Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34Cpr/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722202904
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8722202904.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E., zast. JUDr. Matúš Hrib, advokát, so sídlom Tehelná 46,
08501Bardejov,protižalovanémuSpojenáškola,sosídlomŠkolská478/14,08633Zborov,IČO:37873
989, o zaplatenie osobného príplatku, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 17.10.2022 (doručená Okresnému súdu Poprad a následné vec

dňa 27.10.2023 postúpená tunajšiemu súdu ako súdu kauzálne príslušnému podľa § 43 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“))
domáhal voči žalovanému zaplatenia osobného príplatku a nahradenia trov konania.

1.1. Žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.1.2003 je zamestnancom
žalovaného s dohodnutým druhom práce vedenie účtovníctva a PAM (ďalej aj ako „Pracovná zmluva“).

1.2. Okrem upozornení a zastrašovania skončením pracovného pomeru a inými dôsledkami odňal
žalovaný žalobcovi časť mzdy – osobný príplatok v sume 300 EUR mesačne, údajne ako dôsledok
porušovania pracovnej disciplíny, avšak nielen za jeden mesiac, ale dlhodobo od mesiaca jún 2022
(nevyplatený v mesiaci júl 2022), čím na základe nepravdivých a zinscenovaných obvinení pripravil
žalobcu o značnú sumu jeho príjmu, a to do dňa podania žaloby o čiastku 300 EUR x 4 mesiace, čo len
ku dňu podania tejto žaloby činí sumu 1.200 EUR.

1.3. Žalovaný nemal na odobratie príplatku skutkový podklad a ani nedodržal zákonný postup zmysle
§ 10 ods. 1 a 2 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o odmeňovaní
zamestnancov“).

1.4. Aj keby mal zamestnávateľ dôvod na odobratie osobného príplatku, čo nemal, jednalo sa len o
osobnú animozitu, musel by dodržať zákonný postup písomného návrhu, písomného rozhodovania a

prerokovania, k čomu nedošlo.2. Podaním doručeným súdu v dňoch 30.8.2023 a 26.4.2024 žalobca rozšírili žalobu o zaplatenie
osobného príplatku tým spôsobom, že v znení rozšírení žaloby sa domáhal zaplatenia osobného
príplatku v celkovej výške 9.000 EUR spolu s príslušenstvom (obdobie od 06/22 do 11/24).

2.1. Súd procesným postupom v zmysle § 142 ods. 1 CSP pripustil zmenu žaloby (na pojednávaní
konanom dňa 10.4.2025), nakoľko zmenou žaloby v zmysle § 140 ods. 1 CSP je návrh, ktorým sa
rozširuje uplatnené právo, pričom v zmysle § 143 ods. 1 a 2 CSP výsledky doterajšieho konania mohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, a zároveň na konanie o zmenenej žalobe nebol vecne

alebo kauzálne príslušný iný súd.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným dňa 9.12.2022 (vyjadrenie k žalobe), pričom
uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a odmieta tvrdenia v nej uvedené.

3.1. Žalovaný sa vyjadril k porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom, a to vo vzťahu k nedodržiavaniu

pracovnej doby, ako aj ďalším skutkovým otázkam spojených s pracovným pomerom.

3.2. Osobný príplatok možno priznať na ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných
pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností. Osobný príplatok
je možné zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe úrovne kvality plnenia pracovných úloh. Ak sa

poskytuje osobný príplatok z dôvodu vykonávania práce nad rámec pracovných povinností, poskytuje sa
osobný príplatok zamestnancovi počas trvania dôvodu, na základe ktorého mu bol priznaný. Predmetný
osobný príplatok bol žalobcovi odobratý v súlade so zákonom, a to jednak na základe zníženia kvality
plnenia pracovných povinností uvedených v zápise z prerokovania zamestnávateľa so zástupcami
zamestnancov o odobratí osobného príplatku zamestnancovi od 1.6.2022, a jednak z dôvodu ukončenia

vykonávania práce nad rámec pracovných povinností (čo bolo vedenie PAM agendy, ktorú od toho
času úplne prevzal pomocný mzdový účtovník). Odobratie osobného príplatku vo výške 300 EUR bolo
prerokované zo zástupcami zamestnancov, čo potvrdzuje aj zápis z prerokovania zamestnávateľa so
zástupcami zamestnancov o odobratí osobného príplatku zamestnancovi. Zároveň osobný príplatok nie
je nárokovateľnou zložkou mzdy.

