Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019200669
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:0019200669.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr.AnnySlovinskejaJUDr.OľgyMičietovejvsporežalobcuGeneraliČeskápojišťovnaa.s.,sosídlom
Česká republika, Nové Město, Spálená 75/16, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali
Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO:
54 228 573, zast. SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Košice, Žriedlova 3, IČO: 51 717 395, proti žalovanej
A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX, zast. JUDr. Michalom Barnovským, advokátom, so sídlom Stará
Ľubovňa, Námestie generála Štefánika 532/7, o zaplatenie 843,19 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti
rozsudku 14Csp/13/2019-281 z 26.3.2024 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 843,19 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 843,19 € odo dňa 28.1.2019 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

2. V plnom rozsahu tak vyhovel žalobe, ktorú žalobca skutkovo odôvodnil uzatvorením poistnej
zmluvy č. 2404125054 s poistníkom D. B., IČO: 32 673 426 o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. HYUNDAI i30 s EVČ: B. XXX D., VIN: E., ktorým bola
8.2.2016 spôsobená poistná udalosť (žalobcom evidovaná pod č. 6401006191). Žalovaná sa ako vodič
poisteného osobného motorového vozidla plne nevenovala vedeniu motorového vozidla, nedodržala
bezpečnúvzdialenosťzamotorovýmvozidlomidúcimpredňou,následkomčohoprednoučasťouvozidla
narazila do motorového vozidla SEAT ALHAMBRA s EVČ: B. XXX D. odbočujúceho doľava vedľa cesty,

ktoré bolo v čase škodovej udalosti vo vlastníctve p. F. G. (poškodeného), čím došlo k poškodeniu jeho
vozidla. K predmetnej udalosti bola privolaná polícia, ktorá v správe k dopravnej nehode konštatovala,
že žalovaná s motorovým vozidlom nezotrvala na mieste nehody, čím si nesplnila povinnosti účastníka
dopravnej nehody stanovené ust. § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Poškodený si
náhradu škody na vozidle uplatnil u žalobcu, pričom poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 843,19 € a
následne dňa 4.3.2016 poukázané na bankový účet poškodeného. Z dôvodu, že žalovaná si nesplnila
povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, žalobca ju vyzval na náhradu poskytnutého poistného plnenia

v zmysle § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. vo výške 843,19 € spolu so zákonným úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne počnúc dňom podania žaloby do zaplatenia.3. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom 14Csp/13/2019-62 z 12.9.2019 tak, že žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 843,19 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
843,19 €, odo dňa 28.1.2019 a žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Po odvolaní sa žalovanej bol rozsudok uznesením Krajského súdu v Košiciach 2CoCsp/21/2020
z 3.7.2020 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie s tým, aby súd odstránil nedostatky spočívajúce
v procesných pochybeniach a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

5. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom, súd prvej inštancie vec opätovne prejednal a rozhodol
citujúc ust. § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z., § 66 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z.,
§ 517 ods. 1, 2, § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ako aj § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., pričom dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu. Súd uzavrel, že
z výsluchu žalovanej a svedka bolo zistené, žalovaná dňa 8.2.2016 spôsobila dopravnú nehodu, na
mieste ktorej nezotrvala mysliac si, že škoda na vozidle poškodeného je cca 20 €, k čomu súd uviedol, že

pre posúdenie výšky škody nie je rozhodujúce jej zhodnotenie žalovanou resp. policajným orgánom, ale
poisťovňou. Mal za to, že žalobca dostatočne preukázal výšku uplatneného nároku a žalovaná žiadnym
spôsobom nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, pričom ani žalovanou predložené odborné vyjadrenie
inú výšku škody nepreukázalo. Pokiaľ ide o žalovanou namietanú skutočnosť, že sa súd nezaoberal
predloženými fotografiami poškodených vozidiel, k tejto uviedol, že z nich nemožno relevantne zistiť

vzniknuté vady na motorovom vozidle, ktoré môžu byť aj skryté. K námietke žalovanej o neaplikovaní
ustanovenia § 295 CSP súd uviedol, že jeho aplikácia nie je možná, nakoľko nejde o spotrebiteľský spor.
Súd žalobe vyhovel z dôvodu, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania uplatneného nároku
a žalovaná dostatočným spôsobom nepoprela dôvodnosť žalobcovho nároku. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

6. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b/, d/, e/ a h/ CSP. Napadnuté rozhodnutie považuje za neodôvodnené, nakoľko sa súd nevysporiadal
s jej argumentáciou k výške vzniknutej škody. Uviedla, že pri stanovovaní výšky škody je potrebné

vychádzať z nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu, rozhodujúce sú teda náklady opravy,
pričom v danom prípade nebola cena opravy preukázaná faktúrou opravovne, aby bolo preukázané,
že spôsobenie škody nebolo využité k oprave vozidla nad rámec poškodenia v dôsledku incidentu.
Jediným dôkazom žalobcu bola kalkulácia opravy č. 6401006191, ktorý sám vyprodukoval a sám o sebe
nemôže postačovať pre určenie výšky škody. Žalovanej nie je zrejmé, prečo by pre posúdenie výšky

škody neboli relevantné ďalšie dôkazy a to výpoveď svedka, predložené fotografie a predložené odborné
vyjadrenie. V zmysle § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. „Poisťovateľ má proti poistenému,
ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil
z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú
nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.“ Povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm.

f/ zákona o povinnom zmluvnom poistení sa tak vzťahuje len na povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu
a nie na povinnosť vyplniť a podpísať tlačivo. Pri porušení povinnosti žalovanou vyplniť a podpísať
tlačivo nemôže byť založená zodpovednosť v zmysle § 12 ods. 2 písm. f/ zákona o povinnom zmluvnom
poistenízodpovednosti.Poukázalatiežnaskutočnosť,žepredmetnúudalosťnepovažovalazadopravnú
nehodu, ale len škodovú udalosť, keďže prima facie nedošlo k poškodeniu vozidla v sume vyššej

ako 3.999 € a nedošlo ani k vzniku zranení. Vzhľadom k tomu, že s týmito tvrdeniami a dôkazmi
sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal a neuviedol, z
akého dôvodu považuje túto argumentáciu za nedôvodnú, odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s §
220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, čo následne zakladá vadu nedostatočného odôvodnenia,
resp. nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie v ďalšom pochybil v tom, že

procesne relevantným spôsobom nevykonal dôkaz - odborné vyjadrene H. H. I., znalca z odboru cestná
doprava, nakoľko s ním v súlade s § 188 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 204
Civilného sporového poriadku strany neoboznámil. Súd naviac vo vzťahu k dôkazom tieto hodnotil
jednostranne, vôbec medzi sebou nekonfrontoval jednotlivé dôkazy, pričom neuviedol, prečo niektoré z
nich považuje za nevieryhodné, resp. menej vieryhodné ako ostatné. Dôkazy, ktoré boli produkované

v prospech žalovanej, relevantným spôsobom nevyhodnotil a navzájom ich nekonfrontoval, pričom
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa javí, že súd vykonal neopodstatnený výber dôkazov
smerujúci k jednostranným záverom v neprospech žalovanej. Žalovaná sa tiež domnieva, že došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu, nakoľko poistná zmluva č. 2404125054, ktorú uzatvoril právnypredchodca žalobcu so žalovanou, je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Ďalšie pochybenie súdu
vidí v neaplikácii právnej normy, ktorá sa na zistený skutkový stav vzťahuje a to § 442 ods. 1 OZ vo
vzťahu k § 12 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Argumentácia súdu, že osobitná úprava má

prednosť pred úpravou všeobecnou, čo má byť v danom prípade vzťah zákona o povinnom zmluvnom
poistení a OZ podľa jej názoru neobstojí, lebo samotný zákon o povinnom zmluvnom poistení odkazuje
na rozsah a spôsob škody v zmysle ustanovenia § 429 a § 442 až § 449a OZ. Navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná náhradu trov konania proti
žalobcovi v plnom rozsahu.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa jedná o regresný nárok, pričom žalovaná
suma bola poisťovňou ocenená a vyplatená, preto nie je dôvod namietať výšku škody. Žalobca nemá
dôvodapodľazákonaaninemôželikvidovaťškodu,ktoránemápríčinnúsúvislosťsdopravnounehodou,
napokon ak by poisťovňa hradila náklady na opravu častí vozidla, ktoré neboli poškodené pri dopravnej
nehode, sama by sa finančne poškodzovala. Pri namietaní výšky škody bolo úlohou žalovanej svoje

