Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/184/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124315055
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:6124315055.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o.,sosídlomPrievozská2,82109Bratislava-Ružinov,IČO:35724803právnezastúpený:Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. o zaplatenie 6 896,38 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Produktových obchodných podmienkach pre
hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľni, a.s. účinných od 01.01.2015 v bode 8. Prípady
porušenia a ich následky, v bode 8.1. písm. a) v znení
,,Za prípad porušenia sa považuje omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3

mesiace“ a v znení ,,ak nastane z niektorých z uvedených prípadov porušenia banka môže vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka
oznámi v oznámení o mimoriadnej splatnosti“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlo OS Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu 28.05.2024 a následne postúpenou OS

Prešov dňa 02.12.2024 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 6896,38 € s prísl.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol - Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.12.2023 medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) a žalobcom,
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve
postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi

po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 02.08.2017 Zmluvu č. 5133440811 (ďalej len „Zmluva"), ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP").
Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania
peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že
Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia §

497až507zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkaazákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ao iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň
postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov.
Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť
uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky,
čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do
omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v
lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,

postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník k 05.06.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola
splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru.
Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 12 088,63 €. Úhrady žalovaného boli
započítané nasledovne: na istinu suma 4 215,86 €, na zmluvný úrok suma 6 395,16 €, na úrok z

omeškania suma 13,18 €, na poplatky suma 1 464,43 € Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu
postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 9 529,44 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške
6 784,14 EUR, z riadneho úroku vo výške 2 333,88 EUR, zo zmluvného úroku z omeškania do
zosplatnenia vo výške 107,04 EUR a z úroku z omeškania po zosplatnení vo výške 192,14 EUR a z
poplatkov vo výške 112,24 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca

deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým
systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení
pohľadávky do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: 0 EUR .

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 27.02.2024 v neprítomnosti strán sporu, čím síce využili
svoje právo ale zároveň sa zbavili možnosti reagovať na predbežný právny názor súdu. Súd vykonal
dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis, pričom zistil nasledujúce:
3.1. Dňa 02.08.2017 bola medzi SLSP, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá úverová

zmluva, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 11000 €, ktorý mal žalovaný vrátiť v mesačných
splátkach vo výške 217,16 € v počte 92 a do 10.04.2025 (č.l. 64 – 68).
3.2. Listom zo dňa 04.05.2023 (č.l. 96) SLSP, a.s. vyzvala žalovaného na úhradu omeškanej sumy
3228,76 € s poučením o možnosti predčasného zosplatnenia úveru.
3.3. Listom zo dňa 06.06.2023 (č.l. 69) SLSP, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu

uvedeného v bode 8.1 písm.a) Produktových obchodných podmienok pre hypotrekárne a splátkové
úvery Slovenskej sporiteľne, a.s.
3.4. Listom zo dňa 30.12.2024 požiadal súd žalobcu, aby mu zaslal
- všetky doklady, na základe ktorých sa overovala bonita žalovaného a výstupy z registrov,
- zaslal predpis všetkých splátok úveru s označením ako a kedy boli splátky uhradené, nakoľko zaslaná

platobná história je nezrozumiteľná,
- uviedol, ktoré splátky sú zahrnuté v sume 3228,76 € uvedenej vo výzve zo dňa 04.05.2023,
- ak žalobca mal vedený účet u Vášho predchodcu zaslal súdu jeho výpis za čas od 01.01.2017 do
02.08.2017,
- špecifikoval dlžnú sumu poplatkov 112,24€ + kedy boli účtované a z čoho konkrétne vyplýva povinnosť

ich splátky.
3.5. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 30.01.2025, v ktorom uviedol:
Príjmy - Spotrebiteľ uviedol v Žiadosti o úver príjem v sume 450 €. Veriteľ overil príjem z interných
informácií – teda z osobného účtu spotrebiteľa. Veriteľ zároveň disponoval z predchádzajúceho
zmluvného vzťahu pracovnou zmluvou, ktorú predkladáme v prílohe. Príjem žalovaného bol 1/17 -

