Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-31Cb/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122474889
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6122474889.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: AIDER Slovensko s. r.

o., so sídlom Silvánská 5450, 841 04 Bratislava, IČO: 47 529 415, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441, o zaplatenie 9.356,76 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.982,52 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 36 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 9.356,76 eur
s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 13. novembra 2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej
došlo k poškodeniu motorového vozidla S.: PN-XXXDE patriaceho spoločnosti O. J. služby M. s.r.o.,
ktoré bolo havarijne poistené u žalovaného. Náklady na opravu poisteného motorového vozidla boli vo

výške 9.356,76 eur. Žalovaný odmietol vyplatiť žalobcovi poistné plnenie s odôvodnením, že znalec v
plnom rozsahu vylúčil vznik dopravnej nehody.
2.1 Žalobca k žalobe pripojil poistnú zmluvu, oznámenie OR PZ v Trnave z 19. novembra 2018, faktúru
č. 2019058 vystavenú spoločnosťou EDISERVIS s.r.o., oznámenie žalovaného o ukončení šetrenia
poistnej udalosti zo 17. apríla 2020, zmluvu o postúpení pohľadávky zo 14. júna 2022 uzatvorenú medzi
spoločnosťou Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou VIVIS s.r.o.
ako postupníkom, zmluvu o postúpení pohľadávky z 12. októbra 2022 uzatvorenú medzi spoločnosťou

VIVIS s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom a predžalobnú výzvu žalobcu z 27. októbra
2022.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 28. decembra 2022,
sp. zn. 19Up/1641/2022 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
3.1. Žalovaný uviedol, že v rámci šetrenia škodovej udalosti úsekom vnútornej kontroly si nechal
vypracovať znalecký posudok, pričom technické posúdenie nezávislého znalca v plnom rozsahu vylúčilo

vznik dopravnej nehody spôsobom uvedeným v písomnom uplatnení škody.
3.2. K odporu žalovaný pripojil znalecký posudok znalca R.. N. N. č. XX/XXXX.4. Žalobca v replike z 10. februára 2023 uviedol, že znalecký posudok nevylúčil v plnom rozsahu vznik
dopravnej nehody spôsobom popísaným v správe o nehode a v ďalších listinách. Znalec v znaleckom
posudku uvádzal indície, že vozidlo O. T. H., S.: PN-XXXDE bolo pred nárazom poškodené, avšak touto

úvahou sa znalec v posudku ďalej nezaoberal. Žalobca poukázal na to, že vo vzťahu k druhému vozidlu,
ktoré bolo účastníkom dopravnej nehody, žalovaný vyplatil náhradu škody, pričom je neprípustné,
aby jednu dopravnú nehodu žalovaný vyhodnotil dvomi rozličnými spôsobmi. K námietke žalovaného
týkajúcej sa úrokov z omeškania žalobca odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „ústavný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) zo 14. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 214/2020.

4.1. K replike žalobca pripojil kalkuláciu na opravu vozidla a rozpis prác.

5. Žalovaný v duplike zo 17. marca 2023 uviedol, že v danom prípade absentuje vzťah príčinnej
súvislosti medzi žalobcom uplatneným nárokom a žalobcom deklarovanou škodovou udalosťou z 13.
novembra 2018. K spochybňovaniu záverov znaleckého posudku zo strany žalobcu žalovaný uviedol,
že znalec vyhodnocoval plauzibilitu nehodového deja a aj kompatibilitu nehodového deja, pričom zo

záverov znaleckého posudku vyplýva, že nehodový dej popísaný žalobcom je z technického hľadiska
neprijateľný. K skoršej námietke, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z omeškania, žalovaný
odkázal na uznesenie ústavného súdu z 28. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 596/2017.

6. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 1. februára 2024 o 9:30 hod. (po

uskutočnení skoršieho pojednávania vo veci dňa 10. októbra 2023), na ktoré sa dostavili strany sporu.

7. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:
7.1. Na základe poistnej zmluvy z 13. júna 2017 žalovaný poistil motorové vozidlo Škoda T. H., O. G s
dohodnutou spoluúčasťou 4 %, najmenej však 200,-- eur.