3.3. Mimo iného aj vo vzťahu k odobratiu osobného príplatku žalobcovi Inšpektorát práce Prešov na
základe vykonanej inšpekcie u zamestnávateľa (v období od 30.5.2022 do 22.6.2022) dospel k záveru,
že v kontrolovanom subjekte neboli zistené nedostatky.

4. Žalobca v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol skutočností týkajúce sa elektronickej dochádzky,
písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny a oznámenia o zavedení elektronickej
evidencie pracovného času.

4.1. Tvrdenie, že osobný príplatok bol odňatý v súlade so zákonom je viac ako absurdné, nakoľko na

jednej strane žalovaný tvrdí, že bol odňatý pre prijatie novej pracovnej sily, na druhej strane ho odňal
vyslovene z dôvodov nepravdivých a vykonštruovaných, keď svoje pochybenia hádzal na žalobcu a
pomenoval ich ako „zníženie úrovne kvality pracovných úloh“.

4.2. Osobný príplatok je bežná zložka mzdy umožňujúca, aby zamestnanci vo verejnej sfére, ktorých

platy sú doslova „tabuľkové“ a tým častokrát poddimenzované reálnym úlohám, mali možnosť mať
mzdu, zodpovedajúcu aspoň akým takým štandardom zabezpečujúcim slušný život. Obratie žalobcu
trvale o 300 EUR mesačne je extrémnym a nátlakovým zásahom do jeho života, nakoľko tak výrazné
zníženie mesačného príjmu má zo strany žalovaného len jeden cieľ, a to vyštvať žalobcu z jeho
zamestnania. Riaditeľ školy má rešpektovať dlhodobú zamestnaneckú etickú a humánnu politiku školy

ako zamestnávateľa, je len výkonným orgánom a nemá seba nadradzovať nad inštitúciu a svoje osobné
záujmy nad dobro zamestnancov a ich ekonomické práva.

4.3. Osobný príplatok je nárokovateľnou zložkou mzdy, ak už raz bol priznaný a bol odňatý na základe
nesprávnych a vymyslených kritérií radikálnym a neproporcionálnym spôsobom.

4.4. Formálne skúmanie Inšpektorátu práce, ktorý sa zaoberal len existenciou dokumentov a nie
reálnou podstatou problému, nie je žiadnym arbitrárnym odobrením spávania žalovaného, ktorý za súbor
papierov ukrýva nekalé praktiky voči žalobcom. Žalovaný vytvára dokumentami pozlátko zákonnosti,ale v skutočnosti je vo vnútri prehnitosť osobného záujmu poškodenia žalobcov, ktorý nie je v súlade
so žiadnym základným princípom na ktorom zákony stoja a formalisticky´ výklad zákonov sledujúci
nekalý úmysel nikdy nemôže byť, najmä v pracovnom práve nadradený skutočným dôsledkom konania

žalovaného, ktorými sú finančné a ľudské poškodenie žalobcov.

5. Žalovaný právo na dupliku (§ 167 ods. 4 CSP) nevyužil.

6. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 322 CSP súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie,

ktoré sa konalo v dňoch 10.5.2023 a 10.4.2025 (ďalej aj ako „Pojednávanie“).

6.1. Na Pojednávaní súd vykonal výsluch strán a svedkyne B. F. F. (zamestnankyňa žalovaného, bývala
kolegyňa žalobcu a predsedníčka odborovej organizácie).

7. Z písomných vyjadrení strán, Pojednávania a z vykonaného dokazovania listinnými dôkazným

prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

7.1. Zo zápisu z prerokovania zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov o odobratí osobného
príplatku žalobcovi zo dňa 6.5.2022 (č. VE/SŠ/ZB/034-001/2022) vyplýva, že ako zástupca
zamestnancov bola pri prerokovaní odobratia osobného príplatku žalobcu prítomná F. F., pričom dňa

6.5.2022 bola predložená žiadosť o prerokovanie odobratia osobného príplatku. Osobný príplatok bo
odobratý od 1.6.2024 z dôvodu zníženia kvality plnenia pracovných úloh žalobcom.