560,74 €, 2/17 - 460,74 €, 3/17 - 460,74 €, 4/17 - 921,48 €, 5/17 - 460,74 €, 6/17 - 460,74 €. Veriteľ teda
akceptoval priemerný príjem v sume 550 €.
Výdavky - a) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy sumu
výdavkov sume 199,48 €, nakoľko uviedol rodinný stav ženatý a dvoch členov domácnosti. Uvedené

predstavuje paušálnu sumu výdavkov na bývanie, energie, telekomunikačné služby a výdavky osobnej
spotreby. Tieto výdavky totiž nie je možné objektívne overiť bez neprimeraného zásahu do súkromia
potencionálneho žiadateľa o úver. V prípade ak by žiadateľ o úver mal preukazovať mesačné výdavky
osobnej spotreby, bolo by potrebné vykonať šetrenie v mieste jeho bydliska, preukázať mesačnúspotrebu domácnosti a zohľadniť napríklad klimatické podmienky v danom období, zohľadniť náklady
žiadateľa o úver na dopravu dokladovaním nákladov na motorové vozidlo alebo MHD, prípadne sledovať
jeho správanie pri nakupovaní potravín a ich následnú spotrebu. Takéto šetrenie je samozrejme

absurdné a v bežnom živote nerealizovateľné.
b) výška splátky spotrebiteľského úveru - Výška splátky poskytnutého úveru bola vo výške 217,16 €.
c) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa - Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil
dopytom do úverového registra, pričom zistil, že spotrebiteľ mal dva existujúce záväzky s celkovou
dlžnou sumou 9.053 € a sumou mesačných splátok 286 €.

Išlo o úvery
- 5128202982 s mesačnou splátkou 108,60 € z tohto splátka poistenia 10,14 €; suma splátky 98,46 €
zaokrúhlené na 0 desatinných miest 99 €
- 5121637190 s mesačnou splátkou 207,42 € z tohto splátka poistenia 19,37 €; suma splátky 188,05 €
zaokrúhlené na 0 desatinných miest 188 €.
Ďalej uviedol, že dlžná suma vo výzve zo dňa 4.5.2023 reprezentuje dlžnú sumu za viac ako 14

mesačných splátok.
Suma dlžných poplatkov 112,40 € predstavuje súčet
- Neuhradených poplatkov za poistenie úveru 22,06 € * 4 za mesiace 3/2022 až 6/2022
- Neuhradených poplatkov vo výške 8 € * 3 za vystavené upomienky, ktoré predkladáme v prílohe.

4. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov, ktorí svoje právo zúčastniť sa
ho nevyužili a tým sa obrali o možnosť reagovať na predbežný právny názor súdu, ktorý sa v zásade
podľa § 181 ods.2 C.s.p. uvádza až na pojednávaní aj keď v prejednávanej veci bol oznámený žalobcovi
vopred. Z vykonaných listinných dôkazov súd zistil, že medzi SLSP, a.s. ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola dňa 02.08.2017 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol

žalovanému poskytnutý úver s nasledujúcimi parametrami: výška úveru – 11000 €, výška mesačnej
splátky – 217,16 €, splatnosť prevej splátky – 10.09.2017, konečná splatnosť – 10.04.2025.

5. Najdôležitejšou predzmluvnou povinnosťou SLSP, a.s. bolo s odbornou starostlivosťou overiť
schopnosť žalovaného na splácanie poskytnutého úveru.

6. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods.16 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a

b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.
Podľa § 7 ods.17 zákona č. 129/2010 Z.z. - Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to,
že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú

zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 7 ods.20 zákona č. 129/2010 Z.z. - Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,

b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

7. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2
zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na
zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať
(napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného

plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu

a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie

zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa

potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie
o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As XX/XXXX - D. kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností
a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím

nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,
neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího

zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele
posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutímúvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě
ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).

