Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822200293
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7822200293.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom v C., E. XX, zastúpenej Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8,
proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenému
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, o určenie neexistencie práva, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp.zn. 4C/7/2022 zo dňa 11. októbra 2022

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/7/2022-120 zo dňa 11. októbra 2022 vo
výroku I., ktorým súd určil, že žalovaný nemá právo na zaplatenie sumy vo výške 66.363,45 € s prísl.
a vo výroku III., ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom č.k. 4C/7/2022-120
zo dňa 11. októbra 2022 určil, že žalovaný nemá právo na zaplatenie sumy vo výške 66.363,45 € s
príslušenstvom na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0512850316 zo dňa 12.03. 2010 (výrok I.),
zamietol žalobu v časti určenia, že záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne
zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Rožňava nachádzajúca sa v okrese C., obec C.,
katastrálne územie C. na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome so

súpisným číslom XXXX, F. G. E. H. XX, XXX XX C., vchod 10, 2 poschodie, o veľkosti podielu 1/1 a
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu 317/1000 neexistuje
(výrok II.) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobkyňa žiadala určiť, že žalovaný nemá právo na zaplatenie sumy
vo výške 66.363,46 € s príslušenstvom na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0512850316 zo dňa

12.3.2010, že záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zapísané v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Rožňava nachádzajúca sa v okrese C., obec C., katastrálne územie C.
nalistevlastníctvač.XXXXakobytč.XX,nachádzajúcisavbytovomdomesosúpisnýmčíslomXXXX,F.
G. E. H. XX, XXXXX C., vchod XX, X. poschodie, o veľkosti podielu 1/1 a podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu 317/1000 neexistuje a zaviazal žalovaného k náhrade
trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že predmetom žaloby je určenie, že žalovaný nemá nárok na

sumu vo výške 66.363,46 € s príslušenstvom, ktorú si uplatňuje na základe Zmluvy o splátkovom
úvere č. 0512850316 uzavretá dňa 12.3.2010, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a právnym
predchodcom žalovanej (Slovenská sporiteľňa a.s.) a že neexistuje záložné právo k nehnuteľnosti na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretá dňa 12.3.2010 medzi stranami
sporu k Zmluve o splátkovom úvere č. č. 0512850316 uzavretá dňa 12.3.2010. Vzájomné práva a
povinnosti z uvedených zmlúv boli postúpené na žalovaného Zmluvou o postúpení pohľadávky dňa

14.12.2020. Žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne
a ku dňu 04.1.2022 doručil žalobkyni prostredníctvom Aukčnej spoločnosti výzvu na sprístupneniebytu za účelom vykonania znaleckého posudku a zároveň dňa 07.1.2022 bolo vykonané ocenenie
nehnuteľnosti pred dražbou. Vzhľadom na uplynutie premlčacej doby na vymáhanie zaplatenia dlžnej
sumy od žalobkyne uplynula zákonom stanovená premlčacia doba 3 roky na to, aby si pôvodný veriteľ

uplatnil prípadnú zostávajúcu pohľadávku voči žalobkyni na súde. Žalobkyňa týmto zároveň vznáša
námietku premlčania v celom rozsahu na uplatňovanú a vymáhanú sumu žalovaným a vznáša námietku
premlčania záložného práva. Žalovaný nemá žiadny právny nárok na uplatňovanie si uvedenej sumy
od žalobcu a rovnako nemá žiadny právny nárok realizovať predaj nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe
z dôvodu premlčania jeho nárokov. Ako žalobkyňa v žalobe uviedla predmetnú zmluvu o splátkovom

úvere uzatváral právny predchodca žalovaného (Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava) so žalobkyňou,
ktorá žiadala o poskytnutie splátkového úveru na účel splatenia skôr poskytnutých úverov, ako to
aj zo samotnej zmluvy o splátkovom úvere vyplýva. Predmetnou zmluvou vznikol žalobkyni záväzok
zaplatiť pôvodnému veriteľovi požičanú sumu vo výške 33.000 € a to v 180 mesačných splátkach od
prvého čerpania vo výške 186,97 € mesačne a od 10.5.2010 vo výške 265,89 € mesačne. Zmluva
bola uzavretá na dobu 15 rokov s dátumom konečnej splatnosti dňa 10.4. 2025. K predmetnej zmluve

bola podpísaná aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa
12.3.2010, ktorou si pôvodný veriteľ zabezpečil splatenie pohľadávok do budúcnosti a to do výšky istiny
a príslušenstva vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o splátkovom úvere. Predmetom zmluvy o zriadení
záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností a nachádzajúce sa v Rožňave,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX - byt č. XX nachádzajúci sa na E. H. XX, C. s príslušenstvom

