Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 27, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33P/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124205538
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124205538.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.

A., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, Krajinská cesta 13, Piešťany; dieťa matky: B. C. D., narodená XX.X.XXXX, E.
XXX/X, F., a otca: G. A., narodený XX.X.XXXX, H. XX/XX, I. J., zastúpený advokátkou: H. D. F., K. XXX,
L., o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ ako otec maloletého A. sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.7.2024, v

znení jeho doplnenia zo dňa 17.1.2025, domáhal zmeny zverenia dieťaťa z výlučnej starostlivosti
matky do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch pri plnení školskej
dochádzky v dvoch základných školách. Navrhovateľ v návrhu zdôrazňoval, že obaja rodičia majú
vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého syna i vybudovaný silný citový vzťah s ním,
čo zhodne konštatovali súdy prvej i druhej inštancie pri predchádzajúcej úprave pomerov. Odvolací
súd nepovažoval striedavú starostlivosť oboch rodičov za vhodnú z dôvodu nástupu maloletého na
povinnú školskú dochádzku, lebo návšteva dvoch základných škôl v prvom ročníku nie je v záujme

dieťaťa a neboli by tak ani lepšie zaistené jeho potreby. V zmeňujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu boli
upravené všetky prázdninové styky otca so A. tak, aby mali obaja rodičia vytvorené približne rovnaké
podmienky v tomto období na trávenie času s maloletým. Zároveň nevylúčil do budúcna zverenie dieťaťa
do striedavej výchovy, kedy aj návšteva dvoch škôl je možná, avšak nateraz nevhodná. Podľa názoru
otca odvolací súd nepotvrdil striedavú starostlivosť prvostupňového súdu iba z dôvodu nástupu A. do
prvého ročníka. Súdy zároveň nemali žiadnu námietku k výchovnému prostrediu či starostlivosti otca.
Otec podal svoj ďalší návrh pred nástupom A. do druhého ročníka ZŠ s tým, že nástup do prvej triedy

zvládol maloletý výborne, s pochvalou triednej učiteľky. Navrhovateľ namietal, že rozšírený styk, ktorý
určil odvolací súd nie je efektívny, lebo čas navyše trávili otec so synom cestovaním zo a do školy
namiesto spoločných aktivít. Zmenou pomerov oproti predchádzajúcej úprave je podľa otca nástup
dieťaťa do ďalšieho ročníka ZŠ; bezproblémové zvládnutie prvého ročníka; vysoké náklady otca na
cestovné popri výživnému určenému vo výške 150 eur mesačne, keď matka poberá aj prídavok na dieťa
a uplatňuje si daňový bonus; kým otec poberá invalidný dôchodok a pracuje na čiastočný úväzok. Keby
bolo dieťa zverené do striedavej starostlivosti, výživné by sa neurčilo, resp. by sa mohlo určiť matke

s ohľadom na jej lepšie majetkové pomery a otec by mohol poberať aspoň prídavok na dieťa. Otec
záverom zdôraznil, že striedavá starostlivosť je želaním syna, preto navrhol uskutočniť jeho výsluch
v neprítomnosti rodičov. Maloletý by v takom prípade navštevoval u otca M. E. I. J. vzdialenú cca 200
metrov od bytu otca. Druhý týždeň by chodil do F. ako doposiaľ. V opačnom prípade dieťa precestujeod otca do školy 70 kilometrov a strávi v aute 2 hodiny. K návrhu pripojil otec vysvedčenie A. z prvého
ročníkaM.F.,rozhodnutieriaditeľkyouloženívýchovnéhoopatrenia–pochvalazavýbornýprospechvII.
polroku, rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/163/2019-737 z 21.7.2022, rozsudok Krajského

súdu v Trnave č. k. 11CoP/96/2022-914 z 11.4.2023. Spolu s doplnením návrhu predložil otec ešte
záznam z pohovoru s dieťaťom na úrade zo dňa 18.4.2024; úradný záznam spísaný s otcom na úrade
dňa 6.9.2024; psychologický Znalecký posudok znalkyne z odboru klinická psychológia detí J. D. H. N.
M., PhD. č. XX/XXXX M. X.X.XXXX; prepis komunikácie rodičov; prepis komunikácie otca s triednou
učiteľkou; výpisy zo žiackej knižky a slovníčka A..