7.2. Dňa 13. novembra 2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k stretu vozidla M. F., S.: HC-
XXXBT a poisteného vozidla O. T. H., S.: PN-XXXDE. K nehode malo dôjsť tým spôsobom, že vozidlo
M. dávalo prednosť pred vjazdom na kruhový objazd a vozidlo O. z dôvodu nedodržania potrebného
odstupu vrazilo do zadnej časti vozidla M.. Za spôsobenie nehody bola vodičovi vozidla O. T. H., S.: PN-
XXXDE W. O. uložená pokuta v konaní vedenom OR PZ v G. č. T.-TT-T.-XXXX/XXXXXX-XXX. Náklady

na opravu vozidla O. T. H., S.: PN-XXXDE predstavovali v zmysle faktúry č. XXXXXXX vystavenej
spoločnosťou S. s.r.o. sumu X.XXX,XX eur.
7.3. Žalovaný dňa 17. apríla 2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti so záverom, že odmieta poskytnúť
poistné plnenie, keďže technické posúdenie znalca z odboru cestnej dopravy v plnom rozsahu vylúčilo
vznik dopravnej nehody deklarovaným spôsobom.

X.X. Znalec R.. N. N. v znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedol, že priebeh nehodového deja popísaný
vodičmi O. a Y. nie je z technického hľadiska plne prijateľný, pričom nevylúčil náraz do stojaceho vozidla.
Následne v rámci záveru znalec uviedol, že deklarované poškodenia vozidla M. nevznikli jediným
popisovaným nárazom vozidla O. zozadu, pričom poškodenia vozidla O. pred nárazom nie je možné
jednoznačne preukázať.

8. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
8.1. Podľa ustanovenia § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto

zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie,
alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
8.2. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa
plniť (poistná udalosť) [ods. 2].
8.3. Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu

povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok (ods. 3).
8.4. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia;
tento dôvod nie je možné dodatočne meniť (ods. 4).

8.5. Podľa ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu
bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci,
na ktorú sa poistenie vzťahuje.9. V rámci svojho odôvodnenia súd uvádza, že síce na prvom pojednávaní vyslovil pochybnosť o nároku
žalobcu (o jeho aktívnej vecnej legitimácii), keďže nebolo zrejmé, či došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy
pred uzatvorením zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, alebo až následne, a teda či

nie je na mieste aplikovanie ustanovenia § 812 Občianskeho zákonníka o zániku poistného vzťahu.
9.1. Následne však súd dospel k záveru o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu a o nemožnosti aplikácie §
812 Občianskeho zákonníka na rozhodovaný spor, hoci je zrejmé, že poistná zmluva nebola vyplnená
celkomkorektne.Súdvšakpoukazujenato,ževrámcistrany1poistnejzmluvyjevhornejčastiuvedené,
že je dohodnutá vinkulácia v prospech VWFS (t. j. v prospech spoločnosti O. J. služby M. s.r.o.), t.

j. v prospech vlastníka poisteného motorového vozidla, a teda poistná zmluva bola uzatvorená až po
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k poistenému vozidlu.
9.2. Súd uvádza, že Občiansky zákonník umožňuje uzavrieť poistnú zmluvu aj tak, že v prípade poistnej
udalosti poisťovateľ nevyplatí poistné plnenie osobe, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, ale osobe, majetok
ktorej bol poistený, pričom pre výplatu poistného plnenia je určujúcim obsah poistnej zmluvy. Vinkulácia
predstavuje úkon, ktorým sa účastník poistenia (poistený - pozn. súdu) dobrovoľne obmedzuje v

dispozícii právom na poistné plnenie, ktoré mu v budúcnosti môže vzniknúť v prípade, ak dôjde k
poistnej udalosti. Na základe leasingovej zmluvy dochádza k vzniku nájomného, resp. užívateľského
vzťahuleasingovéhonájomcu,ktorýmápovinnosťnasvojenákladypoistiťpredmetleasingu.Vlastníkom
predmetu leasingu však zostáva po celý čas leasingového vzťahu leasingová spoločnosť, ktorej teda
ako vlastníkovi vzniká v prípade poistnej udalosti právo na poistné plnenie (k tomu viď v podrobnostiach

aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 1. februára 2023, č. k. 3Cob/105/2022-247). Tieto závery sú v
plnej miere aplikovateľné aj na zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zabezpečujúcej
splatenie úveru poskytnutého na nákup poisteného vozidla.
9.3. Dojednaním vinkulácie poistného plnenia v prospech leasingovej spoločnosti na základe žiadosti
poisteného (leasingového nájomcu) vzniklo po dobu trvania leasingového vzťahu právo na vyplatenie

