Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/66/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111219158
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1111219158.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : L.. G. N., nar.
X. X. XXXX bytom S. B. X, XXX XX P., Z. F. D., zastúpená Erben & Erben, advokátska kancelária,
s.r.o., IČO : 35 724 111, Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému : L.. F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Na S. XXX, D., Č. F., zastúpený : JUDr. Milan Fulec, advokát, Živnostenská 2, Bratislava, o zaplatenie

náhrady za znemožnenie užívania veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. 11. 2021 č.k. 14C/98/2011 - 404, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu žalobkyne
z a m i e t a.
Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne a uložil

žalovanému povinnosť platiť žalobkyni náhradu za znemožnenie užívania predmetu spoluvlastníctva v
rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu (t. j. za bránenie v užívaní jej podielu o veľkosti 1 na byte č. X-
N. nachádzajúci sa vo vchode Z. X, na prízemí bytového domu: stavby, popis stavby : Z. X, postavený
na pozemku registra C KN, parcelné číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 484 m2,
parcela evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym
odborom, Okres Bratislava I, Obec: N. - O.. Č.. Z. O., k. ú. Z. O., druh stavby: bytový dom, súpisné číslo :

XXXX, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 350/1000, zapísaných na liste
vlastníctva č.XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom, Okres Bratislava I,
Obec: N. - m.č. Z. O., k. ú. Z. O., ako aj podiele na pozemkoch - parcelách registra „C“. parc. č. XXXX/X
o výmere 246 m2, druh pozemku: záhrady, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 27 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 32m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 484 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 25

m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1 a parc. č. XXXX o výmere 132
m2, druh pozemku: záhrady, o veľkosti v podiele 1, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom, Okres Bratislava I, Obec: N. - m. č. Z. O., k. ú. Z.
O.) vo výške 315 € mesačne, počnúc dňom 15.06.2011, vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca k rukám
žalobkyne, a to až do okamihu, kedy žalovaný umožní žalobkyni predmet spoluvlastníctva v rozsahu jej
spoluvlastníckeho podielu nerušene užívať (výrok I).

2/ Ďalej uložil žalovanému povinnosť platiť žalobkyni náhradu za znemožnenie užívania predmetu
spoluvlastníctva v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu (t.j. za bránenie v užívaní jej podielu o veľkosti1 na byte č. 0-b nachádzajúci sa vo vchode Z. X, na prízemí bytového domu: stavby, popis stavby : Z. X,
postavený na pozemku registra C KN, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 484 m2,
parcela evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym

odborom, Okres Bratislava I, Obec: N. - m. č. Z. O., k.ú. Z. O., druh stavby: bytový dom, súpisné číslo :
XXXX, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 350/1000, zapísaných na liste
vlastníctva č.XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom, Okres Bratislava I,
Obec: N. - m. č. Z. O., k. ú. Z. O., ako aj podiele na pozemkoch - parcelách registra „C“. parc. č. XXXX/X
o výmere 246 m2, druh pozemku: záhrady, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 27 m2, druh

pozemku : zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 32m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 484 m2, druh
pozemku : zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 25
m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1 a parc. č. XXXX o výmere 132
m2, druh pozemku: záhrady, o veľkosti v podiele 1, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom, Okres Bratislava I, Obec: N. - m. č. Z. O., k. ú.

Z. O.) vo výške 315 € mesačne, a to spätne od 16.06.2008 až do 31.12.2010, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II).

3/ Ďalej uložil žalovanému povinnosť platiť žalobkyni náhradu za znemožnenie užívania predmetu
spoluvlastníctva v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu (t.j. za bránenie v užívaní jej podielu o veľkosti 1

na byte č. X-N. nachádzajúci sa vo vchode Z. X, na prízemí bytového domu : stavby, popis stavby : Z. X,
postavený na pozemku registra C KN, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 484 m2,
parcela evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym
odborom, Okres Bratislava I, Obec : N. - m. č. Z. O., k. ú. Z. O., druh stavby: bytový dom, súpisné č.
XXXX, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 350/1000, zapísaných na liste

vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom, Okres Bratislava I,
Obec : N. - m. č. Z. O., k. ú. Z. O., ako aj podiele na pozemkoch - parcelách registra „C“. parc. č. XXXX/X
o výmere 246 m2, druh pozemku: záhrady, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 27 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 32m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 484 m2, druh

pozemku : zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 25 m2, druh
pozemku : zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1 a parc. č. XXXX o výmere 132 m2, druh
pozemku: záhrady, o veľkosti v podiele 1, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Bratislava - katastrálnym odborom, Okres Bratislava I, Obec: N. - m. č. Z. O., k. ú. Z. O.) vo
výške 315 € mesačne, a to spätne od 01.01.2011 až do 14.06.2011, a to do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku (výrok III).

4/ Napokon rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok IV).
5/ V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobkyňa žalobným návrhom

podaným na tamojšom súde dňa 15.6.2011 domáhala voči žalovanému zaplatenia náhrady za
znemožnenie užívania predmetu spoluvlastníctva na byte nachádzajúceho sa v N. na Z. X.. Č.. X, ako aj
na podiele na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 350/1000 zapísaných na LV č. XXXX,
k. ú Z. O. ako aj na podiele na pozemkoch - parc. č. XXXX, parc. č. XXXX zapísaných na LV č. XXXX vo
výške315€mesačne.Navrhovateľkažiadalaod(pôvodne)žalovaného1zaplatenienáhradyzaobdobie

od 16.6.2008 do 31.12.2010 a u (pôvodne) žalovaného 2 žiadala zaplatenie náhrady za obdobie od
1.1.2011aždo14.6.2011.Návrhodôvodnilatým,ženazákladedarovacejzmluvyzodňa18.3.2004odjej
matky nadobudla spoluvlastnícky podiel k bytu spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach
domu o veľkosti 350/1000 zapísaných na LV č. XXXX, k. ú Z. O. ako aj na podiele na pozemkoch - parc.
č. XXXX, parc. č. XXXX zapísaných na LV č. XXXX. Poukázala na to, že súčasný právny stav, ktorý je

zaznamenaný na LV č. XXXX nezodpovedá reálnemu usporiadaniu priestorov v bytovom dome na Z.
X.. Č.. X v N.. V návrhu uviedla, že žalovaní jej nikdy neumožnili predmet spoluvlastníctva užívať a v
užívaní jej bránia. V žalobe uviedla, že sa trvalo zdržuje v Nemecku a pravidelne navštevuje Bratislavu
najmä z dôvodu, že tu žijú jej svokrovci a má tu okruh priateľov. Uviedla, že hoci je vlastníčka predmetnej
nehnuteľnosti, tak počas pobytov v Bratislave si musí zabezpečiť náhradné ubytovanie, napriek tomu, že

je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Tvrdila, že žalovaní ju vylúčili z užívania veci, ktoré v spoluvlastníctve
a výkonom svojich spoluvlastníckych práv bez akéhokoľvek právneho, alebo iného dôvodu, zasahujú
do jej práv a oprávnených záujmov. Tvrdila, že žalovaní užívali predmet spoluvlastníctva vo väčšom
rozsahu, než ktorý zodpovedá spoluvlastníckemu podielu. Žalobkyňa si uplatnila náhradu za vylúčenieužívania spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, pričom pri uplatnenej výške vychádzala
zo sumy, ktorú jej vyčíslil právny predchodca žalovaného a preukazoval to listom L.. M. N. zo dňa
02.09.2005(čl.38,39).Uplatnenúnáhradupovažujezaprimeranú,pretožebolasužívanianehnuteľnosti

nedobrovoľne a bezdôvodne vylúčená.
6/ Žalovaný v písomnom stanovisku žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný (predtým žalovaní 1, 2) neužíva
ani neužíval celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, z
dôvodu, že nedošlo k dohode o užívaní tejto nehnuteľnosti. Uviedol, že na tunajšom súde sa vedie
konanie o vysporiadanie spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaný uviedol, že užíva v

predmetnom dome byty č. X v suteréne, byt č. X na prízemí a byt č.X na prízemí zapísané na LV č.
XXXX k. ú. N. Z. O.. Žalovaný tvrdil, že podielový spoluvlastník, ktorý neužíva alebo nemôže užívať
spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu, právo žiadať náhradu od druhého
podielového spoluvlastníka, ktorý nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu túto spoločnú vec užíva
a poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 2616/99. Žalovaný považoval tvrdenie žalobkyne, že
nemôže užívať spoločnú nehnuteľnosť za účelové tvrdenie, ktoré nekorešponduje so skutočnosťou.