2. Matka sa k návrhu otca vyjadrila na informatívnom stretnutí rodičov dňa 20.9.2024 za prítomnosti
koordinátorky tunajšieho súdu, psychologičky krajského súdu aj zástupkyne opatrovníka maloletého
dieťaťa. Stretnutie bolo ukončené predčasne, lebo otec sa ponáhľal na vlak. Stihol však uviesť, že
stretávanie s dieťaťom prebieha podľa rozsudku odvolacieho súdu. Navrhovateľ trval na striedavej
starostlivosti, aby bol A. rovnaký čas s ním aj s matkou. Matka nenamietala voči otcovej starostlivosti,

avšak podľa jej názoru by bola návšteva dvoch škôl pre syna veľká záťaž; zvykol si v škole v F.,
chodieva tam do družiny, na krúžky. Matka navrhovala otcovi širší styk s dieťaťom cez prázdniny (mimo
školskej dochádzky) a súhlasila s finančným návrhom otca (v petite žiadal prídavok na dieťa, ktorý však
poberá rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o dieťa). Rodičia napokon k žiadnej dohode nedospeli;
otec odišiel a následne emailom uviedol, že v jeho záujme je výchova dieťaťa nielen cez prázdniny

či víkendy. Zároveň požiadal súd o vytýčenie termínu pojednávania. Svoj čistý príjem pri nezmenenej
jedinej vyživovacej povinnosti otec špecifikoval na 832 eur mesačne a matka na 1.100 až 1.200 eur
mesačne s tým, že má stále dve vyživovacie povinnosti.

3. Opatrovník maloletého A. uskutočnil výsluch dieťaťa cez prázdniny dňa 6.8.2024 v neprítomnosti

rodičov, pričom jeho obsah nie je na prianie maloletého zverejnený a nachádza sa v obálke na č. l. 44
spisu. Dieťa si želá, aby boli obaja jeho rodičia šťastní a spokojní; A. polemizoval ako by sa to dalo
zariadiť.

4. Súd vec pojednával dňa 27.1.2025, kedy aj rozhodol v neprítomnosti matky, ktorá sa ospravedlnila pre

chorobu a požiadala o odročenie, avšak jej názor bol súdu už známy a bolo tiež zrejmé, že na jej strane
nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Súd vypočul prítomných účastníkov, oboznámil sa s obsahom
celého spisu, tiež pripojených spisov Okresného súdu Piešťany spisových značiek 13P/163/2019 i
6P/33/2023 a zistil nižšie opísaný stav veci.

5. Naposledy bolo rozhodované o úprave pomerov a opatere maloletého rozsudkom Okresného
súdu Piešťany č. k. 13P/163/2019-737 z 21.7.2022, ktorým bol A. zverený do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, avšak na odvolanie matky došlo rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č. k. 11CoP/96/2022-914 z 11.4.2023 ku zmene na výlučnú starostlivosť matky; výživné bolo otcovi
určené vo výške 150 eur mesačne (jeho čistý príjem bol vtedy 700 eur mesačne); bol konštatovaný

ako vhodnejší širší styk dieťaťa s otcom než striedavá starostlivosť; ich stretávanie upravil odvolací súd
vždy od párnej stredy 17tej hodiny do nepárneho pondelka do 7.45 hod. Návšteva dvoch škôl dieťaťom
v iných mestách vzdialených 70 km, v inom prostredí, v rozdielnom kolektíve, za iných výchovných a
vzdelávacích podmienok, pri odlišných vyučovacích metódach, postupoch a rýchlosti dvoch triednych
učiteľov bola odvolacím súdom vyhodnotená ako frustrujúca, nie v najlepšom záujme maloletého dieťaťa

a nie pri lepšom zaistení jeho potrieb (viď bod 14. odôvodnenia). Tiež bolo zistené, že obe domácnosti
rodičov majú vytvorené vhodné podmienky a vyhovujúce prostredie pre starostlivosť o syna a obaja
majú silný citový vzťah s maloletým (toto vyplynulo aj zo záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX).
Dovolanie otca voči tomuto rozsudku odvolacieho súdu bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky
pod sp. zn. 6CdoR/14/2023 dňa 24.1.2024 (právoplatne 13.2.2024) odmietnuté s odôvodnením, že

v predmetnej veci krajský súd v dostatočnom rozsahu zdôvodnil svoje východiská i procesný postup
pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým ako aj o vyživovacej povinnosti. Zaoberal sa
hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, spôsobilosťou oboch
rodičov dieťa vychovávať (táto spôsobilosť sa posudzuje najmä vzhľadom na zdravotný stav rodičov,
domáce prostredie, či kvalitu výchovného pôsobenia), záujmom oboch rodičov o osobnú starostlivosť