Podľa NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 - Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání
nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně
také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence
v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a
sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení

úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli
poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho
§ 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s
odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem
ospotřebitelskémúvěru,tedynepostupujesodbornoupéčípřiposouzeníschopnostispotřebitelesplácet
spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních,

výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích
dlužníků.
Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa
odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 Z.z., v
ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného

klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na
úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný
sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver
vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade
neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty

dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných
klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu,
že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom
z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere
(malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou

pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou
zmluvnéhoplnenia,ktorúodspotrebiteľaobdržínebudúsplátkyúveru,alepoplatkyzaomeškanieplatieb
a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. ....
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať
povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v

rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa
na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší
úver, ako je schopný splácať.
Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C – 679/18: Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady

87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex
offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí
pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23.

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C – 449/13: Z toho vyplýva, že veriteľ musí po prvé v každom
prípade a vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie primerané
a dostatočné na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže dostatočný
charakter uvedených informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, osobnú
situáciu spotrebiteľa a výšku úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom dokumentov

preukazujúcich finančnú situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní aj staršie
informácie o finančnej situácii záujemcu na úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné nepodložené
vyhlásenia spotrebiteľa však nemôžu byť samy osebe dostatočné, ak k ním nie sú pripojené dôkazy.

8. Žalovaný spôsobom vyššie uvedeným uviedol akým spôsobom skúmal bonitu žalovaného.

Vychádzajúc z listín, ktoré predložil, zistil súd nasledujúce:
· na č.l. 174 žalobca uvádza, že akceptoval príjem 550 €. Na č.l. 51 sa však nachádza listina „Výpočet
primárnej návratnosti“ s údajom výšky príjmu 678 €. Na č.l. 197 je potvrdenie o výške dôchodkužalovaného – 224,70 € mesačne a a doklady v nemeckom jazyku o výške dôchodku – 453,31 €. Príjem
žalovaného spolu tak v skutočnosti mohol predstavovať sumu – 678 €,
·výdavkynaužsplácanéúverybolipodľač.l.174–108,60€+207,42€,pričomtietoúverybolivyplatené

novoposkytnutým úverom so splátkou 217,16 € mesačne.
9.1. Mesačné výdavky na živobytie (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón) neboli vôbec skúmané, boli
nahradené životným minimom 199,48 €, čo žalobca odôvodňuje absurdnosťou individuálneho skúmania
výdavkov. Žalovaný bol ženatý a počet členov domácnosti bol 2.
9.2. Podľa súdu tak žalobca nepracoval svojim zavinením so správnymi a dostatočnými informáciami

a preto dospel k nesprávnym záverom o bonite žalobkyne.
9.3. Súhrnne tak možno uviesť, že preukázaný príjem žalovaného bol 678 €. Žalovaný mal splácať
poskytnutý úver splátkou v sume 217,16 €. Ak by súd vychádzal pri nákladoch na živobytie iba zo
životného minima, tak by išlo o sumu 199,48 € (žalovaný) + 139,16 € (manželka žalovaného z dôvodu
vzájomnej vyživovacej povinnosti), spolu 338,64 €.
9.4. Za jeden z najpresnejších dôkazov pre posudzovanie bonity považuje súd výpis z účtu, ktorý zväčša

odzrkadľuje mesačné hospodárenie jeho majiteľa. Súd si teda vyžiadal výpis z účtu žalovaného za
čas od 01.01.2017 do poskytnutia úveru dňa 02.08.2017. Z tohto výpisu vyplývajú kreditné operácie
10065,79 €, debetné operácie 9681,90 € a kladný rozdiel 613,40 €. Je však nutné zdôrazniť, že
z kladného rozdielu 613,40 € predstavuje úver, ktorý je predmetom tohto konania sumu 2029,87 € a teda
skutočný rozdiel je – (mínus) 1416,47 €. Ďalším podstatným údajom je, že zo sumy kreditov 10065,79

