Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 10, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 60Cb/135/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123209625
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Krošlák Cmerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123209625.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnavav sudkyňou JUDr. Evou Krošlák Cmerovou, v právnej veci žalobcu: DATIX s.r.o.,

IČO: 36 719 919, so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - Petržalka, právne zastúpený:
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,
proti žalovanému: M.G.M. Logistik GmbH, so sídlom Obere Hauptstrasse 105, 2422 Pama, Rakúska
republika, právne zastúpený: ADVOKÁT FUTÓ s.r.o., IČO: 36 589 489, so sídlom L. Svobodu 2412/8,
075 01 Trebišov, o náhradu škody 6.271,22 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2023 domáha uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
sumu 6.271,22 eur s príslušenstvom – úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy 6.271,22
eur od 8.12.2023 a náklady spojené s uplatnením pohľadávky z titulu náhrady škody, s tým, aby mu súd
tiež priznal nárok na náhradu trov konaná voči žalovanému.

2.Žalobcavžalobeuviedol:Objednávkouč.202211064zodňa6.12.2022sižalovanýobjednalužalobcu

prepravu bližšie neidentifikovaného nerezového odpadu (náklad) zo spoločnosti Metalux, s miestom
podnikania v Hlohovci (termín nakládky 8.12.2022 od 7:00 do 13:00) do spoločnosti Sometal GmbH, s
miestom podnikania v Krems an der Donau, Rakúsko (termín vykládky 9.12.2022 o cca 8:00 – 9:00).
V objednávke žalovaného nebol náklad nijako špecifikovaný, malo ísť o nerezový materiál. Za účelom
špecifikácie zásielky bola žalobcovi doručená fotografia malých zlomov nerezového materiálu. Preprava
sa uskutočňovala na základe Dohovoru zo dňa 19.5.1956 o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej
nákladnej preprave (CMR), publikovaný v Zbierke zákonom pod č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor

CMR“), keďže miesto nakládky bolo na území Slovenskej republiky a miesto vykládky bolo na území
Rakúska.Naprejednaniesporuztejtozmluvyjepríslušnýsúdpodľačl.31ods.1DohovoruCMR,pričom
žaloba je podaná na súd na území štátu miesta prevzatia zásielky na prepravu. Žalovaný nemá ani
nemal na území Slovenskej republiky sídlo, majetok, ani organizačnú zložku, v dôsledku čoho nemožno
určiť miestnu príslušnosť súdu na území SR podľa § 14 – 16 CSP. Keďže predmetom žaloby je nárok na
náhradu škody, miestna príslušnosť bola určená na základe § 19 písm. b) CSP podľa miesta, v ktorom
nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Touto skutočnosťou bolo naloženie nákladu

v prevádzke spoločnosti METALUX, s. r. o. Hlohovec (IČO: 36 279 625). Z tohto dôvodu je daná miestna
príslušnosť Okresného súdu Trnava. Keďže ide o obchodnoprávny spor, kauzálne príslušným súdom na
prejednanie sporu je podľa § 22 písm. g) CSP Okresný súd Trnava. Odosielateľom nákladu bol žalovaný,
aj keď v medzinárodnom nákladnom liste je uvedená ako odosielateľ spoločnosť SAKER, s.r.o., IČO:36 391 361, pretože prepravu nákladu si u žalobcu objednal žalovaný (ako zahraničný subjekt).
Žalobca nerealizoval prepravu vlastným vozidlom, ale prevoz materiálu si objednal u svojho zmluvného
dodávateľa, spoločnosti PS Transport, s.r.o., IČO 47998547, a to objednávkou zo dňa 6.12.2023 č.

67014. Spoločnosť PS Transport, s.r.o. následne riadne vykonala prepravu a náklad vyložila u príjemcu
dňa 9.12.2022. Podľa nákladného listu zo dňa 9.12.2022 bol vozidlom ŠPZ A./ A. prevezený náklad -
24.040 kg tovaru - nerezového materiálu z Hlohovca do Krems an der Donau, Rakúsko. Pri vykladaní
tovaru prepravca zistil, že časť nákladu bola iná ako bolo špecifikované v objednávke podľa fotografie
zaslanej žalovaným. Namiesto deklarovaného nákladu boli do vozidla spoločnosti PS Transport, s.r.o.

naložené veľké kusy nerezového odpadu s vyššou hmotnosťou, prípadne ostrými hranami. Náklad bol
do vozidla naložený bez toho, aby bol akokoľvek zabalený alebo zabezpečený proti poškodeniu vozidla.
Stav nákladu naloženého do vozidla je zaznamenaný na fotografiách. Počas prepravy a vykladania
nákladu bola na vozidle spôsobená škoda spočívajúca v poškodení podlahy, stien a klzných ložísk.
Za účelom zdokumentovania a vyčíslenia vzniknutej škody si dal žalobca dňa 25.1.2023 vypracovať
odborné vyjadrenie. Odborným vyjadrením spoločnosti DEKRA Slovensko, s.r.o. č. 027/2023/

S zo dňa 8.3.2023 bola škoda na vozidle vyčíslená na sumu 6.616,04 € bez DPH. Podľa odborného
vyjadrenia boli počas obhliadky vozidla zistené tieto poškodenia: poškodená, perforovaná posuvná
podlaha v počte 4 podlahové profily a I-profil priečka, - poškodená, perforovaná ľavá a pravá stena, -
poškodené klzné ložiská. Fotodokumentácia poškodení vozidla tvorí prílohu č. 1 odborného vyjadrenia.
Spoločnosť PS Transport, s.r.o., ako vlastník poškodeného vozidla, si u žalobcu uplatnila spôsobenú

škodu telefonicky bezprostredne po poškodení. Na základe vzájomných rokovaní sa žalobca zaviazal
spôsobenú škodu nahradiť podľa priloženej faktúry, pokiaľ bude korešpondovať s odborným vyjadrením
spoločnosti DEKRA Slovensko, s.r.o. Skutočná škoda bola uplatnená poškodeným u žalobcu emailom
zodňa9.3.2023.Škodabolavyčíslenánákladminaopravu,preukázanýmifaktúrouč.502300258zodňa
28.2.2023 spoločnosti HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o. v sume 6.271,22 € bez DPH. Keďže škoda

korešpondovala s odborným posúdením, žalovaný škodu spoločnosti PS Transport, s.r.o. uhradil. Na
základe vzájomnej dohody uhradil žalobca poškodenému vzniknutú škodu postupne, spolu s úhradami
faktúr za dodané služby ako súčasť: faktúry č. 2023021 zo dňa 21.3.2023, faktúry č. 2023031 zo dňa
18.4.2023, faktúry č. 2023030 zo dňa 18.4.2023, faktúry č. 2023041 zo dňa 17.5.2023, faktúry č.
2023040 zo dňa 17.5.2023, - faktúry č. 2023053 zo dňa 4.7.2023, - faktúry č. 2023052 zo dňa 4.7.2023.

Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nákladom, ktorý bol nesprávne označený v
nákladnom liste respektíve bol nesprávne špecifikovaný v objednávke žalovaného. Náklad označený v
nákladnom liste (aj deklarovaný na fotografii) mal byť bežný ľahký nerezový odpad, ktorého prepravou
a vykládkou by nedošlo k poškodeniu vozidla. Označenie nákladu v objednávke doručenej žalobcovi
chýbalo. Nákladný list bol predložený iba zmluvnému partnerovi žalobcu, a to až pri nakladaní nákladu,

pričom ani z neho nie je zrejmé, že by malo ísť o náklad nevhodný na prepravu pristaveným vozidlom.
Náklad, ktorý bol do vozidla naložený, nespĺňal stanovenú špecifikáciu, v dôsledku čoho došlo ku
škode. Vzniknutú škodu žalobca uhradil svojmu dodávateľovi (ako vlastníkovi vozidla a poškodenému).
Keďže odosielateľom bol žalovaný, zodpovedá za škodu žalobcu spôsobenú uvedením nesprávneho
druhu nákladu v objednávke. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného e-mailom

dňa 21.12.2022 a následne s ním za účelom úhrady škody komunikoval. Žalovaný do dnešného dňa
neuhradil škodu ani čiastočne. Spolu s nárokom na náhradu škody si žalobca uplatňuje aj úrok z
omeškania podľa § 369 ods. 2 OBZ v spojení s § 1 ods. 2 vyhlášky 21/2013 Z.z., odo dňa podania
žaloby do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c
ods. 1 OBZ.

3. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol: Žalovaný pri prijatí objednávky „logistických služieb“
č. 100-2211-0586 (15565) zo dňa 07.12.2022 zo strany spoločnosti SAKER, s.r.o. ako „príkazcu“
predpokladal, že ten si splnil svoju povinnosť poskytnúť žalovanému správne údaje o obsahu zásielky a
jeho povahe, pričom z predmetnej objednávky okrem iného vyplýva, že si objednáva prepravu odpadu

zo železných kovov (EÚ-Kód odpadu:19 12 02), konkrétne nerezového odpadu (Cr Ni 18/8 pieces, V2A)
o celkovej hmotnosti cca 22.000 kg, to všetko návesom s posuvnou podlahou. Zároveň bola mailom
zo strany vyššie uvedenej spoločnosti zaslaná žalovanému aj fotografia predmetného odpadu, z ktorej
vyplýva, že sa bude prepravovať voľne uložený železný odpad, ktorý svoju prirodzenou povahou je
nehomogénny z hľadiska veľkosti a hmotnosti jednotlivých súčastí s prevažne ostrými hranami, pričom

ako voľne uložený odpad nemá žiaden „obal“. Následne žalovaný si u žalobcu objednal prepravu
predmetného odpadu, pričom z objednávky č. 202211064 vyplýva, že sa objednáva preprava odpadu,
pričom jeho povaha mala vyplývať z fotografie (ako súčasť súdneho spisu), ktorú zaslala žalovanému
spoločnosť SAKER, s.r.o. a ktorú žalovaný následne zaslal mailom žalobcovi, t.j. žalobca mal tak akoaj žalovaný rovnakú možnosť získať aspoň orientačnú vedomosť o povahe prepravovaného odpadu,
t.j., že sa jedná o voľne uložený železný odpad, ktorý svoju prirodzenou povahou je nehomogénny
z hľadiska veľkosti a hmotnosti jednotlivých súčastí s prevažne ostrými hranami, pričom ako voľne

uložený odpad nemá žiaden „obal“. Zároveň z obsahu Medzinárodného nákladného listu č. 15565
(ako súčasť súdneho spisu) vyplýva, že obsahuje obvyklé pomenovanie povahy prepravovanej veci Cr
Ni 18/8 pieces, V2A, t.j. „nerezové kusy“. Žalobca v článku V. svojej žaloby cituje ustanovenie čl. 6,
ods. (1) Dohovoru CMR, kde pod písmenom f) je uvedené, že nákladný list musí obsahovať obvyklé
pomenovanie povahy prepravovanej veci a druh obalu, pričom z čl. 7, ods. (1), písm. a) Dohovoru CMR

vyplýva, že odosielateľ zodpovedá za všetky výdavky a škody, ktoré vzniknú prepravcovi v dôsledku
nepresnosti alebo neúplnosti údajov uvedených pod písmenom f). Zároveň z čl. 10 Dohovoru CMR
vyplýva, že odosielateľ zodpovedá prepravcovi za škody spôsobené na prevádzkových prostriedkoch
chybami obalu zásielky, ako aj za všetky výdavky vzniknuvšie z toho dôvodu. Žalovaný s ohľadom
na obsah nákladného listu, obsah objednávky ako aj obsah fotografie zastáva názor, že žalobca bol
z jeho strany dostatočne informovaný o povahe prepravovanej veci a o tom, že sa jedná o voľne

uložený tovar „bez obalu“, a teda žalovaný zastáva názor, že neporušil svoje povinnosti vo vzťahu
k žalobcovi vyplývajúce mu z príslušných právnych predpisov. Žalobca v článku V. svojej žaloby
uvádza, že: si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nákladom, ktorý bol nesprávne označený
v nákladnom liste respektíve bol nesprávne špecifikovaný v objednávke žalovaného, bez toho, aby
uviedol, v čom spočíva nesprávnosť označenia nákladu, náklad označený v nákladnom liste (aj

deklarovaný na fotografii) mal byť bežný ľahký nerezový odpad, ktorého prepravou a vykládkou by
nedošlo k poškodeniu vozidla, pričom však nedefinoval, že na základe čoho nadobudol absolútne
mylný dojem o tom, že prepravovaný tovar má byť bežný ľahký nerezový odpad a zároveň nedefinoval,
že na základe čoho nadobudol presvedčenie, že takýto odpad by svojou prepravou a vykládkou
nemohol poškodiť vozidlo, označenie nákladu v objednávke doručenej žalobcovi chýbalo, pričom

sám vyššie na inom mieste žaloby uvádza, že náklad „bol nesprávne špecifikovaný“ v objednávke
žalovaného, nákladný list bol predložený iba zmluvnému partnerovi žalobcu, a to až pri nakladaní
nákladu, pričom však opomenul, že dohoda o tom, že vodič dostane doklady na nakládke je uvedená
v samotnej objednávke žalovaného č. 202211064, z nákladného listu nie je zrejmé, že by malo ísť o
náklad nevhodný na prepravu pristaveným vozidlom, avšak neuviedol, akoby malo byť s ohľadom na

listinnú povahu nákladného listu z neho zrejmé, že v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste sa
nachádzajúci konkrétny tovar je nevhodný na prepravu konkrétnym pristaveným vozidlom, to všetko
aj s ohľadom na obsahové náležitosti nákladného listu vymedzené v čl. 6, ods. (1) Dohovoru CMR.
Na margo vyššie uvedeného žalovaný uvádza, že: žalobca pri tom, ako vyčítal objednávke žalovaného
č. 202211064 nesprávnosť označenia tovaru, akosi pozabudol na zjavnú „správnosť“ označenia tohto

tovaru uvedenú vo svojej objednávke č. 6701/06.12.2023 (ako súčasť súdneho spisu), kde uviedol
špecifikáciu nákladu: Aluminium-lose (uvoľnený hliník?), podľa jeho názoru je takmer nemožné, aby
nákladný list „zabránil“ škode v prípade, ak by sa mal nakladať „nevhodný“ náklad do „nevhodného“
vozidla (na to neuspôsobeného), avšak na mieste nakládky by bolo dôvodné predpokladať, že by tak
mohol urobiť vodič dotknutého vozidla, a to aj s ohľadom na tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť

uvedenú v ustanovení § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný
zastáva názor, že v danom konkrétnom prípade neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť, v príčinnej
súvislosti s ktorou by došlo k vzniku škody uplatnenej v tomto konaní a z tohto dôvodu navrhuje súdu,
aby po prejednaní veci žalobu zamietol ako nedôvodnú.

4. Žalobca v replike uviedol: žalovaný nezaslal žalobcovi objednávku spoločnosti SAKER, s.r.o., ktorú
priložil k vyjadreniu zo dňa 11.1.2024, ale objednávku pripojenú k žalobe. V nej si objednal prepravu
(konkrétne) motorovým vozidlom s ŠPZ A. a prípojným vozidlom s ŠPZ A. (uvedené v modrej časti
objednávky č. 202211064). Vozidlo, ktoré má realizovať prepravu, si teda vybral žalovaný, ktorý mal
pri jeho výbere zohľadniť druh prepravovaného nákladu. Žalobca v čl. II na str. 2 žaloby presne

špecifikoval, v čom mala spočívať vada tovaru, ktorá spôsobila škodu. Konkrétne ňou bolo to, že do
vozidla boli namiesto drobného a ľahkého nerezového odpadu naložené veľké kusy nerezového odpadu
s vyššou hmotnosťou, prípadne ostrými hranami. V čl. V žaloby následne doplnil, že náklad označený v
nákladnom liste (aj deklarovaný na fotografii) mal byť bežný ľahký nerezový odpad, ktorého prepravou
a vykládkou by nedošlo k poškodeniu vozidla. Označenie nákladu v objednávke doručenej žalobcovi

chýbalo. Nákladný list bol predložený iba zmluvnému partnerovi žalobcu, a to až pri nakladaní nákladu,
pričom ani z neho nie je zrejmé, že by malo ísť o náklad nevhodný na prepravu požadovaným vozidlom.
Náklad bol v objednávke špecifikovaný nielen slovným označením, ale predovšetkým z fotografie, ktorá
bola spolu s objednávkou zaslaná žalobcovi. Z nej je zrejmé, prepravu akého tovaru si žalovaný objednalu žalobcu. Tovar, ktorý bol do vozidla naložený (podľa fotografií) a spôsobil poškodenie vozidla, sa na
nej jednoznačne nenachádza. Pokiaľ si žalobca zvolil konkrétne vozidlo, na ktorom prepravovaný tovar
spôsobil škodu, zodpovedá za jeho poškodenie pri preprave. Žalovaný navyše potvrdil, že žalobcovi

nedoručil nákladný list (aj keď ho bol povinný zaslať vopred so všetkými požadovanými náležitosťami),
ale len objednávku č. 202211064. Podľa čl. 4 Dohovoru CMR je „dokladom o uzavretí prepravnej
zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým
existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto
Dohovoru.“. Podľa čl. 11 ods. 2 Dohovoru CMR „Dopravca nie je povinný skúmať, či sú doklady a

informácie správne a dostačujúce. Odosielateľ zodpovedá dopravcovi za všetky škody vzniknuté preto,
že niet dokladov alebo že neboli dané potrebné informácie, alebo doklady a informácie sú neúplné
alebo nesprávne, pokiaľ pravda nejde o nedostatok zavinený dopravcom.“. Na základe citovaných
ustanovení Dohovoru CMR je pre právne postavenie žalobcu a žalovaného irelevantné, že nákladný list
bol vyhotovený resp. odovzdaný až pri nakládke tovaru. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa
spravuje ustanoveniami Dohovoru CMR, aj keď nákladný list neexistoval alebo nebol kompletný. Keďže

v konkrétnom prípade došlo ku škode tým, že neboli dané potrebné informácie o prepravovanom tovare
(a nedostatok nebol zavinený dopravcom), za škodu zodpovedá žalovaný. Z tohto dôvodu je povinný
nahradiť žalobcovi škodu, ktorej sa žalobou domáha.