Nikdy nebránil žalobkyni vstup na spoločný pozemok a do reálnej časti spoločnej nehnuteľnosti
nachádzajúcejsavpodkrovídomunaZ.X..XŽalovanýtvrdil,žežalobkyňa mohlakedykoľvekrealizovať
svoje vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti a nikdy jej nebránil v realizácii jej vlastníckeho práva.
Žalovaný namietal, že žalobkyňa nepreukázala ani výšku žalovaného nároku a mala by byť preukázaná
znaleckým dokazovaním ako obvyklá cena nájmu v danom období a danej lokalite.

7/ Súd z výsluchu žalobkyne zistil, že so žalovaným sa nedohodli o spôsobne užívania vlastníctva, aj
keď sa to od roku 1994 niekoľkokrát pokúsili. Pôvodne bola uzatvorená dohoda, že byt v podkroví chce
žalobkyňa, ktorá sa tam chcela nasťahovať, ale byt bol prenajatý a po odchode nájomníčky mohla byt
žalobkyňa užívať, avšak chcela ďalšie povalové priestory, na ktorých sa nedohodli. Žalovaný uviedol,

že žalobkyňa je spoluvlastníčkou bytu, avšak z celkového domu to tvorí 16,5 % vlastníctva. Tvrdil, že
nikdy nebránil užívaniu vlastníctva žalobkyňou, pretože vždy mala prístup k tomu. Žalovaný uviedol, že
v dome sa nachádzajú tri byty, z ktorých jeden je v suteréne, a dva byty na prízemí. Žalovaný tvrdil, že
žalobkyňa mohla užívať byt v podkroví, ale od toho odstúpila. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že má kľúče
od nehnuteľnosti, tak pri preberacom protokole boli žalovaným určené podmienky užívania s tým, že ich

žalobkyňa nevie splniť, pretože vstup na pozemok a vstup do spoločných priestorov je viazaný na jeho
súhlas, t. j. žalovaného a jeho prítomnosť, čo prakticky nie je možné zabezpečiť, nakoľko sa žalovaný
zdržiava v Českej republike. Nevie disponovať svojim spoluvlastníckym podielom a v rozsahu, ako jej
to garantuje ústava SR.

8/ Žalobkyňa na pojednávaní dňa 12.10.2021 uviedla, že po roku 2015 bola v dome a na pozemku
dvakrát, mala k dispozícii kľúče od bránky, kľúče od vstupu do domu a od dvoch bytov, tak jeden sa
nachádza v podkroví a jeden v suteréne, ale nie sú zapísané na LV. Potom, čo bola v dome, tak asi za
týždeň jej prišiel mail od žalovaného, ktorý je datovaný 25.03.2016 s tým, že žalovaný jej napísal, aby
som mu vopred dala vždy vedieť, keď tam príde, pretože sa tam niekto pohyboval, netuší kto a nabudúce

to bude riešiť priamo s políciou. Súčasne uviedol, že : „prosím ťa pochop, že sa niekoľko rokov v dome
nikto nepohyboval, a preto by bolo vhodné vedieť, či si to ty, alebo niekto cudzí, pretože tretie osoby bez
našej prítomnosti tam nemajú čo hľadať“.

9/ Súd prvej inštancie z predloženého dôkazu a to listu zo dňa 4.5.2011, ktorý adresoval žalovaný

žalobkyni a súčasne jej oznámil, že požiadavke „o vydanie kľúčov od všetkých častí nehnuteľnosti na
Z. X., aby si mala slobodný prístup na celý pozemok na Z. X.. Č.. X a do obidvoch bytov, ktorých
sme spolumajitelia“, nevyhovie. Súčasne uviedol, že ako spoluvlastníci sa nevedia dohodnúť o jej
užívaní a táto skutočnosť má byť dôvodom o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam súdom. Ďalej žalovaný tvrdil, že právo na súkromie a ochranu obydlia, má prednosť

pred právom spoluvlastníka na užívanie časti nehnuteľnosti, a preto do skončenia sporu o zrušenie a
vyporiadanie spoluvlastníctva neumožní jej vstup do uvedenej nehnuteľnosti.
10/ Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 123, § 136 ods. 1, §
137 ods. 1 Obč. zák.

11/ Súd prvej inštancie poukázal na to, že z cit. zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho
(spoluvlastníckeho) práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec
môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti
spoluvlastníkanavzťahukspoločnejveci.Toznamená,ževyjadrujeajmieruúčasti,pokiaľideoužívaniespoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 Obč. zák. oprávnený spoločnú vec
užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade ak sa spoluvlastníci o spôsobe užívania
spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z § 137 ods. 1 Obč. zák. v

spojení s § 123 Obč. zák. Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia
voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v Občianskom zákonníku
(Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 277/2009 z 24. novembra 2009). Právo podielového spoluvlastníka
podieľať sa na úžitku zo spoločnej veci v rozsahu svojho podielu, resp. právo na peňažnú náhradu

za časť (hodnotu) tohto úžitku v rozsahu zodpovedajúcemu jeho podielu v prípade, ak tento úžitok
nemožno rozdeliť (čo je aj v prípade užívania spoločnej veci druhým spoluvlastníkom (alebo ostatnými
spoluvlastníkmi), je právom vyplývajúcim z právneho vzťahu spoluvlastníctva, konkrétne z ustanovení
§ 137 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 123 Obč. zák.

12/ Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je

dôvodná. V konaní bolo nesporné, že žalovaná a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi a tieto
skutočnosti boli preukázané LV. Tieto skutočnosti súd považoval za nesporné. Spornou okolnosťou bolo
užívanie nehnuteľností medzi stranami sporu. V konaní je nesporné, že žalobkyňa ani žalovaný nemajú
trvalé bydlisko na Z. Č.. X, kde sa nachádza nehnuteľnosť, o ktorej sa nevedia dohodnúť v užívaní.
V konaní je nesporné, že na tunajšom súde sa vedie konanie o zrušenie podielového spoluvlastníctva

nehnuteľností pod sp. zn. 16C 93/2008, ktoré však nie je právoplatne skončené. V konaní je nesporné,
že strany sporu vedú spory aj na katastrálnom konaní (čl. 170-179).

