Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/263/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201676
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: HAL Slovakia, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 04 Bratislava – mestská
časťStarémesto,IČO:36413658,zastúpený:advokátskakanceláriaagner&partners,s.r.o.,sosídlom
Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102264401/2019 zo dňa 11.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102264401/2019 zo

dňa 01.10.2019 a rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101713338/2019 zo dňa
11.07.2019 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Oznámením o výkone daňovej kontroly zo dňa 22.03.2010 oznámil Daňový úrad pre vybrané daňové

subjekty, so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava (ďalej len „správca dane“) žalobcovi výkon
daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2009, február
2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október
2009, november 2009 a december 2009.

2. Na ústnom pojednávaní dňa 27.04.2010 poverený zamestnanec žalobcu uviedol skutočnosti týkajúce
sa žalobcu – počet zamestnancov, sídlo, predmet podnikania – nákup a predaj tovaru – elektroniky

(počítače, software, tonery tlačiarne a iné príslušenstvo) a iné.

3. Na podklade ústneho pojednávania správca dane požiadal žalobcu o vysvetlenia k dodávateľským
faktúram vyhotovených platiteľom – spoločnosť omega IT, s. r. o. (v súčasnosti ako Itpor s.r.o.), IČO:
44 489 170 (ďalej len „spoločnosť omega IT“) pre žalobcu, s predmetom fakturácie – dodávky produktov
s názvom internetový kupón „webka.info“. Žalobca uviedol, že predmetné internetové kupóny žalobca
nakúpil za účelom ďalšieho predaja v nemennom stave pre maďarské spoločnosti.

4. Na základe dožiadania správca dane získal dôkazy o tom, že spoločnosť omega IT nakupovala
internetové karty „webka.info“ od dodávateľov – spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o., IČO: 36 595 195(ďalej len „spoločnosť ARCADIA“) a spoločnosti SLOVAK CONSULTING GROUP a.s., IČO: 35 887 036
(ďalej len „spoločnosť Slovak Consulting“) na priame objednávky žalobcu.

5. Správca dane vydal protokol č. 9900403/5/2289242/2012/Dur zo dňa 22.08.2012 a k zdaňovaciemu
obdobiu november 2009 uviedol, že daňovou kontrolou žalobcu správca dane zistil porušenie § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o DPH), v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Správca dane sa zameral na to, že

žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 13.542,74 eur z nákupu produktov s názvom
internetový kupón „webka.info“ na základe faktúry č. 200900069 zo dňa 03.11.2009 a č. 200900077
zo dňa 09.11.2009 vyhotovených dodávateľom – spoločnosťou omega IT. Správca dane uviedol, že
zvykonanéhodokazovaniabolozistené,žespoločnosťomegaITneboladodávateľom(poskytovateľom)
služieb a žalobca nebol konečným zákazníkom (užívateľom) služieb.

6. Následne boli v konaní vydané dodatočné daňové výmery - vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu
november 2009 dodatočný platobný výmer č. 9900403/5/2646369/2012/Dur zo dňa 24.09.2012, ktorým
bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane vo výške 13.542,74 eur. Na podklade podaného odvolania vydal
žalovaný rozhodnutie č. 1100301/1/26342/2013/5003 zo dňa 14.01.2013, ktorým dodatočný platobný
výmer potvrdil. Na podklade správnej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/65/2013-61 zo

dňa 04.11.2014 rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok bol
potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/20/2015 zo dňa 25.10.2017.

7. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101713338/2019 zo dňa 11.07.2019 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 13.542,74 eur na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie november 2009.

8. Správca dane zhrnul daňové konanie a uviedol, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane od
dodávateľa – spoločnosti omega IT. Následne konštatoval, že predmetné produkty s názvom internetový
kupón „webka.info“ boli následne v množstve celkom 1030 ks dodané ako oslobodené dodanie tovaru

z tuzemska do iného členského štátu – Maďarsko, a to pre spoločnosť Dynamic computers Kft.
(odberateľa).

9. Správca dane preveroval reálnosť nákupu predmetných internetových kupónov žalobcom od
spoločnosti omega IT a získal odpovede, že spoločnosť omega IT nakupovala dané karty od

dvoch tuzemských dodávateľov na priame objednávky pre žalobcu, pričom podľa vyjadrenia konateľa
spoločnosti omega IT došlo skutočne k realizácii obchodu medzi touto spoločnosťou a žalobcom, pričom
spoločnosť omega IT nebola poskytovateľom webhostingových služieb a ani nemala licenčné práva na
ich predaj. Súčasne správca dane uviedol, že nebolo možné, z dôvodu nekontaktnosti, preveriť potrebné
skutočnosti u spoločnosti Dynamic computers Kft. (odberateľa).

