Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 1, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 3C/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425205778
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425205778.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: U.. Y. G., narodená 4. novembra XXXX, trvalým pobytom v
V., M. F. Z. XXXX/XX, proti žalovaným: 1/ SAN & DRUM INVEST s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dunajská
2304/4, IČO: 47 660 457, 2/ L. V., bytom v V., T. 5, 3/ Y.-BYT STAV s.r.o., so sídlom v Šamoríne,
Požiarnická 1695/21, IČO: 47 396 911, a 4/ Z. V., narodený 4. októbra XXXX, trvalým pobytom v V., Z.
XXXXX/XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrhy žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Mestskému súdu Bratislava IV 18. júna 2025 domáhala, aby súd
určil, že dobrovoľná dražba vykonaná 2. júna 2025 dražobnou spoločnosťou SAN & DRUM INVEST
s.r.o., predmetom ktorej bol byt č. XX nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu so súpisným
č. XXXX na ulici M. F. Z. XX v V., zapísaný na liste vlastníctva XXXX vedenom Okresným úradom

Bratislava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Dúbravka, obec Bratislava-Dúbravka, okres
Bratislava IV (ďalej len „predmetný byt“), je neplatná.
1.2. Spolu so žalobou sa zároveň domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží
povinnosť „dotknutým osobám“ nenakladať s predmetným bytom až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej.
1.3. Svoju žalobu i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že predmetná

dobrovoľná dražba jej bytu, v ktorom býva a je naň existenčne odkázaná, bola podľa jej názoru vykonaná
v rozpore so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, a
to z dôvodov, že „(a) predmet dražby nebolo možné dražiť, (b) záložná zmluva trpela vadami, ktoré
spôsobujú jej neplatnosť, (c) zmluva o vykonaní dražby trpela vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, (d)
navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, (e) dražobník nemal oprávnenie túto
dražbu vykonať, (f) oznámenie o dražbe nebolo oznámené dlžníčke v zákonnej lehote a aj vyčíslenie

otvorenej pohľadávky bolo len večer pred dražbou povinnej osobe sprostredkované formou e-mailu, čo
je neprípustné, a nemala preto táto ani dostatok času si zabezpečiť potrebné financie na vyplatenie, aby
sa od dražby upustilo, (g) znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom, (h) znalecký posudok
bol žalobkyňou riadne v lehote napadnutý, (i) zákonom určené osoby neboli upovedomené o dražbe
včas a ani nebolo v súlade so zákonom doručené oznámenie o dražbe, (j) nebola umožnená obhliadka
bytu (predmetu dražby) bez zavinenia vlastníka predmetu dražby, (k) dražba prebehla spôsobom,

ktorý odporuje zákonu, (l) dražobník sa vydáva za ,veriteľa', tajne odkupuje pohľadávky, (m) dražobník
napomáha vydražiť byt za hrubo podhodnotenú cenu“. Z ďalšieho obsahu jej podania vyplýva, že
predmetný byt bol vydražený za sumu 122 000 eur, ktorú žalobkyňa považuje za „hrubo pod hodnotou
bežnej trhovej ceny za byty v tejto lokalite Bratislava IV - Dúbravka“, ktorá sa pohybuje - ako žalobkyňa
tvrdí-vrozmedzíokolo170000až200000eur.Popritompoukázalana„hrubýnepomermedzihodnotou
nehnuteľnosti a požadovanou sumou na úhradu trov dražobnej spoločnosti“. Taktiež uviedla, že „všetko,