13/ Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná, pretože ako
spoluvlastníčke jej bolo bránené v užívaní nehnuteľností, čím ako vlastníčka nemôže realizovať svoje

vlastnícke právo chránene Ústavou SR. Žalobkyňa za znemožnenie užívania predmetnej nehnuteľností
v rozsahu svojho podielu si uplatnila cenu za znemožnenie užívania nehnuteľnosti v rozsahu jej podielu,
pričom samotnú výšku zdôvodnila v žalobe v sume 350 €. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa
samotnú výšku 350 € ako náhradu za znemožnenie užívania nehnuteľnosti oprela o výpočet sumy, ktorú
sám uviedol právny predchodca žalovaného, keď z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o užívaní mu mala

vzniknúť škoda. Žalobkyňa v tomto smere poukázala na list právneho predchodcu žalovaného zo dňa
2.9.2005 (č.l. 38-39), pričom sa stotožnila s uvedenou sumou 898.000,- Sk, z ktorej vychádzala pri
výpočte sumy na 315 € mesačne za znemožnenie užívania vlastníctva. V konaní žalobkyňa nepredložila
iný dôkaz na cenu obvyklú, ale vychádzala len z toho, čo predtým sám požadoval právny predchodca
žalovaného. Súd pri posudzovaní žalobného nároku vychádzal jednak z tvrdení žalobkyne ako aj z

dôkazu predloženého žalobkyňou a to listu právneho predchodcu žalovaného zo dňa 2.9.2005. Pokiaľ
ide o námietku žalovaného, tak súd neuznal námietku žalovaného, že nárok žalobkyni nepatrí a súd
sa nestotožnil s obranou žalovaného, že vo veci nie je ani daný základ ani výška. Podľa názoru
súdu, každý z nich je vlastníkom, avšak ak absentuje akákoľvek dohoda o užívaní za daného právneho
stavu, nie je možné odoprieť právo žalobkyni na primeranú náhradu za znemožnenie užívania len v

tej sume, ako sám si i predtým vyčíslil právny predchodca žalovaného. Súd priznal žalobkyni náhradu
za znemožnenie užívania predmetu vlastníctva tak, ako to požadovala a za obdobie, ktoré si uplatnila
a ktoré súd špecifikoval podľa upraveného žalobkyňou počas konania v petite I., II. a III. rozsudku.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný bránil v užívaní nehnuteľnosti a odvolával sa na to v liste,
ktorý adresoval žalobkyni zo dňa 4.5.2011 (čl.29) s tým, že jej nemieni vydať kľúče od všetkých

nehnuteľností, aby mala slobodný prístup na celý pozemok a do obidvoch bytov, ktorých je žalovaný
vlastníkom. Súd v tomto smere poukazuje na to, že právo žalobkyne tak, ako aj žalovaného, je chránené
Ústavou SR a nemožno obmedziť prístup k jej spoluvlastníckemu podielu k predmetnej nehnuteľnosti
bezdôvodne. Podľa názoru súdu žalobný nárok žalobkyne za znemožnenie užívania vlastníctva tak, ako
to požadovala je preukázaný, čo do základu aj samotnej výšky. Pri posudzovaní samotnej výšky náhrady

za znemožnenie užívania svojho vlastníctva vychádzal z tvrdení žalobkyne ako aj z listu žalovaného
zo dňa 2.9.2005, pričom iné dôkazy v tomto smere ohľadom výšky neboli predložené a neboli v tomto
smere stranami sporu produkované. Súd o náhrade znemožnenia užívania svojho spoluvlastníckeho
podielu rozhodol tak, ako je uvedené v petite rozsudku v bodoch I. - III. a priznal jej náhradu vo výške
315 € v období, ktoré si žalobkyňa uplatnila.

14/ O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, §
262 CSP v zmysle zásady úspechu strany vo veci. Žalobkyňa mala v konaní úspech v rozsahu 100 %,
súd preto zaviazal žalovaného povinnosťou náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, žepodľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa
jeho zmeny tak, že odvolací súd tento rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Odvolanie odôvodnil žalovaný ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; ďalej ust. § 365 ods. 1 písm. f/

CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a tiež ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade výroku I. obsahuje tento také neurčité pojmy,
ktoré súd prevzal zo žalobného petitu; podľa ktorého má žalovaný platiť žalobkyni mesačne náhradu
za znemožnenie užívania predmetu spoluvlastníctva odo dňa 15. 6. 2011 až do okamihu, kedy jej
umožní predmet spoluvlastníctva nerušene užívať v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Z výroku

napadnutého rozsudku nemožno zistiť čas, dokedy je žalovaný povinný tak robiť - formulácia výroku
I nespĺňa ani požiadavku určitosti ani vykonateľnosti, a to napriek tomu, že táto vada bola súdu prvej
inštancie vytknutá odvolacím súdom v uznesení č.k. 3Co/144/2020, 3Co/145/2020 - 384 zo dňa 29. 1.
2021, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie v danej veci zo dňa 11. 2. 2020.

16/ Súd prvej inštancie dospel vo svojom rozhodnutí k záveru, že žalobkyni ako spoluvlastníčke
predmetnej časti nehnuteľnosti, ktorej náhrady za znemožnenie užívania sa v konaní domáha, bolo
bránené v užívaní nehnuteľnosti, a preto nemohla nehnuteľnosť v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu
užívať. Súd prvej inštancie dospel k tomuto záveru napriek tomu, že medzi žalobkyňou a žalovaným
nebolo sporné, že nedošlo k dohode o užívaní nehnuteľnosti v ich spoluvlastníctve, preto právny

predchodca žalovaného podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, ktoré konanie je
vedené na tamojšom súde pod sp. zn. 16C/93/2008. Žalovaný v konaní predložil mailovú komunikáciu
so žalobkyňou zo dňa 31. 8. 2007 a 28. 9. 2007, v ktorej žalobkyňa uviedla : „...ani jeden z nás nesmie
užívať ani jeden z týchto bytov.... Vás (t.j. žalovaného a jeho otca) dôrazne a opakovane žiadam, aby
ste v žiadnom z bytov na ktorých sa podieľam, nerobili žiadne úpravy, na ktoré je potrebný môj súhlas.“

Žalobkyňa tiež na pojednávaní dňa 19. 11. 2013 uviedla, že „...v súčasnosti sú byty prázdne od roku
1994 v nich nikto nebýva, nevykurujú sa, chátrajú taký je reálny stav.“ Žalobkyňa na pojednávaní dňa 13.
1. 2015 uviedla, že mala kľúče od nehnuteľností avšak v súčasnosti už do nehnuteľností nevie dostať,
pretože kľúč od brány už nesedí.“ V konaní bol produkovaný listinný dôkaz protokol o prevzatí kľúčov od
nehnuteľností na Z. Č.. X v N., z ktorého vyplýva, že dňa 17. 12. 2015 boli žalobkyni prostredníctvom jej

právneho zástupcu odovzdané 3 ks kľúčov od nehnuteľností na Z. X.. č. v N., označené štítkami „Vstup
do domu“, „Z.“ a „Suterén“. Potom záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neužívala nehnuteľnosť z
dôvodu, že jej bolo bránené v užívaní nehnuteľností je nesprávny. Z vyššie uvedených dôkazov plynie,
že žalobkyňa neužívala spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach preto, že medzi spoluvlastníkmi
nedošlo k dohode o užívaní nehnuteľností, a preto ani žalobkyňa ani žalovaný svoj podiel neužíval.

17/ Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s jeho
argumentáciou, v ktorej poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2616/99,
podľa ktorého podielový spoluvlastník, ktorý neužíva alebo nemôže užívať spoločnú vec v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu má právo žiadať náhradu od druhého podielového spoluvlastníka, ktorý nad

rámec svojho spoluvlastníckeho podielu užíva spoločnú vec. Súd prvej inštancie aplikoval na danú vec
právnu normu, ktorá sa na ňu vôbec nevzťahuje. Z rozhodnutia nevyplýva, na základe akého zákonného
ustanovenia súd žalobe vyhovel a žalobkyni priznal uplatňovaný nárok; z ustanovení, ktoré súd prvej
inštancie uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, žiaden takýto nárok nevyplýva a ani ho nemožno
vyvodiť.

