Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 1, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-28Cb/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117215059
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janovicová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1117215059.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: KONTUR spol.

s r.o., so sídlom Bojnická 18, 831 04 Bratislava, IČO: 30 777 518, zastúpeného CREDIS Law
s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341 proti
žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951,
zastúpenému advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811
05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 27.650,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11.060,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 11.060,- eur od 13.10.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 20 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 19.06.2017 o. i. domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27.650,- eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy
konania; v čase vyhlásenia rozsudku predmetom sporu bolo už len uvedené.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 19.12.2014 rámcovú zmluvu o budúcom
postúpení pohľadávok č. 363 153 (ďalej aj „Zmluva“ alebo „Rámcová zmluva“), na základe ktorej si
žalobca na účel podpory svojej podnikateľskej činnosti dohodol so žalovaným bezregresný faktoring
(odkúpenie) niektorých neuhradených pohľadávok od žalobcu, ktorými žalobca disponoval alebo
bude disponovať vo vzťahu k tretím subjektom - obchodným partnerom. Následne žalobca zmluvami
o odplatnom postúpení pohľadávok uzavretými so žalovaným podľa Zmluvy odplatne postúpil na

žalovaného pohľadávky voči spoločnosti SCALDIS, so sídlom 374 Avenue Jaures, 59920 Quievrechain,
Francúzsko, IČO: 402120596, (ďalej len „SCALDIS“) z faktúry č. 315010 a faktúry č. 315011 v súhrnnej
výške istiny pohľadávok 80.600,- eur (ďalej len „postúpenie 1“) a tiež z faktúry č. 315014 vo výške istiny
pohľadávky 30.000,- eur (ďalej len „postúpenie 2“). Na základe postúpenia 1 uhradil žalovaný žalobcovi
za postúpenie pohľadávok odplatu vo výške 75% z nominálnej postúpenej sumy 80.600,- eur, a to sumu
60.450,- eur. Na základe postúpenia 2 uhradil žalovaný žalobcovi za postúpenie pohľadávky odplatu vo
výške 75 % z nominálnej postúpenej sumy 30.000,- eur, a to sumu 22.500,- eur.

2.1. Faktoring bol dohodnutý medzi žalobcom a žalovaným v zmysle Zmluvy jednoznačne ako
tzv. bezregresný faktoring (čl. III, bod 2, ods. 9 Zmluvy), to znamená bez akéhokoľvek ručenia
resp. zodpovednosti žalobcu za splatenie žalovaným nadobudnutých pohľadávok od žalobcu; riziko
nesplatenia odplatne postúpených pohľadávok mal znášať výlučne žalovaný (čl. III, bod 15 Zmluvy).Listom zo dňa 09.09.2016 zaslal žalobca žalovanému potvrdenie insolvenčného správcu spoločnosti
SCALDIS, ktorý konštatoval, že žalobca (resp. žalovaný) nemá žiadnu reálnu nádej na uspokojenie
pohľadávok od SCALDIS. Súčasne bol žalovaný vyzvaný, aby doplatil žalobcovi neuhradenú

zostávajúcu 25 %-nú sumu „doplatku“ definovaného v Zmluve. Do podania žaloby žalovaný žalobcovi
zvyšok odplaty za postúpenie 1 a postúpenie 2 vo výške 25 % zo sumy istiny predmetným postúpených
pohľadávok, t. j. sumu vo výške 27.650,- eur, neuhradil. Žalovaný naopak preniesol na žalobcu v rozpore
so zmluvou a dojednaným bezregresným faktoringom riziko úhrady postúpených pohľadávok, ktoré si
žalobcaparadoxnepráveuzatvorenímzmluvysožalovanýmprávnepokryl,pričomsajednalooprimárny

účel uzavretia Zmluvy.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že faktoring pohľadávok „bez regresu“ nemožno zneužívať
ako generálnu klauzulu na neobmedzené získavanie peňažných prostriedkov od bankového subjektu.
Žalobca a žalovaný sa dohodli, že druhú časť odplaty za postúpenie pohľadávok (25 % nominálnej
hodnoty postupovaných pohľadávok) uhradí žalovaný žalobcovi až po splnení podmienok uvedených

v čl. IV ods. 1 rámcovej zmluvy (inter alia úplné splatenie postúpenej pohľadávky zo strany dlžníka
SCALDIS). Keďže k naplneniu podmienok pre vyplatenie časti odplaty za postúpenie nedošlo, žalobcovi
nevzniklo právo na jej inkasovanie.