€ predstavujú poskytnuté úvery 3000 € (04/2017) a 2029,87 € (08/2017) €, spolu 5029,87 €. Suma
kreditovtakvskutočnostibola5035,92€oprotivýdavkom9681,90€(atovediac,žezahŕňajúajsplácané
úvery), teda výsledok hospodárenia je – 4645,98 €. Uvedené jednoznačne svedčí o nutnosti žalovaného
pravidelne čerpať úvery na úhradu svojich potrieb. Ak by súd vychádzal z výpisu za posledné tri mesiace
pred poskytnutím úveru, ktorý je predmetom konania, tak mesiac 05/2017 skončil s výsledkom – 69,00

€, mesiac 06/2017 s výsledkom + 463 € a mesiac 07/2017 s výsledkom – 465. Konečný výsledok – 71 € !
9.5. Súd teda robí záver, že žalobca pri preverovaní bonity (ako najdôležitejšej predzmluvnej povinnosti)
nepostupoval s odbornou starostlivosťou (ako starostlivosťou vyžadujúcou aktivitu veriteľa a nie iba
sofistikovanevykonanýpostup,výsledkomktoréhojeposkytnutieúverunebonitnejosobejaviacejsaako
osoba, u ktorej možno riadne splácanie úveru predpokladať), čoho výsledkom je, že poskytnutý úver je

bez úrokov, bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo. Odborná starostlivosť
je vyššia forma starostlivosti ukladaná osobám s určitými profesionálnymi schopnosťami za účelom
dosiahnutia dôležitých cieľov. Súd chápe snahu peňažných inštitúcií na automatizáciu a uľahčenie ich
činnosti pri skúmaní bonity klientov, táto snaha však nesmie odporovať cieľom, ktoré skúmanie bonity
podľa vyššie citovaných súdnych rozhodnutí má plniť. Dodávateľ tak musí v úzkej súčinnosti s klientom

urobiť chtiac – nechtiac audit domáceho rozpočtu klienta a jeho pozornosti nesmie ujsť nepreukázanie
príjmov a výdavkov zo strany klienta a nemôže sa uspokojiť s „pohodlným“ skúmaním od stola bez
súčinnosti so spotrebiteľom. Bez skutočného skúmania výdavkov spotrebiteľa na živobytie nemožno
podľa súdu hovoriť o odbornej starostlivosti ale naopak takýmto postupom dochádza k jej hrubému
porušeniu. Ak by zároveň klient nebol k vyžadovanej súčinnosti prístupný, podľa súdu by to malo

spôsobovať diskvalifikáciu poskytnutia úveru. Žalovanému teda zostalo zachované právo splácania
úveruvsplátkach,pričomsplátkajetvorenáibačasťoupôvodnejsplátkypripadajúcejpodľaamortizačnej
tabuľky na istinu a poistné. Predčasné zosplatnenie úveru je tak neplatným právnym úkonom bez
akýchkoľvek účinkov. Keďže išlo o hrubé porušenie odbornej starostlivosti, uplatnia sa obe zákonom
predpokladané sankcie, aplikujúc pravidlo „argumentum a maiori ad minus“ (od väčšieho k menšiemu;

od silnejšieho k slabšiemu – poukazuje na to, že napr. z obmedzenia vo väčšom rozsahu sa usudzuje
aj na obmedzenie v menšom rozsahu alebo splnenie podmienok na prísnejšiu sankciu obsahuje v sebe
aj splnenie podmienok na menej prísnu sankciu).
9.6. K dodávateľom v poslednej dobe uvádzanému výkladu § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., tak že
o porušenie odbornej starostlivosti hrubým spôsobom nemôže ísť, ak dodávateľ nahliadol do príslušnej

databázy (a nezisťoval výdavky spotrebiteľa na živobytie), súd uvádza, že s ním nesúhlasí.
Sporné ustanovenie znie - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom 1.