10. Po opísaní úkonov, ktoré správca dane vykonal, uviedol, že obchodovaním s webkartami sa
zaoberalo viacero slovenských spoločností a zo zistení vyplynulo, že s produktom „webkariet“ mala prísť
na slovenský trh zahraničná spoločnosť z Veľkej Británie – EAREA Ltd., 95 Wilton Road, Suite 3, Londýn
(ďalej len „spoločnosť Earea“). Správca dane prostredníctvom MVI nemohol získať potrebné informácie.

11. Správca dane uviedol schému – spoločnosť Earea – spoločnosť ARCADIA / spoločnosť Slovak
Consulting – spoločnosť omega IT – žalobca – maďarskí odberatelia. Správca dane zistil, že
dodávateľom webkariet pre žalobcu bola len spoločnosť omega IT, pričom spoločnosť omega IT
nemala licenčné práva na webhostingových služieb; spoločnosť omega IT neposkytla a ani nepostúpila

žalobcovi žiadnu licenciu týkajúcu sa produktu webka.info. Zo šetrení vyplynulo, že príslušný správca
dane nepriznal spoločnosti omega IT právo na odpočet dane od dodávateľov – spoločnosti ARCADIA
a spoločnosti Slovak Consulting. Následne správca dane uviedol, že z dôvodu nekontaktnosti
maďarských odberateľov nebolo možné zistiť, kde a akými konečnými zákazníkmi malo dochádzať
k využitiu služby. Vzhľadom na chýbajúce sprievodné inštrukcie k použitiu samotnej webkarty sa

zdala byť jej konečná spotreba spochybnená, keďže nebol vôbec zrejmý návod na jej použitie.
Skutočnosti ohľadom spôsobu aktivácie predmetných kariet tak zostali neznáme a žiadna zo spoločností
zúčastnených v rade dodaní ich nijako bližšie neozrejmila. Nebolo tak zrejmé, kde samotné webkarty
skončili. Správca dane uviedol, že aj keď samotná webkarta nebola tovarom, mala byť nosičominformácie, prostredníctvom ktorej by bolo možné kartu aktivovať a tak získať webhostingové služby.
Vzhľadom na skutočnosť, že nebola preukázaná existencia webhostingových služieb, boli vydané
webkarty k službe bez ekonomického opodstatnenia.

12. Správca dane uviedol, že skutočnosti ohľadom samotného spôsobu poskytovania webhostingových
služieb,čiidentifikáciesubjektu,ktorýichmalposkytovaťkonečnýmzákazníkomnazákladezakúpených
kariet neboli ozrejmené, čo založilo oprávnené pochybnosti o reálnom uskutočňovaní a fungovaní
webhostingových služieb ako takých, a tým aj o reálnosti služieb, ktoré mali prebiehať v rade dodaní

formou predaja webkariet, súčasťou ktorých bol aj žalobca. Ak aj o fyzickom odovzdávaní webkariet
nevznikali žiadne pochybnosti, okolnosti, za akých ich žalobca nakupoval a predával ukazovali,
že nekonal v súlade s bežnými obchodnými zvyklosťami a požadovanou odbornou starostlivosťou.
Obchody s touto komoditou boli len krátkodobou záležitosťou, pričom žalobca nepreukázal, že by sa
zaujímal o pôvod produktu, či o to, kto má v konečnom dôsledku poskytovať webhostingové služby
konečnému príjemcovi karty. Správca dane uviedol, že spoločnosť omega IT bola celkom nová, a preto

iniciatíva vyvinutá zo strany žalobcu s cieľom odobrať produkt od novovzniknutého (neznámeho)
dodávateľa nemala logické vysvetlenie.

13. Správca dane uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr, čím
nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok pre oprávnené odpočítanie dane v zmysle

§ 49 Zákona o DPH. Správca dane uviedol, že obchody v deklarovanom reťazci nemali základ
v preukázateľnej existencii právneho vzťahu s reálnym ekonomickým zdôvodnením za protihodnotu,
pričom dôvodné pochybnosti o existencii zdaniteľného plnenia logicky vyplývajú už z pochybností
o existencii pôvodcu – spoločnosti Earea. Nebolo možné zistiť, kto bol prvým dodávateľom produktu
a ani či dochádzalo ku konečnej spotrebe. Žalobca vôbec bližšie nešpecifikoval predmet dodania od

spoločnosti omega IT a skutkové okolnosti ohľadom tohto nákupu a následného predaja nezodpovedali
konaniu, aké sa vyžaduje v ohľade potrebnej odbornej starostlivosti a dodatočnej obozretnosti. Keďže
dodávateľovi – spoločnosti omega IT pri predaji produktov „webka.info“ nevznikla daňová povinnosť
v tuzemsku, nevzniklo ani žalobcovi právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH.

14. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietol (i) porušenie zásad
správydaní,porušenieústavnéhoprávanaspravodlivýprocesa(ii)nesprávnevyhodnotenieskutkového
stavu bez príslušných dôkazov, resp. nevyhodnotenie všetkých dôkazov, ktoré mal správca dane v spise.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

15.Napodkladepodanéhoodvolaniavydalžalovanýrozhodnutieč.102264401/2019zodňa01.10.2019
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zosumarizoval
podané odvolanie, zosumarizoval predchádzajúce konanie pred správcom, prvostupňové rozhodnutie

a následne uviedol svoje vlastné posúdenie veci.

16. Na podklade skutkového stavu tak, ako ho zistil správca dane žalovaný uviedol, že prvostupňové
rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Sú v ňom uvedené všetky skutočnosti,
ktoré boli podkladom rozhodnutia, a to vrátane posúdenia jednotlivých dodávok a článkov reťazca

v ktorom malo dochádzať k dodaniu produktu webka.info. Správca dane mal za preukázané, že
k uskutočneniu zdaniteľných plnení nedošlo tak, ako to deklaroval žalobca. Žalobca ani konkrétne
nešpecifikoval zdaniteľné plnenie, z ktorého si uplatnil odpočítanie dane a ani neozrejmil spôsob
poskytovania webhostingových služieb, čo logicky u správcu dane v nadväznosti na ďalšie zistenia
(nepreukázanie existencie spoločnosti Earea, nepreukázanie zdaniteľných plnení u spoločnosti

ARCADIA, spoločnosti Slovak Constulting a spoločnosti omega IT a nepreukázanie zdaniteľných plnení
u maďarského odberateľa) vyústilo aj do pochybností o reálnom uskutočnení webhostingových služieb
a za daných okolností tak deklarovanému nákupu a predaju produktu webka.info chýbal akýkoľvek
ekonomický zmysel. Rovnako všetky zistenia vyhodnotené správcom dane u jednotlivých spoločností
zapojených do reťazca poukazovali na skutočnosti, že žalobca nekonal ani v súlade s bežnými

obchodnými zvyklosťami a odbornou starostlivosťou. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie
a žalovaný uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia je evidentné, že správca dane svoje závery
nezaložil na tvrdení, že sa žalobca dopustil podvodného konania, resp. mohol alebo vedel, že sa podieľal
napodvodnomkonaní,alezáveryzaložilnanesplneníhmotnoprávnychpodmienoknaodpočítanieDPH,keď nebolo preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení došlo tak, ako to žalobca deklaroval
predloženými dokladmi a deklarovaným zdaniteľným plneniam chýbal akýkoľvek ekonomický zmysel.

17. Žalovaný konštatoval, že správca dane na základe zistení nemal preukázané, že k uskutočneniu
zdaniteľných plnení došlo tak, ako to žalobca deklaroval. Správca dane podrobne uviedol všetky
zistenia od spoločnosti Earea, ktorá mala predstavovať prvý článok reťazca spoločností a samotného
poskytovateľaslužiebprekonečnýchzákazníkov,atoažpomaďarskéhoodberateľa,ktorýuskutočnenie
zdaniteľných plnení zo strany žalobcu žiadnymi dôkazmi nepreukázal. Rovnako správca dane uviedol

všetky skutočnosti aj u spoločnosti ARCADIA, spoločnosti Slovak Consulting a spoločnosti omega
IT, ktorí uskutočnenie zdaniteľných plnení nepreukázali. Zo zistení jednoznačne vyplynulo, že nebol
preukázaný samotný pôvod produktu webka.info, keď nebola preukázaná ani len existencia spoločnosti
Earea, ktorá mala byť pôvodcom produktu a tiež poskytovateľom služieb pre konečných užívateľov.
Fakt, že nebol preukázaný pôvod produktu, jeho konečná spotreba, ako aj skutočnosť, že spoločnosti
zapojené do fakturačného reťazca deklarovali dodanie produktu webka.info ako dodanie tovaru, pritom

sa malo jednať o elektronicky dodávané služby spoločnosťou Earea priamo pre konečných zákazníkov,
predstavoval pre správcu dane záver, že zdaniteľným plneniam deklarovaným žalobcom, ako aj
ostatným článkom reťazca, chýbal akýkoľvek ekonomický zmysel a jediným cieľom týchto plnení sa tak
javilo získanie odpočítania dane na vstupe. Žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil fyzickú
existenciu samotných kartičiek alebo kupónov webka.info, ale v danom prípade sa nejednalo o fyzické

dodanie tovaru, ale malo ísť o elektronické dodanie služieb priamo spoločnosťou Earea konečným
zákazníkom, pričom dodávateľom týchto webhostingových služieb nebola ani spoločnosť omega IT ani
žalobca a samotné poskytnutie webhostingových služieb nebolo preukázané.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

18. Žalobca podal všeobecnú správnu žalobu zo dňa 02.12.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia.