4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného poukázal na skutočnosť, že žalovaný nemôže svojvoľne

preniesť riziko z bezregresného faktoringu na žalobcu. Žalovaný nemôže konať takým spôsobom, ktorý
úplne odporuje a vyvracia tento právny inštitút, podstatou ktorého je, že riziko nezaplatenia pohľadávky
je prenesené na príslušnú banku. Znamená to, že banka preberá pohľadávku a riziko z nezaplatenia
znáša výlučne banka; klient banky, ktorý jej príslušnú pohľadávku predal, nie je nijako postihnuteľný
v prípade nezaplatenia. Tvrdenie žalovaného, že sa so žalobcom dohodol, že druhú časť odplaty za

postúpenie pohľadávok (25 % nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok) uhradí žalovaný žalobcovi
poúplnomsplatenípostúpenejpohľadávkyzostranydlžníkaSCALDIS,považuježalobcazairelevantné.
Uvedeným konaním by žalovaný uviedol žalobcu do omylu, keďže žalovaný a žalobca si v rámcovej
zmluve dojednali bezregresný faktoring a takýmto postupom by sa úplne zmaril jeho účel.

5. Žalovaný v duplike k námietke žalobcu, že aj keď išlo o bezregresný faktoring, žalovaný prenáša
zodpovednosť za svoje konanie naňho (žalobcu, pozn.) a vyvracia tento právny inštitút, ktorého
podstatou je, že riziko nezaplatenia znáša banka ako nadobúdateľ postupovaných pohľadávok, uviedol,
že prezentovaný záver je neakceptovateľný. Ako už bolo uvedené, faktoring pohľadávok „bez regresu“
nemožno paušalizovať a zneužívať ako generálnu klauzulu na neobmedzené získavanie peňažných

prostriedkov od banky. Navyše, žalobca zrejme účelovo opomína záväzné ustanovenia Rámcovej
zmluvy. Oprávnenia banky pre prípad porušenia Rámcovej zmluvy a podmienky zaplatenia odplaty sú
výsledkom legitímnej a vzájomne akceptovanej dohody kontrahentov ako prejavu ich zmluvnej voľnosti.
Žalobca napriek tomu, v rozpore s jednou zo základných zásad súkromného práva pacta sunt servanda,
špekulatívne odmieta tieto zmluvné dojednania rešpektovať.

5.1. Žalobca a žalovaný sa v článku IV ods. 1 Rámcovej zmluvy dohodli, kedy a akým spôsobom
sa uhradí, resp. použije doplatok vo výške 25 % z nominálnej hodnoty postupovaných pohľadávok
(27.650,- eur). Prvá časť doplatku vo výške 16.590,- eur je splatná do piatich pracovných dní po úplnom
splnení postupovaných pohľadávok zo strany spoločnosti SCALDIS, k čomu však doposiaľ nedošlo.
Druhá časť doplatku vo výške 11.060,- eur nemala byť žalobcovi nikdy vyplatená. Mala byť použitá

na realizáciu mimoriadnej predčasnej splátky investičného úveru, ktorý žalovaný poskytol žalobcovi na
základe zmluvy o úvere č. 151 181 zo dňa 6.7.2006 v znení jej neskorších dodatkov (ďalej len „zmluva
o úvere“). S týmto postupom žalobca výslovne súhlasil. Keďže žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie
doplatku, nemožno uvažovať ani o omeškaní s jeho úhradou, a teda o nároku na úrok z omeškania.
Žaloba je preto podľa názoru žalovaného aj v tejto časti nedôvodná.

6. Na pojednávaní konanom 27.03.2023 strany zotrvali na doterajších tvrdeniach s tým, že pokiaľ
ide o doplatok 10 % nominálnej hodnoty postupovaných pohľadávok, žalovaný odmietol bezdôvodné
obohatenie na jeho strane; uvedené nebolo doposiaľ v konaní prezentované. Poukázal na § 140 ods.
2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v prípade, ak by malo dôjsť k bezdôvodnému

obohateniu, čo žalovaný zásadne odmietol, z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Doplatok vo
výške 10 % považuje rovnako ako doplatok vo výške 15 % za nedôvodný.
6.1. Žalobca v reakcii na protistranu uviedol, že vstupoval do obchodného styku s tým, že riziko znáša
banka. Žalobca má za to, že bol náležite starostlivý. Banka mala mať pohľadávky poistené. Žalobcanemal možnosť postup žalovaného ovplyvniť. Neuplatňuje si náhradu škody, ale domáha sa zmluvného
plnenia. Hoci nedošlo k realizácii odplaty splatením dohodnutým spôsobom, návrh na odplatu nezanikol.
Žalobca sa domáha len nároku zo zmluvy, nejde o zmenu žalobného návrhu.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu Ing. R. W., rámcovou zmluvu o
budúcom postúpení pohľadávok č. XXX XXX z 19.12.2014, žiadosťou žalobcu z 24.03.2015, faktúrou
žalobcu č. XXXXXX, faktúrou žalobcu č. XXXXXX, faktúrou žalobcu č. XXXXXX, výpisom z účtu
žalobcuvedenéhouprávnehopredchodcužalovanéhok10.06.2015,výpisomzČSOBInternetBankingu