18/ Na odvolanie žalovaného podala žalobkyňa písomné vyjadrenie, v ktorom označila odvolanie za
v celom rozsahu nedôvodné a argumentáciu v ňom za zavádzajúcu. Trvala na tom, že v konaní
bolo preukázané, že je z užívania nehnuteľností úplne vylúčená. Žalovaný neumožnil žalobkyni vstup
na pozemky v spoluvlastníctve ani len pri výkone úkonu nariadeného z úradnej moci, kedy svojím

odmietavým postojom 2x zmaril realizáciu stavebným úradom nariadeného štátneho stavebného
dohľadu, potom nemožno hovoriť o žiadnom užívaní spoluvlastníctva žalobkyňou. Žalovaný v priebehu
10 rokov trvajúceho sporu preukázal, že žalobkyňu nerešpektuje ako rovnocennú spoluvlastníčku a
z jeho konania je zrejmé, že si neželá, aby predmet spoluvlastníctva v akejkoľvek miere užívala.V protokole o prevzatí kľúčov z konca roka 2015 žalovaný podmienil vydanie kľúčov od spoločnej
nehnuteľnosti žalobkyni viacerými výhradami, o.i. tiež tým, že „výslovne nesúhlasí s tým, aby žalobkyňa
do spoločných priestorov vstupovala bez jeho súhlasu a v jeho neprítomnosti.“ Žalobkyňa zopakovala,

že neužívanie predmetu spoluvlastníctva v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu je dôsledkom konania
žalovaného, ktorý svojvoľným určovaním podmienok zasahuje do dispozičných oprávnení žalobkyne
ako druhého spoluvlastníka, čo súd prvej inštancie správne konštatoval.

19/ Argumentácia žalovaného sa od počiatku upriamuje výlučne na stavbu resp. priestory, ktoré sa

nachádzajú v bytovom dome na Z. X.. Č.. X v N.; žalobkyňa zdôraznila, že predmetom sporu je aj
jej spoluvlastnícky podiel na pozemkoch parc. č.XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, ako aj XXXX/X, XXXX/
X a parc. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. N. - Z. O.. Odmietaním umožnenia
vstupu žalobkyne na pozemky počas výkonu štátneho stavebného dohľadu žalovaný dokázal, že nielen
vnútorné priestory ale aj vonkajšie boli a sú vo výlučnej dispozícii žalovaného a žalobkyňa nemá vo
vzťahu k nim prakticky žiadne rozhodovacie ani užívacie právo. Ústava SR v čl. 20 ods. 3 priamo

ustanovuje, že : „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so
všeobecnými záujmami chránenými zákonom...“ Vlastníctvo nemožno zneužívať, jeho šikanózny výkon
je neprípustný, resp. výkon v rozpore s dobrými mravmi.

20/ Hoci žalovaný opakovane zdôraznil, že predmet spoluvlastníctva sám neužíva (v zmysle obývania),

je to on, kto disponuje s rozhodovacím právom ohľadom predmetu spoluvlastníctva a spôsobu jeho
využitia. Táto jeho faktická moc nad predmetom spoluvlastníctva sa v minulosti prejavila vo forme
svojvoľnej výmeny zámkov na prístupových dverách/bránach v minulosti, čím žalobkyňu prakticky
vymkol na ulicu, ďalej bezdôvodným odmietaním vydania prístupových kľúčov k nehnuteľnostiam, a
následne tiež cez určovanie podmienok vstupu do nehnuteľnosti (po protokolárnom vydaní kľúčov).

Pokiaľ sa žalovaný sám rozhodol, že predmet spoluvlastníctva nebude užívať (v zmysle ich obývania), je
táto argumentácia vo vzťahu k žalobkyni irelevantná, nakoľko ona takúto možnosť nemala a stále nemá
ani len teoreticky. Pokiaľ žalovaný navyše tvrdí, že sa v nehnuteľnostiach nezdržiava, teda ich údajne
neužíva, je nepochopiteľné, prečo bráni žalobkyni v príležitostnom užívaní a stanovuje jej absurdné
podmienky. Žalovaný ale predmet spoluvlastníctva užíva, keď si k bytu vo svojom výlučnom vlastníctve

svojvoľne pričlenil časť spoločných priestorov (v spoluvlastníctve so žalobkyňou), a to pôvodnú práčovňu
a kotolňu, v ktorých má uskladnené veci a využíva ich ako sklad. Preto jeho tvrdenie, že vec neužíva,
neobstojí. Žalobkyňa nemala možnosť toto tvrdenie pred súdom zdokladovať, keďže je jej vstup do
nehnuteľnosti odopieraný a štátny stavebný dohľad nariadený stavebným úradom, ktorý mal aj túto
skutočnosť preukázať, bol zmarený. Žalobkyňa považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne

správne a rozsudok navrhuje potvrdiť.

21/ Na vyjadrenie žalobkyne podal žalovaný odvolaciu repliku (č.l. 442 - 444 spisu), v ktorom uviedol,
že vo vyjadrení žalobkyňa v podstate len opakuje svoje skutkové tvrdenia a závery obsiahnuté v žalobe,
na ktorých zotrvala počas celého konania. Osobitne žalovaný uviedol, že v rozsudku Najvyššieho súdu

českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2616/99, na ktoré on poukazuje, je len jeden z viacerých rozhodnutí,
v ktorom súdy riešili otázku náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu, keď touto otázkou sa
zaoberali súdy tiež v rozsudku Najvyššieho súdu SSR zo dňa 27. 9. 1979 sp. zn. 2 Cz 54/79, tiež
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 5. 9. 2000 sp. zn. 28Cdo 1213/99, ako aj v náleze Ústavného súdu ČR
zo dňa 10. 10. 2007 sp. zn. I.US 383/2005, tiež v rozsudku NS ČR sp. zn. 28Cdo 75/2009 zo dňa 12.

8. 2009. Uvedená judikatúra je dlhodobo založená na stanovisku, že nárok spoluvlastníka za náhradu
voči spoluvlastníkovi v dôsledku jeho obmedzenia alebo vylúčenia z užívania spoločnej veci vzniká
z titulu bezdôvodného obohatenia (§ 451 Obč. zák.) vtedy, ak k tomuto obmedzeniu alebo vylúčeniu
spoluvlastníka z užívania spoločnej veci dôjde nadužívaním spoločnej veci ďalším spoluvlastníkom resp.
ostatnými spoluvlastníkmi na úkor v užívaní obmedzeného alebo z užívania vylúčeného spoluvlastníka

a absentuje dohoda spoluvlastníkov o užívaní. Existuje tak konštantná judikatúra, ktorá spočíva
na ustálenom právnom názore, ktorý je však úplne odlišný, než právny názor súdu prvej inštancie,
keď žalobkyni, ako podielovej spoluvlastníčke, priznal peňažnú náhradu za vylúčenie z užívania
spoločnej veci voči žalovanému, ako ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi, napriek tomu, že vylúčenie
žalobkyne z užívania nebolo spôsobené nadužívaním spoločnej veci žalovaným, teda bez existencie

akéhokoľvek právneho titulu. Súd prvej inštancie tak rozhodol odlišne od doterajšej rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít bez toho, aby vo svojom rozhodnutí vysvetlil dôvody, pre ktoré sa od nej
odchýlil. Žalobkyňa si túto vadu rozhodnutia súdu prvej inštancie, teda právne posúdenie veci v rozpore
s doterajšou judikatúrou naplno uvedomila až po oboznámení sa s obsahom odvolania žalovaného,čomu nasvedčuje skutočnosť, že vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa snaží presvedčiť súd,
že v konaní bolo v podstate preukázané, že žalovaný spoločnú vec užíval. Žalobkyňa totiž v rozpore
so svojimi pôvodnými tvrdeniami, zhodnými s tvrdeným žalovaného, že spoločnú vec ani jeden z nich

neužíva od r. 1994, tvrdí, že žalovaný resp. jeho právny predchodca má v spoločných priestoroch,
ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve uložené neidentifikované veci, čo však nemohla v priebehu
konania preukázať, z dôvodu, že jej žalovaný znemožnil prístup do nehnuteľnosti, čí je podľa žalobkyne
preukázaný skutkový záver, že žalovaný spoločnú vec užíva. Žalovaný tieto vyjadrenia žalobkyne
považuje len za snahu zhojiť vadu, ktorou trpí rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ ide o právne

posúdenie predmetnej veci.