námietky preukázať a dôkazná núdza na strane žalovanej nemôže byť na ťarchu žalobcovi. Žalovaná
výšku škody relevantným spôsobom nespochybnila a neuniesla dôkazné bremeno o neprimeranosti
výšky škody, k čomu poukázal aj na Odborné vyjadrenie č. 2/2024, v ktorom znalec konštatuje,
že poškodenia vozidiel navzájom korešpondujú. Vo vzťahu k výpovedi svedka uviedol, že dopravná
nehoda sa stala v čase, kedy je v zime už tma a v tom pomere je nutné vnímať aj vyjadrenie svedka

o možnej výške škody. Tvrdenie žalovanej, že náraz do vozidla nemohol spôsobiť tak veľkú škodu,
nie je podporený dôkazmi. Žalovaná nepopierala, že z miesta dopravnej nehody odišla bez podpísania
tlačiva - hlásenie škodovej udalosti, čo je porušenie zákona č. 8/2009 Z.z., konkrétne § 64 ods., ods.
3 v spojení s § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. Žalobcovi preto jednoznačne vznikol nárok na regres
voči žalovanej v zmysle § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z.. Skutočnosť, že pri dopravnej

nehode nevznikla škoda vyššia ako 3.999 € žalovanú neospravedlňuje v tom, že predmetné tlačivo
nepodpísala a z miesta nehody odišla. Námietku žalovanej, že súd nevyhodnotil jednotlivé dôkazy
vo vzájomnej súvislosti považuje za nedôvodnú, rovnako ako aj námietky k nesprávnemu právnemu
posúdeniu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

8. V rámci odvolacej repliky žalovaná opäť poukázala na § 442 ods. 1 OZ a na § 5 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého poisťovňa nie je povinná nahrádzať škodu nad rámec ustanovený
osobitnými predpismi, pričom zákon tu odkazuje na § 429 a § 442 až § 449a OZ. Vo vzťahu k odbornému
vyjadreniu H. H. I. konštatovala, že v závere predmetného vyjadrenia znalec uviedol, že nie je možné

definovať skutočný rozsah poškodenia, a teda vyjadriť sa k rozsahu opravy. Odborné vyjadrenie teda
nepotvrdilo, aby skutočný rozsah poškodenia zodpovedal tomu, ktorý tvrdí žalobca, pričom dôkazné
bremeno na preukázanie výšky škody nie je na žalovanej ale na samotnom žalobcovi. Navyše na
strane 8 predmetného odborného vyjadrenia sa uvádza: „Na fotografiách je rozpoznateľné poškodenie
zadného krytu nárazníka v rozsahu poškodenia laku ako aj pozície, ktorá nezodpovedá štandardnej

pozícii vzhľadom k lícujúcim častiam karosérie.“ Vo vzťahu k ďalšej argumentácii žalobcu o tom, aby
dňa 8.2.2016 mala byť v čase nehody, resp. čase bezprostredne nasledujúcej už tma uviedla, že táto
skutočnosť nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu. Svedok H. J. K., policajt, ktorý bol privolaný k
predmetnému incidentu uviedol, že osobné motorové vozidlo zn. SEAT ALHAMBRA bolo značne staré a
obité, pričom nebolo viditeľné, aby došlo k rozbitiu alebo zatlačeniu nárazníka a nakoľko tam bola guľa,

náraz smeroval hlavne do gule, ktorá nebola viditeľne poškodená. Tento svedok pritom skonštatoval,
že k veľkému nárazu celkom zjavne nedošlo a ako osoba, ktorá je roky privolávaná k dopravným
nehodám odhadol výšku škody na 20 €.K nezohľadneniu amortizácie vozidla zo strany žalobcu uviedla,
že tento názor je rozporný nielen s judikatúrou, na ktorú poukázala v rámci odvolania, ale zároveň aj s
§ 443 OZ v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej

hodnoty majetku. Relevantný je stav predmetného motorového vozidla pred predmetným incidentom a
je preto zrejmé, že sa v rámci predmetnej kalkulácie nevzal do úvahy stav a hodnotu motorového vozidla
pred predmetným incidentom, ktoré bolo značne staré a obité. Opätovne uviedla, že svojim konaním
nenaplnila predpoklady v zmysle § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z., lebo toto ustanovenie
reflektuje len na porušenie povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu a nie na povinnosť vyplniť a podpísať

tlačivo o škodovej udalosti.