7.2. Zo záznamu Inšpektorátu práce Prešov č. IPV-31-38-2.3/Z-E24,A25-22 zo dňa 22.6.2022 vyplýva,
že mimo ostatných dokumentov bol inšpektorátu predložený za účelom výkonu inšpekcie aj (-) zápis z

prerokovania zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov o odobratí osobného príplatku žalobcovi zo
dňa 6.5.2022, pričom Inšpektorát práce Prešov vo vzťahu k celej vykonanej inšpekcií konštatoval, že
neboli zistené porušenia pracovnoprávnych predpisov.

7.3. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že dňa 6.5.2022 bol na stretnutím na ktorom bol oboznámený,

že mu berú osobný príplatok (pozn. v zápisnici z pojednávania je zrejme z dôvodu chyby v písaní
nesprávne uvedený dátum 16.5.2022, nakoľko žalobca počas celého konania nerozporoval deň, kedy sa
malo prerokovanie uskutočniť, resp. nespochybňoval deň uvedený v zápisnici z prerokovania odobratia
osobného príplatku).

7.4. Z výsluchu žalovaného (štatutárny zástupca žalovaného) vyplynulo, že ostatné ohľadne odobrania
osobného príplatku sa prerokovalo dňa 6.5.2022 so zástupcami zamestnancov.

7.5. Z výsluchu svedkyne vyplynulo, že k prerokovaniu odobratia osobného príplatku žalobcu došlo,
čo potvrdila ona ako predsedníčka odborovej organizácie. Žalovaný ju oboznámil so skutkom, ktorý sa

stal zo strany žalobcu ako aj všetkými náležitosťami. Následne došlo k prejednaniu odobratia osobného
príplatku v odborovej organizácií, pričom to zobrali na vedomie. Za odborovú organizáciu sa prejednania
zúčastnila sama svedkyňa a následne oboznámila ostatných členov výboru. Podľa svedkyne boli
dodržané všetky formálne stránky odobratia osobného príplatku.

8. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy platné a účinné k dňu
vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 10 Zákon
o odmeňovaní zamestnancov.

9. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie

uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

10. Podľa § 10 Zákona o odmeňovaní zamestnancov (1) Zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych
osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec
pracovných povinností možno priznať osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému

limitu; to sa nevzťahuje na zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g). Osobný
príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor. (2) Osobný príplatok je možné
zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe úrovne kvality plnenia pracovných úloh. Ak sa poskytuje osobný
príplatok z dôvodu vykonávania práce nad rámec pracovných povinností, poskytuje sa osobný príplatokzamestnancovi počas trvania dôvodu, na základe ktorého mu bol priznaný. Po skončení vykonávania
práce nad rámec pracovných povinností zamestnávateľ zamestnancovi osobný príplatok odoberie alebo
zníži na úroveň, ktorá zodpovedá sume osobného príplatku pred jeho priznaním alebo zvýšením

z dôvodu vykonávania práce nad rámec pracovných povinností. (3) O priznaní osobného príplatku
podľa odseku 1, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného
návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. (4) Limit osobného príplatku na účely odseku 1 je 100
% platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, a
u pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca 100 % z platovej tarify platovej triedy a

pracovnejtriedy,doktorejjezaradený,zvýšenejo14%.(5)Zamestnávateľjepovinnývopredprerokovať
so zástupcami zamestnancov návrh na zníženie alebo odobratie osobného príplatku.