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo 2. bez nahliadnutia
do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
Spojka „alebo“ nemusí mať výlučne vylučovací význam. Tak je tomu v danom prípade. Citované
ustanovenie znamená, že o hrubé porušenie ide v prípade, ak veriteľ nevykoná zisťovanie podľa 1.a zároveň podľa 2. Uvedené je logické, pretože iba vykonaním 1. a 2. môže veriteľ získať komplexné
informácie pre vyhodnotenie bonity dlžníka. Zákonodarca zároveň správne nepoužil spojku „a“, pretože
v takom prípade, by k hrubému porušeniu došlo iba pri nevykonaní 1. a 2. súčasne, teda na hrubé

porušenie povinnosti by nepostačovalo nevykonanie iba jedného z uvedených postupov.
Uvedené ustanovenie preto treba vykladať tak, že o hrubé porušenie povinnosti ide, ak veriteľ nevykoná,
čo len jedno z opatrení 1. alebo 2. a negáciou uvedeného dospejeme k záveru, že vykonané musia byť
obidve zisťovania, teda 1. a aj 2.

10. Podľa § 298 C.s.p.
(1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

(2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej
zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu
na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo

výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Podľa OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy žalovanými
§53ods.1-Spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia
a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
§ 53 ods.5 - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Predčasné zosplatnenie úveru
12. Predpokladom platného predčasného zosplatnenia úveru je predovšetkým dohoda o takejto
možnostipodľa§565OZ-Akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však

môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Aby teda veriteľ k takémuto predčasnému zosplatneniu úveru mohol pristúpiť je ďalej nevyhnutné, aby
predmetná dohoda bola platná. V prejednávanej veci tomu tak nie je.
12.1. K zosplatneniu malo dôjsť na základe dohody, ktorá bola obsahom „Produktových obchodných
podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s.“ účinných od 01.01.2015.

13. Súd si je vedomý, že zmluva sa môže skladať aj z viacerých listín, vrátane rôznych súčastí ako
obchodné podmienky a pod. Zároveň však má za to, že najprísnejšia sankcia dlžníka (spotrebiteľa) –
predčasné zosplatnenie - a jej podmienky by mali byť zvýraznené a dané spotrebiteľovi na vedomie
nesporným spôsobom. Bolo teda povinnosťou veriteľa na uvedený zmluvný dokument a zvlášť na

jeho časť týkajúcu sa predčasného zosplatnenia žalovaného upozorniť. Takýto postup žalobca ani len
netvrdil.

14. Otázka závažnosti dôvodov pre predčasné zosplatnenie úveru bola predmetom rozhodovania
Súdneho dvora EÚ vo veci C – 598/21, pričom tento uviedol:

76 Tým, že článok 3 ods. 1 smernice 93/13 odkazuje na pojmy „[dobrá viera]“ a „značná nerovnováha“
v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa, len abstraktne
definuje prvky, ktoré pripisujú zmluvnej podmienke, ktorá nebola individuálne dohodnutá, nekalú povahu
(rozsudok z 26. januára 2017, E. F., C-421/14, EU:C:2017:60, bod 58 a citovaná judikatúra).
77 Na účely určenia, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach

strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy
uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto
zmysle. Na základe takejto porovnávacej analýzy môže vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej
miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postaveniezakotvené v platnom vnútroštátnom práve (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2013, Aziz,
C-415/11, EU:C:2013:164, bod 68).
81 Súdny dvor opakovane rozhodol, že na účely určenia, či zmluvná podmienka o predčasnej

splatnosti hypotekárneho úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, je
relevantná najmä otázka, či právo predajcu alebo dodávateľa požadovať splatenie celého úveru je
podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci predmetného zmluvného vzťahu
podstatná, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne
závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky, či toto právo predstavuje odchýlku od

právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii osobitných zmluvných ustanovení, a či
vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto
podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru (pozri v tomto zmysle rozsudok
z 26. januára 2017, Banco Primus, C-421/14, EU:C:2017:60, bod 66 a citovanú judikatúru).
82 Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd pri posudzovaní prípadnej nekalej povahy zmluvnej
podmienky musí najmä preskúmať proporcionalitu práva priznaného veriteľovi požadovať na základe