24 (č. l. 27 až 32 spisu), mailovou komunikáciou žalobcu a právneho predchodcu žalovaného (č. l.
33 až 48 spisu), listom právneho zástupcu žalobcu z 30.06.2016, sumárom obratov z 01.06.2016,
reštrukturalizačným plánom žalobcu zo 16.04.2015, listom JUDr. Z. A. - správcu S 1477 z 03.11.2016,
rozhodnutím Daňového úradu Trnava z 02.11.2016, výzvou zo dňa 02.11.2016 (č. l. 85), listom žalobcu
z 09.09.2016 (č. l. 86), prekladom z francúzskeho do slovenského jazyka č. 811/16, listom právneho
predchodcu žalovaného z 13.10.2016, listami žalobcu z 22.02.2017 s doručenkami (č. l. 91 až 94), listom

právneho predchodcu žalovaného z 13.03.2017, listom zástupcu spoločnosti SCALDIS z 29.06.2015,
mailovou komunikáciou žalobcu a právneho predchodcu žalovaného (č. l. 132 až 136 spisu), zmluvou
o úvere č. XXX XXX zo 06.07.2006 s dodatkami č. 1 až 4, listami žalobcu zo 14.08.2017, prekladom
z francúzskeho do slovenského jazyka č. 536/20 a 535/20, zmluvou o bežnom účte žalobcu vedenom
u právneho predchodcu žalovaného z 09.06.2006, všeobecnými obchodnými podmienkami právneho

predchodcu žalovaného účinnými od 01.01.2015 a ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:

8. Z vyjadrení strán a vykonaných dôkazov mal súd za nesporné, že žalobca ako postupca a právny
predchodca žalovaného ako postupník uzavreli dňa 19.12.2014 rámcovú zmluvu o budúcom postúpení
pohľadávok č. 363 153, na základe ktorej si žalobca dohodol so žalovaným bezregresný faktoring

(odkúpenie) niektorých neuhradených pohľadávok od žalobcu, ktorými žalobca disponoval alebo bude
disponovať vo vzťahu k tretím subjektom - obchodným partnerom. Žalobca zmluvami o odplatnom
postúpení pohľadávok uzavretými so žalovaným podľa Zmluvy odplatne postúpil na žalovaného
pohľadávkyvočispoločnostiSCALDIS,sosídlom374AvenueJaures,59920Quievrechain,Francúzsko,
IČO: 402120596, (ďalej len „SCALDIS“) z faktúry č. 315010 a faktúry č. XXXXXX v súhrnnej výške istiny

pohľadávok 80.600,- eur (postúpenie 1) a tiež z faktúry č. XXXXXX vo výške istiny pohľadávky 30.000,-
eur (postúpenie 2). Na základe postúpenia 1 uhradil žalovaný žalobcovi za postúpenie pohľadávok
odplatu vo výške 75% z nominálnej postúpenej sumy 80.600,- eur, a to sumu 60.450,- eur; na základe
postúpenia 2 uhradil žalovaný žalobcovi za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 75 % z nominálnej
postúpenej sumy 30.000,- eur, a to sumu 22.500,- eur. Listom zo dňa 09.09.2016 zaslal žalobca

žalovanému potvrdenie insolvenčného správcu spoločnosti SCALDIS, ktorý konštatoval, že žalobca
(resp. žalovaný) nemá žiadnu reálnu nádej na uspokojenie pohľadávok od SCALDIS. Súčasne bol
žalovaný žalobcom vyzvaný, aby doplatil žalobcovi neuhradenú zostávajúcu 25 %-nú sumu „doplatku“
definovaného v Zmluve. Žalobca a žalovaný sa v článku IV ods. 1 Rámcovej zmluvy dohodli, kedy a
akým spôsobom sa uhradí, resp. použije doplatok vo výške 25 % z nominálnej hodnoty postupovaných

pohľadávok (27.650,- eur). Prvá časť doplatku vo výške 16.590,- eur (15 %) je splatná do piatich
pracovných dní po úplnom splnení postupovaných pohľadávok zo strany spoločnosti SCALDIS; druhá
časť doplatku vo výške 11.060,- eur (10 %) mala byť použitá na realizáciu mimoriadnej predčasnej
splátky investičného úveru, ktorý žalovaný poskytol žalobcovi na základe zmluvy o úvere č. XXX XXX
zo dňa 6.7.2006. Doplatok vo výške 25 % z nominálnej hodnoty postupovaných pohľadávok nebol

žalovaným do podania žaloby žalobcovi uhradený ani sčasti.