čo bolo od žalobkyne požadované, bolo na konto dražobnej spoločnosti vyplatené a bola v snahe
vyrovnať aj všetky trovy, ale požadovala dôsledné vyčíslenie [svojho dlhu]“ a pred konaním dražby zaprítomnosti všetkých zúčastnených v dražobnej sieni „upozornila dražobníka na všetky vady okolo jeho
postupu“. Neodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi „dotknutými osobami“ odôvodnila s poukazom
na to, že je „bezprostredne ohrozená moja existencia, čo sa týka straty môjho bytu, ale rovnako aj

z finančnej stránky“. V predmetnom byt jednak má svoje trvalé bydlisko, a jednak ako povolaním
lekárka v spolupráci „s iným medicínskym centrom“ tento byt vložila aj do podnikateľského zámeru pre
„preventívnučinnosťvprospechobyvateľovBratislavy“,zktoréhomôžemaťčiastkovýpríjemanásledne
by sa vedela vyrovnať so svojím veriteľom, a tiež „je rovnako dotknutý aj právny záujem inej osoby [nijako
bližšie nešpecifikovanej - pozn. súdu], ktorá má na byte svoje práva“.

2. Žalobkyňa počas konania podaním doručeným súdu 28. júla 2025 navrhla, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by vydražiteľovi (t. j. žalovanému 4/) uložil povinnosť strpieť užívanie
nehnuteľnosti - predmetného bytu až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pretože ako pôvodná
majiteľka má v ňom trvalý pobyt a je na tento byt plne odkázaná, a to tak existenčne, ako aj finančne.

3. Žalobkyňa počas konania podaním doručeným súdu 15. augusta 2025 opravila svoju žalobu čo do
označenia subjektov na žalovanej sporovej strane v súlade s uznesením súdu z 11. júla 2025 č. k.
3C/42/2025-22 a zároveň doplnila svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný spolu so
žalobou tak, že upresnila, že žiada, aby súd uložil vydražiteľovi - žalovanému 4/ povinnosť nenakladať s
predmetným bytom, a to aby ho nepredal, nezaložil, nedaroval a zdržal sa akýchkoľvek ďalších krokov,

ktoré sú spojené s prevodom vlastníckeho práva k tomuto bytu, až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej.
3.1. Týmto podaním doručeným súdu 15. augusta 2025 zároveň navrhla, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by
(i) uložil žalovanej 1/ povinnosť zložiť „celú peňažnú sumu, ktorá bola vyplatená ohľadne predmetnej

nehnuteľnosti“, do úschovy na súde a
(ii) uložil žalovanému 4/ povinnosť nevstupovať do predmetného bytu, pretože „svojím doterajším
konaním“ ohrozuje telesnú i duševnú integritu žalobkyne.
3.2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o povinnosti zložiť peňažnú sumu do súdnej
úschovy uviedla, že jej nikdy nebolo doručené, kto dobrovoľnú dražbu vykonanú 2. júna 2025 inicioval,

pričom dražobník - žalovaná 1/ sa sama vyjadrila, že sa zaujímala o odstúpenie pohľadávky od žalovanej
3/, a preto „pri napadnutej dražbe mohlo už ísť len ,o trovy pre odmenu dražobníka', pretože všetky
ostatné poplatky boli už dávno pred tým, ešte v apríli 2025, plne uhradené, ktoré by opodstatňovali k
vypísaniu novej dražby zo dňa 2. júna 2025“. Z týchto dôvodov má žalobkyňa za to, že je potrebné
upraviť aj vzťah „k vyplateným finančným položkám, ktoré boli peňažným hotovostným vkladom ešte

pred uskutočnením predošlej dražby na konto dražobnej spoločnosti SAN & DRUM INVEST s.r.o. [t. j.
žalovanej 1/] vyplatené“.
3.3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o povinnosti nevstupovať do predmetného bytu
uviedla, že v tomto byte býva, renovuje ho, pravidelne sa v ňom zdržiava, má v ňom všetky svoje osobné
veciicennépredmety-„predovšetkýmduševnéhovlastníctva“,spomienkypoobochzosnulýchrodičoch,

nachádza sa v ňom celé zariadenie bytu a tento byt potrebuje aj kvôli svojej terapii po závažnom
ochodení. Na tento byt je pracovne odkázaný aj jej manžel a rovnako i „osoba, ktorá pomáha financovať
terajšiu situáciu žalobkyne, a má v byte svoje práva na jeho užívanie“. Žalovanému 4/ „je známe, ako byt
nadobudol, za akých okolností sa stal pod nátlakom záložným veriteľom a že vlastne celý jeho postup
je spojený s úžerou, ktorú žalobkyňa napadla aj trestným oznámením, aj preto môže byť jej duševná

integrita pri styku s ním, ak by do bytu vstupoval, jeho konaním ohrozená“.