poistného plnenia tretej osobe, leasingovej spoločnosti, ktorá nie je priamo účastníkom poistného
vzťahu (podľa ustanovenia § 794 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 50 Občianskeho
zákonníka). S predmetným právom leasingovej spoločnosti ako tretej osoby sú spojené obmedzenia
samotných účastníkov poistného vzťahu, jednak poisteného, ktorý až na prípadné individuálne výnimky
dojednané s leasingovou spoločnosťou nemôže sám požadovať od poisťovateľa vyplatenie poistného

plnenia, a zároveň aj poisťovateľa, ktorý je vinkuláciou dojednanou v poistnej zmluve viazaný, čo
znamená, že jediným subjektom, ktorý je oprávnený prijať poistné plnenie, je leasingová spoločnosť (t.
j. subjekt, v prospech ktorého je vinkulácia poistného plnenia dojednaná).
9.4. Z tohto dôvodu osobou oprávnenou na vyplatenie poistného plnenia bola spoločnosť Volkswagen
Finančné služby Slovensko s.r.o., ktorá dňa 14. júna 2022 postúpila nárok na vyplatenie poistného

plnenia na spoločnosť VIVIS s.r.o. Spoločnosť VIVIS s.r.o. následne dňa 12. októbra 2022 postúpila
pohľadávku na vyplatenie poistného plnenia voči žalovanému na žalobcu. Žalobca je tak majiteľom
uplatnenej pohľadávky na vyplatenie poistného plnenia (veriteľom žalovaného) a aktívne vecne
legitimovaným subjektom v rozhodovanom spore.

10. Pokiaľ ide o samotný nárok na vyplatenie poistného plnenia, súd dáva do pozornosti, že žalovaný v
zmysle listu zo 17. apríla 2020 odmietol vyplatiť poistné plnenie s tvrdením, že posúdenie nezávislého
znalca v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody deklarovaným spôsobom. Pre rozhodnutie o
podanej žalobe je významný výlučne tento dôvod s poukazom na znenie ustanovenia § 797 ods. 4
Občianskeho zákonníka.

10.1.Zároveňmásúdzato,žedôvodpreodmietnutieposkytnutiapoistnéhoplneniauvedenýžalovaným
nemôže obstáť, k čomu v podrobnostiach uvádza nasledovné:

11. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku č. 28/2020 vypracovaného znalcom
R.. N. N. v spojení s oznámením žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo 17. apríla

2020 je súd toho názoru, že v danom prípade bolo prianie otcom myšlienky u likvidátora žalovaného
likvidujúceho predmetnú poistnú udalosť, pričom pri čítaní znaleckého posudku znalca R.. N. N. s
porozumením nie je možné priznať úspech dôvodu označenému žalovaným, pre ktoré odmietol vyplatiť
poistné plnenie.
11.1. V prvom rade súd zvýrazňuje, že oznámenie žalovaného zo 17. apríla 2020, podľa ktorého

technicképosúdenienezávisléhoznalcavplnomrozsahuvylúčilovznikdopravnejnehody,nezodpovedá
samotnej odpovedi znalca na skúmanú otázku na strane 29 znaleckého posudku, kde znalec uviedol,
že priebeh nehodového deja nie je z technického hľadiska plne prijateľný. Už predmetné konštatovanie
znalca nezodpovedá tvrdeniu žalovaného v oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Zároveňsúd poukazuje na to, že znalec vo svojej odpovedi na strane 29 znaleckého posudku skonštatoval,
že náraz do stojaceho vozidla nevylučuje. Tu súd poukazuje na to, že k vzniku dopravnej nehody v
zmysle správy o nehode (v čitateľnej podobe nachádzajúcej sa na strane 7 znaleckého posudku) malo

dôjsť tým spôsobom, že do vozidla SS. ktoré dávalo pred vjazdom do kruhového objazdu prednosť,
narazilo vozidlo O. (t. j. poistené vozidlo), pričom takýto priebeh dopravnej nehody znalec nevylúčil.
Konštatovanie znalca, že priebeh nehodového deja nie je z technického hľadiska plne prijateľný, nie je
možné podľa názoru súdu viazať na to, že k nehode nedošlo, ako si to účelovo prispôsobil žalovaný,
len aby nemusel vyplatiť poistné plnenie, ale týka sa vzniku jednotlivých poškodení na poistenom