9. Konateľ žalobcu Ing. R. W. pri výsluchu uviedol, že firmu má od roku 1991, s bankou ako
žalovaným doposiaľ spolupracoval dobre. Tým, že v zmluve videl, že pohľadávky boli poistené, mal
za to, že žiadna zo strán nejde do žiadneho rizika. Pokiaľ ide o splatenie investičného úveru (10

% v zmysle čl. IV Rámcovej zmluvy), uviedol, že v ostatných (iných) prípadoch splátky boli bankou
riešené, ale v tomto prípade nie; banka si investičný úver uspokojovala zo zablokovaného účtu v
zmysle úverovej zmluvy. S obsahom Rámcovej zmluvy sa konateľ žalobcu oboznámil, avšak jej obsah
pred jej podpisom nekonzultoval s advokátom resp. firemným právnikom, keďže to podľa neho nebolo
potrebné. Návrh Zmluvy dostal mailom, mal možnosť sa k nemu vyjadriť, pripomienky boli technického

charakteru. Banka žalobcu ubezpečila, že pohľadávky bude mať poistené a žalobca ani banka nejde
do žiadneho rizika. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že pojem bezregresný faktoring chápal, nemal o ňom
pochybnosti, hoci mu ho banka výslovne písomne ani ústne nevysvetlila. Banka poslala indikatívnu
ponuku na uzavretie zmluvy, žalobcu však neupozornila, že môže nastať situácia, že bezregresnýfaktoring sa zmení na regresný, čím sa v podstate zmluva stane bežnou úverovou zmluvou. Na otázku
právneho zástupcu žalovaného, koľko pohľadávok bolo postúpených tak, že podmienky uvedené v čl.
IV Rámcovej zmluvy boli splnené, konateľ žalobcu uviedol, že dve alebo tri, pričom nemá vedomosť,

či tieto postúpené pohľadávky boli zo strany dlžníka SCALDIS uhradené v celom rozsahu, pretože po
postúpení pohľadávok na banku už nemal k týmto informáciám prístup.

10. Podľa § 1 ods. 2 druhej vety Obchodného zákonníka ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

10.1. Podľa § 269 ods. 2 prvej vety Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
10.2. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
10.3. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa
odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení

osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu,
ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
10.4. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

10.5. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny
výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
10.6. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
10.7. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10.8. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

10.9. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.
10.10 Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

10.11. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

11. Podľa čl. I bodu 1 Rámcovej zmluvy jej predmetom je stanovenie a úprava podmienok, za
ktorých je žalobca oprávnený ponúknuť pohľadávky banke (žalovanému) na odplatné postúpenie a za

ktorých je banka oprávnená akceptovať odplatné postúpenie pohľadávky ponúknuté žalobcom. Zároveň
predmetom tejto rámcovej zmluvy je nastavenie spolupráce medzi bankou a žalobcom, ktorá bude
spočívať v budúcom odplatnom postupovaní pohľadávok žalobcu voči jeho odberateľom pred lehotou
ich splatnosti banke.
11.1. Podľa čl. I bodu 2 Rámcovej zmluvy bližšie podmienky spolupráce pri budúcom odplatnom

postupovaní pohľadávok žalobcu (typ postúpenia, výška pohľadávky a jej splatnosť, lehota, DPH,
odplata a pod.) sú uvedené v tejto Rámcovej zmluve.
11.2. Podľa čl. I bodu 3 Rámcovej zmluvy ak nie je uvedené inak, alebo z povahy žiadosti predloženej
žalobcom nevyplýva niečo iné, každá predložená žiadosť bude predstavovať samostatný návrh na
odplatné postúpenie pohľadávky uvedenej v predloženej žiadosti.

11.3. Podľa čl. II bodu 1 Rámcovej zmluvy definície a výklad pojmov „odplata“ znamená cenu za
odplatnépostúpenieakceptovanejpohľadávky,ktorújebanka(žalovaný,pozn.)povinnázaplatilklientovi
(žalobcovi, pozn.) v zmysle podmienok dohodnutých v Rámcovej zmluve. Pokiaľ nie je uvedené inak,
vyplatenie odplaty za odplatné postúpenie akceptovanej pohľadávky je uskutočnené v dvoch častiach,
a to vo forme zálohy a doplatku.