o dieťa (nie je možné ju nariadiť proti vôli rodiča, ktorý nemá záujem dieťa vychovávať), a napokon
záujmom maloletého dieťaťa a najlepším zaistením potrieb dieťaťa (to je možné dosiahnuť len pri
rodičoch, ktorí vedia vzájomne komunikovať). Odvolací súd pristúpil k zmene rozsudku súdu prvej
inštancie v otázke úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, keď striedavúosobnú starostlivosť rodičov nahradil zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, pričom ako
rozhodujúce kritérium vyhodnotil záujem maloletého dieťaťa, spočívajúci v nástupe do prvého ročníka,
keďnávštevudvochzákladnýchškôlpovažovalzafrustrujúcu.Odvolacísúdsvojerozhodnutiepodrobne

zdôvodnil a vysvetlil (bod 14. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) zdôrazňujúc, že je v záujme
maloletého, aby mal možnosť zvyknúť si na pravidelnú školskú dochádzku, všetky školské povinnosti,
ktoré budú preňho nové a zároveň nepovažoval za vhodné, aby sa tak dialo v dvoch rozdielnych
školách s rozdielnymi metódami výučby, v dvoch školských kolektívoch, atď. Z odôvodnenia rozhodnutí
súdov oboch nižších inštancií vyplýva, že zákonným spôsobom posúdili otázku možnosti zverenia

maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom odvolací súd zdôvodnil prečo
nateraz uprednostnil záujem maloletého adaptovať sa v novom školskom prostredí širšou úpravou styku
s otcom, pričom zároveň zrozumiteľne zdôraznil, že nevylučuje do budúcna, po splnení zákonných
podmienok, zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Následne vysvetlil i rozhodnutie
o vyživovacej povinnosti otca (dovolateľa) v bode 15. odôvodnenia rozsudku. Dovolací súd záverom
zdôraznil, že všeobecné súdy vždy zvažujú možnosť aplikácie modelu striedavej osobnej starostlivosti

rodičov alebo širšiu úpravu styku (ako v tomto prípade), tak, aby aj rodičom bolo zabezpečené
ich rovnocenné postavenie vo vzťahu k maloletému dieťaťu; žiaden z rodičov nedisponuje „väčším
oprávnením“ k dieťaťu. Oprávnenie rodiča rovnocenne vykonávať rodičovské práva a povinnosti,
determinuje len (a najmä) záujem dieťaťa a lepšie zabezpečenie jeho potrieb.

6. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 6P/33/2023-82 z 19.9.2023 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP/5/2024-163 z 8.8.2024 bol daný súhlas s navštevovaním M. E. F.
maloletým A..

7. Otec na pojednávaní uvádzal, že sa zmenili pomery oproti predchádzajúcej úprave v tom, že maloletý

už navštevuje druhý ročník a do nadobudnutia právoplatnosti ďalšieho rozsudku už bude tretiak. Dieťa
je vyspelé a zrelé, učí sa na samé jednotky, dostalo pochvalu za výborný prospech, teda zvládlo nástup
do školy. Tento jediný problém odvolacieho súdu, pre ktorý zmenil rozsudok o striedavej starostlivosti,
teda podľa otca odpadol. Voči starostlivosti otca o maloletého nebola vznesená nikdy žiadna výhrada;
táto je naďalej zabezpečovaná riadne, akurát pre otca i syna je frustrujúca skutočnosť, že trávia veľa

času cestovaním v aute zo školy do domácnosti otca vzdialenej 70 kilometrov a každé druhé štvrtkové,
piatkové a pondelkové ráno idú zas naspäť, z toho dvakrát otec čakáva na syna počas vyučovania
pri škole, lebo sa mu neoplatí chodiť domov. Otec vytýkal manželovi matky, že podpisuje A. žiacku
knižku a chodieva na rodičovské združenia; tieto aktivity by chcel vykonávať otec a rovnocenne sa
o dieťa starať. Matke zas vyčíta, že dieťa manipuluje a destabilizuje. Podľa názoru otca je pri splnení

predpokladov pre striedavú starostlivosť oboch rodičov o dieťa návšteva dvoch školských zariadení
dieťaťom bežná, pričom prioritný má byť záujem na stabilnom rodinnom prostredí, až druhoradé sú
školské výsledky dieťaťa.

8. Zástupkyňa opatrovníka nepovažovala návrh otca za podaný v súlade s najlepším záujmom

maloletého A.. Ku striedavej starostlivosti ako takej v podstate nenamietali, ak by bola v konaní riešená
iba táto otázka bez potreby navštevovať dve školské zariadenia ako žiada otec. Keby neodišiel skôr
z informatívneho stretnutia, mohli sa rodičia aspoň dohodnúť na rozšírení styku cez prázdniny, avšak
otec sa ponáhľal na vlak a následne žiadal nepokračovať v ďalšom stretnutí. Zástupkyňa opatrovníka
zdôraznila, že každá škola má svoje tempo výučby, ktoré sa v nižších ročníkoch ťažko zosúlaďuje.