vozidle. V takom prípade však bolo povinnosťou žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti skúmať,
ktoré poškodenia vznikli pri deklarovanom popise nehody, ktorý znalec nevylúčil, a v takom rozsahu
vyplatiť poistné plnenie, neoprávňovalo ho to však odmietnuť vyplatenie poistného plnenia v celom
rozsahu. Takéto konanie žalovaného je prinajmenšom nekorektné, ak nie až odporujúce poctivému
výkonu podnikateľskej činnosti v oblasti poisťovníctva, a teda konanie žalovaného nebolo lege artis.
Navyše tvrdenie žalovaného o tom, že k vzniku nehody nedošlo vodičmi deklarovaným spôsobom,

vylučuje aj to, že na miesto nehody bola privolaná policajná hliadka, ktorá uložila vodičovi poisteného
vozidla O., W. O., sankciu za porušenie povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 17 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z. z., a to, že nedodržal pri vedení vozidla takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť
jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.
Aj predmetná skutočnosť pri zohľadnení záveru znalca potvrdzuje, že k vzniku nehody došlo nárazom

vozidla O. do stojaceho vozidla M., a teda priamo vylučuje účelový záver žalovaného, ktorý je uvedený
v oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo 17. apríla 2020.
11.2. Zároveň súd poukazuje na to, že v rámci odôvodnenia znaleckého posudku znalec na strane
27 uviedol, že je pravdepodobné, že uvedené vozidlá vzájomný kontakt mali, avšak poškodenia, ktoré
sú na obidvoch vozidlách deklarované, nevznikli výlučne jediným popísaným nárazom, a že medzi

poškodeniami obidvoch vozidiel existuje určitá geometrická korešpondencia, ktorá však nie je úplná. Aj
z týchto konštatovaní znalca je zrejmé, že k nehode vyššie popísaným spôsobom došlo, a že pri nej
došlo k poškodeniu poisteného vozidla O., pričom otázny mohol byť jedine rozsah poškodení poisteného
vozidla. Ani takáto otáznosť však neodôvodňuje záver žalovaného a nedáva žalovanému legitimitu, aby
nevyplatil poistné plnenie ani čiastočne. Je totiž rozdiel medzi vznikom poškodení pri dopravnej nehode,

ako poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti a rozsahom poškodení, ku ktorým pri poistnej
udalosti došlo, a ktorý má priamy vplyv na rozsah poisťovateľom vyplateného poistného plnenia. Ako
už súd uviedol, za takejto situácie bolo povinnosťou žalovaného skúmať, ktoré konkrétne poškodenia
vznikli na vozidle O. pri jeho náraze do zadnej časti vozidla M., a za tieto konkrétne poistenia vyplatiť
poistenému, resp. osobe oprávnenej z poistnej zmluvy (spoločnosti O. finančné služby M., s.r.o.) poistné

plnenie. Žalovaný však v naznačenom smere pri likvidácii poistnej udalosti nepostupoval, samotný
proces likvidácie veľmi laxným prístupom „odflákol“, čo má za následok, že jeho konaniu nemôže súd
priznať právnu ochranu. Popísaná hrubá nedbanlivosť žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti (tu aj v
kontexte ustanovenia § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka) má zákonite za následok, že bude musieť
vyplatiť žalobcovi poistné plnenie vo vyššom rozsahu, než by reálne musel (než by zodpovedalo vzniku

poškodení vozidla O. po náraze do vozidla M.).
11.3. Základ nároku žalobcu na vyplatenie poistného plnenia z tohto dôvodu vyhodnotil súd ako daný.

12. Zároveň však súd uvádza, že celú žalobou uplatnenú sumu 9.356,76 eur, ktorá predstavovala v
zmysle faktúry servisu náklady na opravu poisteného vozidla O., nie je možné považovať za poistné

plnenie, na ktoré má žalobca ako právny nástupca poisteného právny nárok, a ktoré by bol žalovaný
povinný vyplatiť.
12.1. Súd poukazuje na to, že žalobca k žalobe pripojil poistnú zmluvu, z ktorej vyplýva, že v zmluve bola
dojednaná spoluúčasť vo výške 4 %, najmenej však 200,-- eur. V zmysle tohto dojednania je zjavné,
že poistným plnením sa rozumie rozdiel medzi nákladmi na opravu poisteného vozidla a dohodnutou

