Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 17, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5Sd/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201016
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1014201016.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci

navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom
Ďurinom, B. X, D., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. mája
2014 o starobnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. mája 2014
potvrdzuje.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 6. mája 2014 odporkyňa podľa § 65, § 274, § 293z, §
82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi od 27.
novembra 2010 priznala starobný dôchodok v sume 347,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2011
na sumu 354,20 eur mesačne, od 1. januára 2012 na sumu 365,90 eur mesačne, od 1. januára 2013 na
sumu 377,10 eur mesačne a od 1. januára 2014 na sumu 385,90 eur mesačne.

2. Navrhovateľ návrhom zo dňa 20.6.2014 žiadal preskúmať toto rozhodnutie a nesúhlasil s dátumom

priznania starobného dôchodku. Mal za to, že podľa ustanovenia § 174 ods. 1 písm. c) zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa mu musí dôchodkový vek znížiť za výkon prác zaradených
do I. pracovnej kategórie, pretože odpracoval v službe vojaka z povolania v trvaní 28 rokov a 5 dní v
I. kategórii funkcií, a preto mal ísť do starobného dôchodku vo veku 55 rokov a nie vo veku 63 rokov.
Poukázal na to, že vykonal službu vojaka z povolania v zamestnaní I. kategórie funkcií a to ako vojak
základnej služby v ČSĽA od 30.08.1973 do 19.07.1975 v počte 689 dní a ako vojak z povolania od
20.07.1975 do 31.01.1994 v počte 6 771 dní, t. j. celkove 7460 dní čo je 20 rokov a 160 dní vrátane

vojenskej služby. Poukazoval ďalej na to, že by mal mať posudzované aj odpracované obdobia v III.
pracovnej kategórii a to ako učeň SOU od 01.09.1968 do 30.06.1971 v počte 1 033 dní, v Zlievarni
Hronec od 01.07.1971 do 29.08.1973 v počte 791 dní, zamestnanie v SBS SECURITON od 01.02.1994
do 30.06.2005 v počte 4 168 dní a zamestnanie do podania návrhu od 25.08.2005 do 20.06.2014 v
počte 3 222 dní, t. j. spolu 9 214 dní čo je 25 rokov a 1 deň. Upozornil, že výsluhový dôchodok mu bol
priznaný vo veku 55 rokov od 01.12.1990 a uviedol, že vznik nároku na výsluhový príspevok rovnako
ako vznik nároku na výsluhový dôchodok nie sú podmienené dovŕšením fyzického veku potrebného

pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, resp.
o sociálnom poistení, ale je založený len na princípe výsluhy, t. j. trvania služobného pomeru počas
určeného počtu rokov. Uviedol, že odporkyňa mu napadnutým rozhodnutím priznala starobný dôchodok
odo dňa 27.11.2010, kedy dosiahol vek 58 rokov a mal za to, že mu nedôsledne zhodnotila obdobieslužby vojaka z povolania od 30.08.1973 do 31.01.1994 a dostatočne nezhodnotila aj roky odpracované
v III. pracovnej kategórii pred a po vykonanej vojenskej službe. Poukázal na ustanovenie § 274 ods. 1
a § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedol, že výkon zamestnania v I. (II.) pracovnej kategórii,

resp. funkcií podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. má vplyv tak na zachovanie nároku na prepočet
starobného dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. a má vplyv aj na skorší vznik nároku na starobný
dôchodok, t. j. pred dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdôraznil,
že odporkyňa mu niektoré doby civilného zamestnania vôbec nezapočítala ako SOU, zamestnanie v
Zlievarni Hronec a SBS a žiadal, aby tieto nezrovnalosti odstránila, pretože môžu mať priamy vplyv na

výšku starobného dôchodku.
3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 19.05.2015 zotrval na svojom stanovisku uvedenom
v návrhu a zastával názor, že odporkyňa nesprávne vyhodnotila celú dobu jeho zamestnania a tiež
nesprávne postupovala, keď v prípade pri krátení jeho starobného dôchodku použila ustanovenia
Dohovoru č. 128, čo považoval za nesprávne, nakoľko doposiaľ nebol stanovený žiaden vzorec ani
rozsahu krátenia starobných dôchodkov a odporkyňa postupovala ako nezákonný samourčovací aparát.

4. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.03.2015 uviedla, že podľa potvrdenia
Vojenského úradu Sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 23.09.2013 navrhovateľovi bol priznaný
podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení
neskorších predpisov od 1. februára 1994 výsluhový dôchodok, ktorý sa podľa § 89 ods. 3 zákona
č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov s účinnosťou od 1. septembra 1995 považuje za

výsluhový dôchodok a podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2000 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa považuje od 1. júla 2002 naďalej za výsluhový
dôchodok.
5. Uviedla ďalej, že pre nárok a výšku výsluhového príspevku bola navrhovateľovi zhodnotená doba
poistenia od 30.08.1973 do 19.07.1975 - základná vojenská služba vo vojenskej škole v I. kategórii

funkcií a od 20.07.1975 do 31.01.1994 - vojak z povolania v I. kategórii funkcií, t. j. celkom 20
rokov a 341 dní. Poukázala na to, že navrhovateľ dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274
zákona č. 461/2003 Z. z. s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení dosiahol dovŕšením 55 rokov veku 4. decembra 2007 a pretože navrhovateľ zároveň
získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia a najmenej 20 rokov služby v I. kategórii

funkcií, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok v súlade s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. Suma starobného dôchodku navrhovateľa bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby
služby) získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. S
poukazom na článok 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128)

uviedla, že nakoľko navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia
Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté
počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku bola znížená podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach o sumu starobného dôchodku, zodpovedajúcu

obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového
dôchodku za celé roky, pričom suma starobného dôchodku, zodpovedajúca obdobiu dôchodkového
poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky,
bola určená ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového
poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, k

úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré je zhodnotené na určenie sumy
starobného dôchodku. S poukazom na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. ďalej uviedla, že
bola určená suma starobného dôchodku podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003,
t. j. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa
zákona č. 461/2003 Z. z. a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach je 337,60 eur

mesačneasumastarobnéhodôchodkuvypočítanápodľaprávnychpredpisovúčinnýchdo31.decembra
2003 a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach je 149,00 eur mesačne a pretože
suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a
Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach je vyššia, navrhovateľovi patrí starobný
dôchodok v tejto sume. Suma starobného dôchodku bola ďalej zvýšená podľa predpisov o zvyšovaní

dôchodkových dávok a ku dňu 01.01.2014 prestavuje 385,90 eur mesačne. Poukázala ďalej na to, že
starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný v súlade s § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku. Napadnuté rozhodnutie číslo
XXX XXX XXXX X zo dňa 6. mája 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť.6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo
XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Vojenskom úrade sociálneho
zabezpečenia Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 29.11.2013 požiadal odporkyňu o priznanie starobného
dôchodku od 27.11.2010. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 6. mája 2014 odporkyňa podľa
§ 65, § 274, § 293z, § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
navrhovateľovi od 27. novembra 2010 priznala starobný dôchodok v sume 347,90 eur mesačne, zvýšený
od 1. januára 2011 na sumu 354,20 eur mesačne, od 1. januára 2012 na sumu 365,90 eur mesačne, od

1. januára 2013 na sumu 377,10 eur mesačne a od 1. januára 2014 na sumu 385,90 eur mesačne.
8. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 29.03.2017 zotrval na podanom návrhu a poukázal na to,
že chýba doba práceneschopnosti navrhovateľa od 01.07.2005 do 06.08.2005, údaj o evidovanej
nezamestnanosti navrhovateľa od 25.08.2005 do 31.03.2005 a údaje o hrubých zárobkoch z obdobia
pred rokom 1984, t. j. z obdobia služby vojaka z povolania ako aj civilného zamestnania ako aj na
chýbajúce údaje za rok 2008 od 01.07.2008 do 31.07.2008. Poukazoval na to, že Dohovor č. 128 začal