11. Z Rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 20CoPr/2/2013 zo dňa 18. júna 2013 vyplýva: „V danom
prípadebolopreukázané,žežalobcajezamestnancomžalovaného.Jehoodmeňovanieaprávnevzťahy
týkajúce sa jeho pracovného pomeru, sa spravujú zákonom číslo 553/2003 Z. z. v platnom znení. Podľa

§ 10 ods. 2 tohto zákona, o priznaní, zvýšení, znížení alebo odobratí osobného príplatku rozhoduje
zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. V danom prípade
bol tento postup dodržaný, a preto rozhodnutie o odňatí osobného príplatku nemôže byť považované
za neplatné. Zákon neuvádza kritériá na základe ktorých možno odňať osobný príplatok, len logicky
možno zo zákona vyvodiť, že osobný príplatok môže byť odňatý vtedy, pokiaľ zamestnanec nespĺňa

podmienky na jeho priznanie, teda dosahovanie pracovných výsledkov alebo vykonávanie práce nad
rámec pracovných povinností alebo mimoriadne osobné schopností zamestnanca. V danom prípade
dôvodom odňatia osobného príplatku bola skutočnosť, že žalobca mal fyzicky napadnúť jedného zo
žiakov školy. Pre posúdenie platnosti alebo neplatnosti rozhodnutia o odňatí osobného príplatku nie
je dôležité, či tento dôvod je aj skutočne naplnený, pretože ako bolo uvedené vyššie, pre posúdenie

platnosti rozhodnutia odňatia osobného príplatku je dôležité to, či postup zamestnávateľa bol v súlade
s § 10 zákona 553/2003 Z.z. Osobný príplatok je nenárokovateľná zložka platu, zamestnanec naň
nemá právny nárok. Z uvedeného dôvodu súd nevykonával dôkazy smerujúce k tomu, či údajné
fyzické napadnutie žalobcu sa udialo alebo neudialo. V sporoch o zaplatenie mzdy (alebo jej časti) je
rozhodujúce,čisúsplnenépredpokladyprevzniknárokunaňuvyplývajúcezomzdovéhopredpisualebo

kolektívnej zmluvy alebo pracovnej či inej zmluvy. Treba skúmať, či je žalobným návrhom uplatnená
zložka mzdy, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať (ide vtedy o nárokovú zložku
mzdy) alebo zložka mzdy, na ktorú vzniká nárok až na základe osobitného rozhodnutia zamestnávateľa
o jej priznaní (v takom prípade ide o nenárokovú zložku mzdy). Uplatnením nárokových a nenárokových
zložiek mzdy je vyjadrená predovšetkým stimulačná a motivačná funkcia mzdy spočívajúca v spojení

určitej formy mzdy s pracovným výkonom zamestnanca. Závislosť mzdy (jej výšky) na žiaduci výkon
práce v predpokladanom množstve a kvalite potom býva vyjadrená ustanovením predpokladov, ktoré
musia byť splnené, aby zamestnanec mohol túto mzdovú zložku obdŕžať. Takéto predpoklady je možné
ustanoviť veľmi konkrétne, na základe objektívne merateľných a kvantifikovateľných kritérií, či naopak
celkom všeobecne. Pre nenárokovú zložku mzdy je charakteristická jej fakultatívna povaha, ktorú táto

zložka stráca až rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní zamestnancovi. V uvedenom prípade má
také rozhodnutie zamestnávateľa konštitutívny účinok. Či zamestnávateľ uvedené rozhodnutie prijme
alebo neprijme a aký bude mať prípadné rozhodnutie obsah, záleží v prípade fakultatívnej zložky mzdy
výlučne na úvahe zamestnávateľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo
31/2009 zo dňa 27.5.2010). Za tohto stavu konštatovaniu prvostupňového súdu, že nemožno určiť,

že žalobcovi patrí osobný príplatok za obdobie od 1. 6. 2012 do 31. 8. 2012, pretože v konaní bolo
preukázané, že v tomto období bol žalobcovi osobný príplatok odobraný s tým, že nie je ani možné
žalobcovi tento platne odobratý príplatok priznať, nemožno nič vyčítať. Osobný príplatok je nepochybne
nenárokovateľnou zložkou mzdy. Nie je možné sa preto jeho priznaniu s úspechom domáhať na súde.“

12. Žalobca v žalobe prvotne tvrdil, že nebol dodržaný zákonný postup pre odobratie osobného príplatku
(písomný návrh, písomné rozhodovanie a prerokovanie). Žalovaný v rámci vyjadrenia sa k žalobe tieto
tvrdenia poprel a vyjadril sa k dodržaniu procesu odobratia osobného príplatku. Následne už žalobca
postup odobratia osobného príplatku nespochybňoval a nepopieral, pričom svoj nárok odôvodňoval len
nenaplnením skutkových dôvodov na odobratie osobného príplatku.