spoluúčasťou, a jedine takúto sumu môže súd žalobcovi priznať. Z obsahu žaloby pritom vyplýva, že
žalobca zmluvné dojednanie o spoluúčasti nerešpektoval a požadoval ako poistné plnenie celú sumu
predstavujúcu náklady na opravu poisteného vozidla.
12.2. Súd má za to, že je povinný dohodnutú spoluúčasť zohľadniť aj bez toho, aby to žalovaný osobitne
v konaní namietal, ak dojednanie o spoluúčasti vyplýva priamo zo žalobcom predložených listín, a ak

toto dojednanie spochybňuje výšku žalobou uplatneného nároku. Platí pritom, že prípadná pasivita
žalovaného v konaní nemôže mať za následok aplikáciou ustanovenia § 151 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.
povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok [k tomu viď aj uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 27. apríla 2022,sp. zn. 4Cdo/230/2021 a z 27. októbra 2022, sp. zn. 4Cdo/75/2020, ako aj uznesenie ústavného súdu
z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019].
12.3. S prihliadnutím na uvedené právne závery - podporené aj rozhodovacou praxou najvyšších

súdnych autorít - súd musel odpočítať zmluvne dohodnutú spoluúčasť v sume 374,24 eur (4 % zo
sumy 9.356,76 eur) od uplatneného nároku. Nárok žalobcu tak vyhodnotil súd ako dôvodný v časti istiny
8.982,52 eur a ako nedôvodný v časti istiny 374,24 eur.

13. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, tieto nebolo možné žalobcovi priznať.

13.1. Súd v súlade s článkom 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorú predstavujú rozhodnutia najvyššieho
súdu a ústavného súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudky najvyššieho súdu z 27. marca
2003, sp. zn. 2Cdo/122/2002 a z 26. mája 2022, sp. zn. 5Cdo/140/202 a uznesenia ústavného súdu
z 28. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 596/2017 z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 447/2022, z
ktorých vyplýva, že poistený má nárok na úroky z omeškania až po právoplatnosti rozhodnutia súdu

priznávajúcemu voči poisťovateľovi nárok na vyplatenie poistného plnenia, resp. že poisťovateľ sa
dostáva do omeškania s poskytnutím poistného plnenia až po právoplatnosti vyhovujúceho rozsudku
zaväzujúceho poisťovateľa na vyplatenie poistného plnenia poistenému.
13.2. Z rozsudkov najvyššieho súdu z 27. marca 2003, sp. zn. 2Cdo/122/2002 a z 26. mája 2022,
sp. zn. 5Cdo/140/2021 vyplýva, že „ustanovenie § 797 ods. 3 veta prvá Obč. zákonníka jednoznačne

ustanovuje, že plnenie (rozumej poistné plnenie) je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Ak poistiteľ v uvedenej lehote poistné plnenie
neposkytne, bude v omeškaní a poistenému popri poistnom plnení vznikne právo na úroky z omeškania
(§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka je kogentné
a neumožňuje ustálenie iného času zročnosti poistného plnenia, kým vyšetrenie na zistenie rozsahu

povinnosti poistiteľa plniť nie je skončené, bola by žaloba o výplatu poistného plnenia predčasná.
Prirodzene, ak je sporný právny základ plnenia poistiteľa (ako tomu bolo v danej veci, nie je možné ani
začať vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia poistiteľa. Právny základ práva žalobcu
na poistné plnenie, aj s rozsahom tohto plnenia, bol ustálený až právoplatným rozsudkom odvolacieho
súdu. Podľa dovolacieho súdu vyšetrenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť treba považovať za

skončené,lenčobolsosúhlasompoistiteľaalebosjehododatočnýmschválenímdohodnutýspoisteným
rozsah plnenia alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím. V danej veci ide o
ostatne uvedený prípad skončenia vyšetrenia na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Poistné plnenie je
teda splatné do pätnásť dní od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.“
13.3. Ústavný súd v uznesení z 28. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 596/2017 uviedol, že „doba,