19. Žalobca namietol nesprávne právne posúdenie povahy transakcie, kedy správca dane a žalovaný
uviedli, že transakcia nebola ani zdaniteľným dodaním tovaru a ani zdaniteľným dodaním služieb,
a z toho dôvodu nevznikol žalobcovi nárok na odpočet DPH. S uvedeným žalobca nesúhlasil, pričom
uviedol, že produkty mali podobu fyzických kariet (kupónov), ktoré boli nosičmi elektronických informácií
pre použitie príslušnej služby – jednalo sa teda o formu tzv. jednoúčelových poukazov, ktoré slúžili

konečnému spotrebiteľovi na využitie elektronických webhostingových služieb. Produkt bola fyzická
karta, na ktorej boli nahraté elektronické údaje, ktoré umožňovali konečnému spotrebiteľovi využívať
webhostingové služby poskytované spoločnosťou Earea. Žalobca nakúpil tieto produkty / webkarty za
kúpnu cenu, ktorá mu bola vyúčtovaná spoločnosťou omega IT, ktorú následne aj zaplatil. Tieto produkty
tak boli jednoznačne fyzickým tovarom, hmotným majetkom, s ktorým bol žalobca oprávnený nakladať

ako vlastník. Správca dane mal vzorky produktov a ich fyzická povaha mu musela byť zrejmá.

20. Žalobca dospel k záveru, že dodanie produktov – webkariet spoločnosťou omega IT žalobcovi
a ich následné dodanie odberateľovi boli zdaniteľnými dodaniami tovaru a žalobca bol na jednej
strane oprávnený si uplatniť právo na odpočet DPH a na druhej strane oslobodenie od DPH. Správca

dane nesprávne právne posúdil povahu produktov, ktoré boli hmotným majetkom, s ktorým boli
neoddeliteľne spojené elektronické informácie slúžiace na prístup k webhostingovým elektronickým
službám. Produkt nebola samotná elektronická služba, ale hmotný prostriedok, na základe ktorého
sa konečný spotrebiteľ k týmto službám mohol dostať. Na dodanie tohto typu tovaru zároveň nebola
potrebná akákoľvek licencia, keďže s prevodom veci nedochádzalo k prevodu práv k predmetom

duševného alebo priemyselného vlastníctva, na používanie ktorých by bola vyžadovaná licencia.

21. Žalobca ďalej uviedol, že zistenia správcu dane o tom, že nebolo možné zistiť, či boli produkty
predané konečnému spotrebiteľovi, sú bez relevancie, pretože správca dane bol povinný posudzovať
každú konkrétnu transakciu individuálne. Žalobca sa primárne zaoberal veľkoobchodným predajom

a z toho dôvodu ani nemal záujem produkty predávať priamo spotrebiteľom alebo iným konečným
zákazníkom a ani nemohol ovplyvniť ako s nimi naloží jeho odberateľ.22. Žalobca si uplatnil právo na odpočet DPH vo vzťahu k transakcii, ktorú vykonal so spoločnosťou
omega IT, pričom bolo preukázané, že spoločnosť omega IT predala a následne dodala žalobcovi
webkarty, ktorý ich zaplatil a rovnako žalobca tieto produkty ďalej predal odberateľovi, ktorý mu ich tiež

zaplatil. Produkty a s nimi spojené služby boli reálne a nie fiktívne. Ostatné transakcie v reťazci boli
pre posúdenie týchto konkrétnych transakcií irelevantné, keďže správca dane bol povinný posudzovať
transakcie individuálne a žalobca nenesie zodpovednosť za ostatné transakcie v reťazci mimo jeho
kontroly.

23. Ďalej sa žalobca vyjadril k ekonomickej podstate a cieľu transakcie, pričom namietol tvrdenie správcu
dane a žalovaného o tom, že plnenia vykonané žalobcom nemali ekonomický zmysel a ich cieľom
bolo získanie odpočtu DPH. Žalobca konštatoval, že finančné orgány nespochybnili spoločnosť omega
IT ako dodávateľa, nespochybnili, že produkty reálne existovali a boli fyzicky dodané a ekonomické
opodstatnenie transakcií bolo preukázané tým, že žalobca dosiahol zisk. Finančné orgány len opakovali
nepodložený závery, že cieľom bolo získanie daňovej výhody, avšak opierali sa len o zistenia, týkajúce

sa subjektov, s ktorými žalobca nebol v priamom vzťahu. Nepreukázali a ani neobjasnili, v čom malo
spočívať daňové zvýhodnenie žalobcu alebo obchádzanie daňovej povinnosti žalobcu. Žalobca uviedol,
že nepopiera, že finančné orgány môžu preverovať celý reťazec obchodov, avšak výsledky tohto
šetrenia nemôžu byť bez ďalšieho pripisované na ťarchu žalobcovi. Súčasne konštatoval, že aj keby boli
niektoré časti reťazca transakcií poznačené podvodným konaním, bolo preukázané, že práve transakcie

medzi žalobcom a spoločnosťou omega IT a spoločnosťou Dynamic computers Kft. (odberateľom) sa
uskutočnili.