(ďalej len ako „záloh 1“), vo vlastníctve žalobkyne č. XXXX - I. H. XX nachádzajúci sa na J. H. XXX, C.
(ďalej len „záloh 2“) vo vlastníctve syna žalobkyne. Pôvodný veriteľ poveril dňa 30.11.2011 na základe
plnej moci výkonom záložného práva na záloh č. 2 spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava, ktorá
spoločnosť predmetnú nehnuteľnosť (záloh č. 2) vydražila na dražbe dňa 15.1.2013. O priebehu dražby
bola vyhotovená Notárska zápisnica N49/2013, Nz 1193/2013, NCRIs 1268/2013), z ktorej vyplýva, že

záloh č. 2 podľa notárskej zápisnice bol vydražený a predaný za sumu vo výške 7875 €. Vzhľadom
na to, že dražbu mohol pôvodný veriteľ uskutočniť len po zosplatnení celej pohľadávky vyplývajúcej
zo Zmluvy o poskytnutí splátkového úveru zo dňa 12.3.2010 je zrejmé, že k zosplatneniu pohľadávky
došlo pred realizáciu dobrovoľnej dražby na záloh č. 2 a teda k zosplatneniu úveru došlo najneskôr v
roku 2013 (pred vykonaním dražby). S poukazom na tú skutočnosť, že žalobkyňa vzniesla námietku

premlčania pohľadávky a aj záložného práva a vzhľadom na to, že od zosplatnenia úveru uplynula 3
ročná lehota na vymoženie zostávajúcej dlžnej sumy pôvodným veriteľom vyplýva, že žalovaný nemá
právo na vymáhanie sumy, ktorej splnenia sa domáha výkonom záložného práva na záloh č. 1. Pôvodný
veriteľ mal svoj prípadný zostatok pohľadávky voči žalobkyni uplatniť na súde v lehote do 3 rokov
od zosplatnenia pohľadávky, ktorú zosplatnil pred výkonom záložného práva t.j., mohol si ju uplatniť

najneskôr do roku 2016. Zároveň z uvedených skutočností vyplýva aj to, že pôvodný veriteľ žalovanému
postúpil v roku 2020 už premlčanú pohľadávku.

3. Právne vec posúdil podľa § 100 ods. 1,2, § 101 a § 151 md Občianskeho zákonníka. Aplikujúc ust. §
137 písm. c/ CSP mal za to, že u žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení

čo do výroku I.

4. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že na základe zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa
12.3.2020 medzi právny predchodca žalovaného (Slovenskou sporiteľňou, a.s.) a A. A. vznikol žalobkyni
záväzok zaplatiť pôvodnému veriteľovi požičanú sumu vo výške 33.000 € a to v 180 mesačných

splátkach od prvého čerpania vo výške 186,97 € mesačne a od 10.5.2010 vo výške 265,89 € mesačne.
Zmluva bola uzavretá na dobu 15 rokov s dátumom konečnej splatnosti dňa 10.4.2025.

5. Toho istého dňa bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna
zmluva, ktorou si pôvodný veriteľ zabezpečil splatenie pohľadávok do budúcnosti a to do výšky istiny

a príslušenstva vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o splátkovom úvere. Predmetom zmluvy o zriadení
záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností a nachádzajúce sa v Rožňave,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX - byt č. XX nachádzajúci sa na E. H. XX, C. s príslušenstvom
(ďalej len ako „záloh 1“), vo vlastníctva žalobkyne č. XXXX - I. H. XX nachádzajúci sa na J. H. XXX, C.
(ďalej len „záloh 2“) vo vlastníctve syna žalobkyne. Pôvodný veriteľ poveril dňa 30.11.2011 na základe

plnej moci výkonom záložného práva na záloh č. 2 spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava, ktorá
spoločnosť predmetnú nehnuteľnosť (záloh č. 2) vydražila na dražbe dňa 15.1.2013. O priebehu dražby
bola vyhotovená Notárska zápisnica N49/2013, Nz 1193/2013, NCRIs 1268/2013), z ktorej vyplýva, že
záloh č. 2 podľa notárskej zápisnice bol vydražený a predaný za sumu vo výške 7.875 €. Vzhľadomk tomu, že dražbu mohol pôvodný veriteľ uskutočniť len po zosplatnení celej pohľadávky vyplývajúcej
zo Zmluvy o poskytnutí splátkového úveru zo dňa 12.3.2010 je zrejmé, že k zosplatneniu pohľadávky
došlo pred realizáciu dobrovoľnej dražby na záloh č. 2 a teda k zosplatneniu úveru došlo najneskôr v

roku 2013 (pred vykonaním dražby).