platiť v roku 1991, v čase jeho platnosti navrhovateľ slúžil v armáde tri roky, avšak pred účinnosťou
tohto Dohovoru č. 128 vykonával službu v armáde 17 rokov a poukazoval na príliš strmú dikciu článku
33 ods. 2 Dohovoru č. 128, podľa ktorého odporkyňa môže, to znamená nemusí, krátiť tieto výsluhové
dôchodky, pričom v tejto súvislosti považoval za nesprávne, keď sa má krátiť celé obdobie vojenskej
služby. Tiež namietal, že v osobnom liste dôchodkového poistenia nie sú správne uvedené údaje,

nakoľko navrhovateľ v období od 01.01.2006 do 31.01.2006 bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych
vecíarodinyvBratislaveavobdobíod25.8.2005do31.3.2006,ďalejvroku2006munebolazhodnotená
práceneschopnosť od 17.01.2006 do 18.02.2006 a tiež chýba obdobie pred činnou vojenskou službou
a po jej ukončení, navrhovateľ ešte stále pracuje a napriek tejto skutočnosti toto nie je zhodnotené.
9. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 30.05.2017 uviedla, že navrhovateľ predložil potvrdenie

o dočasnej práceneschopnosti od 01.70.2005 do 06.08.2005 a od 17.01.2006 do 18.02.2006, tiež
potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave z 03.12.2008, podľa ktorého je evidovaný
ako nezamestnaný od 05.08.2005 do 31.03.2006 a zdôraznila, že uvedené obdobia nie je možné
zhodnotiť pre starobný dôchodok, nakoľko podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
nie sú považované za obdobie dôchodkového poistenia. K námietke navrhovateľa vo veci osobného

vymeriavacieho základu v roku 2006 ďalej poukázala na to, že podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne
pobočkyvBratislavezodňa27.11.2013navrhovateľdodatočnezaplatilpoistnénadôchodkovépoistenia
podľa § 142 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004
Z. z. za obdobie od 25.08.2005 do 31.12.2005 v sume 35.351,- Sk a za obdobie od 01.01.2006
do 31.03.2006 v sume 23.738,- Sk. Ďalej uviedla, že bývalý zamestnávateľ navrhovateľa uviedol na

evidenčnom liste dôchodkového poistenia za obdobie od 01.04.2006 do 31.12.2006 vymeriavací základ
111.983,- Sk, takže vymeriavací základ za rok 2006 je úhrnom 135.721,- Sk a na osobnom liste
dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X z 21. apríla 2017 je
uvedený správne.
10. Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu a opakovane vzniesol námietky týkajúce sa aplikácie

Dohovoru č. 128 článok 33 ods. 2 zo strany odporkyne.
11. Odporkyňa uviedla, že postup, ako je zvolený pri výpočte starobného dôchodku vyplýva z judikátu
najvyššieho súdu, ktorý takto upravil aj odporkyňu pri výpočte starobného dôchodku. V plnom rozsahu
sa pridŕžala písomných vyjadrení a napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 6. mája 2014
žiadala ako vecne správne potvrdiť.

12. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 13.09.2017 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 06.05.2014. V odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že od 01.07.2016 je účinný
zákon č. 162/2015 Z. z., t. j. Správny súdny poriadok (SSP), podľa ktorého všetky rozhodnutia vydané
po 01.07.2016 sú dvojstupňové. Súd preto v tomto konaní nemôže preskúmavať rozhodnutia vydané
odporkyňou po 01.07.2016, ktoré sú dvojstupňové, ako aj vzhľadom na poučenie v týchto rozhodnutiach,

kde sa už opravné prostriedky nepodávajú na súd, ale tam uvedenému správnemu orgánu. Z tohto
dôvodu súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. apríla 2017, ktorým odporkyňa
navrhovateľovi od 10. júna 2017 znížila starobný dôchodok na sumu 428,20 eur mesačne už v tomto
konaní nemôže preskúmať.
13. Na odvolanie navrhovateľa Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 26.09.2018, č. k. 9So/98/2017-151

zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.09.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V rozhodnutí konštatoval, že námietky navrhovateľa súvisiace s nesprávnym výpočtom sumy jeho
starobného dôchodku sú neopodstatnené. Suma starobného dôchodku bola určená správne, v súlade
s právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.14. V odôvodnení rozhodnutia NS SR tiež uviedol, že ak krajský súd dospel k záveru o nemožnosti
preskúmať napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21.04.2017 z dôvodu
nedostatku právomoci, mal konanie v tejto časti zastaviť a vec postúpiť na rozhodnutie o opravnom

prostriedkugenerálnemuriaditeľoviSociálnejpoisťovnespoukazomna§215ods.1zákonač.461/2003
Z. z. Keďže krajský súd takto nepostupoval, znemožnil navrhovateľovi realizáciu jeho procesného práva
na podanie odvolania a rozhodnutie o ňom. V tejto súvislosti NS SR zdôraznil, že práve prostredníctvom
procesného inštitútu odvolania sa zabezpečí preskúmanie prvostupňového rozhodnutia a v prípade jeho
nesprávnosti sa ním dosiahne náprava, pričom táto možnosť bola navrhovateľovi v dôsledku postupu

krajského súdu odopretá. Najvyšší súd uložil krajskému súdu konanie v časti týkajúcej sa preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne zastaviť a vec postúpiť na rozhodnutie o opravnom
prostriedku generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne. Z tohto dôvodu v podstate aj zrušil rozsudok
Krajského súdu v Bratislave.
15. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave,
na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná

právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Tunajší súd uznesením zo dňa 30.08.2023,
č. k. BA-5Sd/120/2014 – 169 vylúčil návrh v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 21.04.2017 na samostatné konanie. Veci bola pridelená sp. zn. 13Sa/11/2023.
Tunajší súd uznesením zo dňa 04.09.2023, č. k. 13Sa/11/2023 – 34 konanie zastavil a vec postúpil
generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne.

16. Následne navrhovateľ trval na podanom opravnom prostriedku. Poukázal na to, že odporkyňa
nevykonáva dokazovanie v určenom rozsahu, napriek žiadostiam navrhovateľa odmieta opraviť osobný
list dôchodkového poistenia navrhovateľa. Poukázal na stanovisko Slovenského národného strediska
pre ľudské práva, ktoré založil do spisu. Mal za to, že by malo byť zohľadnené to, že pri skončení strednej
školy sa musel zaviazať na službu v armáde v trvaní 10 rokov. Napadnuté rozhodnutie žiadal zrušiť pre

nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov.
17. Odporkyňa uviedla, že vykonávala zisťovanie zamestnania a zárobkov navrhovateľa, osobný list
dôchodkového poistenia je vypracovaný štandardným spôsobom. Pokiaľ tam nie sú v období rokov
1968 – 1983 uvedené vymeriavacie základy rozhodujúceho obdobia, osobný mzdový bod a počet dní
rozhodujúceho obdobia je to z tohto dôvodu, že toto obdobie nespadá do rozhodujúceho obdobia podľa

§ 63 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z. z.
18. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
19. Podľa § 250ja ods. 4 OSP súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom
odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

20.Podľa§250lods.2OSPpokiaľvtejtohlaveniejeustanovenéinak,použijesaprimeraneustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.
21. Podľa § 250q ods. 3 veta prvá OSP o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
22. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.

z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek.
23. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 66 ods. 1 cit. zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného

mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
25.Podľa§60ods.8zákonač.461/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovrokdôchodkovéhopoistenia
je 365 dní dôchodkového poistenia.
26. Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky

sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch
rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon
neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na
účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú
na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri

desatinné miesta nahor.
27. Podľa § 63 ods. 7 veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 244/2005 Z. z. rozhodujúce
obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktoromboli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom
1984, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 66 ods. 2 cit. zákona ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku
na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí
podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných
za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového

poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho
časti.
29. Podľa § 293z cit. zákona ak nárok na dôchodkovú dávku vznikol pred 1. januárom 2008, podmienky
nároku na dôchodkovú dávku sa posudzujú a jej suma sa určuje aj po 31. decembri 2007 podľa zákona
účinného pred 1. januárom 2008, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov

občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),

c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

31. Podľa § 14 ods. 4 cit. zákona ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu
pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií,
ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií
sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b)
až h).

32. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.
decembra 2023.
33. Podľa § 274 ods. 2 cit. zákona suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a
invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov
prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v
prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského
dôchodku.
34. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2012

dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky
priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od
priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v
hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka,
ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie

dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 82 ods. 2 cit. zákona dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho
roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien
a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá

ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke
zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu
roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho
roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania.
36. Podľa § 82 ods. 3 cit. zákona na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma

dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
37. Podľa § 82 ods. 9 cit. zákona zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou, pri
ktorej toto zvýšenie patrí.38. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z.
účinnom od 1.1.2013 dôchodková dávka sa do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného
rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej

republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej
mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku
priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, priemernej
mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť najviac o 70%, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku
a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu
kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
39. Podľa § 82 ods. 2 písm. a) cit. zákona starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného
kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa

určí v roku 2013 ako súčet 50% medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50% medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku.
40. Podľa § 82 ods. 2 písm. b) cit. zákona starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného
kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa

určí v roku 2014 ako súčet 60% medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40% medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku,
41. Podľa § 82 ods. 12 cit. zákona ministerstvo vydá opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením
v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku, ktorým ustanoví

a) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 2 až 7, 9 a 10,
b) percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odseku 8.
42. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z.
z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2010 dôchodkové dávky v roku
2010 sa zvyšujú o 3,05%.

43. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.
z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2011 dôchodkové dávky v roku
2011 sa zvyšujú o 1,8%.
44. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.
z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012 dôchodkové dávky v roku

2012 sa zvyšujú o 3,3%.
45. Podľa § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.
329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia
úrazovej renty v roku 2013 dôchodková dávka v roku 2013 sa zvyšuje takto: starobný dôchodok o 11,20
eura.

46. Podľa § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.
329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia
úrazovej renty v roku 2014 pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2014 sa ustanovuje takto:
8,80 eura, ak ide o starobný dôchodok.
47. Podľa § 112 ods. 1 cit. zákona dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo

jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v
nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej
zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,

c) odoprela neprávom alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
48. Podľa § 26 ods. 1 písm. f) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov zo
služobného pomeru vojaka z povolania sa prepustia vojaci na vlastnú žiadosť po splnení prevzatého
záväzku,

49. Podľa § 33 ods. 1 písm. c) cit. zákona vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru
podľa § 26 ods. 1 písm. a) až c) a e) až g) a ods. 2 patrí výsluhový príspevok do 60 rokov veku vo výške
30% platu, ak konali službu v ozbrojených silách po dobu najmenej 20 rokov. Táto výmera sa zvyšuje
za 21. a každý ďalší ukončený rok služby o 1% platu.50. Podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov výsluhové príspevky,
na ktoré vznikol nárok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. v znení neskorších predpisov a
tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona

vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12%. Ak však bol poberateľ
tejto dávky prijatý do služobného pomeru uvedeného v § 53 ods. 1, nárok na ňu zaniká dňom účinnosti
tohto zákona.
51. Podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3,

§ 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších
predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo
výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10%. Na výplatu týchto dôchodkov
je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
52. Podľa článku 33 ods. 2 cit. Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok

na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za
tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť
alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti
alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
53. Navrhovateľ sa domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa

06.05.2014. Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ požiadal o priznanie
starobného dôchodku od 27.11.2010 žiadosťou zo dňa 29.11.2013. Starobný dôchodok mu bol priznaný
napadnutým rozhodnutím odporkyne od 27.11.2010 vo výške 347,90 eur mesačne. V priebehu súdneho
konania vedeného na krajskom súde došlo k vydaniu rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 21.4.2017, ktorým bol navrhovateľovi podľa § 65, § 274, § 293z, § 112 ods. 3 a ods. 6 a § 82 zákona

č. 461/2003 Z. z. znížený starobný dôchodok od 10.06.2017 na sumu 428,20 eur mesačne. Dôvodom
vydania tohto rozhodnutia bolo zistenie, že odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľa
použila nesprávny vymeriavací základ za obdobie od 01.01.2006 do 31.03.2006, ktorý bol 23.738,- eur
a nie 27.738,- eur.
54. Navrhovateľ sa narodil XX.XX.XXXX. Dôchodkový vek 55 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č.