4.1. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby b/
zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala, f/ nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné
miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo

duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
4.4. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverneosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
4.5. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

5.1. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z
dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z
ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi

stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov
prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo
porušené.
5.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny
záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe
morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je

bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.
5.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne
účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by
malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality

neodkladného opatrenia).

6.1. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd
o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. §
329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného

opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP).
To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude
súdom zamietnutý.
6.2. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov

zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom

opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti
a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň
spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri
ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.
6.3. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie (porov. § 329 ods. 2 CSP).

7. Dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia je však potrebné vyhodnocovať aj so zreteľom
na vec samu. Neodkladné opatrenie totižto nemožno vydať len na základe tvrdení navrhovateľa
(žalobcu) bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú

záver o opodstatnenosti žaloby (návrhu) vo veci samej. Z hľadiska skutkového stavu je preto
nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň
spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno
dôvodnenadobudnúťpresvedčenieoichpravdivostianaichzákladesväčšoumieroupravdepodobnosti
usudzovať, že dôjde k vydaniu priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Neodkladným opatrením, ktoré

sa navrhuje počas vedenia konania, teda nie je možné poskytnúť predbežnú ochranu (t. j. ochranu
pred vydaním meritórneho rozhodnutia) takému právu, ktorého existenciu navrhovateľ neodkladného
opatrenia dostatočne relevantným spôsobom neosvedčil.

8. V prejednávanej veci súd po oboznámení sa so žalobou a návrhmi na nariadenie neodkladného

opatrenia nemal dostatočne hodnoverne osvedčenú dôvodnosť procesného nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia, teda že dobrovoľná dražba predmetného
bytu sa predbežne javí ako neplatná. Z obsahu podaní žalobkyne možno vyabstrahovať, že pôvodne
bola vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXXna ulici M. F. Z. XX v V., pričom tento byt bol predmetom dobrovoľnej dražby konanej 2. júna 2025, na
ktorej bol za sumu 122 000 eur vydražený žalovaným 4/, ktorý tak nadobudol k tomuto bytu vlastnícke
právo. Žalobkyňa vo svojich podaniach síce vymenúva viaceré pochybenia, ktoré podľa jej názoru majú

byť dôvodmi zakladajúcimi neplatnosť tejto dobrovoľnej dražby, avšak už nijako argumentačne bližšie
netvrdíacelkomžiadnymidôkazmineosvedčuje(ksvojejžalobeanávrhomnanariadenieneodkladného
opatrenia nepripojila žiadny dôkaz), že tieto dôvody sú skutočne dané.

9.1. Žalobkyňa vo svojej žalobe a návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia vytýkala, že predmet

dražby - t. j. predmetný byt - nebolo možné dražiť, avšak nijako bližšie nevysvetlila, prečo takýto názor
zastáva, keďže byty ako samostatné veci sú podľa § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilým
predmetom občianskoprávnych vzťahov, z čoho potom vyplýva, že sú i spôsobilým predmetom
dobrovoľnej dražby podľa § 3 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., pričom žiadne výnimky, ktoré by vylučovali
možnosť draženia predmetného bytu, zo skutkových tvrdení žalobkyne ani zo žiadneho relevantného
dôkazu súdu nevyplývali.