6. Súd dospel k záveru, že nárok žalovaného voči žalobkyni na zaplatenie zostatku dlhu z predmetnej
zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je premlčaný, preto vyhovel
žalobe v časti určenia, že žalovaný nemá právo na zaplatenie 66.363,46 € s príslušenstvom z dôvodu

premlčania tohto práva a je toho názoru, že na vyslovenie tohto určenia má žalobkyňa naliehavý právny
záujem.

7. Vychádzal z úvahy, že ak sa subjektívne oprávnenie nevykonalo v časovom limite predstavujúcom
zákonnom ustanovenú premlčaciu lehotu, t.j. pôvodný subjekt právnej povinnosti už nie je povinný
plniť. Uplynutím premlčacej lehoty sa subjektívne oprávnenie veriteľa podmienečne oslabilo o zložku

právneho nároku. Aj po uplynutí premlčacej lehoty zostáva subjektívne právo jeho nositeľovi zachované,
a preto ak dlžník plní svoj dlh aj po uplynutí premlčacej lehoty, nezakladá takéto konanie právny
vzťah z bezdôvodného obohatenia - dlžník stále plní svoj existujúci dlh a veriteľovi sa konzumuje
existujúce právo (na rozdiel od preklúzie, kde v dôsledku márneho uplynutia prekluzívnej lehoty
dochádza k zániku subjektívneho práv a prípadné plnenie prekludovaného dlhu zakladá právny vzťah

z bezdôvodného obohatenia). Ani v dôsledku márneho uplynutia premlčacej lehoty nedochádza k
zániku právneho nároku, ktorým je subjektívne právo dotované. V prípadnom súdnom konaní (a
výlučne v ňom) môže dlžník uplatniť námietku premlčania, ktorej účinným vznesením definitívne a
nepodmienečne zaniká právny nárok veriteľa. Momentom účinného vznesenia námietky premlčania
zaniká súdna vymáhateľnosť oprávnenia veriteľa procesne reflektovaná zamietnutím žaloby. Dôvodil,

že vznesenie námietky premlčania zo strany dlžníka je uplatnením jeho vlastného subjektívneho
oprávneniaprocesnejpovahy,pretoženemožnoúčinnevzniesťnámietkupremlčaniainak,akovsúdnom
konaní. Z uvedeného dôvodu sa na výkon procesného práva subjektu konania pojmovo nemôže
vzťahovať žiadne ustanovenie hmotného práva. „Procesný úkon“ a „právny úkon“ nie sú totožné pojmy, a
nemožnoaniichvýkonstotožňovaťdotejmiery,žebysanavýkonprocesnéhooprávneniarealizovaného

v procesnoprávnych vzťahoch vzťahovala právna úprava Občianskeho zákonníka. Vyjadril preto názor,
že nemožno uvažovať v súvislosti so vznesením námietky premlčania o rozpore tejto námietky s dobrými
mravmi, alebo o tzv. šikanóznom výkone procesného práva.

8. Ďalej poukázal na to, že koncept účinného vznesenia námietky premlčania, ako právnej skutočnosti

dovršujúcej zánik právneho nároku veriteľa, je však výrazne narušený pravidlom o povinnosti súdu
prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti. Je preto otázne, či aj v spotrebiteľských právnych
vzťahoch dochádza márnym uplynutím premlčacej lehoty len k podmienečnému zániku právneho
nároku, alebo či právny nárok zaniká absolútne. Konštatoval, že skutočnosť, že súd musí na premlčanie
práva veriteľa zo spotrebiteľského právneho vzťahu prihliadať bez ohľadu na prípadne komisívne

konanie spotrebiteľa, indikuje skôr ten názor, že márnym uplynutím premlčacej lehoty v spotrebiteľskom
právnom vzťahu dochádza ipso facto aj k zániku právneho nároku.