5. Žalovaný v duplike uviedol: Žalobca vo svojej replike udáva, že mu žalovaný nezaslal objednávku

od spoločnosti SAKER, s.r.o., ale len objednávku, ktorou si objednal prepravné služby u žalobcu.
Výnimočne sa s týmto konštatovaním žalobcu žalovaný stotožňuje, avšak žalovaný pripomína žalobcovi,
že s prihliadnutím na „účel“ podnikania, ako aj s ohľadom ak už nie výslovne na „obchodné tajomstvo“,
tak minimálne na „dôvernosť“ v obchodných vzťahoch, si chráni identitu svojich obchodných partnerov,
ako aj obsah ich vzájomných zmluvných dojednaní (obzvlášť čo sa týka dohôd o cenách za poskytnuté

služby), t.j. žalovaný rozhodne zastáva názor, že nebol povinný zaslať žalobcovi vyššie špecifikovanú
objednávku. Žalobca v replike zároveň udáva, že žalovaný si vo svojej objednávke adresovanej
žalobcovi objednal prepravu konkrétne špecifikovaným motorovým vozidlom (vrátane prípojného),
a teda že žalovaný mal pri výbere konkrétneho motorového vozidla zároveň „zohľadniť“ aj druh
prepravovaného nákladu. S predmetným tvrdením žalobcu sa žalovaný nestotožňuje, nakoľko proces

„vyhľadania“ zmluvného dopravcu prebieha vo všeobecnosti (rovnako ako aj v tomto konkrétnom
prípade) nasledovným spôsobom:
1. žalovaný zadá objednávku na prepravu do viacerých „špedičných systémov“, resp. priamo osloví
konkrétneho dopravcu, pričom následne so záujemcom prekonzultuje základné parametre prepravy
(predovšetkým predmet prepravy, miesto nakládky a vykládky, termín nakládky a vykládky, cena

prepravy), 2. v prípade záujmu zo strany osloveného dopravcu žalovaný mu zašle objednávku so
všetkými náležitosťami s výnimkou čísla ŠPZ, ktoré z povahy veci nemôže v tomto štádiu poznať, 3.
následne už konkrétny dopravca tesne pred nakládkou zašle žalovanému ŠPZ konkrétneho motorového
vozidla, ktorým sa bude vykonávať v danom prípade preprava, pričom žalovaný doplní do už vystavenej
objednávky číslo ŠPZ a takto doplnenú objednávku v celosti zašle dopravcovi znova na potvrdenie,

čím sa považuje administratívna časť objednania si prepravy za ukončenú. Z vyššie uvedeného teda
vyplýva, že žalovaný v danom prípade zadal do objednávky čísla ŠPZ, ktoré mu zaslal žalobca, t.j.
tvrdenie žalobcu uvedené v prvom odseku je nepravdivé o to viac, že v realite žalovaný ani nevedel, či
žalobca vykoná objednanú prepravu sám alebo si na túto prepravu objedná ďalšieho dopravcu, nieto aby
ešte vedel aj konkrétne čísla ŠPZ vozidiel jemu neznámeho dopravcu. Žalobca ďalej v replike udáva, že

náklad v objednávke bol špecifikovaný nielen slovným označením, ale predovšetkým fotografiou, ktorá
bola žalobcovi zaslaná žalovaným spolu s objednávkou, pričom z obsahu tvrdení žalobcu vyplýva, že
na základe „preskúmania“ tejto fotografie žalobca dospel k subjektívnemu názoru, že je „zrejmé“, že sa
jedná o: drobný a ľahký nerezový odpad, odpad bez ostrých hrán, ktorého prepravou a vykládkou by
nedošlo k poškodeniu vozila. Naopak žalovaný je toho názoru, že z predmetnej fotografie nepochybne

vyplýva len to, že:
a) sa jedná o nerezový odpad navŕšený na seba v niekoľkých úrovniach, a teda s výnimkou „vrchnej“
úrovne, ktorá je viditeľná na fotografii, nemožno z tejto fotografie nadobudnúť „objektívne zrejmé
presvedčenie“ (nespochybniteľnú vedomosť) o povahe odpadu (veľkosť, váha) nachádzajúceho sa v
nižších úrovniach tejto odpadovej masy, t.j. v tej časti odpadovej masy, ktorú z povahy veci nemožno

na fotografii vidieť, b) sa jedná nepochybne o nerezový odpad s takmer výlučne ostrými hranami (z
povahy veci), kde pri zachovaní primeranej miery racionality je dôvodné predpokladať, že pri zvolení
motorového vozidla s nevhodnou ložnou plochou s vysokou mierou pravdepodobnosti dôjde k jej
poškodeniu nielen počas prepravy a vykládky (ako to opakovane tvrdí žalobca), ale už aj počassamotnej nakládky predmetného odpadu. V kontexte predchádzajúceho je zároveň pochybná a hlavne
nepreukázateľná aj konštatácia žalobcu, že tovar, ktorý bol do vozidla naložený (podľa fotografií) a
spôsobil poškodenie vozidla, sa na predmetnej fotografii nenachádza. Z vyššie uvedeného teda podľa

názoru žalovaného vyplýva, že „subjektívna zrejmosť“ o povahe odpadu, ktorú nadobudol žalobca z
predmetnej fotografie, bola v rozpore s realitou, t.j. na strane žalobcu došlo k omylu ohľadne povahy
odpadu, ktorý bol predmetom prepravy, pričom tento omyl žalobcu sa následne prejavil v tom, že
žalobca si u svojho zmluvného subdodávateľa prepravy objednal na prepravu motorové vozidlo s
nevhodnou ložnou plochou, čo v konečnom dôsledku malo za následok jej poškodenie. Poukázal

na článok 34, 8 a 9 Dohovoru o CMR, pričom uviedol, že z označenej právnej úpravy okrem iného
vyplýva, že: aj dopravca, ktorého si žalobca objednal ako subdodávateľa prepravy v danom prípade,
prebral zodpovednosť za vykonanie celej prepravy, t.j. je zmluvnou stranou za podmienok určených
nákladným listom, že subdodávateľ prepravy bol pri nakládke zásielky povinný preskúmať zjavný stav
zásielky a jej obalu a pre prípad, že mal výhrady k jej zjavnému stavu a obalu, mal všetky výhrady
zapísať do nákladného listu spolu s ich odôvodnením, že ak nákladný list neobsahuje výhrady dopravcu

(subdodávateľa prepravy) s ich odôvodnením, platí právna domnienka, že zásielka a jej obal boli v
okamihu prevzatia dopravcom (subdodávateľom prepravy) v dobrom zjavnom stave. Nakoľko v danom
konkrétnom prípade subdodávateľ prepravy pri prevzatí zásielky vychádzajúc z obsahu nákladného
listu zjavne nemal výhrady k jej stavu a umožnil jej naloženie na konkrétne motorové vozidlo aj
s prihliadnutím na povahu ložnej plochy a stav zásielky, žalovaný zastáva názor, že nezodpovedá

za škodu, ktorú si žalobca uplatnil v tomto súdnom konaní. Žalobca nakoniec v replike udáva, že
žalovaný mal vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdiť, že žalobcovi nedoručil nákladný list (aj keď ho bol
povinný zaslať vopred so všetkými požadovanými náležitosťami), ale len objednávku. Na margo vyššie
uvedeného tvrdenia žalobcu žalovaný udáva, že predmetné tvrdenie žalobcu je nepravdivé, nakoľko:
v objednávke č. 202211064 je uvedené, že „vodič dostane doklady na nakládke“, t.j. akceptáciou

predmetnej objednávky zo strany žalobcu muselo nevyhnutne dôjsť zo strany žalobcu aj k akceptácii
tohto dojednania a odhliadnuc od vyššie uvedeného žalovaný zaslal žalobcovi dňa 08.12.2022 mailovú
správu, ktorej prílohou bol aj nákladný list. Žalovaný opakovane zastáva názor, že v danom konkrétnom
prípade neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť, v príčinnej súvislosti s ktorou by došlo k vzniku škody
uplatnenej v tomto konaní a z tohto dôvodu navrhuje súdu, aby po prejednaní veci žalobu zamietol ako

nedôvodnú.

6. Na prvom pojednávaní vo veci právny zástupca žalobcu uviedol: trváme na podanej žalobe ako
aj na skutočnostiach, ktoré sme uviedli v písomných podaniach. Máme zato, že v tomto prípade
žalobca preukázal vznik škody pri preprave tovaru pre žalovaného, ktorú následne refundoval svojmu

subdodávateľovi. V konaní podľa nášho názoru nie je sporná ani výška tejto škody, ktorá bola
preukázaná predloženým odborným vyjadrením. Sme presvedčení, že za túto škodu zodpovedá
žalovaný, porušením svojich povinností vyplývajúcich z dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej
nákladnej preprave. Domáhame sa aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol: stotožňujeme sa s prvou časťou prednesu
právnehizástupcažalobcu,žejenesporné,žebolaspôsobenáškoda,nadruhejstranesmetohonázoru,
že nedošlo k tejto škode v príčinnej súvislosti s konaním alebo opomenutím žalovaného a z tohto dôvodu
takakobolouvedenéajvnašichvyjadreniachnavrhujemepredmetnúžalobuzamietnuťvplnomrozsahu
ako nedôvodnú.

Po vyslovení predbežného právneho názoru súdom, v zmysle ktorého má súd za to,že žalovaný
výstižným spôsobom naznačil povahu prepravovaného tovaru, právny zástupca žalovaného uviedol, že:
na danú vec je treba sa pozerať v kontexte toho, že ide o podnikanie, ktorého generickou súčasťou je
určitá miera rizika, ktorú do veľkej miery možno odstraňovať alebo znižovať odbornou spôsobilosťou
osôb aj na strane žalobcu, kde sa potom predpokladá určitá primeraná opatrnosť pri posudzovaní

charakteru alebo povahy prepravovaného tovaru, alebo materiálu, čo v danom prípade podľa nášho
názoru nenastalo na strane žalobcu a teda povaha tohto prepravovaného materiálu bola odhadnutá z
predloženej fotografie v skutkovom omyle podľa nášho názoru a to z tohto dôvodu, že neakceptujeme
obranužalobcuobsiahnutúvtvrdení,žepredpokladal,žepôjdeomaléaľahkékusynerezovéhoodpadu,
pretože s ohľadom na to množstvo materiálu nachádzajúceho sa na fotografii je zjavné, že ak ložnú

plochu tento materiál poškodil, tak nie z dôvodu veľkosti, že išlo o malé alebo veľké kusy a tým pádom
jednotlivo ľahké alebo ťažké, ale tej nehomogénnej mase tohto množstva vyplýva množstvo, ktoré
objektívne musí byť ťažké a jeho váha pri nakladaní spolupôsobiac s tým, že sú to odrezky nerezové a že
sa dosiahli procesom rezania, tým pádom majú ostré hrany, museli zákonite spôsobiť takéto poškodenie,ak boli naložené na korbu, ktorá nie je na prepravu takéhoto materiálu vhodná. V čl. 2 odborného
vyjadrenia v prvej vete je napísané, že podľa objednávky na vypracovanie odborného vyjadrenia bol
nákladný náves kraker z dôvodu naloženia nevhodného železného materiálu počas jeho vykladania

poškodený. Táto veta podľa nášho názoru nedáva zmysel, pretože akýkoľvek železný materiál z povahy
veci nemôže byť sám o sebe nevhodný, opak je pravdou, bol použitý nevhodný prepravný prostriedok.
Ods. 3 je uvedené: podľa ústnej informácie od zadávateľa – žalobcu je nákladný náves kraker určený
hlavne na prepravu sypkých materiálov, pilín, štiepky, papieri a paletových tovarov. Tým chcem poukázať
nato, že žalobca videl fotografiu a z nej videl povahu materiálu/tovaru a napriek tomu objednal u

subprepravcu prepravu takéhoto materiálu na návese o ktorom sám tvrdí v tomto odbornom vyjadrení,
že nie je vhodný na prepravu takéhoto materiálu.
PZ žalobcu následne uviedol: podľa nášho názoru nemožno v tomto prípade prenášať zodpovednosť
za vzniknutú škodu na dopravcu, ktorý si údajne dostatočne neskontroloval prepravovaný tovar, keď
samotný dohovor ukladá žalovanému povinnosť prepravovaný tovar pri objednávke riadne špecifikovať,
práve aby sa vyhlo potenciálnym škodám. Trváme na tom, že zo strany žalovaného tento tovar pri

objednávke riadne špecifikovaný nebol. Ak by sme poukázali na čl. 2 odborného vyjadrenia, tak v
druhej vete tohto vyjadrenia je uvedené, že podľa preložených fotografií v čase vzniku poškodenia na
nákladnom návese sa na ložnej ploche návesu nachádzal okrem iného aj železný kusový materiál v
rozsahu cca 100x100 cm, čo je teda zjavne väčší materiál ako sa javilo pri prvotnej fotografii v rámci
objednávky.

PZ žalovaného následne uviedol: odborné vyjadrenie spoločnosti Dekra - jeho úlohou je niečo iné, než
deklarovať aký materiál sa nachádzal na nákladnom návese a tu by som upozornil v tomto kontexte,
na naše vyjadrenie, kde sme dosť logicky vysvetlili, že pri tej kope nerezových odrezkov, ktoré mali
byť predmetom prepravy vo výške cca 2 metre je tak z pohľadu žalovaného ako aj žalobu tvrdiť, že
vieme, čo je v nižších vrstvách kopy nereálne, čo ale potom znamená, že žalobca so zachovaním

nejakej prirodzenej miery opatrnosti sa nemôže dôvodne spoliehať nato, že aj v nižších vrstvách tej kopy
prepravovaného materiálu sa bude nachádzať materiál, ktorý svojou veľkosťou a teda aj hmotnosťou
bude zodpovedať materiálu, ktorý sa nachádza na vrchu kopy a ktorý logicky na fotografii možno vnímať.
PZ žalobcu následne uviedol: ak žalovaný tvrdí, že na tej prvotnej fotografii je zaznamenaný iba nejaká
vrchnáčasťmateriálu,alepodtýmsanapr.mohlinachádzaťväčšiekusy,takbolopodľanáspovinnosťou

žalovaného o tom žalobcu dostatočne informovať, napr. aj písomne. Nie je podľa nás korektné ak
žalovaný vyfotí povrchovú časť materiálu, čím u žalobcu navodí mylnú predstavu o povahe toho tovaru,
keď zároveň pod tým tovarom sa má nachádzať iný materiál.

7.Žalovanývďalšompísomnompodaníuviedol:Smenázoru,žeM.G.M.LogistikGmbHjednalaakonala

úplne transparentne, žiaden fakt nezatajila a nad rámec poskytla všetky potrebné informácie na výber
vhodného vozidla na daný transport. To, že vznikla škoda na návese, je hlavne zavinením dopravcu,
nakoľko nejednal s odbornou spôsobilosťou. Sám dopravca uvádza v posudku B., ktorý si sám dal
vypracovať, že náves nie je určený na transport kovového materiálu, ale je určený pre materiál sypkého
organického pôvodu, mäkkej povahy. Záver posudku bol, že na náves bol naložený kovový tovar, ktorý

nezodpovedá povahe a určeniu návesu. Preto tvrdenie, že veľké kusy kovu spôsobili škodu, považujeme
za obranné tvrdenie. Nerozumieme, ak mal dopravca vopred informácie, že sa bude nakladať kovový
šrot a mal aj fotografie tovaru, ako sa na základe svojho tvrdenia, že náves je určený len na mäkké
tovary, rozhodol naložiť kovový šrot. Zároveň uvádzame, že podľa CMR má dopravca nie len práva, ale
aj dôležité povinnosti. Vodič musí byť pri nakládke a tá sa má uskutočňovať podľa jeho pokynov. Vodič

musí preskúmať správnosť údajov v CMR a dodacom liste, skontrolovať zjavný stav zásielky a jej obal.
V prípade, že sa tovar na mieste nakládky nezhoduje s tovarom, ktorý má nakladať, je vodič povinný
zastaviť nakládku a bezodkladne kontaktovať odosielateľa a vyžiadať si ďalšie pokyny od zasielateľa.
Dopravca je povinný vykonať všetko k odvráteniu prípadnej škody. Vodič je jediný fyzicky na mieste
nakládky, a je jediný schopný rozoznať nezhodu objednaného a nakladaného tovaru. Vodič bol jediný,

ktorý počas nakládky mal vidieť, že v nakladanej kope sa nachádzajú aj väčšie kusy kovového odpadu.
Odosielateľ nie je fyzicky na nakládke. Preto sa spolieha na odbornú spôsobilosť dopravcu a jeho
vodiča, že naložia správny tovar na základe nami uvedeného opisu a popisu. Ani vodič, ani dopravca
nekontaktoval odosielateľa, že na nakládke je nezhoda a nesúlad tovaru - väčšie kusy železa. No tovar
naložilavodičsvojimpodpisomdoCMRodsúhlasiljehospôsobilosťnatransport.Naloženímapodpisom

v CMR preberá zodpovednosť za tovar. Nevyužil svoje právo napísať výhradu do CMR, že tovar je
nespôsobilý na transport a môže poškodiť náves. Dopravca mal na základe CMR zákona plné právo
odmietnuťtransport,nakoľkopodľanehomôžetovarspôsobiťškodunajehonávese,amalprávonaplnú
odplatu dopravného, aj bez naloženia tovaru odosielateľa. Dopravca zanedbal plne svoju povinnosť avymáha neoprávnenú škodu od odosielateľa. Zároveň dopravca ani na nakládke, ani na mieste vykládky
nespísal škodovú udalosť, nezapísal škodovú udalosť do CMR a nenahlásil škodu svojej poisťovni. Sme
presvedčení, že daná škoda na návese zodpovedá škode na majetku, na čo má mať dopravca uzavreté

patričné poistenie. Máme za to, že sa v danom prípade jedná o poistnú škodovú udalosť a nie prípad,
ktorý má skončiť na súde.

8. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol: Žalovaný tvrdí, že konal transparentne a nezatajil
žiaden fakt a poskytol všetky informácie na výmer vhodného vozidla. Toto tvrdenie je nepravdivé.

Predkladáme objednávku žalovaného zaslanú dňa 6.12.202 o 8:29 pánom C. D., v ktorej sám uviedol
do ponuky údaj o tom, že doprava sa má poskytnúť vozidlom s posuvnou podlahou „walking floor“,
konkrétne slovami „ponuka: SK Hlohovec do AT Krems an der Donau, WF“. K ponuke pripojil fotografiu
materiálu. Skratka „WF“ znamená práve označenie druhu vozidla „walking floor“, ktoré aj bolo použité na
prepravu. Z toho je zrejmé, že druh vozidla bol vyžiadaný priamo žalovaným. (ponuka zo dňa 6.12.2022)
Pre úplnosť dopĺňame, že žalobca neposkytuje prepravu inými druhmi vozidiel ako vozidlá „walking

floor“. Za účelom vysvetlenia obsahu objednávky a druhu prepravovaného tovaru navrhujeme výsluch
konateľa žalobcu, pána E. F.. Okrem neho navrhujeme k vysvetleniu špecifikácie tovaru a vozidla pri
objednávke výsluch pána C. D., zamestnanca žalovaného. Za účelom posúdenia vhodnosti výberu
prepravného vozidla si dal žalobca vypracovať odborné vyjadrenie spoločnosťou DEKRA Slovensko
s.r.o. č. 011/2025/S zo dňa 30.1.2025. Posudzovateľ vo všeobecných informáciách (na str. 3) uviedol,

že aj podľa návodu na obsluhu vozidla v ňom možno prepravovať kovový odpad. To zodpovedá
priloženým fotografiám. Žalobca preto podľa priloženej fotografie, pokiaľ chýbala výslovná informácia,
že predmetom prepravy bude oceľ, vybral na prepravu správne vozidlo.
Posudzovateľ ďalej uviedol, že podľa informácií k použitiu návesov s posuvnou podlahou výrobcu
KRAKER možno prepravovať na ložnej ploche návesu aj hliník, z ktorého je konštruovaná aj ložná

plocha návesu. Z dostupných informácií následne posudzovateľ s ohľadom na napätia rôznych druhov
materiálu označuje za nevhodný materiál na tento druh vozidla oceľ. V čase objednávky pritom
žalovaný pravdepodobne mal informáciu o tom, že predmetom prepravy bude oceľový kovový odpad,
túto podstatnú informáciu však žalobcovi neposkytol. Podľa odpovede v bode 1.2 posudzovateľa na
str. 4 vyjadrenia, aj odborne spôsobilá osoba potvrdila, že z priloženej fotografie a z objednávky

žalovaného nebolo možné predpokladať, že predmetom prepravy bude tovar, ktorý môže poškodiť
vozidlo. Ako znalec následne špecifikoval v odpovedi 1.3 a 1.4, dôvodom poškodenia nebola preprava
kovového odpadu, ale preprava oceľového materiálu, ktorý s ohľadom na jeho vlastnosti (napätie na
tlak a ohyb, teda ak ide o „mäkší“ materiál) spôsobil poškodenie ložnej plochy návesu. (Dôkazný
prostriedok: Odborné vyjadrenie č. 011/2025/S zo dňa 30.1.2025) Pokiaľ žalovaný vo svojej objednávke

špecifikoval ako považované vozidlo vozidlo „WF“, teda vozidlo s posuvnou podlahou „walking floor“, ale
neuviedol, že predmetom prepravy bude oceľový materiál, ktorý poškodil vozidlo, bola škoda spôsobená
nesprávnymiinformáciamiposkytnutýmiobjednávateľomprepravy(žalovaným).Zodbornéhovyjadrenia
je zrejmé, že žalobca mohol prepravovať predmetným vozidlom aj kovový odpad, vozidlo bolo na túto
prepravu vhodné. Nevhodnosť odpadu spôsobil výlučne materiál, ktorý žalobcovi nebol vopred známy.

Rovnako je nesprávna argumentácia, že naloženiu tovaru mal zabrániť vodič vozidla. Keďže preprava
bola objednaná na konkrétny čas (išlo o fixnú zmluvu v zmysle § 349 ods. 3 OBZ), čo bolo aj opakovane
uvádzané žalovaným, vodič nemohol odmietnuť vykonanie prepravy, keďže v danom prípade by zmluva
zanikla. Žalovaný navyše nepreukázal ani nenavrhol žiaden dôkazný prostriedok, z ktorého by bolo
zrejmé, že vodič mohol zistiť, že preberá nevhodný tovar; osobitne ak rozdiel spočíva v type materiálu

(hliník je vhodný materiál, oceľ je nevhodný materiál). Námietkou, že si mal žalobca uplatniť škodu z
poistenia, je v spore irelevantná. Relevantné by bolo len inkasovanie poistného plnenia, ku ktorému
nedošlo. Škodu nebolo možné nahradiť z povinného zmluvného poistenia vozidla, ktoré nekryje tento
druh škôd, ani z havarijného vozidla, keďže vozidlo nebolo havarijne poistené (čo nie je ani zákonná
podmienka).

9. Na toto podanie žalovaný reagoval nasledovne: Z obsahu Stanoviska žalobcu v spojení
s obsahom Odborného vyjadrenia 011/2025/S by malo vyplývať, že k škode na ložnej ploche návesu
malo dôjsť v dôsledku toho, že na náves bol naložený oceľový odpad, ktorý by mal byť nevhodný
na prepravu takýmto návesom, pričom náves predmetného typu je vhodný napr. na prepravu hliníka,

t.j. žalobca tvrdí, že nevhodnosť odpadu spôsobil výlučne materiál (jeho povaha - oceľ), ktorá nebola
žalobcovi vopred známa. Vyššie uvedené tvrdenie žalobcu nie je pravdivé a je v príkrom rozpore
s jeho predchádzajúcimi tvrdeniami, ktoré uviedol vo svojej žalobe, resp. vo svojej replike, citujúc:
a) „Objednávkou č. 202211064 zo dňa 6.12.2022 si žalovaný objednal u žalobcu prepravu bližšieneidentifikovaného nerezového odpadu (náklad) zo spoločnosti ...“, b)„V objednávke žalovaného nebol
nákladnijakošpecifikovaný,maloísťonerezovýmateriál.Zaúčelomšpecifikáciezásielkybolažalobcovi
doručená fotografia malých zlomov nerezového materiálu.“, c) „Namiesto deklarovaného nákladu boli do

vozidla spoločnosti PS Transport, s.r.o. naložené veľké kusy nerezového odpadu s vyššou hmotnosťou,
prípadne ostrými hranami.“, d) „Žalobca v čl. II žaloby presne špecifikoval, v čom mala spočívať vada
tovaru, ktorá spôsobila škodu. Konkrétne ňou bolo to, že do vozidla boli namiesto drobného a ľahkého
nerezového odpadu naložené veľké kusy nerezového odpadu s vyššou hmotnosťou, prípade ostrými
hranami. V čl. V žaloby následne doplnil, že náklad označený v nákladnom liste (aj deklarovaný na

fotografii) mal byť bežný ľahký nerezový odpad, ktorého prepravou a vykládkou by nedošlo k poškodeniu
vozidla.“ Z vyššie uvedených tvrdení žalobcu nepochybne vyplýva, že žalobca vedel, prepravu akého
odpadu si žalovaný objednal, t.j. odpadu z nerezovej ocele, pričom „vada tovaru“ podľa jeho názoru
nespočívala v tom, že je to nerezový (oceľový) odpad, ale v tom, že masa odpadu obsahovala aj veľké
kusy s vyššou hmotnosťou a ostrými hranami, čo malo byť podľa názoru žalobcu aj príčinou poškodenia
ložnej plochy predmetného návesu. Prílohou žaloby je okrem iného aj Objednávka č. 67014 zo dňa

06.12.2023, na základe ktorej si prepravu vyššie uvedeného odpadu objednal žalobca u tzv. koncového
prepravcu, spoločnosti PS Transport, s.r.o. V predmetnej objednávke je uvedené pod položkou Tovar
(commodity): „Aluminium – lose“, čo v preklade nepochybne znamená: hliník voľný, t.j. voľne ložený
hliník. S ohľadom na vyššie uvedené je teda nepochybné, že v rozpore s informáciami o povahe
materiálu poskytnutými žalobcovi žalovaným, žalobca mylne informoval tzv. koncového prepravcu o

povahe odpadu, v dôsledku čoho bol na predmetný náves naložený nerezový odpad, na prepravu
ktorého nie je predmetný typ návesu vhodný (viď Odborné vyjadrenie), čo v konečnom dôsledku
spôsobilo poškodenie návesu. Žalovaný v kontexte vyššie uvedeného teda zastáva názor, že za škodu
na návese je v plnom rozsahu a výlučne zodpovedný žalobca tým, že nesprávne informoval o povahe
odpadu poškodeného.

10. Na pojednávaní konanom dňa 10.03.2025 právny zástupca žalobcu uviedol: trváme na
našich prechádzajúcich písomných podaniach. Nárok považujeme za dôvodný, s tým, že nesúhlasíme
s argumentáciou žalovaného, že žalobca vedel o tom aký tovar bude predmetom prepravy. Takisto
nesúhlasíme s argumentom, že vozidlo walking floor vybral žalobca a toto vozidlo nebolo vhodné na

prepravu tovaru, ktorý bol deklarovaný objednávkou. Ohľadom skutočnosti z čoho vychádzal žalobca a
ako bolo určené konkrétne vozidlo bude vypovedať konateľ žalobcu.
Právny zástupca žalovaného uviedol: zotrvávame na všetkých písomných a ústnych vyjadreniach,
zároveň poukazujem na zásadnú zmenu argumentácie žalobcu spočívajúcu v tom, že vychádzajúc
z obsahu samotnej žaloby obsahu repliky žalobcu ako aj vyjadrení PZ žalobcu urobených na

predchádzajúcom pojednávaní, z tých je nesporné, že ako jedna strana tak aj druhá strana vedela o
tom, že predmetom prepravy bude kovový odpad, nerezový a hlavne na predchádzajúcom pojednávaní
vzájomná argumentácia medzi PZ žalobcu a PZ žalovaného spočívala v tom, že akého charakteru bol
nerezový odpad, kde žalobca tvrdil aj vo svojej žalobe aj v replike, že očakával, že to bude nerezový
odpad drobné kusy, ktoré z povahy veci musia byť ľahšie a zároveň PZ žalobcu poukazoval nato,

že v realite sa nakladali omnoho väčšie a ťažšie kusy nerezového šrotu, ktoré spôsobili poškodenie
podlahy návesu. Vo svetle posledného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalobca zásadným spôsobom
otočil argumentáciu a to v tom zmysle slova, že predmetný náves aj v kontexte odborného vyjadrenia bol
spôsobilý na prepravu jedine hliníkového kovového šrotu a v dôsledku toho, že sa naložil nerezový šrot
došlo k poškodeniu predmetného návesu. Obrana žalobcu spočíva v tom, že nebol informovaný o tom,

že ide o nerezový odpad. Predmetné by malo logiku iba v tom prípade, že žalovaný by z nedbanlivosti
aleboúmyselneinformovalvýslovneotom,žesabudeprepravovaťhliníkovýodpad,tosapreukázateľne
nestalo, práve naopak jedine žalobca v rozpore s realitou mylne informoval konečného prepravcu o
tom, že sa údajne má prepravovať hliníkový odpad o čom svedčí aj objednávka žalobcu vo vzťahu ku
konečnému prepravcovi, pričom táto objednávka je súčasťou súdneho spisu.

Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol: čo sa týka námietky, že žalobca mení argumentáciu, žalobca vo
svojej argumentácii reaguje na podanie žalovaného, ktorý najprv rozporoval použitie typu vozidla, ktoré
údajnenemalobyťvôbecpoužiténaprepravukovovanáslednesabránitým,žeproblematickéboliveľké
predmety, teda ich váha. Problémom ale aj v zmysle odborného vyjadrenia bol materiál prepravovaného
tovaru, ktorý mal vplyv nato, že vznikla na konkrétnom vozidle, ktorého typ si vybral žalovaný ako

objednávateľ prepravy, škoda. Konkrétne okolnosti objasní konateľ žalobcu.

11. Na pojednávaní súd pristúpil k výsluchu konateľa žalobcu, ktorý uviedol: V praxi tofunguje tak, že my ako špedícia nemáme a nedržíme prehľad o tovaroch a materiáloch, ktoré chcú
naši zákazníci si nechať prepraviť, preto musí vždy zákazník, v tomto prípade žalovaný špecifikovať
aké vozidlo (náves) potrebuje. Presne takto to bolo aj v tomto prípade, tým, že sme obozretní, čo sa

týka nakladania železa, je náš štandardný postup, že si vždy vyžiadame fotodokumentáciu. Pretože
vieme, že ani náš zákazník v tomto prípade MGM, nie je na mieste nakládky a teda tiež nemá detailný
prehľad o tom aký tovar, v akých parametroch a v akej frakcii sa nakladá. Aj samotná nerez keby mala
inú frakciu tak by nebola problémová. Preto na základe fotky sme usúdili, že to nebude problém a danú
objednávku sme prijali. V objednávke bol uvedený typ vozidla walking floor a všeobecný výraz odpad,

čiže nebol tam uvedený ani nerez ani hliník. S čistým úmyslom sme s tým, že všetko je dohodnuté
sme na miesto nakládky poslali kamión s posuvnou podlahou. Aj keby bolo na objednávke uvedené
hliník alebo hocičo iné, my ako dopravca alebo šofér nemáme odbornosť nato, aby sme na mieste
posudzovali typ materiálu. My nemáme odbornosť posudzovať kvalitu, povahu a druh prepravovaného
materiálu. Až po vyložení tovaru a následnom poškodení návesu sme zistili, že sme naložili problémový
tovar. Myslíme si, že žalovaný náš zákazník, firma MGM bola tiež uvedená do omylu, lebo vzťahy s

touto firmou boli veľmi dobré. Aj samotný p. D., ktorý bol našou kontaktnou osobou u žalovaného by si
takýto náves nedovolil objednať keby vedel o aký materiál ide. Tiež bol uvedený do omylu. Je tam však
ešte druhá možnosť a síce, že zamestnanci na nakládke naložili nesprávny tovar. Naša požiadavka na
náhradu škody bola z nášho pohľadu kulantná pretože reálna škody tým, že kamión sa nedal používať,
bola raz taká. Následne kládol konateľovi žalobcu otázky právny zástupca žalobcu: Otázka PZ žalobcu:

Čo sa týka typu vozidla, bolo možné aby bolo na prepravu železného tovaru vybraté aj iné vozidlo?
Ak áno, ako malo byť označené? Odpoveď: Na tento typ tovaru je nutné objednať tzv. hard dox, je
to náves, ktorý je spevnený a určený na prepravu šrotu. Alebo sklápač, ten má však menší objem
a objednávateľ dopravy by neprepravil to množstvo ktoré by potreboval, resp. cena za prepravenú tonu
by sa mu o to zvýšila. Myslím, že to riskli s tým, že sa nič nestane. Otázka: Čo sa týka vzniknutej

škody, mohli by ste špecifikovať z akého dôvodu bola táto škoda dvojnásobná, prípadne viete uviesť
nejaké vyčíslenie? Odpoveď: Vyčíslenie viem uviesť. Keď sa technika nepoužíva, treba za ňu platiť
cestné dane, poistky, platiť šoféra a ten náves bol cca 2 mesiace v servise. Podľa predchádzajúcej
skúsenosti vozidlo, ktoré stojí náš vyšlo na 200,- eur na deň. Neuplatnili sme si celú škodu, chceli sme to
dať spravodlivo napoly, chceli sme vyjsť zákazníkovi v ústrety. Otázka: V objednávke bolo uvedené, že

preprava sa má uskutočniť do 13:00 hod. Môžete špecifikovať, aký by malo následok to, ak by sa tento
termín nestihol? Odpoveď: Prax je taká, keď príde vozidlo na nakládku neskoro, čakáme do druhého
dňa na mieste nakládky a naložíme ráno. Otázka: Vznikajú s tým nejaké dodatočné náklady? Odpoveď:
V doprave je každý prestoj náklad, ale tento sa zpravidla nepreučtováva, ak nie je dohodnuté inak.
Nasledovali otázky právneho zástupcu žalovaného: Otázka PZ žalovaného: Vedeli alebo nevedeli ste o

tom, že ide o nerezový materiál? Odpoveď: Konkrétnu komunikáciu so zástupcom protistrany viedol môj
zamestnanec, avšak nás zaujíma predovšetkým frakcia toho materiálu, pokiaľ sa jedná o železo. Z tohto
dôvodu žiadame vždy o fotku, lebo tam môžu byť aj zmesi, kombinácia napr. hliník, meď, nerez. Otázka:
Poznáte obsah odborného vyjadrenia, predloženého vašim PZ do konania? Odpoveď: Čítal som si ho
raz.OtázkaPZžalovaného:CitujemzodbornéhostanoviskadoručenéhoPZžalobcu.„Generalbrochure