11.4. Podľa čl. II bodu 1 Rámcovej zmluvy definície a výklad pojmov „záloha“ znamená 1. časť odplaty,
ktorú je banka povinná zaplatiť klientovi po splnení podmienok uvedených v Rámcovej zmluve.
11.5. Podľa čl. II bodu 1 Rámcovej zmluvy definície a výklad pojmov „doplatok“ znamená 2. časť odplaty,
ktorú je banka povinná zaplatiť klientovi po splnení podmienok uvedených v Rámcovej zmluve, resp.použiť jeho časť na realizáciu mimoriadnej predčasnej splátky investičného úveru poskytnutého bankou
klientovi na základe Zmluvy o úvere č. XXX XXX zo dňa 06.07.2006 v znení jej neskorších dodatkov.
11.6. Podľa čl. III bodu 2 ods. 9 Rámcovej zmluvy jednou zo základných podmienok pre odplatné

postupovanie pohľadávok je typ postúpenia pohľadávky - bez regresu.
11.7. Podľa čl. III bodu 15 Rámcovej zmluvy ak sa zmluvné strany v zmluve o odplatnom postúpení
pohľadávky dohodli na bezregresnom type odplatného postúpenia akceptovanej pohľadávky, klient
neručí za splatenie akceptovanej pohľadávky riadne a včas v zmysle § 303 a nasl. Obchodného
zákonníka a banka nesie riziko nesplatenia odplatne postúpenej akceptovanej pohľadávky.

11.8. Podľa čl. IV bodu 1 Rámcovej zmluvy odplata, odmena a poplatky zmluvné strany sa dohodli, že
banka je povinná zaplatiť odplatu v dvoch častiach, a to formou zálohy a doplatku. Zálohu vo výške 75%
z nominálnej hodnoty akceptovanej pohľadávky uhradí banka do troch (3) pracovných dní po doručení
dlžníkom podpísaného úvodného listu. Doplatok vo výške 25% z nominálnej hodnoty akceptovanej
pohľadávky uhradí banka nasledovne:
a/ 15% z nominálnej hodnoty akceptovanej pohľadávky uhradí banka postupcovi do piatich (5)

pracovných dní po úplnom splatení akceptovanej pohľadávky dlžníkom a
b/ 10% z nominálnej hodnoty akceptovanej pohľadávky použije banka na realizáciu mimoriadnej
predčasnej splátky investičného úveru poskytnutého klientovi bankou, k čomu postupca týmto udeľuje
postupníkovi svoj výslovný súhlas.

12. Predmetomrozhodovanéhosporujenárokžalobcuakopostupcuprotižalovanémuakopostupníkovi
na zaplatenie doplatku vo výške 25 % z nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok (27.650,- eur) v
zmysle Rámcovej zmluvy č. XXXXXX z 19.12.2014 (porov. bod 8 tohto rozsudku).

13. Rozhodujúcou skutkovou otázkou pre meritórne rozhodnutie sporu bolo zistenie, či v rozhodovanej

veci vznikol žalobcovi proti žalovanému nárok na zaplatenie doplatku vo výške 25 % z nominálnej
hodnoty postúpených pohľadávok podľa čl. IV bodu 1 Rámcovej zmluvy a v akom rozsahu.

14. Súd vyhodnocujúc všetky uvedené dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím
na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, považoval za preukázané, že medzi sporovými stranami

došlo k vzniku záväzkovoprávneho vzťahu z Rámcovej zmluvy o budúcom postúpení pohľadávok č. 363
153 uzavretej dňa 19.12.2014, na základe ktorej žalobca odplatne postúpil na žalovaného pohľadávky
voči spoločnosti SCALDIS, so sídlom 374 Avenue Jaures, 59920 Quievrechain, Francúzsko, IČO:
402120596, (ďalej len „SCALDIS“) z faktúry č. 315010 a faktúry č. 315011 v súhrnnej výške istiny
pohľadávok 80.600,- eur (postúpenie 1) a tiež z faktúry č. 315014 vo výške istiny pohľadávky 30.000,-

eur (postúpenie 2). Na základe postúpenia 1 uhradil žalovaný žalobcovi za postúpenie pohľadávok
odplatu vo výške 75% z nominálnej postúpenej sumy 80.600,- eur, a to sumu 60.450,- eur; na základe
postúpenia 2 uhradil žalovaný žalobcovi za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 75 % z nominálnej
postúpenej sumy 30.000,- eur, a to sumu 22.500,- eur. Listom zo dňa 09.09.2016 zaslal žalobca
žalovanému potvrdenie insolvenčného správcu spoločnosti SCALDIS, ktorý konštatoval, že žalobca

(resp. žalovaný) nemá žiadnu reálnu nádej na uspokojenie pohľadávok od SCALDIS. Súčasne bol
žalovaný žalobcom vyzvaný, aby doplatil žalobcovi neuhradenú zostávajúcu 25 %-nú sumu doplatku
definovaného v Zmluve.