9. V odvolacej duplike žalobca uviedol, že vykonaným dokazovaním žalobca jednoznačne preukázal,
že v rámci likvidácie poistnej udalosti likvidoval iba skutočnú škodu. Žalobca ako poisťovateľ apodnikateľský subjekt, podliehajúci dozoru NBS nemá žiaden dôvod a nesmie uhrádzať inú výšku škody
ako tú, ktorá vyplýva zo zisteného skutkového stavu, pričom však musí rešpektovať aj oprávnenie
poškodeného a poisteného na náhradu škody v skutočne spôsobenej výške. Skutočnosť, či sa následne

bude alebo nebude uplatňovať regres a s akým úspechom v žiadnom prípade nie je vodítkom pre to, v
akom rozsahu bude poistná udalosť likvidovaná. Skutočnosť, že z Odborného vyjadrenia H. I. vyplýva,
že nie je možné definovať skutočný rozsah poškodenia, nemožno vykladať ako skutočnosť, danú na
prospech žalovanej. Žalobca doloženými listinnými dôkazmi, vykonanou ohliadkou technika poisťovne
a likvidátora postupoval správne, keď škodu likvidoval na základe kalkulácie opravy č. 6401006191.

Išlo o kalkuláciu opravy skutočne spôsobenej škody. Ak chcela žalovaná Odborným vyjadrením H. I.
preukázať iný rozsah poškodenia vozidla ako to zistil žalobca pri likvidácii poistnej udalosti, tak to sa jej
uvedeným odborným vyjadrením nepodarilo a žalovaná v tomto ohľade neuniesla dôkazné bremeno.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP,
v rozsahu vyplývajúcom z ust.§379 CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol
verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.2.2025 o 10.20 hod. v pojednávacej miestnosti
č. dverí 210, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na

úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP
a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

11. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a h/ CSP.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane
sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej
práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho

súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu
a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom,
právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom
jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných
rúk. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje

rozhodnutie, t.j. dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP.
Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy,
aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom dôvode musí intenzita zásahu do procesných práv
strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na

spravodlivý proces.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná

povinnosť súdu a pod.).

14. V súvislosti s odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že
vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je
úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je

spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto
postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej
dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.
Na druhej strane, súdu nemožno klásť za vinu nevykonanie dôkazu z dôvodu nezloženia preddavku na
trovy dôkazu (§ 253 CSP).

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľapríslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

16. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k

záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej
inštancie v merite veci je vecne správne.

17. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné
práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred
súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že
by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že
by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193, § 194 a § 205

CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolateľky uvádza

a dopĺňa nasledovné:

19. Žalovaná v odvolaní vyčíta súdu, že sa nevyporiadal s jej argumentáciou k výške vzniknutej škody,
nakoľko pri stanovení výšky škody je potrebné vychádzať z nákladov na uvedenie veci do pôvodného
stavu, rozhodujúce sú teda náklady opravy, pričom v danom prípade nebola cena opravy preukázaná

faktúrou opravovne, aby bolo preukázané, že spôsobenie škody nebolo využité k oprave vozidla nad
rámec poškodenia v dôsledku incidentu. Odvolací súd k uvedenému zdôrazňuje, že poškodený si
v danom prípade uplatnil nárok na poistné plnenie formou rozpočtu a nie formou preplatenia opravy.
V prípade poistného plnenia rozpočtom nie je potrebné predkladať faktúru za opravu vozidla, nakoľko na
výpočet výšky poistného plnenia sa použije kalkulačný systém, ktorý zohľadní výšku poistného plnenia

vzhľadomnanákladypotrebnénaopravupoškodenéhovozidla.Akžalovanátvrdí,ževýškavyplateného
poistnéhoplneniajevyššiaakonákladynaopravuvozidlavnásledkuňouspôsobenejdopravnejnehody,
dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto skutočnosti zaťažuje žalovanú a túto tvrdenú skutočnosť
žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala.

20. Podľa názoru žalovanej odborné vyjadrenie nepotvrdilo, aby skutočný rozsah poškodenia
zodpovedal tomu, ktorý tvrdí žalobca, avšak žalovaná pre úspech v sporovom konaní (pre účinné
popretie skutkových tvrdení protistrany) má preukazovať iné skutkové tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach ako tie, ktoré tvrdí žalobca a teda pre úspech v konaní nepostačuje, že ňou
predloženédôkazynepodporiaskutkovétvrdeniažalobcu,avšakzároveňaninepreukážuiné(žalovanou

tvrdené) skutkové okolnosti. Z odborného vyjadrenia znalca vyplýva jednoznačný záver, že znalec nie je
schopný vzhľadom na časový odstup a vzhľadom na použitú metódu (vyhodnocovanie fotografií) určiť
rozsah škody na vozidle poškodeného. Z uvedeného záveru v žiadnom prípade nevyplýva, že kalkulácia
poistného plnenia žalobcom je nesprávna. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, v zmysle ktorého žalovaná dostatočným spôsobom nepoprela odôvodnenosť nároku žalobcu.