(základné informácie) k použitiu návesov výrobcu KRAKER Podľa základných informácií k použitiu
návesov s posuvnou podlahou výrobcu KRAKER je možné prepravovať na ložnej ploche návesu okrem
iných materiálov aj hliník (výber z brožúry strana č. 22 a č. 25 tvorí prílohu č. 5 odborného vyjadrenia),
materiál z iných kovov napr. z nehrdzavejúcej ocele nie je v základných informáciách k použitiu návesov
výrobcu KRAKER uvedený. Konštrukčný materiál ložnej plochy návesu je hliník. Vysvetlite mi prečo si

myslíte v kontexte citovaného, že samotná nerez keby mala inú frakciu, nebola by problémom. Odpoveď:
Ako bolo vidieť na fotkách z vykládky, boli tam obrovské veľké kusy, na rozdiel od fotografie, ktorá
nám bola prezentovaná - na základe, ktorej sme urobili rozhodnutie, že áno ideme prepraviť tento
materiál. Otázka PZ: Citujem z odborného stanoviska doručeného PZ žalobcu, bod 1.1 „ Posúdiť, či
sa na priloženej fotografii č. 1 nachádza materiál, ktorý môže pri preprave poškodiť nákladný náves

Kraker? V prípade ak sa na fotografii č. 1 (v prílohe č. 1 OV) nachádza materiál oceľ, tento môže pri
preprave poškodiť hliníkovú ložnú plochu nákladného návesu Kraker.“ Zotrvávate na svojom vyjadrení,
že samotná nerez by nebola problémom, ak by bola v inej frakcii? Odpoveď: Áno, zotrvávam na svojom
stanovisku, opakovane sme sa pýtali dispečera p. D., či je tovar pre náš náves vhodný, povedal, že
áno. Keby sme si fotografiu nevyžiadali, tak by sme vedeli ešte menej. Otázka: Citujem z odborného

stanoviska doručeného PZ žalobcu, bod 1.3 „Posúdiť, či sa na priloženej fotografii č. 2 (prípadne 3)
nachádza materiál, ktorý môže pri preprave poškodiť nákladný náves Kraker? V prípade ak sa na
fotografii č. 2 (prípadne č. 3) nachádza oceľový materiál, tento môže pri preprave poškodiť ložnú plochu
nákladného návesu Kraker.“ Zotrvávate na svojom vyjadrení, že samotná nerez by nebola problémom akby bola v inej frakcii? Odpoveď: Áno trvám na tom. Otázka: Citujem z odborného stanoviska doručeného
PZ žalobcu, bod 1.4 „Ak je to možné, identifikujte, ktoré prepravované kusy tovaru spôsobili poškodenie
návesu Kraker, prípadne uveďte aký druh tovaru a za akých okolností je spôsobilý poškodiť nákladný

náves Kraker. V prípade ak sa jedná o oceľový materiál, tento môže pri preprave poškodiť ložnú plochu
nákladného návesu Kraker hlavne z dôvodu, že dovolené napätie na tlak a ohyb (MPa) materiálu hliník
na je cca 5x nižší ako dovolené napätie na tlak a ohyb materiálu oceľ (materiál hliník je „mäkší“ ako
materiáloceľ).“Zotrvávatenasvojomvyjadrení,žesamotnánerezbynebolaproblémomakbybolavinej
frakcii? Odpoveď: Áno, zotrvávam na tom. Otázka: Uviedli ste v poslednom vyjadrení, že nevhodnosť

odpadu spôsobil výlučne materiál, ktorý žalobcovi nebol vôbec známy. Trváte na svojom vyjadrení,
že problémom nebola nerez ako materiál, ale veľkosť? Odpoveď: Áno, trvám na tom. Príklad: drevo
je mäkšie ako hliník, ak by bol v tom materiály kus, ktorý je veľký a sa vzprieči pri výsuve, tak tiež
spraví problém – dieru do steny, ale malé drevo problém nespraví. Otázka PZ: Takže veľký hliník by
mohol byť problém ale malý nie? Odpoveď: Áno, jednoznačne, ide o frakciu a veľkosť kusov. Otázka
PZ žalovaného: Vo svojej výpovedi ste uviedli, že spoločnosť žalovaného bola tiež uvedená do omylu

ohľadom povahy materiálu. Viete to nejako preukázať toto tvrdenie alebo je to len domnienka? Odpoveď:
Neviem si predstaviť, ako by som mohol také niečo preukázať, ale tým, že spolupráca so žalovaným bola
už niekoľko rokov, nemyslím si, že by nás p. D. úmyselne zaviedol. Otázka: Je to Váš názor? Odpoveď:
Áno. Otázka: Prečo ste vo svojej objednávke vo vzťahu ku konečnému dodávateľovi/prepravcovi, ktorý
bol poškodený uviedli alumínium namiesto nerez? Odpoveď: Je to z toho dôvodu, že objednávateľ

prepravy-žalovaný nešpecifikoval o aký tovar ide na objednávke. Tak sme tam dali prvú možnosť, ktorú
nám systém ponúkol. Žalovaný uviedol na objednávke prepravy, že sa má nakladať odpad, čo je veľmi
všeobecné označenie. Otázka: Považujete takého konanie za konanie v súlade so zásadami odbornosti,
že v momente keď z objednávky nevyplýva o aký materiál ide uvediete prvú možnosť, ktorú Vám systém
ponúkne? Odpoveď: V tomto prípade išlo o to, že pre firmu žalovaného sme doteraz nakladali len hliník,

preto kolega dispečer tam nechal tú poslednú možnosť, ktorá tam bola. V prípade, že by objednávka
žalovaného bola dôsledná, tak aj my uvedieme do našej objednávky dopravcovi, čo konkrétne má
nakladať. Nasledovala opäť otázka PZ žalobcu: uveďte k akom čase boli vyhotovené fotografie č. 2, 3,
4, ktoré sú prílohou odborného vyjadrenia zo dňa 30.1.2025. Odpoveď: Fotografie vyhotovoval vodič a
boli vyhotovené v deň vykládky čo je v deň kedy sa škoda stala - 9.12.2022.

12. Žalobca v ďalšom písomnom podaní v reakcii na pojednávanie uviedol: Doterajšia
procesná obrana žalovaného smeruje výlučne k spochybneniu tvrdení žalobcu. Žiadne svoje tvrdenie
doposiaľ nepreukázal a nenavrhol žiaden dôkaz napriek tomu, že dôkazy predložené žalovaným aj
jeho tvrdenia považuje za nesprávne. V dôsledku toho nemožno považovať žiadne z tvrdení žalobcu

za účinne popreté v zmysle § 151 ods. 2 CSP. Žalovaný bagatelizuje svoje zavinenie vzniku škody
napriek tomu, že si výslovne a úmyselne objednal prepravu odpadu vozidlom typu walking floor (WF),
ktorý špecifikoval fotografiou (túto skutočnosť preukazuje objednávka žalovaného priložená k vyjadreniu
žalobcu z 3.2.2025). Na nej sú zobrazené len malé kusy odpadu a nemožno z nej zistiť, že ide o odpad
nevhodný pre toto vozidlo. Žalovaný a ani jeho šofér nedokáže zistiť materiál tovaru, ktorý má byť

nakladaný na vozidlo, nemá ani chemické vzdelanie ani prostriedky (prenosné laboratórium) potrebné
na preverenie druhu materiálu. Preto druh tovaru preveruje len z fotografie a informácií od zákazníka.
Pokiaľ zákazník požaduje určitý typ vozidla a vizuálne je tovar spôsobilý na prepravu, žalovaný ju nemá
dôvod odmietnuť. Ako preukázalo odborné vyjadrenie, aj keď išlo o tovar z kovového materiálu, mohol
byťprepravovanýpredmetnýmvozidlom.Žalovanýsimoholobjednaťajinýtypvozidla,čovšaknespravil

z dôvodu vyššej ceny dopravy. Navyše, žalovaný pri predošlej preprave požadoval vždy len prepravu
hliníka. Preprava hliníkového odpadu bola medzi stranami zavedenou praxou (§ 266 ods. 3 OBZ), na
ktorú treba prihliadať aj pri výklade obsahu objednávky prepravy. Ak žalovaný neuviedol, že si objednáva
prepravu tovaru iného materiálu ako doteraz, treba to v zmysle § 266 ods. 4 OBZ vyložiť na ťarchu
žalovaného. Aj z uvedených dôvodov považujeme nárok na náhradu škody dôvodný, keďže ku škode

došlo objednávkou prepravy nevhodného materiálu nevhodným vozidlom, za ktorého výber zodpovedá
podľa všetkých preukázaných relevantných okolností žalovaný.

13. Žalovaný v ďalšom písomnom podaní v reakcii na pojednávanie uviedol: Žalobca
vo svojom Vyjadrení zo dňa 02.04.2025 okrem iného uvádza: „Doterajšia procesná obrana žalovaného

smeruje výlučne k spochybneniu tvrdení žalobcu. Žiadne svoje tvrdenie doposiaľ nepreukázal a
nenavrhol žiaden dôkaz napriek tomu, že dôkazy predložené žalovaným (predpokladáme, že bolo
myslené žalobcom) aj jeho tvrdenia považuje za nesprávne. V dôsledku toho nemožno považovať
žiadne z tvrdení žalobcu za účinné popreté v zmysle § 151 ods. 2 CSP.“ Žalovaný zastáva názor, žespochybňovanie tvrdení žalobcu je z povahy veci esenciálnou zložkou procesnej obrany žalovaného
o to viac, ak tvrdenia urobené počas súdneho konania žalobcom si preukázateľne odporujú, resp.
ak odporujú dôkazom, ktoré žalobca v konaní predložil súdu, na čo žalovaný svojimi tvrdeniami

opakovane poukazuje, pričom zároveň vždy uviedol svoje vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach. Zároveň žalovaný nespochybňuje všetky tvrdenia žalobcu. Žalobca vo svojej žalobe zo
dňa 08.12.2023 okrem iného uvádza: a) „V objednávke žalovaného nebol náklad nijako špecifikovaný,
malo ísť o nerezový materiál. Za účelom špecifikácie zásielky bola žalobcovi doručená fotografia malých
zlomov nerezového materiálu.“, b) „Pri vykladaní tovaru prepravca zistil, že časť nákladu bola iná

ako bolo špecifikované v objednávke podľa fotografie zaslanej žalovaným. Namiesto deklarovaného
nákladu boli do vozidla spoločnosti PS Transport, s.r.o. naložené veľké kusy nerezového odpadu s
vyššou hmotnosťou, prípadne ostrými hranami.“ Skutkové tvrdenie žalobcu uvedené vyššie v odseku
a) žalovaný nikdy nijako nepoprel (nie to ešte výslovne), t.j. s odvolaním sa na ustanovenie § 151,
ods. (1) CSP sa teda považuje za nesporné. Vychádzajúc z obsahu tvrdenia žalobcu uvedeného v
odseku a) v kontexte tvrdenia v odseku b) je teda nepochybné, že žalobca pri prevzatí objednávky

zo strany žalovaného vedel o povahe prepravovaného materiálu, t.j. že sa jedná o nerezový odpad.
Žalobca vo svojej Replike zo dňa 13.02.2024 okrem iného uvádza: a) „Žalobca v čl. II žaloby presne
špecifikoval, v čom mala spočívať vada tovaru, ktorá spôsobila škodu. Konkrétne ňou bolo to, že
do vozidla boli namiesto drobného a ľahkého nerezového odpadu naložené veľké kusy nerezového
odpadu s vyššou hmotnosťou, prípade ostrými hranami. V čl. V žaloby následne doplnil, že náklad

označený v nákladnom liste (aj deklarovaný na fotografii) mal byť bežný ľahký nerezový odpad, ktorého
prepravou a vykládkou by nedošlo k poškodeniu vozidla.“, b) „Náklad bol v objednávke špecifikovaný
nielen slovným označením, ale predovšetkým z fotografie, ktorá bola spolu s objednávkou zaslaná
žalobcovi. Z nej je zrejmé, prepravu akého tovaru si žalovaný objednal u žalobcu. Tovar, ktorý bol do
vozidla naložený (podľa fotografií) a spôsobil poškodenie vozidla, sa na nej jednoznačne nenachádza.“

Z vyššie uvedených tvrdení žalobcu nepochybne vyplýva, že žalobca vedel, prepravu akého odpadu si
žalovaný objednal, t.j. odpadu z nerezovej ocele, pričom „vada tovaru“ podľa jeho názoru nespočívala
v tom, že je to nerezový (oceľový) odpad, ale v tom, že masa odpadu obsahovala aj veľké kusy s
vyššou hmotnosťou a ostrými hranami, čo malo byť podľa názoru žalobcu aj príčinou poškodenia ložnej
plochy predmetného návesu. Žalobca vo svojom Stanovisku zo dňa 03.02.2025 okrem iného uvádza:

a) „Z toho je zrejmé, že druh vozidla bol vyžiadaný priamo žalovaným.“, b) „Pre úplnosť dopĺňame, že
žalobca neposkytuje prepravu inými druhmi vozidiel ako vozidlá „walking floor“., c) „Žalobca preto podľa
priloženej fotografie, pokiaľ chýbala výslovná informácia, že predmetom prepravy bude oceľ, vybral na
prepravu správne vozidlo.“, d) „Z dostupných informácií následne posudzovateľ s ohľadom na napätia
rôznych druhov materiálu označuje za nevhodný materiál na tento druh vozidla oceľ.“, e) „Ako znalec

následne špecifikoval v odpovedi 1.3 a 1.4, dôvodom poškodenia nebola preprava kovového odpadu,
ale preprava oceľového materiálu, ktorý s ohľadom na jeho vlastnosti (napätie na tlak a ohyb, teda ak ide
o „mäkší“ materiál) spôsobil poškodenie ložnej plochy návesu.“, f) „Nevhodnosť odpadu spôsobil výlučne
materiál,ktorýžalobcovinebolvopredznámy.“,g)„Nanej(fotografii)súzobrazenélenmalékusyodpadu
a nemožno z nej zistiť, že ide o odpad nevhodný pre toto vozidlo.“ Teda v rozpore s tým, čo žalobca

tvrdil v Replike ohľadom jeho vedomosti o povahe prepravovaného materiálu (nerez), tak vo svojom
Stanovisku po roku zásadne zmenil svoje podstatné skutkové tvrdenie, keďže tvrdí, že nevedel o povahe
materiálu (nerez). Zároveň vo svojom Stanovisku tvrdí, že z fotografie zaslanej žalobcovi žalovaným
s objednávkou nemožno zistiť nevhodnosť odpadu pre vozidlo, no v Replike tvrdil, že predovšetkým z
fotografie bolo zrejmé, prepravu akého tovaru si žalovaný objednal u žalobcu. Žalovaný opakovane tvrdí,

že žalobca vedel o povahe prepravovaného materiálu (nerez), čoho dôkazom sú tvrdenia samotného
žalobcu uvedené v jeho žalobe a následne aj replike. Žalobca vo svojom Stanovisku zo dňa 03.02.2025
ďalej uvádza: „Podľa odpovede v bode 1.2 posudzovateľa na str. 4 vyjadrenia, aj odborne spôsobilá
osoba potvrdila, že z priloženej fotografie a z objednávky žalovaného nebolo možné predpokladať, že
predmetom prepravy bude tovar, ktorý môže poškodiť vozidlo.“ V Odbornom vyjadrení č. 011/2025/S, čl.

III. Záver, sa uvádza: „1.1 Posúdiť, či sa na priloženej fotografii č. 1 nachádza materiál, ktorý môže pri
preprave poškodiť hliníkovú ložnú plochu nákladného návesu Kraker? V prípade ak sa na fotografii č.
1 nachádza materiál oceľ, tento môže pri preprave poškodiť hliníkovú ložnú plochu nákladného návesu
Kraker.“ „ 1.2 Možno podľa priloženej fotografie č. 1 a z objednávky spoločnosti M.G.M. Logistik GmbH
predpokladať, že predmetom prepravy bude tovar, ktorý môže spôsobiť poškodenie návesu walkingfloor

s hliníkovou podlahou Kraker? Podľa priloženej fotografie č. 1 a z objednávky spoločnosti M.G.M.
Logistik GmbH nie je možné predpokladať, že predmetom prepravy bude tovar, ktorý môže spôsobiť
poškodenie návesu walkingfloor s hliníkovou podlahou Kraker.“ Podľa názoru žalovaného odpoveď
posudzovateľa na otázku uvedenú pod číslom 1.2 je zavádzajúca, nakoľko otázka obsahovo zodpovedávo vzťahu k posúdeniu obsahu fotografie otázke pod číslom 1.1, kde pri odpovedi na otázku 1.2 sa
posudzovateľ už na rozdiel od odpovede na otázku 1.1 „vyhol“ doplňujúcej podmienke („v prípade ak
sa na fotografii č. 1 nachádza materiál oceľ“), pričom ak by stanovil túto podmienku aj pre odpoveď na

otázku 1.2, tak táto odpoveď by musela byť z povahy veci opačná. Záverom k tomuto bodu žalovaný
vyjadrujepochybnosťnadtým,čispoločnosťDEKRASlovenskos.r.o.akoznaleckáorganizáciavodbore
cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, stanovenie hodnoty cestných vozidiel, je
oprávnená relevantným spôsobom zodpovedať na otázku 1.2 s ohľadom na jej formuláciu. Žalobca
vo svojom Vyjadrení zo dňa 02.04.2025 uvádza, že ako preukázalo odborné vyjadrenie, aj keď išlo o

tovar z kovového materiálu, mohol byť prepravovaný predmetným vozidlom. Žalovaný na margo tohto
tvrdenia žalobcu dodáva, že z odborného vyjadrenia vyplýva predmetné tvrdenie len za podmienky,
že tým kovovým materiálom nie je nerez, čo však bol prípad predmetnej prepravy. Zároveň žalobca
v predmetnom vyjadrení ďalej tvrdí, že preprava hliníkového odpadu bola medzi stranami zavedenou
praxou (§ 266 ods.3 OBZ) a keďže žalovaný neuviedol, že si objednáva prepravu iného materiálu
ako doteraz, treba to v zmysle § 266 ods. 4 OBZ vyložiť na ťarchu žalovaného. Žalovaný opakovane

zdôrazňuje, že v danom konkrétnom prípade sa nejednalo o objednávku prepravy hliníkového ale
nerezového odpadu, o čom žalobca vedel, čo nesporne vyplýva z jeho tvrdení uvedených v jeho žalobe
a následne aj v replike.