22/ Na uvedené vyjadrenie žalovaného podala žalobkyňa odvolaciu dupliku (č.l. 452 - 454 spisu),
v ktorom uviedla, že z jej strany nedošlo k žiadnej zmene právneho náhľadu na prejednávanú
vec, jej vyjadrenia sú po celý čas sporu konzistentné. Žalobkyňa od počiatku tvrdí, že ju žalovaný
vylúčil z užívania spoločnej nehnuteľnosti, v dôsledku čoho dlhodobo dochádza k zásahom do jej

spoluvlastníckych práv. Sám žalovaný na pojednávaní dňa 13. 1. 2015 potvrdil, že spoločné priestory
domuužíva(vdanomobdobížalobkyňanemalaanilenkľúče).Boltožalovaný,ktovnímskoncipovanom
protokole o odovzdaní kľúčov stanovil podmienky, za ktorých môže žalobkyňa vstúpiť do nehnuteľnosti.
Žalobkyni pritom neumožnil vstup ani len v rámci úkonu, na ktorý dal podnet stavebný úrad. Na
preukázanie tvrdení, že žalovaný spoločné priestory skutočne užíva, predložila žalobkyňa podaním zo

dňa 10. 2. 2015 súdu aj znalecký posudok Ing. Fialu zo dňa 10. 9. 2009; z predloženej fotodokumentácie
bytu v suteréne bolo zrejmé, že v priestoroch boli zložené veci, t.j. byt v suteréne, ktorý je predmetom
spoluvlastníctva oboch strán sporu, bol, resp. je stále užívaný. Žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

23/ Ďalšie podania strany sporu vo veci neučinili.

24/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v
zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, na ústnom odvolacom pojednávaní, za účasti právnych zástupcov
žalobkyne aj žalovaného, na ktorom zopakoval dokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa § 384 ods.

1, § 378 ods. 1 a § 204 CSP, a to : písomnou korešpondenciou žalobkyne a žalovaného : list žalovaného
zo dňa 8. 1. 2008 adresovaný žalobkyni (č.l. 30, 31 spisu), tiež zo dňa 4. 5. 2011 (č.l. 29 spisu) ako aj list
žalobkyne adresovaný žalovanému zo dňa 13. 4. 2011 (č.l. 27 spisu); ďalej rozhodnutím Správy katastra
pre hl. mesto SR Bratislavu č. X-344/2008 zo dňa 30. 1. 2013 (o oprave údaja v KN na LV č. XXXX pre
k.ú. Z.É. O.), na odvolanie žalovaného potvrdené Rozhodnutím Správy katastra pre hl. m. SR BA zo

dňa 4. 6. 2013 č. Xo 32/13-BP; na základe uvedených rozhodnutí katastr. orgánov bol na spomínaný LV
č. XXXX pre k. ú. Z.É. O. zapísaný aj byt č. X (LV na č.l. 135 spisu); ďalej rozsudkom Najvyššieho súdu
SR zo dňa 3. 12. 2015 sp. zn. 8Sžr/110/2014, ktorým najvyšší súd zmenil rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č.k. 6S 198/2013 - 47 zo dňa 25. 7. 2014 tak, že rozhodnutie žalovaného Okresného úradu
Bratislava č. Xo 32/13 - BP zo dňa 4. 6. 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (č.l. 170 a nasl.

spisu); ďalej úmrtným listom pôvodne žalovaného 1 L.. M. N., kt. zomrel dňa X. X. XXXX (č.l. 177 spisu)
s Osvedčením o dedičstve vydaného notárom JUDr. Tomášom Trellom, č. 3D/100/2016, Dnot
4/2016 zo dňa 21. 3. 2017, č.l. 201 a nasl. spisu); ďalej uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 10.
8. 2017 č.k. 14C/98/2011 - 207 o pokračovaní v konaní so žalovaným F. N.Ý., dedičom po zomrelom
L.. M. N., ďalej písomným protokolom o prevzatí kľúčov od nehnuteľnosti na Z. X.. X v N. (č.l. 187, 188

spisu) a tiež doplnil dokazovanie aktuálnym výpisom z LV č. XXXX a LV č. XXXX, oba pre kat. úz. Z.
O.. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
25/ Podľa § 123 Obč. zák., vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26/ Podľa § 136 ods. 1 Obč. zák., vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

27/ Podľa § 137 ods. 1 Obč. zák., podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

28/ Vec, ktorá je predmetom spoluvlastníctva, sa medzi spoluvlastníkmi reálne (fakticky) nerozdeľuje,
ale nerozdelená zostáva spoločnou vecou pre všetkých spoluvlastníkov. Za trvania spoluvlastníctva sa
potom spoluvlastnícky podiel určuje najmä tým, akou mierou sa spoluvlastníci podieľajú na užívaní
spoločnej veci, príp. na jej úžitkoch a prírastkoch, ako majú prispievať na náklady vynaložené naspoločnú vec, na náklady spojené s jej udržiavaním a pod. Spoluvlastnícky podiel na veci teda
neznamená, že by sa vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo iba na určitú konkrétnu časť spoločnej
veci. Na tom nič nemení ani prípadná dohoda spoluvlastníkov, kto bude ako ktorú časť spoločnej veci

(napr. nehnuteľnosti) užívať. Spoluvlastnícka podiel nie je len mierou účasti na vlastníckom vzťahu
k spoločnej veci, ale tiež určuje rozsah práv a povinností jednotlivých spoluvlastníkov počas trvania
spoluvlastníckeho vzťahu k spoločnej veci aj pokiaľ ide o užívanie veci. Preto v tých prípadoch, kde nie
je spoluvlastníkovi zabezpečené užívanie veci v spoluvlastníctve vôbec alebo aspoň v rozsahu určenom
jeho podielom na spoločnej veci, vzniká mu nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady. V tejto

súvislosti vznikli v doktríne dva názory ohľadom posúdenia povahy tohto nároku, jeden podľa ust. § 137
v spojení s § 123 Obč. zák., druhý podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, pričom v súdnej praxi
sa presadilo posudzovanie tohto nároku podľa § 137 Obč. zák.

29/ Žalovaný je názoru, že žalobkyňou uplatnený nárok je nutné posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka upravujúcich právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a

nasl. Obč. zák.). Podľa názoru odvolacieho súdu ale súd prvej inštancie správne a v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou aplikoval na rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobkyne ust. § 137 ods. 1 Obč.
zák., nakoľko z § 137 ods. 1 Obč. zák. vyplýva právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva
spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. Otázku, akej právnej povahy
je nárok podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho podielu, riešil Najvyšší súd SR napr. vo svojom uznesení zo dňa 24. 11. 2009
pod sp. zn. 4Cdo/298/2008, v ktorom najvyšší súd judikoval, že : „Právo spoluvlastníka na náhradu
za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, je dané
zákonom. Vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Obč. zák., t.j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní
spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené

užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu
zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právo potom korešponduje povinnosť
spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci
poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní
spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je

užívaná bez právneho dôvodu (o to viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci
na spôsobe užívania nedohodli). Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich
spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a
povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym.
V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne

podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. Z vyššie uvedeného možno
vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému
spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o
právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade,
že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok,

ktorý vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 123 Obč. zák. Toto právo je nepochybne
majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zák.
Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o
bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva,
ktorésaopierajúoosobitnézákonnéustanovenia.Napokon,vprípadeprávapodielovéhospoluvlastníka

na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu,
nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž o to ani
vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez
právneho dôvodu a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech
získaný plnením z neplatného právneho dôvodu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol,

prípadnezískanýznestatočnýchzdrojov(porovnajrozsudokNSSRz30.5.2000 sp.zn.2Cdo141/99).“
Obdobne sa touto otázkou zaoberal Najvyšší súd SR aj vo svojom rozhodnutí zo dňa 27. 10. 2010 sp.
zn. 6 Cdo 184/2010.