tejto podmienky všetky dlžné sumy, čo znamená, že tento súd zohľadní najmä závažnosť nesplnenia
zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, akými sú výška nezaplatených splátok vo vzťahu k celkovej
výške úveru a k dĺžke trvania zmluvy.
83 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že kritériá stanovené v rozsudku z 26. januára 2017,
Banco Primus (C-421/14, EU:C:2017:60), na posúdenie nekalej povahy zmluvnej podmienky týkajúcej

sa splatnosti celého dlhu z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníka v určitej obmedzenej lehote
nie sú kumulatívne ani alternatívne, ani taxatívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2022,
Caisse régionale de Crédit mutuel de Loire-Atlantique et du Centre Ouest, C-600/21, EU:C:2022:970,
body 30 a 31).
84 Z toho vyplýva, že súdne preskúmanie proporcionality tejto podmienky sa musí prípadne vykonať

na základe dodatočných kritérií. Vzhľadom na účinky, ktoré môže mať klauzula o predčasnej splatnosti
vložená do zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenom nehnuteľnosťou slúžiacou ako rodinné
obydlie, o akú ide vo veci samej, vnútroštátny súd pri posudzovaní nekalej povahy práva, ktoré táto
klauzula priznáva veriteľovi, musí vo svojom preskúmaní prípadnej zmluvnej nerovnováhy spôsobenej
uvedenou klauzulou zohľadniť okolnosť, že jej uplatnenie môže prípadne viesť k tomu, že veriteľ bude

vymáhať sumy dlžné na základe tejto klauzuly predajom tejto nehnuteľnosti v mimosúdnom konaní.
85 Z tohto hľadiska je tento súd pri svojom posúdení prostriedkov umožňujúcich spotrebiteľovi
odvrátiť účinky splatnosti všetkých súm dlžných na základe zmluvy o úvere povinný zohľadniť dôsledky
vysťahovania spotrebiteľa a jeho rodiny z obydlia, v ktorom majú hlavné bydlisko. V práve Únie
predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny

súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil dôležitosť toho,
aby tento súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie
protiprávneho exekučného konania týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je
prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie účinnosti ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri
v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2014, Farkas, C-34/13, EU:C:2014:2189, body 63 až 66).

86 Ak by na základe vyššie uvedených kritérií vnútroštátny súd v rámci svojho posúdenia
nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti konštatoval, že v prejednávanej veci právo priznané
banke VÚB požadovať predčasné splatenie celého zostatku dlhu vyplývajúceho z predmetnej zmluvy
o úvere, zabezpečeného rodinným obydlím žalobcov vo veci samej, umožňuje tomuto predajcovi alebo
dodávateľovi vykonať toto právo bez toho, aby musel zohľadniť závažnosť nesplnenia povinnosti zo

strany spotrebiteľov vo vzťahu k poskytnutej sume a dĺžke trvania úveru, toto konštatovanie by tento súd
mohlo viesť k tomu, že by musel uznať túto klauzulu za nekalú, keďže s ohľadom na všetky okolnosti,
za ktorých bola táto zmluva uzavretá a o ktorých mohol predajca alebo dodávateľ vedieť v čase jej
uzavretia, spôsobila značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľov napriek požiadavke dobrej viery.
87 Pokiaľ sa v dôsledku tejto analýzy vyhlási klauzula za nekalú, prináleží tomuto súdu, aby

vylúčil jej uplatnenie tak, aby už nevyvolávala záväzné účinky voči spotrebiteľovi, pokiaľ proti tomu
tento spotrebiteľ nenamieta (rozsudok zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria,
C-224/19 a C-259/19, EU:C:2020:578, bod 50).
Podľa rozhodnutia SdEÚ zn. C – 415/11: Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,
že:

– pojem „značná nerovnováha“ k škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy
vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými
stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo
zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sazdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska
prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu
nekalých podmienok,

– na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery – neoficiálny
preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne
a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po
individuálnom dojednaní.