po ktorú môže poistiteľ vykonávať vyšetrenie, nie je zákonom ustanovená, vyšetrenie však musí byť
vykonané bez zbytočného odkladu. Hoci splatnosť poistenia je stanovená pevnou 15-dňovou lehotou,
jej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane poisťovateľa, ktorý vykonáva vyšetrenie, pre
ktoré nie je doba predpísaná, ale jeho dĺžka závisí od konkrétnych okolností. Splatnosť poistenia sa
však týka iba rozsahu plnenia poisťovateľa, keď už právny základ práva na plnenie je daný. Keďže

zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie
rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo strany poisťovňou, je zrejmé, že vyšetrením poistnej udalosti sa
rozumie faktický záver poisťovne o oprávnenosti nároku poisteného na poistné plnenie. Až od skončenia
potrebného vyšetrovania sa poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka, a ak neplní ani po uplynutí 15
dní, dostáva sa do omeškania. Práve z tohto dôvodu, ak nedošlo medzi poistiteľom a poisteným

k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a
vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu
plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Tieto osobitosti predpokladov vzniku omeškania poistiteľa
sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy poistenia v občianskom zákonníku a ich použitiu nebráni ani
to, že poisteným je spotrebiteľ. Na druhej strane, ak poisťovateľ poruší svoje povinnosti pri vykonaní

vyšetrenia, či vyšetrenie nezačne bez zbytočného odkladu a z tohto dôvodu vznikne poistenému škoda,
môže sa poistený domáhať jej náhrady.“
13.4. V uznesení z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 447/2022 ústavný súd skonštatoval, že „výklad
predmetného ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri určení momentu vzniku omeškania
poisťovne, na ktorý v rámci namietanej vady zmätočnosti najvyšší súd poukázal, je súladný so závermi

prezentovanými ústavným súdom vo veci sp. zn. III. ÚS 596/2017, od ktorých sa ústavný súd v rámci
preskúmavania ústavnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nemá dôvod odkloniť.“ Ústavný súd
v uznesení z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 447/2022 jednoznačne potvrdil správnosť právneho
záveru vyjadreného v skoršom uznesení z 28. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 596/2017, ako aj vrozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/122/2002 a 5Cdo/140/2021, ktorá sa týka výkladu a
aplikácie ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
13.5. Pri zohľadnení citovaných judikatórnych záverov žalobcovi doposiaľ nárok na zaplatenie úroku z

omeškania nevznikol, a preto neprichádzalo do úvahy priznanie úroku z omeškania žalobcovi z priznanej
istiny.

14. Zároveň, pokiaľ ide o odkaz žalobcu v replike na nález ústavného súdu zo 14. októbra 2021, sp.
zn. III. ÚS 214/2020, tak tento je na rozhodovaný spor neaplikovateľný, keďže v ňom bola posudzovaná

skutkovo a právne odlišná situácia, ktorá sa týka nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z povinného
zmluvného poistenia, a nie nároku na úroky z omeškania z poistného plnenia v zmysle ustanovenia §
797 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
14.1. Súd dáva do pozornosti, že aj samotný ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej praxe upozornil,
že nálezy týkajúce sa výkladu a aplikácie ustanovenia § 11 ods. 6 a ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. nie
sú aplikovateľné na prípady, kedy sa v konaní uplatňuje nárok na poistné plnenie podľa Občianskeho

zákonníka. V uznesení z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 447/2022 ústavný súd jednoznačne a
výslovne uviedol nasledovné:
26. Sťažovateľka v ďalšom atakuje povinnosť všeobecných súdov vrátane dovolacieho súdu vykladať
relevantné ustanovenia aplikovaných právnych predpisov v súlade s právom Európskej únie, odkazuje
pritomnanálezyústavnéhosúduvydanévoveciachsp.zn.III.ÚS309/2020aIII.ÚS214/2020,vktorých

ústavný súd obdobný výklad týkajúci sa vzniku omeškania poisťovateľa (po právoplatnosti rozhodnutia
súdu) označil za rozporný s právom Európskej únie, a tým aj neakceptovateľný.
27. Ústavný súd k uvedenej námietke uvádza, že v označených nálezoch sa ústavný súd vyjadroval k
ústavnej udržateľnosti výkladu relevantných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), a to
v kontexte povinnosti poisťovateľa plniť náhradu škody včas a riadne v spojení s nárokom poškodeného
na úroky z omeškania podľa všeobecného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za
podstatné pritom ústavný súd považoval to, že výkladu všeobecných súdov chýba použitie iných
výkladových metód ako strohé zameranie sa na slovné spojenie v § 11 ods. 7 zákona o povinnom