30/ V súdenej právnej veci sa žalobkyňa v postavení podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti domáha

od druhého podielového spoluvlastníka danej nehnuteľnosti priznania peňažnej náhrady za to, že
neužívala a neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Uplatňuje teda právo,
ktoré vyplýva z podielového spoluvlastníctva, a síce z ust. § 137 ods. 1 Obč. zák. Súd prvej inštancieteda po právnej stránke správne vec posúdil podľa ust. § 137 ods. 1 v spojení s § 123 Obč. zák., a teda
správne vec neposudzoval podľa ust. o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl. Obč. zák.).

31/ Žalobkyňa v konaní argumentovala, že dlhodobo ako podielový spoluvlastník neužívala a naďalej
nemôže užívať svoje spoluvlastníctvo, nakoľko jej v užívaní bránil a naďalej bráni žalovaný (resp.
ešte jeho právny predchodca), a to z dôvodu, že jednak nemala k dispozícii všetky kľúče od
spoločnej nehnuteľnosti, takže sa do nej nemohla dostať, a tiež z dôvodu, že žalovaný (resp. ešte
jeho právny predchodca) podmieňoval jej vstup do spoločnej nehnuteľnosti rôznymi podmienkami.

Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že tvrdenie žalobkyne, že nemala k dispozícii kľúče od
spoločnej nehnuteľnosti nezodpovedá celkom skutočnosti, nakoľko, žalobkyňa časť kľúčov, s ktorými
mohla do spoločnej nehnuteľnosti vstúpiť, k dispozícii mala (hoci najskôr nie od žalovaného, ale od
L.. N., pôvodnej nájomníčky), je ale pravdou, že nemala k dispozícii všetky kľúče. Podľa výpovede
samotnej žalobkyne nemala k dispozícii kľúč od druhého vchodu nehnuteľnosti, ktorý umožňoval vstup
do domovej nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzali byty vo výlučnom vlastníctve žalovaného (resp. ešte aj

jeho právneho predchodcu) a zároveň tiež vstup do spoločných častí a zariadení domovej nehnuteľnosti
ako aj druhej záhrady. Tieto obdržala žalobkyňa v celom rozsahu na základe protokolárneho odovzdania
kľúčov dňa 17. 12. 2015.

32/ Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že uzavretie dohody o užívaní spoločnej nehnuteľnosti

medzi podielovými spoluvlastníkmi komplikovala okolnosť, že žalobkyňa mala pôvodne v úmysle užívať
byt v podkroví po predchádzajúcej nájomníčke, s ktorým chcela užívať aj ďalšie podkrovné priestory,
na čom sa však ako podieloví spoluvlastníci nevedeli dohodnúť, z dôvodu, že žalobkyňa si nárokovala
zo spoločných priestorov užívanie vo väčšom rozsahu, než koľko by predstavoval jej spoluvlastnícky
podiel(žalovanýjeväčšinovýmspoluvlastníkombytovéhodomu,vktoromsanachádzabytvpodielovom

spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného). Rovnako tak chcela v byte v podkroví žalobkyňa dobudovať
kúpeľňu, s čím žalovaný (resp. ešte pôvodní žalovaní 1, 2) nesúhlasil, nakoľko dobudovanie kúpeľne
by si vyžadovalo zásah do bytu otca M. N., ktorý bol krátko predtým zrekonštruovaný a vybudovanie
kúpeľne sa dalo riešiť aj inak (výpovede žalobkyne a žalobcu na pojednávaní dňa 13. 1. 2015, č.l. 151
až 154 spisu; tiež výpoveď žalobkyne na pojednávaní dňa 19. 11. 2013, č.l. 117 spisu). Po uvoľnení

podkrovného bytu (v roku 2004 po L.. N., č.l. 30, 31 spisu), o ktorý žalobkyňa spočiatku javila záujem,
žalobkyňa svoje rozhodnutie zmenila a požadovala uvoľniť pre potreby jej užívania byt v suteréne. Z
výpovede žalobkyne ďalej plynie, že od pôvodnej nájomníčky bytu L.. N. mala k dispozícii kľúče od
brány, od bytu a od vchodu do domu; od r. 2008 však kľúč od brány nesedel a ona sa tak nevedela
dostať na pozemok.

33/ Z výpovedí žalobkyne aj žalovaného na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 13.
1. 2015 tiež vyplýva, že ako žalobkyňa tak ani žalovaný spoločnú nehnuteľnosť neužívajú, keď
žalobkyňa dlhodobo žije v Nemecku (na Slovensku však pravidelne niekoľkokrát ročne navštevuje
svojich príbuzných či známych) a žalovaný dlhodobo žije a podniká v Českej republike, na Slovensko

chodil pravidelne za svojím otcom, pôvodne žalovaným M. N. (výpovede žalobkyne a žalovaného
na pojednávaní dňa 13. 1. 2015, č.l. 151 - 154 spisu). Ani jeden z nich teda spoločnú domovú
nehnuteľnosť neužíva na účely bývania. Žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že žalovaný využíva
spoločnú nehnuteľnosť na skladovanie svojich vecí v suterénnych priestoroch, čo však v konaní
nepreukázala (žalovaný užívanie spoločných priestorov na skladovanie vecí popieral).

34/ Z písomnej korešpondencie spoluvlastníkov nehnuteľnosti je nesporné, že žalovaný (resp. ešte
aj jeho otec, pôvodne žalovaný M. N.) neboli ochotní vydať žalobkyni všetky kľúče od spoločnej
nehnuteľnosti, pričom jej odmietali vydať tie kľúče, ktoré by sprístupnili žalobkyni spoločnú záhradu
(vstup z Č. ulice) a byt v suteréne (po p. Y.), čo odôvodňovali tým, že časť domu, ktorého sú

spoluvlastníkmi, predstavuje zo stavebnotechnického hľadiska súčasť celého domu s bytmi, ktorých sú
väčšinovými spoluvlastníkmi pôvodne žalovaní 1, 2, resp. teraz žalovaný L.. F. N. (list zo dňa 4.
5. 2011, č.l. 29 spisu). Napokon zo súhlasných prednesov ako žalobkyne tak aj žalovaného L.. F.
N. na pojednávaní dňa 19. 11. 2013 (č.l. 115 - 117 spisu) vyplynulo, že sporné dva byty, o ktoré
žalobkyňa javila záujem, (jeden v suteréne a jeden v podkroví), nie sú užívané cca od r. 1994, v bytoch

sa nevykuruje, tieto chátrajú.