Otec absolútne vylúčil svoje presťahovanie, vyžaduje prispôsobenie A. H. požiadavke. Opatrovníčka
zopakovala, že po komplexnom zvážení všetkých okolností dospeli k záveru, že striedanie dvoch
škôl ako podmienka pre vyhovenie návrhu otca v záujme dieťaťa nie je. Počas osobného rozhovoru
s maloletým pred pol rokom dospeli k názoru, že dieťa potláča svoje potreby, len aby učinilo spokojnými
obidvoch rodičov. Tento postreh dali na vedomie a zamyslenie aj rodičom.

9. V konaní nebolo sporné, že A. je druhák na ZŠ v F., kde dosahuje výborné výsledky. Manžel matky
sa podieľa na výchove dieťaťa, čo prekáža jeho otcovi. Otec býva v I. J., presťahovať sa neplánuje.
Vzdialenosť medzi bydliskami rodičov maloletého je cca 70 km a cesta autom trvá 50 minút. Čistý
príjem otca je 832 eur mesačne, má jedinú vyživovaciu povinnosť voči A.. Otec má širšie upravený

styk s maloletým počas školského roka každý druhý týždeň od stredy poobedia do pondelka rána, cez
prázdniny sa stretávajú približne na polovicu. Naposledy sa rozhodovalo o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností, keď A. nastupoval do prvého ročníka na ZŠ. Stretávanie s otcom sa realizuje podľa
tejto úpravy z rozsudku odvolacieho súdu. Matka nespochybňuje pozitívny výchovný vplyv otca na syna,avšak namieta voči zápisu maloletého do dvoch škôl; preto s návrhom otca na striedavú starostlivosť
nesúhlasí. Odvolací súd do budúcna nevylúčil zmenu výlučnej starostlivosti na striedavú. Psychológ
Krajského súdu v Trnave prítomný na informatívnom stretnutí rodičov nepovažoval za vhodnú návštevu

dvoch základných škôl maloletým A. ani v druhom ročníku (vyjadrenie na začiatku školského roku
2024/2025). Obaja rodičia majú vybudovaný silný citový vzťah s dieťaťom.

10. Podľa § 24 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať
a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa
zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností
alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 30 ods. 1 a 2 Zákona o rodine,
rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s

vlastným náboženským a filozofickým presvedčením (1). Na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý
nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti (2).

11. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku č. 161/2015 Z. z. (ďalej aj CMP), rozsudky o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení

rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

12. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá
je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova (ide o vec rozsúdenú – res iudicatae).
Naozaj výnimočne potom zákon pripúšťa, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení
prísne stanovených podmienok (napríklad použitie mimoriadneho opravného prostriedku) alebo v
zákonom taxatívne vymedzených prípadoch. Do druhej skupiny výnimiek patrí § 121 CMP. Zmenu tam
uvedených rozhodnutí (rozsudkov) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou

podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. V dôsledku
rôznych okolností sa reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových podmienok,
z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia
vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky
zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k

vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce
a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch.

13. Keďže rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne
splnením jednorazovej povinnosti, musí zákon umožniť, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do

budúcna,aksapodstatnýmspôsobomzmeniaokolnosti,zktorýchsúdvychádzalprivyhlásenírozsudku.
Možnosť zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného,
nazvanouclausularebussicstantibus.Tátozásadaumožňujezmeniťrozsudky(napr.ovýživeavýchove
maloletýchdetí)ajbeznávrhu,aksasúddozvie,žesapodstatnýmspôsobomzmeniliokolnosti,zktorých
vychádzalo pôvodné rozhodnutie. Zákon nevylučuje, aby konanie začalo aj na návrh účastníka, avšak

niejepetitomviazaný(sohľadomna§40CMP).Pokiaľsatýkavýchovymaloletýchdetí,hmotnoprávnym
základom pre zmenu je ustanovenie § 26 Zákona o rodine. Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku
však nemôže byť akákoľvek. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave
výkonurodičovskýchprávapovinností.Nato,abysúdmoholviesťdokazovanieonovomnávrhu,simusí
ako prvý krok najprv ustáliť, či došlo k zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú

možno chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam. Pokiaľ by súd hoci aj schválil rodičovskú
dohodu bez toho, aby si ustálil zmenu pomerov, sťažil by účastníkom možnosť žiadať v budúcnosti
o zmenu rozhodnutia. Aj ustálená súdna prax inštitút zmeny rozhodnutia na základe zmeny pomerov
vykladá tak, že musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru (II.ÚS 110/08) – porovnaj komentár
k § 26 Zákona o rodine, C. H. Beck 3. vydanie, 2019, s. 157 – 161 (PAVELKOVÁ).

14. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že maloletý A. by veľmi rád vyhovel prianiu otca
ohľadom „striedavky“, s ktorou by súhlasil a prial by si byť rovnako s ním ako s mamou, aby boli obaja
rodičia šťastní a spokojní; pri dvoch školách si nebol až taký istý, no keby sa tak rozhodlo, tak by toprijal. V danej veci však existuje určujúce kritérium, a tým je 70 kilometrová vzdialenosť bydlísk rodičov
a tiež pomerne nízky vek maloletého dieťaťa X rokov, ktoré dve podstatné skutočnosti sa nedajú vôľou
dieťaťa a ani rozhodnutím súdu zmeniť. Súdy nikdy nespochybnili riadne podmienky v domácnosti otca

vytvorené pre výchovu svojho dieťaťa, či schopnosti otca postarať sa o syna. No na druhej strane súd
musel zohľadniť aj reálnu situáciu, pričom stále považoval za nadmerne organizačne zaťažujúce pre
O. dieťa (druháka na ZŠ), aby kvôli naplneniu priania otca začal navštevovať dve základné školy, či
dochádzal do tej jednej dva celé týždne v rámci mesiaca z domácnosti otca.

15. Súd pokladal ďalší výsluch dieťaťa po krátkej dobe (bez ohľadu na jeho zhoršený zdravotný stav
v čase, keď sa otec domáhal jeho vypočutia a z vlastnej iniciatívy ho priniesol na súd) za pomerne ťaživý
pre neho, lebo A. prežíva konflikt lojality, kedy nechce ublížiť ani jednému z rodičov, s ktorými oboma má
vytvorený pekný vzťah, no zároveň si sám nevie poradiť s problémom, že ako zabezpečiť jeho striedanie
medzi dvoma vzdialenými domácnosťami bez toho, aby tým bol neprimerane zaťažený. Podľa názoru
súdu takáto možnosť zatiaľ neexistuje, a preto musel návrh otca zamietnuť prioritne s poukazom na

nedávnu úpravu pomerov účastníkov z obdobia, keď bol maloletý prvák a súdy zaujali stanovisko k
najvhodnejšiemu výchovnému prostrediu dieťaťa. Jediná (nepodstatná) zmena nastala iba v tom, že
dieťa už navštevuje ďalší ročník základnej školy. Tunajší súd tiež dáva do pozornosti navrhovateľa, že
je neprípustné, aby sa každý ďalší školský rok posudzovala vhodnosť úpravy pomerov a treba vyčkať
prípadne na nástup dieťaťa na druhý stupeň ZŠ, kedy možno očakávať aj zmeny v kolektíve spolužiakov

či ľahšie prispôsobenie sa štúdiu na dvoch školách u A., ktorý bude už starší a vyspelejší, ak by tomu
ostatné predpoklady nasvedčovali. Inak vytvorí navrhovateľ opätovne prekážku už rozhodnutej veci bez
podstatnej zmeny okolností.

16. Súd sa pri posudzovaní dôvodnosti tohto návrhu otca (či nastala podstatná zmena pomerov oproti

predchádzajúcej úprave) inšpiroval „etapami života dieťaťa“ rozdelenými okrem iného aj na prvý a druhý
stupeň základnej školy v metodike výpočtu výživného vypracovanej ministerstvom spravodlivosti, z čoho
vyvodil záver, že situácia v danej veci by sa mohla prehodnocovať s nástupom A. do 5. ročníka, aby
otec nezahlcoval súdy svojimi každoročnými opakovanými návrhmi na zmenu výchovného prostredia
dieťaťa (teraz konkrétne návrh podaný 6 mesiacov po rozhodnutí dovolacieho súdu vo veci úpravy

práv a povinností k maloletému). Vzhľadom na uvedené súdu neostávalo iné ako návrh navrhovateľa
zamietnuť, lebo nenastala podstatná zmena pomerov a existuje tu prekážka rozhodnutej veci o zverení
dieťaťa do výchovy jedného z rodičov pri širokej úprave styku s druhým rodičom.

17. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania podľa § 52 CMP, lebo tento zákon

neustanovil, ani účastníci nenavrhli inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia
odvolanie. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho
robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti:

g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh
(§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci
samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní(§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy (§ 63 CMP).