24. Žalobca namietol, že v priebehu konania a napadnutými rozhodnutiami došlo k porušeniu zásady
hodnotenia dôkazov, právnej istoty a proporcionality a legitímneho očakávania, pričom napadnuté

rozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené.

IV.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.02.2020 (ďalej len „vyjadrenie“) a uviedol, že
dôvodom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok
pre odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, pretože podľa zistení bol žalobca súčasťou reťazca,
v ktorom dochádzalo k fakturácii identického plnenia - internetových kupónov webka.info, pričom tieto

plnenia neboli vykonávané v rámci bežných obchodných činností, ale ich cieľom bolo uplatnenie
práva na odpočítanie dane, pretože nebola preukázaná ani reálna podstata obchodných operácií
s internetovými kupónmi webka.info a ani ich ekonomický účel. Napriek preukazovaniu formálnych
podmienok stanovených Zákonom o DPH, tieto len simulovali princíp a mechanizmus dane z pridanej
hodnoty a tým aj zásadu neutrality, pretože týmto plneniam chýbal akýkoľvek ekonomický zmysel a

jediným cieľom bolo získanie odpočítania dane z plnenia, ktorého dodanie žalobca následne deklaroval
s oslobodením od dane odberateľovi do Maďarska, u ktorého žiadne zdaniteľné plnenia neboli
preukázané. Žalobca pri odpočítaní dane postupoval v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 Zákona
o DPH, keď nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa, pretože nebolo
preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení došlo tak, ako žalobca deklaroval predloženými

dokladmi.
26. Žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania a vyhodnotenia všetkých skutočností vyplynulo,
žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa – spoločnosti
omega IT, keď žalobca bol súčasťou reťazca, v ktorom nebolo preukázané, že došlo k uskutočneniu
zdaniteľných plnení. Zo zistení vyplýva, že bol spochybnený už pôvodca internetových kupónov -

spoločnosť Earea. Následne ďalšie spoločnosti – spoločnosť ARCADIA a spoločnosť Slovak Constulting
uskutočnenie zdaniteľných plnení nepreukázali a rovnako ani samotný dodávateľ žalobcu - spoločnosť
omega IT uskutočnenie zdaniteľných plnení nepreukázala. Nakoniec samotný žalobca uskutočnenie
zdaniteľných plnení zo strany dodávateľa omega IT, ale ani následné dodanie pre odberateľa -
spoločnosť Dynamic computers Kft. nepreukázal a dôkazy, ktoré predložil sa vo svetle dokazovania

správcu dane stali nedôveryhodnými.

27.Žalovanýzotrvalnatom,žeinternetovýkupón-webkartapredstavovalelektronickydodávanéslužby,
ktorých poskytovateľom mala byť spoločnosť Earea, ktorej existencia však bola úplne spochybnenáa rovnako žalovaný a aj správca dane poukazovali na skutočnosť, že takto dodávané služby nie sú
tovarom a s poukazom na ustanovenia § 15 ods. 1 a § 69 ods. 3 Zákona o DPH žalovaný uvádzal,
kde a komu by pri takto dodávaných službách vznikla daňová povinnosť. Žalovaný zotrval na svojich

záveroch, že žalobcom neboli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 v
nadväznosti na § 51 ods. 1 Zákona o DPH, keďže nebolo preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľných
plnení došlo tak, ako deklaroval predloženými dokladmi, pretože nebol preukázaný samotný pôvod
internetových kupónov, ich dodanie v reťazci spoločností, ako aj samotným deklarovaným dodávateľom,
nebola preukázaná spotreba, resp. konečné použitie a ani samotné dodanie žalobcom deklarovanému

odberateľovi s oslobodením od dane, a tieto zistenia jednoznačne poukazujú na fakt, a to snahu žalobcu
získať odpočítanie dane na vstupe z plnení, ktorých dodanie následne deklaroval s oslobodením od
dane, pričom samotná existencia, pôvod a použitie internetových kupónov, ktoré mali predmetom plnení
bola spochybnená, na základe čoho takýmto plneniam chýba akýkoľvek ekonomický zmysel a to vrátane
tých, ktoré uskutočnil samotný žalobca.

