietka žalobcu týkajúca sa nesplnenia podmienok na vydanie stavebného povolenia bez

predchádzajúceho územného konania v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona bola predmetom
posúdenia správnymi súdmi a kasačným súdom (Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky;
ďalej v texte rozsudku aj „NSS SR“, príp. „najvyšší správny súd“ a Najvyšším súdom Slovenskej
republiky; ďalej v texte rozsudku aj „NS SR“, príp. „najvyšší súd“) vo viacerých súdnych konaniach
iniciovaných žalobcom v obdobných veciach spadajúcich pod realizáciu predmetnej významnej

investície „Vybudovanie strategického parku“, pričom právny záver zostal rovnaký, a síce, že v daných
prípadoch povoľovaných stavieb bolo konajúcim stavebným úradom správne aplikované ustanovenie §
32 ods. 2 stavebného zákona. V tejto súvislosti správny súd i pre účely ustálenia záveru o nedôvodnosti
námietky napádajúcej absenciu územného konania pred povolením predmetnej stavby poukazuje na
právne závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/42/2020 z 24.

novembra 2021 (body 34 a 35), týkajúcom sa iných stavieb Automotive Nitra Project aj v kat. území H.:
„Podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie
strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a
funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce

alebo územného plánu zóny.
34. K sťažovateľom namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona
kasačný súd uvádza, že nie je relevantná vo vzťahu k vydanému stavebnému povoleniu. V zmysle
vyššie citovaného ustanovenia stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie
strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané

osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia
a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením vyplýva z územného plánu
obce alebo územného plánu zóny. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje, a to na základe zákona č.
254/2015 Z. z. z 30. septembra 2015, ktorým bolo do stavebného zákona zavedené ustanovenie
§ 35 ods. 2. Na výstavbu automobilového výrobného podniku v rámci strategického parku v Nitre

bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. januára 2016
podľa § 3 ods. 2 zákona o významných investíciách. V uvedenej právnej veci je zrejmé, že stavba,
ktorá sa realizuje v rámci stavebného povolenia v k. ú. H., je umiestnená v súlade s platnou
územnoplánovacoudokumentáciouObceH.,vktorejjeriešenéfunkčnévyužívanieúzemia.Ohraničenie
plochy strategického parku vyplýva z citovaného osvedčenia o významnej investícii a priestorové

usporiadania strategického parku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného
povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal
záväzným pre priestorové usporiadanie územia.
35. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v predmetnej veci je nepochybné, že stavebné
povolenie sa týkalo stavby „Automotive Nitra - Project - E1 Budovy“ v rozsahu stavebných objektov, teda

výstavby, ktorá sa realizuje za účelom výstavby nového automobilového výrobného podniku (v rámci
strategického parku v Nitre). Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo dňa 22. júla 2015
osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia
v súlade s ust. § 1 ods. 12 zákona o významných investíciách, s tým, že výstavbu bude zabezpečovať,spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. Následne po vydaní osvedčenia
bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02436
dňa 14. januára 2016 pre stavbu „výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci

strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude realizovať Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. a táto
stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 2 vyššie
citovaného zákona.“

48. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodný aj žalobný bod napádajúci nezákonnosť postupu stavebného

úradu, ktorý predchádzal vydaniu predmetného stavebného povolenia, pretože podľa tvrdenia žalobcu
neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov (zákona č. 24/2006 Z. z. v znení
neskorších predpisov).

49. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti obsah administratívneho spisu a odôvodenie
napadnutých rozhodnutí oboch stupňov, v ktorých sa konajúce správne orgány touto námietkou

vznesenou žalobcom v stavebnom konaní a v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zaoberali,
a to poukazom na rozhodnutie Okresného úradu Nitra č. OU-NR-OSZP3-2018/016253 zo dňa
20.06.2018 (tvorí súčasť administratívneho spisu ako podklad rozhodnutia č. 24), právoplatné dňa
15.10.2018, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť (stavba) Steel service center Gonvarri Nitra,
predmetom ktorej je výstavba a prevádzka závodu na výrobu dielov pre automobilový priemysel

metódou lisovania za studena, nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Uvedené
rozhodnutie bolo predmetom odvolacieho konania na základe odvolania podaného žalobcom, v rámci
ktorého odvolací orgán, Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-NR-
OOP3-2018/035185 zo dňa 17.09.2018, právoplatným dňa 15.10.2018, odvolanie žalobcu zamietol
a prvostupňové rozhodnutie zisťovacieho konania potvrdil. Rovnako tak z obsahu administratívneho