9.2. Žalobkyňa ďalej namietala, že záložná zmluva a zmluva o vykonaní dražby trpeli vadami,
ktoré spôsobujú neplatnosť predmetnej dražby, avšak už nijako nešpecifikovala, ktorá konkrétna
vada (prípadne viaceré vady) v týchto zmluvách mala spôsobiť ich neplatnosť. Zo strany žalobkyne
tak ide len o všeobecné a frázovité tvrdenie bez náležitých konkrétností, ktoré potom neumožňujú
relevantne vyhodnotiť, že predmetná dobrovoľná dražba je skutočne neplatná. A takisto, aj pre absenciu

akéhokoľvek dôkazu v tomto smere nemožno nadobudnúť presvedčenie o pravdivosti resp. aspoň
väčšej miere pravdepodobnosti tejto žalobkyňou namietanej skutočnosti, dokonca nie je ani zrejmé, či
predmetnýbytboldraženýnazákladezáložnejzmluvyaleboišloomimozmluvnézákonnézáložnéprávo
podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov, pri ktorom sa žiadna záložná zmluva neuzatvára a tak objektívne ani nemôže trpieť žiadnymi

vadami spôsobujúcimi jej neplatnosť.
9.3. Žalobkyňa vyvodzovala neplatnosť dobrovoľnej dražby tiež z toho, že navrhovateľ dražby nebol
oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Opätovne však nijako bližšie nevysvetlila, na základe ktorej
konkrétnej skutočnosti tento svoj názor zastáva a existenciu tejto skutočnosti žiadnym dôkazom
neosvedčila. Pre prípad, že sa žalobkyňa domnieva, že výška pohľadávky, pre ktorú sa dražba vykonala,

neprevyšovala zákonom vyžadovanú hodnotu, bolo potrebné túto skutočnosť zo strany žalobkyne
dostatočne určito uviesť (tvrdiť) a relevantne osvedčiť - teda uviesť, aká bola výška pohľadávky, pre
ktorú sa dražba reálne vykonala, a ak išlo podľa jej názoru o nesprávne vyčíslenú výšku (napr. aj z toho
dôvodu, že jej dovtedajší dlh bol z väčšej časti či v plnom rozsahu už uhradený), uviesť vlastné skutkové
tvrdenie o výške tejto pohľadávky, ktorá je podľa jej názoru správna a dôkazmi ju osvedčiť.

9.4. Ani námietka o tom, že dražobník nemal oprávnenie predmetnú dražbu vykonať, sa nejaví ako
opodstatnená, pretože z verejne dostupných údajov zapísaných v obchodnom registri o dražobníkovi
- žalovanej 1/ vyplýva, že predmetom jej podnikateľskej činnosti je o. i. organizovanie dobrovoľných
dražieb. Žiadna ďalšia prekážka, ktorá by podľa platného práva bránila dražobníkovi vykonať predmetnú
dobrovoľnú dražbu, nebola zo strany žalobkyne dostatočne konkrétne tvrdená ani náležite osvedčená.

9.5. Žalobkyňa takisto namietla, že oznámenie o dražbe jej ako dlžníčke nebolo oznámené v zákonnej
lehote a vyčíslenie pohľadávky jej bolo oznámené e-mailovou správou večer pred konaním dražby, ale
opäť nijako argumentačne nešpecifikovala a žiadnym dôkazom neosvedčila, kedy (t. j v ktorý konkrétny
deň) jej skutočne bolo oznámené konanie dražby a kedy mala uplynúť spomenutá zákonná lehota pre
tento úkon. Bez týchto časových údajov nie je potom možné vyhodnotiť opodstatnenosť tejto námietky