35/ Medzi stranami sporu sa vedie konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
ako aj katastrálne konania, ktoré doposiaľ nie sú právoplatne skončené. Súčasťou spisového materiáluje rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžr/110/2014 zo dňa 3. 12. 2015 (v právnej veci žalobcu L.. F. N.
proti žalovanému Okresný úrad Bratislava, za účasti L.. G. N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného Okresného úradu Bratislava č. Xo 32/13 - BP zo dňa 4. 6. 2013, o odvolaní proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S 198/2013 - 47 zo dňa 25. 7. 2014); uvedeným rozsudkom najvyšší
súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S 198/2013 - 47 zo dňa 25. 7. 2014 tak,
že rozhodnutie žalovaného (t.j. Okresného úradu Bratislava) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie (a zároveň rozhodol o trovách konania). Predmetom súdneho prieskumu bola zákonnosť
rozhodnutia žalovaného č. Xo 32/13 - BP zo dňa 4. 6. 2013, ktorým potvrdil rozhodnutie Správy katastra

pre hl. mesto SR Bratislavu, odboru katastrálnych konaní, č. X-344/08 zo dňa 30. 1. 2013, vo veci
opravy chyby v katastrálnom operáte. K oprave došlo tak, že na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.
úz. Z. O. v bytovom dome súp. č. XXXX postaveného na pozemku registra „C“, parcely č. XXXX na Z.
X.. Č.. X v časti B - vlastníci a iné oprávnené osoby, zrušil tam uvedený zápis a zapísal, že v danom
dome sa nachádza 5 bytov namiesto pôvodne zapísaných 4. Najvyšší súd ako dôvodnú vyhodnotil
námietku žalobcu (tam L.. F. N.), pokiaľ poukázal, že pre byty nachádzajúce sa v suteréne a podkroví

(zapísané opravou v katastrálnom operáte) nebolo vydané rozhodnutie stavebného úradu o určení na
ich trvalé bývanie. Najvyšší súd prvotne v uvedenom rozsudku zdôraznil, že účel užívania dotknutej
nehnuteľnosti nie je v prejednávanej veci podstatný, nakoľko z toho, že v dome sa už nachádzajú byty,
nemožno aj ohľadne iných priestorov (a to najmä v podkroví) vyvodiť, že sa jedná o byt. Zároveň je
potrebné uviesť, že postup pri evidencii ostatných bytov v dome na Z. X. nie je predmetom tohto konania.

Nepochybne bol v konaní predložený znalecký posudok, z ktorého záverov vyplýva, že v dome na Z. X..
č. X súp. č. XXXX sa nachádza 5 bytov. Rovnako je z neho zrejmé, že v podkroví je priestor, ktorý nie je
využívaný. Žalovaný ani ako pribratá účastníčka však nevyvrátili tvrdenie žalobcu ohľadne nedostatku
rozhodnutia stavebného úradu týkajúceho sa charakteru „novozapísaných“ bytov. Predložený znalecký
posudok tak môže slúžiť ako podklad v prípadnom konaní o zmene účelu užívania stavby. Najvyšší súd

ad hoc majúc na zreteli tú skutočnosť, že v priebehu času sa zrejme len faktickými úkonmi menil spôsob
využívania predmetnej nehnuteľnosti z rodinného domu na bytový dom, nemohol akceptovať postup
žalovanej,ktorálennazákladeznaleckéhoposudkuvpodstatesamakvalifikovaladotknutépriestoryako
byty, hoci to nevyplývalo zo žiadneho rozhodnutia, resp. takéto rozhodnutie nebolo v konaní predložené
a naviac nebolo ani skúmané, či toto bolo vydané alebo nie. Posudzovanie, či určité miestnosti

vôbec môžu slúžiť na trvalé bývanie, patrí stavebnému úradu. Skutočnosť, že na základe konkrétnych
postupov (napr. stavebnými úpravami) boli určité priestory využívané ako byty, sama osebe nemôže
zhojiť absenciu relevantného rozhodnutia stavebného úradu. Odobrením uvedeného postupu by boli
prostredníctvom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte akceptované aktivity stavebníkov
resp. iných osôb smerujúce k premene nimi zvolených priestorov na byty, a to bez ohľadu na splnenie

zákonných náležitostí, čím by sa fakticky vylúčila pôsobnosť stavebného úradu pri skúmaní podmienok
vyžadovanýchprepriestoryurčenénatrvalébývanie(napr.podmienkyhygienické,svetlotechnickéatď.).
Stavebné orgány sa v ďalšom konaní budú zaoberať otázkou, či ohľadne užívania priestorov, ktoré
majú byť zapísané ako byt, bolo vydané rozhodnutie stavebného úradu, z ktorého by bol zrejmý účel
užívania týchto priestorov a na základe takto doplneného dokazovania opätovne rozhodnú, pričom sa

vysporiadajú so všetkými relevantnými účastníkmi vznesenými námietkami.“ V dôsledku predmetného
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bola následne v katastrálnom operáte vykonaná oprava zápisu na LV
č. XXXX pre kat. úz. Z. O. z počtu piatich bytov na pôvodný zápis štyroch bytov.

36/ Podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č.XXXX pre kat. úz. Z. O. sú teda žalobkyňa a žalovaný

L.. F. N. podieloví spoluvlastníci bytu č. X - N. na prízemí (t.j. nie v suteréne, ani v podkroví) bytového
domu na Z. X.. Č.. X v N., súp. číslo XXXX, každý v podiele 1-ice, ako aj podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu každý vo výške 350/1000-in. Okrem toho je v súčasnosti
žalovaný výlučným vlastníkom bytov nachádzajúcich sa v predmetnom bytovom dome (Z. X, N., súp. č.
XXXX) označených ako byt č. 0 - 0 na poschodí -1 s podielom ma spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu vo výške 90/1000-in; ďalej bytu č. 0 - 0 na prízemí predmetného bytového domu
s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 360/1000-in a napokon
aj bytu č. 0 - a na prízemí daného bytového domu s podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo výške 200/1000-in. Žalovaný je teda väčšinovým podielovým spoluvlastníkom
danej nehnuteľnosti, čo do počtu bytov a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu.

37/ Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. Z. O. sú zároveň žalobkyňa a žalovaný vedení
ako podieloví spoluvlastníci pozemkov - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 246 m2, druh
pozemku : záhrada, každý o veľkosti v podiele 1, ďalej parc. č. XXXX/X o výmere 27 m2, druh pozemku :zastavané plochy a nádvoria, každý o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 32 m2, druh
pozemku : zastavané plochy a nádvoria, každý o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 484 m2,
druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, každý o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere

25 m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, každý o veľkosti v podiele 1 a napokon parc. č.
XXXX o výmere 132 m2, druh pozemku : záhrada.

38/ Žalobkyňa sa žalobou domáhala priznania náhrady za neužívanie nehnuteľností titulom svojho
spoluvlastníckeho práva, tak, ako sú nehnuteľnosti v spoluvlastníctve so žalovaným vedené v katastri

nehnuteľností aj aktuálne; t.j. ako v súčasnosti, tak aj v čase podania žaloby bola podielovou
spoluvlastníčkou (spolu so žalovaným L.. F.Ó. N.) jedného bytu, označeného ako byt č. X - N., na
prízemí bytového domu na Z. X v N., ako aj podielovou spoluvlastníčkou (spolu so žalovaným L.. F.
N.) spoločných častí a spoločných zariadení domu vo výške 350/1000-in; ďalej bola a aj je podielovou
spoluvlastníčkou spolu so žalovaným každý v podiele 1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre
kat. úz. Z. O. (záhrad, zastavaných plôch a nádvorí).