100/1988 Zb. dovŕšil dňom 04.12.2007. Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku získal 14.282 dní, t. j. 39
rokov a 47 dní obdobia dôchodkového poistenia. Po vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľ
získal 1.089 dní, čo je 2,1710 roka obdobia dôchodkového poistenia.
55. Z potvrdenia VÚSZ zo dňa 23.09.2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný podľa § 33 ods. 1
písm. a/ zákona č. 76/1959 Zb. od 01.02.1994 výsluhový príspevok, ktorý sa podľa § 89 ods. 3 zákona

č. 114/1998 Z. z. s účinnosťou od 01.09.1995 považuje za výsluhový dôchodok a podľa § 125 ods. 13
zákona č. 328/2002 Z. z. sa od 01.07.2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Je nesporné,
že navrhovateľovi bol priznaný od 01.02.1994 výsluhový príspevok podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb.,
čím u neho došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených systémoch dôchodkového
zabezpečenia (poistenia).

56. Keďže z titulu služby vojaka z povolania (profesionálneho vojaka) navrhovateľovi nárok na výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevznikol a jeho výsluhový príspevok sa za výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. iba považuje, v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
nie je možné stanoviť pre neho iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku nároku na starobný
dôchodok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/131/2011 zo dňa 22.08.2012).

57. Výkon služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov v zmysle § 274
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb.
podľa názoru súdu navrhovateľovi zachoval nárok na starobný dôchodok od dovŕšenia veku 55 rokov.
58. Námietku navrhovateľa týkajúcu sa nezhodnotenia doby pred 18. rokom veku, t. j. učňovského štúdia
od 04.12.1967 do 30.04.1998, považoval súd za nedôvodnú, lebo hodnotenie takej doby je vylúčené

ustanovením § 22 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.
59. Z čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe tak
zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle Dohovoru č. 128
možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný
dôchodok z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného

systému sociálneho zabezpečenia. U navrhovateľa došlo k poisteniu v dvoch samostatných systémoch
dôchodkového poistenia. Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho
zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku
výsluhového príspevku v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.60. Je potrebné zdôrazniť, že zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. zabezpečiť,
aby pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby vojakom bola doba profesionálnej
služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z toho teda vyplýva záver, že

úmyslom zákonodarcu bolo, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného
systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca,
ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia
(zabezpečenia).Keďženavrhovateľovibolpriznanývýsluhovýpríspevok,ktorýsapovažujezavýsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., aj podľa názoru súdu odporkyňa správne pri rozhodovaní

o nároku najprv vypočítala teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila vtedy, ak by všetky doby
poistenia získal vo všeobecnom systéme a následne postupovala v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 a
sumu starobného dôchodku krátila v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby.
61. „Navrhovateľ nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku
priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal v osobitnom
systéme hodnotené pre nárok a výšku výsluhového príspevku, ktorý, ako je vyššie uvedené, má

od dovŕšenia dôchodkového veku charakter starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem „starobného dôchodku“ neobsahuje.
Postup odporkyne potom nemožno považovať za diskriminujúci a v rozpore s čl. 12 Ústavy SR. Nie
je nakoniec ani v rozpore s čl. 39 Ústavy SR, v zmysle ktorého majú občania právo na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe. Z uvedených dôvodov taký postup považuje odvolací súd za

zákonný“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/171/2014 zo dňa 26.02.2016).
62. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/176/2015
zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku
zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového
poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté

hrubézárobky.Ažpotakomtostanovenívýškystarobnéhodôchodkumožnosumustarobnéhodôchodku
krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového
príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok“.
63. Priemerný mesačný zárobok bol navrhovateľovi určený v súlade s § 12 zákona č. 100/1988 Zb.
z rozhodného obdobia desiatich kalendárnych rokov 1984 až 1994. Na určenie sumy starobného