9. Uzavrel, že názor prezentovaný v komentári Občianskeho zákonníka Nakladateľstvo BECK, (autorov
doc. JUDr. Števček a kolektív) vydanie 2015 str. 680, 681 uvedený v predchádzajúcich dvoch odsekoch

ho utvrdil v tom, že žaloba v časti výroku I. je dôvodná.

10. Vo vzťahu k žalobkyňou požadovanému určeniu, že záložné právo neexistuje, konštatoval, že
ustanovenie § 151md Občiansky zákonník vymenúva niektoré právne skutočnosti, ktorých následkom
je zánik práva. Záložné právo má aksesorickú povahu. Pristupuje k zabezpečenej pohľadávke a trvá

počas jej existencie. Zánikom zabezpečenej pohľadávky zaniká aj záložné právo.

11. Súdu z vyššie uvedeného ( po vyhovení žaloby vo výroku I.) vyplynulo, že žalovaný už nemá právo na
výkon záložného práva, pretože po zániku zabezpečenej pohľadávky zaniká aj záložné právo. Je však
toho názoru, že nie je možné rozhodnutím súdu určiť, že záložné právo „ neexistuje “. Z toho dôvodu

súd žalobu v časti výroku II. ako bol formulovaný žalobkyňou zamietol.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2/ CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.13. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výrokom I.
(vyhovujúci výrok) a III. (o trovách konania), teda odvolaním nenapadol výrok II., ktorým súd zamietol
žalobu v časti o určenia, že záložné právo neexistuje. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. h/ a b/ CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že zamietne
žalobu aj v tejto časti, resp. aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
14.1. Žalovaný citoval odsek 16. a 17. odôvodnenia napádaného rozsudku a poukázal na vzájomný
vnútorný rozpor odôvodnenia, nakoľko na jednej strane súd uzavrel, že premlčaním nárok veriteľa

nezaniká, len ho nemožno súdne vymáhať, resp. priznať a na druhú stranu uzavrel, že premlčaním
pohľadávky v spotrebiteľskom spore dochádza k zániku nároku veriteľa. Záver o premlčaní pohľadávky
pritom bol jediným dôvodom vyhovenia žalobe vo výroku I., pričom pokiaľ súd konštatoval
zánik premlčaného nárok žalovaného podľa názoru odvolateľa odôvodnenie rozhodnutia v bode
16. takýto záver vylučuje. Vo vzťahu k neprípustnosti vnútorného rozporu odôvodnenia súdneho
rozhodnutia poukázal na rozhodnutia ústavného súdu, napr. I.ÚS/243/07, I.ÚS/155/07, I.ÚS/402/08

aIII.ÚS/103/2012,zktoréhocitoval.Žalovanýmázato,žekonajúcisúduzavrelprávnuotázkunásledkov
premlčania nárokov v bode 16. odôvodnenia v priamom rozpore s posúdením premlčania tak ako je
uvedenývbode17.odôvodnenia,vdôsledkučohodošlokporušeniuústavnéhoprávanasúdnuochranu
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
14.2. Zdôraznil, že uplynutie premlčacej doby neznamená, že právo prestalo existovať, respektíve

zaniklo, iba sa mení na tzv. naturálnu obligáciu a to aj v spotrebiteľských vzťahoch. Ak dlžník
svoj premlčaný dlh napriek premlčaniu veriteľ nie je povinný toto premlčanie dlžníkovi vrátiť, keďže
splnenie premlčanej pohľadávky nie je bezdôvodným obohatením. Záver súdu o zániku nároku veriteľa
v spotrebiteľskom spore v dôsledku premlčania s ohľadom na ust. § 54a OZ považuje za nesprávny, v
rozpore s hmotným právom a to ust. § 455 ods. 1 OZ, § 54a OZ a § 151j ods. 2 OZ.