spisu vyplýva, že k predmetnému povoľovaciemu stavebnému konaniu stavebný úrad postupom podľa
§ 140c ods. 2 stavebného zákona zabezpečil záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru
starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2019/011293 zo dňa 23.01.2019 (č. podkladu
vadministratívnomspise10),vktoromuvedenýpríslušnýsprávnyorgánkonštatoval,ženávrhnazačatie
stavebnéhokonaniaprestavbuSteelservicecenterGonvarriNitravrozsahutamuvedenýchstavebných

objektov je v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím zo zisťovacieho konania zo dňa 20.06.2018. Teda
príslušný správny orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie posudzoval predložený zámer
navrhovanejčinnostivzisťovacomkonaní,tentospĺňalprahovéhodnotyprezisťovaciekonanieuvedené
v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov so záverom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať.
Z tohto rozhodnutia vychádzal aj stavebný úrad v preskúmavanom povoľovacom konaní pri vydaní

stavebného povolenia na predmetnú stavbu, keďže z potvrdenia príslušného orgánu posudzovania
vplyvov na životné prostredie zo dňa 23.01.2019 vyplýva, že povoľovaná stavba je v súlade so
zákonom o posudzovaní vplyvov a v súlade s právoplatným rozhodnutím zo dňa 20.06.2018 vydaným
v zisťovacom konaní. Správne dal žalovaný v napadnutom rozhodnutí do pozornosti, že uvedeným
záväzným stanoviskom príslušného úradu sú stavebný úrad ako aj odvolací orgán v zmysle § 140b ods.

1 stavebného zákona viazaní a nie sú oprávnení preskúmavať jeho správnosť.
50. V nadväznosti na uvedené nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o nedodržaní postupu podľa §
140c ods. 6 stavebného zákona stavebným úradom, pretože na uvedený postup, s prihliadnutím na
právoplatné skončenie zisťovacieho konania vo vzťahu k navrhovanej činnosti realizáciou stavby Steel
service center Gonvarri Nitra, nebol dôvod.

51. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že pre účely súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých
stavebných rozhodnutí je viazaný právoplatnými rozhodnutiami správnych orgánov, ktoré nie sú
predmetom súdneho prieskumu v tejto veci, inými slovami, správny súd je viazaný predmetom konania
(právny záver vyplývajúci z rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžsk/5/2017 zo dňa 30.05.2018).
52. Rozpor povolenej stavby a jej funkčného využitia s územným plánom obce správny súd

v preskúmavanej veci nezistil, preto i túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
53. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad sa v rozsahu podľa § 62 ods.
1 písm. a) stavebného poriadku preverením súladu navrhovanej stavby a jej funkčného využitia
s územným plánom obce H. riadne zaoberal a s poukazom na aktuálne platný územný plán obce
H. v znení zmien a doplnkov č. 4 (ktoré boli chválené uznesením obecného zastupiteľstva č. 8/2017

z 24.03.2017 v znení neskorších zmien a doplnkov a Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2017,
ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu obce H.) dospel k záveru, že k návrhu na vydanie
stavebného povolenia predložená projektová dokumentácia stavby Steel service center Gonvarri Nitra
spĺňa zastavovacie podmienky určené územnoplánovacou dokumentáciou dotknutej zóny.54. V súvislosti s touto námietkou a v súvislosti s obsahovou náplňou územného plánu obce pre účely
stavieb, ktoré sú súčasťou realizácie významnej investície, správny súd dáva do pozornosti právne
závery z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžk 26/2020 zo dňa 28.

septembra 2022, ktorý sa týka rovnakých účastníkov konania v obdobnej právnej veci, v ktorom kasačný
súd uviedol: „... Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný
strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie
územiaafunkčnévyužívanieúzemia.Zákonnýmpredpokladom,ktorýzcitovanéhoustanoveniavyplýva,
je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a

funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo
preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené
(opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore
s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a
legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme
rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval

a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným
domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo
podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také
priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický
(priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá

povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou
dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona
na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende
nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní
nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia

alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť
sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“
55. Žalobnú námietku napádajúcu nedodržanie postupu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny
súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
56. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že stavebný úrad

v preskúmavanom stavebnom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 stavebného
zákona, kedy oznámenie o začatí stavebného konania zo dňa 05.12.2018 doručil účastníkom konania
do vlastných rúk (žalobcovi dňa 28.12.2018) spolu s informáciou, že z dôvodov podľa § 61 ods. 2
stavebného poriadku upúšťa od miestneho zisťovania a ústneho konania. Zároveň stavebný úrad
v uvedenom oznámení v súlade s ustanovením § 61 ods. 3 stavebného zákona poučil účastníkov