žalobkyne.
9.6. Ďalšie námietky žalobkyne o neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby sa týkali znaleckého
posudku, ktorý bol podľa jej názoru vyhotovený v rozpore so zákonom a žalobkyňou bol riadne a včas
napadnutý. Aj v tomto prípade je potrebné zase len zopakovať, že ide len o všeobecné a frázovité
tvrdenia bez náležitých konkrétností, pre ktoré potom nie je možné vyhodnotiť opodstatnenosť týchto

námietok. Žalobkyňa nijako bližšie nešpecifikovala, akou konkrétnou vadou trpí znalecký posudok, ktorá
má za následok jeho rozpor so zákonom, pričom ani len neoznačila, o ktorý konkrétny znalecký posudok
ide a ktorý znalec ho vypracoval. Tento posudok v predmetnom konaní súdu nebol predložený, a
preto objektívne nie je možné overiť skutočnosti, ktoré žalobkyňa proti nemu namieta. Pre absenciu
akéhokoľvek dôkazu takisto nie je možné overiť ani to, že žalobkyňa riadne a včas tento znalecký

posudok napadla.
9.7. Príliš všeobecné a frázovité sú i tvrdenia žalobkyne o tom, že „zákonom určené osoby neboli
o dražbe upovedomené včas“ a „nebolo [im] v súlade so zákonom doručené oznámenie o dražbe“.
Žalobkyňa nijako nešpecifikovala, ktoré konkrétne „zákonné osoby“ má na mysli a nemali byťupovedomené o dražbe včas, a teda voči komu všetkému sa má vykonať súdny prieskum ohľadom
skutočnosti, či vôbec bol alebo nebol o dražbe upovedomený a či k tomuto upovedomeniu resp.
doručeniu oznámenia o dražbe vo vzťahu k nemu došlo alebo nedošlo včas.

9.8. Za neosvedčenú treba považovať i námietku žalobkyne, že bez jej zavinenia nebola umožnená
obhliadkapredmetnéhobytu,lebosúdunebolnepredloženýcelkomžiadnydôkazopriebehupredmetnej
dobrovoľnej dražby (napr. notárska zápisnica o jej priebehu), a preto nie je možné nadobudnúť
presvedčenie o pravdivosti alebo aspoň väčšej miere pravdepodobnosti tvrdenia, že termín obhliadky
predmetu dražby - predmetného bytu nebol zo strany dražobníka vôbec určený a že účastníci dražby

jednak vôbec mali záujem o obhliadku predmetu dražby, a jednak že im toto právo bolo odopreté.
A navyše, pokiaľ by aj nebolo umožnené účastníkom dražby pred jej začatím vykonanie obhliadky
predmetného bytu, nie je z obsahu žaloby a návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia zrejmé,
ako mala práve táto namietaná skutočnosť negatívne zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov
žalobkyne.
9.9. Rovnako vágnym, a preto neopodstatneným tvrdením je i to, že predmetná „dražba prebehla

spôsobom, ktorý odporuje zákonu“. Bez náležitého konkretizovania chýb predmetnej dražby či postupu,
ktorý jej predchádzal (t. j. iných vád, než ktoré už boli tvrdené), a ich osvedčenia relevantnými dôkazmi
nie je možné náležite vyhodnotiť, že predmetná dražba skutočne bola vykonaná spôsobom odporujúcim
zákonu.
9.10. Žalobkyňou namietané skutočnosti, že „dražobník sa vydáva za veriteľa“ a že „dražobník

napomáha vydražiť byt za hrubo podhodnotenú cenu“, neboli z jej strany osvedčené žiadnym
relevantným dôkazom a ostali len v rovine jej dohadov, domnienok a podozrení, ktoré ale nemôžu stačiť
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že dražobník „tajne odkupuje pohľadávky“, zákon
č. 527/2002 Z. z. nespája s neplatnosťou dobrovoľnej dražby.
9.11. Neplatnosť dobrovoľnej dražby samo osebe nespôsobuje ani nepriaznivá životná (osobná či

majetková) situácia vlastníka predmetu dražby pred vykonaním dražby, ani nepriaznivé následky
vyplývajúce z vykonania dražby, ktoré sú spojené so stratou vlastníckeho práva k predmetu dražby.
Napokon, samotným účelom dražby je strata vlastníctva pôvodného vlastníka k predmetu dražby, aby
sa za získaný výťažok z dražby vyrovnali jeho dlhy.
9.12. Otázka platnosti dobrovoľnej dražby so zreteľom na znalecky odhadnutú výšku predmetu dražby,