dôchodku sa v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. vybralo len päť rokov, v ktorých bol
jeho zárobok najvyšší, t. j. roky 2004, 2001, 2002, 2003, 1999. Odporkyňa postupovala v súlade so
zákonom, keď starobný dôchodok vo výške 92 % priemerného mesačného zárobku (t. j. 124,20000
eur mesačne) zvýšila za 1.089 dní zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok o 18 %
priemerného mesačného zárobku (t. j. 24,30000 eur mesačne). K sume 148,50000 eur pripočítala s

poukazom na zákon č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. sumu 157,52000 eur mesačne
tak, aby suma starobného dôchodku navrhovateľa nepresiahla sumu 306,02 eur mesačne. Z uvedeného
vyplýva, že námietky navrhovateľa súvisiace s nesprávnym výpočtom sumy jeho starobného dôchodku
sú neopodstatnené. Suma starobného dôchodku bola určená správne, v súlade s právnymi predpismi a
ustálenou súdnou praxou. Takýto právny názor (viď ods. 53 – 63 odôvodnenia rozsudku) vo veci vyslovil

odvolací súd a správny súd je jeho právnym názorom viazaný.
64. Navrhovateľ si uplatnil nárok na starobný dôchodok dňa 27.11.2013, tento deň je teda dňom, kedy
boladávkauplatnenáuodporkyne.Podľa§112ods.1zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoisteníbolo
pretomožnépriznaťstarobnýdôchodoknavrhovateľovitrirokyspätne,t.j.od27.novembra2010,apreto
súd námietku navrhovateľa, že mu bol nesprávne stanovený dátum priznania starobného dôchodku

neakceptoval.
65. Podľa § 250h ods. 1 OSP až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho
rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b. Rozšírenie rozsahu napadnutia
rozhodnutia (§ 250h ods. 1 veta za bodkočiarkou) okrem zásady dispozičnej vyjadruje aj zásadu
koncentračnú. Je vecou žalobcu, aby stanovil medze súdneho prieskumu, a to tak po stránke

kvantitatívnej (označením výrokov rozhodnutia, ktoré žiada preskúmať), ako aj kvalitatívnej (uvedením
konkrétnych žalobných dôvodov). Iba v lehote podľa § 250b ods. 1 je možné rozšíriť rozsah napadnutia
rozhodnutia. Rozšírením rozsahu napadnutia rozhodnutia sa chápe nielen rozšírenie žaloby o ďalšie
výroky, ale aj o rozšírenie žalobných dôvodov, t. j. vytknutie ďalšieho rozporu so zákonom alebo
uvedenie ďalšieho porušenia žalobcových práv. Pokiaľ navrhovateľ po zrušení rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 13.09.2017 uvádzal nové dôvody opravného prostriedku k tomu súd tiež
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/60/2014 02.06.2015, podľa ktorého: „Súd
v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v
rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný anemôže ho prekročiť, keďže správne súdnictvo je ovládané tzv. koncentračnou zásadou, keď žalobca
môže žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby.
Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti

žalobou napadnutému rozhodnutiu, to ani v duplike na vyjadrenie žalovaného, a ani na pojednávaní.
To znamená, že k žalobným dôvodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby súd v rámci
správneho súdnictva už nemôže prihliadnuť. Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve
riadi vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť v žalobe okrem
všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 O.s.p. a 79 ods. 1 O.s.p.) aj označenie rozsahu, v ktorom

sa rozhodnutie napáda, v čom vidí žalobca nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. Podľa
ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie
žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí
ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol
porušený. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.
Absencia tvrdenia žalobcu, že vydaním napadnutého rozhodnutia bol porušený konkrétny zákon, je

vadou žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu (R 64/1998). Súd nevyhľadáva za účastníka konkrétne
dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah
žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd podľa § 250h O.s.p.
viazaný (R 58/2001). V správnom súdnictve súd prevažne vychádza zo skutkového stavu, ako ho zistil
správny orgán a dokazovanie vykonáva len výnimočne (§ 250i ods. 1, 2 O.s.p.). Zmyslom konania v

správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery a
na ich základe posudzovať preskúmavaný správny akt a zisťovať, či správne rozhodnutie zodpovedá
ním zistenému skutkovému stavu. Podľa § 250b O.s.p. sa žaloba musí podať do dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje
inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. V rámci dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby sa striktne