15. Doplatok vo výške 25 % z nominálnej hodnoty akceptovaných pohľadávok pozostával z dvoch častí

(15 % a 10 % z nominálnej hodnoty pohľadávok). Vo vzťahu k obom častiam doplatku si žalobca a
žalovaný v čl. IV ods. 1 Rámcovej zmluvy jasne, určito a zrozumiteľne dojednali konkrétne podmienky
záväzné pre obe zmluvné strany. K úhrade prvej časti doplatku vo výške 15 % malo dôjsť za predpokladu
úplného splnenia postúpených pohľadávok zo strany dlžníka - spoločnosti SCALDIS. Tento predpoklad
doposiaľ nebol naplnený, keďže spoločnosť SCALDIS postúpené pohľadávky neuhradila. V konaní vyšlo

najavo, že voči dotknutej spoločnosti bolo medzičasom začaté insolvenčné konanie. Samotný žalobca
predložil potvrdenie insolvenčného správcu, podľa ktorého je predpoklad uspokojenia pohľadávok v
konkurzeextrémnenízky.Druháčasťdoplatkuvovýške10%malabyťpoužitánarealizáciumimoriadnej
splátky investičného úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. 151 181 a ktorý
bol v čase rozhodovania súdu v celom rozsahu splatený.

16. V súlade s Rámcovou zmluvou bola výplata doplatku vo výške 15 % podmienená úplnou úhradou
postúpených pohľadávok zo strany dlžníka SCALDIS. Vznik nároku na jeho zaplatenie nebol viazaný
na možnosť domáhať sa uspokojenia pohľadávok v konkurze, ani na inkasovanie poistného plnenia.Po začatí insolvenčného konania voči spoločnosti SCALDIS prihlásil žalovaný svoju pohľadávku do
konkurzu riadne a včas (čo nie je v konaní sporné). Samotný žalobca predložil do konania potvrdenie
insolvenčného správcu spoločnosti SCALDIS, v ktorom správca skonštatoval, že nemožno očakávať

uspokojenie pohľadávok v konkurze. Samotný žalobca uvádza, že postúpením pohľadávky sa stal jej
vlastníkom žalovaný. Nedáva preto žiadny zmysel, aby žalovaný úmyselne maril uspokojenie svojej
vlastnej pohľadávky. Na základe uvedeného vyhodnotil súd tvrdenie žalobcu, že žalovaný úmyselne
zmaril splnenie zmluvnej podmienky a súd by mal takéto konanie posudzovať v zmysle § 36 ods. 3
Občianskeho zákonníka, ako nenáležité.

17. Ako neopodstatnenú vyhodnotil súd i námietku žalobcu, že pojmy použité v Rámcovej zmluve
pripúšťajú rôzny výklad a majú byť interpretované v súlade so štandardne trhovo chápaným pojmom
„bezregresného faktoringu“. Význam jednotlivých zmluvných ustanovení je pritom nesporný. Podľa
dohodnutých podmienok v čl. IV ods. 1 Rámcovej zmluvy mala byť žalobcovi zaplatená odplata v
dvoch častiach, a to formou zálohy vo výške 75 % a doplatku vo výške 25 %. Záloha vo výške 75

% z nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok bola žalobcovi riadne vyplatená. Výlučne vo vzťahu
k doplatku 25 % si zmluvné strany jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom dojednali osobitné
podmienky na jeho zaplatenie. Tieto osobitné podmienky sú pre obe zmluvné strany právne záväzné
a neodporujú charakteru bezregresného faktoringu, ktorý pojem Rámcová zmluva ani nedefinuje. Na
tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že postúpenie pohľadávok na základe Rámcovej zmluvy

nebolo - podľa výpovede konateľa žalobcu Ing. Pápaya - prvé; už dve alebo tri pohľadávky boli na
žalovaného postúpené tak, že podmienky uvedené v čl. IV Rámcovej zmluvy boli splnené. Sporové
strany teda už na základe predmetnej zmluvy v minulosti bez problémov spolupracovali. I z uvedeného
dôvodu považuje súd námietku žalobcu týkajúcu sa ustanovení § 266 Obchodného zákonníka za
nedôvodnú.

18. Žalobca a žalovaný uzavreli Rámcovú zmluvu ako dvaja profesionáli. Na pojednávaní dňa
27.03.2023 spoločník a konateľ žalobcu uviedol, že podniká od roku 1991. Návrh zmluvy mu bol vopred
zaslaný a mal možnosť ho pripomienkovať. Okrem zásady „práva patria bdelým“ (vigilantibus iura scripta
sunt) sa na neho vzťahuje základná povinnosť konateľa postupovať s odbornou starostlivosťou (§ 135a

ods. 1 Obchodného zákonníka). Tá od neho vyžaduje, aby si ešte pred uzavretím zmluvy obstaral všetky
potrebné informácie, a to najmä s prihliadnutím na dôsledky, ktoré z danej zmluvy môžu v budúcnosti
vzniknúť. Ak tak neurobil, nemôže prenášať zodpovednosť na druhú zmluvnú stranu.

19. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že pokiaľ vyplatil žalobcovi 75 % z nominálnej hodnoty

pohľadávok (teda prevažnú časť ich hodnoty) a vo vzťahu k zvyšným 25 % si zmluvné strany dojednali
osobitnépodmienky,nemožnotakútodohodupovažovaťzaodporujúcuzásadámpoctivéhoobchodného
styku (§ 265 Obchodného zákonníka). Práve naopak, zásadám poctivého obchodného styku by
odporovalo nerešpektovanie takejto dohody, ktorú medzi sebou autonómne uzavreli dva podnikateľské
subjekty.

20. V súvislosti s pojmom bezregresný faktoring sa žalobca odvolával na obchodné zvyklosti a
„zaužívané“chápanietohtopojmu.Podľa§264ods.1Obchodnéhozákonníkavšakmožnonaobchodné
zvyklosti prihliadať iba vtedy, ak nie sú v rozpore so zákonom alebo obsahom zmluvy. Obsah zmluvy má
preto prednosť pred obchodnými zvyklosťami, ktoré je potrebné považovať za skutkovú otázku [porov.

rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.4.2011 sp. zn. 1MObdoV/2/2009 (R 114/2014)]. Dôkazné bremeno,
že určitá obchodná zvyklosť existuje, aký je jej obsah a že sa zachováva, zaťažuje stranu, ktorá sa tejto
zvyklosti dovoláva. Žalobca predložil do konania tri reklamné ponuky iných bánk resp. podnikateľských
subjektov. Z toho nemožno vyvodzovať relevantné závery ohľadom ustálenej obchodnej praxe, či trhovo
štandardne chápaného pojmu „bezregresný faktoring“. V tejto súvislosti súd dodáva, že aj zo žalobcom

predloženýchreklamnýchmateriálovvyplýva,žeanitietoneponúkajúprefinancovanie100%nominálnej
hodnoty faktúr v prípade, ak odberateľ - dlžník napokon faktúry nezaplatí. Ak sa teda v tomto konaní
žalobca dovolával určitej obchodnej zvyklosti, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jej existencii,
obsahu a zachovávaniu.

21. V súlade s Rámcovou zmluvou doplatok vo výške 10 % z nominálnej hodnoty akceptovaných
pohľadávok mala banka - žalovaný uhradiť realizáciou mimoriadnej predčasnej splátky investičného
úveru poskytnutého klientovi - žalobcovi bankou, k čomu žalobca v zmluve udelil žalovanému svoj
výslovný súhlas. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný túto svoju povinnosť vyplývajúcu muz čl. IV bodu 1 písm. b/ splnil. Naopak, pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný si túto zmluvnú povinnosť
nesplnil, predmetné tvrdenie žalovaný účinne nepoprel. Procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v
konštatovaní,žežalobcajehotvrdenieonepoužitíčastidoplatkuvovýške10%žalovanýmnadohodnutý

účel žiadnym spôsobom nepreukázal, vyhodnotil súd ako irelevantnú.

22. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené
alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce
byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva,

že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu
bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného.

23. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia, existuje výnimka vychádzajúca
zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu
určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo, čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto

skutočnosti je spravidla objektívne nemožné (tento jav sa v rímskom práve označoval ako probatio
diabolica). V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu. V civilnej
procesualistike sa pre túto skutočnosť používa termín negatívna dôkazná teória. Táto teória sa uplatní
vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných
pozitívnychskutočností,ktorévkonečnomdôsledkuvedúkzáveruotom,žeurčitánegatívnaskutočnosť

je daná.

24. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá
priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí od toho,

ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,

t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho
totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 81/2010 z 31. mája 2010).

25. Súd v konaní nemal preukázané, že by žalovaný v súlade s Rámcovou zmluvou doplatok vo

výške 10 % z nominálnej hodnoty akceptovaných pohľadávok uhradil žalobcovi realizáciou mimoriadnej
predčasnej splátky investičného úveru, čo žalovaný napokon netvrdil ani nepreukázal. Neunesenie
dôkazného bremena ani bremena tvrdenia v tomto smere má za procesný následok neúspech
žalovaného v tejto časti sporu, t. j. doplatku vo výške 10 % z nominálnej hodnoty akceptovaných
pohľadávok.