zmluvnom poistení.
28. S prihliadnutím na už uvádzané ústavný súd konštatuje, že pre záver o nedôvodnosti uplatňovanej
námietky postačí konštatovanie, že v sťažovateľkou uvádzaných rozhodnutiach ústavný súd výklad §
797 ods. 3 Občianskeho zákonníka aplikovaného vo veci sťažovateľky, resp. jeho ústavnú udržateľnosť
neposudzoval. Už len z uvedeného dôvodu preto závery v citovaných rozhodnutiach ústavného súdu

nemožno bez ďalšieho vztiahnuť na vec sťažovateľky.
14.2. S uvedeným rozhodnutím ústavného súdu sa súd v celom rozsahu stotožňuje ako s rozhodnutím
najvyššej súdnej autority (podľa článku 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku),
a preto naň v rámci svojho odôvodnenia odkazuje.

15. Žalobcovi súd nepriznal ani požadovanú paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,-- eur.
15.1. Súd zastáva názor, že pri posudzovaní nároku na paušálnu náhradu nákladov spojenú s
uplatnením pohľadávky podľa ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka nie je možné opomínať
znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/7/EÚ, ktorej transpozíciu do slovenského

právneho poriadku ustanovenie § 369c Obchodného zákonníka predstavuje. Z tohto dôvodu je potrebné
pri posúdení dôvodnosti uplatnenia predmetného nároku prihliadať aj na znenie smernice a na
judikatúru Súdneho dvora EÚ, a teda je nutné ustanovenie § 369c Obchodného zákonníka vykladať
eurokonformne.
15.2. Súd preto poukazuje na znenie článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o

boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, v zmysle odseku 1 ktorého, členské štáty
zabezpečia, aby v prípade, že sa úrok z omeškania stane splatným v rámci obchodných transakcií
v súlade s článkom 3 alebo 4, bol veriteľ oprávnený získať od dlžníka minimálne paušálnu sumu vo
výške 40,- eur. V súlade s odsekom 2 členské štáty boli povinné zabezpečiť, aby paušálna suma
uvedená v odseku 1 bola splatná bez potreby upozornenia a bola náhradou za vlastné náklady veriteľa

na vymáhanie. Rovnako tak podľa odseku 3 platí, že veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať
okrem paušálnej sumy uvedenej v odseku 1 primeranú náhradu všetkých nákladov na vymáhanie
presahujúcich túto paušálnu sumu a vzniknutých v dôsledku dlžníkovho omeškania s platbou. Tietonáklady by mohli zahŕňať náklady vzniknuté okrem iného v dôsledku využitia služieb právnika alebo
spoločnosti na vymáhanie dlhov.
15.3. V nadväznosti na uvedené súd odkazuje aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne na jeho

rozsudok z 20. októbra 2022 vo veci C-585/20 , z ktorého vyplýva, že článok 6 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2011/7/EÚ z 16. februára 2011 (ďalej len smernica) o boji proti oneskoreným platbám
v obchodných transakciách sa má vykladať v tom zmysle, že: minimálna paušálna suma vo výške 40
eur ako náhrada nákladov veriteľa na vymáhanie vzniknutých v dôsledku oneskorenej platby dlžníka
je splatná za každú obchodnú transakciu nezaplatenú po termíne splatnosti a uvedenú vo faktúre,

vrátane prípadu, keď je táto faktúra spomedzi ďalších faktúr predmetom jednej administratívnej sťažnosti
alebo žaloby. V uvedenom rozhodnutí Súdny dvor okrem iného odkazuje na článok 2 odsek 1 uvedenej
smernice, podľa ktorého na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov. „Obchodné
transakcie“ - sú transakcie medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci, ktoré vedú
k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu. V odseku 21 tohto rozhodnutia Súdny dvor
uvádza, že v tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že smernica sa podľa jej článku 1

ods. 2 vzťahuje na všetky platby uskutočnené ako odplata za „obchodné transakcie “,a na druhej
strane, že tento pojem je definovaný veľmi široko v článku 2 odseku 1 tejto smernice ako „transakcie
medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci, ktoré vedú k dodávke tovaru alebo k
poskytnutiu služieb za odplatu“. V bode 22 uvedeného rozhodnutia uvádza, že na to, aby transakcia
mohla byť považovaná za „obchodnú transakciu“ v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia,