ktorá sa môže jeho vlastníkovi javiť ako podhodnotená, a so zreteľom na vydraženie predmetu
dražby za cenu nižšiu, než bola zistená znaleckým posudkom, resp. za cenu, ktorá je nižšia, než za
ktorú sa v danom mieste a čase predávajú obdobné byty, už bola opakovane riešená rozhodovacou
súdnou praxou, ktorá sa ustálila na právnom názore, že znalecké ohodnotenie predmetu dražby je
len procesným podkladom pre dražobníka pre určenie najnižšieho podania a nemá priamy vplyv na

skutočnú trhovú cenu, pretože tú generujú samotní dražitelia až pri dražbe samotnej. Vydražená cena
teda závisí len od záujmu trhu, resp. od vôle dražiteľov, ktorí majú právo si predmet dražby obhliadnuť
a v dôsledku toho môžu sami zhodnotiť, či predmet dražby je hodný znalecky odhadovanej ceny. V
závislosti od záujmu dražiteľov môže byť cena predmetu dražby vyššia ako znalecky odhadovaná cena
- vtedy sa vec predá za drahšie -, ako aj nižšia či rovnaká tomuto odhadu, alebo sa môže stať, že

účastníci dražby nemajú vôbec žiadny záujem o predmet dražby, čo ale neznamená, že tento predmet
je celkom bezcenný. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom tak vyjadruje len určitú mieru
pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mohla dosiahnuť na voľnom trhu, avšak neznamená,
že takto určená hodnota veci sa za každých okolností na voľnom trhu aj dosiahne. Dražba je miestom,
kde sa stretnú ponuky všetkých záujemcov o predmet dražby a jej výsledkom je určenie najvyššej

ceny, za ktorú je predmet v čase jej konania možné predať. Skutočná cena predmetu dražby je teda
závislá od záujmu dražiteľov, a nie od jej znaleckého odhadu, a preto nemôže byť príčinná súvislosť
medzi všeobecnou hodnotou predmetu dražby určenou znaleckým posudkom a cenou, za ktorú je tento
predmet skutočne vydražený. Nedostatok tejto príčinnej súvislosti potom rezultuje do záveru, že určenie
výšky ceny draženej nehnuteľnosti samo osebe nemôže mať za následok neplatnosť dražby (porov.

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 233/2010).

10. V nadväznosti na uvedené súd považuje za potrebné poznamenať, že súdny prieskum platnosti
vykonanej dobrovoľnej dražby je (resp. má byť) vždy konkrétny, a nie abstraktný, čo teda znamená, že
žalobca, ktorý sa domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, musí dostatočne konkrétne označiť

a opísať dôvody, na základe ktorých vyvodzuje svoj názor, že dražba bola vykonaná neplatne. Úlohou
súdu nie je tieto dôvody aktívne vyhľadávať a tým suplovať žalobcu (resp. navrhovateľa neodkladného
opatrenia) pri splnení jeho procesnej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti a tomu zodpovedajúceho
bremena tvrdenia a dôkazného bremena (porov. čl. 8 Základných zásad CSP), ale iba na základežalobcom predložených dôkazov verifikovať, či ním tvrdené dôvody neplatnosti sú alebo nie sú dané,
resp. pre účely konania o neodkladnom opatrení sa predbežne javia ako osvedčené alebo nie. Od
žalobcu a jeho procesnej aktivity teda závisí, či dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby náležite označí

a preukáže (osvedčí), a pokiaľ sa mu to nepodarí, znamená to, že neuniesol bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno, a preto nemožno jeho žalobe (návrhu) vyhovieť. Nie je preto postačujúce odrážkovito
a bez náležitého opísania rozhodujúcich skutkových okolností viažucich sa ku konkrétnemu prípadu len
vymenovať všetky do úvahy prichádzajúce dôvody, pre ktoré by snáď mohla byť vykonaná dobrovoľná
dražba vyhlásená za neplatnú.