26. Na uvedenom nemôže už nič zmeniť ani námietka premlčania vznesená žalovaným, keďže podľa
zmluvy o úvere č. XXX XXX zo 06.07.2006 v znení jej dodatku č. 3 bola splatnosť investičného úveru
dohodou zmluvných strán stanovená na 20.07.2017. Samotný žalovaný v konaní uviedol, že predmetný
úver bol medzičasom v celom rozsahu splatený. Vzhľadom ku skutočnosti, že premlčacia doba by

v tomto prípade začala plynúť najskôr 21.07.2017, kedy bolo nepochybné, že žalovaný si nesplnil
svoju povinnosť vyplývajúcu mu z čl. IV bodu 1 písm. b/ Rámcovej zmluvy, a žaloba bola žalobcom
na príslušnom súde podaná 19.06.2017, doručená žalovanému 23.08.2017, súd zastáva názor, že
námietka premlčania žalobného nároku bola žalovaným vznesená nedôvodne.
26.1. Súd sa nestotožnil ani s poukazom žalovaného na § 140 ods. 2 CSP, keďže žalobca si už v žalobe

podanej 19.06.2017 uplatnil nároky vyplývajúce z Rámcovej zmluvy, jej čl. IV bodu 1, pričom právna
kvalifikácia žalobného nároku je v zmysle zásady iura novit curia úlohou súdu.

27. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty
plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod (takýmto

dôvodom môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona či z právnej skutočnosti a
pod.). Samotné plnenie môže spočívať v tom, že sa poskytne nejaká vec (peniaze), postúpi pohľadávka,
zriadi právo alebo vykoná nejaká práca bez toho, aby na to existoval právny titul (napr. zmluva). Tým
došlo na strane toho, kto majetkový prospech nadobudol, k zväčšeniu majetku oproti stavu pred plnením[Fekete, I.: Občiansky zákonník. 2. zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné
obohatenie). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, s. 836].

28. V zmysle už uvedeného, banka si investičný úver uspokojovala zo zablokovaného účtu žalobcu
podľa úverovej zmluvy (porov. bod 9 tohto rozsudku). Keďže si nesplnila svoju povinnosť, vyplývajúcu
jej z čl. IV bodu 1 písm. b/ Rámcovej zmluvy, a to uhradiť žalobcovi doplatok vo výške 10 % z nominálnej
hodnoty akceptovaných pohľadávok realizáciou mimoriadnej predčasnej splátky investičného úveru,
došlo podľa názoru súdu na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Plnenie žalobcu - splátka

úveru zodpovedajúca výške 10 % z nominálnej hodnoty akceptovaných pohľadávok - bola tak s
poukazom na uvedené plnením žalobcu bez právneho dôvodu.

29. Záverom súd uvádza, že pokiaľ ide o ustanovenia Rámcovej zmluvy čl. III bodu 15 a čl. IV bodu
1, súd uvádza, že tieto si navzájom neodporujú. Keďže upravujú rozličné právne vzťahy, obstoja popri
sebe (porov. body 11.7 a 11.8 tohto rozsudku). Námietka žalobcu v tomto smere nebola teda spôsobilá

ovplyvniť výšku priznaného nároku.

30. Z dôvodov uvedených vyššie súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.060,- eur
(doplatok 10 % z nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok) a vo zvyšku žalobný nárok zamietol.

31. Žalobca si v konaní uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky. Právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným, založený Rámcovou zmluvou, je podľa názoru súdu obchodným záväzkovým vzťahom
podľa ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, keďže predmetná zmluva bola uzavretá
medzi podnikateľskými subjektmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Preto je potrebné na príslušenstvo
pohľadávky aplikovať komplexnú úpravu úrokov z omeškania obsiahnutú v Obchodnom zákonníku.

31.1. V zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č.
21/2013 Z. z. vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9 % ročne.
Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 09.09.2016, t. j. odo dňa vyhotovenia listu, ktorým žiadal
žalovaného o doplatenie doplatku vo výške 25 % istiny postúpených pohľadávok 27.650,- eur (žalovanej
sumy, pozn.). V konaní však žalobca (ani žalovaný, pozn.) neprodukoval dôkaz preukazujúci doručenie

uvedeného listu (č. l. 86 spisu) žalovanému. Súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 11.060,- eur až od 13.10.2016 do zaplatenia, t. j. odo dňa vyhotovenia listu (č. l. 90
spisu), ktorým žalovaný resp. jeho právny predchodca reagoval na list žalobcu z 09.09.2016, pretože
v tento deň (13.10.2016) bolo nepochybné, že list z 09.09.2016 bol žalovanému doručený; vo zvyšku
žalobou uplatnený nárok na úrok z omeškania zamietol.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca bol v spore úspešný v
časti 40 % predmetu sporu a žalovaný v časti 60 % predmetu sporu. Preto súd priznal žalovanému proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 % (60 % - 40 %).

32.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).