Pokiaľ žalovaná namieta, že súd nevzal do úvahy dôkazy ňou produkované, s uvedeným sa nemožno
stotožniť, nakoľko súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal s výsluchom svedka, ku ktorému
uviedol, že pre zhodnotenie výšky škody nie je relevantné jej zhodnotenie policajným orgánom, taktiež
k predloženým fotografiám uviedol, že z nich nemožno relevantne zistiť vzniknuté vady na motorovom
vozidle, čo napokon preukazuje aj žalovanou predložené odborné vyjadrenie znalca, ktorý v závere

odborného vyjadrenia uviedol, že bez fyzickej obhliadky poškodeného vozidla nie je možné definovať
skutočný rozsah poškodenia vozidla a teda vyjadriť sa k rozsahu opravy.21. K odvolacej námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenie a teda neaplikovaní ustanovení
o spotrebiteľskej ochrane odvolací súd uvádza, že síce poistná č. 32 683 426 uzatvorená medzi
žalobcom a D. B. (poistníkom) o povinnom zmluvnom poistení vozidla má charakter spotrebiteľskej

zmluvy, v prejednávanom prípade sa jedná o prípad, kedy si žalobca ako poisťovňa uplatňuje nárok na
náhradupoistnéhoplneniavočiosobe,naktorúsapoistenievzťahuje,alektorázároveňniejepoistníkom
(teda nie je osobou, ktorá s poisťovateľom uzavrela zmluvu o poistení zodpovednosti) v zmysle § 12
ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. z dôvodu, že porušila povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa
osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. Uvedený vzťah medzi poisťovňou a poisteným, ktorý

nie je zároveň poistníkom, nie je preto vzťahom spotrebiteľským.

22. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. reflektuje len
na porušenie povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu (nie vypísať tlačivo o škodovej udalosti) a z dôvodu,
že podľa jej názoru nešlo o dopravnú nehodu nezakladá to pre žalobcu nárok na náhradu poistného
plnenia, odvolací súd konštatuje jej nedôvodnosť. V zmysle § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001

Z.z. má poisťovateľ proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,
ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
Osobitým predpisom je v tomto prípade zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ktorý v § 66 ods. 2
písm. a/ stanovuje povinnosť účastníka dopravnej nehody ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Pokiaľ

sa žalovaná bráni, že v danom prípade nešlo o dopravnú nehodu, odvolací súd poukazuje na ust. §
64 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z., v zmysle ktorého sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová
udalosť, ak nie sú splnené povinnosti podľa § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z. V prejedávanom prípade si
žalovaná nesplnila povinnosť vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej
škody podľa osobitného predpisu (§ 11 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.), preto hoci by sa v zmysle § 64

ods. 3 v spojení s § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. jednalo o škodovú udalosť, nesplnením si povinnosti
stanovenej v § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. sa udalosť kvalifikuje ako dopravná nehoda, ku ktorej
pre účastníka dopravnej nehody prislúcha okrem iných, povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.

23. Žalovaná porušila povinnosť v zmysle § 64 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z. a z tohto dôvodu

žalobca má nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za ňu vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči žalovanej ako vodičke motorového vozidla v zmysle
§12 ods. 2 písm. f/ zák. č. 381/2001 Z.z..

24. K námietke žalovanej ohľadom nevykonania dôkazu - odborného vyjadrenia H. H. I. odvolací súd

uvádza, že v zmysle § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta
alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania
doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Zo zápisnice o pojednávaní
konanom 29.2.2024 vyplýva, že na otázku súdu, či bolo žalobcovi doručené odborné vyjadrenie, právny
zástupca žalobcu odpovedal, že mu doručené bolo. Zároveň žalobca v priebehu konania nespochybnil

obsah odborného vyjadrenia, jeho závery považoval za súladné a potvrdzujúce skutkový stav tvrdený
samotným žalobcom. Odvolací súd preto nevzhliadol pochybenie súdu prvej inštancie vo vykonávaní
dôkazov.