28. Žalovaný konštatoval, že bolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu
zdaniteľných plnení nedošlo tak, ako bolo deklarované na základe predložených dokladov a tým aj
vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa žalobcu, z čoho následne vyplynulo aj neuznanie
uplatnenia práva na odpočítanie dane. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a v
priebehuceléhokonania,t.j.počasdaňovejkontrolyavyrubovaciehokonanianepreukázalrelevantnými

dokladmi svoje tvrdenie, že došlo k reálnemu uskutočneniu ním deklarovaných zdaniteľných plnení,
čím z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 49 ods. 1, 2 písm. a) Zákona o DPH a
nevzniklo mu právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou omega IT.
Pre úplnosť žalovaný dodal, že ak konaniu žalobcu vzhľadom na skutkové okolnosti chýbal akýkoľvek
ekonomický zmysel, je potom potrebné, vzhľadom na všetky okolnosti vyvodiť logicky záver, že i napriek

formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona o dani z pridanej hodnoty, bolo v danom
prípade zo strany žalobcu sledovanie jediného účelu, a to iba získanie odpočítania dane na vstupe.
Na základe týchto skutočností tak žalovaný žalobné námietky žalobcu, podľa ktorých bola na neho
prenášaná povinnosť si preverovať aj subdodávateľov, považoval za neopodstatnené.

29.Žalovanýzdôraznil,ževsúvislostisvýkonompredmetnejkontrolysprávcadanezískalvšetkydôkazy
zákonným spôsobom. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“), a zásady daňového konania boli v danej veci správcom dane dodržané,
správa dane dostatočne zistil skutkový stav, ako dôkaz použil všetko čo mohlo prispieť k objasneniu

skutočnostírozhodujúcichpresprávneurčeniedaneasprávneaplikovalpríslušnézákonnéustanovenia.
Správca dane vykonal daňovú kontrolu v rozsahu, ktorý bol nevyhnutné potrebný na dosiahnutie jej
účelu v súlade s § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Získané dôkazy správca dane hodnotil v zmysle §
3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný navrhol

žalobu zamietnuť.

30. Žalobca k vyjadreniu zaslal repliku zo dňa 20.02.2020, v rámci ktorej zotrval na svojej žalobnej
argumentácii. Žalovaný následne zaslal dupliku zo dňa 17.10.2022, v obsahu ktorej zotrval na svojej
argumentácii.

31. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

V.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

32. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je

od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/263/2019.33. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní

v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vec
vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

34. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 04.12.2024, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

35. Na pojednávaní predstúpil právny zástupca, ktorý zotrval na svojej žalobnej argumentácii a navrhol
žalobe vyhovieť.

36. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

37. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

38. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo

prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

39. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak je služba
dodaná zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a osobou povinnou platiť
daň v tuzemsku je príjemca služby podľa § 69 ods. 2 až 4, daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia
faktúry; ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná.

40. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

41. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

42. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa
§ 71.

43. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého

rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, na podklade ktorých orgány finančnej správny nepriznali
žalobcovi právo na odpočet DPH v kontrolovanom zdaňovacom období – november 2009. Kľúčovou
otázkou v predmetnej veci bolo, či žalobca uniesol dôkazné bremeno k preukázaniu hmotnoprávnych
podmienokuplatnenéhoprávanaodpočetdanezdodávokodspoločnostiomegaITačiorgányfinančnej
správy postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

44. V súvislosti s nastoleným predmetnom správneho súdneho prieskumu správny súd konštatuje, že
žalovaným vymedzeným dôvodom nepriznania odpočtu dane z obchodov žalobcu so spoločnosťou
omega IT bola skutočnosť, že žalovaný nepovažoval dodávané produkty – internetové kupóny(webka.info) za tovar, resp. za dodávku tovaru podľa § 8 Zákona o DPH v znení účinnom do
31.12.2009, ale za službu a dodanie služby, pričom podľa názoru žalovaného išlo o dodanie služby
medzi prevádzkovateľom elektronickej služby – britskou spoločnosťou Earea a konečným odberateľom,

ktorý mohol predmetnú službu užívať len na základe použitia internetového kupónu (webka.info).
Keďže spoločnosti obchodujúce len s internetovými kupónmi („distribútori“) neboli samé o sebe
prevádzkovateľmi a dodávateľmi samotnej elektronickej služby, nemohli ani byť v postavení dodávateľa
a odberateľa zdaniteľnej služby. Preto nedošlo k naplneniu hmotnoprávnych podmienok uplatneného
práva na odpočet dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2009. Z

tohto dôvodu aj žalovaný odmietol vykonať dôkazy navrhované žalobcom v snahe preukázať existenciu
a skutočné dodanie tovaru.

45. Vo vzťahu k uvedenému správny súd uvádza, že internetový kupón (webka.info) má charakter
obchodovateľného tovaru, jeho dodávanie tak možno subsumovať ako dodanie tovaru podľa § 8 Zákona
o DPH v znení účinnom do 31.12.2009. K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky sp. zn. 4Sžfk/36/2021 zo dňa 12.07.2023, v ktorom posudzoval rovnakých účastníkov konania,
len za odlišné zdaňovacie obdobia, pričom sa jednalo o dodanie internetových kupónov – webka.info.

46. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri
napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa
30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020
zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať

medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu
DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie
uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží
dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri
preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne

podmienky odpočtu DPH sú splnené.

47. Podľa tejto ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu platí, že je potrebné rozlišovať medzi
hmotnoprávnymi ((i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo
služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou

zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne
použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení) a formálnymi (predloženie požadovaných
dokladov, identita dodávateľa korešpondujúca s údajmi uvedenými na faktúre) podmienkami uplatnenia
práva na odpočet dane. Platí pritom, že k odopretiu práva na odpočet bez ďalšieho vedie len
nepreukázanie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočet dane. Nedostatky na strane

formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočet dane, ak napriek nim došlo k
preukázaniu hmotnoprávnych/materiálnych podmienok. To platí aj v prípade, ak sa v daňovom konaní
preukáže, že dodanie zdaniteľného plnenia nedodal deklarovaný dodávateľ, ale iná osoba, ktorá však
má alebo nevyhnutne musí mať postavenie zdaniteľnej osoby (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/43/2021 zo dňa 14.12.2022, body 52 až 56).

48. Je potrebné uviesť, že hmotnoprávne/materiálne podmienky práva na odpočet dane sú vymedzené
taxatívne a majú v zásade charakter objektívnych skutočností, na ktoré dobrá viera daňového subjektu
na jednej strane, ale ani jeho obozretnosť či jej nedostatok nemajú vplyv (obdobne rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27.06.2018,

bod 38). Inými slovami, dobrá viera či obozretnosť daňového subjektu nie sú hmotnoprávnymi
podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane a daňový subjekt ich preto nie je povinný
preukazovať. Prípadná dobrá viera alebo preukázaná obozretnosť daňového subjektu nemôžu viesť k
priznaniu daňového oprávnenia v prípade, ak preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok bolo
dôvodne spochybnené na základe dôkazov zabezpečených správcom dane. Na druhej strane to však

znamená aj to, že nedostatok dobrej viery či obozretnosti daňového subjektu nemôže byť bez ďalšieho
dôvodom na nepriznanie daňového oprávnenia, pokiaľ hmotnoprávne podmienky daňového oprávnenia
neboli spochybnené, a súčasne nebola daňovému subjektu preukázaná účasť/vedomosť o participácii
na obchodnom reťazci poznačenom podvodom, resp. podvodné konanie v dotknutom daňovom reťazci.49.Dôkaznébremenonapreukázaniehmotnoprávnych/materiálnychpodmienokprávanaodpočetdane
v daňovom konaní prioritne ťaží skutočne daňový subjekt. Svoje dôkazné bremeno plní daňový subjekt

prioritne podaním daňového priznania a predložením písomných dokladov. Následne je na správcovi
dane, aby na základe vykonaného šetrenia spochybnil predložené podklady, čím prenesie opätovne
dôkazné bremeno na daňový subjekt, ktorý musí návrhmi ďalších dôkazov rozptýliť pochybnosti správcu
dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/377/2018 zo dňa 14.11.2018,
bod 21). Prenos dôkazného bremena však nespôsobuje akákoľvek pochybnosť správcu dane, ale

len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane
zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne
vyvolať pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet
dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo
dňa 03.09.2019, ale aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 259/2022 zo dňa
12.10.2022 či sp. zn. IV. ÚS/86/2022 zo dňa 15.02.2022).

50. Materiálne podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho
obchodného vzťahu medzi dodávateľom – daňovým subjektom – odberateľom daňového subjektu. Z
tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti
nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti

o splnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane. Práve z tohto dôvodu
„pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového
subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-
technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na

zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022).

51. Vyššie uvedené však v prejednávanej veci neznamená, že zistenia správcu dane týkajúce sa

subdodávateľských spoločností, resp. ďalších zložiek obchodného reťazca, sú irelevantné. Práve
naopak, tieto môžu znamenať, že v predchádzajúcich článkoch obchodného reťazca došlo k daňovému
úniku, ktorý by mohol smerovať k záveru o daňovom podvode. Vedomá účasť daňového subjektu na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (ak daňový subjekt vedel alebo s ohľadom na
všetky okolnosti mohol a mal vedieť) je totiž, napriek splneniu hmotnoprávnych/materiálnych podmienok

práva na odpočet dane, samostatným dôvodom odopretia práva na odpočet dane (rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M, C-596/21 zo dňa 24.11.2022, bod 26). V tomto
smere má práve relevanciu aj prípadná dobrá viera, obozretnosť daňového subjektu alebo neprijatie
dostatočných opatrení na predchádzanie účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Tieto
skutočnosti totiž môžu nasvedčovať tomu, že daňový subjekt, ak by postupoval riadne, mal a mohol

vedieť, že realizovaním zdaniteľného obchodu bude participovať na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom (obdobne (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó
Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, body 53, 54, 56 a 58).