14. Na pojednávaní konanom dňa 12.06.2025 súd pristúpil k výsluchu svedka p. G.

C.D.,ktorývúvodesvojhovýsluchuuviedol,žepracujeakošpeditéraniejezamestnanec,mámandátnu
zmluvu, vykonáva sprostredkovanie prepráv za určitú odplatu. S firmou Datix majú v databáze približne
29.000 dopravcov, s firmou Datix spolupracoval nejako posledný rok, možno 20 prepráv, predtým tiež
niekoľko prepráv, ešte v inej firme - takže ako iný dopravca, ktorý má taký typ auta ako svedok. Svedok
sprostredkúva prepravy na recykláciu odpadu kovového, hliníky, nerezy, kocky, rôzne druhy odpadu.

Podľa jeho vedomostí ide v prejednávanej veci o poškodenia návesu, išlo o prepravu z Hlohovca zo
Slovenska do Rakúskeho Kremsu, typ auta Walking floor a došlo k poškodeniu návesu na vykládke v
Kremse. Následne svedkovi kládol otázky právny zástupca žalobcu: Otázka PZ žalobcu na svedka: Aký
bol postup pri objednávaní prepravy? Odpoveď: Postup bol tradičný, na svoju prácu používame rôzne
databázy, t.j. keď obdržíme ponuku od klienta, tak ju zadáme do databázy: miesto vykládky, nakládky,

typ auta, cena, rôzny popis – charakteristika tovaru, výmena paliet, a-cedulka - povolenie na prepravu
kovového odpadu. To je jeden spôsob, napr. keď sa nemôže nájsť auto vhodné na prepravu, resp. keď je
človek začiatočník v tejto práci. Druhý spôsob je ten keď už pracujete dlhšie, máte skúsenosti, poznáte
prepravcov, tak už nezadávate požiadavku do databázy, ale voláte priamo dopravcu. Je to kvôli tomu,
že je to časové hľadisko, často ide o sekundy, pretože tá preprava môže byť predaná, neaktuálna. A

tak som postupoval aj v súvislosti so žalobcom – volal som priamo p. F., kde som mu ponúkol prepravu
z Hlohovca do Kremsu, dohodli sme sa na cene, dátume vykládky, nakládky, type auta a poslal som
mu objednávku. Otázka: Viete čo bolo predmetom prepravy v tomto prípade? Odpoveď: Objednávku
som obdržal od firmy SAKER, je to firma ktorá sa zaoberá recykláciou kovového odpadu, čiže všetky
tie prepravy sú na autách typu: Walking floor, sklápač, alebo klasický náves s plachtou. Pri tejto firme

sa vždy jednalo o tovar, ktorý ide na recykláciu, čiže nerezový, hliník, hliníkové kocky, mosadz, meď.
Otázka: Pamätáte si či bola k predmetnej objednávke priložená aj fotografia, prípadne kto ju vyhotovil?
Odpoveď: Málokedy sa stáva, že klient je ochotný vyhotoviť fotografiu. Nepamätám sa, že by tomu tak
bolo v tomto prípade. Fotografia býva súčasťou objednávky len ojedinele, jeden z tisíc prípadov. Otázka:
Podľa čoho bolo pre túto prepravu vybraté konkrétne vozidlo? Odpoveď: Podľa požiadaviek klienta, jeho

objednávky. Otázka: Čo sa týka samotného materiálu ktorý bol prepravovaný, považujete výber vozidla
za správny? Odpoveď: To, aký typ auta použijem, závisí to od toho, aké požiadavky má klient, v prípade
ak by klient požadoval klasický náves, napr. plachtový, tak ja musím pristaviť na nakládku plachtový
náves. Otázka: Viete sa vyjadriť aká škoda vznikla v tomto prípade? A akým spôsobom vznikla podľa
vášho názoru? Odpoveď: Ja si to pamätám len v úvode, cca pred 2 rokmi, mal som rozhovor s p. F.

- bola tam škoda 6.600,- + DPH asi 7.900 eur spolu. Pokračovanie išlo už mimo mňa, ja som napísal
jedno vyjadrenie k tomu a až teraz mi prišlo predvolanie pre svedka na súd. Otázka: Mohla spoločnosť
žalobcu odmietnuť vykonanie prepravy po tom, ako bolo auto pristavené na nakládku? Odpoveď: Vodič
má právo odmietnuť naložiť tovar, pretože má nejakú zodpovednosť aj za stav vozidla a môže sa to
stať, že odmietne, nie je to ojedinelé. Nasledovali otázky právneho zástupcu žalovaného na svedka.

Otázka PZ žalovaného na svedka: V prípade, že by išlo o situáciu, že by súčasťou objednávky bola
aj fotografia na koho žiadosť, alebo dopyt sa takáto fotografia vyhotovuje? Odpoveď: Je to na základe
dopytu zo strany dopravcu. Otázka PZ žalovaného: Ak by bola súčasťou objednávky v tomto konkrétnom
prípade fotografia, musela by byť vyžiadaná dopravcom? Odpoveď: Áno. Otázka: Vo všeobecnosti aksi vyžiada prepravca tú fotografiu, až potom čo ju obdrží nastáva moment akceptácie objednávky?
Odpoveď: Áno, je to na základe toho, že dopravca vidí tú fotografiu a na základe nej sa rozhodne či vie,
alebo nevie ten tovar naložiť. Otázka: Z hľadiska charakteru, alebo povahy prepravovaného materiálu

možno deliť nejakým spôsobom tú ložnú plochu typu walking floor na rôzne typy kedy sa prepravujú
rôzne(špecifickésvojimivlastnosťami)materiály?Odpoveď:Áno,walkingfloorydelímenadvatypy:prvý
je tzv. nevystužený, ten sa používa na prepravu poľnohospodárskych produktov, alebo drevnej štiepky a
druhý typ je tzv. vystužený, alebo zosilnený, ten sa používa na prepravu kovového odpadu. Nasledovali
ďalšie otázky právneho zástupcu žalobcu: Otázka: Prepravovala spoločnosť žalobcu aj predtým takýto

typ kovového odpadu? Odpoveď: Áno. Otázka: Vyberali ste si v objednávke iba druh vozidla, alebo aj
konkrétne vozidlo ktoré sa ma použiť na prepravu? Odpoveď: Ja som mal len požiadavku na walking
floor a je už vecou/rozhodnutím prepravcu, aký typ použije, aký dátum a ktoré auto je najbližšie k
bodu nakládky, v tomto prípade k Hlohovcu – aby nemal prázdne kilometre, aby sa nepresúval na
prázdno. Otázka: Máte vedomosť o tom, že toto konkrétne vozidlo aj niekedy predtým prepravovalo
kovový odpad? Odpoveď: Nemám o tom vedomosť, každé auto má osobitné ŠPZ, dokonca sa môže

stať že dopravca aj prepojí náves s ťahačom, pričom každé má inú ŠPZ a nabudúce môže prísť ťahač
s rovnakou ŠPZ, a iným návesom alebo naopak. Otázka PZ žalobcu: Neprebehla nejaká komunikácia
medzi vami a žalobcom, že ide o auto ktoré už bolo na rovnaký účel použité predtým? Odpoveď: Nie.
Otázka: Bol podľa vášho názoru vybratý správny typ návesu na túto prepravu? Odpoveď: Ešte raz,
rozhodnutie závisí od požiadaviek klienta, on rozhoduje aký typ auta chce, mojou úlohou je pristaviť taký

typ auta aké on chce a nezameniť to, za iný typ napr. Walking floor za plachtový náves.

15. Žalobca zaujal k výpovedi svedka nasledovné stanovisko: Svedok potvrdil, že pri
objednaní prepravy bol záväzne požadovaný konkrétny typ vozidla. Typ vozidla určil žalovaný podľa
požiadavky spoločnosti SAKER, ktorá sa zaoberá recykláciou kovového odpadu. Svedok tiež potvrdil,

že vozidlo typu walking floor sa bežne používa aj na prepravu kovového odpadu na recykláciu pre
tohto objednávateľa. Žalobca teda nemohol ľubovoľne vybrať typ vozidla, ktorý použije, ale bol povinný
pristaviť žalobcom špecifikovaný typ vozidla (v tomto prípade walking floor). Svedok potvrdil, že ak
sa chcel žalobca fotografiou uistiť o tom, či ide o druh nákladu vhodný na prepravu týmto typom
vozidla, je to skôr nezvyčajné ako bežná prax. Účelom vyžiadania si fotografie pritom bola potreba

odborného posúdenia toho, či konkrétne vozidlo bude vyhovovať na prepravu pripraveného nákladu za
účelom predchádzania vzniku škody. V konkrétnom prípade bola zaslaná fotografia a objednávka, ktorá
jednoznačne prezentovala tovar ako ľahký kovový odpad, na prepravu ktorého používala spoločnosť
SAKER bežne vozidlá typu walking floor. Z fotografie je zrejmé, že ide o drobné kusy kovového odpadu.
Veľké kusy, ktoré spôsobili poškodenie, boli ukryté pod nimi, takže ich žalobca ani vodič pristaveného

vozidla nemohli ani predpokladať. Preto treba zodpovednosť pričítať žalovanému ako odosielateľovi,
ktorý bol povinný žalobcovi poskytnúť správne informácie o prepravovanom tovare (k čomu nedošlo).
Žalovaný bol povinný uviesť v objednávke údaj v zmysle čl. 6 ods. 1 písm. f) Dohovoru, teda obvyklé
pomenovanie povahy prepravovanej veci. V konkrétnom prípade boli pomenovanie slovom „odpad“
a špecifikácia fotografiou výrazne zavádzajúce, keďže časť odpadu bola odlišná od toho, čo bolo

zobrazené na priloženej fotografii. Škodu pritom nespôsobil materiál na fotografii, ale kusy tovaru, ktoré
na fotografii neboli. Porušenie povinnosti dopravcu špecifikovať prepravovanú vec zakladá vznik jeho
zodpovednosti za prepravovaný tovar. Preto žalovaný zodpovedá za škodu v zmysle čl. 10 Dohovoru
CMR. Ak keď žalovaný namietol, že žalobca nemal naložiť do vozidla nevhodný tovar, je zrejmé, že
takáto výhrada je účelová. Žalobca, ani jeho vodič, neboli oprávnení odmietnuť vykonanie prepravy.

V bode 2 prepravných podmienok žalovaného je uvedené: „Dopravca potvrdením objednávky berie
na vedomie, že je to terminovaná objednávka a potvrdzuje termíny objednávky, ktoré sú povinné a
záväzné. Z dôvodu, že 100% našich prepráv sú expresné terminované zásielky, kde termíny musia
byť dodržané.“. Aj keď svedok tvrdil, že niektorí dopravcovia odmietajú naložiť do vozidla nevhodný
tovar, ide len o jeho tvrdenie, ktoré je v rozpore s prepravnými podmienkami žalovaného (ktoré sú

uvedené na objednávke priloženej k žalobe). Odmietnutím prepravy navyše tiež vzniká dopravcovi
škoda spočívajúca vo vynaložených nákladoch na pristavenie vozidla a v ušlom zisku z dôvodu prestoja
bez vykonania prepravy a pravdepodobná povinnosť úhrady sankcií v zmysle obchodných podmienok
žalovaného. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalobca nemal pri jemu známych informáciách možnosť
predvídať vznik škody na vozidle spôsobenej nevhodným zložením prepravovaného materiálu, ale mal

aj obmedzenú možnosť odmietnuť vykonanie dopravy, čo by mu s istotou spôsobilo škodu. Podľa
čl. 10 Dohovoru CMR by žalovaný nezodpovedal za škodu len ak by bola závada nákladu zjavná
alebo dopravcovi známa v čase prevzatia zásielky a dopravca nemal k tomu výhrady. Žalovaný takúto
skutočnosť doteraz nepreukázal. Za zjavnú vadu nákladu pritom nemožno považovať naloženie odpadu,pri ktorom je rozhodujúci prepravovaný materiál alebo v ktorom sa nachádzali aj nevhodne veľké kusy,
ktoré boli pri objednaní prepravy zatajené. Vodič pristaveného vozidla pritom nie je osobou odborne
spôsobilou na to, aby pohľadom dokázal určiť látku, z ktorej je vyrobený nakladaný materiál, v dôsledku

čoho nejde o zjavnú vadu. Nepreukázalo sa ani to, že by bola vada materiálu žalobcovi známa, v
dôsledku čoho je daná zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu.

16. Žalovaný zaujal k výpovedi svedka nasledovné stanovisko: Žalovaný zotrváva na
všetkých svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach vykonaných v priebehu tohto súdneho

konania. Žalovaný dáva do pozornosti súdu, že žalobca už tretí krát zmenil svoje podstatné skutkové
tvrdenia vo veci príčiny poškodenia ložnej plochy návesu použitého na prepravu. V žalobe ako aj replike
žalobca tvrdil, že dôvodom poškodenia návesu nebola povaha prepravovaného odpadu (nerez), ale
skutočnosť,žespolusdrobnýmiatedazpovahyveciajľahkýmikusminerezovéhoodpadubolinaložené
aj veľké a z povahy veci aj ťažké kusy nerezového odpadu, pričom tieto mali spôsobiť poškodenie
návesu. Naproti tomu žalobca vo svojom Stanovisku zo dňa 03.02.2025 odvolávajúc sa na Odborné

vyjadrenie 011/2025/S tvrdil, že k škode na ložnej ploche návesu malo dôjsť v dôsledku toho, že
na náves bol naložený nerezový odpad, ktorý by mal byť nevhodný na prepravu takýmto návesom,
pričom náves predmetného typu je vhodný napr. na prepravu hliníka, t.j. žalobca tvrdil, že nevhodnosť
odpadu spôsobil výlučne materiál (jeho povaha - nerez), ktorá nebola žalobcovi vopred známa. A vo
svojom poslednom Vyjadrení k výpovedi svedka zo dňa 14.07.2025 (ďalej len „Vyjadrenie“) sa „vrátil“

k svojmu tvrdeniu uvedenému v žalobe a replike - dôvodom poškodenia sú veľké a ťažké kusy, avšak
už zámerne nepoužíva pojem nerezový odpad, keďže uvádza, že išlo o kovový odpad, čo je však veľmi
široký a neurčitý pojem s ohľadom na možnú povahu a vlastnosti konkrétneho odpadu. V odseku 4
Vyjadrenia („Žalovaný bol povinný uviesť v objednávke údaj...“) sa žalobca opätovne snaží navodiť
dojem, že žalobca nevedel o povahe odpadu (nerez), ktorého prepravu si v danom spornom prípade

žalovaný u neho objednal, čo je však v rozpore s jeho tvrdeniami o povahe odpadu uvedenými v jeho
žalobe a replike, pričom tieto jeho skutkové tvrdenia o povahe odpadu (nerez) žalovaný nikdy nepoprel,
t.j. od počiatku konania boli nesporné. Teda žalovaný v kontexte svojich predchádzajúcich vyjadrení
(predovšetkým zo dňa 07.02.2025 a 21.04.2025) zastáva názor, že je nepochybné, že žalobca vedel,
prepravu akého odpadu si žalovaný objednal, t.j. odpadu z nerezovej ocele. Ďalej je nesporné, že

prílohou žaloby (ako súčasť súdneho spisu) je okrem iného aj Objednávka č. 67014 zo dňa 06.12.2023,
na základe ktorej si prepravu predmetného odpadu objednal žalobca u tzv. koncového prepravcu,
spoločnosti PS Transport, s.r.o. V predmetnej objednávke je však uvedené pod položkou Tovar
(commodity): „Aluminium – lose“, čo v preklade nepochybne znamená: hliník voľný, t.j. voľne ložený
hliník. A zároveň z obsahu Odborného vyjadrenia 011/2025/S nesporne vyplýva, že predmetný náves

nie je vhodný na prepravu nerezového odpadu. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný opakovane
udáva, že je nepochybné, že v rozpore s informáciami o povahe materiálu poskytnutými žalobcovi
žalovaným, žalobca mylne informoval tzv. koncového prepravcu o povahe odpadu, v dôsledku čoho
bol na predmetný náves naložený nerezový odpad, na prepravu ktorého nie je predmetný typ návesu
vhodný (viď Odborné vyjadrenie), čo v konečnom dôsledku spôsobilo poškodenie návesu. Žalovaný v

kontexte vyššie uvedeného teda opakovane zastáva názor, že za škodu na návese je v plnom rozsahu
a výlučne zodpovedný žalobca tým, že nesprávne informoval o povahe odpadu poškodeného. Čo sa
týka tvrdení žalobcu uvedených v odseku 5, 6 a 7 Vyjadrenia, žalovaný zastáva názor, že sú právne
bezvýznamné s ohľadom na skutkové okolnosti tohto konkrétneho prípadu uvedené v predchádzajúcom
odseku tohto vyjadrenia.