25. Čo sa týka namietaného pochybenia spočívajúceho v neaplikovaní právnej normy, ktorá sa na

zistený skutkový stav vzťahuje a to ust. § 442 ods. 1 OZ odvolací súd sa nestožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že z dôvodu derogačného pravidla lex specialis derogat legi generali sa ust. § 442 OZ
neaplikuje. Aj keď tento záver súdu prvej inštancie neobstojí, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny.

26. V zmysle ust. § 442 OZ, sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo a v zmysle
§ 443 OZ sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Žalovaná
svojimi námietkami spochybnila výšku náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou, ktorú zavinila
a namietala, že v zmysle ust. § 442 a § 443 OZ mal žalobca ako poisťovateľ krátiť výšku poškodenému
vyplateného poistného plnenia z dôvodu, že poškodené vozidlo bolo opotrebované, teda zohľadniť tzv.

amortizáciu. V prípade náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou v zmysle zákona č. 381/2001
Z.z. poisťovňa vyčísli poistné plnenie v zmysle § 442 a § 443 OZ, avšak v súvislosti s tzv. amortizáciou
je potrebné vziať do úvahy účel a zmysel ustanovenia § 442 ods. 1 a § 443 OZ. Škoda, ktorá nastala na
strane poškodeného z titulu nákladov na vykonanú opravu, ktorá mu dopravnou nehodou bola vnútenáje (skutočnou) škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu vozidla, aby vozidlo bolo užívania
a prevádzky schopné tak, ako tomu bolo pred dopravnou nehodou. V konečnom dôsledku poškodenie
vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo

nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti
jeho technická hodnota znižuje. Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška
je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, preto musí aj rozsah
náhrady škody zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť
k obnoveniu pôvodného majetkového stavu.

27. V dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedôjde k jeho zhodnoteniu,
naopak hodnota havarovaného, aj keď opravovaného vozidla bude na trhu nižšia. Ak sa za škodu
považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, jej výška je daná rozdielom medzi
majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť
výškou všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie

pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako
prevádzkyschopné ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné
vykonať inak ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k
odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do
pôvodnéhostavunapoškodenéhoaneodôvodnenehoznevýhodňovaťvočiškodcovi.Vtomtoprípadeje

potrebné prihliadať aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, je jeho
skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého nehavarovaného vozidla. V neposlednom
rade je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému bolo toto tzv. zhodnotenie vozidla protiprávnym
konaním niekoho iného vnútené. Nemožno prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do
pôvodného stavu na poškodeného a tým ho neodôvodnene znevýhodňovať oproti škodcovi. Skutočnou

škodou sa rozumie zmenšenie existujúceho majetku poškodeného v porovnaní so stavom, aký tu bol
pred spôsobením škody. Pokiaľ oprava vozidla poškodeného aj pri použití nových náhradných dielov
smerovala k uvedeniu poškodeného vozidla do pôvodného stavu pred nehodou (opak žalovanou nebol
preukázaný), tak aby skutočne bol poškodený v majetkovom úbytku kompenzovaný, nemohol mať vplyv
na povinnosti žalovanej nahradiť poškodenému takto vzniknutú škodu len argument o nezohľadnení

amortizácie pri nových náhradných dieloch.

28. Uvedený záver podporuje aj Najvyšší súd v rozhodnutí 2 Obdo 48/2012 z 28. marca 2013, v ktorom
uviedol: „Dovolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý pri rozhodovaní veci vzal
do úvahy účel a zmysel ustanovenia § 442 ods. 1 a § 443 OZ a v zhode s okresným súdom vyložil

ust. § 442 ods. 1, § 443 OZ tak, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody,
vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla,
bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové.
V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití
nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo

poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného
len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a
k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí
byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný
a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.

j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti
vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by
bolo porušením zásady neminem laedere – nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných
ustanovení vyššie citovaných (§ 442 a § 443 OZ pozn. odvolacieho súdu) a súdneho konania, je taký
postup, aby sa poškodenému , jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v

zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by
nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom
na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore
s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných
súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

29. Zákonný postup je ten, ktorým sa sleduje dosiahnutie účelu v tom smere, že poškodenému musí
byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovanánepreukázala, že by sa poškodený bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli použité nové
diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou
poškodeného vozidla nesúviseli. Odvolací súd zdôrazňuje, že uplatnenie „amortizácie“ je porušením

zásady „neminem laedere“ – nikoho nepoškodzovať.

30. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny
potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, preto mu
odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§393 ods.2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súduoprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).