11. Aj zo samotného charakteru a účelu neodkladného opatrenia ako právneho inštitútu totižto
vyplýva, že ide o opatrenie výnimočného charakteru, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak medzi stranami
nastane taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu
a poskytnutie súdnej ochrany. Chýbajúce tvrdenie a osvedčenie bezprostredne hroziacej konkrétnej
ujmy (t. j. bezprostrednej a reálnej hrozby ohrozenia alebo porušenia konkrétneho práva navrhovateľa

neodkladného opatrenia) - ktoré zahŕňa i hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania procesného
nároku, ktorému sa má prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana (porov. § 326
ods. 1 CSP) - nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových

okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.
Nestačí iba subjektívne presvedčenie strany o pravdivosti tvrdení, ktoré súdu uvádza. Neodkladné
opatrenie teda nemožno vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby sa osvedčované
skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javili ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

12. Sumarizujúc uvedené, žalobkyňa neosvedčila existenciu svojho žalobou uplatneného procesného
nároku (neplatnosť dobrovoľnej dražby) a subjektívneho práva (vlastníckeho práva k predmetnému
bytu), ktorému žiada priznať predbežnú súdnu ochranu. To znamená, že zo skutkových tvrdení
žalobkyne uvedených v žalobe a podaných návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie
sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, sa nejaví, že by predmetná dobrovoľná dražba vykonaná

2. júna 2025, na ktorej bol vydražený predmetný byt žalobkyne, mala byť neplatná. To potom rezultuje
do záveru, že žalobkyňa neosvedčila, že neplatne stratila vlastnícke právo k predmetnému bytu, ktorého
obsahom je tiež právo tento byt užívať.

13. V relácii na jednotlivé návrhy žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené znamená,

že:
13.1. Pokiaľ sa žalobkyni nepodarilo hodnoverne osvedčiť, že neplatne stratila k predmetnému bytu
vlastnícke právo, a teda že žalovaný 4/ ako vydražiteľ predmetného bytu na základe vykonanej
dobrovoľnej dražby z 2. júna 2025 nenadobudol vlastnícke právo k nemu platne, nemožno vyhovieť
jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručenému súdu spolu so žalobou 18. júna 2025 a

opraveného a doplneného podaním doručeným súdu 15. augusta 2025 - ktorým sa domáhala uloženia
povinnosti žalovanému 4/ nenakladať s predmetným bytom, t. j. byt nepredať, nezaložiť, nedarovať a
zdržať sa akýchkoľvek iných právnych úkonov, ktoré by boli spojené s prevodom vlastníckeho práva k
tomuto bytu -, pretože tento návrh je vecne nedôvodný.
13.2. Pokiaľ sa žalobkyni nepodarilo hodnoverne osvedčiť, že neplatne stratila k predmetnému bytu

vlastnícke právo, ktorého obsahom je tiež právo tento byť užívať, nemožno vyhovieť ani jej návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia doručenému súdu 28. júla 2025 - ktorým sa domáhala uloženia
povinnosti žalovanému 4/ (t. j. vydražiteľovi ako novému nadobúdateľovi predmetného bytu) strpieť
užívanie predmetného bytu žalobkyňou ako jeho bývalou vlastníčkou -, pretože tento návrh rovnako je
vecne nedôvodný.