52. Na rozdiel od hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočet dane, dôkazné bremeno

na preukázaní daňového podvodu a účasti daňového subjektu na ňom ťaží správcu dane, nie však
daňový subjekt (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa
11.11.2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 03.09.2020, body 37, 43).

53. Aplikujúc vyššie uvedené východiská na úvahy žalovaného správny súd konštatuje, že tieto

predstavujú v zásade len pochybnosti týkajúce sa subdodávateľov žalobcu (teda spoločnosti ARCADIA
a spoločnosti Slovak Constulting), prípadne prvotného poskytovateľa služby (spoločnosti Earea), ku
ktorej bol dodávaný tovar – internetový kupón, kľúčom. Žalovaný nepomenoval žiadne pochybnosti
týkajúce sa dodávateľa žalobcu - spoločnosti omega IT, ktoré by sa týkali jej postupu vo vzťahu k
žalobcovi, nespochybňoval samotný tovar, nespochybňoval a nepreveroval ani prepravu tohto tovaru.

Neboli tak vznesené relevantné pochybnosti o časti reťazca medzi dodávateľom – spoločnosťou omega
IT – žalobcom – maďarskými odberateľmi, ktoré by spochybnili niektorú z hmotnoprávnych/materiálnych
podmienok priznaného práva na odpočet.54. Z administratívneho spisu mal zároveň správny súd za preukázané, že produkt – internetový kupón
webka.info bol fyzicky žalobcovi zo strany dodávateľa dodaný, jej faktická existencia spochybnená
nebola. Správcom dane a žalovaným tak prezentované skutočnosti týkajúce sa subdodávateľov

žalobcu môžu skôr nasvedčovať tomu, že v daňovom reťazci, ktorého bol žalobca súčasťou, došlo
v predchádzajúcich stupňoch k daňovému úniku. Žalovaný a ani správca dane však neprodukovali a
nepomenovali žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že
participuje na reťazci poznačenom daňovým podvodom.

55. S ohľadom na vyššie uvedené bude v ďalšom konaní (po vrátení vecí) úlohou správcu dane
a žalovaného, aby opätovne vo vzťahu k obchodom žalobcu so spoločnosťou omega IT vyhodnotili
zistené skutočnosti z toho pohľadu, či predstavujú pochybnosti o splnení materiálnych/hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet dane (a ktorých konkrétne) alebo či skôr nasvedčujú vedomej účasti
žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Tieto dôvody neuznania práva na
odpočet dane pritom nemožno zmiešavať. Správca dane a žalovaný musia jasne a určito pomenovať

svoje pochybnosti, ako aj zistený dôvod odopretia práva na odpočítanie dane a k týmto má žalobca
právo sa vyjadriť.

56. Správny súd dáva do pozornosti žalovaného, ako aj správcu dane, že pri opätovnom prehodnotení
svojich zistení a pomenovaní svojich pochybností sa musia zaoberať aj otázkou, či tieto pochybnosti boli

náležite pomenované a či bolo v tomto smere žalobcovi umožnené sa k nim vyjadriť a odstrániť ich. V
prípadeaknie,osobitnevovzťahukpochybnostiamosplneníhmotnoprávnych/materiálnychpodmienok
práva na odpočet dane, totiž neprešlo na daňový subjekt dôkazné bremeno na vyvrátenie zistených
pochybností (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo
dňa 24.02.2022, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky ako ZNSS 18/2022).

57. Na podklade vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby a k tomu,
že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci, a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové

rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správny prvého stupňa na ďalšie konanie. Nad
rámec uvedeného správny súd uvádza, že k rovnakým záverom dospel aj Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Sžfk/36/2021 zo dňa 12.07.2023, ktorým došlo k zrušeniu (i)
rozhodnutia žalovaného 102264144/2019 zo dňa 01.10.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101709846/2019 zo dňa 11.07.2019, (ii) rozhodnutia

žalovaného č. 102264182/2019 zo dňa 01.10.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre
vybrané hospodárske subjekty č. 101710609/2019 zo dňa 11.07.2019 a (iii) rozhodnutia žalovaného
č. 102264215/2019 zo dňa 01.10.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre vybrané
hospodárske subjekty č. 101711737/2019 zo dňa 11.07.2019, pričom v daných prípadoch sa jednalo
o rovnakého žalobcu, len o odlišné zdaňovacie obdobia – júl 2009, august 2009 a september 2009,

pričom sa jednalo o internetové kupóny webka.info.

58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

59. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).