15. Sporná zmluvná podmienka (ktorá nie je v OZ zakotvená ani ako dispozitívne právne ustanovenie
a teda pri jej nedojednaní stranami zmluvy k predčasnej splatnosti dôjsť nemôže, teda bez jej dojednania
je postavenie spotrebiteľa lepšie) uvádza, že za prípad porušenia, ktorý môže viesť k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru patrí omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3
mesiace. Toto ustanovenie teda normuje iba dĺžku omeškania 3 mesiace (dĺžka trvania zmluvy 92
mesiacov – 2,76%). Predmetné ustanovenie však vôbec neberie do úvahy výšku dlžnej sumy a teda táto

môže byť aj minimálna, napr. 1 €. Na uvedenej zmluvnej podmienke nič nemení ani ustanovenie § 53
ods.9 OZ (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.). Keďže
predmetná zmluvná podmienka neberie ohľad na skutočnosť akou je výška nezaplatených splátok vo

vzťahu k celkovej výške úveru, tak v zmysle citovaného rozsudku SdEÚ má súd uvedenú podmienku za
neprijateľnú z dôvodu hrubej nevyváženosti v neprospech spotrebiteľa. Pre tento záver nie je podstatné
za akých okolností ju veriteľ aplikoval ale podstatné jej jej znenie (C – 212/20: Súdny dvor totiž rozhodol,
že s cieľom zabezpečiť odradzujúci účinok článku 7 smernice 93/13 nemôžu právomoci vnútroštátneho
súdu, ktorý konštatuje existenciu nekalej zmluvnej podmienky v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice,

závisieť od skutočného uplatňovania tejto podmienky).

16. Súd tak robí záver, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a preto postupom
podľa § 17 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (Práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak

prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a/ ide o prechod
alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku
zahraničnej banky, a b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru.) a § 92 ods.8 zákona o bankách (Ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu

klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak
klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo
pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka
zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého
základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi
poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou

zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.) nemohlo
dôjsť k postúpeniu celej pohľadávky a na rozdiel od režimu zákona o bankách podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch ani k jej časti. Keďže žalobcovi v prejednávanej veci nesvedčí aktívna vecná
legitimácia, musel súd žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

17. Už len na okraj súd uvádza, že k rovnakému záveru by dospel aj pri platnosti zmluvnej podmienky
o predčasnom zosplatnení, keďže neplatným by bol samotný proces predčasného zosplatnenia
odporujúci výkladu rozhodujúcich právnych ustanovení tak ako bol podaný NS SR. Tento proces totižto
neobsahoval uvedenie splátky, pre ktorú k predčasnému zosplatneniu dochádza.Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024:
16. V uznesení z 25. januára 2024 sp. zn. 5Cdo/2/2024 dovolací súd uviedol, že v spotrebiteľských
vzťahoch môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr

po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V prípade, ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v
tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil

celý dlh.
17. V uznesení z 26. júna 2024 sp. zn. 5Cdo/197/2022 dovolací súd v súvislosti s úpravou režimu
straty výhody splátok uviedol - V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne
splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú

jednorazovoapredčasnemôžezosplatniťcelýdlh.Identifikáciasplátkyjepotrebnázdôvoduidentifikácie
prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej
sumyzabránizosplatneniuúveru(m.m.2Cdo/149/2021).Jetopodstatnáinformácianajmävsituáciách,
pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie,
pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba

dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v
dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.
19. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd konštatuje, že napadnutým rozhodnutím nedošlo k odklonu
odustálenejrozhodovacejpraxedovolaciehosúdupririešení(ne)platnostiúkonovveriteľarealizovaných
v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, preto namietané nesprávne právne posúdenie

nebolo dôvodné. Neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie
neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť
zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky zo 14. decembra 2020 uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení s

§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách,
v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne
v spore.
Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn 5Cdo/197/2022:

12.2. Z ustanovenia § 565 veta druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie
nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť
až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). V
prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením
§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby

už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva)
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.
12.3. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale
i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách,

pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie,
pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba
dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a
v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Tieto skutočnosti neboli rozhodnutiami súdov
nižších inštancií vzaté do úvahy.

18.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18.1. Žalovaný v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže mu
však žiadne trovy v konaní nevznikli, súd nárok na ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.