14.3. Žalovaný poukázal na ust. § 54a OZ, pričom zdôraznil, že súd vo svojom výklade a argumentácii
úplne vylúčil druhú časť prvej vety tohto ustanovenia, a to „ust. § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté“. Podľa
ust. § 151j ods. 2 OZ pritom sa môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu
ajvtedy,keďzabezpečenápohľadávkajepremlčaná(akpohľadávkazabezpečenázáložnýmprávomnie
je riadne a včas splnená). Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na premlčanie zabezpečenej pohľadávky

voči spotrebiteľovi je záložný veriteľ oprávnený domáhať a uspokojiť aj svoju premlčanú pohľadávku
zo zálohu. Konajúci súd však napriek doslovnému zneniu uvedených ustanovení uzavrel, že veriteľovi
v spotrebiteľskom spore nárok premlčaním zaniká a preto ho nemožno uspokojiť ani výkonom záložného
práva. Vzhľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nakoľko súd neaplikoval vetu za bodkočiarkou ust. § 54a OZ ako aj ust. §

151j ods. 2 OZ a ust. § 455 ods. 1 OZ. Rozhodnutie súdu je nejasné, neúplné a nepreskúmateľné,
keďže jeho závery priamo odporujú uvedeným ustanoveniam, zároveň sa súd vôbec nevysporiadal
s námietkami žalovaného, ktorý pred súdom prvej inštancie namietal vyššie uvedené skutočnosti.
Odôvodnenie rozhodnutia je tak nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/14/2007, IV.ÚS/115/03,

III.ÚS/119/03 a III.ÚS/209/04, ako aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v rozhodnutí
Vetrenko v. Moldavsko.
14.4. Záverom poukázal na skutočnosť, že konajúci súd výrokom I. neurčil, že nárok žalobcu je
premlčaný, ale určil, že žalovaný nemá právo na svoj nárok, a teda de facto určil, že jeho nárok
neexistuje, respektíve zanikol.

15. Žalobca sa k podanému podaniu nevyjadril.
16. Odvolací súd zdôrazňuje, že výrok II. rozsudku (ktorým súd žalobu v zamietol) nebol odvolaním
napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

17. Žalovaný odvolaním napadol výrok I., ktorým súd určil, že nemá právo na zaplatenie sumy vo výške

66.363,45 € s príslušenstvom na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0512850316 zo dňa 12.03.
2010 a výrok III. o trovách konania, ktoré sa tak stali predmetom odvolacieho prieskumu.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.19. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach strán sporu).

20. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil všetky ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ktoré na daný prípad dopadajú, konkrétne § 54a prvá veta za bodkočiarkou OZ a § 151j OZ,
pričom tieto ustanovenie sú relevantné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.

21. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je

aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods. 1
písm. b) CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom).

22. Pretoajpripreskúmavanínapadnutéhorozsudkuodvolacísúdbralzreteľ nato,žerozhodnutiesúdu
musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta na dohady a domnienky.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods.2
CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo nezdôvodnených,
nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom

poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci.
Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a
odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí
v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. Súd
rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

závery musia byť dostatočne vysvetlené.

23. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti nemá. Odôvodnenie preskúmavaného
rozsudku, nie je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
súd nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné

a právne významné. Stranám sporu neozrejmil svoje myšlienkové pochody, na základe ktorých vyvodil
svoje právne závery, takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v
rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu
poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú.

Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku (v spojitosti s
odôvodneniami rozhodnutí, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzali) nie je obhájiteľné a rozsudok nie je
preskúmateľný.

24. Súd prvej inštancie iba konštatoval, že k zosplatneniu pohľadávky došlo pred realizáciu dobrovoľnej

dražby na záloh č. 2 a teda k zosplatneniu úveru došlo najneskôr v roku 2013. Na základe uvedeného
uzavrel, že nárok žalovaného voči žalobkyni na zaplatenie zostatku dlhu zo zmluvy o úvere zo dňa
12.3.2010 uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je premlčaný a preto
vyhovel žalobe v časti určenia, že žalovaný nemá právo na zaplatenie 66.363,46 € s príslušenstvom.

25. Za nesprávne a nedostatočné odôvodnenie možno považovať poukaz na povinnosť súdu prihliadať
na premlčanie práva veriteľa zo spotrebiteľského právneho vzťahu z úradnej povinnosti bez ohľadu na
prípadne komisívne konanie spotrebiteľa. Nemožno považovať za dostatočné zdôvodnenie iba poukaz
na to, že márnym uplynutím premlčacej lehoty v spotrebiteľskom právnom vzťahu dochádza ipso facto ajk zániku právneho nároku, vo všeobecnosti, bez dôsledného odlíšenia pojmov právo a nárok a odlíšenia
následkov zániku práva od následkov zániku nároku.