uplatňuje koncentračná zásada na vyjadrenie všetkých žalobných dôvodov. Po uplynutí lehoty už súd
neprihliada na prípadné rozšírenie dôvodov žaloby, teda ani keby ich tvrdil žalobca na pojednávaní,
pretože by išlo o podanie urobené po lehote stanovenej zákonom. Poukazujúc na zásadu dispozičnú
a koncentračnú, ktorými je ovládané správne súdnictvo, považuje senát Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky za potrebné zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného môže preskúmať len z dôvodov,

ktoré boli obsiahnuté už v žalobe.“
66. Je síce pravdou, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sa týka konania podľa druhej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda konania o žalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov, avšak podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ nie je v tretej hlave piatej časti O.s.p.
ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy. V tretej hlave piatej časti O.s.p. nie sú

odlišne upravené ani náležitosti opravného prostriedku, ani možnosť rozšíriť rozsah a dôvody opravného
prostriedku, preto podľa názoru súdu možno aj na konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. vztiahnuť
vyššie citované rozhodnutie NS SR (ako aj ust. § 250h O.s.p.), v tom smere, že dôvody opravného
prostriedkuužnemožnorozširovaťpouplynutílehotynajehopodanieanapadnutérozhodnutiejemožné
preskúmať iba z dôvodov, ktoré boli uvedené v opravnom prostriedku. Naviac navrhovateľ bol už pri

podaní opravného prostriedku a následne po celú dobu súdneho konania zastúpený advokátom.
67. Napriek tomu sa súd vyjadrí k námietkam navrhovateľa uvedeným na pojednávaní dňa 17.01.2024.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré
aj založil do spisu, k tomu súd uvádza, že túto listinu nemožno považovať za dôkaz v súdnom konaní,
slúžiaci na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a súd týmto stanoviskom nie je viazaný.

Naviac sa jedná iba o všeobecné stanovisko, ktoré nedáva odpovede na konkrétne sporné otázky,
ktoré vyvstali v prejednávanej veci, a nijako ani nevyvracia právny názor, ktorý už v predmetnej veci
vyjadril odvolací súd (ktorý bol citovaný vyššie). Do rozhodujúceho obdobia sa podľa § 63 ods. 7 zák.
č. 461/2003 Z. z. nezapočítavajú kalendárne roky pred 01.01.1984 (čo bolo uvedené aj v napadnutom
rozhodnutí),pretoaknavrhovateľnemávosobnomlistedôchodkovéhopoisteniauvedené vymeriavacie

základy rozhodujúceho obdobia, osobný mzdový bod a počet dní rozhodujúceho obdobia za roky 1968
až 1983, nemá to žiaden vplyv na správnosť výpočtu jeho dôchodku, ani na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.
68. Doba služby bola navrhovateľovi započítaná do obdobia dôchodkového poistenia v celom
rozsahu, preto súdu nie je zrejmé, o akú diskrimináciu navrhovateľa by v tejto súvislosti malo ísť.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 24.05.1978, Cpj 186/77, na ktoré navrhovateľ poukazoval, je
stanovisko občianskoprávneho kolégia NS ČSR, ktoré sa týka pracovnoprávnej veci, konkrétne sa týka
pracovného pomeru dojednaného na neprimerane dlhú dobu určitú, ktorý sa môže podľa okolností
prípadu považovať za pracovný pomer na dobu neurčitú. Toto rozhodnutie teda nemá žiaden súvissprejednávanouvecou,netýkasadôchodkovejveci, anizohľadneniaslužbyvojaka,naktorúsazaviazal
pri skončení strednej školy, pri určovaní výšky dôchodku. Je teda zrejmé, že námietky navrhovateľa,
prednesené na pojednávaní dňa 17.01.2024, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť a zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.
69. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie číslo 521 204 2480 0 zo dňa 06.05.2014
podľa § 250q ods. 3 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
70. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP a
s poukazom na výsledok konania navrhovateľovi, ktorý nebol úspešný, právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Správnom
súde v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde

a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).