17. Žalovaný v konaní ďalej uviedol: Žalovaný na úvod tohto vyjadrenia považuje za podstatné uviesť,
že na uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť nutne splnené kumulatívne viaceré podmienky.
A to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu spôsobil, pričom v rámci obchodnoprávnych vzťahov

sa zavinenie nepreukazuje s ohľadom na objektívnu zodpovednosť. Zároveň čo sa týka kauzality, tak
nestačí, že je zo strany žalobcu len tvrdená, ale je potrebné, aby bola nepochybne preukázaná s
tým, že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezprostredný. Žalovaný zastáva názor, že
žalobca nateraz nepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný na margo
žalobcom tvrdeného porušenia právnej povinnosti žalovaného vo svojom Vyjadrení k žalobe zo dňa

11.01.2024 okrem iného uviedol: Žalobca v článku V. svojej žaloby uvádza, že: „si uplatňuje nárok na
náhradu škody spôsobenej nákladom, ktorý bol nesprávne označený v nákladnom liste respektíve bol
nesprávne špecifikovaný v objednávke žalovaného“, bez toho, aby žalobca uviedol, v čom spočíva
nesprávnosť označenia nákladu, „náklad označený v nákladnom liste (aj deklarovaný na fotografii) malbyť bežný ľahký nerezový odpad, ktorého prepravou a vykládkou by nedošlo k poškodeniu vozidla“,
pričom však žalobca nedefinoval, že na základe čoho nadobudol absolútne mylný dojem o tom, že
prepravovaný tovar má byť bežný ľahký nerezový odpad a zároveň nedefinoval, že na základe čoho

nadobudol presvedčenie, že takýto odpad by svojou prepravou a vykládkou nemohol poškodiť vozidlo,
„označenie nákladu v objednávke doručenej žalobcovi chýbalo“, pričom sám žalobca vyššie na inom
mieste žaloby uvádza, že náklad „bol nesprávne špecifikovaný“ v objednávke žalovaného, „nákladný
list bol predložený iba zmluvnému partnerovi žalobcu, a to až pri nakladaní nákladu“, pričom však
žalobca opomenul, že dohoda o tom, že vodič dostane doklady na nakládke je uvedená v samotnej

objednávke žalovaného č. 202211064, „z nákladného listu nie je zrejmé, že by malo ísť o náklad
nevhodný na prepravu pristaveným vozidlom“, avšak žalobca neuviedol, akoby malo byť s ohľadom
na listinnú povahu nákladného listu z neho zrejmé, že v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste sa
nachádzajúci konkrétny tovar je nevhodný na prepravu konkrétnym pristaveným vozidlom, to všetko aj s
ohľadom na obsahové náležitosti nákladného listu vymedzené v čl. 6, ods. (1) Dohovoru CMR. Žalovaný
v kontexte vyššie uvedeného naopak zastáva názor, že z obsahu objednávky žalobcu doručenej

poškodenému jednoznačne vyplýva, že je to žalobca, kto poškodeného uviedol do omylu, keď v rozpore
s vedomosťou o povahe odpadu (nerez) mylne informoval poškodeného, že si objednáva prepravu
hliníkového odpadu (objednávka žalobcu č. 6701/06.12.2023 ako súčasť súdneho spisu). V Odbornom
vyjadrení 027/2023/S (súčasť súdneho spisu) je okrem iného uvedené na strane 2, odsek II, tretia veta:
„Podľa ústnej informácie od zadávateľa je nákladný náves KRAKER určený hlavne na prepravu sypkých

materiálov, pilín, štiepky, papiera a paletových tovarov (a obdobne, resp. porovnateľných materiálov).“
V Odbornom vyjadrení 011/2025/S (súčasť súdneho spisu) je okrem iného uvedené na strane 4, odsek
1.4, druhá veta a odsek 1.5, druhá veta: „V prípade, ak sa jedná o oceľový materiál, tento môže pri
preprave poškodiť ložnú plochu nákladného návesu Kraker hlavne z dôvodu, že dovolené napätie na
tlak a ohyb (MPa) materiálu hliník je cca 5x nižšie ako dovolené napätie na tlak a ohyb materiálu

oceľ (materiál hliník je „mäkší“ ako materiál oceľ).“ „Počas vypracovania odborného vyjadrenia neboli
zistené ďalšie okolnosti, v dôsledku ktorých možno určiť, čo spôsobilo poškodenie návesu Kraker.“ Teda
vyššie uvedenými dôkazmi bolo nespochybniteľne preukázané: porušenie povinnosti žalobcu správne
informovať poškodeného ako svojho zmluvného partnera o povahe prepravovaného odpadu (žalobcom
deklarovaný hliník namiesto nerezu), vznik škody na strane poškodeného, bezprostredný vzťah medzi

príčinou(porušenápovinnosť)ajejnásledkom(škodou),t.j.ževdôsledkunesprávnejinformáciežalobcu
o povahe odpadu bol na náves naložený odpad, ktorý s ohľadom na svoju povahu (nerez) nemal
byť na takomto type návesu prepravovaný. Dňa 29.07.2025 bolo zo strany poškodeného doručené
do podateľne súdu Čestné vyhlásenie o prepravovanom tovare, ktoré ohľadne svojej formy vyvoláva
otázku, či predmetné vyhlásenie pripravil samotný poškodený. Je nepochybné, že tvrdenie tam uvedené

je v rozpore so závermi Odborného vyjadrenia 011/2025/S, nakoľko poškodený tvrdí, že škoda na
návese nebola spôsobená v dôsledku povahy prepravovaného odpadu (nerez), ale v dôsledku jeho
veľkosti (na ktorej záleží). Žalovaný predpokladá, že predmetné tvrdenie poškodeného vychádza z jeho
„empirickej“ skúsenosti. Žalovaný vníma tvrdenie uvedené v Čestnom prehlásení v kontexte ostatných
už vykonaných dôkazov ako aj s prihliadnutím na pomer poškodeného k veci a k účastníkom konania.

Z obsahu čestného vyhlásenia teda by malo vyplývať, že poškodený vizuálne vie posúdiť, či určitý
samozrejme už len „kovový“ materiál s ohľadom výlučne už len na jeho veľkosť poškodí alebo nepoškodí
náves typu walking floor. S ohľadom na vyššie uvedené tvrdenie poškodeného teda v deň nakládky
(08.12.2022) je na mieste nakládky v Hlohovci prítomný poškodený v zastúpení svojho vodiča, ktorý z
povahy veci by mal byť tak ako jeho zamestnávateľ (poškodený) spôsobilý posúdiť vhodnosť odpadu

na prepravu s prihliadnutím na jeho frakciu. Vodič by si teda mal byť vedomý toho, že nakladaný odpad
je vo frakcii, ktorá poškodí náves, avšak nakládku nepreruší, lebo mu to údajne neumožňujú prepravné
podmienky žalovaného, ktoré samozrejme vodič dôverne pozná (to tvrdí žalobca vo svojom vyjadrení
zo dňa 14.07.2025). Teda vodič ako aj poškodený by zároveň mali vedieť, že v článku 13. prepravných
podmienok žalovaného je uvedené: „Pri akýchkoľvek problémoch, prípadných nejasnostiach musí

prepravca ihneď informovať nášho pracovníka na telefónnom čísle uvedenom v prepravnom poriadku.
Túto informáciu je dobré poskytnúť aj priamo vodičovi.“ Napriek tejto vedomosti vodič a ani poškodený
počas nakládky neoznámili žalovanému, že v realite nakladaný odpad obsahuje kusy vo frakcii, ktoré
môžu poškodiť náves. Teda vodič nečinne pozoruje, ako sa na náves nakladá odpad, o ktorom vie,
že poškodí náves, avšak nemôže zastaviť nakládku, lebo nepochybne vie (to tvrdí žalobca vo svojom

vyjadrení zo dňa 03.02.2025), že v danom prípade sa jedná o tzv. fixnú zmluvu v zmysle § 349 ods. 3
ObZ a teda odmietnutím prepravy by zmluva zanikla a poškodený by tak prišiel o „zákazku“ v hodnote
400 EUR . A naďalej vodič nečinne pozoruje, ako sa na náves nakladá odpad, o ktorom vie, že
poškodí náves, avšak nemôže zastaviť nakládku, lebo nepochybne vie (to tvrdí žalobca vo svojomvyjadrení zo dňa 14.07.2025), že odmietnutím prepravy by vznikla poškodenému škoda spočívajúca
vo vynaložených nákladoch na pristavenie vozidla a v ušlom zisku z dôvodu prestoja bez vykonania
prepravy a pravdepodobná povinnosť úhrady sankcií v zmysle obchodných podmienok žalovaného.

Napriek týmto všetkým vyššie uvedeným „právnym vedomostiam“ vodiča nebol podľa tvrdenia žalobcu
(Vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.07.2025) vodič „odborne spôsobilý na to, aby pohľadom dokázal určiť
látku, z ktorej je vyrobený nakladaný materiál, v dôsledku čoho nejde o zjavnú vadu“. Otázkou je, či
vodič bol spôsobilý posúdiť „aspoň“ riziko poškodenia návesu s prihliadnutím na jeho frakciu, lebo pre
prípad, že nie, tak je dôvodné sa pýtať, k čomu je táto poškodeným v Čestnom vyhlásení deklarovaná

spôsobilosť, ak túto spôsobilosť nemá vodič poškodeného, ktorý je osobne prítomný na nakládke.
Je dôvodné sa domnievať, že vodič poškodeného má túto spôsobilosť, tak ako by ju mal mať podľa
Čestného vyhlásenia aj zamestnávateľ vodiča, t.j. poškodený. V opačnom prípade žalovaný nerozumie,
prečo nie je poškodený na nakládkach, lebo len tam možno využiť túto jeho spôsobilosť deklarovanú v
Čestnom vyhlásení. Zároveň ale vodič napriek svojím vyššie uvedeným „právnym vedomostiam“ zjavne
nevedel, že na návese môže vzniknúť priama škoda (v realite daného prípadu vo výške 6.271,22 EUR,

čo je takmer 16 násobok hodnoty „zákazky“), o možnom ušlom zisku titulom „prestojov“ počas opravy
návesu ani nehovoriac. A rovnako vodič zjavne nevedel ani o existencii tzv. všeobecnej prevenčnej
povinnosti v zmysle ustanovení
§ 415 a § 417 Občianskeho zákonníka a ani o existencii všeobecnej zodpovednosti zamestnanca
za škodu v zmysle ustanovenia § 179 Zákonníka práce ako aj o jeho zodpovednosti pri nesplnení

oznamovacej a zakročovacej povinnosti v zmysle ustanovenia § 181 Zákonníka práce. Záverom
žalovanývyjadrujesohľadomnavyššieuvedenépočudovanie,žežalobcapoškodenýmuplatnenýnárok
na náhradu škody akceptoval bez toho, aby sa primárne správal v zmysle zásady „Právo praje bdelým,
nech si každý stráži svoje práva“ spoliehajúc sa asi na to, že následne predmetný nárok na náhradu
škody „prenesie“ na žalovaného.

18. Žalobca v reakcii uviedol: Žalovaný opakovane nesprávne tvrdí, že žalobca vedel, prepravu akého
tovaru si od neho žalovaný objednal, pričom malo ísť o tovar z nerezovej ocele. Žalovaný mal informáciu
o povahe tovaru z fotografie priloženej k objednávke a z objednávky žalovaného zo dňa 6.12.2022 č.
202211064, v ktorej je nakladaný tovar opísaný ako „odpad, A- cedulka“. Na jeho prepravu si žalovaný

objednal vozidlo typu walking floor. V objednávke nie je zmienka o tom, že predmetom prepravy je
nerezový odpad (ako teraz tvrdí žalovaný) ani že sa budú prepravovať veľké kusy odpadu, prípadne
že má žalobca použiť iné vozidlo ako vozidlo typu walking floor. Za účelom potvrdenia skutočností,
že obdobný odpad vo frakcii, v akej sa nachádza odpad na fotografii priloženej k objednávke, sa
bežne prepravuje vozidlami typu walking floor, požiadal žalobca o vyjadrenie viacerých dopravcov,

ktorí vykonávajú prepravu kovového odpadu. Všetci oslovení dopravcovia potvrdili, že na prepravu
kovových odpadov, pokiaľ sú vo frakcii ako je materiál na fotografii (priloženej k objednávke), používajú
vozidlá typu walking floor, ktoré takýto materiál nepoškodí. (potvrdenie spoločnosti BOJO, s.r.o., IČO:
50769391,potvrdeniespoločnostiKRÁLTRANSPORTs.r.o.,IČO:47991585-potvrdeniespoločnostiPS
Transport, s.r.o., IČO: 47998547). Poškodenie vozidla spôsobila výlučne preprava niekoľkých veľkých

kusov kovových odpadov, ktorých preprava (ako súčasť prepravy drobného kovového odpadu) nebola
deklarovaná v objednávke žalovaného. Žalovaný si tak na prepravu objednal nesprávny typ vozidla,
pričom pri objednaní prepravy poskytol žalobcovi nesprávne prípadne nedostatočné informácie, z
ktorých sa nevhodná povaha prepravovaného tovaru nedala zistiť. Preto je žalovaný povinný uhradiť
žalobcovi spôsobenú škodu.

19. Žalovaný vo svojom poslednom písomnom podaní uviedol: Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza:
„Žalovaný opakovane nesprávne tvrdí, že žalobca vedel, prepravu akého tovaru si od neho žalovaný
objednal, pričom malo ísť o tovar z nerezovej ocele.“ Z predmetného tvrdenia by teda malo logicky
vyplývať, že žalobca nevedel, prepravu akého tovaru si žalovaný objednal. Žalobca vo svojej žalobe

zo dňa 08.12.2023 (článok I.) okrem iného uvádza: „Objednávkou č. 202211064 zo dňa 6.12.2022
si žalovaný objednal u žalobcu prepravu bližšie neidentifikovaného nerezového odpadu (náklad) zo
spoločnosti Metalux, s miestom podnikania v Hlohovci (termín nakládky 8.12.2022 od 7:00 do 13:00) do
spoločnosti Sometal GmbH, s miestom podnikania v Kerms an der Donau, Rakúsko (termín vykládky
9.12.2022 o cca 8:00 – 9:00). V objednávke žalovaného nebol náklad nijako špecifikovaný, malo ísť

o nerezový materiál.“ S ohľadom na vyššie uvedené v žalobe zastáva žalovaný názor, že je teda
„správne tvrdiť“, že žalobca vedel, prepravu akého tovaru si od neho žalovaný objednal. Žalobca
ďalej vo svojom vyjadrení uvádza, že za účelom potvrdenia ním tvrdených skutočností predkladá súdu
ako dôkazné prostriedky Čestné vyhlásenia troch dopravcov. Žalovaný zastáva názor, že obsahomtýchto Čestných vyhlásení sú len subjektívne tvrdenia dopravcov ako odborne nespôsobilých osôb na
podanie takéhoto vyhlásenia, ktoré nie sú ničím iným podložené, pričom tieto tvrdenia sú evidentne v
rozpore so záverom Odborného vyjadrenia 011/2025/S, ktoré ako dôkaz v tomto konaní predložil sám

žalobca. V Odbornom vyjadrení 011/2025/S je okrem iného uvedené na strane 4, odsek 1.4, druhá
veta a odsek 1.5, druhá veta: „V prípade, ak sa jedná o oceľový materiál, tento môže pri preprave
poškodiť ložnú plochu nákladného návesu Kraker hlavne z dôvodu, že dovolené napätie na tlak a ohyb
(MPa) materiálu hliník je cca 5x nižšie ako dovolené napätie na tlak a ohyb materiálu oceľ (materiál
hliník je „mäkší“ ako materiál oceľ).“ „Počas vypracovania odborného vyjadrenia neboli zistené ďalšie

okolnosti, v dôsledku ktorých možno určiť, čo spôsobilo poškodenie návesu Kraker.“ Do pozornosti súdu
dáva žalovaný aj skutočnosť, že žalobca od určitého momentu konania účelovo používa už len pojem
„kovový“ odpad v snahe „marginalizovať“ dôležitosť materiálu, z ktorého pozostával prepravovaný odpad
(nerez), s ohľadom na možnú príčinu poškodenia hliníkového návesu. Záverom k tomuto bodu žalovaný
upozorňuje, že samotné tvrdenia dopravcov uvedené v ich čestných vyhláseniach trpia „nedostatkom
neurčitosti“, nakoľko ak dopravca tvrdí: „...pokiaľ sú vo frakcii, ako je materiál na fotografii...“, tak sa

žalovaný dôvodne pýta, v akej teda veľkosti (merateľne vyjadrenej) je materiál na fotografii, pričom
zároveň z čestného vyhlásenia nevyplýva ani len síce subjektívny názor dopravcu, do akej veľkosti
takýto materiál nepoškodí náves a od akej veľkosti už áno. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení (posledný
odsek)uvádza,že: „Poškodenievozidlaspôsobilavýlučneprepravaniekoľkýchveľkýchkusovkovových
odpadov...“.Žalovaný zastáva názor, že toto tvrdenie žalobca nijako doteraz nepreukázal o to viac, že

je v rozpore so záverom Odborného vyjadrenia 011/2025/S, ktoré ako dôkaz v tomto konaní predložil
sám žalobca (odsek II. tohto vyjadrenia).