26. Právna teória aj súdna prax jasne ustálili, že vznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej
dobynespôsobujezánikpráva,aleibazániknároku.Vtakomtoprípadetedanezanikásubjektívneprávo,
ale iba právny nárok, ktorý sa na toto subjektívne právo viaže. Zánik nároku potom spôsobuje zánik
možnosti domáhať sa splnenia povinnosti zo strany oprávneného voči povinnému proti jeho vôli. Ak by
povinný súhlasil s plnením po uplynutí premlčacej doby, z dôvodu existencie subjektívneho práva aj po

uplynutí premlčacej doby, takéto plnenie by bolo možné a nezaložilo by na strane oprávneného vznik
bezdôvodného obohatenia.

27. Nemožno preto odôvodniť výrok určujúci, že strana sporu nemá právo na zaplatenie pohľadávky
úvahou o zániku nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby.

28.Nesprávnyjeajpoukazsúduprvejinštancienanázorvyslovenývkomentári Občianskehozákonníka
Nakladateľstvo BECK, (autorov doc. JUDr. Števček a kolektív), vydanie 2015, nakoľko tento sa
vzťahoval na právnu úpravu za účinnosti § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, o ktorom
ustanovení Ústavný súd Slovenskej republiky, nálezom sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára
2018 rozhodol, že nie je v súlade s čl. 46 ods.1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

29. Reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7.
februára 2018 bolo zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských
zmlúv a ich zabezpečenia v ustanovení § 54a OZ.

30. Podľa § 54a veta prvá OZ v znení platnom od 5.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy
nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.

31. Podľa § 151j ods. 2 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená

pohľadávka je premlčaná.

32. V citovanom ustanovení § 151j ods. 2 OZ zákon rieši otázku premlčania pohľadávky, ktorá je
zabezpečená záložným právom. Posilnenie postavenia záložného veriteľa sa prejavuje aj v tom, že
má právo uspokojiť sa zo zálohu aj vtedy, ak je zabezpečovaná pohľadávka už premlčaná. Záložné

právo teda platí aj potom, keď dôjde k premlčaniu pohľadávky, ktorá je zabezpečovaná. Premlčanie
nespôsobuje zánik pohľadávky. Zánik pohľadávky nastáva v prípadoch, ktoré sú upravené v § 151md.

33. Odvolací súd poukazuje aj na dôvodovú správu k zákonu č. 343/2018 Z.z., ktorým bol novelizovaný
zákon č. 40/1964 Zb OZ a zavedený § 54a OZ, z ktorej okrem iného vyplýva: „Pri subjektívnych

majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby
tieto práva dostali "ex lege" do polohy naturálnych záväzkov. Predkladateľ je presvedčený, že po
uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu
štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak
sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie

dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na
to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase
a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému
uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude
už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex

lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom,
avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje
kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje
zabezdôvodnéobohatenie(§455ods.1Občianskehozákonníka).Zavymáhaniepremlčanéhoprávazo
spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské

konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť
spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje
pohľadávky čo najskôr.Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle navrhovanej právnej úpravy nemožno platne
zabezpečiť, čo však nemá vplyv na výkon zabezpečenia v prípade, ak bolo právo zo spotrebiteľskej
zmluvy zabezpečené pred uplynutím premlčacej doby. Zabezpečením v tomto prípade treba rozumieť

všetky zabezpečovacie inštitúty upravené v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka vrátane záložného
práva. V tejto súvislosti právna úprava výslovne uvádza, že premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy
nebráni uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj v prípade, ak ide o premlčané právo zo
spotrebiteľskej zmluvy (§ 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka). Táto právna úprava zodpovedá platnému
právnemu stavu a požiadavke zabezpečenia právnej istoty veriteľov. “

34. Preto aj v preskúmavanom prípade, keď je pohľadávka zo spotrebiteľského úveru zabezpečená
záložným právom, nemožno uvedenú otázku riešiť bez súčasnej aplikácie ustanovenia § 54a OZ
(účinného od 5.12.2018) v spojitosti s § 151j ods. 2 OZ.

35.Súdprvejinštancienauvedenénebralzreteľ.Predčasnýanepreskúmateľnýprenedostatokdôvodov

je preto záver súdu, že žalovaný nemá právo na zaplatenie 66.363,46 € s príslušenstvom titulom
zostatku dlhu zo zmluvy o úvere zo dňa 12.3.2010 uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom
žalovaného.

36. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje potrebu odlíšiť otázku premlčania pohľadávky a premlčania

záložného práva. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal žalobcom vznesenou námietkou premlčania
záložného práva, ktorú uplatnil už v žalobe, a to za situácie, že rozhodoval o nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy, kedy súd ex offo prihliada na nemožnosť vymáhať premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy.
Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vyporiadal (aj to nedostatočne a nesprávne) iba s otázkou
(ne)premlčania pohľadávky žalovaného zo zmluvy o poskytnutí úveru.

37. V zmysle ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa záložné právo premlčuje, a teda nepremlčuje
sa len zabezpečená pohľadávka, s ktorou otázkou sa súd vysporiadal, ale aj samotné záložné právo,
ktoré sa ale nepremlčuje skôr ako zabezpečená pohľadávka. Záložné právo sa premlčuje vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe, ktorá v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď
sa mohlo vykonať prvý raz, t.j. odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky

zo zálohu.

38. Dôvodnosťou žaloby z vyššie uvedených hľadísk (z hľadiska dôvodnosti vznesenej námietky
premlčania záložného práva) sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, odôvodnenie rozsudku
neobsahuje žiadnu skutkovú ani právnu argumentáciu vo vzťahu k námietke premlčania záložného

práva, a preto jeho rozhodnutie je v tomto štádiu konania predčasné.

39. Vzhľadom na chýbajúce úvahy súdu vo vzťahu k námietke premlčania záložného práva nebolo
možné neexistujúce závery o tejto otázky podrobiť odvolaciemu prieskumu.

40. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné odlišovať premlčanie
pohľadávky od premlčania záložného práva, vo vzťahu ku ktorému odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/169/2021 (právna veta publikovaná pod R 70/2023). V uvedenom
rozhodnutí dovolací súd vychádzal z úvahy, že vznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej
dobynespôsobujezánikpráva,aleibazániknároku.Vtakomtoprípadetedanezanikásubjektívneprávo,

ale iba právny nárok, ktorý sa na toto subjektívne právo viaže. Zánik nároku potom spôsobuje zánik
možnosti domáhať sa splnenia povinnosti zo strany oprávneného voči povinnému proti jeho vôli. Ak
by povinný súhlasil s plnením po uplynutí premlčacej doby, z dôvodu existencie subjektívneho práva
aj po uplynutí premlčacej doby, takéto plnenie by bolo možné a nezaložilo by na strane oprávneného
vznik bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu zákonodarca nemohol v ustanovení spomenutého §

151md ods. 1 Občianskeho zákonníka spájať premlčanie záložného práva s jeho zánikom. Premlčaním
záložné právo nezaniká, akurát ho nie je možné v prípade vznesenia námietky premlčania vykonať proti
vôli povinného subjektu (záložcu). Ak teda povinný vznesie námietku premlčania, záložné právo bez
jeho súhlasu nebude možné vykonať. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd
oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať. Jej vznesenie je významné iba vo vzťahu k právu

záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Výkon záložného práva je majetkovým právom,
ktoré sa nepremlčuje skôr, než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka). NS SR
zároveň vyslovil názor, že pri záložnom práve k nehnuteľnosti, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností,
je potrebné, na rozdiel od klasického záväzkového vzťahu, rozlišovať dva aspekty. Prvým je uplatnenienámietky premlčania pred súdom, v dôsledku čoho pri jej dôvodnosti nemôže byť právo priznané.
Druhým aspektom je evidencia záložného práva v katastri nehnuteľností, ktorá je v zásade na uplatnení
námietky premlčania nezávislá. Vo vzťahu k záložnému právu tak podľa platnej právnej úpravy nie

je naplnený účel premlčania len samotným vznesením námietky premlčania. V tejto súvislosti potom
konštatoval, že je daný naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným
právom v dôsledku premlčania jeho výkonu.

41 . Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch v zmysle ust. § 389

ods. 1 písm. c/ CSP a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom
bude viazaný vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a v ktorom opätovne rozhodne o
trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania.

42. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude aplikovať všetky zákonné ustanovenia dopadajúce na právny
vzťah medzi stranami sporu a opakovane posúdiť dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Bude pritom

potrebné posúdiť osobitne premlčanie pohľadávky a premlčanie výkonu záložného práva a vysporiadať
sa s relevantnými tvrdeniami strán sporu. Svoje rozhodnutie náležite odôvodní, tak, aby spĺňalo
požiadavky stanovené v § 220 CSP. V novom rozhodnutí súd rozhodne nanovo o trovách celého konania
vrátane trov tohto odvolacieho konania.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).