predmetného stavebného konania o možnosti podať (uplatniť) námietky a pripomienky v lehote 7
pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, s poučením že inak sa na tieto neprihliadne. Z
oznámenia o začatí stavebného konania taktiež vyplýva, že stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia
vo veci samej oznámil všetkým účastníkom konania, že je možné nahliadnuť do spisového materiálu
priamo na Spoločnom stavebnom úrade Nitrianske Hrnčiarovce (s uvedením adresy úradu, kontaktného

zamestnanca a telefónneho čísla ako aj časové rozmedzie stanovené v rámci úradných hodín).
57. Vzhľadom k tomu, že obsah spisu netvorí žiaden záznam o nahliadnutí žalobcu do administratívneho
spisu, možno konštatovať, že žalobca uvedené procesné právo, o ktorom bol riadne poučený, nevyužil,
a to i napriek poučeniu o podstate v stavebnom konaní aplikovanej koncentračnej zásady pri uplatňovaní
námietok v stavebnom konaní. Preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o nedodržaní postupu

stavebným úradom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku neumožnením žalobcovi vyjadriť sa ku
všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise a navrhovať ich doplnenie.
58. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že postup podľa § 61 ods. 1 až 3 stavebného zákona je
konkrétnejšouašpeciálnouúpravouprocesnéhoprávaúčastníkovstavebnéhokonaniabyťoboznámený
s podkladmi rozhodnutia vo veci samej ako aj práva uplatniť námietky, s dôrazom na rigoróznu úpravu

koncentračnej zásady ovládajúcu stavebné konanie, v zmysle ktorej na oneskorene podané námietky
(po lehote stanovenej stavebným úradom podľa § 61 ods. 1 a 3 stavebného zákona) stavebný úrad
neprihliada. S prihliadnutím na ustanovenie § 140 stavebného zákona jeho subsidiárne použitie vo
vzťahu k možnosti uplatniť v konaní námietky je špeciálnou úpravou koncentračnej zásady obmedzené,
s čím je úzko spojená aj aplikácia ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku v rámci stavebného

konania.
59. Zákonodarca v právnej norme § 61 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje právo účastníkom
stavebného konania predložiť svoje námietky najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne
neprihliadne.60. V stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným
úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov,
ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto

skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok.
61. Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného
konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom
dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Sžp/6/2012 z 28.02.2013)
62. Rovnako tak správny súd nezistil dôvodnosť námietky žalobcu, ktorou napádal porušenie postupu

podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, kedy stavebný úrad nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie
stavebného konania z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, ktorým konaním malo byť
podľa názoru žalobcu súdne konanie iniciované žalobcom o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov, na základe ktorého sa predmetná
navrhovaná činnosť realizácie stavby Steel service center Gonvarri Nitra nebude posudzovať podľa
zákona o EIA.

63. Právoplatné rozhodnutie vo veci zisťovacieho konania bolo pre vydanie stavebného povolenia
záväzným podkladom a stavebný úrad už otázku jeho zákonnosti alebo predmet jeho výroku nebol
oprávnený posudzovať a bol týmto rozhodnutím, vydaným iným príslušným orgánom verejnej správy,
viazaný. Vydaním stavebného povolenia bez prerušenia stavebného konania do rozhodnutia o správnej
žalobe proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov neboli

porušené práva žalobcu, naopak uvedený postup korešponduje so zásadou rýchlosti konania, resp.
povinnosťou správnych orgánov rozhodovať v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov. V prípade
zrušenia právoplatného rozhodnutia vo veci zisťovacieho konania správnym súdom, by tu bol dôvod na
využitie mimoriadneho opravného prostriedku obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho
poriadku.

64. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku týkajúcu sa absencie zastavovacieho plánu
(bod III. 5 žaloby). V zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000
Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, ak stavebník žiada o stavebné
povoleniepostupnenajednotlivéstavbysúboru,projektovádokumentáciaprvejstavbyobsahujecelkovú
situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska. V prejednávanej

veci je skutkovo ustálené, že posudzovaná stavba nebola prvou stavbou v rámci celého súboru
stavieb realizovaných v rámci predmetnej významnej investície a z toho dôvodu nebolo povinnosťou
stavebníkavpovoľovacomkonanípreúčelyvydaniastavebnéhopovoleniapredkladaťzastavovacíplán.
Ten bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu (tzv. podnikovom
pozemku), pričom vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové

usporiadanie dotknutého územia. V tejto súvislostisprávny súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa s predmetnou námietkou v obdobných veciach
žalobcu vysporiadal rovnakým spôsobom (sp. zn. 1 Sžk44/2020 zo dňa 30.11.2022 a sp. zn. 6 Sžk
17/2020 zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 1Sžk/41/2021 zo dňa 21.07.2023, sp. zn. 4Sžk/21/2021 zo dňa
26.10.2023).

65. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu nedostatočnú identifikáciu stavebníka v prvostupňovom
rozhodnutí z dôvodu neuvedenia jeho identifikačného čísla, tak túto správny súd taktiež vyhodnotil
ako nedôvodnú. Jednak v rozhodnutí žalovaného je IČO stavebníka uvedené, pričom zo žiadnych
podaní, obsahu spisového materiálu a ani z preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva spochybnenie
identifikácie stavebníka a jednak v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 453/2000 Z. z.

uvedenie identifikačného čísla stavebníka, ktorý je právnickou osobou, nie je obligatórnou náležitosťou
stavebného povolenia, ktorého absencia by mala za následok jeho nezákonnosť alebo neplatnosť.
66. Nedôvodná je i námietka žalobcu, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním
nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami
nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci.

67. Naopak, v rozpore s tvrdením žalobcu správny súd z obsahu administratívneho spisu a napadnutých
rozhodnutí zistil, že žalobca mal v preskúmavanom správnom konaní postavenie účastníka konania
podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, teda z titulu jeho účasti v zisťovacom konaní k predmetnej
stavebnej činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom v oboch konaniach
žalobca aktívne uplatňoval svoje procesné práva v postavení dotknutej, resp. zainteresovanej verejnosti

a konajúce správne orgány sa jednak v rámci zisťovacieho konania ako aj v rámci preskúmavaného
stavebného konania pripomienkami a námietkami žalobcu vecne zaoberali. Rovnako tak žalobca
využíval riadne opravné prostriedky a prostriedky súdnej ochrany (podaním správnych žalôb) proti
rozhodnutiam vydaným ako v zisťovacom konaní, tak aj v stavebnom konaní (čoho dôkazom je ajsúdne konanie v tejto veci). Na základe uvedených skutočností nie je možné prisvedčiť žalobcovmu
tvrdeniu o nenaplnení účelu Aarhuského dohovoru v preskúmavanom stavebnom konaní a vydaním
napadnutého rozhodnutia vo veci samej.

68. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/89/2015 z 23. februára 2017, v zmysle ktorého „...zo žiadneho
zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení
a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na
životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom

procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto
dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti
životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej
vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011).“
65. Správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí ako aj postupu

predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil pochybenia namietané žalobcom ako majúce za následok
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, a vychádzajúc z vyššie
uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.
66. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd

žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na § 168 SSP, pretože zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
67. O trovách ďalších účastníkov súdneho konania v 1/ až 8/ rade rozhodol správny súd tak, že im
náhradu trov konania podľa § 169 SSP nepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich
priznanie. Týchto ďalších účastníkov súdneho konania (okrem ďalšieho účastníka v 8/ rade, ktorého do

konania pribral správny súd uznesením) označil žalobca už v podanej žalobe, pretože boli účastníkmi
preskúmavaného správneho konania. Správny súd im však v rámci tohto konania neuložil žiadnu
povinnosť, pri plnení ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu
súdu zaslanú týmto účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili
s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie

vyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je procesným právom ďalších účastníkov konania, ktoré môžu,
ale aj nemusia využiť a pre súd ich plnenie nie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom
konaní správny súd ďalším účastníkom neukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody
hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom konania priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.

68. Záverom správny súd k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva do pozornosti, že v súlade
s § 35 ods. 1 SSP v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným Regionálnym úradom pre
územné plánovanie a výstavbu Nitra, na ktorý v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 15 ods. 1
zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon)
stavebného zákona v znení účinnom od 01.04.2025 a v spojení s prechodným ustanovením § 84 ods.

9 citovaného zákona prešla pôsobnosť odvolacieho orgánu pre rozhodnutia stavebného úradu, ktorým
je v danom prípade obec.
69. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že druhostupňovým správnym orgánom, oprávneným
rozhodovať o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam obcí vydávaným vo veciach
stavebného konania ako aj povolenia zmeny stavby pred jej dokončením je miestne príslušný regionálny

úrad. V takých prípadoch ide pre účely správneho súdneho konania podľa Správneho súdneho poriadku
o tzv. administratívnu procesnú subjektivitu orgánu verejnej správy, ktorá je odvodená od pôsobnosti
a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci osobitným
zákonom takémuto správnemu orgánu nemusí byť právna subjektivita priznaná (napr. § 7 ods. 1 zákona
č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení účinnom do 31.03.2025, podľa ktorého regionálne

úrady nemali právnu subjektivitu). Takzvaná administratívna procesná subjektivita v správnom súdnom
konaní predstavuje výnimku zo všeobecnej zákonnej úpravy právnej subjektivity, pretože je odvodená od
pôsobnosti a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, ktorému
sa, v prípade zrušenia druhostupňového administratívneho rozhodnutia rozsudkom správneho súdu,
vracia vec na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).

70. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).