20. Na pojednávaní konanom dňa 09.10.2025 obe strany uviedli, že sa pridržiavajú doterajšej
argumentácie vyjadrenej v písomných podaniach a ústnych prednesoch, pričom ďalšie návrhy na

vykonanie dokazovania nemajú. Žalobca v rámci záverečnej reči uviedol: žalobca si uplatňuje voči
žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej na motorovom vozidle nákladom, ktorý bol nesprávne
špecifikovaný v objednávke žalovaného a rovnako bol nedostatočne označený aj v nákladnom liste čím
porušil povinnosti podľa č. 6 a 7 ods. 1 pís. a dohovoru CMR. Za škodu tak zodpovedá na základe čl.
10 dohovoru CMR. Žalovaný deklaroval prepravovaný tovar ako drobný antikorový odpad čo vyplýva z

fotografie ktorá bola pripojená k objednávke prepravy. Okrem drobného odpadu boli do vozidla naložené
aj veľké kusy odpadu, ktoré preukázateľne poškodili objednané vozidlo. Zmluvní partneri žalobcu
potvrdili, že podľa ich skúsenosti sa takýto antikorový odpad ako bol ten ktorý bol uvedený na fotografii
prepravuje v takomto type vozidla bez toho, aby bolo vozidlo poškodené. Žalovaný tvrdí, že na prepravu
odpadu mal byť použitý iný typ vozidla, lebo zvolený typ vozidla bol nevhodný. Z objednávky žalovaného

aj zo svedeckých výpovedí pritom vyplynulo, že žalobca bol povinný pristaviť výlučne taký typ vozidla,
aký si žalovaný vyžiadal a objednal a ktorý nemohol svojvoľne zmeniť. Žalobca konal pri zabezpečení
prepravy s odbornou starostlivosťou keďže za účelom zistenia v hodnosti prepravovaného tovaru si
vyžiadal jeho fotografiu čo nie je bežné a preukazuje jeho zvýšenú opatrnosť. Škodu pritom nespôsobil
kovový odpad drobnej frakcii ktorý sa nachádzal na fotografií a ktorý bol žalovaným deklarovaný ako

prepravovaný odpad. Škodu spôsobili veľké kusy tovaru ktoré boli na fotografiách priložené k žalobe
a ktorých prítomnosť v prepravovanom odpade žalovaný žalobcovi zatajil. Napriek tomu, že žalovaný
mohol konať aj z nevedomosti v zmysle článku 7 odsek 1 písmeno a dohovoru CMR zodpovedá ako
odosielateľ za všetky výdavky a škody ktoré vznikli v dôsledku nepresnosti, alebo neúplnosti označenia
povahy prepravovanej veci v objednávke. Prepravovaná vec bola v objednávke označená nedostatočne

ako antikorový odpad. Nebolo v nej uvedené, že sa budú prepravovať aj veľké kusy odpadu, ale z
fotografie bolo zrejmé, že sa majú prepravovať len drobné kúsky odpadu. Žalovaný v rozpore s § 6 ods.
1 pís. h dohovoru CMR neuviedol v objednávke ani hrubú váhu zásielky, objem vymedzil iba fotografiou.
Pritom išlo o prepravu 24 ton kovového odpadu. čo vyplýva z doručeného vážneho lístka. Z tohto
dôvodu považuje žalobca označenie tovaru za všeobecné a nedostatočné, teda ho možno považovať

za nepresné a neúplne v dôsledku čoho žalovaný zodpovedá žalobcovi za škodu spôsobenú v dôsledku
nepresnosti, alebo neúplnosti údajov uvedených v čl. 6 odsek 1 písm. f) dohovoru CMR, teda nepresné
pomenovanie druhu tovaru ako aj podľa písm. h) kedy chýbala hrubá váha zásielky. Z tohto dôvodu
považuje žalobca žalobu za dôvodnú a domáha sa aby jej súd vyhovel a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania. Žalovaný v rámci záverečnej reči uviedol: žalobca preukázateľne vedel prepravu

akého materiálu si objednával žalovaný čo vyplýva zo žaloby žalobcu ako aj z vyjadrenia žalobcu zo dňa
13.02.2024, teda žalobca vedel, že tým tovarom bude nerezový odpad. Je zároveň takisto nepochybné,
že z objednávky žalobcu voči konečnému prepravcovi si žalobca objednal prepravu hliníkového tovaru.
V kontexte záverečnej reči žalobcu kde žalobca považuje označenie tovaru zo strany žalovaného zanepresné a neúplne, tak potom označenie povahy prepravovaného tovaru zo strany žalobcu vo vzťahu
ku konečnému prepravcovi môžeme nepochybne nazvať nie za nepresné a neúplne, ale vyslovene
za nesprávne, teda mylné, pretože týmto označením uviedol žalobca konečného prepravcu do omylu,

že bude prepravovať hliník a nie nerez. Z tohto dôvodu, teda žalovaný tvrdí, že v zmysle príslušných
ustanovení nariadenia CMR zodpovedá za škodu žalobca z titulu tohto mylného označenia. S ohľadom
napríčinnúsúvislosťmedziporušenímpovinnostiavznikomškody,kdezpohľadužalovanéhoporušenie
povinnosti správne informovať konečného prepravcu zo strany žalobcu o povahe prepravovaného
materiálu preukázateľne došlo, zároveň musíme konštatovať, že z odborného vyjadrenia spoločnosti

Dekra, ktore paradoxne predložil žalobca, vyplýva, že dôvodom poškodenia je fyzikálny kontakt medzi
dvoma materiálmi rôznej tvrdosti teda hliníkom z ktorého je urobená ložná plocha návesu a nerezom
ktorý tvoril ten prepravovaný odpad. Keďže nerez je násobne tvrdší materiál k poškodeniu hliníkovej
ložnej plochy mohlo očakávateľne dôjsť. Z vyššie uvedeného odborného vyjadrenia nevyplýva, že k
poškodeniu v danom prípade došlo v dôsledku naloženia väčších kusov nerezového odpadu. Ba čo
viac, z nijakého relevantného dôkazu predloženého súdu takéto konštatovanie žalobcu nevyplýva. Čo

sa týka dôkaznej hodnoty čestných vyhlásení prepravcov, máme za to, že ich tvrdenia sú v rozpore
s odborným stanoviskom spoločnosti Dekra a samé o sebe aj s ohľadom na vzťah poškodeného
konečného prepravcu vo vzťahu k účastníkovi konania t.j. k žalobcovi považujeme za účelové a
nehodnoverné. Zároveň žalovaný rozporuje tvrdenie žalobcu uvedené v záverečnej reči, že žalovaný
tvrdil,žežalobcaobjednalnevhodnýtypnávesu,žalovanýkonštantnetvrdil,žežalobcamylneinformoval

konečnéhoprepravcuopovaheprepravovanéhomateriáluatýmpádomkonečnýprepravcaboluvedený
do omylu. Na margo čestných vyhlásení uvádzam, že z čestných vyhlásení dvoch prepravcov vyplýva,
že doteraz ako prepravovali nerezový odpad, tak nedošlo k poškodeniu ložnej plochy, ale samo o
sebe takéto konštatovanie z pohľadu žalovaného je právne bezvýznamné asi ako keby som tvrdil,
že niekto chodí pod vplyvom alkoholu na aute a doteraz mu vodičský preukaz nebol zadržaný, asi

z toho dôvodu, že nikdy nebol zastavený príslušníkom polície. Ale to nevylučuje, že nemôže byť raz
ten vodičský preukaz zadržaný, ak ho polícia zastaví a dá mu fúkať. Na margo tvrdenia žalobcu, že
z fotografie ktorú predložil žalobcovi žalovaný spolu s objednávkou by malo vyplývať, že sa majú
prepravovať len malé kusy, názor žalovaného je ten, že z takejto fotografie nemožno dôvodiť takýto
záver, že obsahom tej kopy materiálu sú len a výlučne kusy odpadu vo frakcii, ktorú vidno na povrchu tej

kopy. Záverom ešte raz, sme toho názoru, že bol nepochybne preukázané, že žalobca vedel o povahe
tovaru, ktorý sa prepravuje, že v rozpore s touto vedomosťou mylne informoval konečného prepravcu
o povahe prepravovaného materiálu a s odvolaním sa na závery odborného vyjadrenia bol nerezový
odpad naložený na ložnú plochu z hliníka, čo v konečnom dôsledku spôsobilo poškodenie ložnej plochy.
Porušením tejto informačnej povinnosti zo strany žalobcu došlo k vzniku zodpovednostného vzťahu, za

vzniknutú škodu vo vzťahu ku konečnému prepravcovi. Navrhujeme súdu, aby žalobu zamietol v plnom
rozsahu a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

21. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú

ich podnikateľskej činnosti.

22. Podľa ustanovenia § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje
odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta
(miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

23. Podľa ustanovenia § 626 Obchodného zákonníka, odosielateľ je povinný poskytnúť dopravcovi
správneúdajeoobsahuzásielkyajehopovaheazodpovedázaškoduspôsobenúdopravcoviporušením
tejto povinnosti.

24. Podľa čl. 1 bodu 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej
aj ,, Dohovor CMR“), vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb., tento Dohovor sa vzťahuje
na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a
predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých
aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko

a štátnu príslušnosť strán.

25. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru CMR: „Nákladný list musí obsahovať tieto údaje:
a) miesto a dátum vystavenia,b) meno a adresu odosielateľa,
c) meno a adresu prepravcu,
d) miesto a dátum prevzatia zásielky a miesto jej určenia,

e) meno a adresu príjemcu,
f) obvyklé pomenovanie povahy prepravovanej veci a druh obalu; pri veciach nebezpečnej povahy ich
všeobecne uznávané označenie,
g) počet kusov, ich zvláštne značky a čísla,
h) hrubú váhu zásielky alebo iným spôsobom vyjadrené množstvo tovaru.“.

26. Podľa čl. 7 ods. 1 písm. a) Dohovoru CMR: „Odosielateľ zodpovedá za všetky výdavky a škody, ktoré
vzniknú prepravcovi v dôsledku nepresnosti alebo neúplnosti
a) údajov uvedených v článku 6 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) a j),
b) údajov uvedených v článku 6 ods. 2,
c) všetkých ostatných údajov alebo pokynov, ktoré dal pre vystavenie nákladného listu alebo za účelom

ich zaznačenia do nákladného listu.“.

27. Podľa čl. 10 Dohovoru CMR: „Odosielateľ zodpovedá prepravcovi za škody
spôsobené osobám, na prevádzkových prostriedkoch alebo na iných zásielkach chybami obalu zásielky,
ako aj za všetky výdavky vzniknuvšie z tohto dôvodu, iba ak by závada bola zjavná alebo prepravcovi

známa v čase prevzatia zásielky a prepravca nemal k tomu výhrady.“.

28. Podľa čl. 34 Dohovoru CMR: „Ak na základe jedinej prepravnej zmluvy vykonávajú prepravu
postupne niekoľkí cestní dopravcovia, preberá každý z nich zodpovednosť za vykonanie celej prepravy;
druhý a každý ďalší dopravca sa stáva prevzatím zásielky a nákladného listu zmluvnou stranou za

podmienok určených nákladným listom.“

29. Podľa čl. 8 Dohovoru CMR:„1. Pri prevzatí zásielky na prepravu dopravca preskúma
a) správnosť údajov v nákladnom liste o počte kusov a o ich značkách a číslach,
b) zjavný stav zásielky a jej obalu.

2. Ak dopravca nemá vhodné prostriedky, aby mohol preskúmať správnosť údajov uvedených v odseku
1 písm. a) tohto článku, zapíše do nákladného listu výhrady aj s ich odôvodnením. Tak isto musí
odôvodniťvšetkyvýhrady,ktoréurobilvočizjavnémustavuzásielkyajejobalu.Tietovýhradynezaväzujú
odosielateľa, iba ak ich v nákladnom liste výslovne uznal.“
30. Článok 9 Dohovoru CMR: „1. Nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak,

vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. 2.
Ak nákladný list neobsahuje výhrady dopravcu s ich odôvodnením, platí právna domnienka, že zásielka
a jej obal boli v okamihu prevzatia dopravcom v dobrom zjavnom stave a že počet kusov, ich značky a
čísla sa zhodovali s údajmi v nákladnom liste.“
31. Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového

vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie
povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

32. Podľa ustanovenia § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to
oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého

stavu.

33. Podľa ustanovenia § 379, prvej vety Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak,
nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

34. Podľa ustanovenia § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej
strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

35. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa

pokynov súdu.

36. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.37. Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

38. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť
môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje
na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom

v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

39. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za
konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani

o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorí z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež
tvrdí (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

40. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana,
ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť

skutkových tvrdení strany. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, ktoré súd vykonal, je pre stranu
nepriaznivé rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp zn. 4 Cdo
13/2009)

41. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a obsahom
výpovede svedka a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

41. Na prvom pojednávaní konanom vo veci sudca s odkazom na § 181 ods. 2 C.s.p. konštatoval
v prejednávanej veci, ktoré zo skutkových tvrdení strán sporu považuje za nesporné a sporné. Za

nespornépovažoval,žežalovanýsiobjednalužalobcuprepravunerezovéhoodpadu,prepravuvykonala
tretia osoba, na jej vozidle bola spôsobená škoda, výška škody, náhradu škody uhradil tretej osobe
žalobca. Ako sporné medzi stranami súd určil skutkové tvrdenia ohľadom toho, kto je zodpovedný za
škodu, či boli informácie o povahe tovaru zo strany žalovaného dostatočné nato, aby tomu tretia osoba
prispôsobila vozidlo a spôsob nakládky.

42. Zmluva je konsenzuálny kontrakt, ktorý vzniká dohodou o podstatných náležitostiach vymedzených
v základných ustanoveniach. Ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah. Zmluvnými stranami zmluvy
o preprave sú odosielateľ a dopravca. Zákon nevyžaduje pre platnosť zmluvy písomnú formu.

43. Na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s obsahom spisu vrátane vyššie
špecifikovaných listín, zohľadniac výsluchy strán a výsluch svedka, dospel súd k záveru, že žalobe nie
je možné vyhovieť.

44. Objednávkou č. 202211064 zo dňa 6.12.2022 (l.č. 31) si žalovaný objednal u žalobcu prepravu s

nasledovnou identifikáciou - (doplňujúce informácie): ,,odpad, A -cedulka! Neutralizacia – vodič dostane
doklady na nakládke!“ Podľa objednávky malo prepravu realizovať motorové vozidlo typu ,,walking
floor“. Náklad mal byť naložený v spoločnosti Metalux, s miestom podnikania v Hlohovci (termín nakládky
8.12.2022 od 7:00 do 13:00) do spoločnosti Sometal GmbH, s miestom podnikania v Krems an derDonau, Rakúsko (termín vykládky 9.12.2022 o cca 8:00 – 9:00). Za účelom špecifikácie zásielky bola
žalobcovi doručená fotografia prepravovaného odpadu - l.č. 6, z ktorej vyplýva, že prepravená mala
byť tvarovo heterogénna kovová hmota vo frakciách rôznej hrúbky a veľkosti. Medzi stranami nebolo

sporné, že odosielateľom nákladu bol žalovaný a ani to, že žalobca nerealizoval prepravu vlastným
vozidlom, ale si prevoz tovaru objednal u svojho zmluvného dodávateľa, spoločnosti PS Transport,
s.r.o., IČO 47998547, a to objednávkou zo dňa 6.12.2023 č. 67014 (l.č. 30). V tejto objednávke bolo
uvedené, že prepravovaným tovarom bude ,,Aluminium – lose“, teda hliníkový materiál. Preprava sa
uskutočňovala na základe Dohovoru zo dňa 19.5.1956 o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej

nákladnej preprave (CMR), publikovaný v Zbierke zákonom pod č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor
CMR“), keďže miesto nakládky bolo na území Slovenskej republiky a miesto vykládky bolo na území
Rakúska. Na prejednanie sporu z tejto zmluvy je príslušný súd podľa čl. 31 ods. 1 Dohovoru CMR,
pričom žalobca žalobu správne podal na súd majúci sídlo na území štátu miesta prevzatia zásielky na
prepravu. Predmetom žaloby je nárok na náhradu škody, miestna príslušnosť bola určená na základe
§ 19 písm. b) CSP podľa miesta, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody

- naloženie nákladu v prevádzke spoločnosti METALUX, s. r. o. Hlohovec. Spoločnosť PS Transport,
s.r.o. riadne vykonala prepravu a náklad vyložila u príjemcu dňa 9.12.2022. Podľa medzinárodného
nákladného listu č. 1556 zo dňa 9.12.2022 (l.č.) bol vozidlom ŠPZ A./ A. prevezený náklad - 24.010 kg
tovaru (nie 24.040 kg ako uvádzal žalobca) – označenie tovaru: Cr Ni 18/8 pieces, V2A z Hlohovca do
Krems an der Donau, Rakúsko. Pri vykladaní tovaru podľa žalobcu prepravca zistil, že časť nákladu bola

iná ako bolo špecifikované v objednávke podľa fotografie zaslanej žalovaným, pričom inakosť spočívala
v tom, že namiesto fotografiou deklarovaného nákladu boli do vozidla spoločnosti PS Transport, s.r.o.
naložené veľké kusy nerezového odpadu s vyššou hmotnosťou, prípadne ostrými hranami. Náklad bol
do vozidla naložený bez toho, aby bol akokoľvek zabalený alebo zabezpečený proti poškodeniu vozidla.
Stav nákladu naloženého do vozidla je zaznamenaný na fotografiách (l.č. 25-26). Počas prepravy

a vykladania nákladu bola na vozidle spôsobená škoda spočívajúca v poškodení podlahy, stien a
klzných ložísk. Za účelom zdokumentovania a vyčíslenia vzniknutej škody si dal žalobca dňa 25.1.2023
vypracovať odborné vyjadrenie (l.č. 16-22) vo veci stanovenia nákladov na opravu nákladného návesu
KRAKER ev. č. A. VIN č. H. v dôsledku poškodenia zo dňa 09.12.2022. Z odborného vyjadrenia
spoločnosti DEKRA Slovensko, s.r.o. č. 027/2023/S zo dňa 8.3.2023 vyplýva, že škoda na vozidle bola

vyčíslená na sumu 6.616,04 Eur bez DPH. Podľa odborného vyjadrenia boli počas obhliadky vozidla
zistené tieto poškodenia: poškodená, perforovaná posuvná podlaha v počte 4 podlahové profily a I-
profil priečka, - poškodená, perforovaná ľavá a pravá stena, - poškodené klzné ložiská. Spoločnosť
PS Transport, s.r.o., ako vlastník poškodeného vozidla, si u žalobcu uplatnila spôsobenú škodu
bezprostredne po poškodení, žalobca ju uhradil podľa faktúry vystavenej spoločnosťou HOCHSTAFFL

SLOVAKIA spol. s r.o. (ktorá opravovala motorové vozidlo) č. 5023000258 zo dňa 28.02..2023 (l.č. 23) a
to vo výške základu bez DPH v sume 6.271,22 eur. Vo vážnom lístku (l.č. 7) je uvedené, že predmetom
prepravy bol: Stainless Steel 304 (nerezová oceľ) o hmotnosti 24.040 kg, pričom vonkajšie váženie
prebehlo na vstupe v Krems an der Donau.

45. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nákladom, ktorý bol
podľa jeho tvrdení nesprávne označený v nákladnom liste respektíve bol nesprávne špecifikovaný v
objednávke žalovaného. Podľa žalobcu náklad označený v nákladnom liste (aj zobrazený na fotografii)
mal byť bežný ľahký nerezový odpad, ktorého prepravou a vykládkou by nedošlo k poškodeniu
vozidla. Podľa žalobcu označenie nákladu v objednávke doručenej žalobcovi chýbalo. Nákladný list bol

predložený iba zmluvnému partnerovi žalobcu, a to až pri nakladaní nákladu, pričom ani z neho nie
je zrejmé, že by malo ísť o náklad nevhodný na prepravu pristaveným vozidlom. Náklad, ktorý bol do
vozidla naložený, nespĺňal stanovenú špecifikáciu, v dôsledku čoho došlo ku škode. Vzniknutú škodu
žalobca uhradil svojmu dodávateľovi (ako vlastníkovi vozidla a poškodenému). Keďže odosielateľom bol
žalovaný,zodpovedázaškodužalobcuspôsobenúuvedenímnesprávnehodruhunákladuvobjednávke.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného, následne prebehla komunikácia. Žalovaný do
dňa podania žaloby ani neskôr neuhradil škodu a to ani čiastočne, preto sa žalobca obrátil na súd.

46. Žalovaný v konaní uviedol, že on prijal objednávku č. 100-2211-0586 zo dňa 06.12.2022 (l.č.50)
„logistických služieb“ zo strany spoločnosti SAKER, s.r.o. ako „príkazcu“, pričom predpokladal, že ten

si splnil svoju povinnosť poskytnúť žalovanému správne údaje o obsahu zásielky a jeho povahe. V
zmysle označenej objednávky si spoločnosť SAKER, s.r.o. objednala prepravu odpadu zo železných
kovov (EÚ-Kód odpadu:19 12 02), konkrétne nerezového odpadu (Cr Ni 18/8 pieces, V2A) o celkovej
hmotnosti cca 22.000 kg, to všetko malo byť prepravené návesom s posuvnou podlahou. SpoločnosťSAKER, s.r.o. mailom zaslala žalovanému aj fotografiu predmetného odpadu, z ktorej podľa žalovaného
vyplynulo, že sa bude prepravovať voľne uložený železný odpad, ktorý svoju prirodzenou povahou je
nerovnorodýzhľadiskaveľkostiahmotnostijednotlivýchsúčastísprevažneostrýmihranami,pričomako

voľne uložený odpad nemá žiaden „obal“. V nadväznosti na to žalovaný objednal prepravu predmetného
odpadu u žalobcu, pričom podľa žalobcu z objednávky č. 202211064 vyplýva, že sa objednáva preprava
odpadu, pričom jeho povaha mala vyplývať z fotografie poskytnutej žalovaným žalobcovi (predtým
poskytnutej spoločnosťou SAKER, s.r.o. žalovanému) s popisom: ,,Dobry den, ponuka: SK Hlohovec
do AT Krems an derr Donau, WF, foto tovaru“. Podľa žalovaného žalobca mal možnosť získať aspoň

približnú vedomosť o povahe prepravovaného odpadu - že sa jedná o voľne uložený železný odpad,
ktorý svoju prirodzenou povahou je nehomogénny z hľadiska veľkosti a hmotnosti jednotlivých súčastí s
prevažne ostrými hranami, pričom ako voľne uložený odpad nemá žiaden „obal“. Žalovaný poukázal na
to, že z obsahu Medzinárodného nákladného listu č. 15565 (súčasť súdneho spisu) vyplýva, že obsahuje
obvyklé pomenovanie povahy prepravovanej veci Cr Ni 18/8 pieces, V2A, t.j. „nerezové kusy“. Žalovaný
s ohľadom na obsah nákladného listu, obsah objednávky ako aj obsah fotografie zastáva názor, že

žalobca bol z jeho strany dostatočne informovaný o povahe prepravovanej veci a o tom, že sa jedná o
voľne uložený tovar „bez obalu“, a teda žalovaný zastáva názor, že neporušil svoje povinnosti vo vzťahu
k žalobcovi vyplývajúce mu z príslušných právnych predpisov. Žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil,
že v danom prípade neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť, v príčinnej súvislosti s ktorou by došlo k
vzniku škody uplatnenej v tomto konaní.

47. K tvrdeniam žalobcu, že náklad „bol nesprávne špecifikovaný“ v objednávke žalovaného a že
nákladný list bol predložený iba zmluvnému partnerovi žalobcu, a to až pri nakladaní nákladu, súd
uvádza, že už v objednávke č. 202211064 bolo uvedené, že vodič dostane doklady na nakládke.
Akceptáciou objednávky zo strany žalobcu teda došlo zo strany žalobcu aj k akceptácii tohto dojednania.

Navyše, nákladný list bol doručený žalobcovi e-mailom dňa 08.12.2022 (ako príloha), teda deň pred
vykonaním prepravy. Z nákladného listu vyplýva povaha prepravovaného odpadu a teda žalobca sa
s ňou mohol oboznámiť najneskôr vtedy a reagovať. Súd má za to, že žalovaný vedel o tom, že
prepravovať bude nerezový materiál, už od počiatku.

48. Za účelom posúdenia vhodnosti výberu prepravného vozidla si dal žalobca vypracovať odborné
vyjadrenie spoločnosťou DEKRA Slovensko s.r.o. č. 011/2025/S zo dňa 30.1.2025. Posudzovateľ vo
všeobecných informáciách (na str. 3) uviedol, že aj podľa návodu na obsluhu vozidla v ňom možno
prepravovať kovový odpad. Posudzovateľ ďalej uviedol, že podľa informácií k použitiu návesov s
posuvnou podlahou výrobcu KRAKER možno prepravovať na ložnej ploche návesu aj hliník, z ktorého

je konštruovaná aj ložná plocha návesu. Z dostupných informácií následne posudzovateľ s ohľadom
na napätia rôznych druhov materiálu označuje za nevhodný materiál na tento druh vozidla oceľ.
Znalec následne špecifikoval v odpovedi 1.3 a 1.4, že dôvodom poškodenia nebola preprava kovového
odpadu, ale preprava oceľového materiálu, ktorý s ohľadom na jeho vlastnosti (napätie na tlak a ohyb,
teda ak ide o „mäkší“ materiál) spôsobil poškodenie ložnej plochy návesu. Žalobca v konaní tvrdil,

že nevedel, že prepravovať sa bude nerezový materiál/odpad. Toto tvrdenie žalovaný argumentačne
vyvrátil nasledovne, pričom súd sa s jeho argumentáciou stotožnil: Z obsahu Stanoviska žalobcu v
spojení s obsahom Odborného vyjadrenia 011/2025/S by malo vyplývať, že k škode na ložnej ploche
návesu malo dôjsť v dôsledku toho, že na náves bol naložený oceľový odpad, ktorý by mal byť nevhodný
na prepravu takýmto návesom, pričom náves predmetného typu je vhodný napr. na prepravu hliníka,

t.j. žalobca tvrdí, že nevhodnosť odpadu spôsobil výlučne materiál (jeho povaha - oceľ), ktorá nebola
žalobcovi vopred známa. Vyššie uvedené tvrdenie žalobcu nie je pravdivé a je v príkrom rozpore
s jeho predchádzajúcimi tvrdeniami, ktoré uviedol vo svojej žalobe, resp. vo svojej replike, citujúc:
a) „Objednávkou č. 202211064 zo dňa 6.12.2022 si žalovaný objednal u žalobcu prepravu bližšie
neidentifikovaného nerezového odpadu (náklad) zo spoločnosti ...“, b)„V objednávke žalovaného nebol

nákladnijakošpecifikovaný,maloísťonerezovýmateriál.Zaúčelomšpecifikáciezásielkybolažalobcovi
doručená fotografia malých zlomov nerezového materiálu.“, c) „Namiesto deklarovaného nákladu boli do
vozidla spoločnosti PS Transport, s.r.o. naložené veľké kusy nerezového odpadu s vyššou hmotnosťou,
prípadne ostrými hranami.“, d) „Žalobca v čl. II žaloby presne špecifikoval, v čom mala spočívať vada
tovaru, ktorá spôsobila škodu. Konkrétne ňou bolo to, že do vozidla boli namiesto drobného a ľahkého

nerezového odpadu naložené veľké kusy nerezového odpadu s vyššou hmotnosťou, prípade ostrými
hranami. V čl. V žaloby následne doplnil, že náklad označený v nákladnom liste (aj deklarovaný na
fotografii) mal byť bežný ľahký nerezový odpad, ktorého prepravou a vykládkou by nedošlo k poškodeniu
vozidla.“ Z vyššie uvedených tvrdení žalobcu vyplýva, že žalobca vedel, prepravu akého odpadu sižalovaný objednal, t.j. odpadu z nerezovej ocele, pričom „vada tovaru“ v skorších štádiách konania
podľa jeho názoru nespočívala v tom, že je to nerezový (oceľový) odpad, ale v tom, že masa odpadu
obsahovala aj veľké kusy s vyššou hmotnosťou a ostrými hranami, čo malo byť podľa názoru žalobcu

aj príčinou poškodenia ložnej plochy predmetného návesu.

49. V žalobe ako aj replike žalobca tvrdil, že dôvodom poškodenia návesu nebola povaha
prepravovaného odpadu (nerez), ale skutočnosť, že spolu s drobnými a teda z povahy veci aj ľahkými
kusmi nerezového odpadu boli naložené aj veľké a z povahy veci aj ťažké kusy nerezového odpadu,

pričom tieto mali spôsobiť poškodenie návesu. Avšak v Stanovisku zo dňa 03.02.2025 žalobca,
odvolávajúc sa na Odborné vyjadrenie 011/2025/S už tvrdil, že k škode na ložnej ploche návesu malo
dôjsť v dôsledku toho, že na náves bol naložený nerezový odpad, ktorý by mal byť nevhodný na prepravu
takýmto návesom, pričom náves predmetného typu je vhodný napr. na prepravu hliníka, t.j. žalobca
tvrdil, že nevhodnosť odpadu spôsobil výlučne materiál (jeho povaha - nerez), ktorá nebola žalobcovi
vopred známa. Súd má za to, že žalobca už pri prevzatí objednávky zo strany žalovaného vedel o

povahe prepravovaného materiálu, t.j. že sa jedná o nerezový odpad, vyplýva to z konzistentných tvrdení
žalobcu obsiahnutych v jeho žalobe a následne aj v replike.

50.Vovzťahukobjednávkeč.67014zodňa06.12.2023,nazákladektorejsiprepravuvyššieuvedeného
odpadu objednal žalobca u tzv. koncového prepravcu, spoločnosti PS Transport, s.r.o. súd poukazuje

na to, že v predmetnej objednávke je uvedené pod položkou Tovar (commodity): „Aluminium – lose“,
čo znamená voľne ložený hliník. S ohľadom na vyššie uvedené je teda nepochybné, že v rozpore
s informáciami o povahe materiálu poskytnutými žalobcovi žalovaným, žalobca mylne informoval tzv.
koncového prepravcu o povahe odpadu, v dôsledku čoho bol na predmetný náves naložený nerezový
odpad, na prepravu ktorého nie je predmetný typ návesu podľa Odborného vyjadrenia z januára 2025,

čo v konečnom dôsledku spôsobilo poškodenie návesu.

51. Nad rámec toho súd uvádza, že má za to, že na strane prepravcu je možné očakávať
primeranú odbornú starostlivosť spočívajúcu v opatrnosti pri posudzovaní charakteru alebo povahy
prepravovaného tovaru, alebo materiálu a adekvátnych reakciách na vzniknuté, hoci prekvapivé,

situácie. Ani vodič, ani dopravca však nekontaktovali odosielateľa (vyplýva to z listu č. 49 – vyjadrenia
žalovanéhokpoškodeniunávesuč.objednávky202211064,ktoréhoobsahnebolvkonanírozporovaný),
s tým, že na nakládke je nezhoda a nesúlad tovaru - väčšie kusy železa. No tovar naložil a vodič
svojim podpisom do CMR odsúhlasil jeho spôsobilosť na transport. Naložením a podpisom v CMR
preberá zodpovednosť za tovar. Nevyužil svoje právo napísať výhradu do CMR, že tovar je nespôsobilý

na transport a môže poškodiť náves. Dopravca mal na základe CMR zákona plné právo odmietnuť
transport, nakoľko podľa neho môže tovar spôsobiť škodu na jeho návese, a mal právo na plnú odplatu
dopravného, aj bez naloženia tovaru odosielateľa. Dopravca ani na nakládke, ani na mieste vykládky
nespísal škodovú udalosť a nezapísal škodovú udalosť do CMR. Súd na tomto mieste poukazuje na
to, že v článku 13. prepravných podmienok žalovaného je uvedené: „Pri akýchkoľvek problémoch,

prípadných nejasnostiach musí prepravca ihneď informovať nášho pracovníka na telefónnom čísle
uvedenom v prepravnom poriadku. Túto informáciu je dobré poskytnúť aj priamo vodičovi.“ Napriek tejto
vedomosti vodič a ani poškodený počas nakládky neoznámili žalovanému, že reálne nakladaný odpad
obsahuje kusy vo frakcii, ktoré môžu poškodiť náves.

52. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej z čl. 34, čl. 8 a čl.9 Dohovoru o CMR
vyplýva, že aj dopravca, ktorého si žalobca objednal ako subdodávateľa prepravy v danom prípade,
prebral zodpovednosť za vykonanie celej prepravy, t.j. je zmluvnou stranou za podmienok určených
nákladným listom, že subdodávateľ prepravy bol pri nakládke zásielky povinný preskúmať zjavný stav
zásielky a jej obalu a pre prípad, že mal výhrady k jej zjavnému stavu a obalu, mal všetky výhrady

zapísať do nákladného listu spolu s ich odôvodnením, že ak nákladný list neobsahuje výhrady dopravcu
(subdodávateľa prepravy) s ich odôvodnením, platí právna domnienka, že zásielka a jej obal boli v
okamihu prevzatia dopravcom (subdodávateľom prepravy) v dobrom zjavnom stave. Nakoľko v danom
prípade subdodávateľ prepravy pri prevzatí zásielky vychádzajúc z obsahu nákladného listu zjavne
nemal výhrady k jej stavu a umožnil jej naloženie na konkrétne motorové vozidlo aj s prihliadnutím na

povahu ložnej plochy a stav zásielky, žalovaný nezodpovedá za škodu, ktorú si žalobca uplatnil v tomto
súdnom konaní.53. Na uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť nutne splnené kumulatívne viaceré podmienky.
A to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu spôsobil, pričom v rámci obchodnoprávnych vzťahov

sa zavinenie nepreukazuje s ohľadom na objektívnu zodpovednosť. Je potrebné, aby kauzalita
bola žalobcom nepochybne preukázaná s tým, že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť
bezprostredný. Súd má za to, že žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany
žalovaného a teda ku škode nedošlo v príčinnej súvislosti s konaním alebo opomenutím žalovaného.

54. Podľa čl. 10 Dohovoru CMR, odosielateľ zodpovedá prepravcovi za škody spôsobené osobám,
na prevádzkových prostriedkoch alebo na iných zásielkach chybami obalu zásielky, ako aj za všetky
výdavky vzniknuvšie z tohto dôvodu, iba ak by závada bola zjavná alebo prepravcovi známa v čase
prevzatia zásielky a prepravca nemal k tomu výhrady. V zmysle uvedeného nie je daná zodpovednosť
za škodu žalovaného, dopravcovi bola závada nákladu (že ide o nerezový odpad, ktorý nesmie byť
prepravovaný zvoleným typom návesu) známa aj v čase prevzatia zásielky, pričom k tomu nemal

výhrady.

55. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria

A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň
súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí
dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana

(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
56. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku a žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

60. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedene vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).