13. Zároveň žalobca svoje tvrdenia ohľadom nedodržania zákonného postupu pre odobratie osobného
príplatku žiadnym spôsobom nekonkretizoval a v rovine skutkových tvrdení ani nevysvetlil, pričom sa
obmedzil len na konštatovanie, že postup dodržaný nebol. V tomto smere súd výlučne k skutkovýmokolnostiam vzťahujúcim sa k odobratiu osobného príplatku (nie vo vzťahu k právnemu posúdeniu)
poukazuje aj na § 151 ods. 2 CSP (Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.).

14. Zo zisteného skutkového stavu a v zmysle vyššie uvedeného teda vyplýva, že zákonný postup pre
odobratie osobného príplatku bol dodržaný.

15. O odobratí osobného príplatku rozhodol žalovaný ako zamestnávateľ na základe písomného návrhu

príslušného vedúceho zamestnanca, pričom žalovaný ako zamestnávateľ návrh na odobratie osobného
príplatku vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov.

16. Podľa § 194 CSP (1) Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán
podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. (2) Ak bolo o otázke podľa odseku
1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

17. Aj keď súd nie je viazaný rozhodnutím Inšpektorátu práce, tak na jeho rozhodnutie prihliadol
a podporne vychádzal aj z neho. Inšpektorát práce pritom pri výkone inšpekcie hodnotil aj odobratie
osobného príplatku (ako aj ďalšie iné otázky), pričom vo vzťahu k inšpekcií ako celku dospel k záveru,
že neboli zistené porušenia pracovnoprávnych predpisov.

18. Pre posúdenie platnosti alebo neplatnosti rozhodnutia o odňatí osobného príplatku nie je dôležité,
či tento dôvod je aj skutočne naplnený, pretože ako vyplýva z vyššie citovanej judikatúry, pre posúdenie
platnosti rozhodnutia odňatia osobného príplatku je dôležité to, či postup zamestnávateľa bol v
súlade s § 10 Zákona o odmeňovaní zamestnancov. Priznanie osobného príplatku je závislé od vôle

zamestnávateľa, ktorá sa môže počas trvania pracovného pomeru meniť, pričom k jej zmene môže dôjsť
aj v prípade, ak u zamestnanca nenastala zmena kvality jeho práce.

19. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že osobný príplatok je nárokovateľná zložka platu,
nakoľko súd dospel k záveru, že osobný príplatok je nenárokovateľná zložka platu a zamestnanec naň

nemá právny nárok. Z uvedeného dôvodu súd neskúmal materiálnu stránku dôvodnosti priznania, resp.
nepriznania osobného príplatku a vo vzťahu k týmto skutkovým otázkam ani nevykonával dokazovanie
(ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovanie pracovných výsledkov alebo vykonávanie
práce nad rámec pracovných povinností) a hodnotil len splnenie formálnej stránky, a teda postupu jeho
odobratia.

20. Korelátom práva účastníka konania na primerané odôvodnenie súdneho rozhodnutia (v zmysle
primeranej argumentačnej reakcie na jeho tvrdenia) je jeho procesná povinnosť predostrieť dostatočne
konkretizovanú a podloženú argumentáciu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
US495/2015zodňa20.augusta2015).ĎalejpodľastabilizovanejjudikatúryÚstavnéhosúduSlovenskej

republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho
rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je
uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť

a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III.
ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej
interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za
rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS
243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t.j. jeho

rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí
dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I.
ÚS 155/07, I. ÚS 402/08) (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 9Cdo/7/2021 zo dňa 14. apríla 2021).

21. V nadväznosti na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný pri odobratí osobného príplatku
žalobcovi dodržal zákonný postup, a tak žalobca na doplatenie osobného príplatku nemá nárok. Na
základe takto zisteného záveru súd potom žalobu v celom rozsahu zamietol.22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalovaný mal v spore

plný úspech (žaloba zamietnutá v celom rozsahu), a preto má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.