39/ Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie vyhodnotil žalobu žalobkyne na priznanie jej
náhrady za neužívanie spoločných nehnuteľností ako nedôvodnú, keď po zopakovaní dokazovania
zistil, že dôvodom pre ktorý žalobkyňa neužívala spoločnú vec, a teda nerealizovala výkon svojho
spoluvlastníckeho práva, bola predovšetkým skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci neboli schopní

dohodnúť sa na užívaní spoločnej veci, z ktorého dôvodu spoločnú vec neužíval ani jeden z nich.
Rovnakotakžalobkyňavkonanínepreukázala,žebyžalovaný(resp.eštevpočiatočnomštádiusúdneho
sporu žalovaní 1, 2) užíval (užívali) spoločné časti a spoločné zariadenia domu či záhrady a zastavané
plochy a nádvoria (vedené na LV č. XXXX kat. úz. Z. O.) v rozsahu väčšom, než koľko predstavuje
jeho (predstavoval ich) spoluvlastnícky podiel. Už vyššie spomínané uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 24. 11. 2009 sp. zn. 4Cdo/298/2008 rieši otázku náhrady za neužívanie spoločnej veci jedným
zo spoluvlastníkov tak, že tento nárok vzniká v prípade, ak druhý spoluvlastník spoločnú vec užíva.
V konaní však žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný (resp. pôvodne žalovaní 1, 2) byt č. X - N.
spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu užíval
(užívali), resp. že spoločnú vec užívali v rozsahu väčšom, než predstavoval ich spoluvlastnícky podiel.

K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že v prípade spoločných častí a spoločných zariadení
domu, užívanie týchto spoločných častí a spoločných zariadení domu nemožno vykonávať oddelene
od užívania bytu. Spoločnými časťami domu sú napr. jeho základy, strecha, chodby, obvodové múry,
vchody, priečelia, schodištia, podkrovia, povaly, zvislé, vodorovné nosné konštrukcie a pod.; pod
spoločnými zariadeniami domu treba rozumieť napr. kotolne, komíny, výťahy, hromozvody, vodovodné,

teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne, plynové prípojky a pod. Vzhľadom na povahu spoločných
častíaspoločnýchzariadenídomujepotomzrejmé,žeužívaniespoločnýchčastíaspoločnýchzariadení
domujeviazanénaužívaniebytu(prípadnenebytovéhopriestoru),vposudzovanejvecitedanaužívanie
bytu č. X - N. na prízemí, t.j. výkon užívania spoločných častí a spoločných zariadení domu nemožno
realizovať samostatne, oddelene od užívania predmetného bytu č. X - N., na prízemí domu.

40/ Obdobne vo vzťahu k nehnuteľnostiam, vedeným na LV č. XXXX pre kat. úz. Z. O. (t.j. dve záhrady a
zastavané plochy a nádvoria), ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, každého v 1-ici, tieto
predstavujú jednak zastavaný pozemok, na ktorom stojí samotný bytový dom a tiež dve záhrady, ako
pozemky,priľahlékbytovémudomu.Ichužívaniejerovnakotakviazanénaužívaniespoločnejveci-t.j.v

danom prípade bytu č. X - N. na prízemí bytového domu na Z. X.. X v N.. Z vykonaného dokazovania teda
nevyplynulo, že by spoločnú vec - byt č. X - N. na prízemí (nie v suteréne, či podkroví) bytového domu (s
ktorou je neoddeliteľne spojené aj užívanie zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu, ako aj na zastavanom pozemku a priľahlých pozemkoch) - žalovaný
užíval, resp. nebolo preukázané, že by ich užíval v rozsahu väčšom, než činil jeho spoluvlastnícky

podiel. Ak aj žalovaný užíval (či užíva) v určitom rozsahu spoločné priestory (výpoveď žalovaného na
pojednávaní dňa 13. 1. 2015, č.l. 152 - 154 spisu), t.j. napr. chodbu, schodisko, je nutné mať na pamäti,
žežalovanýjetiežvýlučnýmvlastníkomešteďalšíchtrochbytovvbytovomdome,ajknimprislúchajúcim
podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu. Na základe uvedeného potom nemožno vyvodiť
záver, že žalovanému spoluvlastníkovi vznikla voči žalobkyni povinnosť zaplatiť jej peňažnú náhradu

za neužívanie spoločnej veci, nakoľko nebola splnená podmienka, že by spoločnú vec užíval na úkor
žalobkyne v rozsahu väčšom, než aký mu prináleží v súlade s výškou jeho spoluvlastníckeho podielu (a
to ako čo do užívania spoločného bytu v podielovom spoluvlastníctve, tak aj čo do podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu, ako aj zastavaného pozemku a záhrad).41/ V danom prípade tak vykonané dokazovanie preukázalo, že dotknutý byt žalobkyňa ale rovnako
tak ani žalovaný neužívali. Len ak spoluvlastník skutočne užíva spoločnú vec nad rámec svojho

spoluvlastníckeho podielu prisvojuje si tak jej úžitkovú hodnotu vo väčšej miere, než zodpovedá jeho
podielu a iba vtedy má povinnosť poskytnúť druhému spoluvlastníkovi náhradu za užívanie spoločnej
veci nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. V konaní ale nebolo žalobkyňou preukázané, že by
žalovaný (jeho právny predchodca) skutočne užíval spornú nehnuteľnosť (byt č. X - N.), spoločné časti
a spoločné zariadenia domu, ako aj zastavaný pozemok a záhrady, nad rámec jeho spoluvlastníckeho

podielu a tým si prisvojoval úžitkovú hodnotu aj v miere, ktorá mu nepatrí.

42/ Osobitne je potrebné uviesť, že žalobkyňa požadovala od žalovaného titulom náhrady sumu 315 €
mesačne, ktorá výška náhrady sa však neopierala o žiadny zo spôsobov takého určenia zodpovedajúcej
peňažnej náhrady, ktorý súdna prax akceptuje, t.j. napr. formou znaleckého posudku, odborného
vyjadrenia, či dopytu na realitné kancelárie, tak, aby bolo možné zistiť výšku takejto náhrady, obvyklej v

danom čase a lokalite a tak stanoviť výšku primeranej zodpovedajúcej peňažnej náhrady (pokiaľ by pre
priznanie náhrady boli v konaní splnené podmienky), ktorú skutočnosť žalovaný namietal od počiatku
konaniaasktorousasúdprvejinštancievkonanídostatočnenevyporiadal.Žalobkyňapeňažnúnáhradu
vo výške 315 € vypočítala zo sumy 898.000,- Sk, ktorú vyčíslil pôvodne žalovaný M. N. v liste zo dňa
2. 9. 2005 ako jemu spôsobenú majetkovú ujmu z dôvodu nemožnosti uzavretia dohody o užívaní

nehnuteľnosti, ktorú sumu ako východiskovú súd prvej inštancie aj nesprávne akceptoval. Uvedená
čiastka 898.000,- Sk, t.j. v prepočte 29.808,14 €, bola totiž pôvodným podielovým spoluvlastníkom
M. N. vyčíslená ako prípadný nárok na náhradu škody, (spôsobenej neuzavretím dohody o užívaní
nehnuteľnosti), t.j. ako nárok inej povahy, než aký si v tomto konaní uplatňuje žalobkyňa, navyše bez
uvedenia výpočtu, ako právny predchodca žalovaného k výslednej sume 898.000,- Sk vlastne dospel.

Opodstatnená je aj námietka žalovaného v odvolaní, že žalobkyňa v prípade výroku I nešpecifikovala
dostatočne obdobie, za ktoré žiadala priznať peňažnú náhradu (t.j. spôsobom od - do), následkom čoho
bol tento výrok neurčitý a tým aj nevykonateľný.

43/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388

CSP, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v
otázke opodstatnenosti uplatneného nároku, tak, že žalobu žalobkyne zamietol.

44/ O nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného ako aj odvolacieho) konania rozhodol odvolací
súd podľa ust. § 396 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní

v celom rozsahu úspešný, patrí mu preto nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.

45/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0
(§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).