musí spĺňať dve podmienky. Musí byť uskutočnená medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi
verejnej moci a musí viesť k dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb za odplatu (rozsudok z 13. januára
2022, New Media Development & K. M., C327/20, EU:C:2022: 23 odsek 32 a citovaná judikatúra).
15.4. Pri aplikácii záverov z predmetného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je zrejmé, že veriteľ má
nárok na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v prípade, ak sa domáha

nároku z obchodnej transakcie, t. j. transakcie uskutočnenej medzi podnikmi alebo medzi podnikmi
a orgánmi verejnej moci a musí viesť k dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb za odplatu. Jedine
v prípade splnenia týchto kumulatívnych podmienok má veriteľ nárok na paušálnu náhradu nákladov
spojenú s uplatnením pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka v spojení s článkom 6
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných

transakciách.
15.5. Podľa názoru súdu v predmetnej veci tieto kumulatívne podmienky neboli naplnené, a to aj v
prípade, keď sa na poistnú zmluvu uzatvorenú medzi podnikateľom a poisťovňou aplikuje ustanovenie
§ 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, keďže nárok na vyplatenie poistného plnenia nie je nárokom
vyplývajúcim z dodania tovaru alebo z poskytnutia služby za odplatu, ktoré by poskytol žalobca (alebo

jeho právny predchodca) žalovanému. Z tohto dôvodu je nárok žalobcu na zaplatenie paušálnej náhrady
nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur nedôvodný.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.982,52
eur (výrok I.).

16.1. V prevyšujúcej časti (t. j. v časti o zaplatenie istiny 374,24 eur, v časti o zaplatenie úroku z
omeškania a v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky) súd
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).

17. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, musel súd aplikovať ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení

s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p.
17.1. Súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu prezentovanej judikátom R 34/2005
(uznesenie najvyššieho súdu z 27. apríla 2004, sp. zn. 1MCdo/1/2004) platí, že procesný úspech
žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej
pohľadávky nemožno v odôvodnených prípadoch považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti

podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ale za čiastočný úspech v zmysle ustanovenia § 142 ods.
2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p. - pozn. súdu). Predmetný judikát najvyššieho súdu
nebol prekonaný neskorším judikátom najvyššieho súdu, prípadne stanoviskom príslušného kolégia
najvyššieho súdu alebo rozhodnutím veľkého senátu príslušného kolégia najvyššieho súdu, preto
je tento judikát najvyššieho súdu s celou svojou autoritou ipso facto naďalej záväzný. Aktuálnosť

predmetného judikátu potvrdil najvyšší súd v uznesení z 27. júla 2023, sp. zn. 3Obdo/54/2022, ktorý sa
k judikátu R 34/2005 prihlásil a zvýraznil, že procesný neúspech v príslušenstve pohľadávky má vplyv
na pomer úspechu strany vo veci, a teda aj od rozhodnutia o príslušenstve pohľadávky závisí výrok o
nároku na náhradu trov konania.17.2. Totožný právny záver zastáva nielen judikatúra, ale aj právna doktrína, pričom súd odkazuje na
komentár k Civilnému sporovému poriadku, v zmysle ktorého procesný úspech sa určuje vo vzťahu k
predmetusporuúspechom(t.j.víťazstvom)vspore.Plnýúspechvsporesazisťujeporovnanímžalobnej

žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj
žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so
žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o
istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu (k tomu viď aj BARICOVÁ,
J., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ,

M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 925 - 926).

18. Pre určenie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu je potrebné vychádzať z hodnoty nároku ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia. Celá žalobou uplatnená suma bola vo výške 13.215,34 eur (istina 9.356,76
eur, úrok z omeškania 3.818,58 eur a paušálna náhrada nákladov 40,-- eur).
18.1. Za úspech žalobcu je pre účely rozhodnutia o trovách konania považovať sumu 8.982,52 eur,

v ktorej súd žalobe vyhovel, a za neúspech žalobcu sumu 4.232,82 eur, v ktorej súd žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol. Žalobca bol v spore úspešný v časti 68 % (zaokrúhlene) predmetu sporu a
žalovaný v časti 32 % (zaokrúhlene) predmetu sporu.
18.2. Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 36 % (68
% - 32 %) [výrok III.].

18.3. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).