13.3. Pokiaľ sa žalobkyni nepodarilo hodnoverne osvedčiť, že neplatne stratila k predmetnému bytu
vlastnícke právo, a teda že žalovaný 4/ ako vydražiteľ predmetného bytu na základe vykonanej
dobrovoľnej dražby z 2. júna 2025 nenadobudol vlastnícke právo k nemu platne, takisto nemožno
vyhovieť jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručenému súdu 15. augusta 2025 -
ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému 4/ nevstupovať do predmetného bytu -, pretože

ani tento návrh nie je dôvodný. Po vydražení tohto bytu sa výlučným vlastníkom tohto bytu stal
vydražiteľ - žalovaný 4/, ktorému z titulu vlastníctva náleží právo tento byt užívať, a teda aj doňho
vstupovať. Žalobkyňa navyše nijako konkrétne netvrdí (iba vo všeobecnosti spomína „doterajšie
konanie“ žalovaného 4/) a vôbec žiadnym relevantným dôkazom ani neosvedčuje, že by žalovaný4/ vstupoval do predmetného bytu spôsobom v neúnosnej miere obmedzujúcim alebo narúšajúcim
súkromie žalobkyne, alebo že by poškodzoval, likvidoval či inak znehodnocoval jeho zariadenie alebo
veci žalobkyne, ktoré má v byte vnesené, alebo že by inak aktívne konal alebo sa správal k žalobkyni

tak, že by tým bola jej telesná či duševná integrita reálne ohrozená. Vo vzťahu k tomuto návrhu preto
nie je splnená ani podmienka existencie potreby vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov medzi
žalobkyňou a žalovaným 4/ v podobe bezprostredného poskytnutia súdnej ochrany rýchlym súdnym
zásahom.
13.4. Pokiaľ sa žalobkyni nepodarilo hodnoverne osvedčiť, že predmetná dobrovoľná dražba z 2. júna

2025, na ktorej bol predmetný byt vydražený, bola vykonaná neplatne, potom nemožno vyhovieť ani
jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručenému súdu 15. augusta 2025 - ktorým sa
domáhala uloženia povinnosti žalovanej 1/ (t. j. dražobníkovi, ktorý predmetnú dražbu organizoval
a vykonal) zložiť „celú peňažnú sumu, ktorá bola vyplatená ohľadne predmetnej nehnuteľnosti“, do
úschovy na súde -, pretože aj tento návrh je vecne nedôvodný, a navyše tiež neurčitý, keďže z neho nie
je zrejmá presná výška peňažnej sumy, ktorú žalobkyňa od žalovanej 1/ žiada zložiť do súdnej úschovy.

Neopodstatnenosť tohto návrhu vyplýva i z toho, že sa vôbec netýka úpravy pomerov medzi žalobkyňou
a žalovanou 1/, pretože žalobkyňa žiadnu peňažnú sumu v súvislosti s dražbou nikomu nevyplácala a
ani nemá vyplatiť, a tiež neinkasovala a ani netvrdí, že má inkasovať.

14.1. Keďže žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia neosvedčila existenciu svojho

procesného nároku (t. j. že predmetná dobrovoľná dražba vykonaná 2. júna 2025 sa predbežne javí
ako neplatná) a svojho subjektívneho práva (t. j. vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ktoré by v
dôsledku neplatnosti dražby fakticky nestratila), ktorému žiada priznať predbežnú súdnu ochranu, neboli
tak - aj so zreteľom na predošlý výklad - splnené všetky kumulatívne zákonom vyžadované podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd jej návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia

(t. j. každý z týchto návrhov, ktoré sú uvedené v bodoch 1.1. až 3.3. odôvodnenia tohto uznesenia) ako
neopodstatnené podľa § 328 ods. 1 in fine CSP zamietol.
14.2. Splnenie ostatných kumulatívnych zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
už nebolo potrebné skúmať, pretože - so zreteľom na vyššie uvedené - nemohli privodiť iné rozhodnutie
vo veci.

15. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd nerozhodoval, pretože jednotlivé návrhy na
nariadenie neodkladného opatrenia boli podané počas vedenia konania, čo teda znamená, že
nekonzumujú vec samu (nie sú návrhmi vo veci samej), ale sú len procesnými návrhmi v konaní. O
nároku na náhradu trov celého konania vrátane konania o týchto návrhoch na nariadenie neodkladného

opatrenia preto rozhodne súd až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (porov. § 262 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.